Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206202393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2206202393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Dominika Horváthová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Dopravný
podnikBratislava,akciováspoločnosť,sosídlomBratislava,Olejkárska1,IČO:00492736,zastúpeného
advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom Bratislava, P.O.BOX 259, proti povinnému: X. X., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy adresa X. - L. X., pre vymoženie 23,47 Eur s prísl. a

trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: Mgr. Ján Janec, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava,
Račianska 109/C, pod sp. zn.: EX 1039/2006, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/223/2006-11 zo dňa 30.
decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdzuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške
100,86 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil aplikáciou ustanovení § 31 ods. 1, § 196, § 197 ods. 2, § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2, §

203 ods. 1 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku), § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, §
22 vyhlášky (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov). Vecne potom súd
prvej inštancie argumentoval tým, že vzhľadom k tomu, že oprávnený napriek výzve exekútora nezložil
preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, ako aj na to, že oprávnený bol
poučený o následkoch nezloženia preddavku, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 31
ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekúcie

zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na
odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie mal za to, že k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného a preto v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie,

v ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora
podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností
prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie
je opodstatnené, že oprávnenému by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by
tým k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov
môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho

práva môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval
a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučnepoukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu
trov exekučného konania primerane znížil.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu

proti ktorému je možné podať odvolanie, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP), dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné zastaviť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého uznesenia, z obsahu spisu zistil, že povinný X. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy adresa

X. - L. X., zomrela dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po nebohej bolo uznesením notárky JUDr. Oľge
Folbovej ako súdnej komisárky poverenej Okresným súdom Bratislava II., sp. zn. 46D/576/2014, Dnot
92/2014 zo dňa 22.1.2015 podľa § 175 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP) - akt. § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP")
zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2015.

6. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 01.04.2017.

7.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 a 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, odvolací súd skúmal,
či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce
z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku),
ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a

povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné
konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne stými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V
posudzovanomprípadevšaksúdkonanieodedičstvepodľa§187ods.1CMPzastavil,nakoľkoporučiteľ
nezanechal žiaden majetok.

16. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011 sp. zn. 7MCdo
5/2011, ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012,
ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok /§ 175h ods. 1
OSP (obsahovo totožné s § 187 ods. 1 CMP - pozn. odvolacieho súdu)/, exekučný súd zastaví exekúciu

nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta
Exekučného poriadku).

17. Na základe toho, že konanie o dedičstve po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ

nezanechal žiaden majetok, je tiež daný dôvod na to, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu
už zastavil súd prvej inštancie napadnutým uznesením, a hoci sa tak stalo z iného dôvodu, nič to nemení
na tom, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd ho preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o trovách exekúcie, oprávnený ho napadol s tým, že požadoval uplatniť
ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, ktorému v súčasnosti zodpovedá § 257 CSP. Pre rozhodnutie o trovách
exekúcie sú však prvoradé ustanovenie Exekučného poriadku.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa
námietkam vyhovelo (§ 50).

21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

23. Oprávnený v odvolaní nekonkretizoval žiadne okolnosti, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa a
mali viesť k rozhodnutiu o trovách inak, ako to predpokladá § 203 ods. 2 EP, teda v plnej výške. Keďže
ani odvolací súd nezistil existenciu žiadnych takýchto okolností a oprávnený voči výške trov vyčíslených

súdnym exekútorom a priznanej napadnutým uznesením nevzniesol žiadne námietky a ani nespresnil, v
čombymalaspočívaťichneprimeranosť,odvolaciemusúdunezostaloničiné,nežnapadnutéuznesenie
aj v časti týkajúcej sa trov exekúcie potvrdiť ako vecne správne.

24.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§262ods.1CSP

vychádzajúc z toho, že oprávnený svojím odvolaním neuspel, čo podľa § 255 ods. 1 CSP vedie k vzniku
nároku protistrany na náhradu trov konania. Touto bol v odvolacom konaní de facto súdny exekútor, ktorý
sa ale odvolacieho konania nezúčastnil, takže mu v ňom žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto v
súlade s judikatúrou (R 72/2018) rozhodol tak, že mu nárok na náhradu odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).