Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202676
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6617202676.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: O., zast.: JUDr. Stanislav

Rešutík, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno proti žalovaným: 1/ Y., zast.:
AK Piliar s.r.o. so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816 a 2/ J., zast.:
Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody
spôsobenej ťažkou ujmou na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a mi e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.02.2017 sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej

ťažkou ujmou na zdraví voči každému zo žalovaných po 70.000,- Eur, pričom uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Lučenec zo dňa 02.12.2014 sp. zn. 3T 23/2014 , ktorý sa stal právoplatným dňa
09.03.2016, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/l5/2016 bolí
obžalovaní Y. uznaní vinnými zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 155 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a naviac obžalovaný Y. vinným zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona

a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona. Rozsudkom krajského súdu
bolo žalovaným 1/ a 2/ uložené spoločne a nerozdielne nahradiť škodu spôsobenú trestným činom
poškodenému O. z titulu bolestného v sume 8.050,- Eur.
Žalovaní 1/ a 2/ spôsobili žalobcovi trestným činom ťažkú ujmu na zdraví. Žalobca bol po napadnutí odo
dňa 22.06.2013 do 25.06.2013 hospitalizovaný a ošetrený na oddelení ortopédie a úrazovej chirurgie
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n.o. s neurologicky verifikovaným otrasom mozgu a CT
verifikovanou zlomeninou typu Le fort I.

Odo dňa 02.07.2013 do 06.07.2013 bol žalobca hospitalizovaný na chirurgii Univerzitnej nemocnice
Martin, kde mu bol dňa 03.07.2013 vykonaný operačný výkon -rekonštrukcia zygomatickej kosti cudzím
materiálom v celkovej intubačnej anestéze.
V dňoch 17.07.2013, 21.08.2013, 28.10.2015, 13.04.2016, 20.04.2016 a 04.05.2016 absolvoval žalobca
ošetrenia, kontroly a vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti s jedlom, žuvaním a bolesti aj obstreky v
chirurgickej stomatologickej ambulancii v Univerzitnej nemocnici Martin.
Dňa21.05.2014absolvovalžalobcaprvékomplexnépsychiatrickévyšetrenievSúkromnejpsychiatrickej

ambulancii v Banskej Bystrici, kde sa liečil aj v čase podania žaloby, poslednú kontrolu mal dňa
01.12.2016, kde bolo konštatované, že uňho stále pretrvávajú depresie a bola mu predpísaná
farmakologická liečba.Dňa 13.07.2015 absolvoval žalobca vyšetrenie v ORL ambulancii v Brezne, pretože po napadnutí
bol liečený na stomatochirurchickej ambulancií, psychiatrickej ambulancii pre postkomočný syndróm,
depresívna epizóda, postkomočne vzniknutá v rámci organického poškodenia mozgu po úraze hlavy,

mal trvalo prítomný tinitus, vertigines, bolesti krčnej chrbtice s tŕpnutím oboch rúk, problémy pri žuvaní
a otváraní úst a bola mu stanovená diagnóza - obojstranná percepčná strata sluchu.
Dňa 07.11.2015 bol žalobca akútne prijatý a do 12.11.2015 hospitalizovaný a liečený na neurologickom
oddelení Nemocnice s poliklinikou Brezno, n.o., pretože mal dlhodobo ťažkosti, nemal sa dobre,
nezaberalimuliekyanipoopakovanýchvyšetreniachnaneurologickejambulancii,nespal,trápilihosilné

bolesti hlavy, stále bolesti v šiji vystreľujúce do oboch horných končatín smerom k palcom, ktoré mali
tŕpnuci charakter, dlhodobo mal bolesti pri žuvaní v oblasti termomandibulárnych kĺbov, trápili ho závraty
sprevádzané nauzeou (nutkanie dáviť). Bola mu aplikovaná infúzna analgetická, myorelaxačná liečba,
po ktorej došlo k zmierneniu algickej symptomatiky a diagnostikovaný chronický cervikálny syndróm s
iritačným radikulárnym syndrómom a nasadená farmakologická liečba.
V dňoch 10.02.2016, 23.08.2016 a 17.01.2017 absolvoval žalobca vyšetrenia v neurologickej ambulancii

Nemocnice s poliklinikou Brezno pre pretrvávajúce ťažkosti s bolesťami hlavy, tŕpnutím rúk a bolesťami
v sánke, stále užíval lieky, s diagnózou poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s
radikulopatiou, čo bolo potvrdené aj po vyšetrení v ambulancii neurochirurgie Fakultnej nemocnice s
poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici dňa 16.05.2016.
Odo dňa 03.12.2014 bol posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici R.

uznaným invalidným podľa § 71 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 %. V pracovnej rekomandácii je uvedené „obmedzenie schopností, môže
vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej námahy, dlhodobej chôdze a státia,
prác v predklone, dvíhania a nosenia ťažkých bremien“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol dlhodobo práceneschopný a do dňa podania žaloby u neho

pretrvávali početné vážne zdravotné problémy spôsobené žalovanými, má problémy aj pri prijímaní tuhej
stravy, pri žuvaní, psychické problémy, je znevýhodnený pri hľadaní si zamestnania, je nezamestnaný
a poberá len invalidný dôchodok vo výške 162,90 Eur. Nemá žiadny iný príjem a z uvedeného príjmu
nemôževiesťplnohodnotnýživot,nemôžeanipravidelnenavštevovaťlekárov(napr.psychiatra),pretože
často nemá na cestu a úhradu u lekára. Momentálne býva len u známych v požičanej záhradnej chatke,

pretože už nemohol platiť nájomné za byt. Do tejto situácie sa nedostal vlastnou vinou, ale vinou
žalovaných.
Podľa všetkých vyššie uvedených dokladov a dôkazov stratil žalobca možnosť vykonávať prácu, ktorú
vykonával predtým a zarábať si vlastnou prácou na živobytie. V čase, keď došlo k uvedenému činu,
zarábal žalobca cca 500,- Eur mesačne v čistom, čo znamená, že v prípade, že by jeho možnosť

pracovať nebola obmedzená, žalobca by mohol až do dosiahnutia dôchodkového veku zarobiť cca
90.000,- Eur, pričom v roku 2016 bol priemerný čistý zárobok v hospodárstve v Slovenskej republike
886,- Eur a teda za čas zamestnania 15 rokov, ktoré by ešte mohol odpracovať až do odchodu do
dôchodku, by jeho zárobok mohol byť až 159.480,- Eur. Úmyselnou trestnou činnosťou mu žalovaní 1/
a 2/ odňali možnosť vlastnou prácou si zarábať na živobytie. Žalobca nemôže vykonávať ani činnosti,

ktoré predtým bežne vykonával, či to boli voľnočasové aktivity, šport, turistika, spoločenský život. Trvalé
zdravotné poškodenia ho obmedzujú vo všetkých oblastiach jeho života.
V zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa 07.11.2013 z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Lučenci, odboru kriminálnej polície je uvedené: „Ako poškodený sa po poučení podľa § 46 Trestného
poriadku k trestnému konaniu pripájam a žiadam, aby páchatelia holi za svoje konanie postihnutí podľa

zákona. Taktiež žiadam náhradu škody a to vo výške ušlej mzdy, liečebných nákladov, bolestné. Dokopy
žiadam od každého z nich sumu 70.000.- Eur, v čom je bolestné, sťažené spoločenské uplatnenie, trvalé
následky, ktoré sú viac ako isté, náklady na liečenie a ušlá mzda.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
uplatnil svoju pohľadávku riadne a včas.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 3T/23/2014-290 zo dňa 27.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016, lekárske správy, oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská
Bystrica ošetrujúcemu lekárovi žalobcu zo dňa 22.12.2015 o uznaní invalidity a potvrdenie o výplate
dôchodkových dávok žalobcovi zo dňa 17.01.2017.

3. Pri podaní žaloby žalobcu zastupoval zástupca - J.4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2017, označenom ako sťažnosť, uviedol, že žalobu
považuje za predčasnú, nedôvodnú a z toho dôvodu nezákonnú, nakoľko jeho obhajca podal žiadosť o
obnovu konania v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/15/2016.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2017 uviedol, že je potrebné posúdiť, či suma
140.000,- Eur, resp. na osobu 70.000,- Eur, v čom je „kvázi“ zahrnuté bolestné, sťažené spoločenské
uplatnenie, trvalé následky, náklady na liečenie a ušlá mzda, je adekvátna alebo je zámerne určená
a dohodnutá. Žalobca si uplatnil svoju pohľadávku už v zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa

07.11.2013, kde žiada náhradu škody už dopredu vypočítanej čiastky, ktorá v tom období nebola reálna,
nakoľko v tej dobe ešte nebolo možné vedieť určiť ušlú mzdu, ani liečebné náklady a bolestné, ktoré v
tej dobe ešte neurčil okresný súd.
Okresný súd Lučenec v konaní sp. zn. 3T/23/2014 určil vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.10.2015
vynaložené liečebné náklady na poškodeného v sume 2.306,73,- Eur a Krajský súd Banská Bystrica v
rozsudku zo dňa 09.03.2016 sp. zn. 3To/15/2016 priznal poškodenému bolestného v sume 8.050,- Eur.

