Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520200911
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520200911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, E. A.
nad K., o zaplatenie 1.760,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. septembra 2022, č.k. 11Csp/14/2020-214, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 11Csp/14/2020-32 zo dňa 6.7.2020. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.760,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.096,30
eur od 25.8.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zamietol žalobu
vo zvyšnej časti, ohľadne úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,24 eur od 25.8.2017

do zaplatenia. Výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, s tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia doposiaľ neuhradenej časti úveru vo výške 1.760,54 eur s príslušenstvom. Žalobu podal
právny predchodca - Všeobecná úverová banka, a.s. Ten nadobudol pohľadávku od spoločnosti

Consumer Finance Holding a.s., ktorá so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.12.2020, č.k. 11Csp/14/2020 - 62, pripustil, aby do konania
na miesto žalobcu VÚB, a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Preto súd prvej inštancie v
konaní pokračoval s novým žalobcom.

4. Súd prvej inštancie najskôr skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú posúdil podľa § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Dospel pritom dospel k záveru, že podmienky uvedeného
ustanovenia sú splnené, a teda banka mohla postúpiť pohľadávku na žalobcu. Skonštatoval preto, že
žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.5. V záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, súd prvej inštancie podrobil zmluvu
o spotrebiteľskom úvere kontrole, či spĺňa všetky obligatórne náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch („zákon o spotrebiteľských úveroch“). Dospel k záveru, že zmluva obsahuje

všetky náležitosti v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a aj zákona o spotrebiteľských
úveroch. Preto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

6. Z dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné

povinnosti, a to uhrádzať dohodnuté mesačné splátky, dostal sa tak do omeškania s ich platením, v
dôsledku čoho žalobca využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie žalovaného dlhu, prípadne že by tento záväzok zanikol
inýmspôsobom.Naopakžalobcadostatočnýmilistinnýmidôkazmipreukázalvznikzáväzkovéhovzťahu,
poskytnutie úveru, a preto súd prvej inštancie žalobe ohľadne žalovanej sumy vyhovel.

8. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy 1.760,54 eur od
25.8.2017 do zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, v tejto časti súd prvej inštancie nárok
žalobcu posúdil ako čiastočne dôvodný.

9. Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.093,30 eur od

25.8.2017, po oznámení okamžitej splatnosti do zaplatenia, v intenciách zákonného ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

10. Nakoľko žalovaný do zosplatnenia zaplatil 19 mesačných splátok po 57,70 eur, v ktorých boli
zahrnuté aj zmluvné úroky, má žalobca podľa súdu prvej inštancie právo požadovať od žalovaného po

zosplatnení aj úroky z omeškania zo sumy 1.093,30 eur (19 x 57,70 eur).

11. Vo zvyšnej časti ohľadne úrokov z omeškania zo sumy 610,24 eur súd prvej inštancie žalobu
zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal a ani z prehľadu splátok a úhrad nebolo zrejmé, resp.
rozčlenené, aká suma predstavuje istinu, z ktorej by žalobcovi prislúchali úroky z omeškania a aká

zmluvné úroky, z ktorých žalobca nemá právo žiadať úroky z omeškania.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný.

14. Namietal, že došlo k zavádzaniu ohľadom fikcie doručenia písomností na jeho adresu od žalobcu.
Upozornil, že fikcia doručenia podľa bodu 14.2 zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Žalovaný tiež tvrdil, že sa jedná o veľmi zdĺhavý proces a veľa vecí nezodpovedá skutočnosti.
Tvrdil, že do spisu dokladal viacero písomností, napr. analýzu spisového materiálu od Občianskeho
združenia Za práva spotrebiteľov, alebo i výpočet RPMN, na ktoré súd prvej inštancie nereagoval. Súd
prvej inštancie sa podľa žalovaného len spoľahol na správnosť tvrdení žalobcu. Zdôraznil, že žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Stotožnil sa so správnosťou napadnutého rozsudku.
Preto žiadal odvolací súd o jeho potvrdenie.

