Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721011496
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6721011496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr.

Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára 2023
v trestnej veci obžalovaného ml. M. K. a spol. za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. o odvolaniach obžalovaných
ml. M. K., G. M., ml. E. M., ml. V. A. a zákonnej zástupkyne Q. M. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 20.05.2022, sp. zn. 2T/148/2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o trestoch u všetkých obžalovaných.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u obžalovaných:

ml. M. K., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvalým pobytom I., B. C. XXX/XX, podľa § 98 písm. a) Tr. zák. u p
ú š ť a od potrestania.

G. M., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvalým pobytom I., A. XXXX/XX, podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. u

p ú š ť a od potrestania.

ml. E. M., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvalým pobytom I., O. R. XXXX/XX, podľa § 98 písm. a) Tr. zák. u
p ú š ť a od potrestania.

ml. V. A., nar. XX.XX.XXXX v G. Z., trvalým pobytom I., L. XX A, t.č. K., C. XX/f, podľa § 98 písm. a)
Tr. zák. u p ú š ť a od potrestania.

III. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolania obžalovaných ml. M. K., G. M., ml. E. M. a ml. V. A., ako aj
zákonnej zástupkyne obžalovaného ml. E. M., jeho matky Q. M., proti výrokom o vine, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní ml. M. K., G. M., ml. E. M. a ml. V. A. uznaní
za vinných z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

bod 1) ml. M. K.

spoločne s mal. Q. M. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX a mal. Q. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C.. G.
XXXX v čase medzi 16.00 h a 16.30 h dňa 14.06.2020 v I., vnikli do priestorov rodinného domu č. XXXX,ktorého majiteľmi sú M. L. a C. Y. tak, že ml. M. K. si z čierneho vrecúška, ktoré priniesol so sebou vybral
páčidlo a snažil sa otvoriť horné dvere domu, kde následne ma. Q. C. podal mal. Q. M. kovovú tyč, ktorú
našiel pri dome, pričom otvorili aj sklad náradia, kde poškodili zámok, odkiaľ pobrali a vyhádzali náradie

a tieto dvere sa pokúšal otvoriť najskôr mal. Q. M., čo sa im podarilo spoločným úsilím so zapieraním
vypáčili dvere, pričom rozbili na dverách sklo a následne mal. Q. M. zvesil dvere z pántov a cez tento
priestor vošli do obytnej časti domu ml. M. K. s mal. Q. C., pričom mal. Q. M. dával pozor z
vonkajšej časti domu, ktorý prehľadali a z jeho priestorov odcudzili nezistený počet zapaľovačov, kde
časť z nich hodil mal. Q. C. do kuchynského umývadla a polial tam nájdeným čistiacim prostriedkom a 1

ks pánskych náramkových hodiniek nezistenej značky, 2 ks funkčných náramkových pánskych hodiniek,
nezistenej značky bez batérií, čím spôsobili M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W. XXXX/XX škodu
odcudzením vo výške 32,- € a škodu poškodením dvier aj C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., A.
XXXX/XX vo výške 75,- €,

bod 2) ml. M. K., G. M., ml. E. M. a ml. V. A.

po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase dňa 16.06.2020 v I. vnikli do priestorov rodinnému
domu č. XXXX, ktorého majiteľmi sú M. L. a C. Y. tak, že prešli cez nezabezpečené vstupné horné dvere,
kde ml. E. M. a a G. M. sa striedali pri hornom vstupe do domu a ml. M. K. s ml. V. A. vošli do domu,
kde ml. V. A. vytrhol 1 ks dvier skrine a zobral si 1 ks kovový náramok z chirurgickej ocele poškodený,

