Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212632
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111212632.19

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, E., t.č. ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, 3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX/XX, H., 4/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, E., všetkých zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 71, Žilina, proti žalovaným 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. XX, E., 2/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, E., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou spol. Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom kancelárie Vajanského
1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, 3/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., 4/ A. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., 5/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., 6/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXX/XX, E., 7/ F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, E., 8/ A. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX/XX, H., 9/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. R. XXX/XX, H., 10/

S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX/XX, H., 11/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX/XX,
H., o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žealografnýzávetporučiteľkyH.T.,M.A.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledy
bytom: C. XXXX/X, E., spísaný dňa 03.01.2009 za prítomnosti svedkov, je neplatný.

Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Slovenská republika, Okresný súd Žilina má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom a Slovenskej republike trovy konania spoločne a nerozdielne.

Znalec MUDr. Jozef Kanyó má voči žalovaným nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100%.

Žalovaní sú povinní zaplatiť znalcovi znalečné spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2011 domáhali určenia neplatnosti alografného
závetu poručiteľky H. T., M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: C. XXXX/

X, E., spísaného dňa 03.01.2009 za prítomnosti svedkov. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú zákonnými
dedičmi v tretej dedičskej skupine podľa § 475 OZ po nebohej poručiteľke, ktorá zomrela ako slobodná
a bezdetná. Žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ sú synovcami poručiteľky – deťmi po zosnulej setre poručiteľky
nebohej U. B., M. A. a žalobca v rade 4/ je dieťa po zosnulom bratovi poručiteľky - nebohom V. A..
Žalovaná 1/ L. B. je ako neter poručiteľky (dcéra po zosnulej sestre poručiteľky neb. U. B., M. A.)
zákonným dedičom a na základe sporného závetu by však mala byť súčasne i testamentárnym dedičom.Poručiteľka dňa 03.01.2009, teda v deň svojej smrti, počas svojej hospitalizácie na oddelení Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina, mala spísať závet, ktorým mala pre prípad svojej smrti žalovaným 1/ -
11/ ako testamentárnym dedičom zanechať rôzne časti svojho majetku. Závet mal byť spísaný treťou

osobou a mal byť poručiteľkou podpísaný za prítomnosti troch svedkov: A. B., S. Q. a W. B.. Dedičské
konanie po poručiteľke je vedené súdnym komisárom – notárom JUDr. Ľubicou Jonekovou pod sp.zn.
15D/102/2009, Dnot. 69/2009. Žalobcovia v označenej dedičskej veci súdnemu komisárovi písomne
namietali platnosť závetu poručiteľky. Poručiteľka sa v deň svojej smrti a už niekoľko dní pred tým
nachádzala v život ohrozujúcom (kritickom) zdravotnom stave, ktorý ju robil absolútne neschopnou

vykonať tento právny úkon. Poručiteľka bola pred smrťou niekoľko dní hospitalizovaná v nemocnici,
kde aj zomrela. Je zrejmé, že v čase spísania závetu objektívne nebola spôsobilá robiť právne úkony,
týkajúce sa dispozície s majetkom pre prípad svojej smrti, keďže trpela chorobou, ktorá bez akýchkoľvek
pochýb negatívne vplývala nielen na jej telesný, ale i na duševný stav a s tým súvisiacu schopnosť
úsudku, vedomia a rozhodovania. Poručiteľka posledné dni pred smrťou hlboko spala, pri prebratí
nespoznávala najbližšiu rodinu, nezrozumiteľne artikulovala a tzv. hovorila z cesty. Je tiež otázne, či

poručiteľka predmetný závet vôbec sama podpísala, resp. reálne prejavila vôľu, ktorá je obsahom
závetu. I v prípade, že by podpis na závete bol poručiteľkin, je nesporné, že poručiteľka si nebola
schopná uvedomiť, čo konkrétne podpisuje (aj s ohľadom na značný počet testamentárnych dedičov
a špecifikáciu majetku, ako i dedičov) a s akými právnymi dôsledkami. Podľa názoru žalobcov vykazuje
závet i formálne vady, týkajúce sa určitosti právneho úkonu, ako i označenia testamentárnych dedičov

a zanechaného majetku, ktorý mal byť predmetom testamentárneho dedenia. Uznesením OS Žilina
sp. zn. 15D/102/2009, Dnot. 69/2009 zo dňa 23.02.2011 boli žalobcovia odkázaní na podanie žaloby
o neplatnosť závetu proti žalovaným 1/ - 11/, t.j. všetkým testamentárnym dedičom. Súčasne bolo
dedičské konanie prerušené. Meritórne rozhodnutie súdu o absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky
je jediným spôsobilým prostriedkom určenia hmotno-právneho postavenia strán, vydaním rozhodnutia

podľa § 175k ods. 2 O.s.p. navyše odpadá procesná podmienka existencie naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. na tom meritórnom určení, na ktoré bol účastník konania o dedičstve
rozhodnutím podľa § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti závetu podporuje i ustálená judikatúra (R 75/2003), keďže existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov

a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota
vznikla (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003).

Žalovaní 3/, 4/, 6/ a 7/ sa k žalobe vyjadrili písomným podaním (č.l. 17), ktorým navrhli žalobu ako
nedôvodnúzamietnuť.Tvrdili,žezávetjeplatnýmprávnymúkonom,podpísanýmporučiteľkouslobodne,

dobrovoľne a vyjadruje jej poslednú vôľu. Závet vlastnoručne podpísala pri plnom vedomí, s úmyslom
zanechať svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok v prípade smrti testamentárnym dedičom 1/ - 11/. Tvrdili,
že nebohá netrpela žiadnou duševnou chorobou, ani poruchou počas života, ani pred smrťou, a preto
bola schopná úsudku a rozhodovania. Podpísala závet pred svedkami a potom v nemocničnej izbe
prijala svojich návštevníkov, s ktorými pri dobrom vedomí komunikovala. Predtým, ako bola poručiteľka

pred smrťou hospitalizovaná, bola odkázaná na celodennú pomoc iných a túto jej poskytovali žalovaní
3/, 4/, 6/ a 7/, ktorí sa postarali o lekárske vyšetrenie, aj o prevoz do nemocnice na hospitalizáciu, pričom
rodina neprejavila záujem o jej doopatrovanie. Napriek tomu, že poručiteľka trpela vážnou chorobou,
týmto jej zdravotným stavom však žiadnym spôsobom nebolo ovplyvnené jej rozhodovanie tak, aby jej
slobodná vôľa nebola byť prejavená vážne, určite a zrozumiteľne. Tvrdenie žalobcov, že poručiteľka

nebola schopná si uvedomiť, čo konkrétne podpisuje, s poukazom na počet testamentárnych dedičov,
ako i na špecifikáciu majetku, je podľa názoru žalovaných vykonštruované a účelové, a je tiež vyvrátené
i podpísaním závetu súčasne prítomnými svedkami úkonu.

Žalovaná 2/ sa vyjadrila k žalobe písomným podaním (č.l. 20) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom tvrdenia žalobcov 1/ - 4/ uvedené v žalobe v celom rozsahu poprela s tým, že
tieto sú vykonštruované a nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Žalobu navrhla zamietnuť. Uviedla,
že závet bol spísaný dňa 03.01.2009 v deň smrti poručiteľky a bol podpísaný ňou a tromi svedkami tohto
úkonu. Podľa vedomostí žalovanej 2/ bol psychický stav poručiteľky taký, že sa mohla sama slobodne

rozhodnúť, akým spôsobom bude naložené po jej smrti s jej majetkom. Jej úsudok a vedomie, ako
i rozhodovanie, boli až do posledného dňa úplne v poriadku, čo je žalovanej známe i z dôvodu, že v deň
smrti osobne navštívila poručiteľku počas jej hospitalizácie a strávila s ňou čas asi od 14.00 – 16.00
hodiny, pri ktorej návšteve žalovanú 2/ poručiteľka poznala a nejavila žiadne známky duševnej poruchy.Poručiteľka sa rozhodla sama spísať závet počas svojej choroby a najmä počas svojej hospitalizácie na
internom oddelení FNsP v Žiline.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a žalovaných, ďalej výsluchom svedkov A. B.,
S. Q., W. B., P. X., A. Y. U., Y. N., L. H., znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom MUDr. Jozefom
Kanyó, výsluchom znalca na pojednávaní, pripojeným spisom 15D/102/2009, Dnot 69/2009 a ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu OS Žilina 15D/102/2009 – konanie v dedičskej veci po poručiteľovi: H. T., M.
A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: E., C. XXXX/X, zomr. XX.XX.XXXX, súd zistil, že závetom
zo dňa 03.01.2009 (č.l. 85) poručiteľka H. T. pre prípad svojej smrti zanecháva všetok svoj majetok,
špecifikovaný v závete, a to dvojizbový byt s príslušenstvom na 2. posch. a všetok hnuteľný majetok

v ňom, pre neter L. B., nar. XX.XX.XXXX, lesy, urbársky majetok poľnohospodársku pôdu pre A. M.,
finančné prostriedky uložené v bankách v sume cca. 900.000,- Sk rozdelila nasledovne: 200.000,- J.
A. I., 100.000,- J. A. I., 100.000,- J. N. A., 100.000,- J. A. B., 100.000,- Sk F. B. B., 100.000,- Sk pre
vlastné deti H. B..
Pod podpisom poručiteľky na závete sú pri dátume 03.01.2009 uvedené podpisy A. B., S. Q. a W. B.,

nad ktorými podpismi je uvedený text: Svojím podpisom osvedčujeme, že sme boli prítomné pri prejave
vôle závetcu a vyššie uvedený obsah závetu je prejavom vôle závetcu.

