Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207988
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122207988.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpeného
Mgr. Tomášom Denticom, advokátom
a Mgr. Michalom Zemanom, advokátmi združenými v združení Advokátska kancelária Zárecký Zeman,

sosídlomMedená18,Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,protižalovanému:A.S.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXXX/XX, H., právne zastúpenému spoločnosťou DPP Martaus & Partners, s.r.o., so
sídlom Jána Milca 788/5, Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, v
štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/72/2022-149 zo dňa 08. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že odporcovi nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa

zakazuje žalovanému scudziť (vrátane prevodu podniku alebo časti podniku, alebo aj vrátane formou
uloženia vkladu do obchodnej spoločnosti), založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo vecným
predkupným právom nehnuteľnosti, a to
- byt č. X - S. nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na
pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a

príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14354/147567 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely
registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti
14354/147567 a
- nebytový priestor č. S.X nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX,
postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14416/147567 a spoluvlastnícky podiel na

pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1
o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 14416/147567,
ktoré všetky nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre k. ú. H..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) uznesením č. k.
17C/72/2022-149 zo dňa 08. novembra 2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému

scudziť (vrátane prevodu podniku alebo časti podniku, ako aj vrátane formou vloženia vkladu do
obchodnej spoločnosti), založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo vecným predkupným právom
nehnuteľnosti a to: nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H.: byt
č. XX nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na
pozemku parcely registra „C“ č. 6522 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a
príslušenstve bytového domu vo veľkosti 69/4125, súčasne nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva

č. XXXX v katastrálnom území H., a to pozemok parcely registra „C“ č. 1818/2 o výmere 174 m2,
druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vkatastrálnom území H., a to byt č. X - S. nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súp.
č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14354/147567, spoluvlastnícky podiel

na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a
nádvorie vo veľkosti 14354/147567, nebytový priestor č. S.X nachádzajúci sa v podkroví vo vchode č. X
bytovéhodomusosúp.č.XXX,postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“č.1818/1aspoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vo veľkosti
13550/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh

pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 13550/147567, nebytový priestor č. B1 nachádzajúci
sa na prízemí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra
„C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového
domu vo veľkosti 15318/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1
o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15318/147567, nebytový
priestor č. S. nachádzajúci sa v X mezaníne vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX, postaveného

na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 15741/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely
registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti
15741/147567, nebytový priestor č. S. nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súp.
č. XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14416/147567 a spoluvlastnícky
podiel na pozemku parcela registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie vo veľkosti 14416/147567, ako aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území I., a to stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parcela registra „C“
č. 1608/144, a to do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy,

vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/72/2022 (výrok I. napadnutého uznesenia) s
tým, že o nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (výrok II.
napadnutého uznesenia). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom dospel k záveru, že jeho
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď ustálil, že žalobca osvedčil existenciu

právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a to zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že predmetom konania vo veci samej je určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha
určenianeúčinnostidarovacejzmluvy,ktorejpredmetomsúnehnuteľnostiuvedenévovýrokuuznesenia.
Z uvedeného vyvodil, že neodkladné opatrenie má vecnú súvislosť s právnym vzťahom, ktorý je
predmetom konania vo veci samej a má upraviť pomery strán konania do doby než sa právoplatne

rozhodne. V konaní mal osvedčené, že právny vzťah medzi stranami vyžaduje dočasnú úpravu, ako aj
to, že táto dočasná úprava je potrebná. Mal za to, že existuje dôvodná obava, že sa žalovaný bude snažiť
predmetné nehnuteľnosti scudziť, aby tak znemožnil uspokojenie veriteľa. V tejto súvislosti uviedol, že
žalovaný o záväzku S. S. vyplatiť O. S. a U. S. vedel ako účastník dedičského konania a napriek tomu
v krátkom čase po skončení dedičského konania podpísal darovaciu zmluvu, na základe ktorej mu

bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané do katastra nehnuteľností. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
spočívajúca v tom, že uložením povinnosti nenakladať s vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam,
ktorými by žalovaný scudzil, založil alebo zaťažil tieto nehnuteľnosti sa zabráni prípadným dispozíciám
žalovaného s týmito nehnuteľnosťami, a to až do skončenia konania, v ktorom sa rozhodne o tom, či

je darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena neúčinná. Konštatoval, že neodkladným
opatrením možno strane podľa Civilného sporového poriadku uložiť, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami, keď cieľom neodkladného opatrenia je zamedziť takým úkonom žalovaného, v dôsledku
ktorých by prípadný úspech žalobcu vo veci samej nemal zmysel, pretože scudzením vlastníckeho
podielu, v prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, by prípadná

exekúcia jeho pohľadávky mohla byť ohrozená. Skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť
zmarená,súdprvejinštancievzhliadolpredovšetkýmvkonanídarkyneažalovanéhoakoobdarovaného,
ktorí napriek vedomosti záväzku z dedičského konania, podpísali darovaciu zmluvu, na základe ktorej
nadobudol žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, čím sa tak darkyňa stala nemajetnou
a neschopnou uspokojiť pohľadávku veriteľov. Súd prvej inštancie mal osvedčenú aj naliehavosť

pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia v prospech žalobcu. Vo vzťahu k trovám konania o nariadení neodkladného opatrenia súd
prvej inštancie poukázal na to, že o týchto bude rozhodnuté v meritórnom rozhodnutí o veci.2. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo napadnuté tak odvolaním žalobcu, ako aj odvolaním
žalovaného.

