Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214478
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119214478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobcu:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému G. U., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, A., XXX XX J. D., o náhradu škody s príslušenstom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2021, č.k. 19C/44/2019 - 78, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.735,-

eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je nárok žalobcu
na náhradu škody, ktorú uhradil poškodenému policajtovi v súvislosti s utrpením služobného úrazu pri
zadržaní žalovaného dôvodne podozrivého z prečinu krádeže, ktorý právny nárok je potrebné posúdiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 170/1993 Z. z., zákona č. 73/1998 Z.z., zákona č.

328/2002 Z.z. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade ide podľa § 29 zákona č. 328/2002
Z.z. o služobný úraz, teda poškodenie zdravia nezávisle od vôle poškodeného krátkodobým, náhlym a
násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného
zaradenia policajta pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri
činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh, vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe
a v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia
je príslušnosť policajta k policajnému zboru. Súd prvej inštancie nároky žalobcu, ktoré vyplývajú z

vyplatenia náhrady škody policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz pri oprávnenom zákroku, pri zadržiavaní
žalovaného dňa 21.03.2018, ktorý sa nepodrobil zadržaniu podľa § 17 zákona o policajnom zbore a
pokúsilsaoútek,posúdilakodôvodný.Žalobcapreukázalnároknanáhraduškody,ktorýmuvznikoltým,
že vyplatil poškodenému policajtovi dávky - nároky z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia,
dávky úrazového zabezpečenia a náhradu služobného platu počas dočasnej práceneschopnosti. Z
predložených trestných spisov súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný je viacnásobný recidivista,
opakovane pácha trestné činy krádeží v obchodných domoch a za tieto skutky bol opakovane odsúdený,

keď ani následné tresty neviedli k jeho náprave. Žalovaný pri zákroku, ktorý sa konal dňa 21.3.2018
nerešpektoval na výzvy policajta, nepodrobil sa služobnému zákroku policajta, keď bol zadržaný pri
prečine krádeže, vytrhol sa a utekal, v dôsledku čoho policajt pri jeho prenasledovaní utrpel služobný
úraz. Súd prvej inštancie však vzal do úvahy aj to, že ku škode došlo pri oprávnenom služobnom zákrokupolicajta, žalovaný nerešpektoval výzvu na policajta, ale jeho úmyselné konanie smerovalo k úteku, nie k
spôsobeniu škody na zdraví, preto jeho zavinenie kvalifikoval ako nedbanlivostné. Zdôraznil, že príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniku úrazu je daná, lebo pokiaľ by poškodený policajt nebol

prenasledoval žalovaného ako dôvodne podozrivého z prečinu krádeže, nemusel by vykonať množstvo
úkonov, ktoré napokon vykonal pri jeho zadržaní a ktoré spôsobili aj jeho úraz. Súd prvej inštancie
práve na tieto okolnosti zohľadnil aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Prihliadol na osobné a
majetkové pomery žalovaného, podľa ktorých tento nie je zjavne spôsobilý takú vysokú škodu na zdraví,
aká bola predmetom tohto konania uhradiť, keďže je nezamestnaný, nemá žiaden majetok a poberá iba

dávkyvhmotnejnúdzi.Súdprvejinštanciepretoznížilnároknanáhraduškodymoderačnýmoprávnením
podľa § 450 Občianskeho zákonníka na sumu 1.735,- eur, keďže toto je suma, ktorú s prihliadnutím na
pomery žalovaného tento je schopný uhradiť. U oboch žalovaných nárokov súd prvej inštancie znížil
nárok na náhradu škody na 10 %, a priznal ho u nárokov uplatnených žalobou z 18.9.2019 vo výške
6.197,87 eur a vo výške 10 % z tejto sumy, teda 619,80 eur a u nárokov uplatnených žalobou z 19.3.2021
vo výške 11.151,89 eur, taktiež v rozsahu 10 % z tejto sumy, teda 1.115,20 eur. Súd prvej inštancie

