Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204925
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122204925.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: F.. V. K., J.. XX.XX.XXXX, N.Á.
XXXXX/XX, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov,
proti žalovanej: F.., S.. S. H., J.. XX.XX.XXXX, N. XXXXX/XXA, XXX XX K., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 13C/42/2022-271 zo

dňa 25.11.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie alebo
znefunkčnenievodovodnej,elektrickejaplynovejprípojkyžalobcuakoajkanalizačnéhoodtokuvedúcich
cez jej nehnuteľnosť č. C KN XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 741 m2 zapísanej na LV č. XXXXX

kat. úz. K. k rodinnému domu žalobcu súp. č. XXXXX stojacemu na parcele č. CKN XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 75 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. K..

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Ukladá žalobcovi, aby ako žalobca v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal
na príslušnom súde voči žalovanej žalobu o vzájomné vyporiadanie vecných práv medzi stranami sporu
vo vzťahu k vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojke ako aj ku kanalizačnému odtoku žalobcu.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol

takto cit.:

,,Konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Mestu K., so
sídlom E. XX, XXX XX K., ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu na konanie v rámci
výkonu štátneho stavebného dohľadu, ak žalobca do právoplatnosti tohto uznesenia súdu neoznám, že
na postúpení tejto veci vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu netrvá.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že podania žalobcu, ktorým žiada „aby súd nariadil
neodkladné opatrenia“, jednak nemajú všetky potrebné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súdom, a zároveň sa javí, že vo svojej podstate zrejme smerujú k (dočasnej) úprave

práv a povinností týkajúcich sa uskutočňovania stavby žalovanej, ktorých úprava, prejednávanie a
rozhodovanie však patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp. orgánom štátneho stavebnéhodohľadu, a nie súdov. Podľa prvoinštančného súdu sa žalobca domáha ochrany toho, aby bola žalovaná
„povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie,
resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj

kanalizačného odtoku“ vedúcich cez jej nehnuteľnosť jednak bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho by
mal vyplývať takto (široko, absolútne a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobcu a najmä tiež bez
toho, aby bolo zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti (jej
jednoznačná identifikácia) akého konkrétneho konania (aj vzhľadom na vydané stavebné povolenie),
ktoré podľa žalobcu jeho záujmom hrozí, a ktorého úprava zároveň aj patrí do právomoci súdu, sa má

žalovaná vlastne zdržať. V danom prípade neexistuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by žalovaná
ako vlastník pozemku, popri svojich povinnostiach podľa § 55 ods. 1 a § 88 ods. 3 Stavebného zákona
(podľa ktorých je povinná uskutočňovať stavby a ich zmeny iba podľa stavebného povolenia, a aj na
odstránenie stavby zabezpečiť potrebné stavebné povolenie) a občianskoprávnej zodpovednosti za
prípadnúškodupodľa§420Občianskehozákonníka,resp.trestnoprávnejzodpovednostizapoškodenie
záujmov chránených Trestným zákonom, bola nad uvedené povinná zdržať sa absolútne akéhokoľvek

konania, ktorého výsledkom by bolo čo i len ohrozenie funkčnosti žalobcom označených prípojok
a kanalizačného odtoku. Takýto postup a všeobecný návrh žalobcu s eventuálnym vyhovením jeho
všeobecnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom, ku ktorému žalobca žiadne indície
takého budúceho konania žalovanej súdu nepredložil, by vzhľadom na okolnosti veci (stavebnú činnosť
žalovanej) mohli vo výsledku znamenať aj účelové či neprimerané obmedzenie či zastavenie stavebnej

činnosti žalovanej bez jej možnosti vyjadriť sa k tomu pred rozhodnutím súdu (na rozdiel od reálneho
šetrenia veci príslušnými orgánmi v prípade rozhodovania orgánov štátneho stavebného dozoru) s
indíciami či už možného vedomého zneužitia, resp. zjavne nesprávneho využitia procesnej úpravy
neodkladného opatrenia s obmedzením procesných práv protistrany. Konštatoval, že z podaní žalobcu
a ním predložených príloh navyše nie je zrejmé ani to, že by zo strany žalovanej hrozilo nejaké

