Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: E. T., J..S..Z.., O.: XX XXX
XXX, P. K.. Č.. X, T., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2,
Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanej: Slovenská S. - J. H. M., T. XX, T., O.: XX XXX XXX, Z. W.
X.XXX.XXX L. J. H.., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 13. januára
2020 č. k. 10C/65/2010-671, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
proti žalovanej domáhal náhrady škody vo výške 2.150.000,- eur s prísl. podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
titulom nesprávneho úradného postupu J. H. M. pri bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na
právneho nástupcu reštituenta.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Z. H. Ú. v Komárne rozhodnutím Č.. XXXX/
XXXXX-G. zo dňa 19.1.2007, právoplatným dňa 24.1.2007, vo veci uplatneného reštitučného nároku

O.. I. B. v súlade s ust. § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. nepriznal vlastnícke právo oprávnenej osobe
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ tohto zákona k nehnuteľnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí, ktoré prešli
na štát spôsobom uvedeným podľa ust. § 6 ods. 2 tohto zákona z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej
v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/, d/ cit. zákona. Súčasne oprávnenej osobe priznal právo na náhradu
za nevydané pozemky uvedené v tomto rozhodnutí podľa ust. § 11 ods. 2, § 16 ods. 1 cit. zákona v
celosti podielu pôvodného vlastníka. Dňa 10.4.XXXX O.. I. B. ako oprávnená osoba (nadobúdateľka) a
J. H. M. zastúpený vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa O.. T. T. (prevodca) uzavreli zmluvu

o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Z čl. II tejto zmluvy vyplýva, že oprávnená osoba za
nehnuteľnosti, ktoré jej nemožno vydať, si uplatnila na J. H. M. nárok na poskytnutie náhrady. Podľa
čl. IV zmluvy prevodca podľa ust. § 34 ods. 4 písm. a/ zák. č. 330/1991 Zb. touto zmluvou bezodplatne
previedol na nadobúdateľku nehnuteľnosti uvedené v čl. I zmluvy zapísané na LV pre kat. úz. R.Ľ.
J. Č.. XXX, XXX, XXX. Listom zo dňa 10.4.2007 doručeným Správe katastra Poprad dňa 21.5.2007
J. H. M. ako prevodca podal návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech nadobúdateľky O.. I. B. k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve o bezodplatnom prevode

vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.4.2007. Tento návrh podal Slovenský pozemkový fond zastúpený
vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa O.. T. T., ktorý ho aj podpísal. Správa katastra Poprad
rozhodnutím č. k. V - 2560/2007 zo dňa 28.5.2007, prerušila konanie o návrhu na vklad na dobu
odstránenia nedostatkov návrhu na vklad uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, najneskôr nadobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia všetkým účastníkom konania. Nešlo o nedostatky
formálne alebo gramatické. K odstráneniu týchto nedostatkov malo dôjsť formou dodatku k zmluve za
účasti všetkých účastníkov s tým, že kataster uviedol vo svojom odôvodnení i konkrétne požiadavky

týkajúce sa formy a obsahu tohto dodatku. Správa katastra Poprad rozhodnutím č. k. V - 2560/2007
zo dňa 23.11.2007 doručeným Slovenskému pozemkovému fondu dňa 28.11.2007 zamietla návrh na
vklad vlastníckeho práva podľa zmluvy zo dňa 10.4.2007. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že pri preskúmaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy a príloh, Správa
katastra Poprad zistila, že zmluva o bezodplatnom prevode a jej dodatok má nedostatky. Konanie bolo

prerušené rozhodnutím vydaným dňa 28.5.2007 a dodatok zmluvy bol predložený katastru s dátumom
10.4.2007. Predloženie dodatku zo dňa 10.4.2007, Správa katastra Poprad nemohla akceptovať a
mohla akceptovať iba dodatok k zmluve s dátumom po vydaní rozhodnutia o prerušení konania. Ďalej
zo znenia odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že samotný J. H. M. ako prevádzateľ stanoviskom zo
dňa 15.11.2007 podpísaným generálnym riaditeľom O.. E. Š. vyhlásil zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam, návrhy na vklad, podpísané vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa O.. T. T.

