Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/144/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118217651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118217651.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. F.,
narodený X.X.XXXX a Š. F., narodený XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky:
C.. O. F., O. D., narodená XX.X.XXXX, bytom: XX. S. XX/B, J., a otca: X. F., narodený XX.X.XXXX,

bytom: XX. S. XX/B, XXX XX J., aktuálne bytom: G. XX, J., právne zastúpený advokátom JUDr. Pavlom
Tornošom,sosídlom:Tomášikova50D,Bratislava,zaúčastiOkresnejprokuratúryBratislavaI,sosídlom:
Kvetná 13, Bratislava a Úradu komisára pre deti, so sídlom: Odborárske nám. 3, Bratislava, v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 25.08.2022, č.k. 3P/145/2018-2684, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.08.2022, č.k. 3P/145/2018-2684, p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.08.2022, č.k. 3P/145/2018-2684 zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že
otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.11.2018, domáha úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, C. F. S. Š. F., na čas do rozvodu. Konanie sa
vedie pod sp.zn. 3P/145/2018. Matka dňa 6.4.2022 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z 5.4.2022, ktorým žiadala zveriť maloleté deti C. a Š. do výlučnej osobnej starostlivosti
matky až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3P 63/2018 a
zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, a to na C. v sume 600 eur mesačne a na Š. v sume
500 eur mesačne. Úpravu styku s otcom žiadala upraviť tak, že otec sa bude stretávať s maloletými

každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod, kedy deti matka odovzdá v mieste
jej bydliska a otec ich vráti v bydlisku matky v nedeľu o 17.00 hod. Návrh odôvodnila matka tým, že
s maloletým C. sa naďalej nerealizuje styk, ani asistovaný styk, ktorý bol vyslovený v rozsudku č.k.
3P/63/2018-1215. Od posledného pojednávania 25.3.2021 v spise nie je procesná aktivita účastníkov
konania. Súd neskúmal v konaní príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi, manžel preferoval svoje
záujmy a kariérny rast, ktorý mu ako manželka umožňovala a prispôsobovala sa mu. Otec maloletých

hrával počítačové hry, tohto času je abstinujúci pacient, ktorý bol liečený pre drogovú závislosť, súd
nevykonal dôkazy smerujúce k zistení duševného zdravia otca. Otec maloletým C. manipuluje. Ako
matka mnohokrát nevie kde sa deti nachádzajú, či je všetko v poriadku, otec s matkou nekomunikuje.
Má za to, že u maloletých sa prejavuje emočný nekľud otcovým systematickým programovaním ich proti
matke, prejavujú riziká dvojkoľajnosti výchovy, emočne sú oslabené a zneurotizované. Súd neupravil
žiadnymsúdnymrozhodnutímstykmatkyamaloletéhoC.,otecstykprematkuamaloletéhoC.nevytvára

žiaden, neprivádza ho na stretnutia, maloletý C. má blokovaný telefón. Matka maloletých nevída sama,
prítomný je aj otec. Upravený styk s maloletým C. v konaní sp.zn. 3P/63/2018 v rozsahu 2 hodíntýždenne je nezákonný a nie je v záujme maloletého, nevytvára podmienky pre vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s oboma rodičmi a medzi súrodencami. Otec rozdeľuje maloletých, maloletého C.
úplne odstavuje od akéhokoľvek kontaktu s matkou. Má za to, že otec je bez prítomnosti matky priamym

ohrozením morálnej a celkovej výchovy maloletých. Je v záujme maloletých, aby sa matka zúčastnila
v plnej miere na starostlivosti o maloletých. Na naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia trvá,
nakoľko neodkladné opatrenie podané do konania sp.zn. 3P/63/2018 Krajský súd v Bratislave matke
zamietol s tým, že o odvolacích dôvodoch bude rozhodovať v odvolacom konaní.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal
z návrhu matky, ako aj zo stavu veci zisteného z obsahu spisu sp.zn. 3P/145/2018 ako aj spisu
sp.zn. 3P/63/2018, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, na základe čoho dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
podaného návrhu. Uviedol, že zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia

vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov.Navrhovateľpretomusíužvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísaťrozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne

osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 Civilného sporového poriadku). V zmysle zákonných predpokladov
formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až § 368
zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku,ďalejlen„CMP“),zákonpočítavkonaniach,

ktoré možno začať aj bez návrhu (kam patrí aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých)
s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného,
ako aj vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Účelom neodkladných opatrení je teda rýchlo
a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v

dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv dieťaťa a v prípade konkrétneho
ohrozenia.

3. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
na čas do rozvodu ešte nie je ukončené a v danom konaní už je nariadené neodkladné opatrenie

č.k. 3P/145/2018-886, zo dňa 24.7.2019, potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením zo
dňa 23.10.2019, č.k. 11CoP 384/2019-990 a stále je tak v účinnosti daná neodkladná úprava styku
maloletého Š. s matkou. Súd prvej inštancie zistil z obsahu spisov, že matka sa s maloletým Š. stretáva aj
nadrámectejtoúpravy.ČosatýkamaloletéhoC.,súdvrozsudkuvovecič.k.3P/63/2018-1215vovýroku
V. určil asistovaný styk maloletého C. s matkou a určil vo výroku VI. rozsudku, že je výrok V. rozsudku

predbežne vykonateľný. Je tu teda daná účinná a vykonateľná úprava styku maloletého C. s matkou.
Súd prvej inštancie uviedol, že to, že asistovaný styk s maloletým C. neprebieha riadne, nie je samo
o sebe skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala nutnosť a potrebu okamžitého zásahu súdu nariadením
nedoklatého opatrenia, a to okamžitým zverením maloletého C. do výlučnej osobnej starostlivosti matky.
Nariadenie neodkladného opatrenia, je inštitút, ktorý sa má využívať v prípade potreby súdu okamžite

zasiahnuť, nakoľko záujmy, život alebo zdravie maloletého sú v danom konkrétnom čase ohrozené.
Súd prvej inštancie vyhodnotil, že tieto skutočnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť okamžitej úpravy
súdom, nie sú osvedčené. Okrem nerealizácie asistovaného styku s maloletým C. matka neuviedla
iné skutočnosti, ktoré by už súdu neboli známe z obsahu rozsiahlych spisov v tomto konaní ako aj v
konaní sp.zn. 3P/63/2018. Nie je preto daný žiaden zákonný dôvod pre opätovnú úpravu styku matky

s maloletými deťmi prostredníctvom ďalšieho neodkladného opatrenia pred ukončením konania vo veci
samej, pričom za danej situácie dôvody uvádzané matkou nemôžu ako dôvody pre potrebu novej
bezodkladnej úpravy pomerov obstáť. Súd prvej inštancie uviedol aj, že sa stotožnil aj so závermi
odvolacieho súdu, Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 20CoPno/1/2022-1523 zo dňa 23.2.2022,
v ktorom odvolací súd uviedol, že: „. I. E. X. C. K. M. W. G. C., X. K. I. P. Č. Q.. I. X., Ž. C. Š. D. D.

C. D., I. P. K. I. Ú. Ú. I. D. D. C. S. D. D. O.. C. C., vzhľadom T. M. X., C. L. D. G. W. S. D. D. C. S.
P. E. I. A. za G. E. S. P. G. S. P. Ú. po G. D., Y. súd S. E. S. E. X. C. C..“. Matka podľa súdu prvej
inštancie neosvedčila a nepreukázala potreba naliehavosti, bezodkladnosti, či iného vážneho ohrozeniaprávom chránených záujmov maloletých detí. Sumarizujúc uvedené, súd prvej inštancie návrh matky
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie
porušil niekoľko právne záväzných noriem, predovšetkým ignoroval Dohovor o právach dieťaťa,
ignoroval Medzinárodný Dohovor o ľudských právach, ignoroval Ústavu Slovenskej republiky a následne
ČI. 4, ČI. 6, ČI. 11, ČI. 12 zákona 161/2015 CMP, rovnako tak ignoroval zákon o rodine a v neposlednom
rade ignoroval rozhodovaciu prax ESĽP. Matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne

nesprávne, zmätočné, svojvoľné a arbitrážne, kedy odôvodnenie sudcu neobsahuje označenie dôkazov,
ktoré považoval za preukázané, hodnoverné a také, na základe ktorých mohol siahnuť na právo
maloletých detí na starostlivosť a výchovu ich biologickou matkou a na právo matky vychovávať svoje
vlastné deti. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré súdu navrhovala, a ktoré mohlo objasniť
a vniesť zásadný dôkaz o duševnom zdraví otca detí, ako osoby ťažko závislej na pervitíne, ktorá u neho
vznikla ako dôsledok mnohoročného užívania návykovej látky. Matka uvádza, že od počiatku žiadala