1 ks hrubší náramok z chirurgickej ocele, 1 ks zapaľovač zn. L&M, 2 ks autíčok z autodráhy, následne
si všetci zobrali 4 ks zapaľovačov, 2 ks vreckových nožíkov, 3 ks dýky, 1 ks zapaľovač tvaru pištole,
1 ks čutoru, 1 ks srnčie parohy, 1 ks jelenie parohy, 1 ks nožík s puzdrom, 1 ks ťapka z bieleho kovu
a 1 ks ťapka obalená v koži s motívom srnca, v čase o 18.00 h sa následne po vzájomnej dohode do
domu vrátili ml. M. K., G. M. a ml. V. A., pričom ml. V. A. vykopol spodné dvere, vedúce do domu, kde

vošli do vnútra ml. M.
K. a G. M., kde sa nachádzala kúpeľňa a kuchynka, z ktorej zobral ml. M. K. múku a rozsypal ju po
priestore, pričom rozbili okná a poškodili 2 ks veľkých prenosných svietidiel, čím spôsobili M. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W. XXXX/XX škodu odcudzením vo výške 109,- € a škodu poškodením
dvier aj C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., A. XXXX/XX vo výške 65,- €,

bod 3) ml. M. K.,

dňa 19.06.2020 v čase o 15.00 h až 16.00 h v I. sa následne vrátil a opätovne vnikol do priestorov
rodinného domu č. XXXX, ktorého majiteľmi sú M. L. a C. Y. tak, že cez nezabezpečené vstupné

horné dvere vnikol do domu, odkiaľ odcudzil tabak a cigaretové filtre, 1 ks zapaľovač tvaru kariet, 1 ks
zapaľovač kovový s umelou strednou časťou, 1 ks zapaľovač celokovový s nožíkom, 1 ks zapaľovač
celokovový hnedej farby, 1 ks zapaľovač umelohmotný strany A., 1 ks zapaľovač umelohmotný so ženou
„P.", čím spôsobil škodu odcudzením M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W. XXXX/XX vo výške
32,- €, iná škoda ani C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., A. XX nevznikla,

bod 4) ml. M. K., G. M. a ml. E. M.,

po vzájomnej dohode v čase od 13.00 h do 16.00 h dňa 20.06.2020, spoločne s mal. E. C. nar.
XX.XX.XXXX, bytom, I., O. XXXX/XX a mal. B. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XXXX/XX v I., vnikli

do priestorov rodinného domu č. XXXX, ktorého majiteľmi sú M. L. a C. Y. tak, že cez nezabezpečené
vstupné horné dvere vošli do obytnej časti domu, pričom mal. E. C. dával pozor z vonkajšej časti dvier
a mal. B. C. z vnútornej časti dvier, ktorý prehľadali a z jeho priestorov odcudzili v igelitovej taške 1
ks prútený košík so zabalenými mušľami, 1 ks hračku sivej farby, 1 ks nerastu, 1 ks vlajku SR, 1 ks
podušku žltej farby s odznakmi, 1 ks rifľová bunda zn. A., 1 ks sošku faraónskeho leva, pričom boli na

mieste pristihnutí majiteľkou domu, čím spôsobili M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., W. XXXX/XX
škodu odcudzením vo výške 28,- €, iná škoda ani C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., A. XXXX/
XX nevznikla.

U obžalovaných ml. M. K., ml. E. M. a ml. V. A. bolo podľa § 100 ods. 1 Tr. zák. podmienečne upustené

od potrestania a podľa § 101 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovaným určená skúšobná doba v trvaní 12
mesiacov.Obžalovanému G. M. bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. d), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
§ 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložený a bola mu určená

skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ml. M. K., a v jeho mene aj jeho obhajca, odvolanie písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.05.2022, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 01.08.2022, a to proti výrokom o vine a
o treste.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Zdôraznil, že si
uvedomuje protiprávnosť a nesprávnosť svojho konania, ktoré už mnohokrát oľutoval, napriek tomu však
nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, ktorý rozhodol, že sa takýmto konaním dopustil prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. V tomto smere poukázal na ust. § 95 ods. 2 Tr. zák., tzv. materiálny korektív, ktorým
mal byť aplikovaný vzhľadom k tomu, že jeho konanie neprekračovalo malú resp. nepatrnú závažnosť.
Okresný súd neprihliadol na všetky podstatné skutočnosti a okolnosti, a nedostatočne odôvodnil,
prečo uvedené zákonné ustanovenie nepoužil, pričom mohol svojím konaním naplniť maximálne znaky

priestupku.