za neplatné z dôvodu absencie jeho oprávnenia konať v mene J. H. M.. Z obsahu tohto rozhodnutia,
ani z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil, kedy bol Správe katastra Poprad doručený
dodatok zo dňa 10.4.2007 a stanovisko J. H. M. zo dňa 15.11.2007. Keďže však príslušný kataster
tieto listiny v odôvodnení svojho rozhodnutia preukázateľne uvádza, je zjavné, že ich mal doručené.
Ďalej zo znenia odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Poprad zistila, že Okresný

súd Poprad uznesením č. k. 20C/97/2007 - 131 zo dňa 14.6.2007 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal J. S. W. J. H. M. nakladať aj s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu
vlastníckeho práva v prospech oprávnenej osoby O.. I. B. na základe zmluvy o bezodplatnom prevode
zo dňa 10.4.2007. Zapísaním obmedzujúcich poznámok na základe tohto uznesenia dňa 25.7.2007
na A. Č.. XXX, kat. úz. R. J. došlo k obmedzeniu vlastníka v nakladaní s pozemkami uvedenými na

tomto liste vlastníctva, čím vznikol dôvod na zamietnutie návrhu na vklad. Oprávnená osoba O.. I.
B. uzavrela dňa 18.12.2008 ako darkyňa s advokátkou D.. I. J., ktorá ju zastupovala v predmetnom
reštitučnomkonaní,darovaciuzmluvu,ktoroumenovanejakoobdarovanejdarovalačasťnedoriešeného
reštitučného nároku špecifikovaného v čl. 1 darovacej zmluvy v hodnote 1.951.615,- Sk, ktorý bol v
uzavretiadarovacejzmluvyriešenýnazákladezmluvyobezodplatnomprevodepozemkovmedziJ.H.E.

M. ako prevodcom a darkyňou ako oprávnenou osobou. Zmluvou o postúpení práv zo dňa 23.9.2009 D..
I. J. previedla na D.. T. T. všetky svoje práva, aj keď nie sú priamo uvedené v tejto zmluve, ktoré jej ako
oprávnenej osobe vyplývajú z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2007/00184-
G, zo dňa 19.1.2007, právoplatného dňa 24.1.2007, vo veci uplatneného reštitučného nároku O..
I. B.. Prevodca previedol na nadobúdateľa právo na vydanie náhradnej nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu cestou J. H. M. za ich pôvodné nehnuteľnosti. D.. T. T. ako postupca uzavrel dňa 5.10.2010 so
žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil na postupníka nárok na
náhradu škody vo výške 2.150.000,- eur, ktorá je predmetom konania v prejednávanej veci. Právo na
vydanie náhradného pozemku na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č.
2007/00184-G zo dňa 19.1.2007 vo veci uplatneného reštitučného nároku O.. I. B. nebol predmetom

tejto zmluvy a ani sa nepovažuje za príslušenstvo tejto pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. V čl. II sa
zmluvné strany dohodli, že samostatnou dohodou upravia, či je postúpenie pohľadávky odplatné alebo
nie, o dohode vyhotovia potvrdenie s tým, že Zmluva o postúpení pohľadávky nadobudne účinnosť ku
dňu, v ktorom bude uzatvorená uvedená samostatná dohoda. Dohoda k Zmluve o postúpení pohľadávky
bolauzatvorenádňa5.10.2010.Konanieopridelenienáhradnýchpozemkovžiadateľanaďalejpokračuje

a nie je doposiaľ uzavreté.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že „za titul uplatneného nároku na náhradu škody žalobca označil
postup Slovenského pozemkového fondu spočívajúci v neodstránení vád pôvodného návrhu, ktorý
bol predložený katastrálnemu úradu, resp. jeho následné protiprávne konanie - označenie dodatku za

