Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/219/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899217
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6103899217.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu TELEKO &

TELECOOPER, spol. s r. o., Vranovská 6, Bratislava, IČO: 31 598 480, zastúpeného Lion Law Partners
s. r. o., Komenského 14/A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Slovenská republika
- Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00 151 742, o náhradu
škody v zmysle zákona 58/1969 Zb., rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia ušlého zisku za obdobie od 31. 12.
1998 do 31. 12. 2004 vo výške 1 197 070,30 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01. 01. 2005
až do zaplatenia, z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 55 632,34 Eur ako zmluvnej
odmeny vyplatenej Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Kočička s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 01. 01. 2005 až do zaplatenia z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu, v ktorom sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 991,63 Eur s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 01. 01. 2005 až do zaplatenia ako vyplatenej odmeny daňovej poradkyni Ing.

Eliášovej, z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19 879,83 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od
01. 01. 2005 až do zaplatenia ako náhrady za odmenu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ľudovítovi
Paulovičovi, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania zo sumy 19 879,83 Eur súd návrh z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 49 790,87 Eur ako odmeny za
odborné poradenstvo firmy ASSET a. s. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2005
až do zaplatenia, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Obaja účastníci sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu z titulu

náhrady trov štátu sumu 10 550,28 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému náhrady škody podľa zákona 58/1969 Zb. z
dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktorá škoda pozostávala:a) z ušlého zisku vo výške 45 541 000,-- Sk (1 511 684,20 Eur) za obdobie od 31. 12. 1998 do 31.
03. 2001,
b) zo zmluvnej odmeny Advokátskej kancelárii JUDr. Petra Kočičku vo výške 1 675 980,- Sk (55 632,34

Eur),
c) odmeny daňového poradcu E.. O. v správnom konaní pred ÚDR SR vo výške 60 000,- Sk (1 991,63
Eur),
d) nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku firmou BB Consulting, s. r. o ., vo výške 300 000,- Sk
(9 958,17 Eur),

e) úrokov z omeškania, poplatkov za rok 1999 vo výške 1 114 552,50 Sk,
f) platieb bankám, zdravotnej poisťovni, exekučnému úradu vo výške 907 050,- Sk,
g) platieb za rok 2001 vo výške 467 420,- Sk,
h) ušlého zisku predstavujúceho úrok z omeškania zo zadržiavanej sumy predstavujúceho úrok v
komerčných bankách za obdobie október 1998 do 23. 03. 2001 vo výške 1 280 753,- Sk,
i) odmeny správcu konkurznej podstaty JUDr. Ľudovíta Pavloviča vo výške 598 900,-- Sk (19 879,83

Eur),
j) odmeny za odborné poradenstvo firmy ASSET a. s. vo výške 1 500 000,-- Sk (49 790,87 Eur),
k) zo sumy 8 130 321,-- Sk v dôsledku prepočítania položky ušlého zisku k 31. 12. 2004 (269 877,21
Eur).

V priebehu konania vzal návrh v časti náhrady škody uvedenej pod položkami e, f, g späť a súd v tejto
časti konanie zastavil.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 12. 06. 2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ušlý zisk
za obdobie od 31. 12. 1998 do 31. 03. 2001 vo výške 584 491,46 Eur s 8 % úrokom z omeškania
ročne od 01. 01. 2005 až do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 22. 05. 2009 žalobca uviedol, že úrok z
omeškania požaduje až od 01. 01. 2005 z dôvodu, že došlo k novej metodike výpočtu ušlého zisku, v
ktorej už bol zohľadnený pri vypočítaní časovej hodnoty ušlého zisku aj úrok z omeškania k 31. 12. 2004.

Zároveň uviedol, že netrvá na návrhu v časti, v ktorom sa domáhal ušlého zisku v podobe nemožnosti
disponovania s finančnými prostriedkami za zadržané nadmerné odpočty DPH za obdobie október 1998
až apríl 2000 v sume 1 280 753,-- Sk (t. j. nárok pod bodom h/).
O zastavení konania v časti požadovaného úroku z omeškania súd rozhodol uznesením zo dňa 16. 09.
2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 10. 2005 (č. l. 609 spisu).

