Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222010794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Karola Kováča, v trestnej veci obžalovanej I. D. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 31T/81/2022 zo dňa
07.12.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

I. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom N. XX, D.,

u k l a d á

podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci
- mobilného telefónu zn. Honor 9X, sériové číslo XUPNWXXXXXXXXXXX, X.: XXXXXXXXXXXXXX,

modrej farby so SIM kartou T - mobile a O2 a peňažných prostriedkov vo výške 300 € nachádzajúcich
sa v trestnom depozite na Okresnom súde Bratislava II.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 31T/81/2022 zo dňa 07.12.2022 bola obžalovaná
I. D. uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3,

ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
najmenej od mesiaca október 2020 do času vykonania domovej prehliadky dňa 06.05.2022 si
od doposiaľ neustálenej osoby bez príslušného zákonného oprávnenia obstarávala omamné apsychotropné látky, najmä metamfetamín, ktoré neoprávnene prechovávala v D. na N. ulici X v byte
č. X na 1. poschodí a následne distribuovala - najmä predávala ďalej koncovým užívateľom, pričom k
distribúcii omamných a psychotropných látok dochádzalo s dennou intenzitou po tom, čo obžalovaná

prostredníctvom mobilného telefónu nadviazala kontakt s koncovými užívateľmi a po vzájomnej dohode
im omamné a psychotropné látky predávala najmä z okna bytu č. X na N. ulici X v D. a to takým
spôsobom, že upevnila metamfetamín štipcom priviazaným na silon, ktorý spustila z okna na chodník
pred bytovým domom, kde koncový užívateľ odobral drogu a do štipca pripevnil finančnú hotovosť, a
taktiež predávala metamfetamín aj na iných s užívateľmi dohodnutých miestach v územnom obvode

okresu Bratislava II za finančnú odmenu, pričom dňa 06.05.2022 v čase od 20:50 hod. bolo prikročené
k vykonaniu osobnej a domovej prehliadky v byte č. X na X. poschodí v D. na N. 5, v rámci ktorých
boli po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku vydané 1 ks igelitový sáčok 7x4
cm s tlakovým uzáverom s obsahom hnedého kryštalického materiálu (stopa č. 2 - v uznesení a v
znaleckom posudku označené ako „Predmet A") pri osobnej prehliadke a pri domovej prehliadke 2 ks
igelitový sáčok s obsahom hnedkastého kryštalického materiálu (stopa č. 1 - v uznesení a znaleckom

posudku označené ako „Predmet B“), 1 ks igelitové vrecúško s obsahom ďalšieho igelitového vrecúška
s obsahom bielej kryštalickej látky (stopa č. 2 v uznesení a znaleckom posudku označené ako „Predmet
C") a 2 ks zatavených slamiek priesvitných s obsahom hnedého kryštalického materiálu (stopa č.
3 - v uznesení a znaleckom posudku označené ako „Predmet D“), pričom zo znaleckého posudku
KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BA-EXP-2022/4849 vyplýva, že v predloženom vrecku označenom

ako „Predmet A" sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 7,115 g s priemernou koncentráciou
metamfetamínu 36,5 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (MSM)
obsahujúce 2597 mg absolútneho metamfetamínu, v predložených 2 ks vreckách označených ako
„Predmet B“ sa nachádzal kryštalický materiál vo vrecku 9x7 cm s hmotnosťou 14.,543 g a s priemernou
koncentráciou metamfetamínu 64,7 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a prímes dimetylsulfón

(MSM) obsahujúce 9,409 g absolútneho metamfetamínu, vo vrecku 7 x4 cm s hmotnosťou 2,214
g s priemernou koncentráciou metamfetamínu 35,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza)
a prímes dimetylsulfón (MSM) obsahujúce 777 mg absolútneho metamfetamínu, v predložených
2 ks vreckách (vrecko vo vrecku) označených ako „Predmet C" sa nachádzal kryštalický materiál
hmotnosťou 19,429 g s priemernou koncentráciou metamfetamínu 70,02 % hmotnostných (vyjadrené