neplatný právny úkon - na takéto konanie nebol podľa žalobcu Slovenský pozemkový fond oprávnený,
a teda toto konanie bolo podľa žalobcu protiprávne. V priebehu konania žalobca výslovne uviedol, že
titulom uplatneného nároku na náhradu škody nie je nečinnosť J. H. M..“ V dôsledku žalobcom tvrdeného
nesprávneho úradného postupu mu mala vznikla škoda vo forme ušlého zisku, pričom jej výšku vyčíslil
ako hodnotu pozemkov, ktoré jeho právny predchodca nenadobudol na základe Zmluvy o bezodplatnom

prevode pozemkov. Príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody žalobca videl v jeho tvrdení, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu konajúceho
za žalovaného už nikdy nebude mať možnosť nadobudnúť bezodplatne do vlastníctva pozemky,
ktoré sú predmetom reštitučného nároku; v dôsledku nesprávneho úradného postupu bol zmarenýproces prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností a nesprávny úradný postup vyústil v zmarenie
uspokojenia reštitučného nároku oprávnenej osoby; priznaný reštitučný nárok bol oprávnenej osobe de
facto odňatý v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Vo vzťahu k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára
2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil

povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne
uvedený. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom
podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca je povinný
preukázať svoj nárok vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku
o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho
postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. Na preskúmanie postupu orgánu verejnej moci

sú príslušné/oprávnené viaceré orgány, napr. v rámci prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010
Z.z., podnetu, správnej žaloby na nečinnosť alebo proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy,
ústavnej sťažnosti, v rámci ktorých je možné nesprávnosť/nezákonnosť úradného postupu preskúmať
a vyhodnotiť pri splnení zákonom stanovených podmienok (napr. pri zachovaní zákonom ustanovených
lehôt na správnu žalobu alebo ústavnú sťažnosť). Zákonom ustanovené podmienky pri jednotlivých

inštitútoch nie je možné obísť žiadosťou, aby úradný postup a jeho zákonnosť preskúmal súd v konaní
o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Právny predchodca
žalobcu sám napokon opakovane tvrdil, že orgán, konajúci v mene štátu v tomto konaní opakovane
konštatoval pochybenia Slovenského pozemkového fondu. Preto predloženie dôkazu nemôže žalobcu
výrazne zaťažiť, ani mu znemožniť uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto konaní. Z obsahu a

účelu zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že súd rozhodujúci o náhrade škody má pri svojom rozhodnutí
vychádzať už z daných podkladov (napr. rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, rozhodnutie o zrušení alebo zmene iného rozhodnutia pre nezákonnosť a pod.) a
tieto podklady iba posúdiť a vyhodnotiť, či zakladajú nárok na náhradu škody. Z tohto dôvodu je súd
názoru, že v konaní o náhrade škody nie je možné posudzovať, či iný orgán postupoval zákonne a

hodnotiť tak v civilnom súdnom konaní správnosť postupu akéhokoľvek orgánu, ktorého nesprávne
konanie môže zakladať nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Ako nedôvodnú súd prvej
inštancie vyhodnotil námietku žalobcu, že podmienka formálneho deklarovania nesprávneho úradného
postupu iným ako civilným súdom by robila možnosť domáhať sa náhrady škody v prípade iných
foriem nesprávneho úradného postupu nemožnou, pretože neexistuje všeobecná žaloba na „zrušenie

nesprávneho úradného postupu“, ani všeobecná „určovacia“ žaloba na nesprávny úradný postup. Na
formálne deklarovanie nesprávnosti úradného postupu postačuje obyčajná sťažnosť podľa zákona č.
9/2010 Z.z (ale aj podľa predchádzajúceho zákona o sťažnostiach), ktorou sa môže dotknutá osoba
podľa § 3 domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva,
že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a/alebo poukázať na konkrétne

nedostatky,najmänaporušenieprávnychpredpisov,ktorýchodstráneniejevpôsobnostiorgánuverejnej
správy. Súd teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu je nezákonné/
nesprávne. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných orgánov
konštatoval žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup.“