Dal do pozornosti, že v čase spáchania skutku mal iba štrnásť rokov. Prihliadajúc na lokalitu a stav
predmetnej nehnuteľnosti mal za to, že bola neobývaná, opustená a schátralá, čo preukazovali viaceré
svedecké výpovede. V prípravnom konaní sa ku skutku priznal hneď pri svojom prvom výsluchu a

následne urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa ust. § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
ktoré bolo prvostupňovým súdom prijaté. Svoje konanie oľutoval a spolupracoval s orgánmi činnými
v trestnom konaní, ako aj súdom. Škoda bola spôsobená len v minimálnej výške, naviac táto bola
odstránená a nahradená, pričom okrem vrátenia viacerých vecí poškodenej so svojím otcom opravil aj
poškodené dvere a o týchto skutočnostiach svedčí i to, že poškodení si už ďalšiu škodu neuplatnili,

k trestnému konaniu sa nepripojili a ani nežiadali, aby došlo k jeho potrestaniu. Okrem toho pred
spáchaním skutku žil riadnym životom, nedopustil sa žiadneho trestného činu ani priestupku.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku,

alebo aby podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. následne rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí spod obžaloby.

Proti tomuto rozsudku podal aj obžalovaný G. M. priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa

13.07.2022, a to proti výrokom o vine a o treste.

Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný a nezodpovedajúci základným zásadám pre
ukladanie trestov, keďže prvostupňový súd pri rozhodovaní neprihliadol na všetky významné skutočnosti
a okolnosti prípadu. Nakoľko však nešlo o mladistvého, dal do pozornosti ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.,

v ktorom je uvedený tzv. materiálny korektív, ako aj princíp „ultima ratio“, a taktiež ust. § 40 ods.
1 písm. a), b) Tr. zák. o možnosti upustiť od potrestania. Obsah ďalších odvolacích námietok bol
obdobný ako u obžalovaného ml. M. K., a preto v tomto smere na ne odvolací súd poukazuje a nebude
ich opakovať. Nad rámec dal do pozornosti, že bol v čase spáchania skutku osobou blízkou veku
mladistvých, poškodený nemal v nehnuteľnosti trvalé bydlisko, on osobne sa nepodieľal na vylomení

akejkoľvek časti nehnuteľnosti, od spáchania skutku už uplynulo viac ako dva roky a zo znaleckého
dokazovania vyplývalo, že skutok spáchal pod vplyvom ostatných spoluobžalovaných, keďže sa snažil
začleniť do ich kolektívu, pričom má submisívnu povahu.

V ďalšom poukázal na potrebu riadneho odôvodnenia rozsudku, vrátane jeho presvedčivosti.

Napadnutému rozsudku vytýkal, že sa vôbec nevysporiadal s tým, že u neho neaplikoval ust. § 40
ods. 1 Tr. zák., čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Okrem toho dal do
pozornosti nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009, sp. zn. I ÚS 117/2007, zo dňa 24.04.2008,sp. zn. III ÚS 311/2007 a zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011. Zároveň zdôraznil potrebu
rešpektovať zásady primeranosti, humanity a individualizácie pri ukladaní trestu.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušil a vec postúpil príslušnému okresnému úradu, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. a buď vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie, alebo podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí, pretože
skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal taktiež obžalovaný ml. E. M., a v jeho mene aj jeho obhajca, priamo na
hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 02.06.2022, a to proti výrokom o vine a o treste.

Obsahjehoodvolacíchnámietokbolobdobnýakouobžalovanéhoml.M.K.,apreto vtomtosmerenane

odvolacísúdpoukazujeanebudeichopakovať.Okremtohozdôraznil,žejehokonanímnebolanaplnená
objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody, keďže rodinný dom, do
ktorého vstúpil, nebol trvalo obývaný, a teda ho nemožno posudzovať ako obydlie, preto jeho konanie
nemožno kvalifikovať ako trestný čin. Túto skutočnosť potvrdili viaceré svedecké výpovede, naviac
poukázal aj na príslušnú judikatúru. Vchodové dvere už boli zvesené a rozbité, teda nebolo potrebné

prekonávať žiadne uzamknutie, a už vôbec nie za použitia sily, naviac on s nimi nijako nemanipuloval
a do vnútorných priestorov nevošiel.

