Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Bowker
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35Cpr/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203363
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115203363.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne:
doc. MVDr. H. H., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom R., XXX XX F., štátna občianka SR, v zastúpení
JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom, Advokátska kancelária Olej Sedlák Dudášová Garančovský,
Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom
Šrobárová 2, 041 80 Košice, IČO: 00 397 768, v zastúpení Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, o neplatnosť výsledkov výberového konania a
určenie, že navrhovateľka bola úspešnou uchádzačkou a určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch
r o z h o d o l :
I. Konanie o určenie, že výsledok výberového konania vyhláseného žalovanou dňa 10.10.2014 na
obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore
4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu
vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 je neplatný a že
žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre
výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied
s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré
prebehlo dňa 24.11.2014 úspešná, z a s t a v u j e .
II. Konanie o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa
31.12.2019 z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2015 domáhala, aby súd určil, že
výsledok výberového konania, vyhláseného žalovaným dňa 10.10.2014 na obsadenie pracovného
miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave
biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický titul
docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014, je neplatný a navrhovateľka bola vo
výberovomkonanínaobsadeniepracovnéhomiestavysokoškolskéhoučiteľaprevýkonfunkciedocentv
študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného
predpokladu vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014,
úspešná.2. Aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a a žalovaným trvá na dobu určitú do dňa
31.12.2019. Aby odporca uhradil žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,-
Eur a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a domáhala sa náhrady trov konania.
3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi ňou a žalovaným dňa 15.8.1989 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
1.10.1990 pracovala u žalovaného ako odborný asistent na Katedre anatómie, histológie a embryológie
Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 1.10.2004 na dobu určitú do 30.9.2009 došlo medzi účastníkmi zmluvy k zmene
miesta výkonu práce a druhu vykonávanej práce a to na Ústave biologických a ekologických vied
Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach ako odborný asistent a vysokoškolský učiteľ - pedagogická a
výskumná činnosť. Následne medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 3.9.2009 uzatvorená pracovná
zmluva s uvedeným dňom nástupu do práce 1.10.2009 na dobu určitú do dňa 31.12.2013 na výkon
funkcie odborný asistent so zameraním na morfologické disciplíny a vysokoškolský učiteľ - pedagogická
a výskumná činnosť na Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
v Košiciach, ktorá bola zmenená dohodou o zmene pracovnej zmluvy účinnou dňa 1.6.2010 na
výkon funkcie docent na zabezpečenie výučby v študijnom odbore biológia a vysokoškolský učiteľ
- pedagogická a výskumná činnosť. Ďalšia v poradí tretia pracovná zmluva bola uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 20.12.2013 na pracovný pomer na dobu určitú odo dňa 1.1.2014
do 31.12.2014 na výkon funkcie docent na zabezpečenie výučby v študijnom odbore Biológia v
magisterskom študijnom programe Genetika a molekulárna cytológia so zameraním na anatómiu a
neuroanatómiu človeka o zmene pracovnej zmluvy účinnou dňa 1.5.2014 na výkon funkcie docent
na zabezpečenie výučby v študijnom odbore 4.2.1. Biológia a vysokoškolský učiteľ - pedagogická a
výskumná činnosť. Od roku 1989 do roku 2004 žalobkyňa pôsobila na Ústave anatómie Lekárskej
fakulty od roku 2004 začala pracovať na Prírodovedeckej fakulte ako vysokoškolský učiteľ vo funkcii
odborný asistent a od roku 2010 vo funkcii docent; žalobkyňa habilitovala za docentku v študijnom
odbore 7.2.1. anatómia, histológia a embryológia na Lekárskej fakulte žalovaného. V osobe žalobkyne
ide o erudovanú, odborne zdatnú a uznávanú odborníčku nielen v Slovenskej republike, ale aj v
zahraničí s rozsiahlou publikačnou činnosťou. Je členkou Slovenskej spoločnosti pre neurovedy pri
SAV, od roku 2000 je tiež aktívnou členkou Ingernational Society for Plastination. Ako zamestnanec
Lekárskej fakulty žalovaného a následne Prírodovedeckej fakulty žalovaného sa zúčastnila viacerých
zahraničných pobytov. V roku 2001 bola jej pričinením zavedená a prvý krát použitá metóda plastinácie
na Slovensku. Prednášala a bola pozvaná na prednášanie na takmer 40 prednáškach v zahraničí, zo
strany Prírodovedeckej fakulty žalovaného bola v roku 2006 vyslaná na prednášanie na zahraničnej
vedeckej konferencii 13th International Conference on Plastinatioun, ktorá sa konala vo Viedni v
Rakúsku. V oblasti grantových projektov bola žalobkyňa spoluriešiteľkou, garantom či tvorom viacerých
projektov v roku 2014 a 2015. Žalobkyňa bola školiteľkou 26 diplomantov a 3 študentov doktorandského
štúdia. Žalobkyňa v čase trvania pracovného pomeru so žalovaným pracovala ako vysokoškolský
zamestnanec, najprv ako odborný asistent a od roku 2010 po vypracovaní habilitačnej práce a
úspešnom absolvovaní habilitačného konania vo funkcií docent pre príslušný odbor. Žalobkyňa sa za
účelom obsadenia miesta vysokoškolského učiteľa a neskôr funkcie docenta v príslušnom študijnom
odbore zúčastnila na Prírodovedeckej fakulte žalovaného výberových konaní celkom štyrikrát a to: dňa
30.3.2004, s dátumom vzniku pracovného pomeru odo dňa 1.10.2004 do dňa 30.9.2009, t.j. obsadenie
pracovného miesta na obdobie päť rokov; dňa 22.5.2009, s dátumom vzniku pracovného pomeru odo
dňa 1.10.2009 do dňa 31.12.2013, t.j. obsadenie pracovného miesta na obdobie troch rokov a dvoch
mesiacovstým,žepoúspešnomabsolvovaníhabilitačnejskúšky bolaododňa1.6.2010prijatánavýkon
funkcie docent na dobu určitú odo dňa 31.12.2013; dňa 15.11.2013, s dátumom vzniku pracovného
pomeru odo dňa 1.1.2014 do dňa 31.12.2014, t.j. obsadenie pracovného miesta na dobu trvania jeden
rok; dňa 24.11.2014, avšak po výberovom konaní bolo žalobkyni oznámené, že údajne nebola úspešná,
a preto nebola prijatá do pracovného pomeru. Dekan Prírodovedeckej fakulty žalovaného vypísal dňa
10.10.2014 v súlade so zákonom o vysokých školách výberového konanie na obsadenie 1 pracovného
miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave
biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačných predpokladov: vedeckopedagogický titul
docent v odbore anatómia a ako iné kritériá a požiadavky: kontinuálna publikačná činnosť v odbore;
žiadne ďalšie požiadavky či kritéria uvedené neboli. Žalobkyňa podala prihlášku do výberového konania
datovanú dňom 24.10.2014 spolu s požadovanými prílohami. Následne žalobkyňa obdržala Pozvánku
na výberové konanie datovanú dňa 4.11.2014, ktoré sa konalo dňa 24.11.2014 o 8:30 hod. a ktorého
sa zúčastnila. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovnéhomiesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave
biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach vyplýva, že žalobkyňa bola
jedinou účastníčkou výberového konania, pričom za jej zvolenie bol jeden člen výberovej komisie a
výberová komisia odporučila neprijať žalobkyňu na pracovné miesto, ktorého sa výberové konanie
týkalo; žiadne ďalšie informácie, ktoré sú spôsobilé vypovedať o priebehu výberového konania, nie
sú obsahom tejto zápisnice. Následne obdržala Oznámenie žalovaného datované dňom 25.11.2014,
ktorým bolo žalobkyni oznámené ukončenie výberového konania a súčasne jej bolo oznámené, že vo
výberovom konaní nebola úspešná a preto sa žalovaný rozhodol neprijať ju do pracovného pomeru
na pracovné miesto; súčasne jej bolo oznámené, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
končí 31.12.2014. Zásady výberového konania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na
obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov,
funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov č.j.: 505/2010 zo dňa 15.3.2010 boli
schválené Akademickým senátom žalovaného dňa 25.2.2010 v znení ich Dodatku č. 1, č.j.: 3660/2010
dňa 16.12.2010 (v texte ďalej len ako „zásady výberového konania“). Zo strany žalovaného boli v
súvislosti s výberovým konaním porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ako
aj interných noriem žalovaného. Oznámenie žalovaného o vypísaní výberového konania neobsahovalo
najmä jasné a presné stanovenie „iných kritérií a požiadaviek“, pretože neboli stanovené jednoznačné
a kategoricky, určite, jasne a zrozumiteľne a tak, aby nepripúšťali možnosť rôzneho výkladu. Žalobkyni
nebolo vopred známe, čo sa má na mysli pod kritériom „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“.
Výberová komisia mala celkom sedem členov, a to v zložení doc. RNDr. B. G., CSc, ako predseda
komisie, prof. RNDr. U.U., DrSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L.H., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc.,
prof. Ing. Y. Y., DrSc. a RNDr. X. Z., DrSc. Členovia komisie neboli spôsobilí kvalifikovane komplexne a
najmä objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie príslušného
pracovného miesta - ani jeden z členov komisie, ako ani člen výberovej komisie mimo UPJŠ totiž
nie je uznávaným odborníkom z odboru anatómie. Členovia komisie mali predovšetkým zhodnotiť, či
uchádzať-žalobkyňavyhovelaodbornýmkvalifikačnýmpredpokladomajejosobnostnýmipredpokladmi
na to, aby obsadila pracovné miesto. Zápisnica z výberového konania však relevantné údaje o priebehu
konania neposkytuje a je tým pádom de facto nepreskúmateľná. V citovanej zápisnici absentujú
údaje o zhodnotení splnenia predpísaných kvalifikačných, odborných a osobnostných predpokladov,
ktoré sa vyžadovali pri vyhlásení výberového konania na uvedenú funkciu. Žalobkyni doposiaľ zo
strany žalovaného neoblo ozrejmené, z akých dôvodov sa vlastne nestala úspešnou uchádzačkou vo
výberovom konaní, keď pre žalovaného pracovala od roku 1989, na poslednom pracovisku viac ako
10 rokov a má za sebou relatívne rozsiahlu publikačnú, vedeckovýskumnú a organizačnú činnosť.
Žalobkyňa sa zúčastnila výberového konania ako jediná uchádzačka, preto výberová komisia nemala
možnosť a ani nemohla objektívne porovnať žalobkyňu s iným uchádzačom a jeho predpokladmi a
rozhodnúť tak, že nespĺňa predpoklady na výkon svojej práce, ktoré mimochodom vždy spĺňala. Aj
v iných výberových konaniach na obsadenie pracovných miest u žalovaného na Ústave biologických
a ekologických vied v dňom 21.11.2014 a 24.11.2014 sa zúčastnili tiež uchádzači v počte „jeden“,
pričom sa v týchto prípadoch nestalo, aby takýto uchádzač nebol prijatý, práve naopak. Žalovaný tak
v prípade žalobkyne s ňou postupoval inak, ako u iných uchádzačov. Pokiaľ žalovaný žalobkyňu po
doručení jej prihlášky do výberového konania s potrebnými prílohami na výberové konanie pozval je bez
akýchkoľvek pochýb, že splnila podmienky na to, aby sa výberového konania zúčastnila a bola v ňom aj
ako jediná uchádzačka logicky úspešná. Na výberové konanie ju s prihliadnutím na podrobný prehľad
o jej pedagogických, vedeckovýskumných či organizačných aktivitách pozvať nemusel; ak tak ale urobil
a umožnil jej účasť vo výberovom konaní, mal aj adekvátne k tomu postupovať pri vyhodnocovaní jej
kvalifikačných predpokladov ako jedinej uchádzačky o pracovné miesto v tomto výberovom konaní.
Takýto postup žalovaného je neštandardný a vzbudzuje nedôveru o objektivite členov výberovej komisie
a nerovnakom zaobchádzaní so žalobkyňou, pričom žalobkyňa považuje toto konanie za prejav zjavnej
svojvôle a zaujatého prístupu výberovej komisie vo vzťahu k jej osobe. Výsledok výberového konania
nemožno považovať za spravodlivý a objektívny. Výsledok výberového konania je neplatný a ako jediná
uchádzačka bola vo výberovom konaní úspešná a pracovný pomer medzi ňou a žalovaným trvá a to s
prihliadnutím na dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania na dobu určitú v trvaní piatich rokov do
dňa 31.12.2019. O tom, že zo strany žalovaného posledné obdobie dochádza ku konaniu, ktoré možno
vyhodnotiť ako konanie v rozpore najmä so zásadou rovnakého zaobchádzania a zásadou výkonu práv
a povinností v súlade s dobrými mravmi v zmysle čl. 1 a čl. 2 a §-u 13 Zákonníka práce, svedčí napr.
skutočnosť, že v roku 2013, kedy sa žalobkyňa zúčastnila výberového konania, s ňou zamestnávateľ
uzatvoril pracovný pomer len v trvaní na dobu jedného roka bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo u
žalobkyni vyvoláva pochybnosti o tom, či tak zo strany žalovaného, resp. vedúcich zamestnancov nebolivykonané všetky úkony smerujúce k tomu, aby s ňou mal možnosť v dohľadnej dobe ukončiť pracovný
pomer a vo výberovom konaní, ktorého platnosť výsledkov napáda, tak údajne nebola úspešná. Listom
dňa 18.12.2014 oznámila žalovanému, že tento jeho postup a konanie považuje za neplatné, má za to,
že na strane žalovaného vznikla povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou pracovnú zmluvu a súčasne uviedla,
že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Žalovaný však na uvedené doposiaľ nereagoval.
Žalobkyňa sa v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní cíti byť poškodená a preto
okrem uplatnenia svojich práv cestou súdu si zároveň uplatňuje aj primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- Eur.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu 13.5.2015 uviedol, že nárok žalobkyne v celom
rozsahuneuznáva,považujehozanedôvodnýanezákonný.Výsledokvýberovéhokonania(anisamotné
výberové konanie) na obsadenie pracovného miesta nie je podľa nášho právneho názoru právny úkon.
Aj z tohto dôvodu je preto vylúčené domáhať sa určenia neplatnosti výsledku výberového konania.
Žalobkyňa sama uvádza, že na predmetné pracovné miesto dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
vypísal dňa 10.10.2014 výberové konanie v súlade so zákon o vysokých školách, čím sama potvrdila,
že oznámenie o vypísaní daného výberového konania zo dňa 10.10.2014 (ktorého obsahom bolo
aj stanovenie kvalifikačných predpokladov, iných kritérií a požiadaviek pre vyššie uvedené pracovné
miesto) spĺňalo všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o vysokých školách. Oznámenie o vypísané
daného výberového konania zo dňa 10.10.2014 bolo (vrátane tej časti, v ktorom boli uvedené „iné
kritéria a požiadavky“) formulované jasne, objektívne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek interpretačných
problémov. Aj navrhovateľkou namietané kritérium „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“ bolo podľa
nášho právneho názoru vymedzené dostatočne určito, zrozumiteľne a objektívne. V tejto súvislosti
je potrebné podotknúť, že podľa našich vedomosti ide o obvyklé kritérium, ktoré sa používa aj v
iných prípadoch vyhlásenia výberového konania na voľné pracovné miesto. Rovnaké kritérium (t.j.
„kontinuálna publikačná činnosť v odbore“) bolo pritom uvedené aj pre iné pracovné miesta, pre ktoré
bolo dňa 10.10.2014 dekanom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ vyhlásené výberové konanie, pričom zo
strany iných uchádzačov neboli k tomuto kritériu podľa našich vedomostí vznesené žiadne pripomienky
či výhrady ohľadne prípadnej neurčitosti tohto kritéria. Pred konaním samotného výberového konania
žalobkyňanevznieslaakúkoľveknámietku,ktorábysatýkalaneurčitostivyhláseniavýberovéhokonania.
Nič podľa nášho názoru nebránilo žalobkyne v tom, aby si vyžiadala k tomuto kritériu výklad od
vyhlasovateľa. Samotné konanie žalobkyne však podľa nášho názoru preukazuje, že všetky kritériá a
náležitosti vyhlásenia výberového konania boli pre žalobkyňu vopred jasné a určité. Všetci členovia
výberovej komisie boli vymenovaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými
normami žalovaného, a zároveň, že všetci členovia predmetnej výberovej komisie spĺňali všetky
kritéria stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi žalovaného pre
ich vymenovanie do predmetnej výberovej komisie. Zároveň sme toho názoru, že všetci členovia
výberovej komisie boli a sú spôsobilí kvalifikovane, komplexne a najmä objektívne posúdiť odborné,
kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie predmetného pracovného miesta. Zákon č.
552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme neurčuje žiadne osobitné kritéria či požiadavky pre
jednotlivých členov výberovej komisie. Vzhľadom na priebeh a prijatý záver výberovej komisie, bolo
žalobkyni okrem iného riadne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými
predpismi UPJŠ oznámené, že žalobkyňa nebola úspešná vo výberovom konaní, pričom z tohto
dôvodu nebolo možné žalobkyňu prijať do pracovného pomeru na vyššie uvedené pracovné miesto.