5. V súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Pretože neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila uspokojeniu reštitučného nároku
oprávnenej osoby, reštitučný nárok bol uplatnený u povinnej osoby včas a z konania oprávnenej a
povinnej osoby po vydaní rozhodnutia Správy katastra Poprad o zamietnutí Návrhu na vklad je zrejmé,
že reštitučný nárok nezanikol, súd je toho názoru, že kým nie je s definitívne ukončené konanie o

Reštitučnom nároku bez uspokojenia reštitučného nároku, škoda vzniknúť oprávnenej osobe nemôže a
táto neexistujúca škoda nemôže byť ani platne postúpená.“

6. Napokon vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou
škodou súd prvej inštancie dospel k záveru, že „adekvátnou príčinou tvrdenej škody žalobcu, t. j.

nenadobudnutia pozemkov oprávnenou osobou je to, že právny predchodca žalobcu, ktorý je podľa
obsahu súdneho spisu stále oprávnenou osobou na uspokojenie reštitučného nároku, nepokračoval v
uplatňovaní Reštitučného nároku - nasledujúcim krokom zo strany D.. T. malo byť podanie žiadosti o
plnenie pôvodných pozemkov v k. ú. R. J. v zmysle Zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov zo dňa10.4.2007.Príčinounenadobudnutiapozemkovpodľasúdunemôžebyťžalobcomoznačenýnesprávny
úradný postup - ak by tomu tak bolo, po zavŕšení nesprávneho úradného postupu vydaním rozhodnutia
o zamietnutí Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností by nemohli pokračovať rokovania oprávnenej

osoby a J. H. M. o vydaní iných pozemkov, čo sa zjavne stalo. Žalovaný opakovane tvrdil, že konanie o
reštitučnom nároku nie je ukončené a na jeho ukončenie sa vyžaduje aj aktivita a súčinnosť oprávnenej
osoby. Súd vyhodnotil ako nedôvodný argument žalobcu, že jeho právny predchodcovia si boli plne
vedomí, že konanie o reštitučnom nároku je skončené a že o tom svedčí aj to, že k jeho uspokojeniu
nedošlo viac ako 12 rokov vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný. Právny predchodcovia žalobcu

si museli byť vedomí existencie reštitučného nároku, keď ho urobili najskôr predmetom darovania,
neskôr predmetom postúpenia - ak by si boli vedomí nemožnosti uspokojenia reštitučného nároku,
nemohol by byť predmetom opakovaného prevodu, resp. by tieto zmluvy o prevodoch boli z dôvodu
absencie predmetu prevodu neplatnými. Samotná dĺžka konania o reštitučnom nároku nemá žiaden
právne relevantný vplyv na zánik alebo existenciu reštitučného nároku - takýto dôsledok nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu..“ Súd prvej inštancie ďalej dospel k názoru, že súčasný žalobca nie je

oprávnenou osobou na uplatňovanie reštitučného nároku (ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení nároku
na náhradu škody). S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že neúspešnému žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100%.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, tak že žalobe vyhovie. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nie je oprávnený
posudzovať, či v konaní pred iným orgánom tento konal v súlade so zákonom resp. či tento postupoval
správne a teda či sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003.

Podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď na podporu svojich tvrdení poukázal
na znenie dôvodovej správy k novele zákona č. 514/2003 Z.z., pretože pokiaľ ide o znenie tejto
dôvodovej správy v ods. 81 napadnutého rozsudku, toto sa vzťahuje k § 6 citovaného zákona, t. j. na
nezákonné rozhodnutie. Rovnako súd prvej inštancie podľa neho pochybil, keď po ňom požadoval, aby
predložil alebo označil dôkaz o tom, že postup žalovanej bol príslušným orgánom vyhodnotený ako

nesprávny úradný postup a keď účelom zdôvodnenia tohto tvrdenia súd prvej inštancie poukázal na
dôvodovú správu k Novele, ktorou bolo upravené znenie ust. § 9 Zákona č. 514/2003 Z. z., vzťahujúce
sa na nesprávny úradný postup, nakoľko ním citované znenie dôvodovej správy sa nevzťahuje na
nesprávny úradný postup k akému došlo v posudzovanej právnej veci, ale vzťahuje sa na nečinnosť
a ňou spôsobené prieťahy, ktoré predstavujú jednu z foriem nesprávneho úradného postupu. Mal

za to, že už zo samotného znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že uplatnenie
práva na náhradu škody je podmienené len v 2 formách nesprávneho úradného postupu, pričom
sa nejedná o posudzovaný prípad. Z uvedeného je preto jednoznačné, že iné formy nesprávneho
úradného postupu (iné ako výslovne spomenuté v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.) nemusia
byť pred uplatnením nároku žalobou na príslušnom súde najprv za nesprávne označené aktom iného

orgánu a to z dôvodu, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu podmieniť uplatnenie nároku na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného postupu vo všetkých jeho formách formálnym deklarovaním jeho
nesprávnosti, túto podmienku by jasne a zreteľne vyjadril v príslušnom ustanovení citovaného zákona
Keďže tak zákonodarca nespravil, nemožno od žalobcu požadovať splnenie tejto povinnosti. Navyše
v čase, keď došlo k vzniku škody, náhrady ktorej sa domáha v tomto konaní, zák. č. 514/2003 Z.z.

podmienku podľa § 9 ods. 2 neobsahoval a žaloba bola taktiež podaná v období pred účinnosťou
novely. Mal za to, že v zmysle § 194 C.s.p. má konajúci súd možnosť posúdiť tzv. prejudiciálne
otázky, vrátane otázky o správnosti, či nesprávnosti v prejednávanej veci vytýkaného úradného postupu
žalovaného. Vo vzťahu k ním požadovanej náhrade škode bol toho názoru, že na podklade rozhodnutia
bola medzi pôvodne oprávnenou osobou a žalovaným uzatvorená zmluva o bezodplatnom prevode

vlastníckeho práva. Samotným vydaním rozhodnutia o náhrade vzniklo právnym predchodcom žalobcu
legitímne očakávanie, že priznaný reštitučný nárok bude realizovaný, teda nadobudnú vlastnícke právo
k predmetným pozemkom. Avšak v dôsledku konania žalovanej, ktoré je nepochybne nesprávnym
úradným postupom, toto legitímne očakávanie naplnené nebolo a nárok, síce priznaný, bol de facto
odňatý pre nemožnosť povolenia vkladu vlastníckeho práva pre pochybenia žalovanej, ktorá následne

zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva označila za neplatnú. Zmarenie legitímneho
očakávania spôsobilo žalobcovi škodu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
peňažného majetkového plnenia. Poukázal na to, že výška škody vzniknutej v majetkovej sfére žalobcu
bola vyčíslená v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 31. 5. 2010 stanovením všeobecnej hodnotypozemku (parcely zapísané na LV pre kat. úz. R. J. Č.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX,
XXXX). Bol toho názoru, že preukázal, že k zmareniu jeho legitímneho očakávania došlo, nárok
uspokojený nebol, avšak súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho argumentáciou vo vzťahu k

legitímnemu očakávaniu a jeho významu pre toto konanie. Bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na judikatúru zaoberajúcu sa kolíziou
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969
Zb.. Žalobca si nikdy neuplatnil žiaden nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, preto nie je v jeho
možnostiach vyjadriť sa k tejto argumentácii, ktorá nie je žiadnym spôsobom zdôvodnená. Napokon bol

