Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cb/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205142
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5118205142.10

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom
Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914, zastúpeného: AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému : Stredoslovenská distribučná, a.s., so
sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš,
Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, registračné číslo

FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky
BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o
zaplatenie 20.867,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.03.2018 bola na súd elektronicky doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.867,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% p.a. zo sumy 20.867,70 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a sumou 40 eur ako paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2022 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na

rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 167/2022 -250 zo dňa 24.03.2022. Vo svojom podaní
ďalej uviedol, že v tomto konaní vychádzal z prevládajúceho právneho názoru vyplývajúceho z nálezu
US SR PL. ÚS 174/2014, že medzi sporovými stranami neexistuje zmluva o prístupe, že znamená, že
žalovaný nie je oprávnený žalobcovi účtovať poplatok za prístup do distribučnej sústavy. Tento názor
bol potvrdený aj viacerými rozhodnutiami ako súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu. Žalobca
teda v čase podania žaloby nepodával zjavne bezúspešnú žalobu a ani nedôvodnú žalobu. Nakoľko

však v súčasnosti o právnej otázke, ktorá je riešená v tomto konaní, rozhodol Najvyšší súd, tak aj
Ústavný súd SR, ktoré dospeli k záveru, že žalovaný mal nárok na vyberanie poplatku za prístup do
distribučnej sústavy a je zrejmé, že súdy nižších stupňov sú pripravené postupovať v súlade s týmti
závermi, žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. Zároveň žiadal o vrátení súdneho poplatku a
požiadal, aby súd aplikoval pri rozhodovaná o trovách konania ustanovenie o dôvodoch osobitného
zreteľa, tzn. aby stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže podanie tejto žaloby

vychádzalo z právnych záverov Ústavného súdu SR, ktoré zapríčinilo aj vznik neprehľadného právneho
stavu, ktorý musel opakovane riešiť Ústavný súd SR.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2022 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vyjadril nesúhlas s návrhom žalobcu na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 257 CSP z dôvodov uvádzaných v

písomnom späťvzatí žaloby. Poukázal na to, že predmetom tohto súdneho konania, je otázka či existuje
právny základ pre vyberanie poplatku za prístup výrobcov do distribučnej sústavy našej spoločnosti.Ústavný súd v náleze PL. ÚS 14/2014 konštatoval, že pokiaľ je medzi prevádzkovateľom distribučnej
sústavy a výrobcom uzatvorená zmluva o prístupe, právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej
regulácií v praxi predstavujú len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku. Ústavný súd teda nikdy

nespochybnillegitímnosťpoplatkuzaprístupvýrobcudodistribučnejsústavyarovnakotaknespochybnil
ani samotný výpočet ani v náleze neposudzoval existenciu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nie je
teda pravdou, že by Ústavný súd vyslovil právny názor o neexistencii zmluvy o prístupe medzi stranami
sporu. Zároveň uviedol, že hodnota sporov vo veciach G-komponentu je niekoľko desiatok miliónov
eur, pričom je zrejmé, že žalovaný bol nútený brániť svoje práva a právom chránené záujmy z dôvodu

podania žaloby žalobcu, čo ho stálo nemalé finančné prostriedky. Nepriznaním trov konania v tomto
prípade by vznikol precedens aj v ostatných súdnych konaniach vo veciach G-komponentu, čo by bolo
neprimerané vzhľadom na náklady, ktoré už žalovaný musel vynaložiť. Pokiaľ súd žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania, žalobca bude povinný zaplatiť trovy konania len vo vzťahu k tomuto
súdnemu sporu. V opačnom prípade by žalovaný mohol byť vystavený riziku znášať trovy konania aj
vo vzťahu k iným súdnym konaniam, predmetom ktorých je tzv. G-komponent. Žalovaný má zato, že v

danom prípade nie je prítomný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznať trovy
konania jeho spoločnosti.

4. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6.Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyz vážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím

súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia
návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a

to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k

žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastaveníkonania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

13. K návrhu na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
konania v súvislosti so späťvzatím žaloby žalobca uviedol, že podanie žaloby vychádzalo z právnych
záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré zapríčinilo aj vznik neprehľadného právneho stavu,

ktorý musel opakovane riešiť Ústavný súd Slovenskej republiky. V danom prípade k zastaveniu konania
došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v celom rozsahu. Podstatou
sporu bolo najmä posúdenie, či medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný základ pre účtovanie
poplatku za prístup do distribučnej sústavy žalovaného /tzv. G-komponentu/. Táto otázka však nebola
vyriešenáNálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyPL.ÚS174/2014,zktoréhožalobcavychádzal
pri podaní žaloby, ale závisela od výsledkov dokazovania vykonaného v prejednávanej veci a ich

právneho posúdenia. Súd sa tak nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že právne závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky zapríčinili vznik neprehľadného právneho stavu. Je tak zrejmé, že zastavenie
konania nebolo spôsobené správaním žalovaného, ale v dôsledku späťvzatia žaloby s poukazom na
nález Ústavného súdu III. ÚS 167/2022-250 z 24.03.2022. Súd má za to, že vývoj rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach, odlišné právne posúdenie veci dovolacím

súdom, než bola vec posúdená súdom prvej inštancie a súdom odvolacím, ani závery Ústavného
súdu SR v konaní o ústavných sťažnostiach proti postupu a uzneseniam dovolacieho súdu nemožno
vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 257 CSP. Podporne súd
v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2016 sp.zn.

29Cdo/704/2016,zozáverovktoréhovyplýva,žeokolnosť,žejednotlivé(súdne)inštanciemalinaprávnu
kvalifikáciu veci odlišné názory, nemôže byť použitá pre ospravedlnenie aplikácie § 150 Občianskeho
súdneho poriadku (aktuálne tomu zodpovedá § 257 CSP), nakoľko nemožno klásť na ťarchu účastníka
konania skutočnosť stojacu na strane súdov.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. K vráteniu zaplateného súdneho poplatku
za podanú žalobu tak ako to vo svojom podaní žiada žalobca, súd uvádza, že poplatok sa vracia len v
prípade, ak sa žaloba vzala späť pred prvým pojednávaním v súlade s § 11 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch. Keďže v prejednávanom spore sa dňa 09.04.2019 konalo pojednávanie, žalobca tak už

stratil nárok na vrátenie súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s

prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.