Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204086
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322204086.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831
01 Bratislava, proti účastníkom: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX E., 2. C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/XX, XXX XX D. E., 3. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX

C., 4. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 5. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX C. o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26Vyd/3/2022-35 zo dňa 08. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.zamietolnávrhnazačatiekonaniaopotvrdení
vydržania a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 359e ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že navrhovateľka sa domáhala potvrdenia, že dňa 15.02.2004
nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Galanta,
katastrálny odbor, okres Galanta, obec C., k. ú. C., a to k pozemku na parcele registra „C“, parc. č. 124/6,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 11 m2, pozemku na parcele registra „C“, parc. č.
124/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 32 m2, pozemku na parcele „C“, parc. č.
124/8, druh pozemku záhrada, s výmerou 61 m2, v podiele 1/1. Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpnou
zmluvou zo dňa 26.05.1986 nadobudla spolu s bývalým manželom do bezpodielového spoluvlastníctva
rodinný dom so súpisným č. XXX, postaveným na pozemku parc. č. 124/5, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, s výmerou 110 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom

Galanta, katastrálny odbor, okres Galanta, obec C., k. ú. C. (ďalej len „dom“). Navrhovateľka s manželom
neboli vlastníkmi pozemku, na ktorom dom stál, preto sa rozhodli od obce Jánovce tento pozemok
kúpiť. Dňa 08.09.1993 uzavreli s obcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku na parcele č. 124/1, druh pozemku orná pôda o výmere 448 m2 a pozemku
na parcele č. 124/2, druh pozemku orná pôda o výmere 377 m2, uvedené pozemky navrhovateľka
s manželom od kúpy nerušene užívali. Tieto pozemky boli geometrickým plánom zo dňa 19.06.2014

č. 604/2014 rozparcelované do súčasného stavu (parc. č. 124/1 o výmere 454 m2, parc. č. 124/2 o
výmere 261 m2 a parc. č. 124/5 o výmere 110 m2). Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX vedenomOkresnýmúradomGalanta,katastrálnyodbor,okresGalanta,obecC.,k.ú.C.jenavrhovateľkavýlučnou
vlastníčkou parciel registra „C“: a) parc. č. 124/1, druh pozemku záhrada s výmerou 454 m2 b) parc. č.
124/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 261 m2, c) parc. č. 124/5, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 110 m2 (nehnuteľnosti špecifikované v písm. a) až c) ďalej len
ako„pozemkynavrhovateľky“),akoajstavbyrodinnéhodomupostavenejnaparceleregistra„C“č.124/5
k. ú. C.. S pozemkami navrhovateľky susedia pozemky: a) parc. č. 124/6, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 11 m2, b) parc. č. 124/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
s výmerou 32 m2, c) parc. č. 124/8, druh pozemku záhrada s výmerou 61 m2, nachádzajúce sa v

okrese Galanta, obec Galanta, k. ú. C., pričom list vlastníctva na uvedené pozemky nie je vytvorený
(ďalej len „predmetné pozemky“). Navrhovateľka užíva spolu s pozemkami vo svojom vlastníctve aj
predmetné pozemky ako jeden celok od kúpy v roku 1993. V domnienke, že sú s bývalým manželom
plne oprávnení užívať predmetné pozemky, s nimi nakladali ako so svojimi vlastnými. Viditeľná hranica
pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným
oplotením a vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov, a teda predmetné pozemky boli

od roku 1993 fakticky súčasťou pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v
dobrej viere, že im vlastnícky patria a túto skutočnosť po celú dobu nikto nenamietal. Fakt, že predmetné
pozemky nie sú zapísané ako vlastníctvo navrhovateľky a jej bývalého manžela, zistila navrhovateľka až
v priebehu vybavovania úveru v banke, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom na dom a pozemok
ním zastavaný. Navrhovatelia (zrejme malo byť uvedené „navrhovateľka s bývalým manželom“ – pozn.

