Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201687
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8717201687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Elišky

Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobkyne: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
P. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova
8, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr.
Petrom Behúňom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 44, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
20C/8/2017-262 zo dňa 17.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok s výnimkou výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok tak, že

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rekreačnej chate súp. č. XXXX,
postavenejnapozemkuC-KNparc.č.XXXakpozemkuC-KNparc.č.XXX,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 310 m2, to všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. V..

P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. XXX/
XX, r. č. XXXXXX/XXXX, rekreačnú chatu súp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX

a pozemok C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, to všetko zapísané v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. V..

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom primeranej náhrady za zrušené spoluvlastníctvo
sumu 21.933,34 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v
rozsahu 50 % pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzrušilpodielovéspoluvlastníctvostránkrekreačnejchate,
súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. C-KN XXX a k parc. C-KN XXX, zapísaným na LV č. XXX,
k. ú. V., prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni z titulu jej podielového nadobudnutia nehnuteľnosti 53.266,66 eur do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet

Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 1.249,50 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
žiadala, aby tieto boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Súd zistil, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, podiel žalovaného je 7/24, podiel žalobkyne 17/24. Súd zistil,žehodnotapredmetusporuje75.200eur.Zvýpisuúčtužalobkynesúdzistil,žetátodisponujedostatkom
finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovaného. Žalovaný deklaroval svoj nehnuteľný majetok
výpismi z listov vlastníctva, ktoré by mohol v prípade potreby predať a získať tak dostatok finančných

prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne. Súd uviedol, že stavba rekreačnej chaty nie je reálne
deliteľná, navyše konflikty spoluvlastníkov by gradovali a znemožňovali jej využitie, a preto zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán konania a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalovaného. Uviedol,
že veľkosť podielov a účelné využitie veci nie sú jedinými hľadiskami, na ktoré súd musí prihliadnuť.
Súd má prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči

ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/33/2010, podľa ktorého
pri rozhodnutí súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd preto prikázal
nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného s prihliadnutím na to, že účelné využitie preukazuje výlučne
žalovaný. Je zrejmé, že žalobkyňa a jej rodina sa snažili skontrolovať stav predmetu sporu výhradne v
čase, kedy žalovaný organizoval oslavy či stretnutia, a to pomerne direktívne, čo mohlo vyprovokovať

prítomnýchkhrubýmčivulgárnymvýrazom.Násilnésprávaniesapodielovéhospoluvlastníka,ktorébolo
oznámené žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi na polícii, nebolo preukázané. Súd teda prihliadol aj
na to, že nehnuteľnosť výlučne využíva a stará sa o ňu žalovaný, a preto mu ju prikázal do výlučného
vlastníctva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, kedy prihliadol na skutočnosť, že žalovaný
spor nevyvolal a na druhej strane spor bol vyvolaný potrebami žalobkyne bez pričinenia žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala
na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou a v
konaní bolo preukázané, že s touto nehnuteľnosťou nemôže hospodáriť vzhľadom na správanie sa
žalovaného, ktorý ju obmedzoval v tejto možnosti. Je pravda, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť

v súčasnosti užíva, nie však z dôvodu, že by žalobkyňa o nehnuteľnosť nemala záujem, ale z
dôvodu, že žalovaný jej to znemožňuje. Nie je pravda, že sa nespolupodieľala na financovaní služieb
spojených s prevádzkou rekreačnej chaty, ale potom, čo sa spotreba elektriny značne zvýšila užívaním
chaty zo strany žalovaného a tretích osôb, prestala elektrickú energiu uhrádzať. Súdu preukázala,
že žalovaný prenajíma spoločnú nehnuteľnosť bez jej súhlasu a vedomia tretím stranám, z čoho

profitoval výlučne žalovaný. Aj keď žalovaný sa o nehnuteľnosť niekoľko rokov stará, práce boli
vykonané svojpomocne, neodborne, s množstvom závad, čo hodnotu nehnuteľnosti skôr znížilo. Súd
prvej inštancie nezobral do úvahy pri rozhodovaní veľkosť spoluvlastníckych podielov, kde žalobkyňa je
väčšinovým spoluvlastníkom a tiež neprihliadal na násilné správanie sa žalovaného, či hrubé urážanie
žalobkyne a členov jej rodiny zo strany žalovaného. Poukázala tiež na to, že ona má zabezpečený