17. V replike žalovaný argumentačne odkázal na svoje odvolanie.

18. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

19. Posúdiac odvolanie podľa obsahu podľa § 124 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. a III. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.20. Žalovaný sa odvolaním nestotožnil so súdom prvej inštancie ohľadom danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti upozornil i na bod 14.2 zmluvy ohľadom úpravy doručovania, ktorá

predstavuje podľa žalovaného neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21. Súd prvej inštancie pritom aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu skúmal vo svetle § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

22. Podľa odvolacieho súdu však nebolo opodstatnené takéto skúmanie. V tomto prípade totiž
pohľadávka vznikla nebankovej spoločnosti - obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., -
ktorá žalovanému poskytla úver. Tá zanikla s tým, že pohľadávka prešla na Všeobecnú úverovú banku,
a.s., ktorá žalobou uplatnila pohľadávku, a v konaní následne postúpila pohľadávku na žalobcu. Nakoľko
Všeobecná úverová banka, a.s. nedisponovala „bankovou“ pohľadávkou, nemožno na otázku platnosti
postúpeniatakejtopohľadávkyvzťahovať§92ods.8zákonaobankách.Ustanovenie§92ods.8zákona

o bankách možno aplikovať len na pohľadávku, ktorá vznikne banke, resp. pobočke zahraničnej banke
(a contrario nie nebankovej spoločnosti). K totožnému záveru odvolací súd dospel už v rozsudku zo dňa
22.12.2021, sp. zn. 17CoCsp/18/2021.
23. Preto nie je ani opodstatnené osobitné skúmanie dojednania 14.2. zmluvy o úvere týkajúcej sa
doručovania, nakoľko otázka doručovania by bola relevantná len pre posudzovanie splnenia podmienok

§ 92 ods. 8 zákona o bankách (uvedené ustanovenie pracuje s doručovaním). Len pre úplnosť však
odvolací súd dodáva, že žalovaného názor o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky nie je správny.
NajvyššísúdSRzjednotildoposiaľnejednotnýprávnynázorohľadomuvedenejotázkystýmzáverom,že
„ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj
dohodaspotrebiteľaaveriteľavspotrebiteľskejzmluveotom,žepridoručovanízásielkyspotrebiteľovisa

môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdom SR ako R 4/2021).

24. V konaní tak bolo preukázané, že žalobcovi patrí pohľadávka proti žalovanému. Pohľadávka, ako

to už bolo spomenuté, bola na žalobca postúpená Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Preto žalobcovi
svedčí aktívna vecná legitimácia.

25. Následne súd prvej inštancie správne skúmal, či zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dospel pritom ku kladnému záveru. S týmto

záverom sa odvolací súd stotožňuje. Zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch
požadované náležitosti.

26. Žalovaný zároveň v odvolaní naznačoval, že súd prvej inštancie sa explicitne nevyrovnal s
existenciou neprijateľných zmluvných podmienok (ktoré namietal najmä na č.l. 95). Síce je pravdou, že

súd prvej inštancie výslovne nekonštatoval, že skúmal aj prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, neznamená to však, že tento prieskum súd prvej inštancie nevykonal. Odvolací súd
však napriek tomu tiež preskúmal, či zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
pričom dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie. Navyše samotný žalovaný ani v odvolaní
nekonkretizoval konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré by podľa jeho mienky predstavovali neprijateľné

zmluvné podmienky.

27.Súdprvejinštanciepodľaodvolaciehosúdudospelksprávnemuzáveruopovinnostiuhradiťdoposiaľ
neuhradený dlh vo výške 1.760,54 eur titulom zmluvy o úvere. Ten predstavuje rozdiel medzi dlžnou
sumouvovýške2.856,84eurasumoužalovanýmuhradenouvovýške1.096,30eur(2.856,84-1.096,30

= 1.760,54). Zároveň správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom súd prvej inštancie rozhodol aj o
uplatnených úrokoch z omeškania z dlžnej sumy.

28. Preto súd prvej inštancie napadnutým výrokom II. rozhodol vecne správne. Vzhľadom na to bolo
vecne správne i rozhodnutie o náhrade trov konania súdom prvej inštancie (výrok IV.). To je dôvodom

na potvrdenie napadnutého rozsudku v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania
odvolacím súdom (§ 387 ods. 1 CSP).29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude

rozhodovať súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).