odvolacieho súdu) riadne odkúpili pozemok, na ktorom stál ich dom od obce. Kataster nehnuteľností
preparceloval geometrickým plánom č. 9-3/2014- v. z. 51/2014 pôvodný pozemok navrhovateľov (zrejme
malo byť uvedené „navrhovateľky a jej bývalého manžela“ – pozn. odvolacieho súdu) a vytvoril nové
parcely č. 124/1, 2, 5 až 8. Z uvedeného zakreslenia je podľa navrhovateľky evidentné, že pozemok
parc. č. 124/6 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 11 m2 je dokonca pozemkom

nachádzajúcou sa pod domom navrhovateľky, a preto navrhovateľka s bývalým manželom nemali
dôvod nedomnievať sa, že by nebola predmetom kúpy od obce v roku 1993. Navrhovateľka v návrhu
ďalej uviedla, že pri novovytvorených parcelách registra „C“ č. 124/6 až 8 nie je vo výpise z katastra
nehnuteľností uvedený žiaden vlastník a kataster nehnuteľností uvádza, že list vlastníctva k danej
nehnuteľnosti nie je založený. Až dopytom na kataster nehnuteľností sa dozvedela, že predmetné

pozemky sú súčasťou EKN parcely č. 128/1, na ktorú je založený list vlastníctva č. XXX k. ú. C.,
ktorý zakladá účastníctvo osôb označených v návrhu. Navrhovateľka tvrdila, že sa stala vlastníčkou
predmetných pozemkov po uplynutí 10 rokoch odo dňa, kedy ich začala spolu s bývalým manželom
užívať ako oprávnená držiteľka, teda 15.02.2004 (vklad povolený 15.02.1994). Doposiaľ nikto žiadnym
spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k predmetným pozemkom a navrhovateľka ich dobromyseľne

nadobudla, pretože riadne uzatvorila spolu s bývalým manželom kúpnu zmluvu s obcou Jánovce a
odkúpila pozemky, na ktorých stál ich dom. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka žiadala,
aby súd potvrdil, že dňa 15.02.2001 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

1.3 Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka na osvedčenie

svojho práva predložila, dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu predpokladu
vydržania, a to skutočnosť, že ako držiteľ nehnuteľnosti bola so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľná, že jej vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a
nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia), tak ako je to aj v prípade navrhovateľky.

Podľa prvoinštančného súdu sa oprávnenosť držby posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa
opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá
viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Navrhovateľka
v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikuje právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru,

že im nehnuteľnosť patrí. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka nehnuteľnosti užíva, neosvedčuje jej
dobromyseľnosť, že jej nehnuteľnosť patrila po celú vydržaciu dobu. Detencia (držba) sama o sebe
na vydržanie nestačí. Z predložených listín, na ktoré odkazuje, vyplýva, že navrhovateľka mala mať
vedomosť o tom, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva iných osôb. Tomuto nasvedčuje oznámenie
Okresného úradu Galanta, Katastrálneho odboru, že CKN parcely č. 124/6, 124/7, 124/8 k. ú. C., na

ktoré nie sú založené listy vlastníctva, sú časťou EKN parcely č. 128/1 a na túto parcelu je založený list
vlastníctva č. XXX k. ú. C.. Ani to, že podieloví spoluvlastníci, resp. ich právni nástupcovia – tu označení
ako účastníci neuplatňovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, teda navrhovateľke v samotnom užívaní
žiadnym spôsobom nebránili, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,pretože uvedené skutočnosti nemohli v navrhovateľke odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stala
vlastníkom nehnuteľnosti. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou
preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh

zamietol.

1.4 O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) C. s. p..

2.1 Odvolanie odôvodnila tým, že predmetné pozemky spolu o výmere 104 m2 užíva nepretržite po dobu
viac ako 10 rokov, a to už od kúpy susediacich pozemkov v jej vlastníctve v roku 1993 spolu o výmere
825 m2. Viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy v roku 1993 až za predmetnými
pozemkami a bola tvorená pôvodným oplotením vybudovaným predošlým vlastníkom a vysadenými

stromami za úrovňou predmetných pozemkov. Predmetné pozemky boli teda od roku 1993 fakticky
súčasťou pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v dobrej viere, že im
vlastnícky patria, pričom túto skutočnosť po celú dobu nikto nenamietal. Fakt, že predmetné pozemky nie
sú zapísané na navrhovateľku a jej bývalého manžela, zistila až v priebehu vybavovania úveru v banke
v roku 2021, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom na rodinný dom v jej vlastníctve a pozemkom