súd, aby otcovi nariadil povinnosť vyšetrenia u znalca z odvetvia psychiatria, ktorý je jedinou legitímnou
osobou vo veci zistenia dôsledkov na duševnom zdraví otca maloletých detí. Podľa matky aj laik však
vie, že žiaden narkoman nedosiahne stav vyliečenia a po zvyšok života zostane len ako abstinujúca
osoba. Súd prvej inštancie ignoroval skúmať duševné zdravie otca, naopak súd prvej inštancie jeho
mnohoročnou nečinnosťou spôsobil alarmujúci stav, ústavne neudržateľný a svojou nečinnosťou a

odmietanímmatkoupodanýchneodkladnýchopatrenívoveciúpravyprávrodičovspôsobilskutkovýstav
taký, že otec s pomocou súdu manipuluje staršieho syna C. k nenávisti voči matke. Súd prvej inštancie
nesie podľa matky priamu zodpovednosť za ústavne neudržateľný stav, kedy bolo matke a jej synovi
odňaté právo na spoločný život v jednej domácnosti. Súd prvej inštancie podľa matky svojím postupom
a rozhodovaním, a to aj uznesením č.k. 3P/145/2018-2684, porušil ústavné právo matky ako aj ústavné

právo maloletého C., vyjadrené v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je ustanovené,
že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Matka poukazuje na to, že je v súčasnosti (dlhodobo) úplne vylúčená zo starostlivosti a
výchovy maloletého C., ktorý je jej biologickým synom, pričom jeho výchova je ponechaná výlučne na
otca, ktorý je abstinujúcim narkomanom. Skutočnosť, že otec je abstinujúcim narkomanom súd prvej

inštancie úplne odignoroval a s touto skutočnosťou sa v konaní sp.zn. 3P/145/2018 a sp.zn. 3P/63/2018
vedených na OS BA I vôbec nevysporiadal, hoci matka súdu priložila fotodokumentácia otca ako dôkaz,
že bol liečený v resocializačnom stredisku O.-P., so sídlom O., L..M.., Y. XX, XXXXX J.. Súd prvej
inštancie rovnako tak v konaní odignoroval ustálenú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské
práva ako aj čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len ako „Dohovor"), v ktorom je uvedené že

štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho
totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov. Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať
tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné
opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za

účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuuťinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000,
ods. 128). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") pripomenul, že pozitívne povinnosti
vyplývajúce z článku 8 Dohovoru zahŕňajú nielen samotné zabezpečenie styku rodiča s dieťaťom, ale
aj súbor ďalších opatrení, ktoré umožňujú dosiahnutie tohto výsledku. Úplné prerušenie styku medzi
rodičom a dieťaťom je opodstatnené iba vo výnimočných prípadoch (Bergman proti Českej republike,

rozsudok z 27. októbra 2011).K rozhodnutiu o zákaze styku sťažovateľa so synom ESĽP poznamenal,
že sa opieralo o závery znalca z obdobia po niekoľkoročnej izolácii sťažovateľa od dieťaťa, podľa ktorých
bol styk problematický a ohrozoval psychický vývoj dieťaťa z dôvodu konfliktného vzťahu medzi rodičmi
(Bergman proti Českej republike, rozsudok z 27. októbra 2011). Matka vytýka aj, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy najlepší záujem maloletého C. a maloletého Š. v zmysle článku

5 Základných zásad zákona o rodine. Podľa matky dnes nemožno spochybniť fakt, že C. ako dieťa vo
veku 9 rokov v roku 2018, bol účelne manipulovaný otcom a bol ponechaný v právnej neistote zo strany
súdu, a takýmto konaním súdu, môže byť dieťa poškodené nie len syndrómom zavrhnutého rodiča,
odcudzenia sa voči biologickému rodičovi, ale aj pocitom, ktorý pramení zo syndrómu nechceného
dieťaťa. Pretože C. v tejto situácii v akej ho súd nechal nemôže ani vedieť ako veľmi svojej mame,

svojmu dedkovi a tete detí chýba. C. bol a je pripravovaný o všetky zážitky, a detstvo, ktoré s mamou (a
spolu s mladším bratom) od roku 2018 nezažíva. Matka poukazuje na to, že ak matka nie je hrozbou pre
mladšieho syna Š., nemôže byť matke obmedzená starostlivosť o staršieho syna C.. Takáto absurdná
nerovnosť vo vzťahu ku každému dieťaťu jednotlivo je v rozhodnutí prvoinštančného súdu podľa matkyniečo natoľko neštandardné, až spochybňujúce justíciu ako celok. Styk aký majú deti s matkou súdom
zabezpečený je chorý a devastačný. Argumentácia sudcu postráda logiku prečo sa styk biologickej
matky so synom Š. realizuje v 33 % percentách času (od 1.5.2020), kedy abstinujúca osoba otca má