Žalobcovia na pojednávaniach zotrvali na žalobe v celom rozsahu.

Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2012 žalobca 1/ uviedol, že naposledy videl poručiteľku v čase
jej hospitalizácie dňa 03.01.2009 okolo 16.-tej hodiny, keď ju navštívil so svojím bratrancom F. A. –
žalobcom 4/. Informáciu o tom, že je poručiteľka v nemocnici, dostal od jej priateľky P. X., ktorá ju v ten

deň bola navštíviť v nemocnici.
Poručiteľka vtedy nehybne ležala na posteli na internom oddelení v žilinskej nemocnici a nemal pocit,
že by ho spoznala. Pri poručiteľke boli vtedy dve, alebo tri panie, okrem iného i žalovaná 2/ - A. M.,
ktoré sa snažili poručiteľke do ucha hovoriť, resp. kričať, kto ku poručiteľke prichádza na návštevu.
Okolo poručiteľky bol vtedy chaos. Zdržal sa tam asi pol hodinu. Nemohol byť s poručiteľkou osamote

a mal pocit, ako keby jeho, F. A. a následne i brata H. B., ktorý prišiel neskôr, tieto dve alebo tri panie
stále strážili. Aj keď poručiteľka sa snažila niečo povedať, nebolo jej rozumieť a žalovaná 2/ im vlastne
interpretovala, čo poručiteľka hovorila. Mal pocit, ako keby sa žalovaná 2/ snažila, aby ho poručiteľka
spoznala a aby bol v tom presvedčení, že s ním poručiteľka komunikuje. On mal pocit, že sa poručiteľka
skôr cítila byť obťažovaná, že chcela mať svoj pokoj. Bola smädná, tak jej len ovlhčili pery a na otázku,

či chce vodu, len naznačila zvukom mmm, to bol celý jej prejav.
Predtým videl poručiteľku dva alebo tri týždne pred jej smrťou, kedy ju navštívil doma, v tej dobe
poručiteľka normálne so žalobcom komunikovala. Potvrdil, že žalovaní 3/ a 4/ jej chodili preväzovať
nohy, ktoré mala strašne opuchnuté.

Žalobca 2/ uviedol, že v čase, kedy poručiteľka zomrela, bol vo výkone trestu v Dubnici nad Váhom, videl
ju naposledy asi v roku 2005. Bol s poručiteľkou v takom vzťahu, „že v pohode“. Uviedol, že jej kamarátka
P. X. z Považskej Bystrice chodila pravidelne s poručiteľkou po doktoroch a robila pre poručiteľku všetko,
preto mu je zvláštne, prečo nespomenula v testamente aj pani X., ktorá sa o ňu dlhodobo starala, čo

sa týka zdravia.

Žalobca 3/ uviedol, že chodieval ku poručiteľke aj so svojou družkou, pomáhal jej. Družka žalobcu
jej pomáhala upratať, porozprávala sa s ňou, robila jej spoločnosť, chodila tam s deťmi žalobcu 3/.

Spočiatku nebola poručiteľka na tom až tak zle, komunikovala s nimi, ale posledné tri dni už s nimi
nekomunikovala, ani v deň svojej smrti. Bol za ňou o piatej alebo o pol šiestej dňa 03.01.2009, bola vtedy
užsamavnemocničnejizbeanekomunikovala,nikohonepoznala.Potom,akojunavštívil,užporučiteľkunenavštívilniktoabolužzaňouvlastneakoposledný.Nevnímalasvet,donosamalazavedenýhadičkou
kyslík, nereagovala ani na dotyk.

Žalobca 4/ uviedol, že sa od žalobcu 1/ tri dni pred smrťou poručiteľky dozvedel, že je poručiteľka
v nemocnici. Dňa 03.01.2009 bol so žalobcom 1/ za poručiteľkou v nemocnici, boli pri nej vtedy žalovaní
2/, 3/, 4/ a 7/. Poručiteľka ich vtedy nebola schopná spoznať, ani s nimi nekomunikovala. Ťažko sa jej
dýchalo, dávali jej hadičkou kyslík.

Žalovaná 1/, zamestnaná na oddelení patológie v nemocnici, uviedla, že mala s poručiteľkou dobrý
vzťah, chodila jej pomáhať, upratovať, na nákupy, pani P. X. jej chodila predpisovať lieky, nosila jej
zdravotný materiál. Žalovaná 1/ bola prítomná v byte aj vtedy, keď odchádzala poručiteľka do nemocnice
na hospitalizáciu. Vtedy len doma ležala na posteli, bola dehydrovaná, nereagovala. Na druhý deň bola

žalovaná1/poručiteľkunavštíviť,vtedyako-takkomunikovala,alepotomtoužboločorazhoršieahoršie.
Žalovaná 1/ bola u poručiteľky každý deň, ráno, na obed, aj večer, keďže je zamestnaná v nemocnici.
Dňa 03.01.2009, teda v deň, kedy poručiteľka zomrela, bola za ňou žalovaná 1/ ráno, keď išla do práce.
Poručiteľka ju najskôr nespoznala, následne ju chvíľami spoznávala. Keď tam bola žalovaná 1/ cez
obed, poručiteľka už nereagovala, mala kyslíkovú hadičku v ústach a tú už mala aj ráno, jednoducho

potrebovala podporu dýchania. Potom bola u poručiteľky okolo 15.-tej hodiny, ale vtedy už bolo okolo nej
veľa ľudí a naposledy bola u nej okolo 19.-tej hodiny. Čo sa týka komunikácie s poručiteľkou, nejednalo
sa o žiadnu komunikáciu, len prevracala očami, bola omámená a nedá sa povedať, že by žalovanú
1/ nejako poznávala. Vôbec nevedela o tom, že ju poručiteľka zahrnula do závetu, ale poručiteľka jej
vždy hovorila, že byt nechá jej dcére a ostatné rozdelí tak, ako im to patrí. Vždy apelovala na to, aby

si pozemky rozdelili medzi seba, lebo patrili matke žalovanej 1/ U. B. a jej strýkovi V. A.. Poručiteľka
teda chcela, aby pozemky ostali v rodine. Poručiteľka nosila okuliare, ale v deň smrti ich určite nemala.
Nedokázala už zdvihnúť ruku, nedokázala zdvihnúť telefón. Uviedla, že osoby A. B., S. Q. a W. B. sú
jej neznáme.

Žalovaná 2/ uviedla, že sa so svojím manželom Z. M. v C. O. zoznámila s manželským párom H. T.
(poručiteľka) a jej manželom K. T.. Priatelili sa, často sa navštevovali. Poručiteľka bola sama, nemala
deti a veľmi málo ju navštevovali aj príbuzní. Bola odkázaná na pomoc druhých, či už manžela alebo
žalovanej 2/, pretože prekonala v detstve ťažkú chorobu – detskú obrnu. Boli spolu aj v kúpeľoch v C.,

túto rekreáciu hradila žalovaná 2/. Keďže manžel žalovanej 2/ je poľovník, mienila poručiteľka poručiť
žalovanej 2/ urbárske pozemky. Týždeň pred Vianocami roku 2008 telefonovala poručiteľka žalovanej
2/, že nemôže ani zísť z postele a že sa o ňu stará žalovaná 3/ pani I. a jej syn – žalovaný 4/. V tom
telefonáte poručiteľka nakazovala žalovanej 2/, aby zabezpečila notárku, že chce urobiť závet, že byt
chce venovať L. B., pretože vedela, že dom, v ktorom bývali bratia A., F. a tiež L., si dali na seba napísať

lenA.aF.,tedaL.B.ztohoúplnevylúčili.Tútoúlohuvšakžalovaná2/splniťnemohla,pretožeporučiteľku
hospitalizovali v nemocnici na Silvestra, na Nový rok bola síce znova doma, ale potom ju opäť odviezli
do nemocnice, kde aj v nedeľu zomrela. V nedeľu doobeda jej poručiteľka telefonovala, aby hneď prišla.
Žalovaná 2/ tam bola asi od 14.00 hod. do 17.00 hod. Predtým v sobotu sa rozprávali o tom, že nikto
z rodiny za poručiteľkou nebol a že ani jej krstné deti si na ňu nespomenuli. V deň smrti prišla žalovaná

2/ do nemocnice asi o pol druhej, poručiteľka mala popraskané pery, ovlažovala jej ich. Veľmi ju boleli
nohy, preto potrebovala meniť polohu. Žalovanej 2/ nie je jej známe, kto zabezpečil spísanie závetu,
o závete sa dozvedela až 08.07.2009.

