Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820203159
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820203159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. vo veci navrhovateľa prokurátora Okresnej
prokuratúry G., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G., zastúpeného procesným opatrovníkom,
mestomG.D.,zaúčastiK.,navrhnutejzahmotnoprávnehoopatrovníka,oodvolaníprokurátoraOkresnej
prokuratúry G. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 10Ps/5/2020-133 zo dňa 22. februára

2022 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a štátu náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 52, § 58 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), § 231 písm. a), § 247 ods. 1

CMP a § 261 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V odôvodnení uviedol, že zo záverov
znaleckého posudku C.. C. C.. XX/XXXX zo dňa 20.8.2021, znalkyne z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvia psychiatrie vyplynulo, že u posudzovaného znalkyňa vylúčila existenciu duševnej
choroby, nezistila u neho duševnú chorobu v pravom slova zmysle - choromyseľnosť, ale zistila u neho
disociálnu poruchu u osobnosti s intelektom v pásme ľahkého defektu, bližšie k hornej hranici pásma
ľahkej duševnej zaostalosti, ďalej, že testovo zistená úroveň intelektu u posudzovaného bola znížene

valídna pre únikové a účelové tendencie pri testovaní a že ide u neho o vyššie rozumové schopnosti
než aké prezentuje. Uviedol, že znalkyňa konštatovala, že disociálna porucha osobnosti je trvalou
povahovou odchýlkou, u posudzovaného s prejavmi vystopovateľnými od školského veku (záškoláctvo,
potulovanie sa, nedokončenie vzdelania, poruchy správania), osobnosť posudzovaného je osobnosť s
disharmonickým vývojom, s nezisteným organickým poškodením v období okolo narodenia,
od detstva sa vyvíjajúca v málo podnetnom až konfliktnom sociálnom prostredí. Znalkyňa sa

v doplnení znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 28.1.2022 a vo svojej výpovedi podľa názoru súdu
presvedčivým a odborným spôsobom vyjadrila k námietkam prokurátora voči obsahu znaleckého
posudku a poukázala na to, že posudzovaný sa od začiatku vyšetrenia dobre orientoval, bol úctivý
voči autorite, od začiatku však podsúval o sebe obraz jedinca neschopného samostatnej existencie so
závažnejším narušením rozumovo - pamäťových funkcií než je skutočnosť, navyše simuloval stav s
poruchami vnímania, pričom išlo o ich simuláciu v snahe o dosiahnutie štatútu ťažko psychicky chorého

človeka. V rámci simulácie a agravácie psychického stavu (vedomého predstierania a zveličovania
chorobnosti) si najskôr rozmyslel, čo povie, odpovedal selektívne (na niektoré i triviálne otázky uviedol,
že nevie odpovedať), po upozornení, prípadne nápovede, dokázal svoju výpoveď
korigovať správnym smerom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalkyňa zotrvala na závere, že
u posudzovaného ide o poruchovú osobnosť (osobnostnú odchýlku) s disociálnymi prejavmi,
ktorej intelekt je v pásme medzi subnormou a miernou duševnou zaostalosťou, vylúčila

diagnózu - Mierna duševná zaostalosť (dg.F70.1) a to vzhľadom na zistený výsledok testov a zníženú
validitu testovania pre vyhýbavé tendencie. Súd zdôraznil, že za dôležité považuje odborný názorznalkyne v časti, kedy konštatovala, že u posudzovaného ide skôr o vyššie rozumové schopnosti, než
aké prezentoval, čo potvrdila psychologickým vyšetrením aj pribratá konzultantka, naviac znalkyňa u
posudzovaného v čase znaleckého dokazovania nezistila ani Syndróm závislosti od alkoholu (dg.F10.2),