C. v starostlivosti 100 % a syna Š.W. 67 % času. Matka poukazuje i na to, že súd prvej inštancie má
vedomosť, že sa žiaden asistovaný styk s C. a matkou nerealizuje, v organizácii Úsmev ako dar do
dnešného dňa. Matka súd upozornila podaním v marci 2022 a v júni 2022, že sa asistovaný styk C.
a matky, ktorému súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť 23.06.2021 tj. vyhlásením rozsudku v konaní
3P/63/2018,nerealizuje.Asistovanýstyksanezačal,pretožeurčenézariadenieonichnevedelo,nakoľko

im zadanie na spoluprácu súd v konaní na OS BA I. pod sp.zn. 3P/63/2018 od 23.6.2021 nezadal. Matka
poukazuje i na to, že pravidelným odlúčením súrodencov môže v budúcnosti dôjsť k hrubému narušeniu
súrodeneckých väzieb, čo by rozhodne nebolo v najlepšom záujme maloletých detí. Takýto stav by bol
v rozpore s Deklaráciou práv dieťaťa prijatou OSN, a to najmä s jej článkom 2 a 4. Delenie súrodencov
z dôvodu zotrvávania rodičov na protichodných návrhoch nie je rozhodne v záujme maloletých detí.
V záujme maloletých detí je zachovávanie súrodeneckým väzieb. S ohľadom na vážnosť situácie,

kedy sa v obrovskej miere prejavuje nepriaznivý emočný vývoj maloletých detí, spôsobený aktívnou
manipuláciou otca voči matke a s ohľadom na vyššie uvedené žiada matky, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, v ktorom zveruje maloleté detí C. a Š. F. do osobnej starostlivosti matke, otcovi prikáže
prispievať na výživu detí C. F. sumou 600,- eur mesačne a Š. F. sumou 500,- eur mesačne, ktorý otec
zloží k rukám matky predom vždy do 15.-teho dňa v mesiaci na nasledujúci mesiac. Zároveň matka

žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že prikáže otcovi zaplatiť zročné na výživnom od podania návrhu.

5. K odvolaniu matky sa vyjadrila prokuratúra, ktorá uvádza, že z podaného návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v podstate vyplýva, že otec nie je vhodnou osobou, ktorá má zabezpečovať
starostlivosť o maloleté deti. Osobu otca matka vykresľuje ako bývalého narkomana, človeka závislého,

či už na drogách alebo na hazardných hrách. V podstate celý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia poukazuje na správanie sa otca v rôznych situáciách, či už počas spoločného spolužitia
manželov, alebo po ich odlúčení, s cieľom poukázať na nevhodnosť ponechať maloleté detí C.Ú. a
Š. v starostlivosti otca a snahu otca separovať deti od matky, čím v podstate odôvodňuje návrh na
dočasné zverenie maloletých detí do jej starostlivosti. S poukazom na argumentáciu matky, je potrebné

dať do pozornosti závery znaleckého posudku č. 18/2020, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom
pod sp.zn. 3P/63/2018, z ktorých vyplýva, že u mal. C. je prítomná Ú.-K. D. D. D. L., C. C., R. T., S.
(X.Í. D. G. O.) S. W. (G.), D. K. na D. I. R. B., S. S. G. X. E. D. W. Y. G. E. T. S. Q.Q. G. D., ktoré sa
prejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného kontaktu.
Z psychologického hľadiska je narušenie citovej väzby C. k matke spôsobené konfliktnými rodičovskými

interakciami v procese rozvodovej adaptácie a z nej vyplývajúcich zmien v rodičovskej starostlivosti,
ktoré predstavovali pre deti kumulovanú záťaž. Špecificky C. senzitívne prežíval Y. K. S. matky voči
otcovi, čo prehĺbilo jeho identifikáciu s otcom so súčasným odmietaním matky, ktorá mu nie je ľahostajná,
keďže vo vzťahu k nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom pozitívne aspekty ich vzájomného
vzťahu vytesňuje a potláča. Znalec na základe poznatkov získaných znaleckých vyšetrením k tejto téme

