Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217188
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115217188.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej
veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v ktorej mene koná
konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXX/XX,

o vymoženie sumy 50,-eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 23Er/681/2015-20 zo dňa 21. marca 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, §234d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“),§34ods.2,§45ods.1,2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"Zákon
o rozhodcovskom konaní"), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3

ods. 1, čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a rozsudkami Súdneho dvora (ES). Konštatoval, že oprávnený sa zápisnicou spísanou
u súdneho exekútora dňa 04.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 17235/14 zo dňa 03.12.2014. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti
skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul sú v súlade so zákonom a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, a preto
je potrebné aplikovať v danej veci spotrebiteľské právo. Mal za preukázané, že oprávnený a povinný
uzatvorili na diaľku prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk dňa 29.04.2014 zmluvu o úvere
č. XXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 50,-eur. V ten istý deň uzatvorili aj
rozhodcovskú zmluvu, ktorá v článku II. tejto zmluvy obsahuje znenie rozhodcovskej doložky. Ďalej
uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy síce pre povinného ako spotrebiteľa vyplýva právo odstúpiť od tejto

zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, (a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy), avšak absentuje
tu zmienka o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o úvere. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by mal povinný možnosť
rozhodnúť sa, či túto rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie, ani nevyplýva, či bol o tejto skutočnosti
zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaný, ani či jej uzatvorenie nebolo podmienkou
uzatvorenia zmluvy o úvere. Ďalej súd dodal, že rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá

vopred, a teda išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretiarozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa
povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Podľa názoru súdu bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy

o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňovala dlžníkovi obrátiť
sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo bolo len formálne, pretože bolo obmedzené
iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd
bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom

samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ mal istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že
formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť

a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Tiež uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil aj
samotný charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a následne aj charakter
právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy. Uviedol, že konajúci súd opomenul aplikáciu
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, keď v danej veci nešlo o spotrebiteľský úver, pretože poskytnutý úver sa
mal vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Tiež poukázal na to, že voči povinnému sa domáha iba
vrátenia sumy, ktorú mu na základe zmluvy o úvere aj preukázateľne poskytol. Príslušenstvom tejto
sumy sú okrem toho iba plnenia, na ktoré má oprávnený nárok zo všeobecne záväzných právnych
predpisov. Oprávnený bol tiež toho názoru, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav. Rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný
titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi zmluvnými stranami
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa

ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný
mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 23.11.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v

súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonomč.125/2016.Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatímCivilnéhosporovéhoporiadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých
zákonov.6. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.03.2015, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 17235/14 zo dňa 03.12.2014,
podkladom ktorého bola Zmluva o úvere zo dňa 29.04.2014. Účastníci exekučného konania uzatvorili

toho istého dňa (a aj v tom istom čase 15:13) aj rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený predložil dňa
21.09.2015 súdu prvej inštancie posudzovanú zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací

súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

10. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská

zmluva (doložka) bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo "zmene"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá s oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa.
Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre neurčitý počet
spotrebiteľov.

12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. Vtomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že
bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol

ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno
označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny
obchod.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa (povinného). Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá elektronickou formou cez
internetovú stránku, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, prípadne
aspoň niektoré ustanovenia vylúčiť. Elektronicky boli doplnené len identifikačné údaje povinnej osoby
a číslo a dátumu zatvorenia zmluvy o úvere. Vzhľadom na spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy,

táto neobsahuje ani podpisy zmluvných strán a nie je ani zrejmé, či sa povinný vôbec mal možnosť s
jej obsahom oboznámiť. Iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní
zmluvy individuálne dojednaná a spotrebiteľ by mal možnosť význam tohto dojednania v celom
rozsahu pochopiť a ovplyvniť, by bolo možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná platne.

14. Odvolací súd zdôrazňuje i mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia zo strany dlžníka, dochádza automaticky k podávaniu návrhov
zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj
z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v článku II. obsahuje znenie rozhodcovskej doložky, resp. riešenie
prípadných sporov z úverovej zmluvy. Táto rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu

pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá
strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Predtlačené ustanovenie
zmluvy, že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je
rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou a to navyše elektronickou
formou, odvolací súd nepovažuje za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych

dôsledkov rozhodcovského konania. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi
bolo odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu na všeobecný súd zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Vzhľadom na uvedené, aj odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v
rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie

domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené.

15. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc aj na zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom zákona je upraviť problematiku ochrany spotrebiteľa pri
poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/
ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a
doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. V predmetnej veci bola zmluva
o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie /§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z./, v súlade s § 8 citovaného zákona, podľa
ktorého práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť,
bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať
ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv a ustanovenia, že dokazovanie
týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho

vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať,
vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiťprávomoc rozhodcovského súdu. S poukazom na uvedené, ide o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).