(ďalšie) konkrétne konanie žalovanej, ktorého sa má zdržať do budúcnosti (a ktorého posudzovane
patrí do právomoci súdu), a v súvislosti s nárokom žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
že by mu v súčasnosti svedčalo nejaké právo zodpovedajúce vecnému bremenu mať na pozemku
žalovanej umiestnené svoje prípojky trvalo (z jeho tvrdení zatiaľ vyplýva len právo dočasné, v rámci
tzv. výprosy), a už vôbec nie, že by mal mať vo vzťahu k dotknutému pozemku žalovanej dokonca aj

nejaké právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu. Dospel k záveru, že podania žalobcu
smerujú k (dočasnej) úprave práv a povinností týkajúcich sa uskutočňovania stavby, resp. k ochrane
pred dôsledkami stavebnej činnosti žalovanej, ktorých úprava, prejednávanie a rozhodovanie patrí
do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp. orgánom štátneho stavebného dohľadu. Rozhodol
tak o zastavení tohto konania a postúpení veci stavebnému úradu s tým, že vec bude príslušnému

stavebnému úradu postúpená len vtedy, ak žalobca v lehote 15 dní od jeho doručenia súdu neoznámi,
že na postúpení tejto veci netrvá.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ako „CSP“). Žalovaná bola v

konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešná, avšak žalovanej v konaní o
neodkladnomopatrenípodľaobsahuspisužiadneodôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavkyvsúvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov
konania nemá právo, a preto náhradu trov konania stranám nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ sa súd prvej
inštancie zaoberal otázkou predbežného opatrenia v správnom konaní a neodkladného v samotnom
civilnom konaní, poukázal na to, že na jednej strane sa používajú ustanovenia zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), pokiaľ špecificky právny predpis neustanovuje inak, a
na strane druhej ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, ako sa žalobca na tieto odvoláva

v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa samotné rozhodnutie súdu prvej
inštancie odvoláva na právnu úpravu obsiahnutú v Stavebnom zákone, konkrétne v ustanoveniach § 54
a nasl. Stavebného zákona, aplikáciu tejto právnej úpravy nepovažoval za neadekvátnu, ktorej zmyslom
nie je dočasná úprava pomerov strán. Dočasná úprava pomerov účastníkov je v samotnom Správnom
poriadku zadefinovaná a upravená v dikcii ustanovenia § 43 Správneho poriadku, ktorý je nepochybne

subsidiárny vo vzťahu k samotnému Stavebnému poriadku. Je toho názoru, že samotné rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s ustálenou súdnou praxou nielen všeobecných súdov,
dokonca i s ustálenou praxou konkrétne Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove. V tejto
súvislosti poukázal ad argumentum na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/222/2012,resp. sp. zn. 4Co/464/2013 zdôrazňujúc, že žalobca sa predmetným návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia nedomáhal uloženia povinnosti „zdržať sa pokračovania, uskutočňovania rekonštrukcie
stavby .. a pod.,, ale zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie,

znefunkčnenie, resp. ohrozenia funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu, ako
aj kanalizačného odtoku. Teda žalobca v samotnom návrhu nespochybňuje existenciu stavebného
povolenia a samotného postupu prác v súlade s týmto stavebným povolením, ale argumentujúc
dikciou ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka výslovne žiada, aby boli dočasne upravené pomery
strán a žalovaná bola zaviazaná zdržať sa konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie

funkčnosti prípojok žalobcu.Teda návrh samotného žalobcu nemá nič spoločného, čo i len teoreticky s
uložením uskutočnenia neodkladných zabezpečovacích prác a pod. Poukazujúc na návrh na vydanie
neodkladného opatrenia žalobca sa do budúcna bude domáhať zriadenia práva vecného bremena,
pričom v tomto štádiu je absolútne právne irelevantné, či sa bude domáhať v samotnom žalobnom
návrhu zriadenia práva vecného bremena v zmysle dikcie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka,
resp. jeho vydržania v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 134 Občianskeho zákonníka. Práve z

uvedeného dôvodu sú nad rámec dôvodov potrebných pre odôvodnenie samotného rozhodnutia o
neodkladnom opatrení siahodlhé úvahy súdu prvej inštancie o možnosti, resp. nemožnosti vydržania
práva vecného bremena, nakoľko v samotnom návrhu žalobca poukazuje len na tú skutočnosť, že
právo vecného bremena po „stránke faktickej vykonáva od samotného stavebného povolenia...“. Nie je
teda ani len zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie vôbec zaoberá otázkou možnosti vydržania

práva vecného bremena, nakoľko v tejto súvislosti poukázal taktiež na právnu úpravu obsiahnutú
v dikcii ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. V ďalšom pokiaľ súd prvej inštancie poukázal
na Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a konštatuje,
že neexistuje žiaden právny predpis, podľa ktorého by žalovaná ako vlastník pozemku bola povinná
sa zdržať absolútne akéhokoľvek konania, ktorého výsledkom by bolo, čo i len ohrozenie funkčnosti