3. Žalobca podal voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia v časti, v ktorej súd prvej
inštancie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy v uvedenom spore, keď poukázal na to, že súčasná právna úprava už
neobmedzuje trvanie neodkladného opatrenia trvaním konania vo veci samej, pričom táto skutočnosť
vyplýva z konceptu § 333 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V nadväznosti na uvedené

poukázal na § 335 CSP, z ktorého vyplýva, že súd musí samostatne zrušiť nariadené neodkladné
opatrenie, ak žalobu zamieta. Z toho vyplýva, že neodkladné opatrenie trvá aj po právoplatnom
skončení konania (ak súd žalobe vyhovie, resp. jej vyhovie čiastočne a ponechá ho v platnosti podľa
§ 335 ods. 3 CSP), pričom môže neodkladné opatrenie zrušiť len vtedy, ak pominú dôvody na jeho
nariadenie alebo v zákonom stanovených prípadoch po právoplatnom skončení konania. Žalobca
má za to, že tým, že súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia v

konaní, obmedzil jeho trvanie podľa § 333 CSP. Podľa žalobcu však neexistovali dôvody na takéto
obmedzenie času. Uviedol, že súd v uznesení vysvetlil, prečo je potrebné zakázať žalovanému určitým
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami a pomenoval hrozby, ktoré žalobcovi hrozia, ak by žalovaný
nakladal s nehnuteľnosťami, t. j. že by reálne došlo k zmareniu odporovacej žaloby. Uvedené hrozby
by podľa žalobcu však nepominuli momentom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a podľa neho

právoplatným rozhodnutím vo veci samej by sa tieto hrozby zväčšili, nakoľko žalovaný by už bol
v bezprostrednom ohrození, že môže prísť o predmetné nehnuteľnosti v rámci výkonu rozhodnutia.
Žalobca uviedol, že v súčasnosti voči dlžníkovi disponuje exekučným titulom, a to rozhodnutím o
dedičstve, týkajúcim sa istiny, avšak nemá exekučný titul na príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania.
Súčasne nemá podľa jeho názoru možnosť začať voči dlžníkovi efektívne exekučné konanie vo vzťahu

k istine, na ktorú má exekučný titul, keď dlžník, tak ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. 29T 10/2021 zo 28.07.2022, je nemajetný a okamžité začatie exekučného konania by nemalo
žiadny zmysel a zrejme by vyústilo do jeho zastavenia po uplynutí určitého času v zmysle § 61n ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku. Žalobca má za to, že vzhľadom na dĺžku konaní na súdoch nemožno
od neho spravodlivo požadovať, aby začal exekučné konanie, ktoré môže skončiť jeho zastavením,

následkom čoho by musel niesť náklady tohto konania zbytočne. Poukázal na to, že ak by aj v čase
právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu prebiehalo exekučné konanie,
mohli by nastať viaceré situácie, a to: a) nemuselo by byť právoplatne rozhodnuté o prvotnom návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a v takom prípade by nebolo možné pristúpiť k speňaženiu majetku
a reálne by nebolo možné vydať exekučný príkaz (len upovedomenie), avšak akékoľvek úkony do

vydania exekučného príkazu, ktoré by ukracovali majetok dlžníka, by boli v zmysle judikatúry platné,
pričom ich možno len odporovať, b) mohla by nastať situácia, že dlžník medzitým zomrie a v takom
prípade, kým by neskončilo konanie o dedičstve, by bolo exekučné konanie prerušené, aby sa mohlo
rozhodnúť o jeho právnych nástupcoch, a teda v takom prípade nebude možné vykonávať exekúciu
na predmetné nehnuteľnosti, t. j. nebude možné vydať ani exekučný príkaz, pričom navyše vzhľadom

na nemajetnosť dlžníka je nanajvýš pravdepodobné, že dôjde k zastaveniu konania o dedičstve (v
takom prípade by žalobca nemohol reálne bez ďalšieho uplatniť úspešnú odporovateľnosť v exekučnom
konaní a musel by sa domáhať voči žalovanému náhrady v zmysle § 42b ods. 4 za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka) a c) ak by nastala situácia, že v danom čase by stále prebiehalo exekučné
konanie a bolo by možné vydať aj exekučný príkaz, tak aj v tomto prípade, kým reálne súd vydá doložku

právoplatnosti k rozsudku, ktorá je predpokladom, aby žalobca mohol uskutočniť návrh exekútorovi, aby
poňal nehnuteľnosti do exekúcie, a kým súdny exekútor vydá exekučný príkaz, uplynie od právoplatnosti
rozhodnutia o odporovacej žaloby dlhší časový úsek. Na základe uvedeného má žalobca za to, že nie je
správne, aby trvanie neodkladného opatrenia bolo obmedzené len do právoplatného skončenia konania
o odporovacej žaloby, ale aby neodkladné opatrenie trvalo aj po právoplatnom skončení konania a aby