Žalovaná 7/ uviedla, že je priateľka žalovanej 3/ A. I. a jej suseda a tiež bola suseda s poručiteľkou,
bývajú blízko seba. Poručiteľka jej hovorila, že si uplatnila v reštitúcii nárok na nejaké pozemky, z ktorými
mala v úmysle naložiť tak, že ich prevedie na pani A. M.. Žalovaný 4/ bol u poručiteľky aj v noci, keď jej
zavolali 2x rýchlu sanitku, bolo to po Novom roku asi 01.01.2009. Potom ju chodievali navštevovať do
nemocnice s pani I., pani A. B. a tiež tam stretli pani M.. Vedeli o tom, že potrebovala nejakého notára,

ktorý by jej spísal závet, požiadala síce o to pani M., ale ona to vtedy nevybavila. Požiadala aj pani I., ale
keďže boli vtedy sviatky, koho oslovili, povedal, že je na dovolenke. Boli tam 02.01.2009 večer, ona vtedy
povedala, komu chce čo poručiť, závet nadiktovala a žalovaná 7/ ho napísala na kúsok papiera a doma
to prepracovala podľa vzoru, ktorý našla v dennej tlači. Na druhý deň doobeda išla za poručiteľkou donemocnice, aby jej dala závet podpísať, veľmi ťažko sa jej vtedy dýchalo, ovlažovala jej pery a následne
jej dali kyslík. Následne prišla pani I. aj s tými svedkyňami, ktoré tam boli počas podpisovania závetu H.
T.. Vtedy každého poznala, normálne komunikovala, ale neartikulovala zrozumiteľne. Žalovaná 7/ závet

prečítala, poručiteľka si ho aj pozrela – popozerala a následne podpísala. V miestnosti bola žalovaná
7/, pani I. a potom tí svedkovia. Následne im bolo povedané, že do izby chcú vojsť návštevníci – rodina
pani T. a potom prišla aj pani M.. Údaje pre závet – rodné čísla a bydliská jej poručiteľka nenadiktovala,
ale povedala jej, kde ich nájde u nej doma v dokladoch. Poručiteľka závet nespísala vlastnou rukou
z dôvodu, ktorý žalovanej 7/ nie je známy, požiadala o to žalovanú 7/ a podľa názoru žalovanej 7/ je

to podľa zákona množné. Na otázku, či bola poručiteľka schopná deň predtým napísať závet v takom
objeme,akobolnapísaný,žalovaná7/uviedla,ženiejepsychológanevietoposúdiťstým,žepsychológ
by to vedel lepšie posúdiť, ako žalovaná 7/, resp. lekár, vzhľadom na jej zdravotný stav, aký mala vtedy.
Bola schopná udržať preto v ruke, držala pero a podpísala sa.

Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2012 žalovaná 8/ uviedla, že o tom, že je zahrnutá do závetu,
sa dozvedela až po prečítaní závetu u notárky. Vedeli už predtým z počutia, že závet bol napísaný
v nemocnici. S poručiteľkou sa rodina žalovanej 8/ ani nestýkala, takže vôbec neočakávali, že by mohli
po nej niečo zdediť, nevie si vysvetliť, z akého dôvodu by niečo po H. T. niečo dedili. Prijíma dedičstvo
po poručiteľke v zmysle závetu, zrejme sa jedná o sumu 100.000,- Sk, ktorá bola rozdelená medzi ňu

a ďalšie tri sestry.

Žalovaná 3/ uviedla, že poručiteľka bola ich rodinnou priateľkou od 60-tych rokov, takže ju pozná asi
40 rokov. Dva-tri týždne pred Vianocami roku 2008 ich pani T. požiadala, aby sa popozerali po nejakom
právnikovi kvôli závetu, preto s pani B. telefonovali na J. pani O. a bolo im povedané, aby sa ozvali až po

Novom roku. Pani M. tiež niekoho oslovovala, ale žalovanej 3/ nie je známe, koho. Žalovaná 3/, aj jej, syn
boli s poručiteľkou veľmi často, navštevovali ju v nemocnici, boli prítomní aj pri jej odvoze do nemocnice.
Spolu so synom A. I., so svojou mamou A. B., aj s B. B. boli u nej v nemocnici vlastne každý deň.
Poručiteľka prejavila záujem spísať závet, pretože nechcela, aby sa dedilo podľa zákona, ale nehovorila
im, prečo sa takto rozhodla. Keď bola poručiteľka v nemocnici, deň pred jej smrťou išla žalovaná 3/ za

jednou sestričkou, ktorá mala práve službu, či by bola ochotná svedčiť pri spísaní závetu. Závet vtedy
ešte nebol napísaný. Vtedy boli pri poručiteľke prítomní pani B., pani B., žalovaná 3/ a jej syn A. I.. Preto
požiadala žalovaná 3/ svoje známe panie Q., B. a doktorku Kurimskú, aby prišli do nemocnice, že pani
H. chce urobiť závet. Závet napísala pani B. – žalovaná 7/ v nemocnici pri poručiteľke, do závetu sa
písalo to, čo chcela a čo hovorila. Na druhý deň priniesla poručiteľke p. B. závet prepísaný. Deň pred

smrťou bola poručiteľka v adekvátnom stave, komunikovala s nimi.

V deň smrti boli pri poručiteľke od 13.00 hodiny s pani B., s pani Q., s pani B. a s pani B.. Keď tam prišli,
závet bol prečítaný poručiteľke, či s tým súhlasí, či to chce podpísať za prítomnosti svedkov pani Q., B.
a B.. Závet jej bol prečítaný veta po vete, sama si však závet neprečítala. Žalovaná 3/ si už nepamätá, či

tí svedkovia závet podpísali a kedy ho podpísali. Nepamätá si, či bola pri podpise závetu so svedkami.
U pani T. bola až do 16.-tej alebo 17.-tej hodiny, až kým nedochádzali návštevy. Potom tam prišli ešte
raz okolo 18.-tej alebo 18.30 hod. a asi sa tam stretli i s pánom F. A.. Bolo im však vtedy povedané,
že poručiteľka už spí. Teda potom ju už nevideli, v izbe bola tma. Závet sa určite podpisoval v deň jej
smrti, mohlo to byť medzi 12.30 a 13.30 hod. Na to, či poručiteľka bola schopná v deň smrti čítať, sa

žalovaná 3/ poručiteľky nepýtala.

Žalovaný 4/ A. I. uviedol, že poručiteľku poznal prostredníctvom svojej babky A. B., pretože boli
kamarátky, pomáhal poručiteľke s prevozom nejakých vecí, keď sa sťahovala na H.. V čase, keď pani
T. zomrela, študoval na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach, v odbore zdravotnícky záchranár.

Chodieval ku poručiteľke na obed, večer a možno aj ráno, lebo mal vtedy prázdniny, ktoré trvali necelé
dva týždne. Jedenkrát poručiteľku sprevádzal aj do nemocnice, keď prišla pre ňu zdravotná služba, ktorá
bola objednaná, navštívili vtedy nejakú ambulanciu v nemocnici. Po niekoľkých dňoch pobytu doma sa
jej stav zhoršil, bola zmätená, preto zavolal pani R. B. s tým, že s poručiteľkou nie je niečo v poriadku.
Zavolal aj svojej matke a všetci sa zišli u poručiteľky a rozhodli sa zavolať rýchlu lekársku pomoc. Potom

juužnavštevovallenvnemocnici.Jemuznáme,žečosatýkazávetu,zháňalisanejakíprávniciadvadni
pred smrťou chcela pani T. spísať závet. Bol zaskočený, prečo konkrétne jemu odkazuje nejaké peniaze,
veď mala svoju rodinu, ale ona povedala, že nechce dať nikomu nič, že všetci si peniaze požičiavali
a nikto jej nič nevrátil. On jej povedal, že žiadne peniaze nechce. Pani B. ten závet napísala rukouv nemocnici s tým, že ho doma prepíše na písacom stroji. Na druhý deň sa išlo pre tie tri svedkyne, on
išiel osobne pre pani B. a pre pani Q., na ktoré si pamätá určite. Boli v izbe, keď sa čítal poručiteľke
závet, on vtedy ale pri tom nebol, bol na chodbe.

Žalovaná 5/ uviedla, že jej manžel V. A. bol bratom poručiteľky. Videla poručiteľku naposledy v októbri
2008, doviezla ju ku nej pani X., ktorá chodievala ku poručiteľke často a veľa ju vozievala autom.
Žalovaná 5/ sa dozvedela až u notára, že je tiež zahrnutá do závetu pani T., nevie, z akého dôvodu sa

pani T. takto rozhodla, ale žalovaná 5/ s ňou vychádzal dobre.

Žalovaná 6/ uviedla, že pracuje v bazáre a poručiteľku pozná od roku 1962, bola jej pravidelnou
zákazníčkou, pretože rada nakupovala. Potom sa skamarátili a tiež sa navštevovali v rámci svojich
manželstiev. Bola 3 – 4 dni pred smrťou poručiteľky ju dvakrát navštíviť v nemocnici.

Na pojednávaní konanom 22.06.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov S. Q. a A. B..