formuloval názor, že maloleté deti nie sú manipulované žiadnym rodičom vo vzťahu k druhému rodičovi.
Prokuratúra je toho názoru, že napriek schopnosti oboch rodičov, tak matky, ako aj otca, vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté deti, je za existencie súčasných podmienok, keď maloletý C.Ú. odmieta
akýkoľvek kontakt s matkou (realizovaný je len styk mal. Š. s matkou), nariadenie neodkladného
opatrenia v rozpore so záujmami maloletých detí C. a Š. F.. Je nutné si uvedomiť, že akákoľvek náhla

zmena v živote maloletých detí, ako zmena v osobe a v mieste starostlivosti, by mohla mať na maloleté
deti negatívny dopad predovšetkým na ich zdravý psychický vývin. Zároveň je potrebné vo vzťahu k
argumentácii prezentovanej matkou v neodkladnom opatrení uviesť, že táto neosvedčila naliehavosť
bezodkladne zveriť maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, práve naopak, vo svetle známych
skutočností by bola matkou navrhovaná dočasná úprava starostlivosti o maloleté deti kontraproduktívna.

PokiaľideouznesenieOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.3P/145/2018-2684zodňa25.08.2022,ktorým
súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, toto rozhodnutie považuje prokuratúra
za správne a zákonné. Navyše v predmetnom konaní už je nariadené neodkladné opatrenie Okresného
súdu Bratislava I sp.zn. 3P/145/2018-886 zo dňa 24.07.2019, potvrdené uznesením Krajského súdu
Bratislava sp.zn. 11CoP/384/2019-990 zo dňa 23.10.2019 a toto je aj naďalej účinné. Vzhľadom na

vyššie uvedené prokuratúra navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
3P/145/2018-2684 zo dňa 25.08.2022 ako vecne správne potvrdil.

6. Otec a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66
Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

8. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.Podľaust.§387Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná
úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného
opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené
všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť

osvedčený.

13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ak nedôvodné. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný
súd sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a to aj tie, ktoré boli zistené dokazovaním
v konaní o rozvod manželstva, kde bol vypracovaný znalecký posudok. Svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie riadne odôvodnil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto odôvodnením. Účelom
neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich
porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov
účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné

podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Odvolací
súd po oboznámení sa s návrhom, celým spisom vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských
právapovinnostíkmaloletýmdeťomvedenýpodsp.zn.3P/63/2018naOkresnomsúdeBratislavaI,toho
času nachádzajúci sa z dôvodu odvolania na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 20CoP/107/2022,
ako aj konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I vo veci úpravy rodičovských práv a povinností

na čas do rozvodu pod sp.zn. 3P/145/2018 dospel k záveru, že nie je dôvodné nariadiť matkou žiadané
neodkladné opatrenie. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že konanie o úpravu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu ešte nie je ukončené a v danom konaní je nariadené neodkladné
opatrenie.č.k.3P/145/2018-886,zodňa24.07.2019,potvrdenéKrajskýmsúdomvBratislaveuznesením
zo dňa 23.10.2019, č.k. 11CoP/384/2019-990, ktorým je daná neodkladná úprava styku maloletého Š.

s matkou. Navyše ako vyplýva z priebehu konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode matka sa s maloletým Š. stretáva aj nad rámec tejto úpravy,
teda s maloletým Š. má pravidelný kontakt a to v dostatočnom rozsahu. Čo sa týka maloletého C.,
tu súd prvej inštancie v rozsudku vo veci sp.zn. 3P/63/2018-1215 vo výroku V. určil asistovaný styk
maloletého C. s matkou a určil vo výroku VI. rozsudku, že je výrok V. rozsudku predbežne vykonateľný.

Je tu teda daná účinná a vykonateľná úprava styku maloletého C. s matkou. Skutočnosť, že sa tento
asistovaný styk nezačal realizovať, nie je dôvodom na okamžité prezverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matke, ale je to otázkou výkonu rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie vykonal v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode rozsiahle dokazovanie a to aj odborné a jeho rozhodnutie vychádza z

odborných záverov. Znaleckým dokazovaním boli preverované aj schopnosti rodičov, ich rodičovské
kompetencie, a nebola u osoby otca zistená závislosť na omamných látkach a bolo konštatované, že
otec má podľa výsledkov psychologického vyšetrenia dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre
realizáciu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd oboznámením sa so znaleckým posudkomč. XX/XXXX znalca C.. C. J., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická
psychológia detí a poradenská psychológia ako aj obsahom vyššie uvedených spisov, či už konania o
rozvod, alebo úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, musí konštatovať, že nie je