Zdôraznil aj ust. § 95 ods. 2 Tr. zák., ktoré upravuje materiálny korektív u mladistvých. K uvedenému
rodinnému domu išiel len zo zvedavosti, pričom do neho chodili bežne nazerať aj iné deti. V žiadnom

prípade nemal úmysel spáchať trestný čin, pričom nevedel a ani si neuvedomil, že by sa mohol takýmto
spôsobom dopustiť protiprávneho konania, ktoré by eventuálne mohlo byť kvalifikované ako priestupok,
či dokonca trestný čin, a nemal ani žiadny iný úmysel škodiť. Išlo z jeho strany v podstate o mladícku
nerozvážnosť.

Doplnil, že už samotné vedenie trestného stíhania voči nemu predstavovalo pre neho dostatočný trest
a celá situácia mu priniesla ponaučenie, aby sa do budúcna vyvaroval protispoločenskej činnosti.
Vzhľadom k tomu dospel k záveru, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, a to jednak pre absenciu
objektívnej stránky súdeného prečinu, ako aj z toho dôvodu, že závažnosť jeho konania, resp. účasti na
skutku bola nepatrná, najmä, ak doposiaľ žije riadnym životom, študuje a športuje.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že ho podľa §
285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal aj obžalovaný ml. V. A., a v jeho mene aj jeho obhajca, priamo na hlavnom
pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 01.06.2022, a to proti výrokom o vine a o treste.

Obsah jeho odvolacích námietok bol obdobný ako u obžalovaných ml. M. K. a ml. E. M., a preto v

tomto smere na ne odvolací súd poukazuje a nebude ich opakovať. Navrhol, aby ho odvolací súd po
prehodnotení všetkých dôkazov spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podala priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie aj zákonná zástupkyňa
obžalovaného ml. E. M., jeho matka Q. M., ktoré však následne bližšie neodôvodnila.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaných ml. M. K., G. M. a ml. E. M.,
zákonných zástupkýň M. K. a Q. M., ako aj zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, prokurátor krajskej prokuratúry zdôraznil, že všetci štyria obžalovaní na hlavnom pojednávaní
nepopreli spáchanie skutku, ktoré sa považuje za vyhlásenie viny, a to vrátane jeho právnej kvalifikácie.

Keďže samosudca na to vyhlásenie všetkých obžalovaných uznesením prijal, v tejto časti už nebol
rozsudok odvolaním napadnuteľný, o čom boli všetci štyria obžalovaní riadne poučení, naviac takéto
vyhlásenie bolo zároveň neodvolateľné. Tresty uložené obžalovaným resp. podmienečné upustenia
od ich potrestania boli správne a zákonné, keďže títo neboli doposiaľ súdom trestaní a mladistvíobžalovanínebolianisankcionovanízapriestupok.Vzhľadomktomunavrholodvolaniavšetkýchštyroch
obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená C. Y. sa nevyjadrila, zákonná zástupkyňa obžalovaného ml. V. A. - A. O. A., jeho matka,
zdôraznila, že jej syn je dobrým dieťaťom a na túto vec sa dal len nahovoriť.

Obhajca obžalovaného ml. M. K. sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomne
podanom odôvodnení odvolania. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu

k tomuto obžalovanému zrušil a oslobodil ho spod obžaloby, alebo vec postúpil na priestupok.

Obhajca obžalovaného G. M. sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomne podanom
odôvodnení odvolania. Zdôraznil, že obžalovaný bol vo veku blízkom veku mladistvých, má submisívnu
povahu, a preto sa dal na skutok nahovoriť ostatnými spoluobžalovanými. Okrem toho vyhlásil na
hlavnom pojednávaní vinu, preto uložený trest považoval za neprimerane prísny. Rozhodnutie ohľadne

viny obžalovaného ponechal na zváženie odvolaciemu súdu, avšak žiadal, aby mu bol aspoň zmiernený
trest, resp. bolo upustené od jeho potrestania.

Obhajca obžalovaného ml. E. M. sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomne
podanom odôvodnení odvolania. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a

oslobodil ho spod obžaloby, alebo vec postúpil na priestupok.

Obhajcaobžalovanéhoml.V.A.savplnomrozsahupridržiavaldôvodovuvedenýchvpísomnepodanom
odôvodnení odvolania. Poukázal aj na dĺžku trestného konania, ktoré trvá približne dva a pol roka,
pričom obžalovaný počas nej viedol riadny život, nebol trestaný ani sankcionovaný za priestupok,

teda už samotné vedenie trestného konania splnilo svoj účel. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec postúpil
správnemu orgánu na prejednanie priestupku.