Ďalej súd vyhovel návrhu v časti požadovanej náhrady za vyhotovenie znaleckého posudku firmou BB
Consulting s. r. o. pod položkou d) v plnom rozsahu a požadovanej náhrady za vyplatenú odmenu
správcu konkurznej podstaty JUDr. Ľudovíta Pavloviča pod bodom i) v plnom rozsahu. V prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 05. 04. 2001 potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
uložená žalovanému povinnosť zaplatiť ušlý zisk vo výške 584 491,46 Eur s 8 % úrokom z omeškania
od 01. 01. 2005 a sumu 9 958,17 Eur z titulu vypracovaného posudku firmou BB Consulting s. r. o.
Včasti,vktorejbolauloženápovinnosťzaplatiťodmenusprávcovikonkurznejpodstatyJUDr.Pavlovičovi
vo výške 19 879,83 Eur a v zamietajúcej časti ohľadom odmeny daňovej poradkyne E.. O. vo výške 1

991,63 Eur, krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil. V prevyšujúcej zamietajúcej časti bol rozsudok
okresného súdu potvrdený.

Na základe dovolania navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd SR v konaní 2MCdo 17/11 rozhodnutím zo
dňa 21. 12. 2011 tak, že zrušil druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie vo výroku, v ktorom

bola uložená povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk vo výške 584 491,46 Eur s úrokom z
omeškania 8 % od 01. 01. 2005 a odmenu za znalecký posudok firme BB Consulting vo výške 9 958,17
Eur.

Nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 591/12 zo septembra 2013 bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR (viď. č. l. 1411 spisu), keď Ústavný súd dospel k záveru, že okresný ako aj krajský súd skúmal
zákonné podmienky nároku na náhradu škody žalobcu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. V konaní bolo
zistené a nebolo sporné, že v rámci daňovej kontroly prebiehajúcej na účel kontroly dane z príjmov
právnických osôb za rok 1997 bolo vydaných niekoľko predbežných opatrení, ktorými bolo zasiahnuté domajetkovej sféry navrhovateľa, no ktoré neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť. Následne bolo vydané
rozhodnutie správcu dane z novembra 1999, ktorým bola dorubená daň z príjmu v sume takmer 7
miliónov, ktoré rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Najvyššieho súdu SR. V novom

rozhodnutí v novembri 2001 bola dorubená daň už len 37 600,-- Sk. Zo znaleckých posudkov bolo
zistené, že tieto opatrenia mali negatívny vplyv na podnikanie žalobcu, zníženie hospodárskej situácie
a zníženie zisku, ktoré by bez týchto opatrení zrejme dosiahol. Súdy správne dospeli k záveru, že celá
daňová kontrola vykonávaná voči žalobcovi, vrátane predbežných opatrení, je nesprávnym úradným
postupom.

Najvyšší súd následne mimoriadne dovolanie navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. 01. 2015. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že aj Najvyšší súd SR
posúdil postup daňového subjektu pri vykonávaní daňovej kontroly od mája 1998, v rámci ktorej
boli navrhovateľovi ukladané rôzne opatrenia a povinnosti, ktoré neboli zrušené ako nezákonné ako
nesprávny úradný postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. Otázka vzájomnej príčiny a následkov takéhoto

postupu bola podľa jeho názoru správne vyriešená súdmi 1. a 2. stupňa.

Dovolanie voči rozhodnutiu krajského súdu podal aj žalobca a to podaním zo dňa 02. 05. 2011 (č. l.
1243 spisu). Dovolanie smerovalo voči časti napádaných súdnych rozhodnutí, ktorým súdy nepriznali
navrhovateľovi ušlý zisk za obdobie od 01. 04. 2001 do 31. 12. 2004.

V dovolaní žalobca uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu skutkovo zdôvodnený a vyčíslený
k 31. 12. 2004, pričom zadaná úloha súdom ustanovenému Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline bola
stanoviť výšku ušlého zisku len za obdobie do 31. 03. 2001. Takáto vada mala za následok, že nedošlo
k vyčerpaniu celého existujúceho predmetu konania.