Žalovaná 7/ uviedla, že bola prítomná pri podpísaní závetu, ostala s poručiteľkou, preberali závet, lebo
pani I. s pánom A. I. išli pre svedkov. Poručiteľka hovorila, že sú tam nejako dlho, že prečo už nechodia,
sťažovalo sa jej dýchanie a začala sa zle cítiť. Žalovaná 7/ išla za lekárom do ošetrovne, povedala mu,
aký je stav pani T., následne jej poskytnutý kyslík. Potom sa jej trochu uľavilo a rozprávali sa o iných
veciach, o jej zdravotnom stave a o tom, že by išla do M. do nemocnice. Keď prišla pani I. so svedkami,

pani B. a pani Q., žalovaná 7/ prečítala závet, ktorý už ona poznala, počuli to aj svedkyne. Žalovaná 7/
kázala pani T. čitateľne podpísať závet. Závet bol napísaný pod uhľovým papierom, žalovaná 7/ dala
najprv dala podpísať poručiteľke kópiu, ona to skúšala viackrát, aby to bolo čitateľné, bol problém asi
v jej polohe, lebo ona nesedela, ani neležala. Potom pani I. s pani Q. jej pomohli si sadnúť a ona potom
závet podpísala. Keď sa jej nedarilo podpísať závet, žalovaná 7/ jej hovorila, že veď ona závet vlastne

podpísať nemusí a dedenie prebehne podľa zákona. Ona na to povedala gestom, ale aj slovne, že nie,
že ona chce závet podpísať. Potom závet podpísala na origináli, ktorý bol odovzdaný notárke. Závet si
prečítali svedkovia, pani Q. s pani B., ktoré ho potom podpísali.

Poručiteľka si závet pozerala. Na otázku, či bola poručiteľka schopná závet prečítať, žalovaná 7/ uviedla,

že podľa jej názoru bola schopná. Uviedla, že jej nie je známe, prečo závet nenapísala samotná
poručiteľka, táto si zrejme myslela, že ho bude vedieť lepšie napísať žalovaná 7/. V deň jej smrti nevidela
poručiteľku písať, okrem toho, že podpisovala závet. Ešte mala prísť pani B., ktorá prišla asi neskôr.
Nepamätá si, kde podpísala závet pani B., ani nevie, či vôbec do nemocnice prišla, žalovaná 7/ s ňou
nebola. Pani B. ich vraj vtedy nevedela nájsť a potom odišla domov. Pri podpisovaní závetu teda nebola.

Podpísala ho až po následne po informovaní, ako to prebehlo. Žalovaná 7/ sa nevedela vyjadriť, či bola
poručiteľka schopná plynule písať text.

Svedkyňa A. B. uviedla, že osobne poručiteľku H. T. nepoznala. Pani Q. ju požiadala, aby išla svedčiť
v prípade závetu s tým, že pani, ktorej závet bolo treba podpísať, je v nemocnici. Po príchode do

nemocnice žalovaná 7/ F. B. B. závet prečítala, pričom boli ešte prítomní okrem svedkyne pani Q. a
pani I.. Poručiteľke ukázali, kam sa má podpísať, nechali ju aj na nečisto skúsiť si podpísať sa a potom
závet podpísali. Svedkyňa pani B. nepozná. Poručiteľka si závet sama nečítala. Pokiaľ ide o artikuláciu,
horšie sa vyjadrovala.

Svedkyňa S. Q. uviedla, že ju zavolala pani I., aby prišla podpísať závet ku starej panej do nemocnice,
preto svedkyňa zavolala svojej kamarátke T. B. a spoločne ich syn pani I. zobral autom do nemocnice.
Poručiteľku nepoznala, videla ju prvýkrát v živote - ležala, mala hadičky v nose, nepovedala nič, len sa
pousmiala. Pani B. prečítala, o čo sa jedná, tá pani chcela podpísať, ale ležala a v tejto polohe podpísať
nemohla. Preto ju s pani I. posadili. Keď už sedela, pani B. jej povedala, že to podpísať nemusí, ale tá

pani očividne chcela podpísať. Už len prikyvovala slabučko rozprávala. Závet podpísala vlastnou rukou.
Podpis si skúšala päť alebo šesťkrát. Na otázku, či poručiteľka bola schopná čítať, svedkyňa uviedla:
„Nie, ona nečítala, ona len počúvala.“ Na otázku, či poručiteľka závet ani zbežne nepozerala, ale len
ho podpísala po jeho prečítaní, svedkyňa uviedla: „Podpísala ho.“ Podľa názoru svedkyne poručiteľkaporozumela všetkému, čo sa číta. Svedkyni nie je známe, či A. W. B. závet podpísala, nebola tam
súčasne so svedkyňou. Na otázku, či podľa názoru svedkyne vzhľadom na spôsob podpisovania závetu
poručiteľkou bola táto schopná napísať dlhší text vlastnoručne, svedkyňa uviedla: „Ja si myslím, že nie.“

Na otázku, či bola schopná poručiteľka prečítať sama listinu obsahu formátu A4, svedkyňa uviedla: „Ja
si myslím, že nie.“ Následne uviedla, že k tomuto sa vyjadriť nevie.

Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne A. W. B.,

ktorá uviedla, že sa pozná so žalovanou 3/ pani I., ktorá sa s ňou radila ohľadom zdravia poručiteľky. Pani
I. ju požiadala, či by bola svedkyňa ochotná prísť do nemocnice a byť prítomná pri spísaní závetu, keďže
jej poručiteľka chcela v testamente niečo odkázať. V ten deň bola svedkyňa zaneprázdnená, nebol jej
povedaný presný čas, kedy pôjdu do nemocnice, a preto sa svedkyňa toho nezúčastnila. Potom večer
prišla ku svedkyni pani I. aj so svojou ekonómkou – pani B., ktorej priezvisko nie je svedkyni známe a
povedali jej, že pri podpísaní závetu boli prítomní dvaja svedkovia a požiadali ju, či by závet nepodpísala

tiež ako svedok. Ona ho následne podpísala, lebo jej povedali, že by mali byť podpísaní traja svedkovia
ažetentretísvedokjelentakproforma.Svedkyňapodpísalapreto,lebovedela,žeotúpanisaskutočne
starali a behali okolo nej. Poručiteľku svedkyňa nepozná a nikdy ju nevidela.

Svedkyňa A. Y. U., bez pomeru k stranám sporu a k svedkom prítomným na pojednávaní, uviedla, že

pacientku H. T. si nepamätá a bližšie sa chorobopisom tejto pacientky nezaoberala.

Svedkyňa P. X., v pomere k žalobcovi F. B., ktorý je otcom jej dcéry a bývalým priateľom svedkyne,
uviedla, že bola v kamarátskom vzťahu s poručiteľkou od roku 1993, pozná sa so všetkými rodinným
príslušníkmi poručiteľky, s pani M., s pani I. a s jej synom, z ktorými sa stretli u poručiteľky. Svedkyňa sa

s poručiteľkou poznala cez bývalého priateľa žalobcu 1/, poručiteľku navštevovali, dôverne sa rozprávali.
Poručiteľka si vyžadovala, aby ju svedkyňa raz do mesiaca navštívila a svedkyňa jej raz za týždeň
zavolala.
Svedkyňa je zamestnaná ako zdravotná sestra v NsP Považská Bystrica. Naposledy videla poručiteľku
v deň jej smrti XX.XX.XXXX a predtým bola u nej na návšteve 15.12.2008. Dňa 29.12.2009 jej volala L.

B., že krstnej sa zhoršilo, že má privolanú záchranku, svedkyňa jej povedala, že tiež slúži záchranku,
ale inde, a preto nemohla prísť. Za poručiteľkou prišla o 11-tej hodine dňa XX.XX.XXXX doobeda pred
návštevnými hodinami a bola v šoku z toho, čo videla. Poručiteľka ležala v posteli somnolentná, čo
znamená prvý stupeň bezvedomia, kedy pacient reaguje len na oslovenie alebo na nejaký fyzický
kontakt. Svedkyňa na ňu prehovorila, ona otvorila oči, poručiteľka jej povedala: „P., si prišla?“ Povedala

svedkyni, že ju bolia nohy. Chcela, aby ju dala vyššie. Svedkyňa ju ale nevládala zdvihnúť, keďže
poručiteľka bola ležiaca, ťažká a váha človeka je vtedy raz taká. Zavolala preto sestričky, ktoré jej ju
pomohli zdvihnúť. Nemohli sa vôbec rozprávať, lebo poručiteľka nevládala. Doniesli jej obed, ale jesť
nechcela. Na otázku, či bola pani T. dňa XX.XX.XXXX schopná súvisle čítať a súvisle písať, svedkyňa
uviedla: „Ona nebola schopná ani zdvihnúť ruku, nezdvihla ruky, nezdvihla nohy, nebola schopná nám

ani pomôcť, aby sme ju v tej posteli dali vyššie. Bola nevládna.“ Svedkyňa sa zdržala na návšteve asi pol
hodinu, aj na poručiteľku prehovorila, alebo spala, ležala, pri tom zdravotnom stave nebol možný bežný
kontakt. Mala prvý stupeň bezvedomia, reagovala na oslovenie, pohyb, dotyk, stlačenie ruky. Svedkyňa
z nemocnice odchádzala asi o pol dvanástej. Zavolala potom pani M. a povedala jej, že s poručiteľkou
je veľmi zle. Následne volala žalobcovi 1/ s tým, že s poručiteľkou je veľmi zle a podľa názoru svedkyne

zomiera,nechsasňouprídurozlúčiť.AsiošiestejjejvolalaL.B.,žekrstnejdalinatvármasku.Svedkyňa
jej povedala, že sa jedná o kyslíkovú masku, že už sú tam zrejme výpadky dýchania a že sa musia
zmieriť, že už je koniec.
Uviedla, že pozná žalovanú 2/, ktorej keď sa svedkyňa telefonicky 03.01.2009 pýtala, či má poručiteľka
urobený závet, lebo vedela, že tento závet urobený nemá, jej žalovaná 2/ uviedla, že poručiteľka závet

nemala.