dostatok finančných prostriedkov na okamžité vyplatenie žalovaného a žalovaný podľa nej nikdy nemal v
úmysle predmetnú nehnuteľnosť kúpiť do svojho výlučného vlastníctva, pretože nemal a pravdepodobne
ani nemá finančné prostriedky na vyplatenie jej podielu. Do dnešného dňa nepracuje a nemá žiaden
príjem. Nehnuteľnosť, ktorej predajom chce žalovaný uspokojiť jej nárok na vyplatenie spoluvlastnícke
podielu, žalovaný nadobudol za záhadných okolností darom až v decembri 2017. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva alebo
aby tento rozsudok zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove o odvolaní žalovaného prvý krát rozhodol rozsudkom sp. zn. 23 Co48/2019
z 18.12.2019 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

5. Na dovolenie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27.4.2022 rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23 Co48/2019 z 18.12.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol že rozhodnutie odvolacieho súdu je považované za preskúmateľné, ak obsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade vo vzťahu k
určeniu, komu bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, odvolací súd len skonštatoval
že „súd mal prihliadnuť na vyšší podiel žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti a nemal zohľadní to

že nehnuteľnosť výlučne užíva a stará sa o ňu žalovaný. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
vo vzťahu k skutočnosti, že okrem žalovaného žiaden z dedičov nejavil záujem o predmet sporu,
neobsahuje žiadne odôvodnenie.6. Dovolací súd poukázal aj na bod 35 rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého „v rámci
posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre

rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť mnohých situácií a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu
bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu." Dovolací súd uviedol, že odvolací súd k tomuto
záveru nezaujal žiadne stanovisko. Odvolací súd sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s tvrdením

žalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať, a teda nie je zrejmé, akými úvahami sa
odvolací súd riadil, keď nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne napriek tomu, že túto
užíva výlučne žalovaný a má záujem o jej prikázanie do svojho vlastníctva.

7. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací súd vychádzajúc zo súdom prvej inštancie správne

zisteného skutkového stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa § 388 CSP.
Správne boli skutkové zistenia súdu prvej inštancie a aj právny záver o tom, že nehnuteľnosť, o ktorú sa
v spore jedná, je nedeliteľná, a preto súd prvej inštancie správne zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
konania, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa nechce v tomto podielovom spoluvlastníctve
zotrvať.

8. Pri rozhodovaní o tom, komu nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva, je potrebné zohľadniť
najmä veľkosť podielov a prihliadnuť na účelné využitie veci (§ 142 ods. 1 OZ) a ako vyplýva z
rozhodnutia dovolacieho súdu, je potrebné zohľadniť všetky skutočností, ktoré sú danej veci relevantné.

9. Za relevantné odvolací súd považuje veľkosť podielu, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne je
väčší, ako spoluvlastnícky podiel žalovaného. Relevantné je aj účelné využitie veci - v tomto smere je
postavenie oboch spoluvlastníkov rovnaké, pretože obaja majú možnosť nehnuteľnosť účelne využívať.

10. Relevantná je podľa rozhodnutia dovolacieho súdu aj skutočnosť, že okrem žalovaného žiaden z

dedičov nejavil záujem o predmet sporu a to, že podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala záujem
nehnuteľnosť odpredať. Odvolací súd k týmto skutočnostiam uvádza, že zo spisu aj z vyjadrenia
žalobkyne vyplýva, že v rámci snahy o uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
bola žalobkyňa ochotná nehnuteľnosť predať, k predaju však nedošlo, a teraz už žalobkyňa nemá
záujem o predaj nehnuteľnosti, ale chce sa stať jej výlučnou vlastníčkou.

11. Relevantné by boli aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa účelovo zvýšila svoj spoluvlastnícky podiel
na spoločnej nehnuteľnosti, že nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v jej
správe chátra, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané.

