Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7821200566.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpenej: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna
č. 48, proti žalovanému: G. A., bytom v O., L. Č.. XXX, o zaplatenie 1.478,10 eura s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.9.2021 č.k. 6Csp/28/2021-111 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak,
že namiesto pôvodného žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s. pripustil vstup do konania ako
žalobcu obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48 a súčasne

zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1.107,20euraspríslušenstvom,vprevyšujúcejčastižalobu
zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 49,82%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku pôvodného žalobcu titulom
poskytnutej pôžičky v sume 2.500,- eur. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že
právnypredchodcažalobcunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvereposkytolžalovanémupôžičkuvo

výške 2.500,- eur s mesačnou splátkou 46,40 eura, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 17,40%, RPMN
vo výške 17,46%, s priemernou RPMN vo výške 12,19%. Celkové náklady boli stanovené vo výške
1.954,40 eura a celková čiastka vo výške 4.454,40 eura s konečnou splatnosťou pôžičky dohodnutou na
96 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta. Z prehľadu úhrad mal súd za preukázané,
že žalovaný uhradil splátkami v období od 7.2.2018 do 16.12.2020 sumu 1.392,80 eura.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
je čiastočne dôvodný.

4. Podľa jeho názoru žalovaný vzniesol námietku premlčania nedôvodne, keďže premlčacia doba začala
plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda od 20.3.2018 a uplynula 20.3.2021, pričom žaloba
bola podaná na súde 1.3.2021, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.

5. Vzhľadom na to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná z pôvodného žalobcu Všeobecnej
úverovej banky, a.s., so sídlom v Bratislave na nového žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna č. 48, preto súd vyhovel návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu tak ako to
uviedol vo výrokovej časti rozsudku.6. Následne súd skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. Túto ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 17,46% súd považoval za neprimeranú, keďže presahuje dvojnásobok
priemerných úrokových mier úverov poskytnutých bankami a uverejnených Národnou bankou

Slovenska pri nových obchodoch v roku 2017 platných aj pre spotrebiteľské úvery. V uvedenom
období, t.j. v období poskytnutia úveru v decembri 2017 bola priemerná miera úrokov pri nových
obchodoch spotrebiteľských úveroch platná pre domácnosť pre obdobie nad 5 rokov vo výške 8,40%.
Keďže najvyššia prípustná miera nesmie presiahnuť dvojnásobok miery, to znamená v danom prípade
16,80, je zrejmé, že úroková sadzba uvedená v zmluve túto mieru prekročila. Súd preto považoval

nesprávne uvedenú výšku ročnej úrokovej sadzby v neprimeranej výške za neprijateľnú podmienku,
preto poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Za ďalší dôvod spôsobilý
vyhodnotiť zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov považoval to, že dodávateľ nekonal s odbornou
starostlivosťou a nezistil si tzv. bonitu spotrebiteľa, teda jeho schopnosť poskytnutý spotrebiteľský úver
splácať.

7. Vychádzajúc z uvedeného, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,- eur a žalovaný
uhradil žalobcovi spolu 1.392,80 eura, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca poskytol
žalovanému znížené o uhradení splátky vo výške 1.107,20 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Súd bol toho názoru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru dňa 27.7.2018,

teda uplynutím šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, preto priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 27.7.2018 do zaplatenia.

9. Výrok o trovách konania odvolajúc s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a žalobcovi priznal
pomernú časť trov konania v rozsahu 49,82%.

10. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.

11. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo

vyhovujúcom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby žalobu v tomto
rozsahu zamietol. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s námietkami žalovaného o
nedodržaní postupu pri zosplatnení úveru. Žalovanému nebola doručená zmena veriteľa. S poukazom
na § 555 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má odvolateľ za to, že nebol dodržaný postup pri
zosplatnení úveru. Obligatórnou podmienkou zosplatnenia úveru v zmysle zákona je upozorniť dlžníka

na uplatnenie práva zosplatniť úver. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by pred zosplatnením úveru, ku
ktorému došlo listom zo dňa 20.5.2013 bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Žiadna
takáto výzva sa nedostala do dispozície žalovaného. Pokiaľ ide o oznámenie o okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 4.5.2017, v konaní nebolo preukázané, že by toto bolo žalovanému doručené. Preto je
potrebné považovať aj zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie sa

tiež nesprávne zaoberal námietkou premlčania.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.5zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie je opodstatnené.