Najvyšší súd uznesením 2Cdo/399/2013 zo dňa 27. 11. 2014 zrušil rozsudok krajského súdu ako aj
okresného súdu a to v celej časti, v ktorej došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, t. j. nielen v časti
položky ušlého zisku. Považoval za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí vo vzťahu k opakovaným
námietkam žalobcu, že v rámci ušlého zisku v sume 8 130 321,-- Sk si tento uplatnil aj úrok z omeškania
(včasovejhodnotepeňazí)ajednotlivépoložkyskutočnejškodyuplatnenévpôvodnomznenížalobného

návrhu, ktoré boli zobraté späť dňa 27. 06. 2005 (č. l. 588 spisu).

Z výroku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bol zrušený rozsudok krajského súdu ako aj
okresného súdu. Z argumentácie Ústavného súdu SR v citovanom náleze, jeho bodu 10. bod 2. na str.
35 a 36, vyplýva, že hoci platná právna úprava nerozlišuje medzi zrušením rozsudku a zrušením jemu

predchádzajúceho konania, dôsledkom zrušenia rozsudku súdu 1. stupňa je to, že konanie sa vracia do
momentu tesne pred vyhlásením tohto rozsudku.
Z uvedených dôvodov potom súd nedoplnil dokazovanie nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania
tak, ako to požadoval zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 25. 03. 2015, ani to nepovažoval za
potrebné.

V intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu sa okresný súd zameral len na podrobné
zdôvodnenie zamietajúcej časti návrhu žalobcu z titulu ušlého zisku.

Ako už bolo uvedené, žalobca sa pôvodne domáhal ušlého zisku vo výške 45 541 000,-- Sk za obdobie

od 31. 12. 1998 do 31. 03. 2001. Vychádzal z rozdielu hodnoty goodwilu spoločnosti k týmto dátumom.
Následne v dôsledku vypracovaného nového znaleckého posudku Znaleckou a poradenskou
kanceláriou, s. r. o., č. 15/2005 a zmeny právneho predpisu zmenil návrh podaním zo dňa 27. 06. 2005
tak, že rozšíril návrh o položky i) a j) ako skutočnú škodu a o položku k) ako položku ušlého zisku za
obdobie k 31. 12. 2014 o sumu 8 130 321,-- Sk.

Tak, ako to vyplynulo aj z výpovede zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní, položka k) je vlastne
rozšírením pôvodnej položky a) nielen na základe nového spôsobu výpočtu ušlého zisku ale aj za ďalšie
obdobie, ktoré bolo predĺžené do 31. 12. 2014.

Zároveň žalobca vzal návrh späť v časti položiek úroky z omeškania poplatkov za rok 1999 (položka e/),
platieb bankám, zdravotnej poisťovni, exekučnému úradu (položka f/), platieb za rok 2001 (položka g/),
ako aj ušlého zisku predstavujúceho úrok z omeškania zo zadržiavanej sumy predstavujúceho úrok v
komerčných bankách za obdobie október 1998 do 23. 03. 2001 vo výške 1 280 753,-- Sk (položka h/).Z podania na str. 590 je zrejmé, že vzal návrh ohľadom úroku z omeškania tak, ako ho požadoval v
pôvodnom návrhu, t. j. vo výške 17,6 % ročne zo sumy 51 353 755,50 od 20. 12. 2001, späť a požadoval
ho až od 01. 01. 2005 vo výške 9 % ročne. Zdôvodnil to tým, že v kalkulácii položky ušlého zisku k 31.

12. 2014 je započítaný aj úrok z omeškania v časovej hodnote peňazí.

V podaní zo dňa 17. 10. 2005 nazvanom rozšírenie žalobného návrhu, na ktoré odkazuje aj zrušujúce
rozhodnutieNajvyššiehosúduSR,uviedol,žejednotlivépoložkyskutočnejškodyuplatnenévpôvodnom
znení žalobného návrhu, ktoré boli zobraté späť, sa po ukončení finančného roka premietli z kategórie

skutočnej škody do kategórie ušlého zisku.

Späťvzatie návrhu žalobcom je výlučne v jeho dispozícii, a preto súd tomuto návrhu vyhovel a v tejto
časti konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 96 OSP.

Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a

nezákonným rozhodnutím daňového úradu v zmysle zákona 58/1969 Zb. Tento právny predpis nemá
špeciálnu úpravu ohľadom škody, keď je potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 20 citovaného zákona).