saprípadnádôvodnosťtrvanianeodkladnéhoopatreniapoprávoplatnomskončeníkonaniaposudzovala
podľa aktuálnej situácie. Žalobca súčasne poukázal na to, že ak bude právoplatne rozhodnuté o tom,
že darovacia zmluva, ktorou žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti, je voči žalobcovi neúčinná,
automaticky to podľa žalobcu ešte zvyšuje hrozbu, že by žalovaný mohol nakladať s nehnuteľnosťami
spôsobom, ktorým by zmaril účel sledovaný odporovacou žalobou, nakoľko kým nie je právoplatne

rozhodnuté o odporovacej žalobe, žalovaný môže napr. dúfať, že sa úspešne žalobe ubráni, pričom, ak
dôjde k právoplatnému rozhodnutiu v jeho neprospech, bude to pre neho predstavovať bezprostrednú
hrozbu reálnej možnosti straty nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by súd zamietol
odporovaciu žalobu, súčasne by aj zrušil neodkladné opatrenie. Na základe uvedeného navrhol, abyodvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že nariadené neodkladné opatrenie nie je časovo
obmedzené, t.j. nie je obmedzené len do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neúčinnosti
darovacej zmluvy, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/72/2022.

4. Žalovaný podal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodu prezumovaného § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, a to najmä s poukazom na to, že v tejto veci nie je preukázaná naliehavosť, prípadne
preukázané, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery a ani to, že by bola obava, že exekúcia
bude ohrozená, teda nie sú splnené základné podmienky vydania neodkladného opatrenia v zmysle ust.

§ 325 ods. 1 CSP. Žalovaný primárne poukázal na to, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na neho došlo dňa 02.08.2019, pričom žaloba v uvedenej veci bola podaná až dňa
30.09.2022, teda po viac ako 3 rokoch od prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.
Uviedol, že od okamihu, kedy nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nevykonal
žiaden úkon, ktorým by chcel predmetné nehnuteľnosti scudziť, alebo akýmkoľvek spôsobom tieto
nehnuteľnosti zaťažiť právom tretej osoby. V nadväznosti na uvedené poukázal na § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že aj keby vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
previedol na inú osobu, tak žalobcovi by ostal voči nemu nárok na náhradu. Z uvedeného podľa
žalovaného vyplýva, že nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery v tejto veci, pričom nie je
daná žiadna obava, žeby bola exekúcia ohrozená, nakoľko on je majetná osoba, bez akýchkoľvek
záväzkov voči tretím osobám a žalobca v tejto súvislosti v žiadnom smere neuvádza, prečo by mala

byť prípadná exekúcia proti nemu ohrozená. Žalovaný má za to, že v spore nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery, ani to, žeby bola obava, že exekúcia
bude ohrozená, a to ani vo vzťahu k dlžníkovi, t. j. matke žalovaného, pani S. S., nakoľko žiadny dôkaz
nepreukazuje, žeby bola exekúcia ohrozená, ak by súd uznesenie nevydal. Má za to, že ak by on alebo
jeho matka, ako dlžník, mali v úmysle konať tak, aby veriteľa ukrátili, je predpoklad, že za 3 roky by

podnikli ďalšie kroky k tomu, aby k ukráteniu veriteľa skutočne došlo, čo však žiadnym svojim konaním
neurobili a práve naopak tým, že sa snažili vybaviť úver, ktorým by pohľadávku uhradili, preukázali
opak, pričom stále deklarujú, že predmetná pohľadávka z dedičského konania bude uhradená. Pokiaľ
súd v odôvodnení uznesenia vychádza okrem iného z tvrdení žalobcu, najmä z informácií žalobcu
o trestnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina, pod spis. zn. 29T 10/2021, tak toto

trestné konanie nie je právoplatne skončené, a teda platí zásada prezumpcie neviny. Ak teda v bode
8. uznesenia odkázal na predmetný neprávoplatný trestný rozsudok, tak odôvodnenie rozhodnutia v
súvislosti s vyššie uvedenou zásadou prezumpcie neviny považuje žalovaný za absolútne protiprávne,
čím je porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces. Má za to, že ak súd má vychádzať z
uvedeného trestného konania, je potrebné posúdiť toto trestné konanie ako celok, a teda je potrebné

vychádzať aj z výpovedí a tvrdení žalovaného a matky žalovaného v tomto trestnom konaní, pričom
obrana žalovaného, resp. jeho matky v tomto trestnom konaní, ktorá bude identická aj v uvedenom
konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy je tá, že s prevodom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného nebol spojený žiadny úmysel ukrátiť veriteľa, ale práve naopak, veriteľa
uspokojiť, nakoľko vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na žalovaného z

dôvodu, že na dlžníka, matku žalovaného, nemohol byť vybavený úver, prostredníctvom ktorého by
zaplatila svoj záväzok z dedičského konania, z dôvodu jej vysokého veku (vyše 80 rokov), a preto
mal tento úver vybaviť práve žalovaný na seba, na základe čoho mal byť zaplatený záväzok voči
veriteľom z predmetného dedičského konania a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené
na žalovaného práve z tohto dôvodu. Má za to, že žalobca úmyselne nepredložil súdu aj zápisnicu

z hlavného pojednávania zo dňa 29.03.2022, v ktorej sa uvádzajú tieto skutočnosti. V súvislosti s
uvedeným trestným konaním žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v tomto bola vypočutá pani Y. S.,
t.j. jeho manželka, medzi ním a ktorou aktuálne prebieha konanie o rozvod ich manželstva a úpravu
práv a povinností k ich maloletej dcére, keď výpoveď jeho manželky bola taká práve z dôvodu jeho
diskreditácie a pomsty, nakoľko maloletá dcéra nechce byť s ňou ako matkou, a o dcéru sa stará on.