14. Odvolací súd je v preskúmavanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie totiž pochybil pri výklade ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v otázke splnenia zákonných podmienok účinného doručenia relevantných
písomností pri predčasnom zosplatnení úveru.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

17. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci je zrejmé, že veriteľ môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva. Z toho vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie
celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so
zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15
dnínauplatnenietohtopráva.Účinnosťuplatneniaprávaveriteľavzmysle§565Občianskehozákonníka
je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to,
že právo využije. Zo znenie ust. § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že veriteľ môže

žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z toho vyplýva, že v čase uplatnenia práva na zosplatnenie musí
byť spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a súčasne uplynula lehote 15 dní
na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

18. Súd prvej inštancie v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vychádzal z toho, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade splátky za mesiac
marec 2008, s ktorou bol v omeškaní dňa 26.5.2018 a zároveň ho upozornil na svoje oprávnenie
úver zosplatniť. Túto výzvu žalobca doručil žalovanému na ním uvedenú adresu, čo žalovaný potvrdil

svojim podpisom na priloženej doručenke dňa 4.6.2018. Následne žalobca dňa 21.7.2018 oznámil
žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, túto zásielku doručoval žalovanému ako
obyčajnú poštovú zásielku na ním uvedenú adresu, na ktorej si už predtým žalovaný prevzal výzvu
zo dňa 26.5.2018. Súd prvej inštancie tak vychádzal z toho, že tento úkon obsahujúci mimoriadne
zosplatnenie úveru bol doručený žalovanému, nakoľko sa dostal do jeho dispozičnej sféry, napriek tomu,

že žalobca nepredložil súdu dôkaz o takomto doručení (podpísanú doručenku). Súd prvej inštancie tiež
vyslovil záver, že aj v prípade, pokiaľ by sa táto zásielka nedostala do dispozičnej sféry žalovaného,
hmotnoprávne účinky platného vyhlásenia okamžitej splatnosti nastali dňa, kedy bol doručený platobný
rozkaz spolu s prílohami žalovanému, čo malo za následok začiatok plynutia lehoty omeškania s
povinnosťou zaplatiť dlh v celosti.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o účinnom doručení oznámenia
žalovaného o zosplatnení úveru žalobcovi listom zo dňa 21.7.2018. Pokiaľ totiž žalobca doručoval toto
oznámenie žalovanému ako obyčajnú poštovú zásielku cestou poštového doručovateľa, niet pochýb o
tom, že žalovaný nedisponuje žiadnym dôkazom o takomto doručení, a teda v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno o tom, že takáto zásielka bola skutočne žalovanému účinne doručená. Úvahy súdu
prvej inštancie o tom, že spomínaná zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, nakoľko sa na
adrese doručenia preukázateľne zdržiaval nemožno považovať za správne, nakoľko dôkazné bremeno
o doručení takejto zásielky zaťažuje žalovaného, ktorý túto skutočnosť nepreukázal a tým že zásielku
doručoval ako obyčajnú poštovú zásielku, nie do vlastných rúk sám sa dostal do dôkaznej núdze tým,

že doručenie tohto oznámenia nevie v konaní preukázať. Pokiaľ ide o úvahy súdu prvej inštancie o tom,
že spomínané oznámenie bolo účinne doručené žalovanému v konaní o vydanie platobného rozkazu,
keď mu bol doručený platobný rozkaz spolu s prílohami nemožno považovať za správne. Ako vyplýva
z ust. § 565 Občianskeho zákonníka žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej sumy môže veriteľ len
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Pokiaľ sa teda v danom prípade mal žalovaný dostať do

omeškania s úhradou splátky v marci 2018, najskôr právo zosplatniť úver mohlo vzniknúť žalobcovi
20.6.2018, kedy uplynuli tri mesiace od splatnosti neuhradenej splátky (20.3.2018). Mohol tak však
urobiť len do splatnosti nasledujúcej splátky, teda najneskôr do 20.7.2018. Konanie o návrhu na vydanie
platobného rozkazu začalo dňa 1.3.2021, preto pokiaľ v tomto konaní bol žalovanému doručený platobný
rozkaz spolu s prílohami, stalo sa tak očividne až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vyplývajúcej

z ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

20. Vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade boli
naplnené podmienky pre zosplatnenie úveru súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol, keďžeku dňu rozhodnutia súdu ešte trvá povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky z daného úverového vzťahu,
preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, len v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušiť rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátiť

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, pričom bude vychádzať z
právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto rozhodnutí.

22. Súd prvej inštancie rozhodne aj trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 C.s.p.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).