K výške ušlej mzdy sa žalovaný 2/ vyjadril tak, že žalobca uvádza svoj príjem cca 500,- Eur mesačne
v čistom, kde žalobca túto sumu násobí mesiacmi a rokmi, ktorými by dosiahol svoj čas dôchodkového
veku a žalobca sa dostáva až k zárobku 159.480,- Eur, čo sa v reálnom svete nedá uskutočniť, keďže
žalobca sa musí pozrieť na to, či by mu zamestnávateľ zaručil takto dlhodobú prácu a výšku mzdy. Takže
sa podľa názoru žalovaného 2/ nemožno držať týchto fiktívnych výpočtov o mzde a jej náhrade.

Zároveňžalovaný2/poukázalnarozhodnutieposudkovéholekáraSociálnejpoisťovne,pobočkaBanská
Bystrica,ktorýposúdilzdravotnýstavapoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťdňa22.12.2015,
pričom uznal žalobcu od 03.12.2014 invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 45 % s tým, že na trhu práce sa uplatní, čiže uplatňovať si ušlú mzdu v takých výškach,
ako to robí žalobca, považuje žalovaný 2/ za zavádzajúce a klamlivé, pričom žalobca sa uplatniť na

pracovnom trhu môže, na čo poukazuje aj Sociálna poisťovňa, ako aj žalovaný 2/. Žalobca nestratil úplnú
možnosť vykonávať prácu a zarábať si vlastnou prácou na živobytie, ako to uvádza. Uhrádzať takto
dopredu určenú ušlú mzdu a vymyslené výpočty ako je suma 70.000,- Eur na osobu je pre žalovaného
2/ neprijateľné. Uplatnený nárok žalobcu musí preto v celom rozsahu neuznať a opätovne prehodnotiť.
To podľa vyjadrenia žalovaného 2/ neznamená, že jeho ľudský postoj je zlý, nevyhýba sa zodpovednosti

a má záujem sa prikloniť k spravodlivému rozhodnutiu okresného súdu v prospech obidvoch strán, čo
povoľuje zákon.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobcovi nebolo oznámené, že by bolo obnovené konanie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/15/2016, a preto považuje sťažnosť žalovaného 1/ Y. za
neodôvodnenú.
K vyjadreniu žalovaného 2/ J. uviedol, že v čase výsluchu žalobcu dňa 07.11.2013, kedy tento prvýkrát
uviedol sumu 140.000,- Eur ako náhradu škody vo výške ušlej mzdy, liečebných nákladov, bolestného
za sťažené spoločenské uplatnenie a trvalé následky, ubehlo už 4,5 mesiaca odo dňa 22.06.2013, kedy

bol žalovanými napadnutý, mal za sebou operácie, pobyt v nemocnici a množstvo vyšetrení a ošetrení
u lekárov špecialistov - ortopédia a úrazová chirurgia, chirurgická stomatológia, ORL, očné, psychiatria,
neurológia a z týchto bolo zrejmé, že u neho pretrvávajú následky spôsobených zranení, ktoré majú
trvalý charakter a teda bolo možné vypočítať predpokladanú sumu.
Žalobca má trvalé zdravotné problémy, ktoré sú následkom zranení spôsobených žalovanými 1/ a 2/.

Jeho zdravotné problémy sú natoľko rozsiahle, že jeho spoločenské a pracovné uplatnenie je maximálne
obmedzené. Výška ušlej mzdy vychádza z priemerného čistého zárobku v hospodárstve SR za rok
2016, ktorá je 886,- Eur. V prípade žalobcu, ktorý pred trestným činom žalovaných, ktorí mu spôsobili
ťažkú ujmu na zdraví zarábal cca 500,- Eur mesačne, síce nie je zaručené, koľko a ako dlho by
zarábal až do dosiahnutia dôchodkového veku, ale konaním žalovaných nastala situácia, že má veľké

zdravotné problémy, pre ktoré nemôže pracovať a tak si zarábať. Na trhu práce majú problém uplatniť
a zamestnať sa aj zdraví ľudia bez zdravotných obmedzení, takže možnosť zamestnať sa ako invalidný
dôchodca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % je minimálna. Žalobca podal
dňa 15.10.2015 na Sociálnu poisťovňu žiadosť o úplný invalidný dôchodok, ktorá bola dňa 29.10.2015
zamietnutá,aledňa16.02.2016podalnaKrajskýsúdBanskáBystricažiadosťopreskúmaniezákonnosti

rozhodnutia Sociálnej poisťovne pod č. XXSD/X/XXXX a XXSd/XX/XXXX.
Aj v prípade, že by sa počítalo len s rozdielom príjmov s tým, že žalobcov príjem - invalidný dôchodok je
162,90 Eur a priemerný čistý zárobok v hospodárstve SR za rok 2016 je 886,- Eur, vzniká rozdiel 723,10
Eur, čo za 15 rokov činí 130.158,- Eur, čo je len ušlá mzda.V prípade, že by bol žalobcovi priznaný úplný invalidný dôchodok alebo vyššia miera invalidity ako 70 %,
vychádzajúc z údajov Sociálnej poisťovne, ktorá uvádza, že priemerná výška vyplácaného invalidného
dôchodku v apríli 2017 bola 360,82 Eur, mesačný rozdiel medzi možným čistým príjmom a dôchodkom

by bol v tomto prípade 525,18 Eur, čo je za 15 rokov 94.532,40 Eur.
Žalobca má za to, že ním uvádzaná požadovaná suma 70.000,- Eur od oboch žalovaných je primeraná
ťažkej a doživotnej ujme, ktorú žalobcovi spôsobili svojím úmyselným brutálnym konaním. Podľa názoru
žalobcu sú vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ len účelové, s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje
konanie a preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.06.2017 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii
a doplnil, že ak by boli žalobcove zdravotné problémy natoľko rozsiahle, ako uvádza vo vyjadrení zo
dňa 13.06.2017, je nutné si položiť otázku, prečo to nie je uvedené v hlavnej prepúšťacej správe a sami
lekári neuvádzajú tieto dôsledky a Sociálna poisťovňa to neberie do úvahy pri schvaľovaní invalidného
dôchodku. Žalovaný 2/ považuje žalobcu a jeho konanie za úmyselnú snahu o získanie ďalších príjmov.

Poukázal na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení ku dňu 01.05.2017 a na zákon, pri ktorom si nie
je možné svojvoľne určovať rôzne výpočty svojich budúcich príjmov a ani štát tieto skutočnosti neberie
do úvahy. Zároveň nesúhlasil, aby boli brané do úvahy neukončené dodatočné vyšetrenia s akýmikoľvek
vylepšovaniami a náznakmi, ktoré by v poisťovni neboli vzaté do úvahy.

8. Dňa 01.04.2019 bola súdu doručená zo strany J. dohoda o ukončení zastupovania so žalobcom z
dôvodu, že od 01.01.2019 zástupca pozastavil svoju advokátsku prax. Zároveň však predložil súdu plnú
moc, ktorou ho žalobca splnomocnil na zastupovanie v predmetnom konaní ako fyzickú osobu.

9. Uznesením (výzvou) č.k. 4C/6/2017-166 zo dňa 09.04.2020 Okresný súd Lučenec vyzval žalobcu

podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby v lehote
10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 20.02.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené
dňa 24.02.2017, doplnil tak, že uvedie zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. taký
opis, ktorý umožňuje individualizáciu skutkového deja a slúži tak k vymedzeniu predmetu sporu po
skutkovej stránke a jeho právnemu posúdeniu; uvedie, čo tvorí uplatnenú náhradu škody; a uvedie,

akým spôsobom určil výšku uplatnenej náhrady škody s tým, že ak svoje podanie v určenej lehote
neopraví a nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súdu bola doručená žaloba, po preskúmaní ktorej súd dospel k
záveru, že podanie žalobcu je nezrozumiteľné, nakoľko z neho nemožno vymedziť predmet sporu po
skutkovej a právnej stránke, ktorý by slúžil k individualizácii skutkového deja, pretože žalobca svoj nárok

oprel len o tvrdenia uvedené v zápisnici o výsluchu žalobcu ako poškodeného. Z takto vymedzeného
predmetu sporu nemožno určiť, čoho sa žalobca domáha, a zároveň nemožno určiť, ako žalobca dospel
k sume 70.000,- Eur, ktorú si uplatňuje voči každému žalovanému. Uvedené je predpokladom, aby súd
mohol vec náležite právne posúdiť.

10. Dňa 27.05.2020 a 28.05.2020 bola súdu doručená elektronicky (e-mailom) žiadosť J. o predĺženie
lehoty na vykonanie doplnenia podania. Súd predĺžil žalobcovi lehotu na doplnenie podania do
12.06.2020.

11. Následne dňa 08.06.2020 opätovne žiadal JC. e-mailom o predĺženie lehoty na opravu podania do

23.06.2020, ktorej žiadosti súd opäť vyhovel.