Máme za to, že žalobkyni boli riadne oznámené všetky skutočnosti, ktorých oznámenie sa vyžaduje
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj v zmysle vnútorných predpisov UPJŠ.
Samotné vyhodnotenie dokladov a ostatných materiálov, ktoré uchádzač o pracovné miesto predloží
(ako aj vyhodnotenie ďalších relevantných skutočností), výberová komisia uskutočňuje až v priebehu
výberového konania. V prípade, ak sa do výberového konania prihlási len jeden uchádzač, tento
uchádzač sa úspešným stane len vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Žalobkyňa
získala iba jeden hlas a z tohto dôvodu (poukazom na čl. V. bod 4 Zásad) výberová komisia odporučila
neprijať žalobkyňu na predmetné pracovné miesto. V zápisnici sú obsiahnuté všetky relevantné údaje
o predmetnom výberovom konaní vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými
normami žalovaného a táto Zápisnica predstavuje dostatočný doklad o priebehu výberového konania a
závere, ktorý prijala výberová komisia na základe tajného hlasovania. V tejto súvislosti tiež považujeme
za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme neurčuje žiadne
náležitosti zápisnice z výberového konania, ba dokonca ani nestanovuje povinnosť vyhotoviť zápisnicu
o priebehu výberového konania. Prípadnú neplatnosť právneho úkonu (čo ani nie je tento prípad, keďže
výsledok výberového konania ani samotné výberové konanie nie je právny úkon) vo všeobecnostimôže spôsobiť (okrem iných dôvodov) len rozpor právneho úkonu so zákonom, nie však prípadný
rozpor právneho úkonu s podzákonnou normou, či s internou normou. Áno aj z toho dôvodu preto
považujeme žalobkyňou uvádzané skutočnosti týkajúce sa údajnej neplatnosti výsledku výberového
konania pre údajné porušenie interných noriem žalovaného za absolútne bezpredmetné, zavádzajúce
a nedôvodné. Dotknuté výberové konanie vyhlásené dňa 10.10.2014 bolo vyhlásené a uskutočnené v
plnomsúladesovšetkýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,akoajinternýmipredpismiodporu.
Nie je v kompetencii súdu rozhodovať o úspešnosti či neúspešnosti žalobkyne v danom výberovom
konaní. Takéto rozhodnutie môže vysloviť a prijať iba výberová komisia na základe hlasovania. Z
vyššie uvedenej dikcie zákona č. 131/2002 Z.z. v zmysle § 77 ods. 4 o vysokých školách, je zrejmé,
že žalovaný postupoval pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2013 v súlade so zákonom o
vysokých školách, ktorý nestanovuje minimálnu dobu trvania pracovného pomeru vysokoškolského
učiteľa vo funkcii docenta, pričom tento zákon ponecháva na rozhodnutí príslušnej vysokej školy na
akú dobu bude uzatvorený pracovný pomer, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Pokiaľ teda žalovaný
v roku 2013 uzavrel so žalobkyňou pracovný pomer na dobu jedného roka, konal v plnom súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom takýto svoj postup žalovaný nebol a ani nie je povinný
žalobkyni žiadnym spôsobom odôvodňovať. Má za to, že je plne logické a legitímne, aby sa každý
zamestnávateľ sám rozhodol, na aký čas konkrétneho zamestnanca na plnenie svojich úloh potrebuje
a na aký čas (pri dodržaní právnej úpravy) daného zamestnanca do zamestnania príjme. Aj vzhľadom
na vyššie uvedené považoval žalobkyňou uvádzané tvrdenia iba za umelo vykonštruované dohady, či
domnienky, ktoré vôbec nezodpovedajú objektívnemu stavu a ktoré nemajú pre toto konanie absolútne
žiadnu relevanciu. Žalovaný sa nedopustil žiadneho konania ani správania, ktoré by bolo v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo vnútornými predpismi žalovaného a ktoré by mohlo
mať akékoľvek diskriminačné prejavy, účinky, alebo následky vo vzťahu k žalobkyni. Pracovný pomer
so žalobkyňou bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2014. Pracovný pomer so žalobkyňou bol
teda ukončený na základe zákonom predpokladanej právnej skutočnosti, ktorá spôsobuje skončenie
pracovného pomeru a to uplynutím doby, ktorá bola dojednaná v predmetnej pracovnej zmluve zo
dňa 20.12.2013 (t.j. uplynutím dňa 31.12.2014). V danom prípade nie je splnená žiadna zo zákonných
podmienok na prihnanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni. Žalobkyňa pritom vo svojom
návrhu neoznačila žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že žalobkyňa
mala údajne vzniknúť nemajetková ujma a v akej výške. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala
naliehavý právny záujem.
5. Podaním doručeným súdu 24.11.2017 sa žalobkyňa domáhala zmeny (rozšírenia) žaloby a vyriešenia
prejudiciálnej otázky, kedy uviedla, že žalobkyňa navrhla priznať v dôsledku porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a nedodržania podmienok pri výberovom konaní, ktorého výsledkom sa cíti
byť poškodená, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur. V dôsledku konania žalovaného
v zjavnom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi žalovaného
však nedošlo len k zníženiu dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobkyne, ale aj k poškodeniu jej
dobrého mena v odborných kruhoch a pracovnej cti a taktiež k narušeniu vzťahov v osobnom živote.
Žalobkyňa citovala ust. § 11, 13, 16 OZ, Listinu základných práv a slobôd. Jednou z významných
hodnôt osobnosti každej fyzickej osobnosti každej fyzickej osoby ako individuality je jeho občianska
česť, dôstojnosť, dobré meno v spoločnosti, ale aj odbornej verejnosti. Je nutné všetky fyzické osoby
chrániť pred ponižovaním ich dôstojnosti i voči všetkým subjektom s rovným postavením. Naproti tomu
česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania, ocenenia alebo súhrne povedané vážnosti konkrétnej
fyzickej osoby. Dobrá povesť je ďalšia hodnota, ktorá je rovnako charakterizovaná ako vážnosť, ktorú
určitá osoba získala a požíva v spoločnosti. Občianskoprávne prostriedky môžu účinným spôsobom
prispieť k nerušenej realizácii týchto hodnôt, najmä však k účinnej náprave, časti ťaživo pociťovanej,
nemajetkovej ujmy, ktorá na týchto hodnotách osobnosti vznikla v dôsledku neoprávnených zásahov zo
strany ostatných subjektov, ktoré znižujú vážnosť postavenia určitej fyzickej osoby a vedú v konečnom
dôsledku k poškodeniu mena, dobrej povesti, cti, k strate dôstojnosti či dôvery v jeho osobu. Zvláštne
sankcie za nemajetkovú ujmu vzniknutú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby chránené
všeobecným osobnostným právom sú založené na objektívnom princípe, t.j. vznikajú bez zreteľa
k zavineniu pôvodcu neoprávneného zásahu (na strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa preto
nevyžaduje ani existencia úmyslu, či už priameho či nepriameho, ani nedbanlivosti, či už vedomej, alebo
nevedomej. Postup žalovaného na výberom konaní, ktoré vyústili do skončenia pracovného pomeru z
dôvodu údajného nesplnenia podmienok či predpokladov vyžadovaných právnymi predpismi a internými
normami žalovaného (aj napriek tomu, že tieto podmienky pri vyhlásení výberového konania žalovaný
od žalobkyne nepožadoval), žalobkyňa považuje za neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne aspôsobenie nemajetkovej ujmy, spočívajúce v znížení dôstojnosti, pracovnej cit, poškodení reputácie
dobrého mena, povesti, zníženia vážnosti či dôvery v osobe žalobkyne, a to v značnej miere, nakoľko
žalobkyňa je osobou erudovanou, odborne zdatnou a uznávanou odborníčkou nielen v Slovenskej
republike, ale aj v zahraničí s rozsiahlou publikačnou činnosťou. Neoprávnený zásah žalovaného tiež
nepriaznivým spôsobom ovplyvnil a zasiahol do súkromného života žalobkyne, ktorá zjavne svojvoľný
postup žalovaného vnímala veľmi negatívne a tento stav sa odzrkadlil aj v jej rodinnom a súkromnom
živote. Keďže v tomto prípade upustenie od protiprávneho konania, ktoré trvá už takmer 3 roky,
už do úvahy neprichádza a prípadná náprava protiprávneho stavu v zmysle alternatívneho petitu.
Žalobkyňa má za to, že poskytnutie primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu
neoprávneného zásahu do osobnostných práv, či už s prihliadnutím na antidiskriminačný zákon, ako aj
príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka vo výške 8.000,- Eur sa podľa nej javí byť adekvátnym.
Žalobkyňa zároveň žiada, aby súd v zmysle ust. § 194 ods. 1 CSP prejudiciálne posúdil otázku
platnosti ustanovení „Zásady výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest
vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov
a funkcií vedúcich zamestnancov č. j. 505/2010 zo dňa 15.3.2013“ a to čl. V. ods. 4, ktorý znie
nasledovne: „Ak komisia rozhoduje o jednom uchádzačovi, úspešným sa stane uchádzač vtedy, ak získa
nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Dosiahnutie menej ako nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov
znamená, že uchádzač nevyhovel. Vyhlasovateľ vyhlási nové výberové konanie. Toto ustanovenie je
nelogické a v zjavnom rozpore s čl. IV. ods. 6 vo väzbe na čl. III ods. 3 písm. c), d), a e) cit. zásad.
Žalobkyňa ako jediná uchádzačka splnila všetky kvalifikačné, resp. osobitné kvalifikačné predpoklady a
iné kritériá a požiadavky, ktoré boli požadované pri vyhlásení výberového konania (vrátane kontinuálnej
publikačnej činnosti), o čom svedčí to, že na výberové konanie bola aj pozvaná a z uvedeného dôvodu
sa prieči pravidlám logiky ďalšie posudzovanie hlasovaním o „niekom inom, čo nebolo kritériom či
požiadavkou pri vyhlásení výberového konania“. Zápisnica nezachytáva priebeh výberového konania,
a teda neposkytuje obraz o tom, čo sa vlastne hodnotilo a či výsledok hlasovania nie je založený len na
antipatiách,vopreddohodnutomvýsledku,čivyslovenísubjektívnychpostojovčlenovvýberovejkomisie,
ktorí pre danú funkciu v odbore anatómia ani nespĺňali požiadavku odbornosti. Na základe uvedeného,
žalobkyňanavrhujeažiada,abyOkresnýsúdKošiceIuznesenímpripustilzmenužalobyvčastitýkajúcej
sa výšky požadovanej primerane náhrady nemajetkovej ujmy, a to tak, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobkyni primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8.000,- Eur (slovom: osemtisíc
eur) a to do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
6. Ďalším podaním doručeným súdu 5.6.2018 žalobkyňa opätovne upravovala petit, kedy sa
následne domáhala, aby súd rozhodol o petite, že súd určuje, že výsledok výberového konania,
vyhláseného žalovaným dňa 10.10.2014, na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského
učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a
ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, s uvedením kvalifikačného predpokladu
vedeckopedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.44.2014, je neplatný a
žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie tohto pracovného miesta vysokoškolského učiteľa
pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. Biológia na Ústave biologických a ekologických vied
Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach s uvedením kvalifikačného predpokladu vedeckopedagogický
titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 diskriminovaná, a bolo voči nej konané
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žiadala, aby
výrok, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do 31.12.2019 zobrala
žalobkyňa späť. Pre právne posúdenie veci argumentovala najmä ustanoveniami antidiskriminačného
zákona a to § 2 ods. 1 a 2, § 2a ods. 2, 3, § 3 ods. 1,2, § 6 ods. 1,2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 4.
7. K uvedenému sa vyjadril žalovaným svojím podaním zo dňa 27.12.2018, kedy uviedol, že čo
sa týka posúdenie prejudiciálnej otázky, a to platnosti označených ustanovení „Zásad výberového
konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných
miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov č.
j. 505/2010 zo dňa 15. marca 2010“ . Žalovaná namieta právomoc súdu posudzovať prejudiciálnu
otázku žalobkyne. Žalovaná poukazuje na to, že uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych
vzťahov, ako aj spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, patria
do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy. Aj prijímanie vnútorných predpisov upravujúcich
priebeh výberového konania patrí do výlučnej samosprávnej pôsobnosti žalovanej a posudzovanie
platnosti či neplatnosti znenia vnútorného predpisu neprináleží súdu. Posúdenie platnosti alebo
neplatnosti ustanovení vnútorného predpisu nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomtokonaní, keďže by tým dochádzalo k neprípustnému zásahu do samosprávnej pôsobnosti žalovanej ako
verejnej vysokej školy zaručenej zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Žalobkyňou navrhovaný
žalobný petit č. 1, ktorým sa domáha určenia, že výsledok výberového konania, vyhláseného žalovanou
dňa 10.10.2014 je neplatný a žalobkyňa bola vo výberovom konaní diskriminovaná a bolo voči nej
konané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a v rozpore s dobrými mravmi, je procesne
neprípustný podľa § 137 písm. c), d) CSP. Navyše žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP. Právo žalobkyne domáhať sa určenia právnych
skutočností resp. ich neplatnosti nielenže pre žalobkyňu nevyplýva z osobitných predpisov, ako to
žalobkyňa nesprávne interpretuje vo svojich podaniach, ale u žalobkyne zjavne absentuje aj požiadavka
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže je zrejmé, že žalobkyňa
s daným určovacím petitom nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia či odstránenie
spornosti svojho práva, keďže právne postavenie žalobkyne sa ani požadovaným určením zmeniť
nemôže. Žalobkyňa doposiaľ v predmetnom konaní nepreukázala, že zo strany žalovanej došlo vo
výberovom konaní (alebo v akomkoľvek inom prípade) k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
a čo bolo pôvodom takéhoto konania. Žalobkyňa uvádza odkazy na ustanovenia Antidiskriminačného
zákona, bez uvedenia konkrétnych skutočností a označenia dôkazov. Dôkazné bremeno v konaní
o antidiskriminačnej žalobe neťaží výlučne žalovanú stranu, ale aj žalobcu. Žalobca musí prioritne
uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj
predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo a súčasne tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho
rasa, pohlavie, či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú
stranu, ktorá ma právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania
(porov. IV. ÚS 16/09, 3 Cdo 171/2008). Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa vo svojich doterajších
podaniach neuvádza žiadne konkrétne okolnosti a dôkazy, ktoré by nasvedčovali diskriminácii žalobkyni
vo výberovom konaní. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by sa žalovaná vo vzťahu k nej dopustila
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodov uvedených v § 2 zákona č. 365/2004 Z. z.
alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobkyni v súvislosti s namietaným výberovým
konaním žiadna nemajetková ujma odôvodňujúca jej náhradu v peniazoch nevznikla. Vznik, intenzitu
a závažnosť nemajetkovej ujmy v predmetnom konaní žalobkyňa nijako nepreukázala, aj keď dôkazné
bremeno spočívalo na žalobkyni. Je práve na žalobkyni, aby v konaní preukázala, že dôvody na
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli v jej prípade splnené a že nie je postačujúca iná forma
zadosťučinenia.Žalobkyňavšakvpredmetnomkonanídoposiaľnijakonepreukázalavzniknemajetkovej
ujmy. Zároveň nie je zrejmé z akého dôvodu žalobkyňa požaduje zmenu žaloby spočívajúcu v zmene
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z pôvodnej sumy 5.000,- Eur na
8.000,- Eur. Intenzita a závažnosť vytýkaných porušení ani z hľadiska možných následkov vytýkaného
konania navyše objektívne vôbec neodôvodňujú priznanie peňažnej satisfakcie žalobkyni, tobôž v
uplatnenej výške 8.000,- Eur, ktorá je zjavne neprimeraná okolnostiam prejednávanej veci. Žalovaná
má za to, že výberové konanie prebehlo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
internými predpismi žalovanej, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj doteraz vypočutí svedkovia.
Výberová komisia rozhoduje o najvhodnejšom kandidátovi tajným hlasovaním, pričom každý člen
výberovej komisie sám pri svojom vnútornom rozhodovaní predovšetkým zhodnotí, čí uchádzač spĺňa
kvalifikačné, resp. iné osobitné predpoklady a iné kritéria a požiadavky, ktoré boli požadované pri
vyhlásení výberového konania. Žiadny právny predpis neukladá povinnosť, aby vnútorné rozhodovanie
člena komisie bolo bližšie popísané v zápisnici z výberového konania. Žalovaná súhlasí so späťvzatím
žaloby v časti 2 pôvodného žalobného petitu, ktorým žalobkyňa žiadala konajúci súd o určenie, že
pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá na dobu určitú do 31. decembra 2019. Záverom
žalovaná zdôrazňuje, že proces výberového konania a výber úspešného uchádzača vo výberovom
konaní patria do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy resp. príslušnej fakulty. Orgány
akademickej samosprávy fakulty majú v súlade so zákonom o vysokých školách právo v mene verejnej
vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej
školy (§ 6 ods. 4 v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak žalobkyňa považovala za
uvedených okolností výsledok predmetného výberového konania za nezákonný, mala sa v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote domáhať preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia v zmysle zákona č.
