Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/237/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1108237168.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. Ď., K. I. XX, K., proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ
7 PLUS, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO : 31 347 291, o ochranu osobnosti, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 18. 4. 2011, č.k.
7C/212/2008-97, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 18. 4. 2011, č.k.

7C/212/2008-97 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňa nepriznalnavrhovateľovioslobodenieodsúdnychpoplatkov
a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov z dôvodu nepreukázania existencie majetkových pomerov
odôvodňujúcich oslobodenie do platenia súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že už uznesením z 20. 11. 2009, č.k. 7C/212/2008-39 v spojení s opravným uznesením z 12. 5. 2010,

č.k. 7C 212/2008-50, súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu
zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že nepriaznivý majetkový stav si navrhovateľ privodil sám, a to
trestnou činnosťou a následným pobytom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, pričom tento dôvod
vyhodnotil súd ako subjektívny - zavinený samotným navrhovateľom. Po odvolaní navrhovateľa bolo
toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. 8. 2010,
č.k. 5Co 317/10-56.

Súd tiež uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania vychádzal z dokladov doložených navrhovateľom
do spisu tamojšieho súdu sp.zn. 11C/87/2008 a tiež z informatívneho výsluchu navrhovateľa, ktorý sa
uskutočnil dňa 18. 3. 2011v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/212/2010. Podľa tvrdenia navrhovateľa
jediný jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevky v celkovej výške 118,30 Eur mesačne,
z čoho dokáže vyžiť. Finančne ho nik nepodporuje. Býva v samostatnom byte v rodinnom dome na

I. ulici, ktorého vlastníkom je jeho dcéra. Nájomnú zmluvu uzavretú nemá, v minulosti existovala a
bola vypracovaná na vyžiadanie ÚPSVaR, avšak výšku nájomného uviesť nevedel. Navrhovateľ vo
svojom byte nemá pripojenie na internet, má však možnosť využívať ho vo vedľajšom byte, v ktorom
sa niekedy zdržuje jeho manželka. Vlastní mobilný telefón, za užívanie ktorého mesačne hradí cca 10
Eur. Navrhovateľ bol na základe schváleného zmieru uznesením Okresného súdu Bratislava I z 12.
7. 2010, č.k. 16C/140/2009-42 zaviazaný na platenie výživného na dcéru vo výške 500,-Eur, ale toto

neuhrádzal, nemá na to prostriedky. Je evidovaný v obchodnom registri ako spoločník vo viacerých
obchodných spoločnostiach. Podiel v týchto spoločnostiach bol prevedený na manželku, v podstate
bezodplatne. Dôvodom tohto konania bola snaha navrhovateľa o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. K podaniu návrhov na zmenu údajov v obchodnom registri z dôvodu predaja obchodných
podielov nedošlo pre nedostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľ tiež potvrdil, že na Okresnom
súde Bratislava I prebieha konanie o umorenie zmenky, avšak jej výšku a zmenkového dlžníka nevedel

uviesť. Na Krajskom súde v Bratislave prebieha ďalšie zmenkové konanie, pričom hodnota zmenky je
204.000.000,-Sk. V tomto konaní došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, ale exekúcia bolazastavená. V uvedenom konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Taktiež poukázal na
to, že svojmu právnemu zástupcovi v konaní sp.zn. 11C/87/2008 neuhradil odmenu za zastupovanie.
Navrhovateľ súdu predložil kópie potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2010 a 2011,

pričom súdom vyžiadané kompletné rozhodnutie ÚPSVaR v Bratislave o priznaní dávky a príspevkov v
hmotnej núdzi, ani nájomnú zmluvu na byt na I. ul. v Bratislave nepredložil.

Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ vzhľadom na svoje majetkové pomery nespĺňa prvú podmienku
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.. Napriek viacerým

skutočnostiam, ktoré by samé osebe odôvodňovali nárok na oslobodenie, súd zdôraznil skutočnosti
svedčiace v neprospech navrhovateľa. Za spornú považoval najmä účasť navrhovateľa vo viacerých
obchodných spoločnostiach. Bezodplatný prevod obchodných podielov na manželku sa súdu prvého
stupňa javilo ako účelové, nakoľko sám navrhovateľ tvrdil, že dôvodom tohto prevodu bolo jeho
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ síce uzavrel zmluvy o prevode
obchodných podielov, ale súd mal pochybnosť, či k prevodu reálne došlo, najmä s poukazom na