Podľa § 420 ods.1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

V konaní bolo preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti na strane daňového úradu ako aj ku vzniku

škodyvmajetkovejsférenastranežalobcuvpríčinnejsúvislostisporušenímtejtopovinnostitak,akotúto
povinnosť zakotvuje špeciálna právna úprava zákona 58/1969 Zb. Samotný Ústavný ako aj Najvyšší súd
SR mal podmienky zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu za preukázané. Z týchto rozhodnutí
tiež nevyplynulo, že by bol nesprávny právny záver okresného súdu, keď ušlý zisk priznal len za obdobie
do 31. 03. 2001. Najvyšší súd len prikázal zdôvodniť zamietnutie návrhu v rámci požadovaného ušlého

zisku v sume 8 130 321 Sk, ktoré mali predstavovať úrok z omeškania v časovej hodnote peňazí a
jednotlivé položky skutočnej škody uplatnené v pôvodnom návrhu a ktoré boli zobraté späť.

Podľa § 442 ods. 1 O. z., hradí sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Za takúto možno považovať nárok uplatnený žalobcom pod bodom b), c), d), i) a j),
pričom za skutočnú škodu ich označil aj znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 15/05 (na str. 46
a nasledujúcich posudku pod bodom 2.4.1). Nemožno za skutočnú škodu považovať nárok pod bodom

e), f), g) a h), v ktorej časti aj došlo ku späťvzatiu návrhu.

Súd poznamenáva, že o týchto nárokoch z titulu skutočnej škody súd konal a rozhodol, keďže sa jedná o
nároky pod položkou b), c), d), i) a j). Nie je potom pravdou, že by sa súd s týmito nárokmi nevysporiadal
a že by sa jednalo o nároky, ktoré boli zahrnuté vo výpočte ušlého zisku v znaleckom posudku 15/05 a

došlo k ich späťvzatiu podaním zo dňa 27. 06. 2005.

U tých nárokov, u ktorých došlo k čiastočnému späťvzatiu, t. j. pod bodom e), f), g) a h), sa predovšetkým,
ako už bolo uvedené, nejednalo o položky skutočnej škody. K ich späťvzatiu došlo z dôvodu, že tieto
všetky platby a úroky boli zohľadnené v novom spôsobe výpočtu ušlého zisku (viď. podanie žalobcu zo

dňa 17. 10. 2005 č. l. 1468).

Znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou ÚSI súd nariadil najmä na otázku, či spôsob výpočtu
ušlého zisku použitý pri vypracovaní znaleckého posudku č. 15/05 Znaleckou a poradenskou
organizáciou je spôsob, ktorý v súčasnej dobe je v odborných kruhoch všeobecne zaužívaný.

Tiež bola uložená povinnosť vypočítať ušlý zisk za obdobie od 31. 12. 1998 do 31. 03. 2001 tak, ako bol
definovaný na str. 48 znaleckého posudku č. 15/05.V znaleckom posudku ÚSI, diel č. 1, na str. 46 v odpovedi na otázku č. 1 - či spôsob výpočtu ušlého
zisku použitý pri vypracovaní znaleckého posudku č. 15/2005 Znaleckou a poradenskou organizáciou je
spôsobom výpočtu, ktorý v súčasnej dobe je v odborných kruhoch všeobecne zaužívaný pre tento účel,

ÚSI uviedol, že sa problematike ušlého zisku venuje v rámci svojej vedecko-výskumnej aj pedagogickej
a publikačnej činnosti. Ďalej uviedol, že právne normy upravujúce znaleckú činnosť definujú ušlý zisk,
ale nemôžu presne a jednoznačne určiť spôsob jeho výpočtu, keďže tento je prípad od prípadu iný.
Objektivizácia znaleckého dokazovania je vo vyhláške MS SR č. 492/04 o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku zadefinovaná ako znalecké stanovenie hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav,

vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory. Posudzujúc ďalej znalecký posudok č. 15/05
ÚSI uviedol, že pre účely vyčíslenia ušlého zisku znalecký posudok 15/05 uviedol, že je potrebné
prepočítať ušlý zisk na súčasnú hodnotu. Tento potom vyčíslil ako rozdiel medzi prognózovaným HV
(hospodárskym výsledkom) a vykázaným HV a v posudku vyčíslenými položkami skutočnej škody
(tabuľka na str. 56 znaleckého posudku). Zvolený typ výpočtu súčasnej hodnoty ušlého zisku (SH) bol
správny. ÚSI namietalo len zvolený názov, ktorý vlastne predstavuje budúcu hodnotu (BH) peňazí. Na