162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o tom, že žalobkyňa
nebola úspešná vo výberovom konaní resp. výsledok výberového konania však nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu v tomto konaní, keďže by tým dochádzalo k neprípustnému zasahovaniu súdu do
procesu výberového konania a uzatvárania pracovno-právnych vzťahov a tým k neprípustnému zásahudo samosprávnej pôsobnosti žalovanej ako verejnej vysokej školy zaručenej zákonom o vysokých
školách č. 131/2002 Z. z. (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/95/2014). Žalovaná
žiada, aby konajúci súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalobkyňa k tomuto reagovala duplikou zo dňa 22.2.2019 kedy uviedla, že žalovaná účelovo
z uvedeného vyvodzuje nesprávne právne závery, že prijímanie vnútorných predpisov upravujúcich
priebeh výberového konania patrí do výlučnej samosprávnej pôsobnosti žalovanej a posudzovanie
platnosti či neplatnosti znenia vnútorného predpisu neprináleží súdu. Tento účelový výklad znenia
právneho predpisu vychádza z nepochopenia právneho vzťahu a noriem verejného a súkromného
práva. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie, Uznesenie KS Košice, č.k. 5CoPr/l/2018 zo dňa 22.1.
2018, ktoré sa týka iného výberového konania žalovanej, bod 43, kde súd zaujal právny názor k
rovnakejargumentáciižalovanejvtomže„prejednávanýsporjezaloženýnavzťahusúkromnoprávnoma
nespadá do oblasti verejnej správy a je treba považovať za právne konformné v predmetnej právnej veci
postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, v klasickom občianskoprávnom konaní, s
poukazom na to, že
v prejednávanej veci ide občianske konanie sui generis, v ktorom ustanovenia správneho
súdneho poriadku použiť nemožno“. Jedine všeobecný súd môže na základe žaloby posúdiť dôvodnosť
postupu a zákonnosť odmietnutia vymenovania, prípadne zrušenia výberového konania". Jedine súd
môže preskúmať zákonnosť vedenia výberového konania, ako aj ďalšieho postupu, či už žalovanej
alebo členov výberovej komisie a interných predpisov, podľa ktorých žalovaná postupovala" . Žalobkyňa
na svoje tvrdenia predložila a označila dostatok dôkazov, z ktorých je možné usúdiť, že žalobkyňa
bola v prístupe k zamestnaniu diskriminovaná, bolo voči nej konané v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania a konané v rozpore s dobrými mravmi v zmysle antidiskriminačného zákona. Žalovaná
doposiaľ žiadne relevantné dôkazy v zmysle obrátenej dôkaznej povinnosti a v zmysle koncentračnej
zásady nepredložila a dostala sa do dôkaznej núdze. Spresnenie dôvodov diskriminácie vzhľadom na
ustanovenie § 2 ods. 1
Antidiskriminačného zákona, poprípade § 13 ods. 2, 3 Zákonníka práce, vyplýva jednak zo
žalobného návrhu, resp. podaní a prednesov právneho zástupcu žalobkyne tieto dôvody netvoria
nejaký uzavretý celok, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom taxatívne pripúšťa len dôvody
uvedené v citovaných ustanoveniach, ale ide o systém otvorený, pripúšťajúci aj iné
dôvody ako sú uvedené citovaných ustanoveniach, čo vyplýva aj z použitej formulácie
„alebo iného postavenia". Žalobkyňa habilitovala v roku 2010 za docentku. Do uvedenej
doby nemala žiadne problémy vo výberových konaniach na miesto vysokoškolského
učiteľa. Po získaní titulu docent sa zo strany žalovanej, na návrh jej priamej nadriadenej
a predsedníčky výberovej komisie, tiež docentky, začali voči žalobkyni uplatňovať rôzne
formy konania v rozpore so zákazom diskriminácie a konania v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré spočívali v skracovaní doby, na ktorú sa uzavierali pracovné úväzky. Žalobkyňa
by totiž v prípade úspechu a uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 77
ods. 4 Zákona o vysokých školách získala právo na uzavretie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku
70 rokov a plnila by podmienky inaugurácie na profesora. Žalobkyňa zároveň spĺňala podmienky aj
pre výuku zahraničných študentov v jazyku anglickom a túto výuku aj vykonávala. Jej bezprostredne
nadriadená, predsedníčka výberovej komisie tieto podmienky nespĺňala a nemala záujem, aby
žalobkyňa ju na poste vedúceho zamestnanca ohrozovala a preto preferovala zamestnancov s
nižšou vedeckou hodnosťou. Žalobkyňa však v zahraničí bez problémov uspela v prijímacom konaní
(výbere) na miesto docenta, dokonca na dvoch vysokých škôl, univerzitách, kde v súčasnosti pracuje.
Žalovanej, „neúspech žalobkyne vo výberovom konaní", však nebránil pri predložení nepravdivých
údajov pri komplexnej akreditácii o tom, že žalobkyňa je spolugarantkou. Namiesto žalobkyne ustanovili
spolugaranta až v roku 2017. Žalovaná dodnes na výuku používa vysokoškolské učebnice, ktorých
autorkou je žalobkyňa, ako aj učebné pomôcky, ktoré vytvorila, resp. zabezpečila žalobkyňa. Publikačná
činnosť bola rozsiahlejšia ako u predsedníčky výberovej komisie, popr. jej členov, na čo žalovaná sa
uchýlila k tvrdeniam, že ich vedecko publikačná činnosť bola kvalitnejšia vzhľadom na prezentované
publikácie. Žalobkyňa poukazuje na to, že na UPJŠ, ale aj iných univerzitách, sa trpí a je všeobecne
známe pripisovanie autorstva osobám, ktoré na vytvorení diela vôbec autorsky nepracovali. Úplne
cynickyvyznievatvrdeniežalovanejotom,žežalobkynižiadnaujmanevznikla,keďstratilazamestnanie.
Pred dôchodkom musela odísť pracovať do zahraničia, pričom doma má matku, ktorá si vyžaduje
nepretržitú 24 hodinovú opatera. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že pri reťazení pracovných
pomerovnadobuurčitú,opakovane,žalovanákonalavrozporesozákonnouúpravoupodľa§48ods.2a3,4, s použitím ods. 6 Zákonníka práce. Výberová komisia musí svoje rozhodnutie podložiť aj objektívne
merateľnými
hodnotiacimi kritériami, čo sa v prípade výberového konania u žalobkyni sa nedá vôbec preskúmať.
Žalovaná sa uchyľuje k tvrdeniam o nedostatočnej kvalite, čo vôbec nebolo stanovené ako ďalšia
požiadavka, pričom nevie vôbec preukázať v tomto smere čo vlastne, za aké obdobie a na základe
čoho hodnotila. Dôkazné bremeno v tomto spočíva na žalovanej. Nič jej vytknuté nebolo, nebola ani
samostatne písomne upozornená, tak ako to predpokladá § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka
práce. Žalobkyňa upozorňuje súd na pozmeňovanie listinných dôkazov. Dňa 10.10.2014 bolo vypísané
výberové konanie. Dňa 29.10.2014 však bola len podaná žiadosť o vypísaní uvedeného výberového
konania. Dňa 31.11.2014 bol predložený návrh na zloženie výberovej komisie. Dňa 7.11.2014 však
boli vystavené vymenovacie dekréty pre členov výberovej komisie. U týchto vymenovacích dekrétov
chýbajú čísla spisových značiek, chýbajú údaje o odoslaní a prevzatí adresátom. Už uvedené
samo o sebe nasvedčuje dodatočnému vyhotovovaniu písomných dokladov k výberovému konaniu.
Jasné nezrovnalosti žalovaná doposiaľ hodnoverne nevysvetlila, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti
o legálnom priebehu uvedeného výberového konania. Výberová komisia zrejme bola určená len
predsedníčkou, priamou nadriadenou žalobkyne a dodatočne bola snaha o jej legalizáciu tzv.
menovacími dekrétmi, ktoré žalovaná, až po urgenciách žalobkyne, predložila po vyše troch rokoch od
začatia konania. Žalovaná predložila prehľady výberových konaní na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v
Košiciach v rokoch 2010-2016 pre obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon
funkcie docent a profesor. Kým pracovné pomery na dobu určitú 1 rok sú z prehľadu skôr výnimkou
(celkom za 6 rokov 5 prípadov), pracovné pomery na dobu dlhšiu ako 5 rokov, ktorá je maximálna podľa
zákona o vysokých školách, mali byť uzatvorené až v dvanástich prípadoch. Žalobkyňa ďalej poukazuje
na Štatistiku kategórií publikačnej činnosti dvoch členov výberovej komisie, prof. RNDr. L. R., Csc, a doc.
RNDr. B. G., Csc a ďalej doc. RNDr. F. F., Csc, s poznámkami uvedenými na konci zoznamu publikačnej
činnosti.
9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
11. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť vo výroku I. a II., súd v zmysle
§ 144 CSP konanie za súhlasu žalovaného zastavil.
12. Na základe návrhu žalobkyne súd na pojednávaní dňa 8.1.2019 pripustil zmenu žaloby v časti výroku
o náhradu nemajetkovej ujmy a to tak, že: Žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 8.000,- € a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav:
14. Dňa1.10.1990 Lekárska fakulta UPJŠ uzavrela so žalobkyňou pracovný pomer na dobu neurčitú
(č.l. 9). Pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2004 v znení dodatkov bol medzi žalovaným (Prírodovedeckou
fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer
na dobu určitú do 30.9.2009 (č.l. 10). Pracovnou zmluvou zo dňa 3.9.2009 v znení dodatkov bol
medzi žalovaným (Prírodovedeckou fakultou žalovaného) ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako
zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2013 (č.l. 12). Pracovnou zmluvou
zo dňa 20.12.2013 v znení dodatkov bol medzi žalovaným (Prírodovedeckou fakultou žalovaného)
ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do
31.12.2014 (č.l. 15).
15. Uvedené pracovné pomery boli uzatvárané na základe predchádzajúcich výberových konaní zo dňa
30.3.2004 (č.l. 41,42), zo dňa 22.5.2009 (č.l. 43), zo dňa 19.4.2010 (č.l. 44,45), zo dňa 15.11.2013 (č.l.
46,47).
16. Žiadosťou zo dňa 29.10.2014 bol dekan Prírodovedeckej fakulty požiadaný o vypísanie výberového
konania na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom
odbore 4.2.1 Biológia v bakalárskom študijnom programe Biológia a magisterskom študijnom programe
Fyziológia živočíchov a zoológia so zameraním na anatómiu a neuroanatómiu človeka (č.l. 56). DekanPF UPJŠ dňa 10.10.2014 vyhlásil dané výberové konanie (č.l. 57), na ktoré sa prihlásila žalobkyňa
prihláškou zo dňa 24.10.2014 (č.l. 52) a následne pozvánkou zo dňa 4.11.2014 bola na uvedené
výberové konanie pozvaná (č.l. 48).
17. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta
vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF -
Ústave biologických a ekologických vied konaného dňa 24.11.2014 súd zistil, že výberové konanie bolo
vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok
tajného hlasovania bol iba 1 hlas za a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča
žalobkyňu neprijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom
odbore 4.2.1 Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola podpísaná
všetkými členmi komisie: doc. RNDr. B. G., CSc., ako predseda komisie, prof. RNDr. U. O., DrSc., prof.
RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L.H., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc., prof. Ing. Y. Y., DrSc. a RNDr. X. Z.,
DrSc. (č.l. 53). Na základe toho bolo dekan PF UPJŠ Oznámením zo dňa 25.11.2014 oznámil žalobkyni,
že vo výberovom konaní nebola úspešná a preto sa rozhodol ju neprijať do pracovného pomeru na
citované miesto (č.l. 49).
18. Ministerstvo školstva SR listom zo dňa 28.6.2010 oznámilo rektorovi UPJŠ, že registruje
Zásady výberového konania UPJŠ v Košiciach na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských
učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich
zamestnancov (ďalej len Zásady) v znení schválenom akademickým senátom UPJŠ v Košiciach na jeho
zasadnutí 25.2.2010 (č.l. 54,55-58).
19. V zmysle čl. V bod 1. Zásad, obsahom výberového konania je: a/ osobný pohovor s každým
uchádzačom, b/ písomná forma pohovoru podľa zváženia výberovej komisie, c/ vyhodnotenie osobného
pohovoru s uchádzačmi, predložených dokladov a ostatných materiálov, získaných informácií, prípadne
výsledkov písomnej formy výberového konania, d/ rozhodnutie o výsledku výberového konania.
20. V zmysle čl. V bod 2. Zásad, výberová komisia rozhoduje o najhodnejšom kandidátovi tajným
hlasovaním. Každý člen komisie má jeden hlas. Pri svojom vnútornom rozhodovaní každý člen
komisie predovšetkým zhodnotí, či uchádzač (uchádzači) spĺňa kvalifikačné, resp. osobitné kvalifikačné
predpoklady a iné kritériá a požiadavky, ktoré boli požadované pri vyhlásení výberového konania na
obsadenie príslušného pracovného miesta alebo funkcie.
21. V zmysle čl. V bod 4. Zásad, ak komisia rozhoduje o jednom uchádzačovi, úspešným sa statne
uchádzač vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Dosiahnutie menej ako nadpolovičnej
väčšiny všetkých hlasov znamená, že uchádzač nevyhovel. Vyhlasovateľ vyhlási nové výberové
konanie.
22. V zmysle čl. V bod 7. Zásad, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe
výsledkov hlasovania určí úspešného uchádzača. Rozhodnutie výberovej komisie je pre vyhlasovateľa
záväzné.
23. V zmysle čl. V bod 8. Zásad, vyhlasovateľ písomne oznámi všetkých uchádzačom výsledok
výberového konania najneskôr do desiatich dní od jeho ukončenia. Neúspešným uchádzačom
vyhlasovateľ vráti predložené doklady. Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania
podmienok pri výberovom konaní, sa môže domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
24. V zmysle čl. V bod 9. Zásad, o priebehu výberového konania, o hlasovaní a jeho výsledku vypracuje
výberová komisia zápisnicu. Zápisnicu o priebehu výberového konania a jeho výsledku podpíšu všetci
jej členovia. Pokiaľ niektorý z nich má voči priebehu výberového konania alebo jeho výsledku výhrady,
pripojí ich k podpisu. Predseda výberovej komisie predloží zápisnicu vyhlasovateľovi výberového
konania (rektorovi alebo dekanovi) bez zbytočného odkladu.
25. V zmysle čl. VI bod 3. Zásad, vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora
na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu
docenta alebo funkciu profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol
aspoň deväťrokov,amávedeckopedagogickýtitul„docent“alebo„profesor“,získavaprávanapracovnú
zmluvu s Univerzitou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu
určitú až do dosiahnutia veku 65 rokov. Keďže výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a
funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského
učiteľa, ďalšie výberové konania na uvedené funkcie zamestnávateľ nevyhlasuje, pokiaľ sú tieto funkcie
obsadené vysokoškolským učiteľom podľa predchádzajúcej vety.26. Z www.upjs.sk/vyskum/vedeckovyskumna-cinnost/doktorandsky-portal/doktorandske-studium/?
print súd zistil, že ešte v roku 2017 figurovalo meno žalobkyne ako spolugarantky pre študijný
program Fyziológia živočíchov v zozname Akreditovaných študijných programov (č.l. 121). Jej meno
bolo uvedené aj v Hodnotiacej správe (č.l. 128).
27. Z Informačného listu predmetu Anatómia človeka zo dňa 3.5.2015 a predmetu Neuroanatómia pre
medziodborové štúdium zo dňa 3.5.2015 súd zistil, že odporúčanou literatúrou sú 2 učebnice žalobkyne
(č.l. 131, 313).
28. Z predložených listinných dokladov (č.l. 178-207) súd zistil dosiahnuté vzdelanie a vedecké hodnosti
členov výberovej komisie nasledovne: doc. RNDr. B. G., CSc. - docent pre odbor biológia, vedecká
hodnosť kandidáta biologických vied, štátna rigorózna skúška v študijnom odbore všeobecná biológia;
doc. RNDr. U.U., CSc. - vysokoškolská profesorka v odbore genetika, úspešná docentská habilitácia v
odbore Biológia, vedecká hodnosť doktora biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta biologických
vied, štátna rigorózna skúška v študijnom odbore všeobecná biológia, štátna záverečná skúška v
odbore biológia; prof. RNDr. J. O., CSc. - vysokoškolský profesor v odbore biológia, docent pre odbor
biológia, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna záverečná skúška v odbore všeobecná
biológia; prof. RNDr. L.H., CSc. - vysokoškolský profesor v odbore veterinárna fyziológia, docent pre
odbor fyziológia živočíchov, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, rigorózna skúška v odbore
všeobecnábiológia,štátnazáverečnáskúškavodborebiológia;doc.RNDr.J.J.,CSc.-docentpreodbor
biochémia, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, rigorózna skúška v odbore jadrová chémia,
štátna záverečná skúška v odbore jadrová chémia; prof. Ing. Y. Y., DrSc. - docent pre odpor všeobecná
biológia, vedecká hodnosť doktora biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta chemických vied,
štátna záverečná skúška v odbore jaderné obory a RNDr. X. Z., DrSc. - vedecká hodnosť doktora
biologických vied, vedecká hodnosť kandidáta biologických vied, štátna rigorózna skúška v študijnom
odbore všeobecná biológia, štátna záverečná skúška v odbore biológia.