bezodplatnosť prevodu a nezapísanie zmeny týchto údajov do obchodného registra. Spornosť prevodu
videl súd prvého stupňa aj v potvrdeniach týchto obchodných spoločností o tom, že navrhovateľovi
v rokoch v rokoch 2008 a 2009 nevznikli nároky na žiadne finančné plnenie, a to z dôvodu, že tieto
boli vydané dňa 22. 10. 2010 (teda až po údajnom prevode obchodných podielov) a boli podpísané
navrhovateľom ako konateľom alebo spoločníkom. Súd prvého stupňa vyhodnotil tento postup

navrhovateľa ako účelové zbavovanie sa majetku. Za ďalšiu skutočnosť svedčiacou v neprospech
navrhovateľa považoval súd účelovosť uzavretia nájomnej zmluvy na byt na I. ulici, keď sám navrhovateľ
uviedol, že týmto postupom sa snažil získať príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Za pochybné považoval
súd tvrdenie navrhovateľa, že dokáže vyžiť bez akejkoľvek finančnej pomoci len zo sumy 118,30 Eur
mesačne, a to najmä vzhľadom na výšku priemerných nákladov na uspokojovanie základných životných

potrieb súvisiacich s bývaním, stravovaním a podobne. Navrhovateľ tiež nepreukázal svoje tvrdenie, že
s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko ako bydlisko manželky uvádza práve adresu I. XX,
K., kde sa aj sám zdržiava. Súd prvého stupňa poukázal aj na prípadnú absenciu motivácie navrhovateľa
nájsť si zamestnanie a poberať príjem, a to najmä z dôvodu dlhu voči Slovenskej republike vo výške
323.308,77 Eur.

V súvislosti s rozhodnutím o neustanovení právneho zástupcu z radov advokátov súd prvého stupňa
poukázalajnanesplnenieďalšiehopredpokladunaustanoveniezástupcu,atopotrebuochranyzáujmov
navrhovateľa. Z obsahu podaní navrhovateľa, ako aj z jeho vystupovania pred súdom, mal súd za
preukázané, že navrhovateľ disponuje vysokým právnym vedomím a je schopný brániť svoje záujmy

sám.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd sa nezaoberal
otázkou, či navrhovateľ nespĺňa v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytovanie
bezplatnej právnej pomoci ako osoba nachádzajúca sa v stave materiálnej núdze. Opätovne zdôraznil,

že k zápisu zmeny skutočností do obchodného registra v súvislosti s prevodom obchodných podielov
nedošlo z finančných dôvodov, nakoľko príjem navrhovateľa činí len sumu 118,30 Eur. Zápis zmeny
spoločníkov má len deklaratórne účinky, čo znamená, že k prevodu obchodného podielu dochádza
účinnosťou zmluvy o jeho prevode. Existencia týchto zmlúv je preveriteľná nazretím do spisu ÚPSVaR
v Bratislave vo veci konania o posúdení stavu hmotnej núdze. V tomto konaní boli jeho majetkové

pomery riadne preukázané a vyhodnotené a bolo mu priznané postavenie osoby v hmotnej núdzi a
dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur. Z tohto rozhodnutia mal súd vychádzať v zmysle § 135
ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že súdu chýbala zákonná licencia na preskúmavanie vecnej správnosti tohto
rozhodnutia, čo je v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol tiež, že z obchodných spoločností, v ktorých figuruje ako konateľ alebo

spoločník, nemal žiadne príjmy, čo preukazujú súvahy a výkazy ziskov a strát, založené vo verejne
prístupnej zbierke listín obchodného registra, a teda konajúci súd ich mal k dispozícií. Domnienku súdu,
že sa vedome a účelovo zbavuje majetku, považuje za nepodloženú. Podľa jeho názoru, to, že voči
dcére má neuhradené záväzky z titulu nájomného a výživného, sa v aplikačnej praxi súdu vyhodnocuje
ako skutočnosť svedčiaca v prospech priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Vylúčil tiež spolužitie

s manželkou, pričom poukázal na jej trvalý pobyt na adrese v Ružinove s tým, že z praktických dôvodov
manželka preberá poštu aj na starej adrese na I. ulici v Bratislave. Aj otázka spoločného spolužitia
manželov bola riešené v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o priznaní postavenia osoby
v hmotnej núdzi. Poukázal na zrušenie BSM manželov v roku 1998, na svoj návrh na určenie výživnéhona manžela, ktorý podal na súd po prepustení z výkonu trestu, a rovnako aj na skutočnosť, že manželka
podala návrh na rozvod. Za špekulatívnu považuje navrhovateľ aj domnienku súdu o absencii snahy
a motivácie nájsť si zamestnanie. Dal súdu do pozornosti hlavne medializáciu svojej osoby, vyšší vek