Žalovaný má za to, že z rovnakých dôvodov sa pani Y. S. nečakane ku koncu trestného konania objavila
ako svedok, aby vypovedala o niečom, o čom nemá takmer žiadne informácie a jej tvrdenia na tomto
výsluchu boli len absolútne vymyslené a nepravdivé informácie a aj z tohto dôvodu súd jej výpoveď v
tomto trestnom konaní nebral do úvahy, a preto nie je namieste, aby súd považoval v tomto konaní jej
výpoveď za dôkaz a odôvodnil ním uznesenie.

4.1. Žalovaný súčasne poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uznesenia majú podstatne
vyššiu hodnotu ako je pohľadávka žalobcu, pričom sa jedná o budovu v centre mesta H. a preto má za to,
že uznesenie presahuje zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do jeho majetkových pomerovvo vzťahu k výške predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie
vo výroku I. zrušil.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na argumentáciou uvedenú v jeho odvolaní proti
predmetnému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že argumentácia žalovaného
spočívajúca v tom, že neuskutočnil žiadny právny úkon, ktorým by nakladal s nehnuteľnosťami v

priebehu troch rokov, nemá vplyv na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia a hrozby spojené
s týmito úkonmi. Primárne uviedol, že žalovaný si vôbec nemusel byť vedomý hrozby odporovania
právneho úkonu a v súčasnosti je mu už táto hrozba vzhľadom na podanú žalobu známa. Vyslovil
domnienku, že žalovaný nepredpokladal, že by si dedičia, t. j. U. S. a O. S., vôbec dokázali voči
nemu niečo uplatniť, vzhľadom na nedostatok prostriedkov a nízke právne povedomie, keď O. S. trpí
zdravotným postihnutím a U. S. je osobou, ktorá pred pár rokmi dosiahla plnoletosť. Podľa názoru

žalobcu sa žalovaný spoliehal, že tieto ukrátené osoby si reálne voči nemu nič nebudú vedieť a ani
dovoliťuplatniťa takmerbymutoajvyšlo,akbyichstarýotecW.S.neoslovilžalobcu,ktorýmápraktické
skúsenosti s bránením sa proti ukracujúcim právnym úkonom, ako aj potrebné finančné prostriedky.
Podľa jeho názoru žalovaný robil všetky kroky (zavádzal), aby si ukrátené osoby náhodou voči nemu
nič neuplatnili, pričom sa snažil deklarovať, že by za S. S. mohol uhradiť jej dlh, avšak žiadny právny

záväzok v tomto smere nikdy neprevzal a takto sa snažil, aby ukráteným osobám uplynul čas, počas
ktorého by teoreticky mohli vzniesť nároky. Podľa jeho názoru je absurdné tvrdenie žalovaného (použité
aj ako obrana S. S. v trestnom konaní), že žalovaný si mal vybaviť úver na seba, na základe čoho mal byť
zaplatený záväzok S. S.. Poukázal na protichodnosť tvrdenia žalovaného, ktorý uvádzal na jednej stane,
že je majetná osoba a bolo od začiatku jeho zámerom, že on uhradí záväzok S. S. voči ustupujúcim

dedičom a súčasne viac ako 3 roky od sporného prevodu nehnuteľností tieto záväzky neuhradil. Podľa
žalobcu je neuveriteľné, že by sa žalovanému nepodaril vybaviť žiadny úver za niekoľko rokov, aby
mohol vyplatiť „menšie“ záväzky voči ustupujúcim dedičom, keď sa osobitne jedná o nehnuteľnosti v
centre mesta H. (podľa tvrdenia žalovaného vyššej hodnoty) a žalovaný má byť aj majetnou osobou,
ako o sebe uvádza. Žalobca má za to, že aj keď trestné konanie voči S. S. nie je skončené a súd

poukazuje na jeho závery, nepredstavuje to porušenie zásady prezumpcie neviny, keď skutočnosť, či
niekto ukráti veriteľa a či tento veriteľ môže uplatniť odporovaciu žalobu, je nezávislá na akomkoľvek
trestnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na samotné vyjadrenie S. S., ktorá priznala, že bola
nemajetná, ako aj okolnosti darovania nehnuteľnosti, a pod., pričom samotný neprávoplatný rozsudok
a všetky tieto skutočnosti však minimálne osvedčujú, že S. S. ukrátila ustupujúcich dedičov, a teda nie