priznal aj zákonné úroky z omeškania k týmto sumám v zmysle predpokladov § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a
o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Zohľadnil, že síce k zamietnutiu žaloby
v prevyšujúcej časti došlo v dôsledku uplatnenia moderačného oprávnenia súdu, avšak prihliadol na
zárobkové a majetkové pomery žalovaného a v neposlednom rade aj na skutočnosť, že žalujúcej strane

trovy konania nevznikli a ani ich nežiadala priznať.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podal včas odvolanie žalobca argumentujúc tým,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, ktoré nesprávne právne posúdil, čo viedlo k priznaniu jeho nárokov iba v

čiastočnomrozsahu.Žalobcapoukázalnaust.§450a§415Občianskehozákonníka.Jetohonázoru,že
zníženienárokužalobcunanáhraduškodyažna10%zožalovanýchsúmjeneprimeranevysoké,ajkeď
sú splnené podmienky na postup podľa § 450 Občianskeho zákonníka, kde aj žalobca na pojednávaní
konanom dňa 28.10.2021 ponechal na zváženie súdu rozsah aplikácie tohto ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Za spravodlivé však žalobca pokladá priznanie primerané vyššieho nároku, resp. aj plného

žalovaného nároku oboch žalovaných súm náhrady škody, vrátane súvisiacich úrokov z omeškania.
Následne bude vecou vymáhacieho konania, v akom rozsahu žalobca bude úspešný. Navrhol preto
rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, resp., aby
žalobcovi odvolací súd s použitím ust. § 450 Občianskeho zákonníka priznal podstatne vyšší nárok
na náhradu škody ako rozsah 10 % zo žalovaných súm, ako to realizoval súd prvej inštancie. Trovy

odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5.Odvolacísúdpreskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu,atedaokremvýrokuI.,ktorýneboldotknutý

odvolaním strán konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý
následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného

bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia

námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu žaloba podaná zo strany žalobcu je uplatňovaná z titulu náhrady
škody, ktorá vznikla vyplatením náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady
vyplatených dávok úrazového zabezpečenia a náhrady služobného platu policajta počas dočasnej

práceneschopnosti. Nebolo sporné, že žalobca z tohto titulu vyplatil poškodenému policajtovi sumu
6.197,87 eur a 11.151,89 eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade nároky žalobcu
plynúce z vyplatenej náhrady škody poškodenému policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz pri oprávnenom
zákroku pri zadržiavaní žalovaného dňa 21.3.2018, ktorý sa nepodrobil zadržaniu podľa § 17 zákona o
policajnom zbore a pokúsil sa o útek, sú opodstatnené.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zboru v znení neskorších predpisov, je policajt
v službe povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo
priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich spáchania.

Podľa § 9 ods. 3 tohto zákona, služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná

činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa § 174 zákona č. 73/1998 Z.z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k
poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu
tým vzniknutú služobný úrad.

Podľa § 188 ods. 1 tohto zákona, ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu
škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v
rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v
znení neskorších predpisov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa

§ 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v
rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá sa podľa § 22 poskytuje
jednorázovo podľa osobitných predpisov.

12. V ust. § 450 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté pravidlo o moderácií povinnosti nahradiť
škodu. Nerozhoduje pritom, či povinnosť nahradiť škodu vyplýva zo zodpovednosti založenej na
princípe zavinenia alebo na objektívnom princípe, akou je napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov (napr. R 3/1984). Zásadne sa ustanovenie týka všetkých
nárokov, vrátane nárokov nemajetkovej povahy, akými sú náhrada bolestného a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

13. Zmysel tohto zákonného ustanovenia sa vykladá tak, že zníženie rozsahu povinnosti nahradiť
škodu zmierňuje vplyv zodpovednosti škodcu tam, kde by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom
rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú (R144/1951), resp. nežiadúcu tvrdosť
(rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp.zn. Cz 17/68).