zistila u neho excesívny abúzus alkoholu bez prejavov závislosti (dg. škodlivé užívanie alkoholu, F10.1),
s ktorým bol opakovane prepustený z psychiatrickej hospitalizácie (v máji a v auguste 2021), pričom
naposledy pri prijatí bola u neho laboratórne zistená etalonémia 4,3 promile, po vytriezvení u neho
nedošlo k rozvoju abstinenčnej symptomatiky, ktorá by mohla implikovať závislosť a nezistila u neho ani
Miernu duševnú zaostalosť (dg.F70.1), ani syndróm závislosti na alkohole (dg.F10.2). Zistený stav podľa

názoru znalkyne nemal vo všeobecnosti podstatnejší význam pre správne vnímanie reality, posúdenie
a rozhodovanie v právnych (a tiež sociálnych) vzťahoch, vrátane rozhodovania o jeho zdravotnej a
sociálnej starostlivosti. Konštatovala, že posudzovaný má dostatok rozumových i vôľových schopností,
aby ovládol svoje pitie. Súd prvej inštancie považoval za podstatný názor znalkyne, že posudzovaný
simuloval duševnú chorobu, pretože zistil, že status duševne chorého sa mu v živote môže hodiť, v
čom ho podporovala aj jeho matka s poukazom na to, že posudzovaný v testoch abstrakcie vedel

vysvetliť abstraktné pojmy, čo osoba duševne zaostalá nedokáže a dokázal sa aj časovo orientovať,
pričom pokiaľ by bol duševne zaostalý, prípadne stredne ťažko zaostalý, nedokázal by sa v čase
orientovať. Uviedol, že znalkyňa zistila, že posudzovaný si od detstva robil čo chcel, bol ľahostajný,
nezodpovedný k povinnostiam, označila ho za osobu manipulatívnu, ktorý pred ňou hral duševne
chorého a nevylúčila, že sa takto správať mohol naučiť aj počas hospitalizácie v Psychiatrickej

nemocnici v T., kde prichádzal do kontaktu s duševne chorými pacientami. Súd prvej inštancie ďalej
dôvodil, že ani psychologickým vyšetrením posudzovaného v rámci znaleckého dokazovania pribratou
konzultantkou nebolo zistené, že u posudzovaného existujú dôvody pre obmedzenie jeho spôsobilosti
na právne úkony v akomkoľvek rozsahu a psychologička intelektovú úroveň
posudzovaného hodnotila v pásme ľahkého defektu, bližšie k hornej hranici pásma (IQ - 65), pričom

konštatovala, že odpovede posudzovaného poukazujú na veľmi nízku motiváciu k výkonu a vyhýbavé
tendencie a jeho schopnosť vizuálnej reprodukcie bola u neho subnormná, jeho rozumové schopnosti
sú do značnej miery poznačené nedostatočnou sociálnou stimuláciou -depriváciou z detstva.,
zistila tendenciu posudzovaného javiť sa v nepravdivom svetle, negatívne zameranie voči spoločnosti,
nezáujem, nedôslednosť, negatívny postoj k životu a práci, nezrelosť s nekonformitou,

antisociálne tendencie, zlú schopnosť adaptácie s asociálnou činnosťou (popisovanou už počas školskej
dochádzky) a v jeho vnímaní nezistila halucinácie, či ilúzie. Súd prvej inštancie uviedol, že znalecký
posudok č. XX/XXXX zo dňa 2.6.2020 pre účely prebiehajúceho súdneho konania nemohol považovať
za komplexný a rozhodujúci pre posúdenie opodstatnenosti návrhu prokurátora, pretože v ňom znalec
nevysvetlil, na základe čoho dospel k odbornému záveru, že posudzovaný je závislý od alkoholu v 3.