ďalších stranách posudku porovnáva metodiku výpočtu vo svojom posudku s posudkom č. 15/05.
Na strane 52 dole posudku je uvedené:
Znalecká organizácia následne prostredníctvom takto vyčíslenej úrokovej miery úročila istinu, ktorej
výška v jednotlivých rokoch predstavovala rozdiel medzi prognózovaným HV (z podnikateľského
zámeru) a skutočným HV (z ročných účtovných závierok). Logika tohto výpočtu je jasná a jednoduchá,

to znamená v sledovanom období prostredníctvom úrokovej miery, ktorá odzrkadľuje v každom roku
štruktúru a rozloženie kapitálu, znalecká organizácia úročila istinu, ktorá je rozdielom medzi reálne
dosiahnutým a plánovaným hospodárskym výsledkom. Tento rozdiel ešte znalecká organizácia upravila
o zbytočne (navyše) vynaložené náklady, pravdepodobne z hľadiska opatrnosti, ale ÚSI navrhuje
prepočet na základe získaných skúseností taký, kde na vynaložené náklady nebudú odpočítané ako

absolútne číslo od ušlého zisku príslušného obdobia, pretože ušlý zisk za každé príslušné obdobie je
rozdielom medzi plánovaným a reálne dosiahnutým hospodárskym výsledkom. Hospodársky výsledok
sa skladá z viacerých hospodárskych výsledkov, ktoré sú rozdielom výnosov a nákladov. Zbytočne
vynaložené náklady sú vyčíslenou škodou za určité obdobie, pričom táto škoda nie je úročená k
predmetnému dátumu. Preto za logicky čisté a správne zrozumiteľné považuje ÚSI stanovenie výšky

ušlého zisku tak, ako je vypočítaný v odpovedi na otázku č. 2 posudku.
V bode 2. posudku na str. 54 a nasledujúcich vypočítal ÚSI ušlý zisk za obdobie od 31. 12. 1998 do
31. 03. 2001 vo výške 17 608 390 Sk, keď parametre výpočtu sú viac-menej zhodné s parametrami
použitými v posudku č. 15/05, ale boli aplikované na dátum 31. 03. 2001 (str. 58 posudku).

Z uvedeného vyplýva, že ÚSI vo svojom znaleckom posudku vyčíslili za dané obdobie ušlý zisk
takmer rovnako ako žalobca prostredníctvom posudku znaleckej organizácie, ale vo výpočte nezohľadnil
skutočnú škodu. Takýto postup nepovažoval za správny z dôvodov uvedených v znaleckom posudku.
V tomto smere treba poukázať na tú skutočnosť, že úlohou ÚSI je okrem iného aj metodicky riadiť a
usmerňovať znalcov v daných odvetviach.

Rozdiel medzi použitým vzorcom pre výpočet ušlého zisku medzi posudkom 15/05 a posudkom ÚSI
bol len v označení termínu súčasná hodnota ušlého zisku (SH) a budúca hodnota (BH). Vzorec pre ich
výpočet však bol rovnaký (viď str. 56 posudku 15/05 a str. 86 posudku ÚSI). Oba výpočty zohľadňovali
premennú úrokovú mieru.

Pokiaľ potom súd priznal nižšiu, než požadovanú sumu z titulu ušlého zisku žalobcovi, bolo to:
1. z dôvodu, že priznal túto sumu len k dátumu 31. 03. 2001, keďže po tomto termíne by považoval
priznanie ušlého zisku v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov už uvedených v prvom rozhodnutí
okresného súdu poukazujúc aj na str. 91 posudku ÚSI.

2. z dôvodu, že ÚSI pri výpočte ušlého zisku nezohľadňoval položku skutočnej škody na rozdiel od
posudku 15/05. V tabuľke 56 tohto posudku sú vypočítané položky skutočnej škody pripočítané k
hospodárskemu výsledku v danom účtovnom období a zohľadnené pri výpočte ušlého zisku za obdobie
rokov 1999 až 2001 a 2004. Takýto postup ÚSI nepovažoval za správny a navyše súd sa s tými istými
položkami skutočnej škody vysporiadal v rámci žaloby o nárokoch pod položkou b), c), d), i) a j).