29. Žalovaný v konaní predložil do súdneho spisu Kritériá na obsadenie funkčného miesta profesora
a funkčného miesta docenta na PF UPJŠ (č.l. 260), Rozhodnutie rektora č. 7/2014, ktorým sa určujú
Kritériánazískanievedecko-pedagogickýchtitulovdocentaprofesornaUPJŠvKošiciach(č.l.261-264),
Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci
komplexnejakreditáciečinnostivysokejškoly(č.l.265-267)sprílohamič.1,2,3(č.l.267rub-274)aKritériá
na obsadenie funkčného miesta docenta študijný odbor 4.2.1 Biológia, 4.2.10 Fyziológia živočíchov,
4.2.9 Fyziológia rastlín, 4.2.4 Genetika (č.l. 276rub).
30. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta
vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave
biologických a ekologických vied konaného dňa 19.4.2010 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané
v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného
hlasovania bol 5 hlasov za a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia odporúča
žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom
odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied na dobu určitú s účinnosťou od
1.6.2010 do 31.12.2013. Zápisnica bola podpísaná všetkými 5 členmi komisie (č.l. 277).
31. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta
vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave
biologickýchaekologickýchviedkonanéhodňa15.11.2013súdzistil,ževýberovékonaniebolovypísané
v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom bola iba žalobkyňa, výsledok tajného
hlasovania bol 4 hlasy za, 3 hlasy proti a komisia teda prijala nasledovný záver: Výberová komisia
odporúča žalobkyňu prijať na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v
študijnom odbore Biológia na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola
podpísaná všetkými 7 členmi komisie (č.l. 278).
32. Zo Zápisnice zo zasadnutia komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta
výskumného pracovníka pre výkon funkcie vedecký pracovník na UPJŠ PF - Ústave biologických a
ekologických vied konaného dňa 24.11.2014 súd zistil, že výberové konanie bolo vypísané v súlade soZásadami výberového konania UPJŠ, účastníkom boli RNDr. V. F. PhD. a RNDr. J. S. PhD., výsledok
tajného hlasovania bol iba 0 hlasov za pri oboch uchádzačoch a komisia teda prijala nasledovný záver:
Výberová komisia odporúča týchto neprijať na pracovné miesto výskumného pracovníka pre výkon
funkcie vedecký pracovník na UPJŠ PF - Ústave biologických a ekologických vied. Zápisnica bola
podpísaná všetkými členmi komisie: doc. RNDr. B. G., CSc., ako predseda komisie, prof. RNDr. U. O.,
DrSc., prof. RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. L. Y., CSc, doc. RNDr. J. J., CSc., prof. Ing. Y. Y., DrSc. a
RNDr. Nadežda Lukáčová, DrSc. (č.l. 279).
33. Zo Zoznamu publikačnej činnosti predloženého žalobkyňou (č.l. 315-343) súd zistil nasledovné :
34. /ACB/ Vysokoškolská učebnica vydaná v domácich vydavateľstvách v roku 2011;
35. /ADC/ Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (4) v rokoch 2001, 2009, 2012
(ADC4 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 5%) a 2016 s tým, že práca z roku 2016 nespadá
pod obdobie u žalovaného;
36./ADD/Vedecképrácvdomácichkarentovanýchčasopisoch(7)vrokoch1999a2013(ADD7-rozsah
10 strán, autorský podiel žalobkyne 5%);
37. /ADE/ Vedecké práce v ostatných zahraničných časopisoch (9) v rokoch 2000, 2001,2003, 2004,
2005, 2008, 2012 (ADE9 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 25%);
38. /ADF/ Vedecké práce v ostatných domácich časopisoch (26) v rokoch 1983, 1995, 1997, 1998, 1999,
2000, 2001;
39. /ADM/ Vedecké práce v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science
alebo SCOPUS (2) v rokoch 2014 (ADM1 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 5%), 2015 s tým,
že práca z roku 2015 nespadá pod obdobie u žalovaného;
40. /AEC/ Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách (2) v
rokoch 1999 a 2005;
41./AED/Vedecképrácevdomácichrecenzovanýchvedeckýchzborníkoch,monografiách(31)vrokoch
1988, 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2008, 2010, 2011, 2012 (AED26 - rozsah 3 strán, autorský podiel
žalobkyne 10%), 2013 (AED27 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 15%), 2014 (AED30 - rozsah
3 strán, autorský podiel žalobkyne 10% a AED31 - rozsah 3 strán, autorský podiel žalobkyne 10%);
42. /AEG/ Abstrakty vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch (3) v rokoch 1997 a
2007;
43. /AEH/ Abstrakty vedeckých prác v domácich karentovaných časopisoch (1) v roku 1984;
44. /AFB/ Publikované pozvané príspevky na domácich vedeckých konferenciách (1) v roku 2001;
45. /AFC/ Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách (6) v rokoch 1985, 1996,
2001, 2009;
46. /AFD/ Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách (8) v rokoch 2000, 2007, 2010,
2012 (AFD4 - rozsah 5 strán, autorský podiel žalobkyne 50%), 2013 (AFD5 - rozsah 3 strán, autorský
podiel žalobkyne 15%, AFD6 - rozsah 2 strán, autorský podiel žalobkyne 20%), 2014 (AFD7 - rozsah 4
strán, autorský podiel žalobkyne 15%, AFD8 - rozsah 2 strán, autorský podiel žalobkyne 15%),
47. /AFF/ Abstrakty pozvaných príspevkov z domácich vedeckých konferencií (1) v roku 2007;
48. /AFG/ Abstrakty príspevkov zo zahraničných vedeckých konferencií (27) v rokoch 1996, 1998, 1999,
2000, 2001, 2002, 2003, 2006, 2012 (AFG27 - rozsah 1 strana, autorský podiel žalobkyne 50%);
49. /AFH/ Abstrakty príspevkov z domácich vedeckých konferencií (28) v rokoch 1985,1997, 1998, 1999,
2000, 2001, 2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2012 (AFH28 - rozsah 9 strán, autorský podiel žalobkyne
5%);
50. /AFK/ Postery zo zahraničných konferencií (1) v roku 2006;
51. /AFL/ Postery z domácich konferencií (2) v rokoch 1998 a 2001;
52. /AGI/ Správy o vyriešených vedeckovýskumných úlohách (2) v rokoch 1996 a 2002;
53. /BAB/ Odborné knižné publikácie vydané v domácich vydavateľstvách (2) v rokoch 2011 a 2013
(BAB - rozsah 72 strán, autorský podiel žalobkyne 100%);
54. /BCI/ Skriptá a učebné texty (2) v roku 2006;
55. /BDF/ Odborné práce v ostatných domácich časopisoch (7) v rokoch 1997, 1998, 1999, 2000, 2001,
2002;
56. /BED/ Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)
(7) v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2006, 2007;
57. /DAI/ Dizertačné a habilitačné práce (2) v rokoch 1999 a 2009;
58. /EDJ/ Prehľadové práce, odborné práce, preklady noriem; odborné preklady v časopisoch,
zborníkoch (1) v roku 1999;59. /FAI/ Zostavovateľské práce knižného charakteru (bibliografie, encyklopédie, katalógy, slovníky,
zborníky, atlasy...) (1) v roku 2004.
60. V konaní boli predložené menovacie dekréty členov výberovej komisie všetky zo dňa 7.11.2014 (č.l.
364-370).
61. V konaní bol predložený Prehľad výberových konaní na PF UPJŠ v Košiciach v rokoch 2010-2016
na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent a profesor (č.l.
371-372), z ktorého súd zistil, že u žalovaného vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu
rokov 2010 až 2016 boli uchádzači, s ktorými bol uzavretý pracovný pomer len jeden rok a to v roku
2010 doc. Ing. Y. D., CSc., v roku 2011 prof. RNDr. R. Y., DrSc., v roku 2012 prof. RNDr. L. Y., CSc., prof.
RNDr. J. O., CSc., prof. RNDr. H. K., DrSc., v roku 2013 samotná žalobkyňa a doc. RNDr. L. H., CSc., v
roku 2016 doc. RNDr. K. S., DrSc. a doc. RNDr. D. C., CSc.. Pracovný pomer na dobu jedného roka bol
uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O., CSc. a prof. RNDr. L.H., CSc.. Doc. Ing. Y. D., CSc. po tom, čo s
ňou bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol s ňou uzavretý
pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov do 2017..
62. V konaní žalobkyňa predložila Štatistiku kategórií publikačnej činnosti Prof. RNDr. L.H., CSc., Doc.
B. G., CSc., doc. RNDr. F. F., CSc.. U doc. B. G. je v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené, že táto
má „2 karentové práce z roku 1985 a 1986 a posledný krát publikovala v roku 2003“. Taktiež u doc. RNDr.
F. F., CSc. je v poznámke doplnenej žalobkyňou uvedené „!Karentové časopisy len spoluautorstvá až v
roku 2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u Prof. RNDr. L.H., CSc. je v poznámke dopísanej žalobkyňou
uvedené „Uvedené práce v zborníku ako v kaentovom časopise. A nekarentované časopisy sú uvedené
ako karentové. Má 1 karentovú prácu ako prvý autor z roku 1992.“
63. V konaní vypovedala žalobkyňa, ktorá uviedla, že keď nastúpila som na Ústav biologických a
ekologických vied rozkrútil sa kolotoč výberových konaní. Mala 4 výberové konania a 5. výberové
konanie sa uskutočnilo 24.11.2014, kde bola neúspešnou. Zápisnicu z tohto výberového konania
nedostala k nahliadnutiu, nevidela, kto bude v komisii, až ráno, keď išla na konkurz. Na druhý deň si ju
zavolali na personálne oddelenie, kde jej odovzdali oznámenie o tom, že úspešná nebola. Keďže nemala
zápisnicu, ani nevedela, kto je v komisii, nemohla vzniesť žiadne nejaké pripomienky, brániť sa. Na
Univerzite odpracovala spolu 25 rokov. 15 rokov na Lekárskej fakulte, kde zaviedla metódu plastinácie,
vybudovalaplastinačnélaboratóriumjedinévovýchodnejEurópe,obhájilavedeckúhodnosťPhD.astala
sadocentkouanatómie,histológieaembryológie,čižehabilitovalanaLekárskejfakulte.Po15tichrokoch
prešla na Prírodovedeckú fakultu, pretože potrebovali zaviesť predmet anatómia a neuroanatómia.
Napísala aj učebnicu, aby mali študenti z čoho študovať, napísala 4 skriptá, zapájala sa do európskych
projektov,rozbehlapredmetneuroanatómiuaučilaho180študentov,ajzahraničných,vybudovalaďalšie
laboratórium, ktoré jej odchodom zaniklo. V roku 2014 ju vyhodili zo zamestnania s tým, že neuspela a
dodnes akredituje predmet na doktoranskom štúdiu. Diskriminácia začala už tým, že napísala učebnicu
v roku 2011, z čoho mala mať autorskú odmenu, ktorá bola vyplatená až po výzva advokáta. Zvláštnym
bolo aj skracovanie doby, najskôr to bolo 5 rokov, potom 3 roky a nakoniec iba 1 rok. Pripadalo jej to,
akoby ju potrebovali nejakou formou dusiť a držať v napätí. Tým, že neprešla výberovým konaním, jej
pracovný pomer skončil, jediný zdroj príjmu bol fuč a ostala na dlažbe 6 rokov pred dôchodkom po 25tich
rokoch. V súčasnosti pracuje v obore, no v zahraničí. Všetko skončilo spoločenskou ujmou, morálnou,
emocionálnou traumou. Je spolugarantom fyziológie živočíchov dodnes na Prírodovedeckej fakulte, aj
keď tam už nie je zamestnaná. Vo výberovej komisii nebol nikto zo študijného odboru anatómia. Priebeh
výberového konania bol taký, že najskôr mala predniesť svoju predstavu o vedení tohto predmetu, mala
opísať svoju vedeckú kariéru, odpovedala na otázku člena komisie, ako si ďalej predstavuje svoj ďalší
rast. Členovia komisie boli všetko zamestnanci Prírodovedeckej fakulty, ich ústavu. Bola tam jedna z
neurologického ústavu, šéfka neurologického ústavu a jeden ich externý zamestnanec, ktorý je inak
zamestnanec Univerzity veterinárneho lekárstva, špecialista na molekulárnu biológiu. Vzťah medzi ňou
a členmi komisie bol na profesionálnej báze. Vo výberovom konaní mala byť úspešná, pretože splnila
kritériá, podmienky, ktoré boli na ňu kladené. Iné výberové konania boli koncipované inak, boli inak
stanovené kritériá. Práveže bolo zaujímavé, že sa vyžadovalo to isté ako v tých predošlých, t.j. boli
rovnaké požiadavky, kritériá zahŕňajúc aj kontinuálnu publikačnú činnosť, ona nevidela rozdiel s inými
výberovými konaniami a naraz to takto dopadlo, ako to dopadlo. Aj v predchádzajúcich výberových
konaniach bola jedinou uchádzačkou. V ten deň sa konali aj výberové konania na miesto asistentov a títo
prešli a dostali pracovnú zmluvu na 5 rokov. Nemožno však porovnávať miesto asistenta a docenta. Iné
kritériá sa kladú na asistenta, iné na docenta. Najväčšou ujmou bolo zničenie spoločenského statusu,kedy sa stala nezamestnanou po 25tich rokoch vo veku 55 rokov, čiže 6 rokov pred dôchodkom, kedy
nie je veľký predpoklad nájsť si nové zamestnanie.
64. V konaní vypovedala svedkyňa doc. RNDr. B. G., CSc., ktorá uviedla, že výberové konanie na
funkciu docenta na ich ústave bolo vykonávané tak, ako bežne. Uchádzači sa prihlásia do výberového
konania, dostavia sa v danom termíne na výberové konanie, kde je výberová komisia, uchádzača
oslovia, aby povedal svoj zámer a zhodnotil doterajšiu svoju činnosť na ústave, aby ich oboznámil
so zámerom svojho ďalšieho pôsobenia na ústave a potom zhodnotia činnosť. U žalobkyne neboli
spokojní s jej činnosťou, boli na ňu pomerne veľké sťažnosti zo strany študentov. Ďalšou jej úlohou
okrem výučby anatómie bolo zaviesť predmet Antropológia, ktorá požiadavka jej bola daná pri nástupe,
tento predmet nezaviedla, a jej vedecká činnosť nezodpovedala vedeckej činnosti docenta. Vo viacerých
bodoch nespĺňala náplň práce docenta ako tvorivé riešenie najzložitejších úloh a rozvoja vedy a
techniky zamerané na rozvíjanie poznania v študijnom odbore, tvorivá aplikácia výsledku výskumu do
pedagogickej činnosti, vedenie prednášok, vedenie doktorantov, výskumná, alebo umelecká činnosť
a zverejňovanie je výsledkov, vedenie výskumných, alebo umeleckých tímov, ktoré vykonáva učiteľ
vysokej školy po získaní vedeckopedagogického titulu a umeleckopedagogického titulu. žalobkyňa
nespĺňala najmä riešenie najzložitejších úloh rozvoja vedy a techniky. Očakávalo sa od nej, že buď
získanejakývedeckovýskumnýprojektalebobudetvorivýmspoluriešiteľom.Čosatýkatvorivejaplikácie
výsledkov výskumu do pedagogickej činnosti, takýto vedecký výskum u nej neprebiehal, tak nemohla
ho aplikovať do pedagogickej činnosti vedenia doktorantov. Je pravdou, že mala troch doktorantov,
no títo neboli vedení adekvátne, sťažovali sa na ňu, nemali nejakú konkrétnu činnosť, ale hlavne
nemali výsledky. Prednášky viedla, ale zo strany študentov boli na ňu sťažnosti. Žalobkyňa bola rok
predtým na to upozornená, aby to napravila, ale podľa informácií od študentov sa nič nezmenilo.
To bol jeden z dôvodov jej neúspechu vo výberovom konaní. Vedeckovýskumná činnosť žalobkyne
nezodpovedala jej funkcii, jej zaradeniu ako docenta a pedagogické predpoklady vzhľadom na tie
sťažnosti študentov. Prístup výberovej komisie bol úplne rovnaký k uchádzačom. Títo sa uchádzali na
rôzne miesta a boli posúdení, že spĺňajú tieto predpoklady, ktoré sú predpísané pre danú pracovnú
činnosť. V podmienkach vypísaných pre výberové konanie bolo uvedené, že ide o miesto docenta a
popis činnosti docenta je pre každého rovnaký. Do výberovej komisie vymenováva pán dekan, bolo jej
dané písomné menovanie. Čo sa týka kvalifikácie svedkyne, táto je docentkou v odbore a celý život
pracujemvoblastihistológieamorfológie.Väčšinamojichpublikovanýchprácjevoblastimorfologických
vied. Anatómia spadá pod oblasť morfológie. Pred výberovým konaním jej boli dané k dispozícii
materiály a dokumenty uchádzačky - žalobkyne. Žalobkyňa spĺňala kvalifikačné kritériá, ale nespĺňala
pracovnú náplň podľa katalógu náplne pracovných činností. Výberové konanie bolo vypísané na miesto
docenta a každý docent má podľa katalógu takéto pracovné činnosti spĺňať a to žalobkyňa vedela.