12. Dňa 24.06.2020 bolo súdu doručené písomné podanie zástupcu žalobcu zo dňa 20.05.2020
označené ako „Oprava a doplnenie žalobného návrhu o náhradu škody spôsobenej ťažkou ujmou
na zdraví“, v ktorom uviedol, že terajší zdravotný stav žalobcu sa podľa potvrdenia lekára naďalej

zhoršuje, preto navrhuje, aby zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k škodovej udalosti posúdil odborný
znalec, pretože stav žalovaného je následkom škodovej udalosti zlý vo viacerých zdravotných oblastiach
(psychika, poškodenie krčnej chrbtice, poškodenie sluchu, bolesti sánok, zubov atď.) a tento nech
vykoná nové bodové ohodnotenie a tiež posúdi, kedy sa ustálil a či sa vôbec ustálil zdravotný stav
žalobcu tak, aby mohol byt' ohodnotený, ako sa prípadne zdravotný stav zhoršil a či je to v priamej

príčinnej súvislosti s činom žalovaných zo dňa 22.06.2013. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu
na zárobku, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhradu za stratu na dôchodku a
úhradu účelných nákladov spojených s liečbou. Náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti
od 22.06.2013 do 27.10.2013 je určená v súlade s § 446 OZ vo výške 1.183,43 Eur a od 04.03.2014do 30.06.2014 vo výške 257,34 Eur, spolu 1.440,76 Eur. Náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti sa určí podľa § 445 a § 447 OZ a spolu za obdobie od 2013 do 31.05.2020 sa jedná o
čiastku 10.761,74 Eur. Taktiež si žalobca uplatňuje podľa § 444 OZ náhradu za sťaženie spoločenského

uplatneniavovýške12.355,20EurpodľaposudkuznalcaR.,oktoromsúdvtrestnomkonanínerozhodol.
Žalobca teda žiadal, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných 1/ a 2/ uhradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne náhradu škody spôsobenej ťažkou ujmou na zdraví, a to čiastku 1.440,76 Eur
z titulu náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spolu s úrokom z omeškania 8 % od
dňa 03.12.2014 do zaplatenia počítaným, čiastku 10.761,74 Eur z titulu náhrady straty na zárobku po

skončení práceneschopnosti (zročný dôchodok) spolu s úrokom 8 % zo sumy 126,72 Eur od 01.01.2015
do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 1.641,61 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia počítaným, 8
% úrokom zo sumy 1.749,61 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 1.879,21
Eur od 01.01.2017 do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 2.073,61 Eur od 01.01.2019 do
zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 2.246,40 Eur od 01.01.2020 do zaplatenia počítaným, 8
% úrokom zo sumy 1.044,58 Eur od 01.06.2020 do zaplatenia počítaným, trovy právneho zastúpenia,

všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi
mesačne čiastku 208,92 Eur ako peňažný dôchodok, počnúc mesiacom jún 2020 vždy k 15. dňu v
mesiaci.

13. Dňa 13.07.2020 bolo súdu e-mailom a následne dňa 22.07.2020 aj listinne doručené nepodpísané

podanie zástupcu žalobcu zo dňa 13.07.2020 označené ako „Zmena petitu žalobného návrhu o náhradu
škody spôsobenej ťažkou ujmou na zdraví“, z ktorého vyplýva, že žalobca si tiež uplatňuje v súlade
s § 444 Občianskeho zákonníka náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.355,20
Eur v súlade s vyčíslením podľa posudku znalca R. o ktorom súd v trestnom konaní nerozhodol a
odkázal žalobcu na konanie občianskoprávne. Preto navrhuje, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaných

1/ a 2/ povinnosťou uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody spôsobenej ťažkou ujmou
na zdraví, a to náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.355,20 Eur v súlade s
vyčíslením podľa posudku znalca R., čiastku 1.440,76 Eur z titulu náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopností spolu s úrokom z omeškania 8 % od dňa 03.12.2014 do zaplatenia počítaným,
čiastku 10.761,74 Eur z titulu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti (zročný

dôchodok) spolu s úrokom 8 % zo sumy 126,72 Eur od 01.01.2015 do zaplatenia počítaným, 8 %
úrokom zo sumy 1.641,61 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 1.749,61
Eur od 01.01.2017 do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 1.879,21 Eur od 01.01.2017 do
zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 2.073,61 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia počítaným, 8 %
úrokom zo sumy 2.246,40 Eur od 01.01.2020 do zaplatenia počítaným, 8 % úrokom zo sumy 1.044,58

Eur od 01.06.2020 do zaplatenia počítaným, ako aj trovy právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi mesačne čiastku
208,92 Eur ako peňažný dôchodok, počnúc mesiacom jún 2020 vždy k 15. dňu v mesiaci.

14. Vzhľadom na doručené podania súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu J. na vyjadrenie,

či má súd podanie zo dňa 20.05.2020, doplnené podaním zo dňa 13.07.2020, posudzovať ako čiastočné
späťvzatie žaloby a v akej časti berie žalobu späť, nakoľko pôvodnou žalobou sa domáhal žalobca voči
žalovaným 1/ a 2/, voči každému z nich, náhrady škody v sume 70.000,- Eur.

15. Dňa 07.09.2020 bola súdu doručené odpoveď zástupcu žalobcu J. zo dňa 02.09.2020, v ktorej

uviedol, že vykonal poradu so žalobcom, pričom tento trvá na tom, že pôvodnú žalobu neberie ani
čiastočne a späť. Jeho zdravotný stav sa naďalej zhoršujem, preto trvá na posúdení zdravotného stavu
znalcom. Necháva na súde, aby zvážil obidve alternatívy petitu.

16. Následne súd výzvou zo dňa 25.09.2020 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu J. aby

presne uviedol, čoho sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, teda čo má byť predmetom konania a nech v
určenej lehote 10 dní uvedie petit žaloby (presnú formuláciu návrhu na rozhodnutie), ktorý žiada, aby
súd vyhlásil, keďže žalobca v priebehu konania viackrát menil žalobu.
Pôvodne sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ Y. uhradiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú
ťažkou ujmou na zdraví vo výške 70.000,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného 2/

JN. uhradiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú ťažkou ujmou na zdraví vo výške 70.000,- Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Následne podaním zo dňa 20.05.2020 a podaním zo dňa 13.07.2020
opakovane opravil a doplnil žalobný návrh. Súdu tak aj v kontexte posledného vyjadrenia zo dňa
02.09.2020 nie je zrejmé, čo je predmetom konania.Preto nech sa žalobca vyjadrí, či navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného 1/ Y. a žalovaného 2/ J. uhradiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody spôsobenú ťažkou ujmou na zdraví, a to náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.355,20 Eur, čiastku 1.440,76 Eur z titulu náhrady za

stratu na zárobku počas práceneschopností spolu s úrokom z omeškania 8 % od dňa 03.12.2014 do
zaplatenia, čiastku 10.761,74 Eur z titulu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti
(zročný dôchodok) spolu s úrokom 8 % zo sumy 126,72 Eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 8 % úrokom
zo sumy 1.641,61 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8 % úrokom zo sumy 1.749,61 Eur od 01.01.2017
do zaplatenia, 8 % úrokom zo sumy 1.879,21 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, 8 % úrokom zo sumy

2.073,61 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia, 8 % úrokom zo sumy 2.246,40 Eur od 01.01.2020 do
zaplatenia, 8 % úrokom zo sumy 1.044,58 Eur od 01.06.2020 do zaplatenia počítaným, ako aj trovy
konania. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi mesačne čiastku 208,92
Eur ako peňažný dôchodok, počnúc mesiacom jún 2020 vždy k 15. dňu v mesiaci.
K požiadavke žalobcu, aby alternatívy petitu zvážil súd, súd poznamenal, že jedine žalobca ako „pán
sporu“ je oprávnený určovať rozsah, v akom si uplatní svoje nároky voči žalovaným a určuje predmet

sporu svojou žalobou (resp. jej zmenou). Pokiaľ mienil žalobca uplatniť alternatívny petit, súdu nie
je zrejmé, ktoré sú alternatívne petity. V tejto súvislosti však súd poznamenal, že alternatívny petit je
žiadosťou, aby súd zaviazal žalovaného na dve (alebo viaceré) alternatívne plnenia, pričom prichádza
do úvahy tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné splniť viacerými spôsobmi. Žalobu
v predmetnom spore evidentne nemožno považovať za žalobu s alternatívnym petitom, keď žalobca

nenavrhuje v nej zaviazať žalovaných na alternatívne plnenia (ale len peňažné plnenie).

17. V nadväznosti na výzvu súdu zástupca žalobcu J. opätovne požiadal o predĺženie lehoty na
vyjadrenie do 25.10.2020, ktorej žiadosti súd vyhovel.

18. Dňa 25.10.2020 J. oznámil súdu, že žalobcovi vypovedal zastupovanie s tým, že odpoveď na výzvu
súdu doručí žalobca prostredníctvom zástupcu, ktorého si zvolí.

19. Súd preto zaslal dňa 27.10.2020 výzvu v znení ako v bode 16 tohto odôvodnenia žalobcovi, ktorý
súdu vo vyjadrení zo dňa 01.12.2020, doručenom súdu dňa 04.12.2020, uviedol, že žiada, aby súd

zaviazalžalovaného1/ažalovaného2/uhradiťmuškoduspôsobenúťažkouujmounazdravípo70.000,-
Eur od oboch žalovaných, t.j. 140.000,- Eur spolu a nerozdielne. Zmeny žalobného návrhu jeho bývalým
zástupcom boli jeho svojvôľa, o ktorej on nevedel a nikdy by s tým nesúhlasil.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že predmet sporu zostal naďalej nevyjasnený, súd uznesením č.k.

4C/6/2017-302 zo dňa 26.01.2021 opätovne vyzval žalobcu na doplnenie a opravu svojich podaní
zo dňa 20.02.2017, 20.05.2020, 13.07.2020, 02.09.2020 a 01.12.2020 v lehote 10 dní tak, že
uvedie zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. taký opis, ktorý umožňuje individualizáciu
skutkového deja a slúži tak k vymedzeniu predmetu sporu po skutkovej stránke a jeho právnemu
posúdeniu a uvedie, čoho sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, t.j. navrhovaný výrok rozhodnutia súdu vo

veci samej, ktorý žiada, aby súd vyhlásil, tak, aby petit bol určitý, jasný, zrozumiteľný a spĺňal podmienky
vykonateľnosti, pod hrozbou odmietnutia podania.