ako voľná báza) a prímes dimetylsulfón (MSM) obsahujúcich 13639 mg absolútneho metamfetamínu, v
predložených 2 zatavených slamkách označených ako „Predmet D" sa nachádzal kryštalický materiál s
hmotnosťou spolu 408 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 36,0% hmotnostných (vyjadrené
ako voľná báza) a prímes dimetylsulfón (MSM) obsahujúce 147 mg absolútneho metamfetamínu,
pričom zaistené množstvo kryštalického materiálu - metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu (MSM)

je možné považovať podľa hmotnostného kritéria za minimálne 52 bežných jednotlivých dávok drogy,
ktoré by boli spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, podľa odborného vyjadrenia č.
PPZ-NKAPDC-3-458/2022-PZ je hodnota zaistených omamných a psychotropných látok 1311,27 €, a
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok; obžalovaná túto

psychotropnú látku predávala za peniaze viacerým osobám, najmenej osobám: O. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, D., S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, D., W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, D., A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, N., W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XX, Z., I. republika, Z.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., okres Q. a ďalším osobám vyššie uvedeným spôsobom.

Za to jej bol podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 4 Trestného
zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tiež jej bol podľa § 60
ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov
vo výške 300 € a telefónu značky Honor so SIM kartou T mobile a O2 modrej farby, ktorých vlastníkom sa

podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva Slovenská republika. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného
zákona súd prvého stupňa uložil obžalovanej ochranný dohľad na dobu 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 15.12.2022 obžalovaná odvolanie smerujúce proti
výrokuotreste.Obžalovanáodôvodnilaodvolanieprostredníctvomobhajcupodanímzodňa23.01.2023.
Obhajoba uvádza, že obžalovaná sa dopustila trestnej činnosti a svoj skutok úprimne oľutovala, pričom

veľmi citlivo vnímala dopad svojho previnenia na najbližšiu rodinu, na svoju matku a na svojho syna.
Trestnú činnosť nepáchala za účelom zabezpečenia luxusného života, ako tomu často v prípade
podobnej trestnej činnosti býva, viedla skromný život, pričom nevlastní žiadny hodnotnejší majetok a
nevznikla pochybnosť o tom, že jej majetkové pomery boli skromné.Obžalovaná sa vzhľadom na svoju citlivú a láskavú povahu snažila aj pomôcť ľuďom v núdzi, a
v rámci svojich možností vykonávala charitatívnu činnosť pre bezdomovcov tým, že im z vlastných

prostriedkov kupovala ponožky a deky, prípadne poskytovala nepojazdné auto na prenocovanie v
chladných nociach. Na Vianoce im varila kapustnicu a odovzdávala drobné darčeky, ktoré nakupovala
z vlastných finančných prostriedkov a snažila sa im uľahčiť život. Na hlavnom pojednávaní dňa
07.12.2022 za účelom preukázania okolností, súvisiacich s osobou a pomermi obžalovanej obhajca
navrhol vypočutie svedkov, ktorí mohli objasniť okolnosti, významné pre posúdenie osoby a pomerov

obžalovanej. Navrhnuté boli výsluchy: A. D. (matka obžalovanej), F. I. (syn obžalovanej), 3 bezdomovcov
(generálie zatiaľ neuvedené, účasť mala zabezpečiť obhajoba). Prvostupňový súd vo svojom rozsudku
dôvodí, že skutočnosti, týkajúce sa charitatívnej činnosti obžalovanej a jej rodinných pomerov považuje
za dostatočne preukázané. Taktiež za preukázané a dostatočné považoval tvrdenia obžalovanej,
týkajúce sa jej pomerov k matke a synovi. Súd neumožnil pred vyhlásením rozsudku vykonanie dôkazu
- posudku obžalovanej z výkonu väzby. Nakoľko bola obžalovaná vo výkone väzby v čase vyhlásenia

rozsudku už približne 7 mesiacov, obhajoba navrhovala aj zabezpečenie a doloženie týchto hodnotení
obžalovanej a vykonanie takéhoto dôkazu ešte pred vyhlásením rozsudku. Súd prvého stupňa vyššie
uvedenénavrhovanédokazovanieodmietolzdôvodu,žesatýkaokolnosti,ktorújemožnézistiťinými,už
skôr navrhnutými dôkazmi, keďže tieto okolnosti mal z výsluchu obžalovanej za dostatočne preukázané
- a že obžalovaná vypovedala o tom, ako si mnohé veci vo väzbe uvedomila a ako na ňu vplýva