Na osobnom pohovore výberového konania jej osobne povedala výhrady, ktoré mala voči jej činnosti,
aj to tam rozdiskutovali. V zápisnici to nie je, pretože nikdy do zápisnice takéto údaje nedávali, len
výsledok hlasovania. Nie je podmienkou, aby to bolo obsahom zápisnice. Hodnotenie prebehlo tajným
hlasovaním členov komisie. Bolo to pracovné miesto docent v študijnom odbore biológia, čiže nie je
podmienka,abysvedkyňabolaanatóm.Bolotopracovnémiestovodborebiológia,aonajeodborníčkav
morfologickýchvedách,kdespadáanatómia.Kvalifikačnépredpokladyvedeckopedagogickýtituldocent
spĺňala, ale iné kritériá a požiadavky: kontinuálna a publikačná činnosť v odbore toto nie, pretože
nepublikovala v dostatočnom rozsahu. Ak aj v zozname publikačnej činnosti je uvedených 170 prác,
to nie je publikačná činnosť, to sú rôzne príspevky do zborníkov, rôzne konferencie miestneho typu v
rámci Košíc. Na univerzite sa ako publikácia počíta práca, ktorá je karentovaná, tzn. že je to publikované
vo vedeckých odborných časopisoch. Musí to prebehnúť oponentúrou toho časopisu. Toto kritérium
žalobkyňa nespĺňala. Vyhodnotenie tohto sa odráža v hlasovaní, nepíše sa do zápisnice. Publikačná
činnosť žalobkyne za posledné 2 až 3 roky (rozumej pred rokom výberovým konaním v roku 2014) sa
znižovalaapretonespĺňalatútopodmienku.Ďalšídôvodbolnegatívnehodnotenieštudentov,ktorésapo
upozornení aj tak nezmenilo. V roku 2013 žalobkyňa uspela vo výberovom konaní s tým, že ako komisia
sme ju upozornili, že nie sme celkom spokojní s jej prácou a preto dostala vlastne aj pracovnú zmluvu na
jeden rok a tento rok mala na to, aby tieto nedostatky upravila, čo sa nestalo. Nové výberové konanie na
jej miesto vyhlásené nebolo, pretože posúdili, že nepotrebujú to miesto. Čo sa týka rozporu v dátumoch
dokumentovsúvisiacichsvýberovýmkonaním,svedkyňasanevedelavyjadriť.Všetcičlenoviavýberovej
boli odborníci v odbore biológia, pričom traja boli mimo UPJŠ. Publikačnú činnosť žalobkyne zhodnotila
svedkyňa ako veľmi nedostatočnú, až podpriemernú. Jej publikačná činnosť bola veľmi nesúrodá, nikdy
nefigurovala v publikáciách, nemyslím tým konferenčné príspevky a podobne ako prvý autor, čo je
u docenta dosť podstatné. Tie publikácie boli z rôznych oblastí, kde sa podieľala len nejakou maloučiastkou na vzniku publikácie. Jej autorský podiel v týchto príspevkoch sa dá sa to pozrieť v univerzitnej
knižnici, kde sú zaevidované publikácie a tam je percentuálny podiel. Publikácie na prírodovedeckej
fakulte sa hodnotia podľa inpakt faktoru, ktorý svedčí o kvalite týchto časopisov a podľa výšky toho
inpakt faktoru sa dávajú do kategórií. jej kontinuálna publikačná činnosť bola zhodnotená vo výberovom
konaní ako nedostatočná.
65. V konaní vypovedal svedok Prof. RNDr. J. O., CSc., ktorý uviedol, že aj toto výberové konanie
prebiehalo tak, ako desiatky iných predtým, desiatky iných potom. Vždy ten dotyčný, ktorý sa uchádza o
svoje miesto, predloží nejaký projekt. Predtým sú stanovené nejaké kvalifikačné podmienky atď. Potom
komisia vyhodnocuje to, čo počula, či je to teda reálne, alebo nereálne. Konkrétne u žalobkyne to
bolo tretie výberové konanie. Na prvom výberovom konaní ju prijímali cca4 roky dozadu, keď k nim
prichádzala z Lekárskej fakulty na vyučovanie predmetu anatómia. Potom bolo ďalšie výberové konanie,
kde sa vzniesli určité kritické pripomienky, že práca vysokoškolského učiteľa je založená na vedeckom
bádaní a prenose týchto výsledkov do pedagogického procesu. Bolo jej vytýkané, že nedostatočne
to zabezpečuje, že nepôsobí, nebáda vo vedeckom výskume s tým, že už vtedy vzniesla výberová
komisia nejaké pripomienky. Na poslednom výberovom konaní sa vlastne už vychádzalo z toho a
konštatovalo sa, že nenastali nejaké rapídne zmeny, ani snaha na zlepšenie toho výkonu. U každého
zamestnanca sa hodnotil určitý výkon, výkon pedagogický, výkon vedeckovýskumný a výsledky pani
docentky v porovnaní s inými docentami na fakulte nezodpovedali tomu, čo od docenta očakávali.
Nepublikovala, nerealizovala vedecký výskum, teda nemohla prirodzene to, čo má v pracovnej náplni a
čo hovorí 13. platová trieda, kde sa popisuje, čo má robiť, tak nemohla prenášať samozrejme najnovšie
výsledky vedeckého výskumu do pedagogického procesu, viesť doktorantov atď. Toto brala výberová
komisia na zreteľ a potom nastalo tajné hlasovanie o tom, či každý z tých členov výberovej komisie
odporúča, alebo neodporúča prijať do zamestnania a výsledok bol, že šiesti členovia boli proti a jeden
člen komisie bol za prijatie. Asi toľko v stručnosti k tomu priebehu. Žalobkyňa to mala ešte uľahčené,
lebo nebola nová, prvýkrát na výberovom konkurze, takže ako predstavovala ten svoj projekt, bolo
hneď konfrontované s tým, čo sa dialo počas tých štyroch alebo piatich rokov predtým. Čo sa týka
nezrovnalostívdátumochdokumentovsúvisiacichsvýberovýmkonaním,môžeísťopreklep.Menovacie
dekréty členom výberovej komisie dával dekan. Určite som aj svedok ním menovaný. Dodnes je toto
miesto žalobkyne neobsadené, výučbu zabezpečujú v rámci interných možností. Výberová komisia
overovala a hodnotila ako si žalobkyňa predstavuje ďalšie pôsobenie, čo by mohla urobiť v rámci
pedagogických a vedeckých výskumov. Potom komisia zhodnotila a rozhodla v tajnom hlasovaní. V
podmienkach vypísaných pre toto výberové konanie bolo uvedené kontinuálna publikačná činnosť,
takže to sa tam vyhodnotilo ako nedostatočné, lebo žalobkyňa nepublikovala v posledných rokoch
výsledky svojho vedeckého výskumu, čo vlastne bolo jej pracovnou náplňou. Na základe tohto dospela
komisia k takému názoru, ako dospela. Pod kontinuálnou publikačnou činnosťou je potrebné rozumieť,
že pracujem kontinuálne vo vedeckom výskume a kontinuálne svoje výsledky zverejňujem, chodím na
konferencie, publikujem v tzv. karentových časopisoch a toto všetko bolo u žalobkyne veľmi ťažko nájsť
v tom čase, keď to hodnotili. Čo sa týka kvalifikácie svedka, tento je univerzitným profesorom biológie,
kedy jej súčasťou je anatómia. Nemusí byť anatómom, aby vedel posúdiť, či pani kolegyňa publikuje,
vedecky pracuje a môže plniť v plnom rozsahu to, čo má v pracovnej náplni. Anatómia je súčasťou
biológie a on je kompetentný to posúdiť. Na priebeh výberového konania si presne po troch rokoch
nepamätá, pani predsedníčka komisie jej dala priestor, aby sa vyjadrila k svojej perspektíve a potom
jednotliví členovia komisie jej kládli otázky a pani docentka na ne odpovedala. Plnenie kvalifikačných
predpokladov kontroluje administratívna pracovníčka, keď sa prihlási daný človek do konkurzu. Bez
toho, že by spĺňal kvalifikačné predpoklady, by nedostal pozvánku na výberové konanie. Pani docentka
spĺňala kvalifikačné predpoklady, ale to je základný predpoklad k tomu, aby bol niekto pozvaný na
výberové konanie. Prezentácia pani docentkou prebehla ústnou formou a k tejto bolo veľké množstvo
pripomienok, otázok. V zápisnici to nie je, pretože sa to nezachytáva na diktafón. Keby mali plne
podchytiť celú diskusiu a otázky, museli by byť profesionálne zamestnaní ako výberová komisia, lebo v
ten deň bolo niekoľko výberových konaní. Ročne je to niekoľko desiatok. Vždy to organizovali a sústredili
do jedného týždňa a takýto podrobný zápis sa určite v zápisnici nekonal. Zápisnicu pani predsedníčka
určite dostala v nejakej štruktúre, kde sa vypĺňa priebeh celej diskusie. Najdôležitejšie na tom celom je
to záverečné tajné hlasovanie. K otázke žalobkyne ako spolugaranta, svedok uviedol, že dôležitý nie je
spolugarant, ale garant a v tomto prípade garantom je prof. Y.. Pani docentka bola spolugarantom, keď
mala pracovnoprávny vzťah a po jej odchode sme požiadali akreditačnú komisiu o zmenu spolugaranta
a v súčasnosti pani docentka nie je spolugarantom. Celý ten proces trvá niekoľko mesiacov až rok, čiže
potom ako odišla, požiadali akreditačnú komisiu. Akreditačnej komisii to trvá niekoľko mesiacov. Ak ajdňa 15.3.2017 figurovala žalobkyňa na stránke fakulty ako spolugarant, to asi nejaký administratívny
pracovník fakulty nesplnil svoju pracovnú povinnosť, neuskutočnil tú výmenu, ale dôležité nie je to, čo
visí na web stránke, ale aký oni máme doklad z ministerstva školstva a akreditačnej komisie. Kontinuálna
publikačná činnosť je jeden z hlavných ukazovateľov, ktorý pri meraní tzv. výkonnosti pracovníkov
sledujú a vyhodnocujú. Sledujú publikačnú činnosť, grantovú úspešnosť, pedagogickú zaťaženosť a
robili sa bodové hodnotenia, keď každá aktivita mala určitý príslušný počet bodov. Systém hodnotenia
bol schválený radou ústavu, a do hodnotenia žalobkyne spadali nejaké roky 2012 - 2014 a z tohto
hodnotenia v rámci kategórie docentov vyšla pani docentka s najhorším hodnotením v porovnaní v rámci
tej kategórie docentov. Čo sa týka kontinuálnej publikačnej činnosti, aj na predchádzajúcom výberovom
konaní s ňou na túto tému hovorili, upozornili ju, že by bolo vhodné nadviazať spoluprácu s nejakými
kolegami na ústave, alebo aj mimo ústavu, aby sa zapojila do vedeckého výskumu, lebo aj od tohto
hodnotenia jednotlivcov záviselo hodnotenie ústavu.
66. V konaní vypovedal svedok Doc. RNDr. D. R., PhD., ktorý uviedol, že je dekanom fakulty. Žalobkyňu
pozná po mene. V roku 2014 došlo k hromadnému výberovému konaniu na Ústave biologických a
ekologických vied. Niekoľko konaní skončilo s tým, že výberová komisia navrhla uchádzača neprijať
v zmysle všetkých platných predpisov, on rešpektoval rozhodnutie výberovej komisie a uchádzačov
neprijal. Okolnosti tohto výberového konania boli mimoriadne v tom, že uchádzačka nevyhovela, čo
však nie je výnimočné. Spravidla personálne oddelenie sleduje nutnosť vypísať výberové konanie,
upozorniť na to riaditeľa. Vo chvíli, keď príde návrh na vypísanie konania, spravidla vypíšu konanie,
zverejnia v súlade s platnou legislatívou a ďalej on menuje komisiu. Následe on ako dekan obdrží
zápisnicu z výberového konania a na tom základe je spracované rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí.
Menovanie komisie sa udialo na základe návrhu. Menovacie dekréty vedia doložiť. Členovia komisie boli
odborníci biomedicínskych a biologických vied. Všetci spĺňali podmienky na posudzovanie spôsobilosti
v odbore anatómia. Neposudzoval sa špeciálne odbor v anatómii, posudzovala sa schopnosť zastávať
miesto docenta v danom študijnom programe. Pani docentka pôsobila na prírodovedeckej fakulte v
biologických študijných programoch. Anatómia je len podporný predmet pre fyziológiu živočíchov a
človeka a z hľadiska toho posúdenia je biológ, resp. mali sme tam aj zástupcu z veterinárneho lekárstva,
ktorý je dostatočne kompetentný. Študijný program, na ktorom sa vyučuje tento predmet, je fyziológia
živočíchov a človeka, resp. aj všeobecná biológia a teda oni neriešili nejakú špecializovanú výučbu
pre lekárske disciplíny. Pani docentka vydala knihu pod hlavičkou univerzity, ale ak sa to porovná so
štandardnými učebnicami anatómie na lekárskej fakulte, rozsah je ďaleko menší. Ten predmet má inú
vážnosť než v rámci lekárskej fakulty. Formulácia v zákone, že po neúspešnom výberovom konaní
sa nové výberové konanie následne vyhlási. Následne znamená časovo neskôr, čo časovo logicky
neobmedzuje kedy. Ústav mohol v tom čase zvážiť, či takúto výučbu potrebuje, resp. nevie ekonomicky
zabezpečiť inak. Podnet na vyhlásenie nového výberového konania prichádza z ústavu, ktorý musí
personálne aj materiálne zabezpečiť študijné odbory, ktoré tam má. Keďže dnes máme rok 2017 a
študijné programy ďalej bežia, z toho vyplýva, že ústav zabezpečil výučbu predmetu a zrejme nemal
žiadne iné dôvody vypisovať konkrétne miesto pre anatómiu. Predmet anatómia nemá garanta, garanta
má študijný program. Keď žalobkyňa neprešla výberovým konaním, začal mechanizmus nahlásenia
zmeny spolugaranta a akreditačná komisia v tom čase prijímala rozhodnutia s veľkým oneskorením.
Niekedy stačí akreditačnej komisii ohlásenie, že to vieme personálne dostatočne zabezpečiť. Ak aj
odhlásili žalobkyňu neskôr, tak to znamená len to, že porušili vo vzťahu akreditačnej komisie nejaké
predpisy. Výberové konanie prebieha tak, že prídu prihlášky, spracujú sa, potom sa zíde výberová
komisia, ktorá osobne vypočuje uchádzača, zhodnotí jeho vystúpenie na výberovom konaní + materiály,
ktoré predložil a posúdi súlad s očakávaniami na dané miesto. Pred výberovým konaním personalistika
vyhodnocuje sa to, čo sa technicky skontrolovať dá, či j výpis alebo odpis registra trestov, žiadosť,
diplomy o kvalifikácii, životopis a iné technické náležitosti. Personalistika nemá šancu posúdiť odbornú
schopnosť, publikačnú činnosť. To je už na odbornej komisii. Ak tam je kritérium kontinuálna publikačná
činnosť, alebo ak máme v kritériách, že má mať 13 publikácií z nejakej kategórie, tak toto samozrejme
nemôže posudzovať personalistika. V podmienkach výberového konania je uvedené, že obsadzujeme
miesto docenta v danom študijnom programe a vysokoškolský zákon dával na toto odpoveď, čo je
potrebné. V každom prípade on menoval výberovú komisiu. Toto výberové konanie nebolo iné než
ostatné výberové konania, neriadilo inými pravidlami, inak nepostupovala ani komisia. U nich sa stávalo
sa, že bolo výberové konanie, bol jeden uchádzač a neprešiel. Kvalitatívne kritériá ako napr. kontinuálnu
publikačnú činnosť môže posúdiť komisia a je menovaná tak, aby odbornosť tomu zodpovedala, aby
vedela posúdiť túto otázku. Ich kritériá uvádzajú, že v odbore biológia má mať uchádzač 13 publikácií
v kategórii A na docenta a na profesora 30. To znamená, že medzi obdobím docentúry a profesúry bymal napublikovať 17 publikácií kategórie A. Ak to teda vydelíme nejakými desiatimi rokmi, čo je taká
primeraná doba na získanie ďalšieho kvalifikačného stupňa, tak mi vychádza 1,7 publikácií priemerne
ročne a toto by nazval takou kontinuálnou publikačnou činnosťou. Pani docentka za celú svoju kariéru
má 4 publikácie kategórie A, t.j. za celoživotnú kariéru. To znamená, že nielen za obdobie, čo bola u
nich a je tam teda disproporcia medzi očakávaniami a výsledkami. Takisto podobné kritérium je grantová
úspešnosť, to je veľmi špecifický argument, ktorý sa líši od odboru k odboru. Žalobkyňa nebola schopná
zabezpečiť doktorantom podmienky na realizáciu dizertačných prác. Ďalšia je pedagogická činnosť a pri
pedagogickej činnosti pri interných uchádzačoch sa komisia vie oprieť o výsledky študentskej ankety,
ktorá sa v súlade so zákonom realizuje každoročne a v prípade, že v týchto anketách je negatívny trend
dlhodobo, tak komisia pri tom vnútornom rozhodovaní to môže zobrať do úvahy. Na získanie grantu
potrebuje uchádzač preukázať patričnú vedeckú činnosť, spravidla sa to deklaruje publikáciami. Ak
porovná ich úspešných uchádzačov o granty, tak pravdepodobne šanca pani docentky získať grant bola
veľmi malá, čo sa potom prejavilo absenciou prostriedkov na výskum jednak jej a jednak jej doktorantov.
