Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105221590
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105221590.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SIBA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Drobného 11,
Bratislava, IČO: 31 365 833, proti odporcovi: Slovenská A., H. G. L. L. G. W. E., E. E. Š. X, R., o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.11.2011, č.k.
15C/157/2005-142, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.11.2011, č.k.
15C/157/2005-142, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, tvrdiac, že sa ňou navrhovateľ domáhal
náhrady skutočnej škody a ušlého zisku vo výške 29,545.615,08 eur spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu a rozhodol o trovách konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd

prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ svoj nárok jasne označil ako nárok z titulu nezákonného
rozhodnutia štátu, za ktoré označil rozhodnutie odporcu z 20.4.2001 listom č. XXXXX/XXXX-XX
označený ako žiadosť o úpravu podmienky daňovej úľavy, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.4.2002, sp. zn. 6Sž 163/2001. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že procesnou
podmienkou uplatnenia uvedeného nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia štátu na
súde, je v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.)
predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne a márne uplynutie lehoty na uspokojenie nároku
poškodeného zo strany príslušného orgánu štátu. Navrhovateľ v tomto prípade nijako nepreukázal, že
by uplatnený nárok predbežne s odporcom prerokoval, pričom ide o nevyhnutnú zákonnú podmienku
až po splnení ktorej sa môže na súde domáhať svojho nároku. Preto súd návrh ako predčasne podaný
bez ďalšieho rozhodovania o merite veci zamietol.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu - K. C.. G. G.Č. (podaním doručeným súdu dňa 10.3.2016 navrhovateľ oznámil zánik
plnomocenstva odvolaním splnomocniteľom). Namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa
konať pred súdom. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR V. XXX/XX k výkladu

zákona č. 58/1969 Zb. o postupe súdov v prípade, že bol návrh na začatie konania podaný na súde bez
predbežného prerokovania nároku v zmysle ustanovenia § 9 uvedeného zákona, hoci toto prerokovanie
bolo podľa zákona potrebné. V zmysle tohto zjednocujúceho stanoviska sa považuje nedostatok
prerokovania nároku na náhradu škody príslušným ústredným orgánom za odstrániteľný nedostatok
podmienky konania. Povinnosťou súdu je pokúsiť sa o odstránenie nedostatku, nakoľko predbežné
prerokovanie je v prípadoch uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. obligatórne a bez

predbežného prerokovania sa poškodený nemôže domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. V žiadnom prípade však súd nemôže návrh na začatie konania zamietnuť ako predčasnýlen z toho dôvodu, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu. Zo znenia ustanovenia § 10 treba v
spojení s ustanovením § 9 tohto zákona vyvodiť, že ústredný orgán príslušný podľa § 9 neprejednáva
predbežne nárok na náhradu škody v konaní podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. a nevydáva o

tomto rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí. Ak poškodený uplatnil
nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani návrh zamietnuť, ani
bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky
so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Iba v tomto prípade, ak by napriek tomu nebol
odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej

podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy O.s.p. o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V
prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd vyčkať až do skončenia prerokovania
predpríslušnýmústrednýmorgánombeztoho,abykonanieprerušil.Rozhodnutievovecitutotižnezávisí
od otázky, ktorú v tomto konaní súd nie je oprávnený riešiť, ako sa to predpokladá pri prerušení konania
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212
ods. 1, 3 v spojení s § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu, lebo odvolacie námietky navrhovateľa sú
dôvodné, a napadnutý rozsudok je sčasti aj nepreskúmateľný.

Z obsahu žaloby a jej upresnenenia (č.l. 81 spisu) vyplýva, že navrhovateľ sa domáha náhrady skutočnej
škody a ušlého zisku spôsobených mu podľa jeho tvrdenia nezákonnými rozhodnutiami odporcu č.

XXXXX/XXXX-X zo dňa 29.9.1999 (č.l. 34), označené ako Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a č.
XXXXX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2001 (č.l. 24), označené ako Žiadosť o úpravu podmienky daňovej úľavy,
ako aj neprávnym úradným postupom podriadených orgánov odporcu, ktorý predchádzal vydaniu tohto
rozhodnutia. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že svoj nárok vyvodzoval zo zákona č. 58/1969 Zb..

Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku sa týka
iba nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a predbežné prerokovanie nároku
je iba procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku na súde. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v
súvislosti s neprávnym úradným postupom, zákon č. 58/1969 Zb. nevyžadoval predbežné prerokovanie
nároku a poškodený mal možnosť domáhať sa odškodnenia priamo žalobou podanou na súde.

Napriek tomu súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa zamietol ako predčasne podanú s tým, že
navrhovateľ nepreukázal, že by uplatnený nárok predbežne prerokoval s odporcom. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodoval len o nároku navrhovateľa na
náhradu škody v súvislosti s tvrdeným nezákonným rozhodnutím odporcu z 20.4.2001 listom č. XXXXX/

XXXX-XX. Nárokom navrhovateľa na náhradu škody v súvislosti s tvrdeným nezákonným rozhodnutím
odporcu č. XXXXX/XXXX-X zo dňa 29.9.1999, ako aj nárokom navrhovateľa na náhradu škody v
súvislosti s tvrdeným neprávnym úradným postupom sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Uvedené
nedostatky predstavujú zároveň prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť, resp.
nedostatok dôvodov.

Pokiaľ aj mal súd prvého stupňa akékoľvek pochybnosti alebo nejasnosti ohľadom uplatneného nároku
navrhovateľa, bolo jeho povinnosťou postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľa vyzvať, aby v
určenej lehote svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil, a poučiť
ho,akotrebadoplneniealeboopravuvykonať. Zobsahuspisuvšaktakýtoprocesnýpostupsúduprvého

stupňa nevyplýva (v spise sa nachádza len výzva Okresného súdu Prešov zo dňa 28.12.2005, aby
navrhovateľ upresnil, či sa domáha náhrady škody na základe rozhodnutí MF SR č. XXXXX/XXXX-X K.
Č.. XXXXX/XXXX-XX, alebo sa domáha náhrady škody na základe rozhodnutí príslušného Daňového
úradu Sabinov). Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať
pred súdom.

Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by súd prvého stupňa po zistení, že navrhovateľ
uplatnil svoj nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, vyzval navrhovateľa na
odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehotypostupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., hoci tak bol povinný urobiť. Dôvodne navrhovateľ v tejto súvislosti
poukazuje na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR V. XXX/XX k otázke postupu súdu v
prípade, že nárok nebol predbežne prerokovaný v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 58/1969 Zb., ktoré

vychádza z cieľa, ktorý zákon č. 58/1969 Zb. sledoval ustanovením o predbežnom prerokovaní nároku
(prerokovaniemaloprispieťkobjasneniuveciavytvoriťtakpodmienkypreuzavretiemimosúdnejdohody
o uspokojení nároku). Podľa tohto stále záväzného stanoviska: „....V žiadnom prípade však nemožno
návrh na začatie konania zamietnuť ako predčasný len z toho dôvodu, že nedošlo k predbežnému
prerokovaniu.......Ak preto poškodený uplatnil nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného

prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného
vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1
O.s.p.). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu, nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky,
ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy
Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.).“

Pre úplnosť musí odvolací súd ešte uviesť, že navrhovateľ dňa 14.3.2016 doložil do spisu kópiu svojej
žiadosti zo dňa 14.3.2016 o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ktorá
je predmetom tohto sporu (č.l. 170, 171), a ktorú aj adresoval a doručil Ministerstvu financií SR v uvedený
deň.

Možno tak uzavrieť, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietol len z
dôvodu, že nepreukázal, že by uplatnený nárok predbežne s odporcom prerokoval, jeho rozhodnutím
bola navrhovateľovi aj odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý
súdny proces.

Tým,žesúdprvéhostupňazaťažilkonanievadounesprávnehopostupuavecnesprávneprávneposúdil,
a zjavne ani nerozhodoval o celom nároku navrhovateľa, a tým aj nedostatočne zistil skutkový stav
(vôbec neskúmal všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu), odvolaciemu súdu neostalo
iné, len zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom

odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný, a po vykonanom dokazovaní
rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa, a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj riadne odôvodniť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224
ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.