a absenciu bezúhonnosti, čo sťažuje možnosť nájdenia zamestnania. To, že má dlh voči Slovenskej
republike, by tiež malo byť vyhodnotené ako skutočnosť svedčiaca v prospech oslobodenia. Navrhovateľ
má za to, že ako osoba nachádzajúca sa v stave hmotnej núdze, ktorá nevlastní žiaden hnuteľný
ani nehnuteľný majetok, býva v podnájme a má príjem nižší ako je 1,4 násobok životného minima
a ako taký sa nachádza v stave materiálnej núdze, spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 138 ods.1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum
právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Pre splnenie podmienok oslobodenia účastníka od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené
obidve zákonné podmienky - odôvodnené pomery účastníka a skutočnosť, že vo veci samej nejde o
zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie právneho zástupcu účastníkovi
konania je tiež podmienené splnením predpokladov na oslobodenie účastníka od platenia súdnych

poplatkov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu námietok a tvrdení,
uvádzaných navrhovateľom v odvolaní, pričom konštatuje, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa ohľadne nepreukázania majetkových pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov navrhovateľom, a teda aj následnej nemožnosti ustanovenia právneho zástupcu. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v konaní je vždy vecou účastníka konania preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda
v tomto konaní preukázanie existencie neuspokojivých majetkových a osobných pomerov. Existencia
tvrdenej skutočnosti vždy podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a následkom neunesenia
dôkazného bremena účastníkom konania je nevyhovenie návrhu, v tomto konaní nevyhovenie návrhu

na oslobodenie do súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu na zastupovanie.

Navrhovateľ vychádzal v rámci odvolania zo zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“).
Jeho tvrdenie, že súd nebral do úvahy postavenie navrhovateľa ako osoby v materiálnej núdzi v zmysle
§ 4 ods. 1 tohto zákona, považuje odvolací súd za irelevantné. Všeobecný súd nie je totižto kompetentný
v zmysle tohto zákona nielen posudzovať stav materiálne núdze, ale ani o ňom rozhodovať. O žiadosti
v zmysle tohto zákona rozhoduje výlučne Centrum právnej pomoci. Preto nemožno prisvedčiť názoru

navrhovateľa, že súd bol povinný vyhodnotiť pomery navrhovateľa v zmysle tohto zákona, nakoľko na
účely posúdenia a vyhodnotenia majetkových pomerov, vychádza všeobecný súd vždy len z dikcie
ustanovenia § 138 O.s.p..

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ohľadne vyslovenia pochybností v súvislosti

s postavením navrhovateľa ako spoločníka vo viacerých obchodných spoločnostiach. Súd nemôže
vychádzať len z neoverených tvrdení účastníka, pokiaľ sú tieto sami o sebe neúplné a pochybné.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne vychádzal z preukázanej skutočnosti, a to, že v
obchodnom registri ako konateľ, resp. spoločník stále figuruje navrhovateľ. Vyhlásenie navrhovateľao prevode obchodných podielov, zostalo v tejto fáze konania len na úrovni tvrdenia, nakoľko do
spisu neboli doložené ani len kópie zmlúv o prevode. Námietka navrhovateľa, že v prípade záujmu
mal súd možnosť nahliadnuť do spisu ÚPSVaR v Bratislave, kde mali byť tieto zmluvy založené, je

nepresvedčivá práve s poukazom na vyššie spomínanú povinnosť účastníka uniesť dôkazné bremeno
svojich tvrdení predložením relevantných dôkazných prostriedkov. Odvolací súd vyslovuje pochybnosti o
úmyslochnavrhovateľaohľadnebezodplatnéhoprevoduobchodnýchpodielovnarodinnéhopríslušníka.
Sám vo svojom vyjadrení uviedol, že účelom tohto konania bola snaha o zapísanie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, čo sa javí súdu minimálne ako pochybné. Podozrenie z účelového konania

navrhovateľa podčiarkujú aj ním predložené potvrdenia obchodných spoločností, podpísané samotným
navrhovateľom už v čase po údajnom prevode obchodných podielov, ako správne poznamenal aj súd
prvého stupňa.