Čo sa týka nesúladu dátumov v dnešnej elektronickej dobe je bežná prax, že pri vytváraní novej verzie
dokumentov sa použije starý a záleží na pozornosti toho, čo to vytvára a kontroluje, či upraví všetky
potrebné fakty. Takže si viem predstaviť, že nejaký starý dátum pochádzal z nejakého predchádzajúceho
návrhu. Čo sa týka obehu dokumentov, tak v zásade to korešponduje tomu, čo hovoril na začiatku. Na
začiatku je návrh riaditeľa ústavu na vypísanie výberového konania, nasleduje vypísanie výberového
konania a ak to ukladajú predpisy aj zverejnenie v dennej tlači alebo na stránke Ministerstva školstva,
následnepouzavretíprihlášokkaždýuchádzačdostanepotvrdenieoprijatíprihlášky,menovaníkomisie,
stanovení termínu a pozvanie členov komisie a uchádzačov na výberové konanie. Komisia vytvorí
zápisnicu a na základe zápisnice sa vydáva rozhodnutie, ktoré sa odosiela uchádzačom. Aj v tomto
prípade bol takýto priebeh. Ak sa pozrel na anatómiu, čo je teda lekárska disciplína, anatómia vyžaduje 6
publikáciíkategórieAažalobkyňamáasiajdodneslenštyripublikácie.Toznamená,žeajkebyvýberová
komisiarozhodlaináč,onbymalproblémuzavrieťpracovnúzmluvu,pretožebybolavrozporesinterným
predpisom, ktoré vyžaduje plnenie kritérií na habilitácie v danom čase. Či pozeráme na žalobkyňu ako
zamestnankyňu ústavu biologických a ekologických vied alebo ako odborníčku v anatómii, ani v jednom
prípade nespĺňa minimálne požiadavky. Takýto odkaz v daných kritériách na vyhlásení výberového
konania nebol, pretože tieto návrhy vychádzajú z nejakých dlhodobejších zvyklostí a predovšetkým
ľuďom zvonku by sa možno lepšie orientovalo, keby to bolo všetko explicitne uvedené. Na druhej
strane je veľa predpisov, ktoré musíme rešpektovať bez toho, aby sme si dennodenne pripomínali, aké
sú. Navyše uchádzačka bola z interného prostredia a tieto informácie sú zverejnené na webstránke
„informácie pre zamestnancov“. Mala k nim prístup. žalobkyňa neuspela v poslednom výberovom
konaní, aj napriek tomu, že v predchádzajúcich áno práve pre kontinuálnu publikačnú činnosť. Ak sa
porovnali výsledky 2., 3., a 4. výberového konania a nebolo badať žiaden progresívny trend, tak to bolo
úplne prirodzený záver.
67. V konaní vypovedala svedkyňa prof. RNDr. U.U. DrSc., ktorá uviedla, že bola menovaná dekanom
prírodovedeckej fakulty za členku výberovej komisie na obsadenie funkčných miest, viacerých pozícii
vrátane tejto na funkčné miesto docenta v odbore biológia, na ktoré sa prihlásila docentka H.. Výberové
konanie prebiehalo úplne štandardným spôsobom, predstavením vedúcou teda predsedkyňou komisie,
potom sa oboznámili všetci prítomní s predloženým materiálmi, publikačnou činnosťou a všetkými
ostatnými dokumentmi a potom bola diskusia. Žalobkyňa bola na konkurze opakovane po roku. Predtým
keď sa zúčastnila, keďže svedkyňa tiež bola členkou tamtej komisie, pracovnú zmluvu iba na rok a
tam bol hlavný dôvod ten, aby bola zabezpečená kontinuálna výučba predmetu anatómia, ale už vtedy
bolo zrejmé, že nespĺňa niektoré kvalitatívne kritériá, napríklad kvalitnú kontinuálnu publikačnú činnosť
v odbore. Po tomto roku sa prihlásila opäť na konkurz a bohužiaľ konkurznú komisiu nepresvedčila
o tom, že sa situácia kvalitatívne zlepšila alebo zmenila. Takže konkurzná komisia dospela k takému
rozhodnutiu ako dospela. Brali do úvahy samozrejme všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných
miest v odbore biológia na pozíciu docenta, brali do úvahy takisto aj konkrétne kritériá, ktoré sú na
prírodovedeckej fakulte platné, pretože tie musí spĺňať uchádzač, ak má získať pozíciu docenta. Tie
kritériá v odboroch biologických je myslím 13 prác z kategórie A a ona ich mala podstatne menej. Boli
tam vznesené aj ďalšie pripomienky týkajúce sa spätnej väzby od študentov, ktorá nebola pozitívna.
Takisto nesplnenie niektorých úloh, napríklad zavedenie plastinačných materiálov pre potreby výuky
a niektorých ďalších a to problémy s vedením doktorantov. To boli pripomienky, na ktoré si spomína
svedkyňa z priebehu konania. Menovací dekrét dostala elektronicky podpísaný dekanom., pretože
každý takýto oficiálny list vedenia fakulty je podpísaný elektronicky. Vo výberovej komisii bol z prostredia
mimo UPJŠ profesor Y., aj docent J., aj doktorka X. Z. z neurobiologického ústavu a ju pokladajúnaozaj za odborníka z tejto problematiky a to z anatómie, lebo pracuje v oblasti neurobiológie, je
doktorka vied z neurovied. Bol tam potom profesor Y., ktorý je vedúci katedry biológie fyziológie
živočíchov, kde anatómia je esenciálnou súčasťou, pretože fyziológia bez anatómie sa nedá prednášať
a okrem toho tam bola doktorka G. - predsedníčka komisie, ktorá tak isto ovláda anatómiu, prednáša
histológiu a aj embryológiu, takže posúdenie odbornej stránky žalobkyne bolo dostatočne pokryté
týmito osobnosťami. Svedkyňa má docentúru, profesúru, aj veľký doktorát z genetiky a genetika
je najvšeobecnejšia biologická disciplína, takže zasahuje do všetkých biologických oblastí. Detailný
priebeh výberového konania nie je zachytený v zápisnici, lebo komisia dostala formulár, do ktorého sa
tieto veci nezaznamenávajú, zaznamenáva sa počet kladných, prípadne záporných hlasov. Svedkyňa
bola na mnohých konkurzoch a nikdy sa zápisnica nedáva podpisovať uchádzačovi. Uchádzač opustí
konkurznú miestnosť, komisia sa poradí, hlasuje, rozhodnutie odovzdá v zalepenej obálke na dekanát.
Žalobkyňa mala možnosť vniesť námietky v rámci diskusie. Boli vznesené isté námietky voči jej
doterajšiemu pôsobeniu a ona mala možnosť sa k tomu vyjadriť. U uchádzačky bola hodnotená úroveň
vzdelávacej činnosti, vedeckovýskumnej činnosti ako hlavnej činnosti, čo musí vykonávať. Samozrejme
hodnotenie publikačnej činnosti patrí k základnému hodnoteniu uchádzača. Komisia konštatovala,
že kvalita publikačných výstupov žalobkyne nie je dostatočná na funkciu docenta, uchádzačka sa
habilitovala na lekárskej fakulte, kde tie kritériá sú nižšie. Na prírodovedeckej fakulte sa požaduje na
funkciu docenta 13 pôvodných vedeckých prác kategórie A s inpakt faktorom časopisov, v ktorých sú
publikované tieto práce nad 0,8. Ona mala takýchto prác asi ani nie polovicu - 4. Kvalita publikačnej
činnosti je nesmierne dôležité kritérium, lebo nie je jedno či uchádzač publikuje nejakú vedeckú
prácu v nejakých lokálnych periodikách alebo kvalitnú vedeckú prácu v renomovaných periodikách. Jej
kontinuálnu publikačnú činnosť zhodnotili ako nedostatočnú na funkciu docenta. V iných výberových
konaniach neboli iné zápisnice, presne ten istý formulár. Tento postup voči uchádzačke - žalobkyni nebol
iný či odlišný prístup. Jediná odlišnosť bola v porovnaní s predchádzajúcim výberovým konaním, že tam
bol väčší počet členov komisie - 7 a boli to renomovaní odborníci s mnohými skúsenosťami v odbore a
bola snaha objektívne posúdiť, či naplnila očakávania, ktoré mala za ten rok naplniť. V predchádzajúcom
výberovom konaní žalobkyne bola členkou komisie svedkyňa, doc. G., pravdepodobne prof. O..
Svedkyňa nevylúčila možnosť, že v prípade jediného uchádzača, tento neprešiel cez výberové konanie.
68. V konaní vypovedal RNDr. L.H., ktorý uviedol, že v čase výberového konania zastával funkciu
vedúceho katedry. So žalobkyňou sa poznal v rámci odborných kontaktov. Bola školiteľkou a
spolugarantkou študijného programu fyziológia živočíchov, ktorého je garantom. Do výberovej komisie
bol menovaný na návrh riaditeľa ústavu, vtedajšieho profesora O. spolu s ďalšími kolegami v rámci
ústavu, aj externých. Samotné výberové konanie prebiehalo štandardným spôsobom. Každý na začiatku
povedal formou určitého monológu o sebe, čo robil v tom uplynulom období, aké má výsledky z oblasti
vedeckovýskumnej činnosti, čo všetko zabezpečoval v rámci pedagogických úloh a ďalšie veci, ktoré
pokladal za dôležité oznámiť alebo vyzdvihnúť zo svojej činnosti. No a potom ešte predsedníčka uviedla
nejaké životopisné údaje, uviedla hlavne pre tých, ktorí boli mimo ústavu, ktorí ju až tak dobre nepoznali.
Takisto bola komentovaná publikačná činnosť. Následne žalobkyni boli kladené otázky, na ktoré ona
odpovedala. Výsledok výberového konania bol negatívny, tzn. že pracovná zmluva docentky H. nebola
predĺžená. Hlavným dôvodom bolo neplnenie úloh hlavne z oblasti vedecko-výskumnej činnosti, ktoré
jej boli uložené rok predtým, keď bola na predošlom výberovom konaní, kde jej bola vlastne predĺžená
pracovnázmluvaorok.Tietoúlohyapripomienkykjejčinnostismeposudzovaliaväčšinačlenovkomisie
bola tej mienky, že nesplnila tie úlohy a tým pádom vlastne ten rok, ktorý mala vlastne k dispozícii, aby
ukázala, že ten trend jej činnosti je pozitívny, tak ho nevyužila. Ona vystupovala pomerne sebavedomo
až arogantne, ale ako keby sme jej nemali právo nič vyčítať, alebo ako keby sme neboli kompetentní jej
niečo hovoriť. Celkový dojem bol dosť negatívny. Dostal menovací dekrét podpísaný dekanom fakulty,
nepamätá sa, či elektronicky. Na výberovom konaní žalobkyne boli závery z predošlého výberového
konania zhrnuté aj dôvody, prečo jej zmluva bola predĺžená len na rok. Oboznamovala s tým doc. G.,
ktorá bola predsedníčka komisie a jej priama nadriadená. Svedok je fyziológ zameraný na fyziológiu
živočíchov. Má ukončenú prírodovedeckú fakultu odbor biológia, titul kandidáta vied tiež obhajoval v
odbore biológia a potom v rámci ďalších rokov sa špecializoval na fyziológiu živočíchov a z toho potom
aj habilitoval a dostal profesorský titul.
69. Bola taká prax, že priamo členovia výberovej komisie navrhovali obdobie, na ktoré sa má uzavrieť
pracovný pomer. Na hlasovacom lístku je síce len áno, alebo nie, ale komisia sa musela dohodnúť, na
akú dobu pôjde ten uchádzač a potom sa mohol každý člen komisie rozhodnúť, či bude za, alebo nie.
To už bolo tajné hlasovanie. Jeden člen výberovej komisie mal byť odborník z príslušného odboru, t.j.
biológia so zameraním na anatómiu a mal byť mimo prostredia UPJŠ. Bola to pani Dr. Z. zo Slovenskejakadémie vied a z Biologického ústavu a pán prof. Vilček je z Univerzity veterinárneho lekárstva.
Pred výberovým konaním im boli dané materiály a dokumenty ohľadom uchádzača. Konanie viedla
Doc. G.. Po odchode žalobkyne táto ostala uvedená ako spolugarantka, až neskôr bola nahradená
docentkou pani L.. Bolo to určité nedopatrenie, že na to nejako nedohliadli, aby to oznámili akreditačnej
komisie.Bolahodnotenávedeckopublikačnáčinnosťžalobkyne,lebomalapriloženékprihláškedoklady,
že má 170 publikácií. Pri obsadzovaní miest, či už odborných asistentov, profesorov, docentov sú
určité minimálne kritériá, ktoré musí uchádzať plniť z jednotlivých kategórií týchto publikácií. Tieto sa
nedávajú do podmienok v oznámení výberového konania, tieto sú zverejnené a každý si ich môže
pozrieť v informačnom systéme fakulty. Uchádzačom sa nedávala podpisovať zápisnica. Celý postup
bol štandardný, postupovalo sa rovnako ako pri predošlých prípadoch. Uchádzači mali všetky možnosti,
aby sa obhajovali, aby vysvetľovali námietky, ktoré boli vznesené. On nevidel žiadnu diskrimináciu, že by
sa voči žalobkyni vystupovalo nejak inak, ako voči tým ostatným. Posudzovali aj kontinuálnu publikačnú
činnosť, a prihliadali na to hlavne od posledného výberového konania, či došlo k nejakej náprave, alebo
nie.
70. V konaní vypovedal svedok RNDr. J. J. CSc., ktorý uviedol, že v čase predmetného výberového
konania bol interný zamestnanec žalovaného na čiastočný úväzok. Bolo to klasické výberové konanie,
ako ich prebehlo dosť veľa. Dostal dekrét, prišiel, posúdili uchádzačov. Nič výnimočné sa uňho s
týmto výberovým konaním nespája. Nič, čo by vybočovalo z toho bežného rámca ako prebiehali všetky
výberové konania. Tak ako pri každom výberovom konaní, hodnotila sa pedagogická aktivita, publikačná
aktivita, v tomto prípade tam boli viac menej konkrétne zadania, ktoré mala pani docentka splniť a
realizovať v tom predchádzajúcom výberovom konaní a toto všetko sa hodnotilo. Boli im predložené
materiály dotyčnej. Tam boli kategorizované pedagogické aktivity a podobne a každý, kto cítil za
potrebné, sa k tomuto vyjadroval. Publikačné výstupy majú rôznu váhu a rôznu kvalitu. Najvyššiu
kvalitu majú výstupy, ktoré sú karentované publikácie. Štrukturovaný zoznam každý videl na výberovej
komisii. U žalobkyne boli počty také, že to nestačilo, bola to slabá aktivita, iba 4 karentované práce.
Dokumenty ohľadom uchádzačkymu boli dané priamo na výberovom konaní. Svedok má vyštudovanú
Univerzitu Komenského, Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, odbor jadrová chémia. Po škole pracoval
na ústave molekulárnej biológie, kde urobil ašpirantúru, CSc. mám v molekulárnej biológii, má docentúru
z biochémie a je riaditeľom toho ústavu. Zápisnica z výberového konania je predpripravená, vypisuje sa
a podpisuje sa priamo tam. U docentky H. sa okrem publikačnej činnosti hodnotila aj vedecká činnosť
a boli k nej výhrady, lebo mala zaviesť nejakú novú metodiku, ktorú sa nepodarilo zaviesť. Jedna z
hlavných výhrad výberovej komisie voči žalobkyni bola jej kontinuálna publikačná činnosť. Komisia ju
hodnotila ako slabú, nedostatočnú.
71. V konaní vypovedal svedok Ing. Y. Y., ktorý uviedol, že na univerzite nepracuje a ani v
čase výberového konania nepracoval. On bol účastníkom viacerých výberových konaní vo svojom
profesionálnomživoteatotobolotiežjednoznichabološtandardné.PrišlopísomnéoznámeniezUPJŠ,
že je členom komisie. každý sa niečo pýtal uchádzačky, vrátane neho. Na konci je tajné hlasovanie.