toho názoru, že nemožno mať pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom žalovaného a ujmou, ku ktorej došlo v majetkovej sfére žalobcu. Argumentoval, že v prípade,
ak by sa žalovaná nedopustila pochybení vyúsťujúcich do nesprávneho úradného postupu, oprávnená
osoba by nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom, čím by boli naplnené jej legitímne
očakávania prameniace z Rozhodnutia o náhrade avšak v dôsledku pochybení žalovanej bol návrh na
vklad zamietnutý, reštitučný nárok naplnený nebol.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Argument žalobcu o jeho zmarenom očakávaní z dôvodu neuzavretia zmluvy o bezodplatnom
prevodevlastníckehoprávavzhľadomnapreukázanýskutkovýstavpovažovalazairelevantnývzhľadom
na to, že v konaní nebolo preukázané, že a/ došlo k nesprávnemu úradnému postupu na strane

žalovanej, b/ že došlo k spôsobeniu reálnej, nie hypotetickej, škody na strane žalobcu, c/ že príčina
tvrdenej škody je na strane žalovanej. Posudzovanie otázky legitímneho očakávania poškodeného
prichádza v sporoch o náhradu škody do úvahy až vtedy, ak je preukázané kumulatívne naplnenie
všetkých podmienok zakladajúcich nárok na náhradu škody, pretože súvisí viac s posudzovaním
oprávnenosti výšky uplatneného nároku, ako jeho právnym základom. Skutočnosť, že sa žalobca

nestotožňuje so zamietavou argumentáciou súdu prvej inštancie a rozsahom odôvodnenia rozsudku,
sama o sebe nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces. Nestotožnila sa ani s námietkou žalobcu
o nepriliehavom použití judikatúry. Dôvodila, že argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej v 89. bode
rozsudku je dostatočne zrejmé, že súd prvej inštancie použil uvedené právne závery mutatis mutandis aj
na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie totiž explicitne uviedol, že nárok na náhradu škody voči štátu

podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nevznikne, ak reštitučný nárok právne nezanikol a môže byť uspokojený.
Napokon zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

11. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez
ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito

podmienkami sú: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a
nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa konajúci súd musí zaoberať
existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je
potrebnéichkumulatívne,t.j.súčasnésplnenie.Neprítomnosťčoilenjednejzpodmienokzodpovednosti

má za následok zamietnutie celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu. Ustálená
judikatúra nesprávny úradný postup definuje ako konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi
normami predpísané pravidlá. Ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli,
avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej
činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia

nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie
nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlým ziskom je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde
k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávnehoúradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť s ktorou zákon

zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody;
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam
kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá skutočnosť, ktorá
je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá
vecný vzťah k nesprávnemu úradnému postupu (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

25Cdo/ 915/2005).

12. Žalobca nesprávny úradný postup J. H. M. videl v tom, že J. H. M. svojim vyhlásením o neplatnosti
dodatku zo dňa 10.04.2007 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa
10.04.2007 spôsobil, že pôvodne oprávnená Z. O.. I. B. sa nestala vlastníčkou pozemkov, ktoré boli
uvedené v tejto zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007. Mal za to,

že Kataster nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva na podklade tejto zmluvy zamietol práve z
dôvodu neodstránenia vytknutých nedostatkov zmluvy platným dodatkom zmluvy. Dodatok k zmluve zo
dňa 10.04.2007, vyhlásený za neplatný samotným Slovenským pozemkovým fondom príslušný kataster
neakceptoval. Týmto postupom, konaním, ktoré žalobca kvalifikoval ako nesprávny úradný postup J.
H.U. M. podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške

2.150.000,- eur. Táto pritom predstavuje všeobecnú hodnotu pozemkov uvedených na LV č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, okres Poprad, obec R. J., k. ú. Veľký Slavkov (v ustanovení čl. I
zmluvy sú uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXX, XXX, XXX, okres Poprad, obec R. J.,
P.. Ú.. R. J.ov škoda vo výške 1.688.980,40 eur), určenú podľa znaleckého posudku súdneho znalca
O.. T. T., odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby č. 066/2010, zo

dňa 31.05.2010, ktorý bol vyhotovený na základe ústnej objednávky pôvodného žalobcu D.. T. T. zo
dňa 10.5.2010 a preložený súdu ako listinný dôkaz spolu so žalobou dňa 14. 7. 2010.

13. Ako vyplýva z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. k. V - 2560/2007 zo dňa 23.11.2007,
táto zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podľa zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k

pozemkom zo dňa 10.04.2007. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pri preskúmaní náležitostí
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy a príloh, bolo zistené, že zmluva o bezodplatnom
prevode a jej dodatok má nedostatky. Konanie bolo z tohto dôvodu prerušené rozhodnutím vydaným
dňa 28.05.2007 a dodatok zmluvy predložený katastru bol s dátumom 10.04.2007. Túto skutočnosť,
predloženie dodatku zo dňa 10.4.2007, Správa katastra Poprad nemohla zobrať do úvahy a mohla

akceptovať iba dodatok k zmluve s dátumom po vydaní rozhodnutia o prerušení konania. Ďalej zo
znenia odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že samotný J. H. M. ako prevádzateľ stanoviskom zo dňa
15.11.2007 podpísaným O.. E. Š., generálnym riaditeľom J. H. M., vyhlásil zmluvy o prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam, návrhy na vklad, podpísané vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa J. H. M.
O.. T. T. za neplatné z dôvodu absencie jeho oprávnenia konať v mene J. H. M.. Ďalej zo znenia tohto

odôvodnenia vyplýva, že Správa katastra Poprad zistila, že uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn.
20C/97/2007 - 131, zo dňa 14.06.2007, bolo zakázané prevádzajúcemu Slovenská republika zastúpená
J. H. M., nakladať aj s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva
v prospech oprávnenej osoby O.. I. B. na základe zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 10.04.2007.
Zapísaním obmedzujúcich poznámok na základe tohto uznesenia, dňa 25.7.2007, na LV Č.. XXX, k. ú.

R. J., došlo k obmedzeniu vlastníka v nakladaní s pozemkami uvedenými na tomto liste vlastníctva, ako
aj k vzniku dôvodu na zamietnutie návrhu na vklad, pretože došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá
má vplyv na povolenie vkladu.

14. Z uvedeného možno uzavrieť, že dôvodom, pre ktorý sa pôvodne oprávnená osoba O.. I. B.

nestala vlastníčkou pozemkov, ktoré boli uvedené v tejto zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom zo dňa 10.4.2007, je existencia uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/97/2007
- 131 zo dňa 14.6.2007. Z vyššie citovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že dôvodom vzniku
ním tvrdenej škody je ním tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného pretože aj v prípade, že by
k takémuto postupu žalovaného nedošlo, dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad by stále zostala

existencia uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/97/2007 - 131 zo dňa 14.6.2007. Vzhľadom
na uvedené žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom. Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého
nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.15. Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje tiež na to, že žalobca nepreukázal ani to, že
by mu v dôsledku ním namietaného postupu žalovaného vznikla škoda, nakoľko žalobca ani jeho

právny predchodca sa nikdy nestali vlastníkom pozemkov, ktoré boli uvedené v zmluve o bezodplatnom
prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.4.2007 a z uvedeného dôvodu nikdy k nim ani nemohol
mať dispozičné oprávnenie nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Z uvedeného dôvodu mu nemohla
vzniknúť škoda z titulu ušlého zisku, pretože ušlý zisk môže vzniknúť len oprávnenou činnosťou určitého
subjektu vykonávanou v súlade so zákonom.

16. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).