Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120213958
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120213958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: S. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXX/X, zastúpená Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, so sídlom
Nitra, Farská 40, proti žalovaným: 1. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXX/X, 2. N. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXX/X, 3. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XXX/X, žalovaní v 1.
a 3. rade zastúpení JUDr. Petrom Bojdom, advokátom, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, o vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13.
decembra 2021 č. k. 12C/103/2020-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým žalovaným v 1. až 3.
rade uložil povinnosť vypratať pozemok (I.) p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade
odstrániť stavbu (II.) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalovaní v 1.až 3. rade sú povinní vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu reg. ,,C" - zastavaná

plochaanádvoriesparc.č.99/24ovýmere26m2,ktorábolavytvorenánazákladegeometrickéhoplánu
č. 042/2021 zo dňa 27.8.2021, vyhotovený Ing. Romanom Kissom, autorizačne overený Ing. Romanom
Kissom, úradne overený Ing. Henrietou Streškovou dňa 18.10.2021, číslo overenia G1 - 1887/2021 do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na
nehnuteľnosti - pozemku parcele reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie parc. č. 99/18 vedený
katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra, obec X., katastrálne územie X., zapísanom

na LV č. XXXX a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd konanie zastavuje v časti o zriadenie k bodu II. vecného bremena za náhradu v zmysle
ustanovenia § 135c ods. 3 OZ.
IV. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. až
3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.“

1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, §
132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 6 zákona č. 442/2021 Z.
z., § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým
stavom.1.2. V prvom rade sa súd zaoberal v konaní otázkou vecnej legitimácie. Otázka vecnej legitimácie
vyplýva z hmotného práva. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade súd videl v tom, že

žalované v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, každá v podiele 1-ica, parcely
registra „C“ parc. č. 99/15 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2, vedených katastrálnym
odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra, obec X., zapísanom na LV č. XXXX a stavby dom súp. č.
XXX nachádzajúci sa na parc. č. 99/15 a oplotenie slúži vlastníkom hlavnej veci, ktorou je pozemok a
dom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu

žalovaného v 3. rade, súd ju videl v tom, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú manželia, spolu
užívajú nehnuteľnosť - dom súp. č. XXX na parc. č. 99/15. Žalovaný v 3. rade postavil oplotenie na parc.
č. 99/18, suchú latrínu aj znášal náklady na zriadenie vodovodnej prípojky.

1.3. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vypratania pozemku - novovzniknutej parcely reg. ,,C"
- zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. 99/24 o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe

geometrického plánu č. 042/2021 zo dňa 27. 08. 2021, vyhotovený Ing. Romanom Kissom, autorizačne
overený Ing. Romanom Kissom, úradne overený Ing. Henrietou Streškovou dňa 18. 10. 2021, číslo
overenia G1 - 1887/2021. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je presná a určitá vtedy, ak je časť pozemku
označená v pripojenom geometrickom pláne, čo v prejednávanom spore je splnené. V prvom rade
si súd musel vyriešiť spornú otázku vlastníckeho práva k pozemku, ktorého vypratania sa žalobkyňa

žalovanými domáha. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku
- novovzniknutej parcely reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. 99/24 o výmere 26 m2
je žalobkyňa, a nie žalovaní. S poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo
veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Žalovaní v konaní nepreukázali,

že by vlastníctvo k spornej parcele nadobudli kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
prípadne rozhodnutím štátneho orgánu, ani takýto dôkaz o nadobudnutí vlastníctva žalovanými sa v
spise nenachádza, ani produkovaný stranami sporu nebol. Je síce pravda, že v minulosti, konkrétne
v decembri roku 2010, prebiehala komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade ohľadne
spornéhopozemku,žalobkyňaprevzalasumu300eurodžalovanéhov3.radezaspornýpozemok,ktorý

malbyťodčlenenýodjejpozemkugeometrickýmaplánomavjanuári2011sidalžalovanýv3.radeajdal
vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie pozemku, avšak tieto doklady nie sú dokladmi o nadobudnutí
vlastníckeho práva, nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva, ktorá v prípade prevodu nehnuteľností
musí mať písomnú formu s odkazom na ustanovenie § 46 ods. 1 OZ, podľa ktorého písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
s poukazom na ust. § 40 ods. 1 OZ, takže ústna kúpna zmluva, ktorá mala byť uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným v 3. rade ohľadne prevodu nehnuteľností, je absolútne neplatná. Ako ďalší
spôsob nadobudnutia nehnuteľností ešte prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva na
základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou právnou skutočnosťou je

nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ust. § 134 OZ, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalovaní
nesplnili všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú, žalovaná
v 2. rade nehnuteľnosti neužíva od roku 2016, to ale neznamená, že sú vlastníkmi pozemku. Žalovaní
nenadobudli k pozemku vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnili všetky podmienky vydržania,

ktoré musia byť splnené súčasne a ktorými súd tieto podmienky: 1. musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, táto podmienka by splnená bola, pretože sa jedná o zastavanú plochu a nádvorie a to je
predmet spôsobilý vydržania, 2. držba musí byť oprávnená, táto podmienka splnená nebola, pretože
žalovaní nepreukázali právny titul nadobudnutia a dobromyseľnosť, 3. držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov, čo tiež splnené nebolo, pretože žaloba bola súdu doručená v

decembri 2020 a doba 10 rokov neuplynula od začatia užívania pozemku žalovanými, keď geometrický
plán si dal vypracovať žalovaný v 3. rade v roku 2011. Nehnuteľnosti síce žalovaní užívajú ako svoje
vlastné, ale nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti aj patria, nemajú žiadny právny
titul nadobudnutia. Preto im súd uložil povinnosť vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu reg. ,,C"
- zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. 99/24 o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe

geometrického plánu č. 042/2021 zo dňa 27. 08. 2021, vyhotovený Ing. Romanom Kissom, autorizačne
overený Ing. Romanom Kissom, úradne overený Ing. Henrietou Streškovou dňa 18. 10. 2021, číslo
overeniaG1-1887/2021do15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Geometrickýplánjeneoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku, pretože vlastníkom tohto pozemku je žalobkyňa, a nie žalovaní a nie jedaný žiadny dôvod na to, aby tento pozemok žalovaní užívali. Z vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žalovaní zasahujú do pozemku vo vlastníctve žalobkyne oplotením, ktoré vybudovali,
konkrétne žalovaný v 3. rade postavil oplotenie na parc. č. 99/18, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, ktoré

pozostávazazbestovýchvlnoviekazabetónovanýchstĺpikov,oplotenieniejepevnespojenésozemoua
zasahuje do pozemku žalobkyne v 3. rade po celej šírke 9 m, cca 27 m2, presná výmera bola stanovená
geometrickým plánom č. 042/2021 vyhotoveným Ing. Romanom Kissom, z ktorého vyplýva, že z parc. č.
99/18 zastavaná plocha o výmere 229 m2 vznikli nové parcely č. 99/18 o výmere 203 m2, ktorá zostáva
vo vlastníctve žalobkyne a 99/24 o výmere 26 m2, ktorej vlastníkom je tiež žalobkyňa, teda zásah

oplotenia do pozemku žalobkyne nie je sporný, žalovaní zasahujú do pozemku vo vlastníctve žalobkyne
oplotením. Plot predstavuje podľa katastrálneho zákona spravidla hranicu medzi pozemkami. Z hľadiska
právneho plot ako nehnuteľná vec je posudzovaná len vtedy, ak je plot pevne spojený so zemou. V
konaní bolo zistené, že plot nie je spojený so zemou pevným základom, pozostáva z azbestových
vlnoviek a zabetónovaných stĺpikov. Plot je stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ, teda nehnuteľnosťou je len
vtedy, ak je spojený so zemou pevným základom. Hnuteľná vec alebo hnuteľnosť je v občianskom práve

každá vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou, je to teda stavba, ktorá nie je vôbec spojená so zemou (už keď je
položená, nie je so zemou spojená) alebo s ňou nie je spojená pevným základom. Uvedený sporný plot
teda súd neposúdil ako nehnuteľnosti ale ako hnuteľné veci. Keďže žalovaným bola uložená povinnosť
pozemok vypratať, to znamená, že sú povinní zo sporného pozemku odstrániť všetky hnuteľné veci -
teda oplotenie aj aj latrínu, ktorá sa tu nachádza a ktorá nie je pevne spojená so zemou, a teda sa