stupni I., nebolo zrejmé, na základe akých metód zistil jeho závislosť od alkoholu a neriešil ani otázku
rozsahu obmedzenia spôsobilosti posudzovaného na právne úkony, ktorá mu položená nebola, nakoľko
pre účely trestného konania nemala opodstatnenie. Naopak pre účely prebiehajúceho súdneho konania
jej zodpovedanie znalcom bolo nevyhnutné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na obmedzenie
posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony. Poukázal na to, že napriek tomu, že závery znaleckého

posudku č.XX/XXXX odporujú záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX, nepovažoval za potrebné
nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, pretože závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo
dňa 20.8.2021 považoval za vecne správne, odborné, podložené komplexným vyšetrením
posudzovaného aj v spolupráci s konzultantkou, psychologičkou a jeho závery sú jednoznačné
a presvedčivé. Mal za to, že znalkyňa výhrady prokurátora voči jeho obsahu rozanalyzovala v doplnení

znaleckého posudku, vyvrátila závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, podrobne zdôvodnila, prečo
u posudzovaného nezistila existenciu duševnej choroby, ani syndróm závislosti od alkoholu.
Záverom súd prvej inštancie uviedol, že za podstatný považoval záver znalkyne, že popísaný zdravotný
stav posudzovaného neodôvodňuje obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony v žiadnom
rozsahu a rovnako aj odborný názor na to, že pre vážnu diagnózu „Organickej poruchy osobnosti na

podklade vrodených organických zmien mozgu“ u posudzovaného, ktorá bola uvedená v
znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 2.6.2020 vypracovanom pre účely trestného konania, nenašla
v dostupných zdravotných údajoch žiadny relevantný biologický ani psychologický podklad. Vzhľadom
na vyššie uvedené návrh prokurátora na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony
minimálne v rozsahu, že nie je spôsobilý rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a

sociálnej starostlivosti, považoval za nedôvodný a konanie vo veci v súlade s cit. ust. § 247 ods. 1 CMP
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 58 a § 52 CMP tak, že štátu náhrada trov konania nebola
priznaná, pretože návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podal prokurátor, ktorému podľa§ 261 CSP nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania a u posudzovaného neboli
splnené podmienky pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry G.. Mal za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
právnym záverom, pretože v záujme ochrany práv a záujmov posudzovaného je potrebné riadne zistiť
skutočný stav veci - duševné zdravie posudzovaného s určením miery vplyvu na rozhodovania a konanie
posudzovaného.Namietal,žesúdprvejinštancienapriekdvomznaleckýmposudkom,ktorésúvrozpore

a napriek návrhu prokurátora, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, súd sám
posúdil odbornú otázku, kde po existencii dvoch protichodných záverov znaleckých posudkov uzavrel,
že za vecne správny považuje znalecký posudok C.. C. a na základe toho následne rozhodol o
zastaveníkonania.Uviedol,žesúdzaúčelomzistenieskutočnéhostavuvecivypočulnapojednávanílen
znalkyňu C.. C. a jej verziu prijal za vecne správnu, avšak za tým účelom nevypočul C.. D. a nenariadil
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Namietol, že ak sa znalec C.. D. vo svojom

znaleckom posudku nevyjadroval k rozsahu obmedzenia spôsobilosti posudzovaného na právne úkony,
tak len z dôvodu, že pre účely trestného konania zodpovedanie takej otázky nebolo podstatné avšak
znalec navrhol riešenie, a to obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovaného. Poukázal na
to, že u posudzovaného duševná porucha zistená znalcom C.. D. viedla k spáchaniu trestného činu,
a len v dôsledku jej zistenia nebola vyvodená trestná zodpovednosť voči posudzovanému a je teda

nesporné, že ak existuje u posudzovaného duševná choroba, tak táto v spojení s absenciou liečby
skutočne ovplyvňuje jeho správanie sa a konanie voči tretím osobám. Záverom poukázal na to, že súd
prvej inštancie mal v súlade s § 35, § 36 CMP v spojení s § 207 ods. 3 CSP riade zistiť skutočný stav
veci, za tým účelom nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom a až následne rozhodnúť o
veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnuté

uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že posudzovaný žije v zariadení
Y. - v útulku, pričom podľa riaditeľky útulku posudzovaný dlhodobo užíva alkohol vo zvýšenej miere.
Uviedol, že posudzovaný predtým žil s matkou, ktorá sa o neho starala, avšak po jej smrti podľa

vyjadrenia riaditeľky zariadenia starostlivosť o vlastnú osobu nezvláda. Ďalej uviedol, že posudzovaný
má nedoplatky za komunálny odpad od roku 2013, teda je dlžníkom voči mestu G..

4. Posudzovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním a obmedzením spôsobilosti
na právne úkony plne súhlasí. Uviedol, že nesúhlasí s posudkom, ktorý vypracovala C.. C.. Poukázal na

to, že , že sociálne pracovníčky, riaditeľka Y.., kde teraz býva a taktiež jeho ošetrujúca psychiatrička C..
Y. sú názoru, že by mu mala byť obmedzená spôsobilosť na právne úkony a taktiež teraz s ním riešia
posudok odkázanosti na sociálnu službu.

5. Prokurátor Krajskej prokuratúry P. v písomnom podaní uviedol, že si osvojuje označený návrh

prokurátora Okresnej prokuratúry G. na začatie súdneho konania a bude v predmetnej veci ďalej konať
pred Krajským súdom v P.. Zároveň prokurátorom Okresnej prokuratúry G. podané odvolanie doplnil
s tým, že zdôraznil, že vo veci je daný osobitne odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 CMP, keďže súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, a to primárne v časti skúmania a
zistenia duševného stavu posudzovaného a o veci rozhodol predčasne, nepreskúmateľne a v rozpore

so zásadami dokazovania a čl. 10 ods. 1 CMP, keďže odborné závery nahrádzal, namiesto vykonania
zákonom ustanoveného postupu dokazovania, vlastnými úvahami. Uviedol, že súd prokurátorom
predložený znalecký posudok znalca C.. S. D., G.. č. XX/XXXX zo dňa 02.06.2020,
podaný v trestnom konaní, nevyhodnotil zákonne ako tzv. súkromný znalecký posudok podľa § 209
ods. 1 CSP a tento ako znalecký posudok vôbec nevykonával, ale namiesto toho vlastnou úvahou

bez odborných znalostí v bode 19 odôvodnenia uznesenia posudzoval odbornú správnosť a úplnosť
predmetného znaleckého posudku. Má za to, že správne a v súlade so zákonom mal súd vykonať daný
dôkazný prostriedok tak, že ak mal pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti, mal vypočuť znalca C.. S.
D., G.. a nie v rozpore so zákonom hodnotiť jeho odborné znalecké skúmanie a posúdenie duševného
stavu, poukazujúc na nedostatok metód konštatovania závislosti od alkoholu v 3. stupni I.. Poukázal na

to, že naopak, súdom ustanoveného znalca vypočul, nekriticky a doslovne prevzal jeho znalecké závery
aj v časti nepreukázanej závislosti na alkohole, a tým zaťažil zistenie skutkového stavu neodstránenými
rozpormi, zakladajúcimi nemožnosť zákonného rozhodnutia veci. Uviedol, že závislosť od alkoholu
vyjadrená v stupnici I. je vysoko odbornou znaleckou otázkou, čo potvrdzuje aj literatúra, podľa ktorejI. vývojové fázy a typy konzumu alkoholu tvoria dobrú orientáciu pri hodnotení problémov jedinca v
dôsledku konzumu alkoholu, pričom pri ich použití možno o závislosti od alkoholu hovoriť v III. a IV. štádiu
(Heretik, A. 2004. Forenzná psychológia pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie.

Bratislava, SPN. s. 197, 198). Má za to, že nesprávnym a nezákonným postupom súdu bol bezpochyby
naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, za súčasného stavu nepreskúmateľnosti
napadnutého uznesenia v časti vysporiadania sa s rozporom odborných záverov znalcov v podstatnej
otázke závislosti od alkoholu. Má za to, že v právnom poriadku je neprijateľný a ústavne neudržateľný
stav, že bez náležitej odbornej konfrontácie záverov znalcov zákonom ustanoveným spôsobom, je pre