21. Písomným podaním zo dňa 10.03.2021, už v zastúpení právnym zástupcom JC., žalobca k
uzneseniu súdu uviedol, že predpokladmi každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, sú 1.

protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4.
zavinenie (v tomto spore úmyselné), na základe ktorých sa možno dôvodne domáhať uplatnenia nároku
na náhradu škody.
Žalovaní 1/ a 2/ v tomto spore boli rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/23/2014 zo dňa
27.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3To/15/2016 zo dňa

09.03.2016, právoplatným dňa 09.03.2016, uznaní vinnými ako obžalovaní 1/ a 2/ zo spáchania
zločinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva, ďalej prečinu výtržníctva, zločinu vydierania a
prečinu porušovania domovej slobody. Na základe tejto skutočnosti sú tak splnené všetky predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobili svojím protiprávnym konaním, t. j. protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie

žalovaných 1/ a 2/.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3To/15/2016 zo dňa 09.03. 2016, právoplatný dňa
09.03. 2016, zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že obžalovaných 1/ a 2/, žalovaných v tomto
spore,zaviazalnanáhraduškodyvprospechpoškodeného,žalobcuvtomtospore,spôsobenejtrestnýmčinom z titulu bolestného v sume 8.050,- Eur a so zvyškom odkázal poškodeného na občianske súdne
konanie.
Žalobca sa v tomto spore domáha priznania náhrady škody spočívajúcej v bolestnom, sťažení

spoločenského uplatnenia a náhrady ušlej mzdy.
Žalobca zároveň, tak ako to uviedol, vo svojom podaní súdu zo dňa 01.12.2020, navrhuje, aby súd v
konaní ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo za účelom bodového ohodnotenia
zdravotného stavu, ktorý sa zhoršuje a doposiaľ bol v konaní predložený len znalecký posudok z roku
2016, ktorý je vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav žalobcu v tomto spore už neaktuálny.

Žalobca navrhol, aby Okresný súd Lučenec po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým zaviaže
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 140.000,- Eur a nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %.

22. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.07.2021 poprel
uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že tento nemá žiadny právny základ, je neurčitý

a nezrozumiteľný, žalobca opakovane menil svoj nárok. Uplatnený nárok vo výške 140.000,- Eur
považoval za neodôvodnený, neopodstatnený a nepreukázaný a preto žiadal žalobu zamietnuť. Ďalej
doplnil, že opísanie rozhodujúcich skutočností je v podaniach vzťahujúcich sa k sume 140.000,- Eur
nezrozumiteľné, absentuje označenie dôkazov a najmä akékoľvek vyčíslenie, z ktorého by sa dalo určiť,
čo predstavuje žalovanú sumu.

Aj napriek uvedenému z dôvodu právnej istoty poprel skutočnosti uvedené v žalobách, keď žalovaný
2/ žalobcovi nespôsobil zranenia v rozsahu, ako tieto popisuje a dokladá lekárskymi správami, ale
tieto zranenia boli popísané v znaleckom posudku R. keď dĺžka práceneschopnosti bola stanovená na
22.06.2013 do 22.10.2013. Znalec stanovil u poškodeného dobu trvania liečenia a práceneschopnosti
na 16 týždňov. Čo sa týka akýchkoľvek ďalších zdravotných problémov presahujúcich danú dobu, ktoré

popisuje žalobca, pri týchto nebola preukázaná príčinná súvislosť s konaním žalovaných.
Len samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ v minulosti spôsobil ujmu na zdraví žalobcovi, neznamená, že
tento zodpovedá za všetky ďalšie zdravotné ťažkosti žalobcu, ale musí tu byť jednoznačne preukázaná
príčinná súvislosť, ktorá vyplýva len zo znaleckého posudku R., pričom tento pri vyčíslení bodového
ohodnotenia počítal aj s následkami zranení. Vzhľadom na existenciu znaleckého posudku (pričom

v trestnom spise sa nachádza aj druhý znalecký posudok) považuje ďalšie znalecké dokazovanie za
nadbytočné.
Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca už má 55 rokov, teda je bežné, že u neho môžu vznikať
zdravotné problémy aj bez pričinenia žalovaných, resp. tieto môžu mať skôr subjektívnu povahu, čo
môže mať vplyv na počet lekárskych správ.

Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené v žalobe, najmä z čoho pozostáva suma
140.000,- Eur, z akých dôkazov vyplýva povinnosť žalovaných na úhradu sumy 140.000,- Eur, z akého
dôvodu by mali žalovaní zodpovedať za všetky zdravotné problémy žalobcu z rokov 2015 - 2019,
keď mu malo byť ublížené na zdraví v roku 2013, a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaných a poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany žalobcu. Pokiaľ

ide o bolestné, náhrada tejto sumy bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní, teda vo veci existuje
prekážka res iudicata.
Čo sa týka náhrady ušlej mzdy, v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, v akej výške a podľa akých
kritériíbymalabyťtátoušlámzdastanovená.Akýkoľvekrozdielvnemožnostivykonávaťprácubolpritom
žalobcovi vyplácaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne nemocenskými dávkami alebo invalidným

dôchodkom. V tejto časti preto žalobca nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku.
Žalobcovi nebola priznaná plná invalidita, teda tento má možnosť pracovať, pričom právne predpisy
naopak zvýhodňujú a motivujú zamestnávateľov zamestnať osoby s invaliditou. Spojitosť konania
žalovaných s čiastočnou invaliditou žalobcu z dôkazov nevyplýva. Peňažný nárok je tak nepreukázaný
a nemá žiadny relevantný podklad.

Žalobca nepreukázal žiadne predpoklady priznania náhrady škody, ktorú si v tomto konaní uplatňuje,
teda nepreukázal vznik škody vo výške 140.000,- Eur, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného
atoutoškodou,keďnároknavýplatubolestnéhovsúvislostiskonanímžalovaného2/muužbolpriznaný
právoplatným rozhodnutím.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný 2/ za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná z dôvodu,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nároku, časť nároku už bola priznaná
právoplatným rozsudkom a ďalšia časť nároku bola vyplatená Sociálnou poisťovňou, ako aj z dôvodu,
že žalobný návrh je neurčitý a nezrozumiteľný, žaloba nemá náležitosti uvedené v § 132 CSP, obsah
žaloby nie je v súlade s § 137 CSP a ide o zjavne nedôvodný návrh v zmysle § 138 CSP.23. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.08.2021 uviedol, že
z podaní žalobcu nie je žalovanému 1/ zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca v súdnom konaní domáha,

resp. ako znie žalobný petit, resp. čo je predmetom konania. S poukazom na ust. § 132 a nasl. CSP
tak nie sú splnené základné náležitosti žaloby. Uvedeným konaním žalobcu je taktiež žalovanému 1/
znemožnené riadne a účelne uplatniť prostriedky procesnej obrany v súdnom konaní.
Žalovaní boli za skutok spúchaný dňa 22.06.2013 odsúdení rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 3T/23/2014 zo dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016, pričom súd zaviazal žalovaných na náhradu škody z titulu bolestného
vo výške 8.050,- Eur. Podľa tvrdení žalobcu si žalobca uplatnil nárok v adhéznom konaní v zápisnici
o výsluchu poškodeného zo dňa 07.11.2013 nasledovne: „Ako poškodený sa po poučení podľa §
46 Trestného poriadku k trestnému konaniu pripájam a žiadam aby páchatelia boli za svoje konanie
postihnutí podľa zákona. Taktiež žiadam náhradu škody a to vo výške ušlej mzdy, liečebných nákladov,
bolestné. Dokopy žiadam od každého z nich sumu 70.000,- Eur, v čom je bolestné, sťažené spoločenské

uplatnenie, trvalé následky, ktoré sú viac ako isté, náklady na liečenie a ušlá mzda.“.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016, odôvodnenie str.
5 a 6: „...a najmä na závery písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva R. krajský
súd sčasti jeho odvolaniu vyhovel (odvolanie podal len voči výške bolestného) a v tejto súvislosti preto
vyslovil rozsudkom v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenému O. v sume 8.050,- Eur, keďže znalec MUDr.
Grega oproti obsahu záverov písomného posudku R.j upravil výšku bolestného na 500 bodov, a tomu
zodpovedajúcu sumu 8.050,- Eur v závislosti na zverejnenie Štatistického úradu SR ohľadom výšky
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za konkrétny rok. Pokiaľ tento znalec vyčíslil aj bodové
ohodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia (č.l. 362), poškodený X. si v adhéznom konaní škodu

v tomto smere neuplatnil, a preto ho krajský súd so zvyškom jeho nároku na náhradu škody (zhodne
ako súd prvého stupňa) odkázal na občianske súdne konanie.“.
Žalobca v podaní zo dňa 20.05.2020, doručenom súdu dňa 24.06.2020, uviedol nasledovné skutočnosti:
„Dňa 11.01.2016 bol znalcom R. odbor zdravotníctvo - Chirurgia vypracovaný znalecký posudok č.
XX/XXXX, ktorým bolo vyčíslené bolestné vo výške 8.050,- Euro (str. 47 posudku) a taktiež sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 12.355,20 Euro (str. 53 posudku). Tak ako je vyššie uvedené,
žalovaní boli zaviazaní vyššie uvedeným rozsudkom krajského súdu na zaplatenie len čiastky 8.050,-
Eur (bolestné) a so zvyškom nároku teda 12.355,20 Eur bol žalobca odkázaný na občianske súdne
konanie.
S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačné, že zo strany žalobcu v adhéznom konaní došlo po

uplatnení škody v zápisnici zo dňa 07.11.2013 k zmene uplatneného nároku na náhradu škody a to s
najväčšou pravdepodobnosťou v rozsahu znalcom (R.) vyčísleného nároku na bolestné vo výške 8.050,-
Eur.
S poukazom na ust. § 46 ods. 3 Tr. por. žalovaný 1/ namietal správnosť riadneho uplatnenia nároku na
náhradu škody. Poškodený (žalobca) v adhéznom konaní okrem uplatnenia nároku na náhradu škody

včas musí túto škodu uplatniť riadnym spôsobom a počas celého konania aj aktívne vystupovať a hájiť
svoj nárok na náhradu škody. Jednoduché uvedenie sumy a vymenovanie nárokov bez akejkoľvek
špecifikácie, odôvodnenia, následného preukazovania, nemožno v žiadnom prípade považovať za
riadne uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní.
Žalobca v tomto súdnom konaní do dnešného dňa riadnym spôsobom nepreukázal uplatnenie náhrady