obmedzenie slobody a súd o vierohodnosti jej výpovede v tomto smere nemal pochybnosti. Obhajoba
však uvedený dôkaz navrhla vykonať nielen z uvedených dôvodov, ale najmä ako dôkaz o tom, že
obžalovaná je schopná a ochotná dodržiavať stanovenú disciplínu a je teda daný aj takýto jej špecifický
osobnostný predpoklad na skorú a účinnú prevýchovu k tomu, aby viedla riadny život. Obhajoba preto
posudok z ÚVV pripojila k odvolaniu.

Ďalej obhajca poukazuje na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, znalkyňa S. F., kde sa na str. 5 konštatuje k povahe obžalovanej: „Je dobrý človek". Ide
o ďalšiu významnú skutočnosť a výnimočnú okolnosť a vlastnosť, ktorá zakladá špecifický predpoklad
nápravy obžalovanej a to aj pri menšom treste, než jej bol uložený. Aj z tohto dôvodu sa uložený trest
javí ako neprimerane prísny. Páchaniu trestnej činnosti obžalovanou zabráni aj podstatne nižší trest, než

je neprimerane prísne desaťročné odňatie slobody, pričom obžalovaná sama cíti a vníma, že vo výkone
väzby je v kontakte s osobami, ktoré majú odlišné názory na humánnosť, ľudskosť, láskavosť a pomoc
svojmu okoliu. Uloženie trestu odňatia slobody obžalovaná poníma ako nevyhnutný dôsledok svojho
správania ale dôvodne vyvstáva otázka, či práve desaťročné odňatie slobody a zotrvanie v uvedenom
prostredí napomôže za daných okolností prevýchove obžalovanej a jej následnému zaradeniu do

riadneho života viac, než individualizácia trestu a jeho mimoriadne zníženie pod dolnú hranicu trestnej
sadzby so zreteľom na všetky podmienky, ktoré sú kladené na určovanie výmery trestu podľa § 34 ods.
4 Trestného zákona.

Z hľadiska spôsobu spáchania činu obžalovanou išlo o obdobie pandémie COVID 19, kedy by si

obžalovanánemohlanájsťprácu.Kspôsobuspáchaniatrestnéhočinuaosobeobžalovanejsaexplicitne
a podrobnejšie vyjadril svedok O. N. vo svojej výpovedi (zápisnica z výsluchu 23.06.2022 v prípravnom
konaní) a uviedol, že obžalovaná je „dobrá žena", bral ju ako kamarátku, „nikdy sa nesprávala nejako
hnusne, alebo nejako nátlakovo". Uvedené skutočnosti implicitne vyplývajú aj z ostatných svedeckých
výpovedí a vykonaných odposluchov.

Súd prvého stupňa odôvodňuje výšku uloženého trestu aj tým, že obžalovaná vyvíjala drogovú trestnú
činnosť uvedomele, po dlhší čas a na početnom množstve osôb, premyslene a organizovaným
spôsobom konania, preto takýto spôsob páchania drogovej trestnej činnosti je obzvlášť závažný a
spoločensky nebezpečný a nemožno v tomto smere spravodlivo očakávať väčšie benefícium než

uloženie trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby. K tomuto obžalovaná uvádza, že v zmysle
obžaloby bolo obdobie spáchania skutku ustálené a verifikované na počte 6 osôb ako obdobie od
októbra 2020 do 06.05.2022 a teda obdobie jeden a pol roka, pričom iba u jedinej osoby (svedok
O. N. - páchanie od októbra 2020) išlo o obdobie dlhšie ako rok a u Z. J. išlo o obdobie „okolo
roka". U ostatných menovaných išlo o obdobie asi 6 mesiacov. So zreteľom na ustálenú judikatúru

je za páchanie skutku na osobe po dlhšiu dobu považovaná doba dlhšia ako jeden rok, avšak túto
podmienku teda spĺňal v zmysle obžaloby len jediný O. N.. Istá vykonaná uvedomelosť a organizovanosť
skutku je však už esenciálnou súčasťou poskytnutia drog viacerým osobám a teda aj esenciálnou
súčasťou tej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bola obžalovaná odsúdená anejde o zvláštnu negatívnu okolnosť, zasluhujúcu si zostrený prístup. Taktiež je na zváženie, či spustenie
drog na šnúrke (v čase pandémie Covidu 19) je taký obzvlášť závažný, premyslený, organizovaný,
sofistikovaný a spoločensky nebezpečný spôsob spáchania skutku, aby obžalovanú napriek všetkým

ďalším okolnostiam zbavil možnosti očakávať zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu.