je potrebné, aby táto skutočnosť bola hneď preukázaná. Pokiaľ žalovaný poukázal na údajné vzťahy
k Y. S., t.j. k jeho manželke, tak žalovaný tieto skutočnosti nijako nedokazoval a ani neosvedčoval,
pričom žalobca rozporoval tieto jeho tvrdenia. V súvislosti so vzťahom žalovaného k manželke má
žalobca za to, že poukázanie na výpoveď Y. S. reálne ani nemusí byť považované za nezvratný dôkaz,
ktorým by sa museli dokázať jej tvrdenia, avšak Y. S. vypovedala pod prísahou a hrozbou trestného

stíhania, a preto prípadné nedobré vzťahy medzi ňou a žalovaným nemôžu „nulifikovať“ jej výpoveď
a v štádiu rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie minimálne osvedčuje to, že žalovaný
sa zrejme podieľal na ukrátení ustupujúcich dedičov. Pokiaľ žalovaný uviedol, že Y. S. vypovedala o
tom, o čom nemá takmer žiadne informácie, tak žalobca má za to, že táto vypovedala o rozhovore,
ktorého bola účastná. Tvrdenie žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uznesenia, majú

v podstate vyššiu hodnotu, ako je pohľadávka žalobcu, žalobca rozporoval s tým, že žalovaný túto
skutočnosť nijako nedokázal. Podľa názoru žalobcu ani nie je podstatné, či dané nehnuteľnosti majú
vyššiu hodnotu, keď poukázal na to, že v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 49C 78/2022
sa aj O. S. voči žalovanému domáha odporovania darovania týchto nehnuteľností, nakoľko tiež bola
ukrátená o 96.925,- Eur s príslušenstvom, takže reálne sa bude voči žalovanému uspokojovať v prípade

úspechu celkovo 193.850,- Eur plus príslušenstvo, vrátane nákladov súdnych a exekučných konaní,
čo môže byť celkovo aj 300.000,- Eur. Upriamil pozornosť na to, že O. S. v prípade úspechu sa môže
uspokojiť z akýchkoľvek nehnuteľností, a preto ani nie je možné znižovať rozsah nehnuteľností, ktoré
budú predmetom neodkladného opatrenia, keď nebude brániť nič O. S., aby sa uspokojila práve z týchto
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k uvedenému žalobca

taktiež má za to, že prípadná vyššia hodnota nehnuteľností neznamená, že nehnuteľnosti sa aj podarí
predať za takúto cenu, keď cena týchto nehnuteľnosti sa môže znížiť (napr. z dôvodu neudržiavania
zo strany žalovaného) a v prípade, ak by bol problém predať tieto nehnuteľnosti, je potrebné počítať
aj s tým, že nehnuteľnosti budú predávané v rámci exekúcie za najnižšie možné podanie vo výške50 % ich hodnoty. Uviedol, že veriteľ, ktorý bol ukrátený odporovateľným právnym úkonom, má právo
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo ušlo odporovateľným právnym úkonom, pričom
odporovateľným úkonom ušli všetky nehnuteľnosti, a preto je aj z tohto dôvodu potreba podľa názoru

žalobcuzabezpečiťneodkladnýmopatrenímvšetkynehnuteľnosti,keďprevodomnehnuteľnostinatretiu
osobudôjdekzmareniutohtoprávaaichzaťaženímdôjdebuďksťaženiualebozmareniuprávaveriteľa.

6.1. Má za to, že osobitná povaha toho, ako sa veriteľ môže domôcť uspokojenia svojho práva pri
úspešnom odporovaní, odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď prevodom nehnuteľností,

prípadne ich zaťažením najmä vzhľadom na obmedzenú možnosť namietať odporovateľnosť voči
iným osobám podľa § 42b ods. 3 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka dôjde k zmareniu
možnosti uspokojenia sa z ušlého majetku. Žalobca uviedol, že by sa mohol domôcť náhrady voči
žalovanému, avšak uvedené by vyžadovalo osobitnú žalobu, čím by sa úplne míňala efektívnosť
súčasnej odporovacej žaloby a nútilo by ho to žalovať žalovaného, avšak ak by sa medzitým žalovaný
zbavil majetku, uplatnenie tohto práva domáhať sa náhrady by bolo len iluzórne. Preto je splnená

aj podmienka obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko exekúcia rozsudku o určení neúčinnosti
právneho úkonu sa vykonáva v rámci výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi, pričom stále ide o exekúciu,
a ak by žalovaný nakladal s nehnuteľnosťami, exekúcia na podklade vyhovujúceho rozsudku o žalobe
žalobcu by bola nemožná. Podľa názoru žalobcu existencia konania o odporovaní darovacej zmluvy,
ktoré žalovaný zrejme doteraz vôbec nepredpokladal, vzbudzuje obavy, že žalovaný bude nakladať s

nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý zmarí, resp. podstatne sťaží exekúciu, pričom sa jedná o ohrozenie
exekúcie. Pokiaľ ide o proporcionalitu, ak žalovaný tvrdí, že nebude takto nakladať s nehnuteľnosťami,
tak ho podľa názoru žalobcu neodkladné opatrenie nemôže nijako prakticky obmedziť. Obmedzí ho len
vtedy, ak by s nimi chcel nakladať, avšak akékoľvek nakladanie by viedlo k zmareniu výkonu práva
žalobcu uspokojiť sa z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel, ak by však chcel s

nehnuteľnosťami nakladať, neodkladné opatrenie by bolo nevyhnutné. Pokiaľ ide o stav S. S., táto v
rámci trestného konania sa vyjadrila, že je nemajetná. Vo vzťahu k včasnosti podania žaloby žalobca
odkázal na svoje vyjadrenie v uvedené v čl. III. žaloby. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s výnimkou tej časti, v ktorej podal odvolanie sám
žalobca.