Rozdajú sa lístky, na ktorých je napísané, či áno, či nie a v podstate zaškrtnú, čo uznajú za vhodné.
k tomuto výberovému konaniu si pamätá, že tam boli nejaké problémy s kolegyňou, čo sa týka jej ako
osoby, nebol to najštandardnejší prípad. Svedok ukončil České vysoké učenie technické v Prahe, odbor
chémia, kandidáta vied robil z chémie, docentúru urobil z biológie, profesúru z virológie, čo je časť
biológie. Okrem publikačnej vedeckej činnosti sa hodnotili odborné veci. Kolegovia v komisii z danej
univerzity mali čiastočné výhrady k jej osobe, predovšetkým k jej predchádzajúcemu výkonu. To preňho
bolo niečo nové, takže jeho otázky smerovali k tomu. Zápisnica bola štandardná zápisnice, formulár, kde
sa dopisujú veci, daná uchádzačka dostala toľko hlasov a odporúča sa, neodporúča sa. Hodnotila sa aj
kontinuálna publikačná činnosť v odbore tejto uchádzačky, čo štandardnou náplňou prijímacej komisie
a v tomto konkrétnom prípade to neboli nejaké výkony kolegyne, čakal by lepšie na pozíciu docenta.
Nakoniec sa v tomto duchu aj niečo pýtal, ale celkovo nemal dojem, že je to naj uchádzačka. Členovia
komisie, predovšetkým domáci, to citlivo vnímali, bola tam debata, že tá kontinuálna publikačná činnosť
nie je uspokojivá. Bolo to štandardné konanie, nevybočovalo ničím. Akurát len kolegyňa nespĺňala
očakávania na dané miesto. Hodnotilo sa obdobie posledných 3-4 rokov.
72. V konaní vypovedala svedkyňa RNDr. X. Z., DrSc., ktorá uviedla, že žalobkyňu pozná z daného
výberového konania. Ona pôsobí na neurobiologickom ústave biomedicínskeho centra Slovenskej
akadémie vied od roku 1982Dopracovala k titulu doktor vied, takže má značné skúsenosti vo vedeckej
práci a mala zopár projektov, vedie niekoľko projektov a má asi ôsmich, deviatich ukončenýchdoktorantov. Bola prizvaná do výberového konania ako externý člen komisie, kde sa pani docentka
uchádzala o docentské miesto, predtým mala len ročnú pracovnú zmluvu. Ak mal niekto iba ročnú
pracovnúzmluvu,toznamenalopretohopracovníka,ženiečonespĺňa,nejakékritériánespĺňa,pretomal
iba ročnú pracovnú zmluvu. Tzn. jej z toho vychádzalo, že mala rok na to, aby nejakú aktivitu zlepšila. Išlo
o vedecké publikácie a to v tom roku, v ktorom mala nápravu urobiť, nestihla. Pani docentka na kladené
otázky zo strany tých interných zamestnancov reagovala tak, že neobjasnila dostatočne ten stav, prečo
k tomuto došlo. Výberové konanie prebiehalo tak, že predsedníčka komisie vyzvala pani docentku, aby
sa predstavila. Oni si to vypočuli. Boli kladené otázky ohľadom toho, čo urobila v priebehu toho roka,
aby došlo k náprave čo sa týka vedeckej aktivity, nespĺňala nejaké kritériá, publikačné, resp. impakt
faktor. Je taký všeobecný pohľad na to, čo a aké kritériá by mal spĺňať docent. Kritériá podľa jej názoru
konkrétne nie sú, ale očakáva sa, že docent musí spĺňať pedagogicko vedeckú aktivitu, nestačí iba
získať titul, ale aktívne rozvíjať tieto aktivity. Na otázky, ktoré boli kladené pani docentka táto dostatočne
nevysvetlila, prečo tú aktivitu nemá takú, akú má mať. Toto výberové konanie sa určite neodlišovalo od
iných výberových konaní. Tam ale už bolo memento, že už v predchádzajúcom výberovom konaní mala
zmluvu na rok a zareagovala tak, ako zareagovala. Ppani docentka bola dosť negatívna, nevysvetlila to
dostatočne. Pani docentka v tomto výberovom konaní nebola nezvýhodnená alebo znevýhodnená voči
iným uchádzačom aj napriek tomu, že to bolo výberové konanie, kde bola sama
73. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
74. Podľa čl. 8 zákona CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.
75. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), ak tento zákon v prvej
časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
76. Podľa § 13 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať
so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
77. Podľa § 13 ods. 2 ZP, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj
z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
78. Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
79. Podľa § 13 ods. 4 ZP, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2; zamestnávateľ je povinný na
sťažnosťzamestnancabezzbytočnéhoodkladuodpovedať,vykonaťnápravu,upustiťodtakéhokonania
a odstrániť jeho následky.
80. Podľa § 13 ods. 5 ZP, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok
podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
81. Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo
zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.82. Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou (ďalej len antidiskriminačný zákon), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady
rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
83. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočívavzákazediskrimináciezdôvodupohlavia,náboženskéhovyznaniaaleboviery,rasy,príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti. 1a)
84. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
85. Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
86. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie,
pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
87. Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.
88. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
89. Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
90. Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
91. Podľa § 6 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania, 8)
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.
92. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.93. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
94. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
95. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, ak
tento zákon neustanovuje inak.
96.Podľa§74ods.1zákonač.131/2002Z.z.ovysokýchškolách,navysokýchškoláchakozamestnanci
pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
97. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, obsadzovanie pracovných miest
vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým
konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie
docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa.
Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na
svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú
na fakulte.
98. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, verejná vysoká škola
vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest
vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a
funkcií vedúcich zamestnancov.
99. Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, tento zákon
sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú iné
právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu
členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný
celok.
100. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, miesto vedúceho
zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods.
2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na
základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis 12) ustanovuje aj iný spôsob
výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca
kolektívnym orgánom.
101.Podľa§5ods. zákonač.552//2003Z.z.ovýkoneprácvoverejnomzáujme,výberovýmkonanímna
obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len "výberové konanie") sa
overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu
povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní
sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych
vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. 12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického
alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia.
102. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberové
konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej
komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárnehoorgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti
zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa
vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje
a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,
b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa
osobitného predpisu, 4)
d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,
e) zoznam požadovaných dokladov,
f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
103. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, zamestnávateľ,
ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej
komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ.
Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán
štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov,
z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie
je nepárny.
104. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, uchádzača, ktorý
spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové
konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového
konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou
a pohovorom.
105. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberová
komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov
a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie
uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom
podľa poradia. Uchádzač podľa poradia na účel preukázania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 pred
uzavretím pracovnoprávneho vzťahu postupuje podľa § 3 ods. 4 až 7.
106. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, výberová komisia
písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
107. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, ak výberová komisia
na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca,
pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové
konanie.
108. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, voľné miesto
vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom
vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
109. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552//2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme, uchádzač, ktorý
sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich
práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
110.Vprvomradesasúdzaoberalargumentácioužalovanéhooprípustnostitakejtožaloby.Navýberové
sa vzťahuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ale aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác
vo verejnom záujme. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona, obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských
učiteľov a obsadzovanie vysokoškolských funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým
konanímvsúlades§15ods.1písm.c)zákona.Vust.§15ods.1písm.c)zákonajeuvedené,ževerejná
vysoká škola vydáva zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských
učiteľov, pracovných miest, výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich
zamestnancov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme upravuje práva a povinnosti
zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme. V ust. § 1 ods. 2 písm. d)
zákona je uvedené, že tento zákon sa vzťahuje na právnické osoby zriadené zákonom a právnickéosoby zriadené štátnym orgánom, obcou, alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona. Z
uvedeného vyplýva, že verejná vysoká škola je právnická osoba zriadená zákonom, na ktorú sa vzťahuje
aj zákon o výkone prác vo verejnom záujme. Zákon o vysokých školách priamo ukladá povinnosť
obsadzovať pracovné miesta vysokoškolských učiteľov výberovým konaním. Z tohto dôvodu sa na
proces výberového konania vzťahuje ust. § 5 zák. č. 552/2003 Z. z. a to na všetky miesta, ktoré sú
obsadzované výberovým konaním. Každý uchádzač, ktorý sa na základe rozhodnutia zamestnávateľa
alebo zo zákona podrobí pri obsadzovaní voľného pracovného miesta výberového konania, musí mať
zachované právo, ak sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní,
domáhať sa svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
prípade, že obsadzovanie funkcie vysokoškolských učiteľov je vykonávané výberovým konaním, musí
byť zo zákona dané právo všetkým uchádzačom domáhať sa preskúmania zákonnosti výberového
konania na príslušnom súde, vrátane uplatnenia nároku na nemajetkovú ujmu. Na predmetné výberové
konanie sa nevzťahuje zákon č. 67/1967 Zb. o správnom konaní. Z tohto dôvodu žalobkyňa nebola
oprávnená domáhať sa žalobou podľa § 247 a nasl. OSP preskúmania rozhodnutia vydaného vo
výberovom konaní. Vo výberovom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie, bol len oboznámený
výsledok výberového konania. Na výberové konanie sa nevzťahuje správny poriadok a v konaní nebolo
vydané žiadne rozhodnutie.
111. Podľa § 307 C.s.p. antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Podľa
§ 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Osobitnú množinu sporov v civilnom súdnom
konaní teda predstavujú antidiskriminačné spory, t.j. spory týkajúce sa porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa sa svojou žalobou výslovne domáha
nápravy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nie preskúmania zákonnosti
rozhodnutia (opatrenia), prípadne poskytnutia ochrany pred nečinnosťou orgánu. V preskúmavanej veci
nielen z označenia žaloby, ale aj z jej obsahu a petitu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáha ochrany pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. antidiskriminačného
zákona. Ide teda nepochybne o antidiskriminačný spor, ktorý sa nedotýka administratívneho konania ani
žiadneho rozhodnutia v pravom slova zmysle. Existenciu takéhoto sporu predpokladá aj Civilný sporový
poriadok, čo je zrejmé z ustanovenia § 307 C.s.p. Takýto druh sporu preto prejednávajú a rozhodujú súdy
v civilnom sporovom konaní. Je to súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom
konaní.
112. Po späťvzatí žaloby o určenie, že výsledok výberového konania vyhláseného žalovanou dňa
10.10.2014 na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v
študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a ekologických vied s uvedením kvalifikačného
predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 je
neplatný a že žalobkyňa bola vo výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského
učiteľa pre výkon funkcie docent v študijnom odbore 4.2.1. biológia na Ústave biologických a
ekologických vied s uvedením kvalifikačného predpokladu vedecko pedagogický titul docent v odbore
anatómia, ktoré prebehlo dňa 24.11.2014 úspešná, a o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou
a žalovanou trvá na dobu určitú do dňa 31.12.2019, súd sa zaoberal otázkou možnej diskriminácie
žalobkyne pri výberovom konaní zo dňa 24.11.2014 a jej nárokom na nemajetkovú ujmu
113. Vzhľadom na skutočnosť, že antidiskriminačný zákon je vo svojej relevantnej časti právnym
predpisomhmotnoprávnehocharakteru,musíbyťaplikovanývzneníúčinnomvčase,vktoromktvrdenej
diskriminácii došlo. Odlišné hmotnoprávne posúdenie by bolo arbitrárne a znamenalo by porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 471/2011).
114. Z ustanovenia § 13 Zákonníka práce, ako aj z ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z.
(Antidiskriminačný zákon) účinného v čase výberového konania, t.j. do 31.12.2014, vyplýva zásada,
podľa ktorej výkon práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi
a nikto nemôže svoje práva a povinnosti zneužívať sledujúc úmysel poškodiť druhého účastníka vzťahu.115. Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných
zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.
Antidiskriminačný zákon v § 1 ustanovuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje
prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo
viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 2 ods. l antidiskriminačného zákona).
116. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej
priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v
porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods.
2, ods. 3 antidiskriminačného zákona).
117. Súd považuje za nutné uviesť, že smernica Rady Európskej únie č. 2000/43/EC zo dňa 29. júna
2000 v časti týkajúcej sa dôkazného bremena v sporoch, v ktorých dotknuté osoby tvrdia, že voči
ním došlo k priamej či nepriamej diskriminácii, sa premietla s účinnosťou od 01. apríla 2002 do § 13
ods. 7 Zákonníka práce, po prijatí antidiskriminačného zákona s účinnosťou od 01. júla 2004 do jeho
ustanovenia § 11 ods. 2. Z vnútroštátnej právnej úpravy potom vyplýva, že dôkazné bremeno neťaží len
a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu.
118. Subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo
vzťahuknemumohlodôjsťkdiskriminačnémupostupužalovaného(uznesenieÚstavnéhosúduSRz30.
4. 2009 sp. zn. IV. ÚS 16/09). Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností,
z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého
zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno),
z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne
musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho pohlavie, sexuálna orientácia, náboženské
vyznanie alebo viera, rasový pôvod, národnostný pôvod alebo etnický pôvod, farba pleti, jazyk, sociálny
pôvod, majetok, rod, nepriaznivý zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, vek, manželský stav,
rodinný stav, povinnosti k rodine, členstvo alebo činnosť v politickej strane alebo v politickom hnutí,
v odborovej organizácii, v inom združení alebo iné postavenie, resp. pohlavie, náboženské vyznanie
alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna
orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný
alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie (§ 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona).
Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje
tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Posun v dôkaznom bremene teda v zmysle
uvedeného nie je automatický, nenastáva ihneď ako žalobca vyhlási, že je diskriminovaný. Žalobca v
žalobe, ktorou sa domáha ochrany pred diskrimináciou, musí označiť nielen osobu, o ktorej tvrdí, že
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ale tiež musí označiť a zároveň aj predložiť také dôkazy
(uniesť dôkazné bremeno) k skutočnostiam, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania. Navyše musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je zákonom
nedovolený dôvod napr. pohlavie, rasa, vek a pod. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. apríla 2009).
119. Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže
domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä
domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak
je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané
zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním rovnakého zaobchádzania bola značným
spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie dotknutej osoby,
môže sa táto osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určísúd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo
k jej vzniku.
120. Ďalšou možnosťou prichádzajúcou do úvahy v prípade, že sa určitá osoba domnieva, že
diskriminačné konanie, ktoré bolo voči nej nasmerované, má za cieľ alebo následok zásah do jej ľudskej
dôstojnosti, súkromia alebo občianskej cti, je možnosť obrátiť sa na súd s tzv. žalobou na ochranu
osobnosti. Takouto žalobou sa možno najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe
poskytlo primerané zadosťučinenie. V prípadoch, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, dotknutá osoba má tiež právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku takejto náhrady by súd určil vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. V konaní
o žalobe na ochranu osobnosti sa však na rozdiel od prípadov, kedy by súd rozhodoval o porušení
zásady rovnakého zaobchádzania, neaplikuje obrátené dôkazné bremeno.
121. Žalobkyňa v konaní nakoniec upresnila, že svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje pre
jej diskrimináciu žalovaným z dôvodu jej iného postavenia, t.j. nie titulom ochrany osobnosti a domáhala
sa vyslovenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k nej zo strany žalovaného, čím
došlo k zásahu do jeho práva na prístup k zamestnaniu. Za iné postavenie sa považuje určitá vlastnosť
alebo danosť, ktorú jedna osoba má a iná osoba nemá, a ktorá je práve z tohto dôvodu diskriminovaná.
V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa svoje iné postavenie odvodzovala z toho, že po získaní titulu
docent v roku 2010 sa zo strany žalovanej, na návrh jej priamej nadriadenej a predsedníčky výberovej
komisie, tiež docentky, začali voči žalobkyni uplatňovať rôzne
formy konania v rozpore so zákazom diskriminácie a konania v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré spočívali v skracovaní doby, na ktorú sa uzavierali pracovné úväzky. Žalobkyňa
by totiž v prípade úspechu a uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 77
ods. 4 Zákona o vysokých školách získala právo na uzavretie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku
70 rokov a plnila by podmienky inaugurácie na profesora. Žalobkyňa zároveň spĺňala podmienky aj
pre výuku zahraničných študentov v jazyku anglickom a túto výuku aj vykonávala. Jej bezprostredne
nadriadená, predsedníčka výberovej komisie tieto podmienky nespĺňala a nemala záujem, aby
žalobkyňa ju na poste vedúceho zamestnanca ohrozovala a preto preferovala zamestnancov s nižšou
vedeckou hodnosťou.
122. Obrana žalovaného, že nie je v právomoci súdu posudzovať postup žalovaného vo výberovom
konaní a následnú platnosť výsledku výberového konania, nie je dôvodná a súd sa s týmto nestotožnil
a v rámci rozhodovania o samotnom nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
Antidiskriminačného zákona posudzoval aj vyriešenie tejto otázky, ktorá po späťvzatí žaloby vo výrokoch
I. a II. predstavovala otázku prejudiciálnu. V dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní
sa totiž môže účastník domáhať súdnej ochrany s poukazom na Ústavu SR, ako aj na ustanovenie § 3
O.s.p., avšak súd sa nemôže nezaoberať otázkou, či žalobkyni v prípade ak jej návrhu bude vyhovené
vznikne automaticky nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na pracovné miesto docenta, o ktoré miesto
tu od začiatku išlo, nakoľko uvedené je naozaj iba v kompetencii samotného žalovaného. Ak by v
skutočnosti v konaní bolo preukázané, že postupom vo výberovom konaní došlo k porušeniu práv
žalobkyne na vyplývajúcich z rovnakého zaobchádzania mohli by jej vzniknúť nároky na nemajetkovú
ujmu tak, ako sa toho nakoniec žalobkyňa domáha v konaní.
123. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobkyňa nebola jedinou uchádzačkou u
žalovaného vo výberových konaniach uskutočnených v priebehu rokov 2010 až 2016, s ktorou by bol
uzavretý pracovný pomer následne len jeden rok. V roku 2010 to bola doc. Ing. Y. D., CSc., v roku 2011
to bol prof. RNDr. R. Vokál, DrSc., v roku 2012 to bol prof. RNDr. L.H., CSc., prof. RNDr. J. O., CSc.,
prof. RNDr. H. K., DrSc., v roku 2013 to bola samotná žalobkyňa a doc., RNDr. L. H., CSc., v roku 2016
to bola doc. RNDr. K. S., DrSc. a doc. RNDr. D. C., CSc. (č.l.. 371-372). Ako vyplýva z vyššie uvedeného
prehľadu, takýto postup žalovaného nebol výnimočný a ojedinelý, použitý iba v prípade žalobkyne v roku
2013. Žalovaný takto postupoval aj v prípadoch iných uchádzačov vo výberových konaniach, pričom
súd poukazuje, že pracovný pomer na dobu jedného roka bol uzavretý aj s osobou prof. RNDr. J. O.,
CSc. a prof. RNDr. L. Y., CSc., ktorý boli dokonca následne menovaní ako členovia výberovej komisie
vo výberovom konaní žalobkyne dňa 24.11.2014. Zároveň napríklad doc. Ing. Y. D., CSc. po tom, čo s
ňou bol v roku 2010 uzavretý pracovný pomer len na jeden rok, následne v roku 2011 bol s ňou uzavretý
pracovný pomer na dobu 3 rokov a následne v roku 2014 opätovne na dobu 3 rokov do 2017. Preto nieje možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že žalovaný uzatváral pracovné pomery na dobu jedného
roka iba s osobami tzv. nepohodlnými, ktorých sa chcel zbaviť. To, že žalovaný uzavrel pracovné pomery
aj na dobu dlhšiu než jeden rok, je jeho právom. Zároveň zákon nestanovuje, aká môže byť minimálna
doba trvania pracovného pomeru uzatvoreného s úspešným uchádzačom výberového konania a preto
uzatvorenie pracovného pomeru na 1 rok po úspešnom výberovom konaní nie je v rozpore so žiadnym
právnym predpisom a nemožno sa naň pozerať ako na diskriminujúci postup žalovaného. Ak žalobkyňa
poukazovalanauzatváraniepracovnýchpomerovnadobueštedlhšiunež5rokov,jenutnépoznamenať,
že to neznamená, že aj ostatní uchádzači majú automaticky nárok na uzavretie pracovného pomeru
v dĺžke pracovného pomeru iného uchádzača. Skúmanie, či daná skutočnosť neprimerane dlhých
pracovných pomerov iných uchádzačov je alebo nie je v rozpore s platným právom, nie je predmetom
konania a nemôže mať dopad na prejudiciálnu otázku nastolenú žalobkyňou a to či postup žalovaného
vo výberovom konaní dňa 24.11.2014 a následná platnosť resp. neplatnosť jeho výsledku bola z dôvodu
nerovnakého zaobchádzania žalovaného so žalobkyňou z dôvodu jej iného postavenia.
124. Žalobkyňa dôvodila, že Oznámenie žalovaného o vypísaní výberového konania neobsahovalo
najmä jasné a presné stanovenie „iných kritérií a požiadaviek“, a žalobkyni nebolo vopred známe, čo sa
má na mysli pod kritériom „kontinuálna publikačná činnosť v odbore“. Žalobkyňa v konaní neuvádzala,
že v predchádzajúcich výberových konaniach, ktorých sa zúčastnila, boli tieto dve podmienky účasti
na výberovom konaní vyjadrené odlišne a je len zaujímavé, že predtým žalobkyňa uvedené formulácie
nenamietala ako nejasné, či nezrozumiteľné. Okrem iného Kritériá na obsadenie funkčného miesta
profesora alebo funkčného miesta docenta na Prírodovedeckej fakulte boli prijaté dňa 23.4.2014 (č.l.
260), Kritériá na získanie vedecko-pedagogických titulov docent a profesor na UPJŠ v Košiciach prijaté
dňa 28.3.2014 (č.l. 261-264) a Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej
tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy prijaté dňa 4.4.2013 (č.l. 265-276)
boli u žalovaného dostupné aj žalobkyni. Preto argumentácie žalobkyne v tomto smere nie je prijateľná.
125. Žalobkyňa mala za to, že došlo k pozmeňovaniu dokumentov súvisiacich s výberovým konaním
z dôvodu rozporných dátumov a z dôvodu, že na vymenovacích dekrétoch chýbajú čísla spisových
značiek, chýbajú údaje o odoslaní a prevzatí adresátom. Uvedenú skutočnosť vysvetlil žalovaný ako aj
svedkovia, že zrejme kopírovaním daných dokumentov z predchádzajúcich výberových konaní došlo k
administratívnej chybe v písaní. Čo sa týka menovacích dekrétov, žiaden právny predpis nestanovuje, že
tieto musia obsahovať čísla spisových značiek. K ich odoslaniu a prijatiu sa vyjadrovali svedkovia, ktorí
uviedli, že menovacie dekréty dostali elektronickou poštou. Súd v tomto nevidel žiadnu vadu daných
menovacích dekrétov prípadne spôsobu ich doručovania.
126.Žalobkyňaďalejnamietalaodbornúspôsobilosťčlenovvýberovejkomisiekvalifikovane,komplexne,
objektívne posúdiť odborné, kvalifikačné a iné kritériá a predpoklady na obsadenie príslušného
pracovného, pretože ani jeden z členov komisie, ako ani člen výberovej komisie mimo UPJŠ nie
je uznávaným odborníkom z odboru anatómie. K tomuto je nutné uviesť, že súd preskúmal všetky
predložené doklady o dosiahnutom vzdelaní, odbornosti členov výberovej komisie (č.l. 178-207) a mal
za to, že všetci spĺňali potrebné kritériá na členstvo vo výberovej komisii, nakoľko výberové konanie
bolo konkrétne na miesto vysokoškolského učiteľa pre výkon funkcie docent v bakalárskom študijnom
programe 4.2.1 Biológia a magisterskom študijnom programe Fyziológia živočíchov a zoológia, kedy
Anatómia a neuroanatómia človeka bola uvedená len ako zameranie. Všetci členovia výberovej komisie
mali dosiahnuté vzdelanie či vedecké hodnosti v oblasti biológie.
127. Iba zo skutočnosti, že žalovaný po doručení prihlášky žalobkyne s potrebnými prílohami ju pozval
do výberového konania a ktorého sa zúčastnila ako jediná uchádzačka, nemôže ešte znamenať, že
by mala byť automaticky úspešná vo výberovom konaní, lebo ju žalovaný nemal s kým porovnať. Táto
argumentácia by znamenala, že každý zamestnávateľ, ktorému sa na pracovný pohovor na prijatie do
zamestnaniadostavilibajedenuchádzač,homusíprijať,pretoževpodstateakokebynemalkonkurenciu
a to bez ohľadu na jeho kvalifikačné, vedomostné, výkonostné či osobnostné predpoklady. Túto
argumentáciu posúdil súd ako neprijateľnú. Z rovnakého dôvodu nemožno ani na postup žalovaného,
keď v iných výberových konaniach s počtom 1 uchádzač, tohto prijal, za akési pravidlo, ktorého sa
žalovaný musí vždy a za každých okolností držať. Rozhodnutie žalovaného o neúspešnosti uchádzača
vo výberovom konaní len s poukazom na to, že v inom výberovom konaní jediný uchádzač bol úspešný,
nemožno považovať za diskrimináciu. Nakoniec žalovaný predložil dôkaz z iného výberového konania
práve zo dňa 24.11.2014 (č.k. 279), kde obaja uchádzači neboli úspešní, takže žalovaný preukázal, ženie všetky výberové konania končia uňho úspechom prihlásených uchádzačov (Zápisnica zo zasadnutia
komisie pre výberové konanie na obsadenie 1 pracovného miesta výskumného pracovníka pre výkon
funkcie vedecký pracovník so zameraním na fyziológiu živočíchov). Z uvedených dôvodov súd ani
nekonštatoval v rámci riešenia prejudiciálnej otázky neplatnosť čl. V. bod 4. Zásad výberového konania
UPJŠ, pretože len z dôvodu, že uchádzač je jediný vo výberovom konaní, tento nemusí byť úspešný.
Podľa názoru súdu práve čl. V bod 4. Zásad výberového konania myslí na situáciu, kedy síce vo
výberovom konaní je jediný uchádzač, ale tento vzhľadom na kvalifikačné, vedomostné, výkonostné či
osobnostné predpoklady nevyhovel a súd nevidel žiaden dôvod neplatnosti daného ustanovenia Zásad
výberového konania žalovaného.
128. Ak žalobkyňa poukazuje na Zápisnicu z výberového konania zo dňa 15.11.2013, kedy uvádza,
že táto je bez odôvodnenia, toto len dokazuje, že ani v iných zápisniciach z iných výberových
konaní (dokonca u samotnej žalobkyne) žalovaný neuvádza a podrobne nerozpisuje priebeh či dôvody
rozhodnutia komisie. Na základe toho potom nemožno konštatovať, že z toho dôvodu došlo k
diskriminácii žalobkyne. Zápisnice z výberových konaní žalovaného sú v rovnakom znení, štruktúre a
obsahu, a zodpovedajú požiadavke uvedenej v článku V. bod 9. Zásad výberového konania UPJŠ na
obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov,
funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov, t.j. obsahujú konštatáciu, že výberové
konanie bolo vypísané v súlade so Zásadami výberového konania UPJŠ, kto sa na ňom zúčastnil,
výsledok tajného hlasovania a záver zasadnutia komisie. Ak aj zápisnica neobsahuje podrobný priebeh
výberového konania, súd k tomu dovoľuje poukázať na to, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis
neukladá, čo presne má byť obsahom zápisnice. S poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP je
nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť iba rozpor
so všeobecne záväzným právnym predpisom, nie rozpor s internou normou žalovaného. Ani ZP ani
iný osobitný právny predpis nestanovuje, že v prípade nedodržania obsahovej stránky zápisnice z
výberového konania, je táto zápisnica neplatná. Už tobôž z tohto dôvodu nemôže byť neplatné celé
výberové konanie.
129. Pokiaľ sa však má jednať o diskrimináciu v zmysle § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, musí
tu byť vždy prítomný taký dôvod nerovnakého zaobchádzania, ktorý spočíva v konkrétnom špecifiku
diskriminovaného. Samotné porušenie právneho predpisu tak bez toho, aby k nemu došlo pre konkrétnu
danosť „diskriminovaného“, nie je preto diskrimináciou. Preto ani prípadné porušenie čl. V. bod. 9.
Zásad výberového konania žalovaného neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože tieto
Zásady boli uplatňované rovnako ku všetkým ostatným uchádzačom aj v iných výberových konaniach
žalovaného.
130. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že posledné výberové konanie bolo iné. Žalobkyňa
uviedla, že kritériá aj na predchádzajúcich výberových konaniach boli nastavené rovnako a prešla,
pričom v poslednom výberovom konaní už nie. Týmto sama svojimi slovami potvrdila, že podmienky a
kritérií jej výberových konaní zahŕňajúc kontinuálnu publikačnú činnosť boli totožné. Iba zo skutočnosti,
že v poslednom výberovom konaní v roku 2014 nebola úspešná, ešte nemožno vyvodiť, že toto výberové
konanie bolo iné prípadne diskriminujúce. Negatívny výsledok výberového konania totiž nemožno
hodnotiť ako diskrimináciu, nakoľko sa tak udialo v súlade so všeobecnými právnymi predpismi ako aj
internou normou žalovaného a toto výberové konanie sa ničím neodlišovalo od predchádzajúcich čo sa
týka podmienok a kritérií.
131. Ak žalobkyňa namietala, že aj po roku 2014 žalovaný využíval žalobkyňou napísanú učebnicu alebo
že evidoval žalobkyňu ako spolugarantku pre udržanie akreditácie až do roku 2017, tieto skutočnosti
nemôžu mať za následok neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne ale prípadne iné nároky v zmysle
Autorského zákona.
132. Je pravdou, že žalobkyni nebola v priebehu roku 2014 vytknutá zo strany žalovaného nedostatočná
publikačná činnosť čo sa týka kvantity či kvality. Tu však je potrebné poukázať na to, že kritériá
kontinuálnej publikačnej činnosti sú prístupné u žalovaného a teda museli byť a aj boli žalobkyni známe.
Z uvedeného dôvodu na rozhodovanie výberovej komisie ohľadom nedostatočnej kvality jej publikačnej
činnosti nemala žiaden dosah skutočnosť, že žalobkyňa nebola na to upozornená. Veď žalobkyňa sa
pohybuje vo vedeckých kruhoch a na poste vysokoškolského učiteľa už dlhú dobu a preto si musela byť
vedomá,ženedosahujetakúpublikačnúčinnosť,akúbymala,t.j.publikácievkarentovanýchčasopisochresp. publikácie s inpakt faktorom, čo pri svojich výpovediach skonštatovali všetci vypočutí členovia
výberovej komisie a čo konštatuje aj samotný súd, kedy z predloženého prehľadu jej publikačnej činnosti
je zrejmé, že v roku 2014 žalobkyňa vypracovala iba nasledovných zopár práv nie vo veľkom rozsahu
a to /ADM/ 1 Vedeckú prácu v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science
alebo SCOPUS, pričom táto práca bola v rozsahu iba 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval
5%, /AED/ 2 Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách, pričom
prvá práca bola v rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval 10%, druhá práca bola v
rozsahu 3 strán a autorský podiel žalobkyne predstavoval taktiež 10% a /AFD/ 2 Publikované príspevky
na domácich vedeckých konferenciách, pričom prvá práca z roku 2014 bola v rozsahu 4 strán a autorský
podiel žalobkyne predstavoval 15%, druhá práca z roku 2014 bola v rozsahu 2 strán a autorský podiel
žalobkyne predstavoval 15%. Žalobkyňa síce v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013 mala určitú
publikačnú činnosť, avšak z toho iba jednu vedeckú prácu v zahraničnom karentovanom časopise
(ADC3) a jednu odbornú knižnú publikáciu vydanú v domácom vydavateľstve (BAB1). Ostatné práce
boli menšieho charakteru a neboli to tzv. karentované práce resp. práce s vysokým inpakt faktorom. Z
uvedeného je aj laikovi zrejmé, že výtka výberovej komisie o slabej úrovni publikačnej činnosti žalobkyne
za obdobie od 1.1.2014 do doby výberového konania bola na mieste. Ak aj žalobkyňa predložila zoznam
publikácií doc. B. G., CSc., je len v poznámke dopísanej žalobkyňou uvedené, že táto má „2 karentové
práce z roku 1985 a 1986 a posledný krát publikovala v roku 2003“. Taktiež u doc. RNDr. F. F., CSc. je len
v poznámke doplnenej žalobkyňou na zozname publikačnej činnosti uvedené - „!Karentové časopisy len
spoluautorstvá až v roku 2018 2 práce dovtedy nič“. Taktiež u Prof. RNDr. L.H., CSc. je len v poznámke
dopísanej žalobkyňou uvedené „Uvedené práce v zborníku ako v kaentovom časopise. A nekarentované
časopisy sú uvedené ako karentové. Má 1 karentovú prácu ako prvý autor z roku 1992.“ Uvedené
poznámky sú len tvrdením žalobkyne, ktoré neboli ničím preukázané.
133. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle zákona č. 365/2004 Z .z. je zásah
do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré
zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené.
Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do
osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je
predpokladaná) zákonom. Neoprávnenosť zásahu do uplatneného práva navrhovateľa je teda vylúčená
aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými
predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku
tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie
a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom
bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným
zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže,
že nebolo vydané dôvodne.
134. Tak ako bolo vyššie uvedené súd v postupe žalovaného pri vyhlásení a realizácii výberového
konania nevidel žiaden rozpor so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a preto jeho výsledok
nemožno považovať za neoprávnený zásah z dôvodu iného postavenia do uplatneného práva žalobkyne
na prístup k zamestnaniu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala iný, výnimočný a ojedinelý postup
žalovaného pri výberovom konaní v roku 2014 ako s inými uchádzačmi v iných výberových konaniach.
Chýbali totiž objektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že vo vzťahu k nej došlo k
diskriminačnému postupu, nakoľko jej subjektívny názor nestačí na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej
došlo k diskriminácii. Preto súd jej žalobu ohľadom nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- € zamietol ako
nedôvodnú.
135. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
136. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
137.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.138. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
139.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuaplneúspešnému
žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
140. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
141. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
142. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.
143. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
spočívajúce v majetkovom, sociálnom či inom postavení žalobkyne, ktorú nemožno považovať za osobu
tzv. ekonomicky slabú a preto súd nevyužil moderačné právo čo sa týka náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.