Žalovaná 2/ následne uviedla, že poručiteľka jej skutočne dňa 03.01.2009 telefonovala zo svojho
mobilného telefónu a prosila ju, aby hneď prišla, na čo jej žalovaná 2/ povedala, že príde, len čo bude
môcť a potom prišla do nemocnice okolo pol druhej - vtedy už mala pani T. ten kyslík.

Po zbavení mlčanlivosti MUDr. Eriky Zelníkovej ako posledného ošetrujúceho lekára nebohej H. T.
rozhodnutím ŽSK č. spisu: 6709/2012/OZ zo dňa 18.12.2012 za účelom zistenia zdravotného stavunebohej H. T. a jeho vývoja počas dňa XX.XX.XXXX bola na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013
vypočutá svedkyňa A. Y. U., ktorá po nazretí do zdravotnej dokumentácie (č.l. 168 - 194) uviedla, že
bola ošetrujúcim lekárom H. T., ale dňa X.X.XXXX neslúžila. Podľa zdravotného záznamu bola pacientka

videná naposledy lekárom o 13:15 hod., kedy sa sťažovala na subjektívne ťažkosti, sťažené dýchanie
a bola ordinovaná liečba na zlepšenie dýchania. Podľa ďalšieho záznamu o 17:00 hod., kedy lekár prišiel
pacientku skontrolovať, uvádzala, že sa jej lepšie dýcha, hoci lekár popisuje, že pacientka je naďalej
dušná, teda k nejakému extrémnemu zlepšeniu tam nedošlo. Nekorešponduje teda tvrdenie pacientky
o 17:00 hod. s objektívnym nálezom lekára. Potom bol už len záznam o exite, ktorý bol konštatovaný

o 23:50 hod.

Poukázala na stav pacientky, keď bola privezená 30.12.2008, kedy jej bolo vykonané neurologické
vyšetrenie indikované službukonajúcim lekárom, pričom toto vyšetrenie sa štandardne pacientom, ktorí
prídu disponoickí, teda dušní, nevykonáva. Lekár indikoval toto vyšetrenie na zistenie, či neprebehla
cievna mozgová príhoda, pretože tam boli stavy dezorientácie v určitých časových úsekoch. Záver

neurologického vyšetrenia však nepotvrdil recidívu cievnej mozgovej príhody. Podľa názoru svedkyne
sa jednalo o nedostatočné okysličenie mozgu, lebo príčinou smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie, teda
zlyhaniesrdcaazlyhaniedýchaciehoobehu.Osoba,ktoránemámožnosťdostatočnéhodýchania,nemá
dostatočne okysličený mozog.
Pacientka bola počas hospitalizácie bradypsychická - spomalená v celkovom tempe myslenia

a X.X.XXXX, keď pacientka exitovala, jej stav sa radikálne zhoršoval, preto musel byť privolaný o 13.00
hod. lekár, ktorý musel tento stav riešiť liečbou na zlepšenie dýchania. Kognitívne funkcie pacientov, ktorí
v daný deň zomierajú, sú väčšinou v daný deň obmedzené. Podľa názoru svedkyne nebola pacientka
schopnáprečítaťdlhšítextorozsahuformátuA4.Svedkyňanevedelaposúdiť,čipacientkabolaschopná
vzhľadom na jej zdravotný stav udržať v ruke pero a písať. Z plánu ošetrovateľskej starostlivosti vyplýva,

že pacientku navštívili ošetrovateľky o 11.10 hod., skonštatovali, že bola pri vedomí, orientovaná. Zo
záznamu je zrejmé, že jej stav sa zhoršil až pri kontrole lekárom o 13.15 hod. Ďalší záznam zdravotnej
sestry je až o 22.00 hod., keď pacientka bola bez verbálneho kontaktu.

Právny zástupca žalobcov vzhľadom na vykonané dokazovanie poukázal na absolútnu neplatnosť

závetu z troch dôvodov – jednak že pani F. B. ako závetná dedička bola prečitateľom závetu, čo zákon
nepripúšťa. Ďalej, že pri závetcovi, ktorý nie je schopný písať alebo čítať zo zdravotných dôvodov,
musia byť súčasne prítomné tri osoby ako svedkovia závetu, ktoré súčasne musia byť prítomné pri
prečítaní. Tretí dôvod neplatnosti je ten, že samotná poručiteľka v čase prejavu vôle nebola schopná
zo zdravotných dôvodov vykonať takýto právny úkon, nebola schopná si ho uvedomiť vzhľadom na

jeho zložitosť. Z pohľadníc, ktoré vlastnoručne napísala poručiteľka pani H. T., je zrejmé, že podpis na
samotnom závete bol vykonaný vo veľmi zlom stave, pretože poručiteľka mala veľmi pekné písmo, čo
nekorešponduje s jej podpisom na samotnom testamente.

Na pojednávaní predložil právny zástupca žalobcov dve pohľadnice (č.l. 254) z roku 2007 zaslané
poručiteľkou F. B. do S. I. H. a poukázal na rozdiel medzi podpismi poručiteľky na pohľadniciach
a podpisom poručiteľky H. T. na závete s tým, že podpis na závete sa značne odlišuje od podpisu H.
T. na pohľadniciach.

Žalovaná 7/ súdu predložila kópiu z diára poručiteľky zo dňa 7. – 8. februára, a poukázala, že pani T.
si sama v roku 2008 viedla účtovníctvo.

Právna zástupkyňa žalovanej 2/ navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdila, že závet je platným
právnym úkonom podľa ust. § 476b OZ, pretože bol napísaný na stroji a podpísaný dvomi svedkami

úkonu. Žiadne ustanovenie právneho predpisu neurčuje, ani nezakazuje osobe, ktorá je označená
v závete ako závetný dedič, prečítať závet, teda ak F. B. závet prečítala poručiteľke, nič nepreukazuje, že
by neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre platnosť závetu. Pokiaľ právny zástupca žalobcov
namieta, že podpis na testamente nie je úhľadným podpisom tak, ako je písaný text na pohľadniciach,
vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky v čase, keď podpisovala závet a mala zdravotné problémy, bola

zoslabnutá,pretonebolaschopnánapísaťzávetvlastnourukou.Poukázalanavýsluch žalovaných,ktorí
potvrdili, že poručiteľka chcela spísať testament už pred dňom X.X.XXXX. Pokiaľ ide o zdravotný stav
H. T., z výsluchu svedkyne A. U. je nepochybne zrejmé, že poručiteľka mala len problémy s dýchaním
a problémy so srdcom, ale nemala problém psychického charakteru, taký, ktorý by ovplyvnil jej vôľu anipodávanímliekov,anivdôsledkujejupútaniananemocničnélôžko.Zplánuošetrovateľskejstarostlivosti
je zrejmé, že ešte o 11:10 hod. dňa 3.1.2009 bola pri vedomí, bola orientovaná, to znamená, že mohla
jasne prejaviť svoju vôľu, čo má byť obsahom testamentu.

Súd podľa § 120 ods. 1, tretej vety O.s.p. po predchádzajúcom zbavení mlčanlivosti zdravotníckych
pracovníčok L. H. a Y. N. rozhodnutiami ŽSK č. spisu: 4527/2013/OZ zo dňa 19.08.2013 a č. 4525/2013/
OZ zo dňa 19.08.2013, pre účely zistenia zdravotného stavu neb. H. T. a jeho vývoja počas poslednej

hospitalizácie, vykonal dokazovanie výsluchom uvedených osôb ako svedkov na pojednávaní dňa
29.11.2013.

Svedkyňa Y. N. zamestnaná na internom oddelení FNsP Žilina, bez pomeru k stranám, uviedla, že

predmetomkonaniajespochybneniepodpísanianejakéhozávetu,onasavšakzasvojich30rokovpraxe
nestretla s tým, že by si pacienti riešili svoje záležitosti pre prípad svojej smrti so svojimi príbuznými
alebo priateľmi, svedkyňa len zabezpečuje kňaza pre pacientov. Svedkyňa uviedla, že na žiadnu takú
situáciu si počas návštevných hodín pri návšteve pani H. T. nepamätá, rozoberali to i so sanitárkou pani
L. H. a nepamätajú si na nič. Návštevné hodiny sú počas víkendov od 14.00 hod. do 16.00 hod. a cez

pracovný deň od 15.00 hod. do 16.00 hod. K návštevným hodinám sa pristupuje v posledných 5 rokoch
benevolentnejšie a návštevy sú umožnené aj počas iných hodín, pokiaľ nie je veľká vizita.

Svedkyňa L. H. , zamestnaná na internom oddelení FNsP ako zdravotnícky asistent, uviedla, že si vôbec
nespomína na pacientku H. T., niečo síce počula, že A. U. bola v tejto veci na súde vypovedať ako

svedok, ale svedkyňa sa s ňou o tom nerozprávala.