Súd pritom zdôrazňuje, že položky skutočnej škody, ktoré posudok 15/05 zohľadnil pri výpočte ušlého
zisku, ktorý postup ÚSI nepovažoval za správny, neboli položky pôvodne uplatnené pod bodom e), f),
g) a h), u ktorých došlo ku späťvzatiu návrhu.K úlohe uloženej okresnému súdu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní 2Cdo/399/2013 na str. 8
tohto rozsudku potom okresný súd uvádza, že o týchto nárokoch, t. j. o nárokoch pôvodne označených

pod bodom e), f), g), h) súd nemal čo rozhodovať, keďže došlo ku späťvzatiu návrhu vo vzťahu k týmto
položkám.
O nároku uplatneného z titulu ušlého zisku sa súd vysporiadal na základe vykonaného znaleckého
dokazovania tak, ako už bolo uvedené.
Vo vzťahu k výsledkom znaleckého dokazovania - znaleckému posudku ÚSI - žalobca nevzniesol žiadne

konkrétne právne relevantné výhrady.
Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania v časovej hodnote peňazí, tento bol zohľadnení pri výpočte
spôsobom uvedeným na str. 87 posudku.

Opätovne okresný súd poukazuje na to, že bolo vyslovene na vôli žalobcu, či vezme požadovaný úrok z
omeškaniavovýške17%ročnezožalovanejsumyzaobdobieod20.12.2001späťalebonie.Uplatnený

úrok z omeškania v časovej hodnote peňazí nemožno stotožňovať s nárokom podľa § 517 ods. 2 O. z.

Z uvedeného vyplýva, že nebola potom chyba v nedostatočnom zadaní znaleckej úlohy súdom, keď
súd nemal prečo zadávať požiadavku znaleckej organizácii vypočítavať ušlý zisk po období 31. 03.
2001, keď v tej dobe akciová spoločnosť vytvorená z personálnych a materiálnych prostriedkov žalobcu

vykonávajúca totožný predmet činnosti ako žalobca, dosahovala v roku 2002 porovnateľný zisk, aký mal
naplánovaný žalobca.

Predmetom sporu po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu v konaní 14Co/196/2012 zo dňa 10. 09.
2013 (č. l. 1398) zostal nárok uvedený pod bodom i), c).

Dôvodom zrušenia rozhodnutia okresného súdu zo dňa 15. 06. 2011 bolo výlučne zrušenie rozhodnutia
okresného ako aj krajského súdu Najvyšším súdom SR uznesením zo dňa 21. 12. 2011 v konaní
2MCdo/17/2011, ktoré rozhodnutie bolo následne zrušené a dovolanie odmietnuté. Z uvedených
dôvodov okresný súd o týchto nárokoch rozhodol opätovne tak, ako rozsudkom zo dňa 15. 06. 2011,
keďže v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu nebol vyslovený žiaden právny názor vo vzťahu k

právnemu posúdeniu týchto nárokov. V plnom rozsahu potom okresný súd odkazuje na zdôvodnenie
tohto rozhodnutia.

Po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní NS 2Cdo/399/2013 bolo potrebné ešte
rozhodnúť aj o časti návrhu žalobcu, ktoré bolo v rozsudku okresného súdu zo dňa 12. 06. 2009

zamietnuté (nárok pod bodom b/ - odmena JUDr. Kočičku a j/ - odmena pre odborné poradenstvo firmy
ASSET).

Vo vzťahu k týmto dvom nárokom nebol zaujatý žiaden právny názor v zrušujúcom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, ani nebolo vytknuté žiadne porušenie práva žalobcu zo strany okresného súdu

akoajkrajskéhosúdu.Zuvedenýchdôvodovsúdopätovnenávrhvtejtočastizamietol,pričompoukazuje
na zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu zo dňa 12. 06. 2009.

Žalobca bol úspešný len čiastočne, súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 148 ods. 2 OSP
tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

V konaní vznikli trovy štátu predstavujúce trovy nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške
10437,26Eur,plusnáhradazaúčasťnapojednávaní22.05.2009vovýške113,02Eur.Súdopovinnosti
zaplatiť náhradu týchto trov rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že uložil povinnosť nahradiť tieto trovy
obom účastníkom spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akomrozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.