Obžalovaný ml. V. A. sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ešte pred postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. (tzv.
prieskumná povinnosť) zisťoval na základe podaných odvolaní, či tieto boli podané v zákonnej lehote,
oprávnenými osobami alebo osobami, ktoré sa ich výslovne vzdali, alebo znovu podali odvolanie, ktoré
v tej istej veci pred tým výslovne vzali späť, a či boli podané proti výrokom, proti ktorým boli prípustné.

Pokiaľ ide o výroky o vine, odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní dňa 20.05.2022 po vyhlásení všetkých štyroch obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Tr. por., t.j., že nepopierajú spáchanie skutku, ktorý im bol kladený za vinu a po ich kladných odpovediach
na otázky uvedené v ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., ako aj po súhlasnom stanovisku

prokurátora, obhajcov obžalovaných a prítomných zákonných zástupkýň, uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. ich vyhlásenia prijal. Zároveň ich poučil, že takéto ich vyhlásenia o nepopretí spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, budú pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považované za priznanie
spáchania skutku a súčasne ich poučil tiež o tom, že ich vyhlásenia prijaté súdom sú neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c) Tr. por.

Odvolací súd zdôrazňuje, že všetci obžalovaní odpovedali kladne aj na otázku, či rozumejú právnej
kvalifikácie skutku ako trestného činu, a taktiež na otázku, či sa dobrovoľne priznávajú a uznávajú
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý trestný čin, v tomto prípade prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. Nakoľko okresný súd následne na hlavnom pojednávaní rozhodol o ich vine
napadnutým rozsudkom, a to tak, ako je pred tým uvedené, tieto výroky o vine u všetkých štyroch
obžalovaných už nadobudli právoplatnosť a v tejto časti neboli napadnuteľné odvolaním, teda za
takéhoto právneho stavu nebolo u všetkých štyroch obžalovaných odvolanie ako riadny opravný

prostriedok proti výrokom o ich vine prípustné.Vzhľadom k tomu odvolací súd z formálnych dôvodov, bez preskúmania vecnej stránky, podľa § 316
ods. 1 Tr. por. odvolania obžalovaných ml. M. K., G. M., ml. E. M. a ml. V. A., ako aj zákonnej zástupkyne
obžalovaného ml. E. M., jeho matky Q. M., proti výrokom o vine, zamietol ako neprípustné.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaných ml. M.
K., G. M., ml. E. M. a ml. V. A., ako aj zákonnej zástupkyne obžalovaného ml. E. M., jeho matky Q.
M., zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti tej časti rozhodnutia, proti
ktorej boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku o treste resp. podmienečných upusteniach od potrestania. Na chyby,
ktoré neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol vo vzťahu k tomuto výroku len vtedy, ak by odôvodňovali
podania dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolania všetkých štyroch obžalovaných, ako aj zákonnej zástupkyne Q. M., boli
v tejto časti dôvodné, hoci ich vo vzťahu k tomuto výroku bližšie neodôvodnili.

Keďže odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom bolo vo výrokoch o treste resp. o podmienečných
upusteniach od potrestania u všetkých štyroch obžalovaných rozhodnuté neprimerane prísne, podľa §
321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o podmienečnom upustení
od potrestania obžalovaných ml. M. K., ml. E. M. a ml. V. A., ako aj výrok o uložení trestu odňatia
slobody obžalovanému G. M. a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám rozsudkom

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák., účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť
alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje
a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší

život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu.

Podľa § 98 písm. a) Tr. zák., súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho
spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na

doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na
jeho nápravu.