Na návrh žalovanej 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne bolo v konaní vykonané znalecké
dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctva a farmácia, odvetvie interná medicína, za účelom
zodpovedania otázky, či nebohá H. T. bola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná dňa XX.XX.XXXX,

kedy bol vyhotovený závet čítať, písať - a to vlastnoručne napísať súvislý text o rozsahu závetu zo dňa
XX.XX.XXXX (t.j. text o rozsahu jednej strany formátu A4), aké boli kognitívne funkcie (rozpoznávacie
schopnosti a schopnosti úsudku) neb. H. T. v deň jej smrti, t.j. dňa XX.XX.XXXX a či poručiteľka
vzhľadom na jej zdravotný stav bola alebo nebola schopná dňa XX.XX.XXXX uvažovať a rozpoznať,
ktorý majetok chce v závete odkázať tej-ktorej osobe a či majetok a osoby dedičov bola, alebo nebola

schopná identifikovať (napr. peňažnou sumou, menom a priezviskom).

Zo znaleckého posudku č. 2/2015 (č.l. 331 spisu) súd zistil, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie
poručiteľky z interného oddelenia (č.l. 346 – 347 spisu) znalec konštatoval, a to podľa lekárskych nálezov

v chorobopise (dekurzov) a taktiež podľa Plánov ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré vedie zdravotná
sestra, že v inkriminovanom období pacientka dňa 02.01.2009, keď mala diktovať obsah svojho závetu,
bola celý deň pri vedomí, bola orientovaná, taktiež slovne a zrozumiteľne sa s ňou dalo komunikovať
a taktiež tohto dňa sa mala počas celej hospitalizácie aj telesne najlepšie. Znalec tiež konštatoval,
že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky pacientka počas dňa XX.XX.XXXX do 17.00

hodiny bola pri vedomí, bola orientovaná a taktiež sa s ňou dalo komunikovať. Slovne a zrozumiteľne
komunikovala podľa zdravotnej dokumentácie so zdravotníckym personálom interného oddelenia FNs
P v Žiline, aj keď jej zdravotný stav zo somatického aspektu bol hodne zložitý a závažný, ale bola
v takom telesnom a duševnom stave, že dňa XX.XX.XXXX do 17.00 hodiny, kedy bol vyhotovený závet
(aj podpísaný), bola schopná čítať, aj tomu porozumieť, alebo aj porozumieť prečítanému inou osobou.

Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie znalec tiež konštatoval, a to podľa Plánu ošetrovateľskej
starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX o 22.00 hod., že pacientka od prevzatia služby zdravotných sestier,
tzn. od 18.00 hod., bola už somnolentná (spavá) a bez verbálneho kontaktu, tzn. už v tomto období
po 18.00 hodine pre celkové zhoršenie klinického stavu pacientky (aj telesného, aj duševného) by už
nedokázala čítať a taktiež by nedokázala ani porozumieť prečítanému inou osobou.

Z dodatku znaleckého posudku č. 2/2015 (č.l. 391 spisu) vyhotoveného znalcom MUDr. Jozefom Kanyó
súd zistil, že odpoveď na prvú otázku (č.l. 407 spisu) sa zhoduje s hore uvedeným záverom znaleckého
posudku (č.l. 346, 347 spisu).V odpovedi na druhú otázku (č.l. 407 spisu), či poručiteľka bola schopná vlastnoručne napísať súvislý
text v rozsahu závetu zo dňa XX.XX.XXXX, teda v rozsahu jednej strany formátu A4, znalec uviedol,
že zdravotný stav poručiteľky bol zo somatického hľadiska hodne zložitý a závažný, telesne bola veľmi

slabá. Písanie je veľmi zložitý proces, s optimálnou koordináciou aj duševných funkcií. Pacientka už bola
fyzicky taká slabá, že ešte mala silu sa vlastnoručne podpísať pod závet, resp. čitateľne napísať pár
slov, ale určite nemala telesnú silu napísať celý závet, preto nebola schopná dňa XX.XX.XXXX napísať
súvislý text o rozsahu závetu zo dňa XX.XX.XXXX.
V odpovedi na tretiu otázku (č.l. 408 – 410 spisu) znalec uviedol, že pacientka nemala dňa 02.01.2009

a dňa XX.XX.XXXX do 17.00 hodiny významne obmedzené kognitívne funkcie, tieto mala len ľahko
obmedzené, ako je ľahko znížené tempo rozmýšľania, ľahko znížené vnímanie a koncentráciu, tiež mala
znížené tempo hovoru, teda tempo rečovej komunikácie, ale bola schopná, aj keď pomalšie, slovne
komunikovať a porozumieť hovorenému a čítanému. Pacientka mala ľahko obmedzené kognitívne
funkcie pre závažné somatické ochorenia, a to predovšetkým srdcovocievneho systému a obličiek atď.,
ktoré v inkriminovanom období ľahko znížili jej mozgové funkcie.

V odpovedi na štvrtú otázku (č.l. 410 - 411) znalec uviedol, že nakoľko nebohá H. T. bola dňa
XX.XX.XXXX do 17.00 hodiny pri vedomí, bola orientovaná slovne a zrozumiteľne komunikovala, bola
schopná dňa XX.XX.XXXX do 17.00 hodiny uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok chce v závete odkázať
tej ktorej osobe a taktiež bola schopná majetok a osoby dedičov identifikovať (napr. peňažnou sumou,
menom a priezviskom).

Žalobcovia sa k znaleckému posudku a jeho dodatku vyjadrili písomným podaním doručeným súdu
22.02.2016, poukázali, že znalec vyslovil jednoznačný záver, že poručiteľka vzhľadom na svoj zdravotný
stav a celkovú slabosť nebola schopná vlastnoručne napísať súvislý text o rozsahu závetu, nebola

schopná sama písať a vystaviť tak vlastnoručný holografný testament. Poručiteľka bola schopná
sa podľa znalca iba s ťažkosťami podpísať, čomu korešponduje aj značne kostrbatý a nesúrodý podpis
poručiteľky, nebola však absolútne schopná plynulo napísať dlhší text v rozsahu jednej strany A4.
Poukázali na absolútnu neplatnosť závetu podľa § 476c ods. 1 a 2 OZ, ktorý je neplatný z formálnych
dôvodov a síce, že v závete nie je uvedené, že poručiteľ nemôže písať, kto listinu napísal (kto bol

pisateľom) a kto ju nahlas prečítal (kto bol predčitateľom). Všetci traja svedkovia neboli súčasne prítomní
pri prejave poručiteľky, ale závet jeden zo svedkov podpísal až doma, keď mu doniesli podpísaný závet
z nemocnice (tento postup je neprípustný).
Podľanázoružalobcovkonštatovanýnázorznalcavznaleckomposudku,žeod18.00hodinyporučiteľka
nebola spôsobilá vykonať akýkoľvek právny úkon, nekomunikovala, bola spavá, bez možnosti

verbálneho kontaktu, nereagovala na podnety, nebola schopná čítať, ani porozumieť prečítanému
textu, je z časového hľadiska nedostatočný, nakoľko znalec neustálil, ako sa konkrétne menil stav
poručiteľky medzi 17.00 – 18.00 hodinou, nie je ustálený presný čas vystavenia závetu. Podľa
názoru žalobcov vzhľadom na náročnosť a komplikovanosť obsahu závetu poručiteľka nebola schopná
uvažovať a rozpoznať, ktorý majetok chce v závete odkázať tej ktorej osobe a či tento majetok a osoby

dedičov bola schopná presne identifikovať. Je logické, že znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie,
ktorá však nie je detailná a je neúplná. Služby v nemocnici sa menia o 18.00 hod., čo uviedol sám znalec,
pričom pred koncom zmeny o 18.00 hod. predchádzajúca zmena poslednú cca. hodinu až dve spravidla
nevykonáva zápisy, nakoľko službu o 18.00 hod. prevezme nová zmena. Nová zmena však ihneď po
nástupe do služby zapísala, že poručiteľka o 18.00 hod. už nekomunikuje, pričom je logické, že tento

stav nenastal presne o 18.00 hod., ale skôr.

Žalovaná 2/ sa vyjadrila k znaleckému posudku a jeho dodatku písomným podaním doručeným súdu
06.06.2016 (č.l. 450 spisu), v ktorom uviedla, že zo záverov znaleckého posudku je možné vyvodiť, že

poručiteľka bola schopná sama rozoznať závetných dedičov, ako i majetok, ktorý chce poručiť, ako aj
závet podpísať, teda závet spĺňa podmienky platnej právnej úpravy uvedenej v ust. § 476b OZ. Podľa
názoru žalovanej 2/ zo záverov znaleckého posudku vôbec nevyplýva, že by poručiteľka nemohla čítať
a písať, naopak, vyplýva, že bola schopná čítať, čítanému slovu porozumieť a taktiež sa podpísať. Keďže
poručiteľka mala silu sa vlastnoručne podpísať, je konštatovanie tvrdené právnym zástupcom žalobcov,