14. Kľúčovou je skutočnosť, že ust. § 450 OZ nedáva súdu priestor na úvahu, či moderáciu výšky
škody na daný prípad použije alebo nepoužije. Zo znenia zákona vyplýva jednoznačný príkaz súdom pri
rozhodovaní o nároku na náhradu škody vždy skúmať, či sú dané podmienky zníženia náhrady škody
a vo svojom rozhodnutí zdôvodniť aj záver, prečo k zníženiu nepristúpili. Na druhej strane súd nesmie

zníženie náhrady škody používať ľubovoľne a znižovať náhradu škody mechanicky. Súd má sledovať
účel inštitútu zmiernenia, teda zabrániť nežiadúcej tvrdosti.

15. Ust. § 450 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je priamo vyjadrená právnym predpisom. Takáto norma prenecháva súdu, aby

podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností, ktoré je možné podriadiť pod pojem „dôvody hodné osobitného
zreteľa“. Pri znížení náhrady škody teda súd vychádza z viacerých okolností a dôvody, ktoré musí zobrať
do úvahy sú ako ku škode došlo, aké sú osobné a majetkové pomery osoby, ktorá škodu spôsobila a
aké sú pomery osoby, ktorá bola poškodená.

16. Zníženie náhrady škody je vylúčené len v jednom prípade, a to vtedy, ak bola škoda spôsobená
úmyselne.

17. Pokiaľ ide o rozsah zníženia povinnosti k náhrade škody, zákon len ustanovuje, že zníženie má byť

primerané. Súd pritom prihliada na hľadiská, podľa ktorých zníženie posudzuje.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné
predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka (R 34/1969).

19. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že pokiaľ ide o osobu žalovaného,
tentosaopakovanedopúšťatrestnýchčinovkrádežívobchodnýchdomov.Zatietoskutkybolopakovane
odsúdený a ani uložené tresty neviedli k jeho náprave. Pri zákroku, ktorý sa konal dňa 21.3.2018,
žalovanýnerešpektovalvýzvypolicajta,nepodrobilsaslužobnémuzákroku,keďbolzadržanýpriprečine
krádeže a pri prenasledovaní osoby žalovaného policajt utrpel služobný úraz. Súd prvej inštancie

opodstatnene zohľadnil, že v danom prípade ku škode došlo pri oprávnenom služobnom zákroku
policajta, avšak úmyselné konanie žalovaného nesmerovalo k spôsobeniu škody na zdraví príslušníka
OO PZ SR, ale jeho konanie bolo dané snahou vyhnúť sa zadržaniu. Súd prvej inštancie preto
opodstatnene zvažoval aplikáciu § 450 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, čo žalobca
nerozporoval.

20. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti opodstatnene prihliadol na osobu žalovaného, jeho zárobkové,
osobné a majetkové pomery so zdôraznením, že zjavne nie je spôsobilý žiadanú škodu uhradiť,
keďže je bez zamestnania a nemá žiaden majetok, ako aj skutočnosť, že v prípade subjektu žalobcuaplikáciou tohto zákonného ustanovenia v danom prípade nedôjde k neprimeranému zásahu do jeho
majetkovej sféry. V dôsledku takto kvalifikovaného a stranami nerozporovaného nedbanlivostného
konania žalovaným, správne rozhodol o znížení nároku na náhradu škody, a to aj pokiaľ ide o vykonaný

rozsah zníženia uplatnených nárokov a v tejto súvislosti rozhodnutie dostatočne odôvodnil spôsobom
predpokladaným ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. Za situácie, že správnemu rozhodnutiu o veci zodpovedá aj správny výrok o trovách konania,
odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody rozsudok okrem výroku I. potvrdil ako vecne správny

postupom podľa § 387 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp.zn. II.ÚS 78/05).

22. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá nárok na náhradu trov a žalovanému

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).