Súd prvého stupňa výšku vymeraného trestu odôvodňuje aj tým, že mimoriadne zníženie trestu za
daných okolností by nenaplnilo účel trestu, a to okrem iného aj odradiť iných od páchania takejto trestnej
činnosti. Trest odňatia slobody v trvaní niekoľkých rokov však už sám o sebe odrádza páchateľov od

páchania trestnej činnosti, pričom podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011,
cit.: „U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé
rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok.", čo ústavný súd vníma výslovne negatívne.

Súd prvého stupňa v súvislosti s výmerou uloženého trestu dôvodí, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by obžalovaná poskytla dôkazy, alebo sama by svedčila o nejakej konkrétnej trestnej

činnosti a naopak obžalovaná v prípravnom konaní nestotožnila osoby, s ktorými sa podieľala na
páchaní trestnej činnosti, a pokiaľ ide o priznanie skutku, iba holé priznanie ku skutku podľa súdu bez
ďalšieho nemožno považovať za napomáhanie odhaľovaniu trestnej činnosti ako poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaná však už vo svojej výpovedi (prípravné konanie, OR PZ Bratislava II, zápisnica o výsluchu
obvineného zo dňa 07.07.2022) uviedla: „Mám informácie k osobe S. N., on je myslím z W. alebo z Q.,

má cca do 30 rokov, je taký chudý, špinavý blond, po ulici chodí celý zahalený. S. N. zásobuje pervitínom
polku Bratislavy ale chodí aj mimo Bratislavy. Nemyslím si, že to varí, má to od niekoho, ale na začiatku
roka to nebolo tak vraj tomu čo mu to varí povedali policajti, že nemá variť. S. N. to dodával X. Š. R.
na neho uložené číslo, ale volalo mi počas domovej prehliadky. Takto ho mám aj na facebooku medzi
priateľmi. X. pervitín predával kadekomu za kým došiel aj mne. Predával mi to za 1400,- € 50 g." V

prípade obžalovanej preto nešlo len o holé priznanie ku skutku bez ďalšieho, a teda súd prvého stupňa
výšku uloženého trestu odôvodňuje okolnosťami, ktoré sú v rozpore s obsahom spisového materiálu a
skutkovým stavom.

Ďalšou významnou skutočnosťou pre určenie výmery trestu je preto podľa názoru obžalovanej aj

poľahčujúca okolnosť, keď táto v rámci svojich možností a poznatkov napomáhala pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom a pri odhaľovaní trestnej činnosti a určení identity osôb, ktoré jej
návykové látky dodávali, resp. uviedla osoby, ktoré v širšom meradle zastrešujú takéto dodávky, alebo
aspoň spôsob, ako sa k tým osobám dá dopátrať. Nakoľko urobila vyhlásenie o svojej vine, v dôsledku
uvedenéhopostupudošlokuskráteniukonania-aniejeužmožnéanizistiť,čiňouposkytnutéinformácie

mohli (alebo v budúcnosti môžu) naplniť podmienky podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona z
hľadiska svojho významu, a prípadne teda ďalšieho dôvodu na mimoriadne zníženie trestu. Obžalovaná
teda aj aktívne napomáhala a nielen formálne prejavovala snahu o napomáhanie pri odhaľovaní trestnej
činnosti, avšak miera využitia takýchto informácií je vždy podmienená aj rozsahom záujmu OČTK o
spoluprácu, čo však obžalovaná nemôže ovplyvniť.