že poručiteľka nebola schopná po celý deň XX.XX.XXXX schopná písať, ktorý je uvedený v znaleckom
posudku, vytrhnutý z jeho kontextu, a preto je potrebné aplikovať na takýto stav poručiteľky právnu
úpravu uvedenú v ust. § 476b OZ.Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 bolo vykonané dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Jozefa
Kanyó, bez pomeru k stranám sporu. Znalec uviedol, že v deň XX.XX.XXXX, čo sa týka čítania, v čase

okolo 17.-tej hodiny bola schopná poručiteľka čítať v tom rozsahu, že bola schopná porozumieť čítanému
slovu, čítanému ale inou osobou. Bola teda schopná tomu porozumieť. Znalec doplnil svoje vyjadrenie
na pojednávaní tak, že bola nielen schopná porozumieť prečítanému inou osobou, ale bola schopná
si aj sama prečítať text a tomuto porozumieť. Vzhľadom na svoj telesný stav bola poručiteľka schopná
sa pod závet podpísať, alebo napísať pár slov pod text závetu, ale určite nebola schopná vlastnoručne

napísať súvislý text v rozsahu závetu.
Po predložení pohľadníc (č.l. 454 - 455) znalcovi na nahliadnutie znalec na otázku, či aj po oboznámení
sa s podpisom na týchto pohľadniciach a s podpisom na závete zotrváva na názore, že poručiteľka bola
schopná sa čitateľne podpísať na závet, znalec uviedol, toho bola schopná. Určite už bola slabá, určite
jemná motorika nebola taká, ako za normálnych podmienok predtým, treba si uvedomiť, že pacientka
už pomaly umierala. Zo somatického aspektu sa stav postupne zhoršoval, ale čo sa týka mozgových

funkcií, ako sa uvádza v zápise zo 17.00 hodiny, ešte vnímala okolitý svet koherentne - reálne. Z hľadiska
lekárskych správ, a to ani pri prijatí na hospitalizáciu, ani záverečnej správy, nevyplýva, že by mala
znížené duševné funkcie, kognitívne funkcie. Nevyplýva to ani z vyjadrenia primára oddelenia H. J.
v správe zo dňa 21.05.2012, keďže podľa správy psychicky chorá, narušená nebola, nebola zbavená
svojprávnosti, nemala počas hospitalizácie žiadne psychické ochorenie, ale vzhľadom na závažné

srdcovo-cievne a obličkové ochorenie javila známky zníženej psychickej činnosti a orientácie. Podľa
názoru znalca tieto zmeny psychickej činnosti neboli stále rovnaké, záviseli od zmeny telesného stavu.
Podpis na závete je čitateľný, ale vzhľadom na slabnúce telesné funkcie je samozrejmé, že mohol
byť mierne roztrasený. A práve aj z tohto podpisu vyplýva, že nemohla dňa XX.XX.XXXX napísať
celostránkový závet na formáte A4, tento by bol nečitateľný. Pokiaľ mala 02.01.2009 závet diktovať,

znalec si vie predstaviť, že stav poručiteľky bol ešte lepší z telesného aspektu - z aspektu vnútorných
ochorení, ako bol dňa XX.XX.XXXX, kedy na konci tohto dňa aj umrela.
Bola schopná závet podpísať, aj keď mala narušené somatické funkcie. Bola ešte tak vitálna, že tento
podpis dokázala. Komunikovala s personálom, vedela posúdiť, že sa má lepšie, ako sa mala ráno, teda
bola dostatočne orientovaná. Ale vzhľadom na to, že pacientka už bola veľmi slabá, vlastne aj o pár

hodín na to umrela, nemohla závet sama dňa XX.XX.XXXX napísať, a určite nie zrozumiteľne, napísala
by nejaké háky-báky, ale v rozsahu formátu A4 nie.

Právna zástupkyňa žalovanej 2/ navrhla, pokiaľ by mal súd pochybnosti o pravosti podpisu poručiteľky,
doplniť dokazovanie znalcom z odboru grafológie.

Právny zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči uviedol, že bolo preukázané výsluchom znalca, ako
i znaleckým posudkom, že poručiteľka nebola schopná v deň smrti písať, dokonca nebola schopná
sa ani čitateľne podpísať, preto je závet vzhľadom na jeho podpísanie len dvomi súčasne prítomnými

svedkami, a nie tromi, neplatný podľa § 476c ods. 1 OZ. V závete nie je ani uvedené, že poručiteľ
nemohol čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto ju nahlas prečítal, a aj tieto formálne vady spôsobujú
neplatnosť závetu. Ide o prísne zákonné podmienky, ktoré však slúžia na ochranu dispozície s majetkom
pre prípad smrti u toho poručiteľa, ktorý nie je schopný plynulo písať, lebo keď nie je schopný plynulo
písať, tak potom následne nemôže ani, keď si rozmyslí svoju poslednú vôľu, závet ani vlastnoručne sám

odvolať, pretože nie je schopný tak učiniť zo zdravotných dôvodov. Treba rozlišovať medzi pojmami,
pričom podpísanie nie je písanie. Písanie je schopnosť človeka produkovať písomný text a svoje právne
úkony, a to v plnej miere, pričom podpísanie je iba jednoduché potvrdenie obsahu listiny. Nestotožnil
sa so znalcom, že podpis pani T. na závete je čitateľný, nie je ani zrejmé, že je to jej podpis. Navrhol
žalobe vyhovieť a žiadal nahradiť trovy konania.

Právna zástupkyňa žalovanej 2/ v rámci záverečnej reči uviedla, že žalobcovia nepredložili súdu
relevantný dôkaz o tom, že by bol zdravotný stav poručiteľky v čase, keď došlo k podpísaniu závetu,

taký, aby mohol mať vplyv na platnosť závetu. Závet zo dňa XX.XX.XXXX bol poručiteľkou podpísaný
vlastnoručne a z vyjadrenia znalca je zrejmé, že zdravotný stav poručiteľky bol taký, že bola schopná
ho podpísať, aj keď jej podpis vzhľadom na fyzický stav sa nestotožňoval s jej podpisom predtým, ako
bola hospitalizovaná. Z predložených listinných dôkazov, ktoré boli znalcovi predložené, a to závetua pohľadnice poručiteľky, vyvodil znalec nepochybný záver o tom, že podpis, ktorý je uvedený na listine
zo dňa XX.XX.XXXX, je podpisom poručiteľky. Z poukazom na ust. § 476b OZ závet spĺňa všetky
požiadavky podmieňujúce jeho platnosť. Závet poručiteľky je preto platným právnym úkonom, pretože

bol podpísaný jednak poručiteľkou, bol ňou prečítaný, bol prečítaný aj stranou sporu B. B. a následne
bol podpísaný dvoma súčasne prítomnými svedkami úkonu, a to A. B. a S. Q.. Nie je dôležité, že na
tejto listine sa nachádza podpis aj tretej osoby a nie je možné posudzovať platnosť tohto závetu podľa
ust. § 476c OZ, ako to navrhujú žalobcovia. Žalobu navrhla zamietnuť.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka (v texte aj OZ) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.

Podľa ust. § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú
namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.

Podľa ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa ust. § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.

Podľaust.§476bObčianskehozákonníkazávet,ktorýporučiteľnenapísalvlastnourukou,musívlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju
poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom

a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.

Podľa ust. § 476c ods. 2 Občianskeho zákonníka v listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže
čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina
obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe vyhovel a určil, že alografný závet
poručiteľkyH.T.,M.A.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytom:C.XXXX/X,E.,spísaný
dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov, je neplatný.Súd mal vecnú aktívnu i pasívnu legitimáciu strán sporu preukázanú z uznesenia OS Žilina

15D/102/2009-121 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke H. T., M. A., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom: E., C. XXXX/X, zomr. XX.XX.XXXX, zo dňa 23.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.4.2011, ako i zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej, a síce, že sa
jedná o úplný okruh závetných i zákonných dedičov v III. dedičskej skupine podľa ust. § 475 OZ.

Uznesením OS Žilina 15D/102/2009-121 zo dňa 23.2.2011 boli účastníci konania, ktorí sú totožní so
stranami sporu v tomto konaní sp. zn. 4C/94/2011 – žalobcami i žalovanými, odkázaní na podanie žaloby
o určenie, že alografný závet poručiteľky spísaný dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti svedkov je neplatný.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí

od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie
žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude v lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto
dediča.

Podľa § 194 ods. 1, 2, 3 CMP:
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá,
platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. ak rozhodnutie o dedičskom práve
závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti

uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia 175k ods. 2 O.s.p. účinného v čase
rozhodovania dedičského súdu, ako aj v súčasnosti platného ust. § 194 CMP sa rieši v civilnom súdnom

konaní predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej
závisí zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím podľa
tohto ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie neplatnosti závetu, ktoré je jedným
z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.

Ak bol účastník dedičského konania v súlade s ustanovením § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný podať
na súde žalobu o určenie spornej skutočnosti, nejde o žalobu v zmysle bývalého ustanovenia § 80
písm. c) O.s.p., v súčasnosti ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Podanie takejto žaloby totiž umožňuje
osobitný predpis, ide teda o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP a jej podanie nie je závislé

na preukázaní naliehavého právneho záujmu. Za danej situácie preto žalobca nemusel preukazovať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V danej prejednávanej veci bolo rozhodným pre posúdenie platnosti závetu najmä zistenie, či poručiteľka

bola v čase vykonania závetu ako jednostranného právneho úkonu schopná písať a čítať, teda, či bola
schopná závet napísať a či si ho bola schopná aj sama, bez pomoci, prečítať. Súd preto na návrh
žalobcov skúmal schopnosť poručiteľky v deň podpísania závetu písať a čítať.