12. Relevantná by bola aj skutočnosť, že žalovaný chce v tejto chate bývať, avšak z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že svoju bytovú potrebu má vyriešenú nájmom.

13. Žalobkyňa po právoplatnosti pôvodného rozsudku odvolacieho súdu vyplatila žalovanému jeho
podiel.

14. Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedený komplex skutočností a dospel k záveru, že nehnuteľnosť je
potrebné prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Obaja spoluvlastníci majú záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do ich vlastníctva, obaja majú k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie podielu
druhého spoluvlastníka, obaja môžu nehnuteľnosť účelne využiť, tieto kritériá nie sú v prospech ani

žalobkyne ani žalovaného. Z ostatných kritérií je v prospech žalobkyne jej vyšší podiel na spoločnej
nehnuteľnosti, pričom v prospech žalovaného nesvedčí žiadne ďalšie kritérium. Z uvedených dôvodov
odvolací súd za výlučného vlastníka spoločnej nehnuteľnosti určil žalobkyňu a prikázal žalobkyni vyplatiť
žalovanému náhradu za jeho podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je vo výške 21.933,34 eur (ako
7/24zosumy75.200eur,ktorúsúdprvejinštanciezistilakohodnotuspoločnejnehnuteľnosti).Vzhľadom

na pripravenosť žalobkyne zaplatiť cenu okamžite, súd určil lehotu plnenia 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.15. Podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie sú dôležitejšie postoje spoluvlastníkov
prezentované v súdnom konaní, nie postoje prezentované pri snahe o uzavretie dohody o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Ak dohoda uzavretá nebola, je prirodzené, že spoluvlastníci môžu zmeniť

svoj postoj k tomu, kto má byť vlastníkom spoločnej veci po zrušení spoluvlastníctva. Preto odvolací súd
zohľadňuje postoj oboch spoluvlastníkov v čase rozhodovania, pričom v tom čase obaja spoluvlastníci
mali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Zároveň úvodný postoj žalovaného nie je
argumentom, pre prikázanie veci do jeho vlastníctva, pretože ak by mal reálny záujem, bol by uzavrel
dohodu a vyplatil podiel žalobkyne.

16. Žalovaný uviedol, že predal svoj byt aby mohol vyplatiť podiel žalobkyne. Odvolací súd nepovažoval
za dôvod pre prikázanie nehnuteľnosti žalovanému skutočnosť, že žalovaný predal byt aby získal
finančnéprostriedkynavyplateniežalobkyne.Žalovanýtakurobilažpočaskonania,pričomoddoručenia
návrhu mu bolo zrejmé, že žalobkyňa po neúspešnej snahe o zrušenie spoluvlastníctva dohodou
žiada nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvod pre

prikázanie nehnuteľnosti žalovanému skutočnosť, že chcel v tejto chate bývať, pretože jeho bytová
potreba je zabezpečená. Chata by jeho bytovú potrebu ani v tomto čase nemohla vyriešiť, pretože obe
strany zhodne uvádzali, že chata vyžaduje rekonštrukciu.

17. Výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok odvolaním nebol napadnutý, a preto odvolací

súd vychádza z toho, že výška súdneho poplatku v danom prípade činila 1.249,50 eur.

18. Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania podľa § 396 ods. 2 CSP, keďže menil rozsudok
súdu prvej inštancie. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a §
257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že sa jednalo o konanie,

ktoré mohlo začať na návrh ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov, a teda nie je možné hovoriť
o úspechu alebo neúspechu strán. Sporom sa riešil právny status oboch strán sporu k spoločnej
nehnuteľnosti. Je spravodlivé, aby iba nevyhnutné náklady tohto konania (súdny poplatok) znášali
rovným dielom obaja podieloví spoluvlastníci, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni polovicu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku.

19. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný síce bol v dovolacom konaní úspešný, avšak len z procesných dôvodov,
ktoré v konečnom dôsledku neviedli k zmene rozhodnutia odvolacieho súdu v prospech žalovaného.
Naviac, jeho úspech v konaní je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového výsledku konania. V konaní vo

veci samej žalovaný úspešný nebol. Z uvedených dôvodov mu odvolací súd nepriznal trovy dovolacieho
konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.