Obžalovaná si uvedomuje svoju vinu a protiprávnosť svojho konania, avšak so zreteľom na všetky
okolnosti:
- na prevahu poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona,
- na neexistenciu priťažujúcich okolností,

- na poskytnuté informácie k stotožneniu dodávateľov
- na vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku,
- vzhľadom na vyjadrenie súdneho znalca v oblasti psychológie a psychiatrie že obžalovaná „je dobrý
človek", pričom ide o osobitný a špecifický, nie bežný, ale mimoriadny predpoklad pre možnosť nápravy,
taktiež vzhľadom na súvisiace konštatovanie súdu o tom, že obžalovaná nemá tendenciu páchať zlo,

vzhľadom na súdom ustálenú a v rozsudku konštatovanú skutočnosť o tom, že obžalovaná v rámci
svojich možností vykonávala aj charitatívnu činnosť pre bezdomovcov (všetko k § 39 ods. 1 Trestného
zákona - pomery obžalovanej)

jej súd uložil neprimerane vysoý trest. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na pomery

obžalovanej je použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom neprimerane prísne a
obžalovaná je toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania
a taktiež, že sú splnené všetky podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 (a primerane aj so zreteľom na ods. 4) Trestného zákona. Nazáklade uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste
a sám rozhodol rozsudkom.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručené.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto

nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a
navrhol uložiť obžalovanej trest pod spodnou hranicou zákonnej sadzby.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie ako nedôvodné.

Obžalovaná sa pred odvolacím súdom ospravedlnila tam prítomnej svojej rodine, matke a synovi, za to,
čo im spôsobila. Požiadala súd, aby veril, že opätovne nesklame, a zmiernil jej trest, pretože chce byť
prítomná v živote svojej rodiny. Nebude páchať protiprávnu činnosť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods.
1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je opodstatnené, pretože trest uložený
napadnutým rozsudkom je neprimerane prísny.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;

ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
II podal dňa 16.09.2022 obžalobu na I. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.

3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2022 obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333

ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku a kladnom
stanovisku prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovanej prijal.

Súd prvého stupňa oprel výrok o vine o vyhlásenie obžalovanej a uznal ju vinným na skutkovom a
právnom základe uvedenom v obžalobe. Výrok o vine nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací

súdnadrámecdôvodov,prektorémožnopodaťdovolaniepodľa§371ods.1Trestnéhoporiadkuvrámci
obmedzeného revízneho princípu nepreskúmaval. Nepreskúmaval teda ani tie odvolacie námietky, ktoré
smerovali voči kvalifikačnému znaku skutkovej podstaty „po dlhší čas.“

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, podľa § 268 ods. 2

Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, prečítaním
zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, listín osvedčujúcich
majetkové pomery obžalovanej a odpisu z registra trestov obžalovanej.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na obžalovanú sa hľadí, akoby nebola

odsúdená. Je absolventkou hotelovej školy, má umelecké sklony, venuje sa dobročinnosti. V súčasnosti
je nezamestnaná, nemajetná. Nie je závislá na návykových látkach.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a ľútosti nad spáchaním trestného činu

obžalovanej. Ani odvolací súd nezistil priťažujúce okolnosti.

Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd na základe kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona a dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovanej a okolností prípadu zistil splnenie zákonných
podmienok uvedených v § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, a súčasne dôvody, pre ktoré súd

prvého stupňa mimoriadne neznížil obžalovanej trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby vyhodnotil
ako nedostatočné. Súd prvého stupňa považoval trest vo výmere 10 rokov, čo je na spodnej hranici
trestnej sadzby, za primeraný, a za prekážku jeho mimoriadneho zníženia označil okolnosti skutku,
konkrétne uvedomelosť obžalovanej pri páchaní trestného činu, organizovanosť, dlhší čas páchania
skutku a množstvo osôb, na ktorých obžalovaná páchala trestnú činnosť. Odvolací súd sa s takýmto

hodnotením nestotožnil. Páchanie trestného činu po dlhší čas a na viacerých osobách je kvalifikačným
znakom obzvlášť závažného zločinu. Jedná sa o také okolnosti skutku, pre ktoré je spodná hranica
trestnej sadzby 10 rokov. Neobstojí preto argumentácia, že tieto okolnosti sú prekážkou mimoriadneho
zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ak sú súčasne okolnosťou podmieňujúcou použitie
danej trestnej sadzby. V opačnom prípade by u žiadneho páchateľa trestného činu v kvalifikovanej