škody v adhéznom konaní. Samotné tvrdenie žalobcu, že tak vykonal bez predloženia ďalších listinných
dôkazov a bez pripojenia kompletného spisového materiálu v trestnom konaní nemožno považovať za
riadne preukázanie nároku žalobcu.
Nakoľko žalobcovi bolo ublížené na zdraví dňa 22.06.2013, t.j. v tento deň sa žalobca dozvedel o tom,
že mu bola spôsobená škoda ako aj o tom kto ju spáchal, lehota na uplatnenie jeho práva v zmysle §

106 ods. 1 OZ uplynula dňa 22.06.2015. S poukazom na to, že ku skutku došlo dňa 22.06.2013, žaloba
bola súdu doručená dňa 24.02.2017, je žalovaný 1/ toho názoru, že žalovaný nárok je v celom rozsahu
premlčaný.
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016 boli žalovaní
zaviazaní na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 8.050,- Eur. Žalobca deklaruje, že v trestnom

konaní si uplatnil náhradu škody vo výške 70.000,- Eur, pričom rovnakú výšku náhrady škody si uplatňuje
aj v tomto civilnom konaní. Vzhľadom na priznanie nároku v trestnom konaní (bolestné vo výške 8.050,-
Eur) ide zjavne o duplicitné uplatnenie nároku zo strany žalobcu.Žalobca sa v podanej žalobe, ako aj jej následných doplneniach a zmenách len stroho bez ďalšej bližšej
špecifikácie obmedzil len na konštatovanie o právoplatnom odsúdení žalovaných, a že z tohto titulu si
uplatňuje náhradu škody vo výške 70.000,- Eur od každého žalovaného zvlášť.

Žalobca nijakým spôsobom bližšie neidentifikoval, z akého konkrétneho titulu si nárok na náhradu škody
uplatňuje (bolestné, ušlá mzda, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada liečebných nákladov,
škoda na veciach, ...) a ani nevyčíslil spôsob výpočtu sumy náhrady škody, ktorú si uplatňuje. Na základe
uvedeného možno dospieť k záveru, že zo strany žalobcu nebol riadnym spôsobom preukázaný vznik
nároku na náhradu škody.

Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal kauzálny nexus medzi zranením zo dňa 22.06.2013
a následnými zdravotnými problémami.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na čl. 7 a 8 CSP, ako aj s poukazom na ust. § 132
CSP je žalovaný 1/ toho názoru, že žalobca nepreukázal do dnešného dňa žalovaný nárok, riadnym
spôsobom ho neodôvodnil a neoznačil také dôkazné prostriedky na základe, ktorých by preukazovali
jeho nárok, a preto navrhol v zmysle § 153 CSP uplatniť koncentráciu konania, a to s poukazom na

rýchlosť a hospodárnosť celého konania a zároveň navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2021, na ktorom žalobca trval na podanej žalobe v
celom rozsahu a prostredníctvom svojho právneho zástupcu J.viedol, že sú splnené všetky predpoklady
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Tá je jednoznačne dokázaná z trestného konania, ktoré

skončilo rozsudkom krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.03.2016. 9. marec 2016 možno
zároveň označiť ako deň, ktorý je dňom, kedy sa preukázateľne žalobca dozvedel o tom, kto za škodu
zodpovedá. V čase vyhlasovania rozsudku krajského súdu bol súčasťou trestného spisu znalecký
posudok R., krajský súd ale v tejto časti odkázal na občianske súdne konanie. Tento posudok bol
vyhotovovaný ešte v čase, keď žalobca nebol uznaný čiastočne invalidným, pôvodne s poklesom miery

vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a následne s poklesom miery vykonávať pracovnú činnosť 55 %.
Tieto skutočnosti, ktoré neboli známe ku dňu 09.03.2016, je potrebné zohľadniť, preto navrhoval, aby
súd ustanovil v konaní znalca z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo za účelom zistenia súčasného
zdravotného stavu žalobcu, ktorý sa stále zhoršuje. 22. jún 2013 výrazne zmenil život žalobcu. Dovtedy
jeho zdravotný stav nebol žiadnym spôsobom nepriaznivý, nebol nijako obmedzovaný vo svojom

obvyklom spôsobe života, ani v pracovnom živote. Žalobca už v prípravnom konaní uplatňoval nárok na
náhradu škody spočívajúcej v sume 140.000,- Eur spolu a na takejto sume aj trvá. Jej výška pozostáva
z náhrady straty na zárobku, ale aj v sťažení spoločenského uplatnenia a náhrade za bolesť, ktorá mu
bola spôsobená. Progres zdravotného stavu žalobcu je negatívny, je nepoužiteľný v pracovnom živote,
stal sa z neho bezdomovec, jeho spoločenské uplatnenie do budúcna je už vylúčené. Žalobca dodal, že

je doživotne odkázaný na lieky, berie opiáty od bolesti, je v starostlivosti psychológov, psychiatrov, nevie
si sám poradiť. Tiež uviedol, že trvá na pôvodnej žalobe z roku 2017. To, čo uvádzal jeho predchádzajúci
právny zástupca pán Roštár, bola jeho svojvôľa.
K námietke premlčania právny zástupca žalobcu uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby nemožno
spájať so skorším dátumom, ako s dátumom 09.03.2016, keďže platí prezumpcia neviny, a až vtedy sa

žalobca dozvedel, kto za škodu, ktorá mu bola spôsobená, skutočne zodpovedá. Preto nemožno hovoriť
o premlčaní nároku. Pokiaľ ide o námietku duplicitne uplatneného nároku zo strany žalovaných, podľa
jeho názoru je duplicita vylúčená, keďže krajský súd odkázal žalobcu na občianske súdne konanie.
Na otázku súdu právnemu zástupcovi žalobcu, či žalobca žiada voči žalovaným, aby títo zaplatili
žalobcovi 140.000,- Eur spoločne a nerozdielne, a to titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,

náhrady za bolesť a straty na zárobku, čo uviedol na pojednávaní, pričom z písomného podania žalobcu
vyplýva, že sa domáha náhrady ušlej mzdy, čo teda tvorí nárok žalobcu, právny zástupca žalobcu
uviedol, že podľa jeho názoru môže byť popri sebe náhrada ušlej mzdy aj náhrada straty na zárobku.
Žalobca O. dodal, že žiada tiež liečebné náklady, pretože je odkázaný na lieky, bolesť nie, lebo bolestné
mu bolo vyplatené.

25. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s podanou žalobou v celom
rozsahu nesúhlasí. Má za to, že škoda, ktorá mala byť uplatnená už v adhéznom konaní, nebola
uplatnená riadnym spôsobom, čo žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal ohľadom
riadneho uplatnenia škody vo výške 140.000,- Eur a jednotlivých nárokov z toho plynúcich. Zároveň má

za to, že tento nárok je premlčaný, nakoľko žalobca sa o spáchaní skutku aj to, kým mu bola táto škoda
spôsobená, dozvedel už v deň, kedy sa skutok stal, t.j. ešte v roku 2013. Tiež má za to, že zo strany
žalobcu ide o duplicitné uplatnenie nároku minimálne vo výške 8.050,- Eur, kde sa opätovne domáha
nároku, ktorý mu už bol priznaný. Do dnešného dňa žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nárok nanáhradu škody, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi skutkom a spôsobenou škodou, taktiež riadnym
spôsobom nešpecifikoval, čoho konkrétne sa v rámci žalovanej sumy domáha a v akej výške. Pokiaľ ide
o nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, tento si žalobca v adhéznom konaní neuplatnil a bol s

ním odkázaný na občianske súdne konanie. Podľa názoru žalovaného 1/ si mal žalobca škodu uplatniť v
adhéznom konaní. Žalovaný 1/ tiež namietal rozšírenie dôvodov, na základe ktorých sa žalobca domáha
sumy 140.000,- Eur, na pojednávaní. Doteraz to bolo bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a
náhrada ušlej mzdy, už je to aj strata na zárobku. Žalobu považoval žalovaný 1/ za zmätočnú a odkázal
na ustanovenia § 132 CSP, keď už v žalobe malo byť zrejmé riadne opísanie skutkových tvrdení, čoho

a na základe akých skutočností sa žalobca domáha. Žalovaný 1/ preto navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

26. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu nad rámec písomného podania uviedol,
že sa pripája k námietke premlčania zo strany žalovaného 1/, nárok žalobcu považuje za premlčaný,
nakoľko o tomto sa žalobca dozvedel dňa 22.06.2013, od tohto dátumu mu začala plynúť dvojročná

premlčacia doba na uplatnenie nároku, pričom v trestnom konaní tento nárok nebol uplatnený riadne a
odôvodnene. V trestnom konaní žalobca nepožadoval sumu 140.000,- Eur spoločne a nerozdielne, ale
sumu 70.000,- Eur od každého zo žalovaných zvlášť, čo je obrovský rozdiel zaviazať niekoho spoločne
a nerozdielne na sumu 140.000,- Eur. Teda nárok sa ani nezhoduje s tým, čo bolo uplatnené v trestnom
konaní. Súčasne žalovaný 2/ považuje nárok za zjavne nedôvodný, nakoľko žalobca neuniesol jednak

dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia o tom, z čoho suma 140.000,- Eur pozostáva. Bolestné už
žalobcovi bolo priznané v trestnom konaní, teda v tejto časti žalovaný 2/ namieta preukážku rozsúdenej
veci a žalobca v trestnom konaní ani nerozporoval tento znalecký posudok, preto nie je zrejmé, z akého
dôvodu by sa v tomto konaní malo opätovne vykonávať znalecké dokazovanie, najmä pokiaľ ani jedna
časť nároku nebola preukázaná ani čiastočne. Pokiaľ žalobca tvrdí, že je daná príčinná súvislosť, táto

bola daná len vo vzťahu k sumu bolestného, ktorá bola priznaná v trestnom konaní. Suma 140.000,-
Eur nie je nijakým spôsobom odôvodnená, a preto nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného 2/ a škodou, ktorá nebola upresnená v rámci žaloby. Žalobca aj svojimi vyjadreniami na
pojednávaní deklaroval neurčitosť a zmätočnosť svojej žaloby. Nie je zrejmé, v čom spočíva základ
nároku, každý nárok, ktorý si žalobca uplatňuje, musí byť určený, osobitne vyčíslený. Nie je možné

zaviazať na takéto nároky jednou sumou 140.000,- Eur. Pokiaľ ide o ušlú mzdu, v čase činu bol žalobca
nezamestnaný, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by mala byť suma ušlej mzdy reparovaná. Súčasne
vzhľadom na prítomnosť žalovaného 2/ na pojednávaní navrhol vykonať jeho výsluch a žiadal žalobu
zamietnuť.

27. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojenými listinnými
dôkazmi a spisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/23/2014 zistil tento skutkový stav:

28. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného (žalobcu) zo dňa 07.11.2013 z Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Lučenci, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality vyplýva, že

žalobca ako poškodený po poučení podľa § 46 Trestného poriadku sa pripojil k trestnému konaniu a
žiadal náhradu škody, a to vo výške ušlej mzdy, liečebných nákladov, bolestného. Dokopy žiadal „od
každého z nich sumu 70.000,- Eur, v čom je bolestné, sťažené spoločenské uplatnenie, trvalé následky,
ktoré sú viac ako isté, náklady na liečenie a ušlá mzda“.

29. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, odboru kriminálnej polície,
oddelenia všeobecnej kriminality Z. zo dňa 20.09.2013 vyplýva, že vyšetrovateľ policajného zboru
začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie konkrétnym osobám zodpovedným za spáchanie
trestného činu, a to žalovaným 1/ a 2/ Y.
30. Zo znaleckého posudku č. 33/2013 zo dňa 20.10.2013 vypracovaného znalcom z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo R.u na návrh okresného riaditeľstva Policajného
zboru Lučenec, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality súd zistil, že v prípade
poškodeného O. sa jednalo o zranenia, ktoré zodpovedajú hodnoteniu vážnej poruchy zdravia v zmysle
ustanovenia § 123 ods. 3 Trestného zákona (ťažká ujma na zdraví). Bodové hodnotenie u zranení
poškodeného zo dňa 22.06.2013 určila znalkyňa na 302,50 bodov.

31. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/23/2014-290 zo dňa 27.10.2015 boli obžalovaní
Y. (žalovaný 1/) a J. (žalovaný 2/) uznesení za vinných zo zločinu ublíženia na zdraví formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva formouspolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a žalovaný
1/ aj zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sa

po vzájomnej dohode 22.06.2013 okolo 17.45 hod. dostavili na voľne prístupnú verandu bytového domu
L., kde sa v tom čase nachádzal O., ktorý sedel pred bytom K., ktorého domácnosť obýval O. a vtedy
žalovaný Y. povedal žalovanému J., vulgárne sa vyjadril na osobu O. tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Odboru kriminálnej polície Lučenec č. N. z 20.09.2013 o trestnom
stíhaní, nakoľko pred tým privolal policajtov na ich kamaráta, a keď sa O. chcel postaviť, tak ako bol

v podrepe, žalovaný J.k ho udrel päsťou do ľavej strany tváre, a následne ho aj kopol do hlavy, na čo
O. spadol na zem, kde ho už napádal aj žalovaný Y. a obaja žalovaní ho kopali do oblasti hlavy, a to
viackrát, pričom vykrikovali vulgárne výroky na osobu O. a vyhrážali sa mu zabitím, pričom O. sa snažil
kryť si hlavu a plazil sa do bytu K.u, do kuchyne, kde mal mobilný telefón s tým, že privolá políciu, a
keď to zaregistroval obžalovaný Y., a na jeho dotaz mu O. odpovedal, že chce zavolať políciu, tak tento
vošiel do bytu a kričal na O. X., aby sa to neopovážil, lebo ho zabije a nedožije sa do rána, pričom ho

opätovne začal kopať do hlavy a vykopol mu z ruky aj mobilný telefón, a neustále sa mu vyhrážal v
priebehu asi troch minút, že ak zavolá políciu, tak sa nedožije do rána, a potom vyšiel obžalovaný Y. z
bytu aj s obžalovaným J. odišli preč, pričom podľa znaleckého posudku O. spôsobili pomliaždenie pravej
tváre, v oblasti pravej očnice a nosa so zlomením kosti nosa, na ľavej ušnici tržnú ranu, podvrtnutie
krčnej chrbtice, dve hryzné rany na dolnej a hornej pere bez vonkajšej rany na perách, otras mozgu

I. stupňa, zlomenie sánky vpravo, zlomenie čelového výbežku pravej lícnej kosti, zlomenie spodiny
pravej očnice, zlomeninu bočnej steny pravého čeľustného sinu s vychýlením úlomkov a s krvácaním
do čeľustných sinov obojstranne, prevažne však vpravo, horizontálnu zlomeninu čeľusti obojstranne,
zlomeninu dolného kraja očnice vpravo, s posunom, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť s
dobou liečenia najmenej od 22.06.2013 do 17.08.2013. Za to boli obaja obžalovaní odsúdení na trest

odňatia slobody v trvaní sedem rokov a štyri mesiace nepodmienečne.

32. Zároveň boli obaja obžalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní nahradiť poškodenej Dôvere
zdravotnej poisťovni, a.s., Nitra za vynaložené liečebné náklady na poškodeného sumu 2.306,73 Eur a
poškodenému O. spôsobenú škodu 4.725,05 Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený

odkázaný na občianske súdne konanie.

33. Proti rozsudku okresného súdu podali obžalovaní aj poškodený odvolanie.

34. Na žiadosť právneho zástupcu žalovaného 2/ v trestnom konaní - J. bol vypracovaný znalecký

posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia R. zo dňa 11.01.2016, ktorý
vykonal bodové hodnotenie bolestného na zranenie poškodeného O. aj s prepočtom na euro. Bodové
hodnotenie bolestného podľa zákona č. 437/2004 Z. z. určil ako 425 bodov. Vzhľadom k tomu, že u
poškodeného došlo aj k nakrvácaniu do prínosových dutín ako aj vzhľadom k tomu, že v položke č.
18b2 a 18b3 nie je započítaná nevyhnutná operácia v celkovej narkóze, zvyšuje sa bolestné v čl. 18b2

a 18b3 podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a jeho § 9 ods. 5 písm. b), c) o 1/2, t.j. o 75 bodov. Celkové
bolestnépozvýšeníbolo500bodov.Prepočetbodovéhohodnoteniabolestnéhonaeuročinil8.050,-Eur.
Vzhľadom k časovému odstupu znalec vyčíslil aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
spôsobené trvalými následkami zranení z 22.06.2013. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. bolo 720 bodov, vo finančnom vyjadrení 12.355,20 Eur.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016 napadnutý
rozsudok vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému O. zrušil a uložil obžalovaným Y.
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenému O. z titulu
bolestného v sume 8.050,- Eur. So zvyškom nároku odkázal súd poškodeného O. X. na občianske súdne

konanie. Odvolania obžalovaných Y.a odvolací súd zamietol.

36. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že znalec R. oproti záverom písomného
znaleckého posudku R. upravil výšku bolestného vo finančnom vyjadrení sumou 8.050,- Eur (500 bodov)
a zaoberal sa aj prepočtom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorého výšku

stanovil vo finančnom vyjadrení sumou 12.355,20 Eur. Vzhľadom na obsah odvolania poškodeného a
najmäzáveryznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvaR.krajskýsúdodvolaniupoškodeného
vyhovel (odvolanie podal len voči výške bolestného) a v tejto súvislosti vyslovil rozsudkom povinnosť
oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenémuO. v sume 8.050,- Eur, keďže znalec R. oproti záverom posudku R. upravil výšku bolestného na 500
bodov a tomu zodpovedajúcu sumu 8.050,- Eur. Pokiaľ znalec vyčíslil aj bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, poškodený X. si v adhéznom konaní škodu v tomto smere neuplatnil, preto

ho krajský súd so zvyškom jeho nároku na náhradu škody (zhodne ako súd prvého stupňa) odkázal na
občianske súdne konanie.

37. Rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručený dňa 24.03.2016. Rozsudok Okresného súdu
Lučenec v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stal právoplatným dňa 09.03.2016.

38. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,
poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok

na náhradu škody uplatňuje.

39. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.

40. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

41. Podľa § 438 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

42. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

43. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

44. Podľa § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza
peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu

podľa osobitných predpisov.

45. Podľa § 447 OZ, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený
dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej

neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných
predpisov.

46. Podľa § 447b OZ, ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto
peňažného dôchodku jednorazové odškodné.

47. Podľa § 449 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

48. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

49. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

50. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.51. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

52. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len „následok“).

53. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

54. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

55. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

56. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

57. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

58. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.06.2013 došlo
k fyzickému útoku na žalobcu, pri ktorom žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Z rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 3T/23/2014-290 zo dňa 27.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 3To/15/2016 zo dňa 09.03.2016 vyplýva, že zodpovednými za útok na žalobcu sú

žalovaní 1/ a 2/. Sporným medzi stranami bol však nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky, a to jednak
z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ako aj z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ spochybňovali, či bol
nárok na náhradu škody v adhéznom konaní uplatnený riadne, či bol nárok v predmetnom konaní
uplatnený sčasti duplicitne, namietali, že nie je zrejmé, z akého titulu sa náhrada škody žiada, že
žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi zranením a následnými zdravotnými problémami, riadnym

spôsobom nepreukázal a neodôvodnil nárok ani neoznačil dôkazy na jeho preukázanie, a pokiaľ ide o
ušlú mzdu, namietali aktívnu legitimáciu žalobcu.

59. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je predniesť dostatočne konkrétne a určité
skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto

povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho pasivita nemôže byť korigovaná ani zásahom
súdu. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal
žalovaný, ale aj súd „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu. Je teda elementárnou povinnosťou
žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom úplných tvrdení, a následne preukázaťtvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je
určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza
právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a

následne preukázať. Žalobca je teda povinný uviesť, akých konkrétnych plnení sa domáha a tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti o každom z nich. Len voči takým kvalifikovaným tvrdeniam žalobcu môže
žalovaný následne rozvinúť náležitú procesnú obranu. Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z
hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany - uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania.

60. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.569.).Sporovékonaniejekonanímkontradiktórnym,čoznamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a

k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
Pasivita strany nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo
zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden

zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019).

61. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol uplatnený nárok posúdiť, musí byť tento dostatočne
určitý, vymedzený skutkovými okolnosťami tak, aby ho súd vedel podradiť pod príslušnú právnu

normu (teda právne posúdiť), posúdiť oprávnenosť a odôvodnenosť jeho výšky, uplatnenú námietku
premlčania, a tiež posúdiť splnenie podmienky konania (aj eventuálnu prítomnosť neodstrániteľných
podmienok konania).

62. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody na zdraví spôsobenej ťažkou ujmou na zdraví v

súvislosti s trestných činom žalovaných 1/ a 2/, ku ktorému došlo dňa 22.06.2013.

63. Žalobca v priebehu konania viackrát upravoval a dopĺňal svoju žalobu, až ustálil (v podaní zo dňa
10.03.2021 - č.l. 313 súdneho spisu), že sa domáha náhrady škody spôsobenej ťažkou ujmou na zdraví
spočívajúcej v bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a náhrade ušlej mzdy. Žalovaných 1/ a

2/ žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 140.000,- Eur spoločne a nerozdielne. Na súdnom pojednávaní
žalobca bez bližšieho upresnenia výšky uviedol, že žiada aj „liečebné náklady, pretože je odkázaný na
lieky, bolestné nie, pretože mu bolo vyplatené“. Ani žalobca ani jeho právny zástupca na toto vyjadrenie
nijakým spôsobom nereflektovali v zmysle čiastočného späťvzatie žaloby a keďže ani na súdnom
pojednávaní nebolo zrejmé napriek niekoľkonásobnej snahe súdu o doplnenie a opravu žaloby, v akej

výške žalobca bolestné žiada (keďže jeho výška sa aj v trestnom konaní menila), nebolo možné posúdiť,
či sa v tejto časti z hľadiska splnenia podmienok konania jedná o prekážku veci rozhodnutej (res iudicata)
s ohľadom na skutočnosť, že v trestnom konaní bolo žalobcovi priznané bolestné vo výške 8.050,-
Eur. Naviac, na dotaz súdu, že v písomným podaniach si žalobca uplatňoval nárok na náhradu ušlej
mzdy, avšak na pojednávaní žiadal náhradu straty na zárobku, čo sú nároky podľa práva odlišné, právny

zástupca žalobcu (opäť bez akejkoľvek špecifikácie čo do výšky) uviedol, že podľa jeho názoru môže
byť popri sebe náhrada ušlej mzdy aj náhrada straty na zárobku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, tento rovnako nebol nijako bližšie určený, preto súdu nie je zrejmé,
či malo ísť o sťaženie spoločenského uplatnenia vo finančnom vyjadrení v zmysle znaleckého posudku
R., prípadne v inej výške.

64. Rozlišovanie čiastkových nárokov zo škody na zdraví nemá len teoretický význam, ale má význam
aj z hľadiska procesného práva. Keďže ide o samostatné a vzájomne nezávislé právne nároky, táto
skutočnosť bude mať vplyv napríklad na dobu ich vzniku (môže byť odlišná), a teda aj na plynutie
premlčacích dôb, kde každému nároku môže plynúť premlčacia doba samostatne. Predmetné čiastkové

nároky zo škody na zdraví sú taktiež samostatne uplatniteľné, čo znamená, že v prípade ich súdneho
uplatnenia musí súd zohľadňovať procesné aspekty u každého nároku samostatne, napríklad každý
nárok bude musieť vyhodnotiť samostatne z pohľadu náležitostí žaloby, vyčíslenia daného nároku či
procesných prekážok (litispendencie, rei iudicatae) a pod. Nárok na náhradu za bolesť a nárok nanáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia samostatne vznikajú a samostatne sa aj premlčujú
(porovnaj R 28/1970). Na základe prekážky res iudicata môže civilný súd rozhodovať o nároku na
náhradu škody len v rozsahu, v ktorom o ňom právoplatne nerozhodol trestný súd (rozsudok Městského

soudu Praha sp. zn. 18 Co 193/80 zo dňa 23.06.1980).

65. Napriek opakovanej snahe súdu primäť žalobcu k doplneniu a upresneniu žaloby nie je doposiaľ
jednoznačne ustálené, akých konkrétnych nárokov a v akej konkrétnej sume sa žalobca domáha (a či sa
domáha aj ďalších a akých konkrétnych nárokov). Žalobca žalobu viackrát upravoval, napriek tomu súdu

nie je vôbec zrejmé, ako žalobca dospel k sume 140.000,- Eur, pretože len potenciálnu výšku zárobku
(resp. straty na zárobku) vyčíslil v žalobe vo výške 159.480,- Eur.

66. Pokiaľ ide o liečebné náklady, ktoré žalobca zmienil až na súdnom pojednávaní, za náklady liečenia
možno požadovať zabezpečenie pomoci inej osoby (ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti a pod.),
zadováženie zdravotníckych pomôcok, prípadne iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním

takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, náklady diétneho,
výdatnejšieho stavovania (R III/1967). Účelne vynaložené náklady teda slúžia výlučne na liečenie a
zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Žalobca tieto náklady nijakým spôsobom nevyčíslil ani
nepreukázal žiadnym dôkazom, ani nie je zrejmé, či sa malo jednať (len) o náklady na lieky v súvislosti
s úrazom, ktorý mu spôsobili žalovaní.

67. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu právny a skutkový základ nároku,
ktorého sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha. V súlade s kontradiktórnosťou sporového konania je nutné
konštatovať, že hoci právne posúdenie sporu patrí súdu, uvedené nezbavuje žalobcu jeho základnej
povinnosti tvrdenia aspoň nevyhnutného hmotnoprávneho a skutkového základu uplatneného nároku.

Samotný žalobca nemal ujasnené, a to počas celého priebehu konania, akých konkrétnych súm a akým
titulom sa voči žalovaným domáha (respektíve jednotlivé sumy niekoľkokrát v priebehu konania menil
a na záver položkovito nešpecifikoval), pričom ani v jednom prípade nešpecifikoval, akým titulom (aké
konkrétne) nároky si uplatňuje a z akých konkrétnych súm by mal nárok voči žalovaným pozostávať.
Za uvedeného stavu potom ani súd nemôže vykonať dôkazy, pokiaľ ani napriek snahe o zabezpečenie

si jednoznačného stanoviska žalobcu tento sám dostatočne nešpecifikoval, čoho konkrétne a v akej
výške sa domáha, keď právny ani skutkový základ svojho nároku žalobca počas celého konania súdu
dostatočne neozrejmil ani nešpecifikoval (nevyčíslil).

68. Súd nemohol vykonať dôkazy, pokiaľ samotný predmet konania nebolo možné presne rozčleniť, ani

vyvodiť z procesných vyjadrení žalobcu, čoho konkrétne, v akej výške, z akého právneho titulu sa voči
žalovaným domáha, preto súd žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol.