Ďalšie pochybnosti vznikli aj v súvislosti s otázkou spoločného spolužitia navrhovateľa s manželkou.
V tejto otázke navrhovateľ preukázal predložením rozsudku Okresného súdu Bratislava I, že

došlo k zániku manželstva rozvodom, a teda možno predpokladať, že nedochádza ani k zdieľaniu
spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť však nemá podstatný dopad na posudzovanie majetkových
pomerov navrhovateľa, keďže bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené už počas trvania
manželstva. Možno z toho vyvodiť, že už v tejto dobe manželia nakladali so svojimi financiami, najmä s
hodnotnejším majetkom a vyššími peňažnými položkami, samostatne.

Odvolací súd kladie akcent aj na ďalšiu skutočnosť v podobe existencie už prechádzajúceho rozhodnutia
o neoslobodení navrhovateľa a neustanovení právneho zástupcu v tomto konaní uznesením z 20.
11. 2009, č.k. 7C/212/2008-39, potvrdeným uznesením odvolacieho súdu z 31. 8. 2010, č.k.
5Co/317/2010-56. Len mesiac po správoplatnení týchto rozhodnutí podal navrhovateľ opätovnú žiadosť

o oslobodenie, pričom svoj návrh postavil na novej skutočnosti v podobe priznania postavenia občana
v hmotnej núdzi a priznaní dávky v hmotnej núdzi. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť skutočnosť,
že pôvodné vyhodnotenie majetkových pomerov ako neodôvodňujúcich oslobodenie od poplatkov, sa
viazalo na skutočnosť, že navrhovateľ si svojim konaním zapríčinil trestné stíhanie a následné zákonné
odsúdenie za majetkovú kriminalitu na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo nepochybne zapríčinilo

aj jeho neuspokojivé majetkové pomery. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že v dobe
jedného mesiaca od pôvodného rozhodnutia o oslobodení nedošlo u navrhovateľa k zmene majetkových
pomerov, ktoré boli deklarované už v pôvodnom rozhodnutí a ako také boli aj adekvátne vyhodnotené.
Rozhodnutie ÚPSVaR, ktorým boli navrhovateľovi priznané dávky občana v hmotnej núdzi, nespôsobilo
zmenu pomerov ako takých, len tieto pomery boli príslušným úradom vyhodnotené, samozrejme v inom

právnom režime, akým je viazaný súd pri rozhodovaní o nároku v zmysle § 138 a § 30 O.s.p..

Nemožno prisvedčiť ani ďalšej námietke navrhovateľa, že súd mal pri posudzovaní majetkových
pomerov vychádzať z rozhodnutia ÚPSVaR, nakoľko je viazaný zistenými skutočnosťami v konaní pred
týmto orgánom. Je pravdou, že súd je v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím príslušného

orgánu o otázke, ktorú si môže súd posúdiť aj sám, ak už bolo vydané rozhodnutie, ale treba zdôrazniť,
že súd je viazaný výlučne len výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením. Preto nemožno obísť
povinnosť súdu náležite preskúmať pomery účastníka v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. a až následne po
ich vyhodnotení, na základe vlastných úvah, rozhodnúť.

Spornými sa odvolaciemu súdu javili aj ďalšie skutočnosti. V prvom rade je to súhlas navrhovateľa
na platenie výživného dcére vo výške 500,-Eur mesačne a následne uzavretý súdny zmier o tomto
nároku. Navrhovateľ už v tomto čase mal vedomosť o svojej majetkovej situácii, napriek tomu nevzniesol
voči pomerne vysokej sume výživného námietky. Aj toto konanie evokuje snahu navrhovateľa o
účelové zhoršovanie svojich majetkových pomerov. Vzbudzujúcim pochybnosti je i tvrdenie o príjmoch

navrhovateľa vo výške 118,30 Eur a o tom, že z tejto sumy si dokáže hradiť všetky životné náklady.
Taktiež navrhovateľom potvrdené zmenky, znejúce na vysoké sumy osvedčujú minimálne to, že v
minulosti takýmito sumami disponoval.

Treba tiež prisvedčiť odôvodneniu prvostupňového súdu v tom smere, že na účely ustanovenia právneho

zástupcuniejesplnenápodmienkapotrebyochranyprávnychzáujmovnavrhovateľa. Právnevedomosti
a praktické zručnosti navrhovateľa sú zjavne na vysokej úrovni, čo preukazujú jeho písomné vyjadrenia a
podania. Ani z tohto dôvodu preto nevzniká potreba ustanovenia právneho zástupcu z radov advokátov.Keďže v konaní neboli preukázané také majetkové pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali
oslobodenie do platenia súdnych poplatkov, ani podmienky na ustanovenie právneho zástupcu, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.