skutkovej podstate nebolo možné mimoriadne znížiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, pričom
práve pri takýchto trestných činoch je na mieste posudzovať, či trest v zákonnej sadzbe podľa
osobitnej časti Trestného zákona nie je neprimerane prísny a či účel trestu možno dosiahnuť aj kratším
trestom. Odvolací súd súhlasí s obhajobou, že spúšťanie drogy po špagáte z okna po predchádzajúcej
telefonickej objednávke a inkasovanie za ne nie je žiadny organizovaný spôsob konania, ale sa jedná o

jednoduchý a obyčajný spôsob nevyžadujúci žiadne výrazné úsilie či špecifické prostriedky.
Obžalovaná I. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania trestného činu, pre ktorý
bola na ňu podaná obžaloba. Otázka právnych účinkov vyhlásenia o vine (nepopretí skutku) vo vzťahu k
poľahčujúcim okolnostiam bola predmetom zjednocovania rozdielneho výkladu ustanovenia § 36 písm.
n) Trestného zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý zaujal vo svojom stanovisku č. Tpj

55/2016 o.i. taký právny názor, že „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania vinypodľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu“. Z

citovaného stanoviska najvyššieho súdu vyplýva, že použitie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona nie
jeobligatórnymprávnymnásledkomvyhláseniavinyobžalovanýmnahlavnompojednávaní,aneaplikuje
sa en block, čo znamená, že súd je povinný zvážiť, či okolnosti prípadu a pomery obžalovaného
odôvodňujú takýto postup (rovnako ako prokurátor nie je pri uzavretí dohody o vine a treste povinný vždy
navrhnútrestzníženývporovnanízozákonnousadzbouojednutretinu).Vzhľadomnato,žeobžalovaná

sadopustilaobzvlášťzávažnéhozločinu,kuktorémusapriznalatakýmspôsobom,ktorývyjadrujehlbokú
sebareflexiu, a niet u nej dôvodov nepredpokladať, že možnosti jej nápravy sú priaznivé. Preto odvolací
súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona
nie je nevyhnutné ukladať jej trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, t.j. na spodnej hranici trestnej
sadzby. Inými slovami, odvolací súd nezistil žiadne dôvody brániace použitiu § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, za súčasného priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona

a nezistenia žiadnych priťažujúcich okolností. Spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 6
Trestného zákona odvolací súd podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona znížil o jednu tretinu na 6 rokov a
8 mesiacov, a dospel k záveru, že trest na samej spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby
korešponduje s možnosťami nápravy obžalovanej, dostatočne odzrkadľuje potrebu ochrany spoločnosti
aj požiadavky generálnej prevencie, a vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľky.

Odvolacísúdreagujúcnaodvolacienámietky,žepodľaznaleckéhoposudkuobžalovanájedobrýčlovek,
upozorňuje súd prvého stupňa, ktorý si túto formuláciu v odôvodnení svojho rozhodnutia osvojil, že
uvedené sa v znaleckom posudku síce nachádza, avšak v časti, v ktorej obžalovaná prezentovala svoje
sebahodnotenie. Otázka, či je niekto dobrý človek, je otázkou filozofickou, a nie otázkou medicínskou,

ktorú by mohol posudzovať psychiater pri vyšetrovaní závislosti na návykových látkach. Nejedná sa ani
o otázku právnu, ktorú by bolo možné hodnotiť pri úvahách o treste v trestnom konaní. Preto ostáva v
rovine filozofickej otázka, či dílerka drog kupujúca bezdomovcom deky je dobrým človekom.

Odvolací súd má menšie výhrady i voči trestu prepadnutia veci v napadnutom rozsudku. Vecne súd

prvého stupňa rozhodol v tejto časti správne, a jeho záver je podložený vykonaným dokazovaním, avšak
súd nedostatočne špecifikoval telefón, ktorý obžalovaná použila na spáchanie trestného činu, a vôbec
nešpecifikoval peňažné prostriedky vo výške 300 €, ktoré boli jej výťažkom z predaja drog. Mobilný
telefón je potrebné identifikovať minimálne značkou, sériovým číslom a IMEI, aby nebol zameniteľný, a
peňažné prostriedky aspoň formou, v akej sa nachádzajú, a kde.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.