žalobcom označených prípojok a kanalizačného odtoku, dal do pozornosti súdu dikciu ustanovenia §
415 Občianskeho zákonníka. Zo súdu doručenej fotodokumentácie je nesporné, že žalobkyňa konaním
realizovaným pravdepodobne v súlade so stavebným povolením dochádza absolútne nesporne k
škodám na majetku žalobcu, pričom tieto spočívajú nielen v poškodení prístupovej cesty, ale i k
ohrozeniu funkčnosti samotných prípojok tak, ako na uvedené poukazuje žalobca v návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia. Poukázal taktiež na čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky majúc za to, že vlastnícke právo zaväzuje a jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu a tak ďalej. Podľa žalobcu zmyslom samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo
strany žalobcu, ale aj vo všeobecnosti zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia, nie je obmedzovať,
resp.poškodzovaťžalovanéhonajehovlastníckychprávach,alelenalentakádočasnáúpravapomerov,

ktorá rešpektuje ústavné práva strán ako aj existujúcu právnu úpravu, v konkrétnej právnej veci právnu
úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 415 Občianskeho zákonníka). Primárnou skutočnosťou
existujúcou v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj v čase rozhodovania
súdu prvejinštancieoneodkladnomopatrení,jetáskutočnosť,žeexistujúciprístupnapozemokžalobcu
je jediným objektívne možným prístupom a existujúce inžinierske siete vedúce od hlavných sietí až

k jeho domu (tzv. prípojky, resp. prípolože) sú jediným objektívne existujúcim napojením žalobcu na
verejnú sieť, a teda akékoľvek ich znefunkčnenie by znamenalo absenciu dodávok elektrickej energie,
plynu, zabezpečenie odpadu, dodávku vody a pod. Má za to, že práve týmto sú dané predpoklady pre
vydanie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. Vo vyjadrení zo dňa 30.01.2023 žalobca nadväzujúc na podané odvolanie zdôraznil, že pokiaľ súd
prvej inštancie spochybňuje naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán, v tejto súvislosti považoval
za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že v súčasnosti žalovaná svojim motorovým vozidlom bráni
akémukoľvek prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu a to, či už osobným motorovým vozidlom, resp.

pešo, svoj postoj odôvodňujúc tým, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jej vlastníctva, to bez ohľadu
na skutočnosti, že táto cesta je jediným spôsobom prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu, a bez
ohľadu na tú skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti sú so súhlasom jej právneho predchodcu
uložené všetky inžinierske siete zabezpečujúce „chod“ rodinného domu, ktorý slúži k uspokojovaniu
bytových potrieb žalobcu. K vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu o odstavenom motorovom vozidle, ako

aj samotnú SMS - správu otca žalovanej, z ktorej je uvedený postoj jednoznačný a z ktorých teda vyplýva
absolútna naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán a naliehavosť samotného vydania neodkladného
opatrenia. V súvislosti so samotným obsahom odôvodnenia predmetného rozhodnutia zdôraznil, že
neodkladným opatrením žiadal tiež rozhodnúť o tom, aby mu nebol znemožňovaný prístup k predmetnejnehnuteľnosti zo strany žalovanej, pričom poukázal na samotný žalobný návrh ako aj jeho doplnenie zo
dňa 02.06.2022. Táto okolnosť zostala bez povšimnutia súdu prvej inštancie a o tomto nároku v podstate
ani nerozhodol a v dôvodoch sa týmto právne relevantným spôsobom ani len nezaoberal. Z uvedených

dôvodov trval na samotnom odvolaní, jeho písomných dôvodoch a opätovne žiada, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a odvolaniu v súlade so žalobným návrhom ako aj jeho úpravou
v plnom rozsahu vyhovel.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na

včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre

vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a
jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na
žalobcovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného
mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti.

13. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od
dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné

(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,
že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po právoplatnosti
tohto uznesenia vec postúpil Mestu K., so sídlom E. XX, XXX XX K., ako vecne a miestnepríslušnému stavebnému úradu na konanie v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu, ak žalobca do
právoplatnosti tohto uznesenia súdu neoznámi, že na postúpení tejto veci vecne a miestne príslušnému
stavebnému úradu netrvá. Dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že by zo strany žalovanej hrozilo

nejaké (ďalšie) konkrétne konanie žalovanej, ktorého sa má zdržať do budúcnosti a ani to, že by mu
v súčasnosti svedčalo nejaké právo zodpovedajúce vecnému bremenu mať na pozemku žalovanej
umiestnené svoje prípojky trvalo (z jeho tvrdení zatiaľ vyplýva len právo dočasné, v rámci tzv.
výprosy). Bol toho názoru, že podaný návrh smeruje k dočasnej úprave práv a povinností tykajúcich sa
uskutočňovania stavby, resp. k ochrane pred dôsledkami stavebnej činnosti žalovanej, ktorých úprava,

prejednanie a rozhodovanie patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov.

15. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

16. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu

občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

17. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

18. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho právomoci nestotožnil a je
toho názoru, že v tejto veci je daná právomoc súdu SR podľa § 3 CSP, keďže jeho predmetom je
súkromnoprávny spor o poskytnutie neodkladnej ochrany občianskoprávnemu vzťahu a dotknutým
občianskym právam v rámci dodávok médií odberateľovi, bez ktorých nie je možné sa v 21. storočí obísť

(vodovodná, elektrická a plynová prípojka, ako aj kanalizačný odtok).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej uloženia
povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie,
resp. čo i len ohrozenie funkčnosti vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky žalobcu ako aj

kanalizačného odtoku vedúcich cez tú časť nehnuteľnosti č. C KN XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere
741 m2 zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. K., ktorej podľa geometrického plánu vyhotoveného G.,
geodetická kancelária, O. J. č. 1, XXX XX K., F.. M. G., IČO: XX XXX XXX vyhotoveného dňa 24.08.2025,
autorizačne overeného dňa 26.08.2005 F.. K. V. a úradne overeného dňa 13.10.2005 F.. I. V. pod č.
XXXX/XXXX zodpovedá nehnuteľnosť č. C KN XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 50 m2.

20. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval neodkladnú úpravu
pomerov medzi stranami sporu s cieľom predísť nenávratnému stavu v prípade znehodnotenia, resp.
zničenia predmetných prípojok a kanalizačného odtoku umiestnených na pozemku žalovanej a vedúcich
na pozemok žalobcu, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k znemožneniu užívania rodinného domu

žalobcom.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil právny
vzťah medzi ním a žalovanou predložením stanoviska právneho predchodcu žalovanej F.. I. H. zo dňa
11.11.2005, v ktorom v tom čase výlučný vlastník parcely č. C KN XXXX/X, trvalý trávnatý porast o

výmere 741 m2, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. K., výslovne súhlasil s tým, aby žalobca využil jeho
pozemok na vedenie inžinierskych sietí (elektrická, vodovodná, kanalizačná, plynová a telekomunikačná
prípojka) podľa platných noriem k výstavbe rodinného domu s maximálnym záberom troch metrov.

22. Vo vzťahu k uvedenej parcele žalobca osvedčil, že je výlučným vlastníkom k nej priľahlým

nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, a to č. C KN XXXX/X o výmere 2.337 m2, č. C KN
XXXX/X o výmere 187 m2, č. C KN XXXX/X o výmere 75 m2 a na tejto stojaceho rodinného domu č.
súpisné XXXXX, ktorý je napojený na miestne rozvody technického vybavenia územia - ul. N., K. cez
prípojky realizované v maximálnej vzdialenosti troch metrov od okraja nehnuteľnosti č. KN XXXX/X-
trvalý trávnatý porast o výmere 741 m2, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. K., ako vyplýva z Rozhodnutia

oumiestnenístavby(rodinnéhodomužalobcu)zodňa26.09.2015,StanoviskaF..I.H.zodňa11.11.2005
a Stavebného povolenia zo dňa 11.11.2005. Osvedčil, že žalovaná je výlučným vlastníkom uvedenej
parcely č. C KN XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 741 m2, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. K..23. A napokon žalobca osvedčil priloženou fotodokumentáciou, že žalovaná na základe stavebného
povolenia č.:SÚ/XXXX/XXXXX/XXXX-Čj zo dňa 11.04.2022 pristúpila k výstavbe rodinného domu
na parcele č. C KN XXXX/X v blízkosti prístupovej spevnenej cesty k rodinnému domu žalobcu

nachádzajúcej sa v zábere 3 metrov od okraja parcely, pod ktorou sú uložené predmetné prípojky
a kanalizačný odtok a podaním označeným ako „návrh“ vyzvala žalobcu k urýchlenému riešeniu a
demontáži prístupovej cesty z dôvodu bezpečnosti.

24. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca

dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčil, keď je zrejmé,
že žalovaná vykonáva stavebnú činnosť na parcele č. C KN XXXX/X v blízkosti prípojok a kanalizačného
odtoku a žiada od žalobcu demontáž prístupovej cesty, pod ktorou sa nachádzajú predmetné prípojky
a kanalizačný odtok.

25. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany, aby nedošlo

k ujme na právach žalobcu, najmä k obmedzeniu možnosti užívať jeho rodinný dom, v ktorom býva, v
prípade odstránenia, resp. prerušenia či poškodenia inžinierskych sietí a kanalizačného odtoku.

26. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

27. Pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť to, že prípadné obmedzenie
dispozície s majetkom účastníka môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby bolo primerané právu,
ktorému sa poskytuje ochrana, alebo ktorého budúci výkon by bol ohrozený (porovnaj R 49/1995).
Odvolací súd je toho názoru, že požadované neodkladné opatrenie má v tomto prípade povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k samotnému hmotnoprávnemu nároku, ktorý

má byť riadne uplatnený žalobou, a tým je vzájomné vyporiadanie vecných práv medzi stranami sporu
vo vzťahu k predmetným prípojkám a kanalizačného odtoku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil
žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na príslušnom
súde voči žalovanej žalobu o vzájomné vyporiadanie vecných práv medzi stranami sporu vo vzťahu k
predmetným prípojkám a kanalizačnému odtoku.

28. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv
žalovanej, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade
zachovaná. Potenciálne negatívne následky odstránenia, resp. prerušenia či poškodenia inžinierskych
sietí v dôsledku výstavby rodinného domu značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom

uloženým žalovanej v rozsahu zdržania sa zásahov do inžinierskych sietí (vodovodnej, elektrickej a
plynovej prípojky, kanalizačného odtoku), ktoré sú uložené na jej pozemku - parcely č. C KN XXXX/X.

29. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) v občianskom
súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe
nariadeniepredbežnéhoopatrenia.Nariadeniepredbežnéhoopatrenianiejenaujmuprávaúčastníkana
súdnu ochranu konečným rozhodnutím o veci samej“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. II. ÚS 37/2000, zo 7.júna 2000).

30. Každá strana sporu si musí byť vedomá, že jej pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného
opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného
skončeného konania

31. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebenariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa
7.6.2000, č. judikátu 57).

32. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd k záveru,
že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, podľa §
324 a nasl. CSP. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc za to, že v takomto rozsahu je jeho nariadenie

dostatočné a rovnako aj z dôvodu, že žalobca nepriložil k svojmu návrhu geometrický plán vyhotovený
G., geodetickou kanceláriou, O. J. č. 1, XXX XX K., F.. M. G., IČO: XX XXX XXX zo dňa 24.08.2025,
autorizačne overeného dňa 26.08.2005 F.. K. V. a úradne overeného dňa 13.10.2005 F.. I. V. pod č.
XXXX/XXXX (resp. tento geometrický plán nie je súčasťou spisu), na ktorý poukazuje v petite svojho
návrhu. Odvolací súd konštatuje, že napriek nepredloženiu tohto dôkazu, žalobcove tvrdenia v návrhu a
skutočnosti vyplývajúce z priložených dôkazov osvedčili nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu,

ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

33. Odvolací súd dodáva, že nepristúpil ku kasačnému rozhodnutiu z dôvodu uplynutia už dlhej
doby od podania samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (25.05.2025), keď súd
prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol až po 6 mesiacoch (25.11.2022) tak, aby žalobca neutrpel na

svojich procesných právach, nebol popretý účel neodkladného opatrenia a tak nedošlo k odmietnutiu
spravodlivosti.

34. Na záver odvolací súd uvádza vo vzťahu k dopĺňaciemu podaniu žalobcu zo dňa 02.06.2022,
že uvedené podanie nie je obsahom spisového materiálu sp. zn. 13C/42/2022, ani nie je súčasťou

elektronického spisu vedeného k tejto spisovej značke v súdnom registri. Preto sa odvolací súd zaoberal
lenjehonávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniavovzťahukprípojkámakanalizačnémuodtoku.

35. Odvolaciemu súdu neunikli zamestnancom súdu, nebodaj sudcom vyhotovené poznámky, ktoré sú
obsahom spisu, predovšetkým na podanom odvolaní (č.l. 287, 288, 291), ktorých vyhotovenie je však

vysoko neprofesionálne a v rozpore so zákonom.

36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov celého konania. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
konania bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný len čiastočne v celom konaní.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).