ním zastavaným. V daný moment navrhovateľka zistila, že pre predmetné pozemky parcely registra „C“
nie je založený list vlastníctva. Až následne pri šetrení vlastníckych vzťahov v roku 2022 sa dopytom na
kataster nehnuteľností dozvedela, že predmetné parcely sú súčasťou EKN parcely č. 128/1, na ktorú je
založenýlistvlastníctvač.XXXk.ú.C.,ktorýzakladáúčastníctvoosôboznačenýchvnávrhu.Vsúvislosti
s dôvodením súdu, že v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikovala právny titul, na základe ktorého

mala s manželom získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí, navrhovateľka poukázala na skutočnosť,
že omyl držiteľa môže mať tak právnu, ako aj skutkovú povahu. Príkladom skutkového omylu je užívanie
pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou jemu patriaceho iného pozemku. Oprávnená
držba môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu (titulus putativus), vo
vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že mu

ním priznané právo svedčí. Pôjde najmä o prípady, ak držiteľ v dôsledku nesprávneho oplotenia užíva
väčší pozemok, než mu prináleží. Navrhovateľka už v samotnom návrhu poukázala na tú skutočnosť, že
viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy v roku 1993 až za predmetnými pozemkami
a bola tvorená pôvodným oplotením vybudovaným predošlým vlastníkom a vysadenými stromami za
úrovňou predmetných pozemkov, a teda predmetné pozemky boli od roku 1993 fakticky súčasťou

pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v dobrej viere, že im vlastnícky
patria. Túto skutočnosť navrhovateľka preukázala aj vizuálnym náhľadom ohraničenia pozemkov z
katastrálneho portálu. Rovnako tak nie je vylúčená ani tzv. dobromyseľnosť držby contra tabulas, teda
držby, pri ktorej vlastnícke právo na základe zápisu v katastri nehnuteľností svedčí v prospech inej
osoby ako držiteľa. Napr. keď sa držiteľ domnieva, že je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ (pre

vydržané pozemky parc. registra „C“ nie je list vlastníctva založený), pričom vlastníctvo podľa katastra
nehnuteľností je k tomuto pozemku zapísané ako k parcele registra „E“, alebo ak držiteľ nadobudne do
vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne ohraničený tak, že do jeho hraníc je zabraná aj časť
susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere, že držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že hranice
pozemku sú zamerané správne. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na dôkazy doložené k návrhu,

z ktorých jasne vyplýva, že s ohľadom na pomer plochy predmetných pozemkov a pozemkov, ktoré
navrhovateľka nadobudla kúpou v roku 1993, pôvodné oplotenie pozemkov za hranicu predmetných
pozemkov, ktoré lemuje trvalý porast stromov, ako aj ich tvar pozemkov – úzky pás tiahnuci sa popri
pozemkoch, ktoré nadobudla spolu s manželom v roku 1993, mohla dôvodne predpokladať, že hranice
pozemku sú zamerané správne. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo/2724/2009.

2.2 Na základe uvedeného mala navrhovateľka za to, že počnúc rokom 1993 až do roku 2021 (kedy
vybavovala úver v banke), t. j. po dobu vyše 26 rokov bola dobromyseľná držiteľka predmetných
pozemkov. Jej dobromyseľnosť zanikla až v marci 2022, kedy sa na základe oznámenia katastrálneho

úradu zo dňa 25.03.2022 dozvedela, že predmetné pozemky sú súčasťou parcely registra „E“, pre ktorú
je založený list vlastníctva v prospech tretích osôb.2.3 V odvolaní navrhovateľka ďalej poukázala na ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej platí vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Zároveň poukázala i na ustanovenie § 359e C. m. p. a uviedla, že v návrhu a

jeho prílohách osvedčila podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Ak mal súd prvej inštancie
pochybnosti o jej uplatnenom nároku, a napriek ustanoveniu § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka a predloženým dôkazom nepostupoval podľa § 359e C. m. p. v súlade so základnými
princípmi civilného mimosporového konania (v zmysle ktorých súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi
konania tak, aby zistil skutočný stav veci, pričom súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci

vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli), je podľa navrhovateľky takýto
postup súdu prvej inštancie arbitrárny, znemožňujúci navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.4 Záverom odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
vydá vyzývacie uznesenie, alternatívne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - navrhovateľka (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 C. m .p.), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom odvolania (§ 379 C. s. p), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 C. m. p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p.).