Žiaden z obžalovaných nebol doposiaľ súdom trestaný, za priestupok bol sankcionovaný v jednom
prípade len obžalovaný G. M., ktorý spôsobenú škodu nahradil, teda je zrejmé, že pred spáchaním

trestnej činnosti, ale aj po jej spáchaní, obžalovaní viedli riadny život, pričom osoby mladistvých kladne
hodnotilajorgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately.Včasespáchaniaprečinuobžalovaný
ml. M. K. a ml. E. M. nedosiahli 15. rok svojho veku, obžalovaný V. A. mal 17 rokov a obžalovaný
G. M. mal 19 rokov, čiže bol vo veku blízkom veku mladistvých. Obžalovaný ml. M. K. sa dopustil
všetkých čiastkových útokov, obžalovaní G. M. a ml. E. M. dvoch čiastkových útokov a V. A. len

jedného čiastkového útoku, avšak z hľadiska spôsobu konania sa na spáchaní trestného činu podieľal
najmenšou mierou práve obžalovaný G. M.. Okrem osôb obžalovaných, ktoré možno hodnotiť pozitívne,
vrátane spôsobu života, ktorý doteraz viedli, nakoľko spáchanie trestnej činnosti možno považovať
len za ojedinelé vybočenie, vyznievali v ich prospech viaceré okolnosti prípadu, na ktoré poukázali vo
svojich odvolaniach, a to najmä to, že poškodení užívali svoje obydlie len sporadicky a nehnuteľnosť

pôsobila opustene, obžalovaní trestným činom spôsobili na veciach, ale aj poškodením dverí škodu,
ktorá nepresahovala minimálnu hranicu malej škody, naviac väčšinu odcudzených vecí vrátili a obidvoje
poškodené dvere opravili, resp. vymenili.Ani u jedného z obžalovaných odvolací súd nevzhliadol existenciu priťažujúcej okolnosti, obžalovaným
ml. M. K., ml. E. M. a ml. V. A. poľahčovali okolnosti podľa ust. § 36 písm. j), l), k) Tr. zák., čiže ich
pomer bol 3:0. Obžalovanému G. M. poľahčovali okolnosti podľa ust. § 36 písm. d), j), l), k) Tr. zák.,

čiže ich pomer bol 4:0. Za takéhoto stavu sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. o jednu tretinu, teda obžalovanému G. M. bolo možné
uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až na tri roky a osem mesiacov. Mladistvým obžalovaným bolo
možné uložiť po predchádzajúcom znížení trestnej sadzby aj podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia
slobody na šesť mesiacov až jeden rok a desať mesiacov. Okrem pomeru bolo potrebné prihliadnuť aj

na závažnosť poľahčujúcich okolností podľa § ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré vo svojom súhrne výrazne
vyznievali v prospech všetkých štyroch obžalovaných.

Dôležitýmboloajzohľadnenieskutočnosti,ževšetcištyriaobžalovanínahlavnompojednávanínepopreli
spáchanie skutku, ktoré sa pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovalo za priznanie a
ich vyhlásenia následne okresný súd uznesením prijal. Zo zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho

kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa
zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku a jeho následné prijatie súdom samo o sebe
síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za
poľahčujúcuokolnosťpodľaust.§36písm.l)Tr.zák.,avšaktakýtopostojobžalovanéhojepotrebnévziať
v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred

vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri
ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Keďže všetci štyria obžalovaní viedli po spáchaní prečinu riadny život, nedopustili sa žiadneho
protiprávneho konania a k trestnej činnosti zaujali kritický postoj, mal odvolací súd za to, že u mladistvých
obžalovaných nebolo potrebné upustiť od ich potrestania podmienečne a určovať im skúšobnú dobu.
Zároveň dospel k záveru, prihliadajúc aj na mieru, akou prispelo konanie obžalovaného G. M. k
spáchaniu prečinu, berúc do úvahy všetky pred tým uvedené skutočnosti a okolnosti vyznievajúce v

jeho prospech, že aj na jeho nápravu postačovalo upustenie od potrestania. Uloženie najprísnejšieho
druhu trestu, a to trestu odňatia slobody, by bolo v danom prípade neprimerane prísne a na dosiahnutie
účelu trestu nebolo u neho nevyhnutným ani uloženie niektorého z miernejších alternatívnych druhov
trestov. Všetci štyria obžalovaní sa k spáchanému prečinu priznali, oľutovali ho, prejavili účinnú snahu
po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a jeho celkovú závažnosť, ako aj ich doterajší

život, boli splnené všetky zákonné podmienky na aplikáciu ust. § 98 písm. a) Tr. zák., resp. § 40 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti
a odôvodnenosti napadnutých výrokov o treste resp. o podmienečných upusteniach od potrestania,

považoval podané odvolania obžalovaných ako aj zákonnej zástupkyne Q. M. za dôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.