7. Žalovaný v odvolacej replike k jeho odvolaniu opätovne poukázal na to, že neboli splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný má za to, že trestné stíhanie v predmetnej veci,
na ktoré sa odvoláva žalobca, bolo začaté už 04.06.2021, a teda mal žalovaný minimálne od
tohto času vedomosť o akomsi probléme v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností, avšak

napriek tomu žiadny právny úkon s predmetnými nehnuteľnosťami nevykonal, a to z dôvodu, že k
žiadnemu protiprávnemu konaniu z jeho strany a jeho matky nedošlo. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný
nepredpokladal, že by si ukrátení dedičia vôbec dokázali voči nemu niečo uplatniť taktiež považuje za
absurdné. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný spoliehal, že tieto ukrátené osoby si reálne voči nemu nič
nebudú vedieť ani dovoliť uplatniť a takmer by mu to aj vyšlo, považuje žalovaný za akýsi teoretizovaný

príbeh žalobcu, založený na ničím nepodložených tvrdeniach, ktoré absolútne popiera, keď súčasne
nerozumie, aký má W. S. súvis s uvedenou vecou. Dôvodom, že on do dnešného dňa ustupujúcim
dedičom nič nezaplatil spôsobila najmä skutočnosť, že sa mu nepodarilo vybaviť si úver, pričom to bolo
v čase pandémie COVID-19 a má za to, že ďalšie okolnosti tejto veci sú predmetom samotného konania
o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a nie tohto konania o nariadenia neodkladného opatrenia, v

ktorom sa rieši najmä neodkladnosť, naliehavosť a potreba okamžitého zásahu súdu. Má za to, že
žalobca na jednej strane tvrdí, že skutočnosť, či niekto ukráti veriteľa a či tento veriteľ môže uplatniť
odporovaciu žalobu, je nezávislá na akomkoľvek trestnom konaní, no na druhej strane poukazuje na
to, že samotný neprávoplatný rozsudok a všetky tieto skutočnosti však minimálne osvedčujú, že S. S.
ukrátila ustupujúcich dedičov, keď on s takýmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko predmetný trestný rozsudok

neosvedčuje žalobcom uvádzané skutočnosti, nakoľko neprávoplatný rozsudok ani osvedčovať žiadne
skutočnosti nemôže. Pokiaľ ide o jeho vzťah s manželkou Y. S., opätovne poukázal na to, že súd v
trestnom konaní na jej výpoveď ani neprihliadal, nakoľko mal za to, že táto výpoveď nemala v trestnom
konaní žiadnu výpovednú hodnotu z dôvodu, že Y. S. nemá relevantné informácie o tejto veci. Nesúhlasí
s tvrdením žalobcu, žeby uvedená výpoveď mala niečo osvedčovať v tomto konaní, keďže jej výpoveď

nič neosvedčuje v predmetnom trestnom konaní a navyše v čase prevodu predmetných nehnuteľností
sa Y. S. ani len nenachádzala na Slovenku, ale v USA a jej výpoveď o akomsi rozhovore je absolútne
vymyslená.7.1 Vo vzťahu k včasnosti podania žaloby opätovne poukázal na to, že k prevodu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného došlo dňa 02.08.2019 a žaloba bola podaná
až 30.09.2022, teda po viac ako 3 rokoch od prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

Opätovne poukázal na to, že on viac ako 3 roky s nehnuteľnosťami nedisponoval a nie je dôvod, aby s
nimi disponoval v aktuálnom čase, nakoľko s nimi vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

8. Žalobca svoje právo na odvolaciu dupliku k odvolaniu žalovaného nevyužil.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie na základe na
základeodvolaniažalobcu,akoajodvolaniažalovanéhovrozsahuazdôvodovdanýchust.§379a§380
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie
podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolanie žalobcu
považuje odvolací súd za dôvodné, pričom odvolanie žalovaného považuje za dôvodné v časti.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových
zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej.

Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že
je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočnosti, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná,
d) neprimeraným spôsobom nezasahujú do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená

spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu
niejepotrebnézisťovaťvšetkytieskutočnosti,ktorétrebazistiťpredvydanímkonečnéhorozhodnutia(vo
veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť

návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neodkladné opatrenie
nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo
veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť
efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ/žalobca mohol nerušene domáhať

svojho práva.

12. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že v konaní nebola preukázaná naliehavosť, prípadne
preukázané, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, a ani to, že by bola obava, že
exekúcia bude ohrozená, teda, že nie sú splnené základné podmienky vydania neodkladného opatrenia

v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP. Uvedené odvodzoval najmä od toho, že on nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe predmetnej darovacej zmluvy, pričom žaloba v
uvedenej veci bola podaná až 30.09.2022, teda po viac ako 3 rokoch od prevodu vlastníckeho práva
k uvedeným nehnuteľnostiam, pričom od okamihu, kedy nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, nevykonal žiaden úkon, ktorým by chcel predmetné nehnuteľnosti scudziť, alebo

akýmkoľvek spôsobom tieto nehnuteľnosti zaťažiť právom tretej osoby. Jeho argumentácia vychádzala z
prezumpcie, že jemu darovala dlžníčka, t.j. jeho matka S. S., nar. XX.XX.XXXX predmetné nehnuteľnosti
z dôvodu, že jej ako dlžníčke O. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S., nar. XX.XX.XXXX (dlh, ktorý jej vznikol z
dedičského konania, vedeného Okresným súdom Žilina, pod sp. zn. 30D/305/2008 po zomrelom A. S.,nar. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX), nemohol byť z dôvodu jej vysokého veku vybavený
úver, z prostriedkov ktorého by zaplatila uvedený záväzok z dedičského konania. Preto mal tento úver
vybaviť práve žalovaný na seba, na základe čoho mal byť zaplatený záväzok voči menovaným veriteľom

zuvedenéhodedičskéhokonania.Uvedenémalobyťdôvodomprečobolovlastníckeprávokdarovaným
nehnuteľnostiam prevedené na žalovaného.

12.1. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nemohol stotožniť, pričom v zhode so závermi súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobca osvedčil existenciu potreby bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj obavu ohrozenia prípadnej exekúcie. Z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že v dedičskom konaní po A. S., vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 30D/305/2008 sa S. S., t. j. matka žalovaného, zaviazala vyplatiť svojim vnúčatám O. S. a U. S.,
ako ustupujúcim dedičom, sumu 96.925,- eur každému z nich, a to najneskôr do 30.09.2020. Napriek
uvedenému záväzku menovaná dňa 27.03.2019 uzatvorila so žalovaným darovaciu zmluvu (v znení
dodatku č. 1 k uvedenej darovacej zmluve a dohode o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2019),

ktorou darovala uvedené nehnuteľnosti žalovanému. Vklad predmetnej darovacej zmluvy pod č. V
2777/2019 bol povolený dňa 02.08.2019 s tým, že účinky vkladu nastali uvedeným dňom. Zo zápisnice
o pojednávaní Okresného súdu Žilina zo dňa 29.03.2022 vo veci vedenej pod. sp. zn. 29T/10/2021
vyplýva, že dlžníčka S. S. uviedla, že ona je starobnou dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške
573,10 eur spolu s vdovským dôchodkom, pričom nevlastní žiadny hnuteľný majetok, žiadne motorové

vozidlo, platí byt asi 160,- eur, elektrinu 27,- eur, plyn 20,- eur a za lieky platí mesačne 130,- až 140,- eur.
Súčasne uviedla, že ona by uhradila záväzky svojim vnukom, ale nemá ako z dôchodku. Argumentácia
žalovaného, že k darovaniu všetkých dotknutých nehnuteľností jeho matkou došlo z dôvodu, aby on ako
majetná osoba získal potrebný úver a vyplatil tým svojho synovca a svoju neter, sa v rozsahu osvedčenia
skutočností potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, javí ako nevierohodná. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že dlžníčka, t.j. matka žalovaného, mala vyplatiť ustupujúcim dedičom
predmetný dlh najneskôr do 30.09.2020, čo neučinila a už predtým previedla všetky svoje nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom dedičského konania, na žalovaného. Aj po prevedení týchto nehnuteľností na
žalovaného mal žalovaný dostatok času na vybavenie úveru, prípadne uspokojenie veriteľov svojej
matky, čo však neučinil, a to ani v lehote splatnosti dlhu, keď uvedená lehota mala byť (ako to

vyplynulo z výpovede matky pôvodných veriteľov X. S.) 18 mesiacov, čomu zodpovedá aj dojednanie
o splatnosti dlhu v dedičskej dohode uzavretej medzi dedičmi v dedičskom konaní po A. S. (uznesenie
o schválení dohody dedičov o vysporiadaní dedičstva v predmetnom dedičskom konaní, v ktorom sa
matka žalovaného zaviazala vyplatiť svojich veriteľov O. S. a U. S., je datované dňom 13.03.2019 a
nadobudlo právoplatnosť tým istým dňom, pričom lehota splatnosti predmetného dlhu bola stanovená

najneskôrdo30.09.2020).Podľanázoruodvolaciehosúdumalpotomžalovaný(ajprinímdeklarovaných
prekážkach súvisiacich s epidémiou COVID-19) dostatok času do podania žaloby v uvedenej veci
vykonať účinné kroky smerujúce k získaniu úveru (ako ich v konaní deklaruje), čo však ani v tomto štádiu
konania o nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neosvedčil. Za takto osvedčeného
skutkového stavu je potom možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o potrebe úpravy