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však
odvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol

návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania pozemkov opísaných v odseku 1.2 tohto
uznesenia.

5. Podľa § 2 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

7.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami navrhovateľky odvolací súd
konštatuje nasledovné:

9. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností(§ 365 ods. 1
písm. b) a e) C. s. p.). Vo vzťahu k uvedeným odvolacím dôvodom navrhovateľka argumentovala tým, že
ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o jej uplatnenom nároku, nepostupoval v súlade so základnými
princípmi civilného mimosporového konania, v zmysle ktorých súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi
konania tak, aby zistil skutočný stav veci, pričom súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci

vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

10. Podľa § 359d ods. 2 C. m. p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnilpredpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359e ods. 1 C. m. p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 359e ods. 2 C. m. p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

13. Podľa § 359e ods. 3 C. m. p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

14. Na vyššie uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd predovšetkým uvádza, že právna úprava
konania o potvrdení vydržania, zakotvená v ustanoveniach § 359a a nasl. C. m. p. je novým konaním,
zavedeným do Civilného mimosporového poriadku s účinnosťou od 1.5.2021, niet preto ešte ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dikcie ustanovení § 359a a nasl. C. m. p. upravujúcich

predmetné konanie je však možné vyvodiť podobnosť s úpravou neodkladných opatrení ustanoveniami
Civilného sporového poriadku (§ 324 a nasl.), najmä v požiadavke osvedčiť dôvodnosť nároku.
Pojem „osvedčenie“ bol odbornou literatúrou i súdnou praxou vymedzený ako procesný postup súdu,
ktorý na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené

skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1106). Z rozsiahlej judikatúry vo veciach
neodkladných (predtým predbežných) opatrení k pojmu „osvedčenie“ príkladmo uvádzame uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019, v rámci ktorého je

konštatované, že „Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.“ V preskúmavanej veci teda nebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci.
Naopak, bolo procesnou povinnosťou navrhovateľky, osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností vydržaním a povinnosťou súdu prvej

inštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľka splnila svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti
osvedčila. Odvolací súd dodáva, že v tejto fáze konania súd rozhoduje bez vyjadrenia ostatných
účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 359e ods. 3 C. m. p.). Z obsahu spisu a napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľka na
osvedčenie svojho práva predložila (odsek 3. napadnutého uznesenia) a po ich preskúmaní dospel

k záveru, že skutočnosti z nich vyplývajúce nemohli v navrhovateľke dôvodne vyvolať presvedčenie, že
sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností ( odsek 16. napadnutého uznesenia). Svoje závery súd
prvejinštancievnapadnutomuznesenídostatočnýmapresvedčivýmspôsobom,vsúladesustanovením
§ 220 ods. 2 C. s. p., odôvodnil. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd nevzhľadal
dôvodnou odvolaciu námietku navrhovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces, pričom nie

je možné súhlasiť s navrhovateľkou, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci konal v rozpore
s vyšetrovacím princípom upraveným v čl. 6 C. m. p., na ktorý navrhovateľka vo svojom odvolaní
poukazuje.

15. Ako odvolací súd uvádza v predchádzajúcom odseku, v konaní o potvrdení vydržania súd

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu, ale preskúmava, či navrhovateľ
osvedčil tvrdené skutočnosti. Nie je preto možné prisvedčiť ani odvolacej námietke uplatnenej
navrhovateľkou podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Skutočnosť, že súd prvej inštanciepreskúmal listiny, ktorými navrhovateľka osvedčovala svoj nárok a vyvodil z nich závery potrebné pre
svoje rozhodnutie, vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia (odseky 3. až 17.)

16. Navrhovateľka v ďalšom namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 365 ods. 1 písm. h) C. s. p..

17. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym
posúdením veci je, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnuprávnunormu,obsahsprávnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha :
C.H.Beck, 2016 str. 1241).