trestné konanie prijatý záver o právoplatnom zastavení trestného stíhania obvineného G.
D. pre nepríčetnosť podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a pre civilný proces sa presadzuje
súdom prijatý predčasný záver o simulovaní duševnej poruchy menovaným. V tomto zmysle považuje
aj prokurátorom uplatnený návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku za dôvodný, ak by
riadne vykonanie posudku C.. S. D., G.. neviedlo k odstráneniu rozporov a ustáleniu diagnózy
posudzovaného a jeho závislosti na alkohole. Vo vzťahu k rozporu znaleckých posudkov

v otázke duševného stavu a príčetnosti obvineného poukázal na judikatúra Najvyššieho súdu SR.
Vzhľadom na uvedené navrhol doplniť dokazovanie v prejednávanej veci. Záverom navrhol odvolaniu
prokurátora Okresnej prokuratúry G., doplneného prokurátorom Krajskej prokuratúry P. vyhovieť a
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

6. K podaniu prokurátora Krajskej prokuratúry P. sa vyjadril procesný opatrovník písomným podaním,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že znalecký posudok C.. S. D. nebol súdom
prvej inštancie vyhodnotený zákonným spôsobom s poukazom na § 191 ods. 1 CSP. Má za to, že
súd prvej inštancie postupoval v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov
a neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď svoje rozhodnutie oprel o závery znaleckého posudku

C.. C.. Poukázal na to, že závery znaleckého posudku C.. C. nie sú len odbornými závermi tejto
znalkyne, keďže pri jeho vypracovaní bola prizvaná ďalšia odborná konzultantka, klinická psychologička
G.. O. C., ktorá bola po príslušných vyšetreniach rovnakého odborného názoru, a to, že nie sú splnené
predpokladynaobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyposudzovaného,keďženebolizistenédôvody
pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v akomkoľvek rozsahu. Napadnuté uznesenie považuje

za vecne správne, riadne odôvodnené a plne súladné s príslušnými právnymi predpismi.

7. Na výzvu odvolacieho súdu, aby sa posudzovaný vyjadril k podaniu prokurátora Krajskej prokuratúry
v P., reagovala sociálna pracovníčka pani J. E., ktorá oznámila, že posudzovaný nie je v stave vyjadriť
sa a bude natrvalo umiestnený do Q. D..

8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu podľa § 391 ods. 1

CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V predmetnej veci navrhovateľ, prokurátor Okresnej prokuratúry G., dňa 22.07.2020 doručil súdu
prvej inštancie návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G. D., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu,
že v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom pre účely trestného konania vedeného proti

posudzovanému, voči ktorému bolo uznesením OR PZ G. V.: M.-XXX/Z.XXXX zo dňa 9.3.2020 začaté
trestné stíhanie vo veci zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, znalec C.. S. D. konštatoval, že posudzovaný trpí, v minulosti a v čase spáchania
trestnej činnosti trpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, ľahkou mentálnou retardáciou,

organickou poruchou osobnosti na podklade vrodených organických zmien mozgu a tiež poruchovo
požíval alkoholické nápoje a nikotín v rozvinutej závislosti. Na základe záverov znaleckého posudku
bolo trestné stíhanie voči nemu podľa § 215 ods. 1, písm. e/ Trestného poriadku zastavené z dôvodu,
že v čase spáchania skutku bol nepríčetný z dôvodu duševnej poruchy.

10. Hmotnoprávne dôvody pre zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby sú existencia
duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná a nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných
prostriedkov, či jedov. V konaní o spôsobilosti na právne úkony je preto potrebné predovšetkým
zamerať dokazovanie na preukázane niektorého z vyššie uvedených dôvodov. V predmetnom konanío spôsobilosti na právne úkony do úvahy prichádza dôvod, ktorým je existencia duševnej poruchy. V
kontexte právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby súd rozhodol len o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony (a teda nie už o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) tak, ako to vyplýva z ustanovení