pomerov strán konania. V rozsahu potrebnom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení odvolací súd
má za to, že žalovaný napriek jeho obrane prezentovanej v odvolaní nijakým spôsobom racionálne
nevysvetlil, prečo neučinil potrebné úkony smerujúce k uspokojeniu veriteľom, prípade neosvedčil,
že takéto úkony vykonal, keď navyše vo vzťahu k pôvodným veriteľom mu nič (pri úprimnej snahe
uspokojiť ich pohľadávky, ktoré mali voči jeho matke) nebránilo v tom, aby vyvolal rokovania smerujúce k

mimosúdnemu riešeniu sporu. Už z takéhoto negatívneho, resp. nedostatočne presvedčivého správania
žalovaného, možno vyvodiť záver o jeho neochote splniť dlhy svojej matky voči pôvodným veriteľom. Za
daných okolností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je daná dôvodná
obava, že sa žalovaný bude snažiť (ďalším pozitívnym právom prípustným spôsobom) predmetné
nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, aby tak znemožnil uspokojenie žalobcu.

12.2. Argumentácia žalovaného, že on mal dostatok času pred podaním žaloby previesť, prípadne
zaťažiť darované nehnuteľnosti, avšak neučinil tak, vyznieva v kontexte uvedeného účelovo, nakoľko
uvedená nečinnosť/pasivita mu v čase pred podaním žaloby bola objektívne na prospech (možno aj
z dôvodu predpokladania zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany veriteľov), prinajmenšom ho

nijako neohrozovala, avšak po podaní žaloby nastala situácia, kedy uvedená pasivita (za stavu, že
žalobca činí reálne úkony smerujúce k uspokojeniu jeho nároku) sa môže reálne zmeniť na jeho aktivitu,
spočívajúcu v scudzení, resp. zaťažení predmetných nehnuteľností.13. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu ku
všetkým prevádzaným nehnuteľnostiam (na základe predmetnej darovacej zmluvy) odvolací súd sa s
týmto záverom nestotožnil. Neodkladné opatrenie musí (tak ako to uvádza samotný žalovaný) spĺňať

atribúty proporcionality k nárokom uplatňovaným v spore. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však tieto
atribúty nenapĺňa. Je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o hodnotné nehnuteľnosti, z ktorých niektoré (t.j.
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX) sa nachádzajú v úplnom centre mesta H. a tomu
potom zodpovedá aj hodnota týchto nehnuteľností. Odvolací súd si uvedomuje, že na účely dedičského
konania bola (znalecky) stanovená cena predmetných nehnuteľností na sumu 581.550,- eur (súčet

hodnôt nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX pre k.ú. H. a LV č. XXXX pre k.ú.
I.), avšak jednalo sa o ceny určené v dedičskom konaní so súhlasom účastníkov dedičského konania,
ktoré prebiehalo ešte v roku 2019, keď navyše aj vyjadrenia samotného žalovaného ohľadne hodnoty
nehnuteľností sa značne odlišovali v závislosti od argumentačnej vhodnosti toho-ktorého vyhlásenia
(v trestnom konaní uviedol, že sa má jednať o nehnuteľnosti v takom stave, že ich cena v dedičskom
konaníbolanadhodnotená,avšakvrámciprebiehajúcehokonaniaapodanéhoodvolaniavočiuzneseniu

súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení už uvádza, že sa jedná o hodnotné nehnuteľnosti v centre
mesta H.). V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k pohľadávke (ktorej
uspokojenia sa žalobca dožaduje práve vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy na základe odporovateľného právneho úkonu), pri reflektovaní na jeho tvrdenie, že rovnakého
spôsobu uspokojenia sa domáha aj druhá veriteľka jeho matky (dlžníčky), je postačujúce obmedzenie

nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami iba v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ žalobca predkladá súdu argumentáciu smerujúcu k možnému navýšeniu existujúcich pohľadávok
až do výšky cca 300.000,- eur, pričom toto hyperbolizuje možnosťou uspokojenia tejto pohľadávky
znížením hodnoty nehnuteľností v rámci predaja nehnuteľností v exekučnom konaní, odvolací súd
dospel k záveru, že pri posúdení rozsahu zabezpečenia je potrebné vychádzať z reálnej hodnoty

vecí potrebných na uspokojenie pohľadávky a nie z domnelých (za určitých okolností až nereálnych)
možností budúceho navýšenia pohľadávky. Súčasne možno konštatovať, že tým, že sa neodkladné
opatrenie nevzťahuje na všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, je žalovanému
daný priestor na to, aby preukázal jeho skutočnú (ním v rámci trestného konania, príp. aj prebiehajúceho
civilného sporového konania deklarovanú) vôľu uspokojiť existujúcich veriteľov z majetku, ktorý je v

jeho vlastníctve (príp. úverom získaným na úhradu dlhov jeho matky), a to bez ohľadu na výsledok
prebiehajúceho súdneho konania.

14. Odvolací súd sa súčasne stotožnil s odvolaním žalobcu ohľadne doby, počas ktorej má trvať
neodkladné opatrenie. Za daného stavu je možné prijať záver, že reálnu účinnú ochranu nárokov

sledovanýchžalobouvprejednávanomsporejepotrebnézabezpečiťnielendoprávoplatnéhoskončenia
konania v prejednávanom spore, ale, tak ako to prezumuje ust. § 334 CSP, do doby, keď odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)