18. Súd prvej inštancie skúmaním listín, ktoré navrhovateľka pripojila k svojmu návrhu zisťoval
skutočnosti, ktoré by osvedčovali splnenie predpokladov daných hmotným právom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním k predmetným pozemkom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd vychádzal z ustanovení § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka

a predovšetkým skúmal osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

21. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

22. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

23. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

24. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem

spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd
prvej inštancie správne konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť
vždyobjektívne,anieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka-navrhovateľky.
Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

25. V preskúmavanej veci navrhovateľka v návrhu tvrdí, že držby predmetných pozemkov parc. č. 124/6,
124/7 a 124/ v katastrálnom území C. sa ujala v roku 1993, kedy spolu s manželom kúpnou zmluvou zo

dňa 8.9.1993 nadobudli vlastníctvo pozemkov parc. č. 124/1 a 124/2, na ktorých stál rodinný dom v ich
vlastníctve. Predmetné pozemky bezprostredne susedia s pozemkami, ktoré s manželom nadobudli,
užívali ich ako jeden celok v domnienke, že sú oprávnení ich užívať. Viditeľná hranica pozemkov
navrhovateľky bola od ich kúpy až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným oploteníma vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov. Odvolací súd tu konštatuje, že pre
osvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je v preskúmavanej
veci potrebné predovšetkým skúmať dobrú vieru navrhovateľky v čase vstupu do držby a vziať pritom

na zreteľ všetky okolnosti, ktoré sú pre posúdenie jej dobromyseľnosti významné. V tejto súvislosti
odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne posudzoval oprávnenosť držby, keď okrem
iného uviedol, že držba sama o sebe nepostačuje a nepostačuje ani skutočnosť, že v držbe nebola
rušená podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov, zapísanými na príslušnom liste vlastníctva.
Odvolací súd súhlasí so zistením súdu prvej inštancie, že z predložených listín (kúpnej zmluvy zo

dňa 8.9.1993) vyplynulo, že navrhovateľke pri zachovaní minimálnej opatrnosti mohlo byť zrejmé, že
predmetné pozemky nie sú súčasťou pozemkov, ktoré spolu s manželom nadobudli od obce Jánovce
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z bodu II. a III. zmluvy totiž jasne vyplýva, že obec
Jánovce ako predávajúci predáva navrhovateľke a jej manželovi ako kupujúcim nehnuteľnosti, zapísané
v pozemnoknižnej vložke číslo 67 ako parcela čís. 124, ktorá je stotožnená podľa geometrického
plánu vypracovaného Geodéziou, š. p. správa 203 Galanta, č. 244-203-727-90 zo dňa 9.4.1991, ako

parcely č. 124/1 – orná pôda o výmere 448m2 v celosti označená ako diel „a“ a parc. čís. 124/2
– orná pôda o výmere 377 m2 v celosti, označená ako diel „b“ v k. ú. C.. Minimálnou opatrnosťou
navrhovateľky by bolo nahliadnutím do označeného geometrického plánu zistiť presné umiestnenie
pozemkov, nadobudnutých od obce C.. Súd prvej inštancie tak dospel k správnym skutkovým zisteniam
keď uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila dobromyseľnosť v čase vstupu do držby predmetných

pozemkovasprávnevyhodnotilskutočnostizistenézlistín,ktorénavrhovateľkapripojilaksvojmunávrhu
ako nedostatočné na osvedčenie splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom. Dobromyseľnosť je podstatným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, a pretože jej
danosť navrhovateľka neosvedčila splnenie ďalších predpokladov v súlade so zásadou hospodárnosti
neskúmal. Odvolací súd tak konštatuje, že ani odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. f)

C. s. p. nie je daný.

26. Navrhovateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V súvislosti
s takto uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie
vo veci bol súladný so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi konanie o potvrdení vydržania (§

359a a nasl. C. m. p.). Odvolací súd tu zdôrazňuje, že ide o konanie s procesným postupom
odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu)
k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa
dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil
Civilný mimosporový poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je

uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení
vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ale skúma
osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd vydá
vyzývacie uznesenie podľa § 359f C. m. p. vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania
a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností,

dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku
nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani
s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h C. m. p.. Navrhovateľ
domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie

prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami
v rámci sporového konania. Súd prvej inštancie teda správne vec právne posúdil, keď správne zvoleným
procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateľky správnou interpretáciou a aplikáciou
hmotnoprávnych noriem (§ 130 ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka).

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie
námietky navrhovateľky sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade
s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods.

1 C. s. p.

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).