preukázané tvrdenie matky, že otec negatívne manipuluje maloleté deti vo vzťahu k matke. V závere
znaleckého posudku bod. 9, a bod. 14., znalec konštatuje, že maloleté deti nie sú manipulované žiadnym
rodičom vo vzťahu k druhému rodičovi a že nezistil u otca parametre negatívneho ovplyvňovania,
resp. programovania maloletého C. vo vzťahu k matke tak, ako ich opakovane matka postuluje. Ďalej
vyplýva zo záverov znaleckého posudku bodu 6, že: mal. C. sa v procese komplikovanej rozvodovej

adaptácie v zvýšenej miere identifikoval s otcom, čo súviselo nielen so D. K. D.C. D. D. K. O., ale
najmä D. D. S. E.B. (X.) G. K., E. S. L. G. D. matky a jej rodiny voči otcovi a mal. C. potom, ako
tento prezentoval nespokojnosť so striedavou starostlivosťou a otvorene prezentoval preferenciu otca
v rámci rodičovskej diády. Znalec ku psychickému stavu maloletého C. okrem iného skonštatoval, že
pri expozícii komplikovanej rodinnej situácii, a zvlášť pri tematike narušeného vzťahu s matkou, je u
neho naznačená Ú.-K. D. D. D. L., C. C., R. T., S. (X. D.M. G. O.) S. W. (G.) D. K. na D. I. R. B., S.

S. D. G. X. E. D. W. Y. G. E. T. S. Q. G. D.Á., ktoré sa prejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej
komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného kontaktu. Zo spisu vyplýva, že je nevyhnutné pracovať na
obnovení vzťahu matky a maloletého C. a to postupne, za pomoci odbornej intervencie. Odvolací súd na
základe stavu veci zisteného zo spisu vo veci samej nevzhliadol, že je v záujme maloletých detí okamžite
ich prezveriť matke. Odvolací súd má za to, že záujem detí je chránení. Je zrejmé, že maloletý Š. sa

stretáva s matkou, je tu daná jednak účinná úprava jeho styku s matku daná neodkladným opatrením
a vyplýva zo spisu, že sa styk realizuje aj nad rámec tejto úpravy. Maloletý C., vzhľadom k odborným
záverom, má nariadený súdom prvej inštancie asistovaný styk s matkou a tento výrok je určený za
predbežne vykonateľný a tento postup a takúto úpravu po preštudovaní spisu, hodnotí odvolací súd ako
vyhovujúcu a v záujme maloletého C.. Matka v odvolaní dôvodí aj tým, že sú pretrhnuté súrodenecké

väzby. Odvolací súd poukazuje na to, že obaja maloletí sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca,
trávia spolu čas, ich súrodenecké väzby sú zachované. Avšak daný prípad je špecifický tým, že maloletý
Š. nemá stav a prežívanie také, ako C., ktorý odmieta matku. Je potom dôvodné, aby sa vzťah Š. a
matky naďalej udržiaval a rozvíjal, a aby sa maloletý Š. s matkou stretával. To, že styk maloletého Š. s
matkou sa realizuje bez maloletého C., neznamená pretrhnutie ich súrodeneckých väzieb. Styk matky

s C. nie je upravený ako so Š. z objektívnych dôvodov, vyplývajúcich zo psychického stavu maloletého
C., zisteného znaleckým dokazovaním.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom rozhodovania vecí týkajúcich sa maloletých detí, je
zásada sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

(publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom oznámenia 104/1991). Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa
musí byť prispôsobená a definovaná individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádza
dieťa, ktorého sa súdne konanie týka, pričom pozornosť má byť venovaná jeho osobným pomerom,
situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a
stanovený z pohľadu špecifických okolností konkrétneho dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa môže byť aj

v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb. Je vždy nutné najlepší záujem dieťaťa vyvažovať s
ostatnýmioprávnenýmizáujmami,alenajlepšízáujemdieťaťamáprivyvažovanívysokúprioritu.Záujem
dieťaťa je potrebné vždy posúdiť z objektívnych hľadísk, nie zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti
alebo naopak nevýhodnosti pozície toho ktorého z obidvoch rodičov, či iných rodinných príslušníkov.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,

že okamžité zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke nesleduje ich najlepší záujem.
Mohlo by viesť ku zhoršeniu psychického stavu maloletých detí, čo sa opiera o výsledky dokazovania
vo veci samej.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).