Z vykonaného dokazovania, vyhodnoteného vo vzájomných súvislostiach všetkých dôkazov, mal súd
preukázané, že poručiteľka v deň svojej smrti nebola schopná písať. Pre platnosť závetu sa v takomto
prípade vyžaduje v zmysle ust. § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka prejavenie poslednej vôleporučiteľa pred tromi súčasne prítomnými svedkami, a to v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná, poručiteľ musí pred svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Zmysel ustanovenia § 476c OZ spočíva v ochrane dediča pred neoprávnenými dispozíciami s jeho
majetkom – pozostalosťou a v umožnení tomuto dedičovi sa rozhodnúť v súlade so svojou vôľou,
komu svoj majetok poručí. Pokiaľ sa jedná o hnuteľný i nehnuteľný majetok, rôznorodý a dedič
sa rozhodne tento majetok odkázať rôznym osobám, je potrebné pre platnosť závetu, aby bol

tento majetok dostatočne špecifikovaný a osoby riadne označené. Zo závetu poručiteľky mal súd
preukázané, že majetok poručiteľky obsiahnutý v závete pozostával z nehnuteľností – dvojizbového bytu
s príslušenstvom a pozemkov (lesy, urbársky majetok, poľnohospodárska pôda), ako i z hnuteľných vecí,
ktoré sa nachádzali v predmetnom dvojizbovom byte a finančných prostriedkov uložených v bankách
v celkovej výške cca 900.000 Sk. Závet bol napísaný písacím strojom na kancelárskom papieri formátu
A4.

Zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom MUDr. Jozefom Kanyó (z jeho dodatku) mal súd
preukázané, že poručiteľka dňa X.X.XXXX bola schopná závet podpísať, ale určite nebola schopná
napísať celý závet, a to súvislý text o rozsahu závetu zo dňa 03.01.2009.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že k podpísaniu závetu poručiteľkou došlo najskôr po
13.30 hodine, čo vyplynulo zo zdravotnej dokumentácie vyhodnotenej na pojednávaní svedkyňou A. Y.
U., podľa ktorej bola terapia na podporu dýchania – kyslíková maska aplikovaná poručiteľke na základe

kontroly lekára u lôžka poručiteľky o 13.15 hod., ktorý lekár následne poručiteľke túto liečbu ordinoval.
Bolo preukázané, že závet bol podpísaný až po zavedení kyslíka poručiteľke, ktorá napriek tejto terapii
nebolaschopnásamostatnesedieťvposteli,anisamasisadnúťzaúčelompodpísaniazávetu.Svedkyňa
A. Y. U. ako posledný ošetrujúci lekár poručiteľky podľa zdravotného záznamu tiež konštatovala, že
pri prijatí na hospitalizáciu mala poručiteľka v určitých časových úsekoch stavy dezorientácie a stavy

dušnosti, práve z ktorého dôvodu jej bola ordinovaná liečba na zlepšenie dýchania po 13.15 hod,
kedy sa jej stav zhoršil. Svedkyňa uviedla, že osoba, ktorá nemá možnosť dostatočného dýchania,
nemá dostatočne okysličený mozog. Poručiteľka bola počas celej hospitalizácie bradypsychická, teda
spomalená v celkovom tempe. Z výpovede svedkyne S. Q., ktorá prišla do nemocnice podpísať závet,
mal súd preukázané, že poručiteľka v čase predchádzajúcom podpísaniu závetu ležala, mala hadičky

v nose, nepovedala nič, len sa pousmiala, len prikyvovala a slabučko rozprávala. Svedkyňa tiež uviedla,
že poručiteľka závet nečítala, len počúvala. Podľa názoru svedkyne poručiteľka porozumela všetkému,
čo sa číta, ale nebola by schopná napísať dlhší text vlastnoručne. K otázke, či by poručiteľka či bola
schopná sama prečítať listinu formátu A4, svedkyňa najprv uviedla, že nie a následne uviedla, že sa
k tomu nevie vyjadriť. Súd poukazuje, že príčinou smrti bolo práve zlyhanie srdca a zlyhanie dýchacieho

obehu, pričom na poruchy dýchania trpela poručiteľka ešte v čase pred podpísaním závetu.

Porovnaním podpisov poručiteľky na závete a na pohľadniciach predložených žalobcami a z písma
poručiteľky na pohľadniciach a v diári poručiteľky z roku 2008, predloženom žalovanou 7/ je zrejmé, že

poručiteľka mala úhľadné, vypísané písmo. Podpis na závete je však nesúrodý, je z neho zrejmé, že
poručiteľka sa len s námahou podpísala trasúcou sa rukou. Podpis je len čiastočne čitateľný, a to len
v časti jeho priezviska, v časti mena je úplne nečitateľný.

Z výpovedí svedkov prítomných pri podpísaní závetu vyplynulo, že poručiteľka si podpis skúšala
niekoľkokrát na nečisto a až potom sa na závet podpísala. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľka v čase
podpisovania závetu, teda v čase, kedy tento právny úkon urobila, kedy jej bol závet aj prečítaný, vôbec
nebola schopná písať a len s veľkou námahou sa pod závet podpísala. Keďže si poručiteľka závet
sama nenapísala, ale ani ho neprečítala, čo bolo v konaní nesporne preukázané z výpovedí žalovanej7/

a svedkýň A. B. a S. Q., poručiteľka nemohla zistiť, či obsah závetu zodpovedá jej skutočnej vôli.Tvrdenie žalovanej 2/, že keďže poručiteľka mala silu sa vlastnoručne podpísať, preto bola schopná
písať, a preto je potrebné na prejednávaný prípad aplikovať ust. § 476b OZ, je nesprávne a nezodpovedá
preukázaným skutočnostiam o zdravotnom stave poručiteľky v čase, kedy poručiteľka tento právny úkon

urobila.

Zdravotný stav poručiteľky, ktorá v deň svojej smrti nebola schopná písať, mal súd preukázaný
i z výpovede svedkyne P. X., ktorá poručiteľku navštívila dňa X.X.XXXX už o 11.00 hod. a podľa

vyjadrenia svedkyne už v tomto čase bola poručiteľka v prvom stupni bezvedomia a nebola schopná
ani zdvihnúť ruku.

Záver súdu, že poručiteľka nebola schopná písať, je podporený aj konaním testamentárnych dedičov –
žalovaných v rade 3/, 4/, 7/, ktorí boli prítomní pri poručiteľke v čase, kedy urobila tento jednostranný

právny úkon a ktorí si museli byť vedomí toho, že pre platnosť závetu je potrebný podpis závetu tromi
svedkami a nestačia svedkovia dvaja podľa ust. § 476b OZ. Zákonné ustanovenie § 476b OZ sa aplikuje
v prípade závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa, ktorý musí poručiteľ vlastnou rukou podpísať
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými a svedkovia sa musia na závet tiež podpísať. V prípade,
že je však zároveň splnená i podmienka, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, čo bolo preukázané

i v tomto prípade, je potrebné pre platnosť závetu prejavenie poslednej vôle poručiteľa pred tromi
súčasne prítomnými svedkami.

V priebehu konania žalovaní v rade 3, 4/ a 7/ tvrdili, že ako svedok podpísania závetu poručiteľkou bola
aj A. W. B. a toto tvrdenie zmenili až potom, ako súd rozhodol o vykonaní výsluchu svedkyne A. W.

B.. Svedkyňa uviedla, že závet podpísala až vo večerných hodinách, teda svedkom podpísania závetu
poručiteľkou spolu s ďalšími dvomi svedkami nebola.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že A. W. B., ktorá mala závet podpísať ako tretí svedok
závetu, závet zo dňa X.X.XXXX ako svedok nepodpísala, a na závet pripojila svoj podpis až v priestoroch

svojho bytu vo večerných hodinách, teda až niekoľko hodín potom, ako závet v nemocnici za prítomnosti
dvoch svedkov podpísala poručiteľka a títo svedkovia. A. W. B. teda nebola prítomná pri prejave vôle
závetcu – H. T., ako by malo vyplynúť z jej podpisu na závete a nemohla tak potvrdiť, že obsah závetu
je prejavom vôle závetcu.

Z vykonaného dokazovania bolo aj preukázané, že závet napísala, a zároveň pred jeho podpísaním
poručiteľkou a dvomi svedkami prečítala žalovaná v rade 7/, čo je v rozpore s ustanovením § 476c ods. 1
tretej vety za bodkočiarkou OZ, podľa ktorého pisateľ závetu nesmie byť zároveň jeho predčitateľom. Na
závete nie je ani uvedené, že poručiteľka nebola schopná písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal

a akým spôsobom poručiteľka potvrdila, že listina obsahuje jej pravú vôľu, čo je v rozpore s ust § 476c
ods. 2 OZ.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že závet poručiteľky H. T. zo dňa
X.X.XXXX je podľa ust. § 39 v spojitosti s ust. § 476c OZ absolútne neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej 2/ navrhla, pokiaľ by mal súd pochybnosti o pravosti podpisu
poručiteľky na závete, doplnenie dokazovania znalcom z odboru grafológie, súd uvedené dokazovanie

nevykonal, nakoľko mal nesporne preukázané z výpovedí svedkov prítomných pri podpísaní závetu
poručiteľkou, že poručiteľka závet osobne podpísala.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 259 CSP, a priznal podľa
pomeru úspechu vo veci žalobcom, Slovenskej republike - Okresnému súdu Žilina a znalcovi A. P. B.

nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%. Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnepodľasust.
§ 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).