69. Z dôvodu hospodárnosti konania, vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, najmä neurčitosť
uplatneného nároku žalobcu a nemožnosť ustáliť predmet konania, súd nepristúpil ani k vykonaniu

navrhovaného dokazovania výsluchom žalovaného 2/ a nariadením znaleckého dokazovania.

70. Pre úplnosť sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo
strany žalovaného 1/.

71. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva.

72. Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví je ustanovená výhradne subjektívna premlčacia
doba, vzhľadom k zvláštnej povahe týchto práv. Pre počiatok behu dvojročnej subjektívnej lehoty pre
uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode, teda
nie len o protiprávnom úkone škodcu či škodnej udalosti, a o tom, kto za ňu zodpovedá.

73. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)
dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom,kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje
nielenvedomosťpoškodenéhooprotiprávnomúkonealebooudalosti,ktoroubolaškodaspôsobená,ale
aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorý možno natoľko objektívne vyjadriť

- vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV,
s.634 ods. 3).

74. Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových

okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o
skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,
mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení
zodpovednej osoby).

75. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 82/2009 zo dňa 28.05.2010; R 16/2014).

76. V prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných
pre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, keď sa tieto
okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o

vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto
za škodu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré
nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť
poškodenéhooosobeškodcusaviažekokamihu,keďdostalinformáciu,nazákladektorejsimôžeurobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej

za škodu, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie
žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody
začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní
uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému, iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto
zodpovedajúcom subjekte.

77. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho

posudku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2010 zo dňa 27.01.2011, z ktorého vyplýva nasledovné: „Dovolací súd sa
stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedela
už v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi žalovanej 3/ na Okresnom súde v Hainburgu,
ktorý rozhodol rozsudkom z 8. mája 2002. Aj pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vedomosti žalobkyne o

škode sa dovolací súd stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa túto vedomosť získala už z
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený 6. júna 2003. Dvojročná
premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v danom prípade uplynula 6. júna 2005, právo
na náhradu škody voči žalovanej 3/ ale žalobkyňa uplatnila až 2. novembra 2006.“.

78. Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu škody,
ktorému predchádzalo adhézne konanie, je spočívanie premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na
náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 112 OZ totiž premlčacia doba neplynie po dobu
konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. Inštitút spočívania
plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník

právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu
súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba vo vzťahu
k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv. adhézne konanie,
teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. V prípade námietky premlčaniaje v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, nutné posúdiť, či bol nárok
na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom
konaní riadne pokračoval. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní zahŕňa

okrem otázky náležitosti príslušného návrhu aj určenie doby, kedy môže poškodený návrh na náhradu
škody podať, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o náhrade škody v trestnom konaní. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho uplatnenia
nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.
Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na náhradu škody)

viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku.

79. Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak,
aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Nemožno teda napríklad uvažovať o riadnom
pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme žalobu späť, prípadne nepodá návrh na pokračovanie
v konaní prerušenom podľa ustanovenia § 110 OSP (pozn. - teraz § 163 CSP) a pod. Pokiaľ však

poškodený v trestnom konaní nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa
konania na súde druhého stupňa, nemožno na základe toho urobiť záver, že nepokračoval riadne
v trestnom konaní (správa o rozhodovaní súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo
adhézne konanie, Cpj 35/78 Najvyššieho súdu ČSR z 24. októbra 1979, ktorá bola prejednaná a vzatá
na vedomie plénom Najvyššieho súdu ČSR dňa 5. decembra 1979, sp. zn. Pls 2/79, R 22/1979).

80. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (rozsudok

Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5 Cz 27/83 zo dňa 22.12.1983, R 29/1985).

81. Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania
v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku
v občianskom súdnom konaní. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje

podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba
nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie
bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto (nadväzujúceho) konania (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2958/2007 zo dňa 13.11.2008).

82. Pokiaľ ide o náhradu škody, cieľom úpravy obsiahnutej v ustanovení § 112 OZ je ochrana
poškodeného v prípade, ak uplatneniu nároku na náhradu škody predchádzalo iné konanie proti tomu,
kto spôsobil škodu. S ohľadom na zabezpečenie ochrany práv poškodeného sa zásadne vychádza z
toho, že „poškodený riadne pokračuje“ v začatom konaní, keď po skončení trestného konania pokračuje
v primeranej lehote podaním žaloby v civilnom súdnom konaní. Dĺžka tejto lehoty nie je stanovená,

posúdenie toho, či sa takto pokračovalo v primeranej lehote, závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Od nich závisí, či plynutie premlčacej doby naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v
predchádzajúcom trestnom konaní, alebo či jej plynutie bude aj naďalej prerušené. Ak totiž po skončení
trestného konania podal poškodený v primeranej lehote návrh na uspokojenie rovnakého nároku v
civilnom súdnom konaní, premlčacia doba nezačína znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v

predchádzajúcom trestnom konaní, ale jej plynutie je aj naďalej prerušené. Iba v prípade, že po skončení
trestného konania nepokračuje poškodený v primeranej lehote v občianskoprávnom konaní podaním
žaloby, začne premlčacia doba opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 23/2011 zo dňa 19.12.2012).

83. V otázke posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby sa súd v tomto prípade nestotožňuje s
názorom žalovaného 1/, ktorý viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň spáchania trestného činu,
ani s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku v trestnom
konaní, kedy sa žalobca nad všetky pochybnosti dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Súd má za
to, že v predmetnej veci by začala premlčacia doba plynúť od 12.01.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho

po tom, ako bol vypracovaný posudok znalca R. o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a od
tohto dňa žalobca poznal výšku škody. Pokiaľ bola výška bolestného vyčíslená aj v znaleckom posudku
R.jzroku2013,vtejtosúvislostisúdpoznamenáva,žezdravotnýstavžalobcuvčasevypracovaniatohto
znaleckého posudku na účely stanovenia výšky škody nebol ešte dostatočne ustálený, keďže R. zvýšilhodnotu bolestného a v čase vypracovania tohto znaleckého posudku bol schopný stanoviť aj výšku
sťaženia spoločenského uplatnenia. Bez ohľadu na túto skutočnosť má však súd za to, že v danom
prípade došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ, keďže žalobca si svoj nárok na

náhradu škody riadne uplatnil v trestnom konaní už v zápisnici o výsluchu poškodeného dňa 07.11.2013,
keď uviedol, že si uplatňuje nárok voči konkrétnym osobám, z akého dôvodu si nárok na náhradu
škody uplatňuje (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, trvalé následky, náklady na liečenie,
ušlá mzda) a zároveň špecifikoval (minimálnu) výšku uplatneného nároku - 70.000,- Eur od každého.
O tom, že bol nárok uplatnený riadne, svedčí aj priznaná náhrada škody - bolestného v rozhodnutí

trestného súdu, a to v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici právoplatnom dňa 09.03.2016 vo
výške 8.050,- Eur (s tým, že vo zvyšku odkázal súd žalobcu s jeho nárokom na občianke súdne konanie).
Keďže poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a
v začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba spočívala a v priebehu tohto konania neplynula.
Rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručený dňa 24.03.2016. Následne dňa 24.02.2017 žalobca
podal na Okresnom súde Lučenec civilnú žalobu vo veci náhrady škody na zdraví. Premlčacia doba v

prípade náhrady škody spôsobenej na zdraví je dvojročná, a teda možno jednoznačne dovodiť, že k
premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Ak by výrok v zmysle § 288 Trestného poriadku nebol v rozsudku
trestného súdu vyslovený, nakoľko nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne a včas, súd by tým
dal najavo aj to, že právo nebolo uplatnené riadne a počas trestného konania bežala premlčacia doba
a nedošlo k jej uplynutiu.

84. Ďalšími námietkami uplatnenými stranami sporu sa súd nezaoberal, keďže nemajú zásadný význam
pre výsledok sporu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument strán sporu, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie, pričom súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na

tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

85. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

86. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Aplikácia uvedeného ustanovenia
prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí

náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak
k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k
okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po
podaní žaloby. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá

nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje
dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu.

87. Ako už bolo uvedené, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale aj na okolnosti, ktoré

viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

88. Súd dospel k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania
žalovaným ako neprimerane tvrdé, preto pristúpil k aplikácii ustanovenia o trovách konania podľa § 257
CSP.

89. Súd má za to, že v prejednávanej veci existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré bolo
potrebné prihliadnuť pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania. Súd prihliadol na skutočnosť, že
žalobcom uplatnený nárok súd zamietol preto, že tento nebol dostatočne špecifikovaný, pričom inak
bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi spôsobili škodu na zdraví v dôsledku protiprávneho

konania, za ktoré boli právoplatne uznaní za vinných. Žalobca následkom konania žalovaných utrpel
ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami, v dôsledku ktorých bol uznaný invalidným. Jeho schopnosť
zamestnať sa je pre pretrvávajúce zdravotné ťažkosti vyžadujúce aj v súčasnosti intervenciu lekárov
obmedzená. Jediným príjmom žalobcu je invalidný dôchodok. Súd prihliadol tiež na postoj žalovaného2/ k nároku žalobcu, ktorý uviedol, že sa nevyhýba zodpovednosti, rozporoval však výšku uplatnenému
nároku žalobcu. Za tohto stavu sa súdu javí ako neprimerane tvrdé a prísne voči žalobcovi, aby mal
žalovaným 1/ a 2/ platiť náhradu trov konania.

90. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k
uplatneniu nároku na súde, súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).