Civilného mimosporového poriadku, je súd, v prípade preukázania existencie duševnej poruchy, povinný
skúmať rozsah, v akom má byť z tohto dôvodu spôsobilosť fyzickej osoby obmedzená. V zmysle
ustanovenia § 244 CMP je súd povinný ustanoviť a vyslúchnuť znalca, ak nepostačuje vyslúchnuť
ošetrujúceho lekára podľa § 246 CMP. Je tak zrejmé, že z hľadiska dôkazov v tomto konaní je znalecký
posudok jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, nakoľko nie je možné očakávať, že

súd bude disponovať takými odbornými znalosťami, z ktorých by pri posudzovaní relevantných otázok v
konaníospôsobilostinaprávneúkonymoholvychádzať.Zároveňvšakplatí,žesúdsanemôžeuspokojiť
len so znaleckým posudkom ako s jediným dôkazom a nekriticky prevziať jeho závery, bez toho, aby
ich aj iným spôsobom overil.

11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Znaleckou úlohou poveril znalkyňu C.. C. C.. Znalkyňa
si pre účely vypracovania znaleckého posudku pribrala konzultantku, klinickú psychologičku, G.. O.
C.. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku vylúčila existenciu duševnej choroby u posudzovaného.
Konštatovala, že u posudzovaného nezistila duševnú chorobu v pravom slova zmysle - choromyseľnosť.
Znalkyňa zastávala názor, že duševný stav posudzovaného neodôvodňuje u neho obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony v žiadnom rozsahu.

12. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, tak
ako to navrhoval prokurátor okresnej prokuratúry z dôvodu rozporu v záveroch znaleckých posudkov,
pretože závery znaleckého posudku C.. C. č. XX/XXXX zo dňa 20.8.2021 považoval za vecne

správne, odborné, podložené komplexným vyšetrením posudzovaného aj v spolupráci s konzultantkou,
psychologičkou a jeho závery mal za jednoznačné a presvedčivé.

13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v otázke spôsobu hodnotenia dôkazu znaleckým
posudkom nie sú v súdnej praxi pochybnosti o tom, že vo všeobecnosti platí, že súd musí okrem iného

preskúmať, či znalec splnil úlohu, ktorá mu bola vymedzená; ak zistí súd, že znalec túto úlohu nesplnil
vôbecalebonedostatočnýmspôsobom,aleboakmásúdpochybnostiopravdivostiznaleckéhoposudku,
nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil
alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť
iného znalca, aby znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku; hodnotenie dôkazu

znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú
podložené obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať,
a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia; súd však nemôže
skúmaťvecnúsprávnosťodbornýchzáverovznaleckéhoposudku,pretože ktomusudcovianemajú
odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne urobiť (k tomu

porov. napr. uznesenie pléna bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 23. 12. 1980, Pls. 3/80, uverejnené pod
č. 1 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1981). Súd prvej inštancie tak nemôže skúmať
vecnú správnosť záverov znaleckých posudkov a osvojiť si tak záver určitého znaleckého posudku
napriek vedomosti o existencii znaleckého posudku týkajúceho sa tej istej osoby, avšak s rozporným
záverom.

14. Pokiaľ ide o odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie v prípade nevyhovenia nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019).
V týchto rozhodnutiach vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá

povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ
im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého

dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého
overeniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,užbolodoterajšímkonanímbezdôvodnýchpochybností
overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 ačl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná
vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v prejednávanej

veci priklonil k záverom znaleckého posudku C.. C., za súčasnej existencie znaleckého
posudku C.. D. s odlišným odborným záverom a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie za účelom
odstránenia rozporu daných znaleckých posudkov, de facto posudzoval splnenie podmienok unesenia
dôkazného bremena jednostranne. Súd prvej inštancie v dôsledku nevykonania tohto dôkazu neúplne
zistil skutočný stav veci a o veci rozhodol predčasne

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

16. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
bude doplniť dokazovanie o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom odstránenia

rozporu záverov vyššie spomínaných znaleckých posudkov a vo veci opätovne rozhodnúť.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).