nejedná o nehnuteľnosť, ale o hnuteľnú vec.
1.4. Ďalej sa žalobkyňa domáhala od žalovaných odstránenia stavby - vodovodnej prípojky, ktorá sa
nachádza na nehnuteľnosti - pozemku parcele reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie parc. č. 99/18,
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra, obec X., katastrálne územie X.,
zapísanom na LV č. XXXX. Aj v tejto časti súd žalobe vyhovel, pretože prípojka je pevne spojená

so zemou a je to teda stavba - nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 OZ , nachádza sa na pozemku
vo vlastníctve žalobkyne a jej vlastníkom je žalovaný v 3. rade, ktorý znášal náklady na zriadenie
vodovodnej prípojky, a preto je jej vlastníkom a to s odkazom § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.
z., podľa ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady
a v konaní bolo zistené, že takouto osobou je žalovaný v 3. rade. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby

vodovodná prípojka bola naďalej zriadená na jej pozemku, hoci v minulosti - konkrétne v decembri
210 - súhlasila s tým, že na jej pozemku žalovaný v 3. rade zrealizoval drobnú stavbu - vodovodnú
prípojku. To však neznamená, že keď s tým žalobkyňa v roku 2010 súhlasila, že nie je možná zmena
tejto situácie, k čomu aj došlo. Vodovodná prípojka je neoprávnená stavba, to je stavba postavená na
cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takému pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by

ho oprávňovalo na pozemku postaviť stavbu. Uvedené znamená, že pokiaľ osoba zriadila stavbu na
pozemku, ktorého nie je vlastníkom a nemá k nemu ani nájomnú zmluvu, či vecné bremeno umožňujúce
na tomto pozemku stavať, takáto stavba bude kvalifikovaná ako neoprávnená. K odôvodneniu, prečo
súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným odstrániť vodovodnú prípojku, sú tie skutočnosti, že takýto spôsob
usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby považoval za jediný možný práve

na konfliktné vzťahy medzi stranami sporu, ktoré potvrdili obe strany, aj v konaní vypočutý svedok,
ktorý na pojednávaní uviedol, že žije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, nechceli to riešiť, báli sa
žalovaných, sestra to chcela riešiť, nastali hádky, riešil to starosta, policajti, potom sa obrátili na súd.

1.5. Pôvodne žalobkyňa navrhovala alternatívny petit, aby súd zriadil vecné bremeno za náhradu za

užívanie vodovodnej prípojky, v tejto časti zobrala žalobu späť v priebehu konania a žalovaní na dotaz
súdu neuviedli žiadne vážne dôvody, preto ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Súd konanie
zastavil v časti o zriadenie k bodu II. vecného bremena za náhradu v zmysle ustanovenia § 135c ods.
3 OZ s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP. Súd je toho názoru, že takýto
spôsob usporiadania pomerov medzi stranami sporu - zriadením vecného bremena za náhradu by nebol

ani vhodný, vzhľadom na zlé vzťahy medzi stranami sporu, ich konflikty a vzájomné osočovanie sa, ktoré
sa prejavovalo aj v počas súdneho konania a pojednávania v pojednávacej miestnosti.

1.6. Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomna§255ods.1CSPtak,žežalobkynisúdnáhradutrov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech. V sporových konaniach sa uplatňuje

zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa,
keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
strane, ktorou sú žalovaní a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v
okolnostiach danej veci, ani na strane žalovanej a to s poukazom na ust. § 257 CSP.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 2. rade, ktorá
namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v zmysle odvolacích dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedla, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vyhotovenie drobnej stavby.
Žalovaný v 3. rade k takejto stavbe právo mal, pretože žalobkyňa súhlasila so stavbou vodovodnej
prípojky na jej pozemku, nemôže ísť preto o neoprávnenú stavbu. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím

súdu prvej inštancie ohľadom odstránenia vodovodnej prípojky. Dňa 15. 12. 2010 žalobkyňa súhlasila
s uskutočnením vodovodnej prípojky a došlo k ohláseniu drobnej stavby tejto prípojky na stavebnom
úrade dňa 04. 04. 2011, ktorý vydal oznámenie a nemal námietky s uskutočnením tejto drobnej stavby.
Dňa 15. 12. 2010 došlo k vyplateniu kúpnej ceny, ale k samotnému dojednaniu - k ústnej zmluve došlo
ešte omnoho skôr, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Znamená to, že 10-ročná lehota od dojednania sa
v kúpnej zmluve pred podaním žaloby na súd už uplynula. Boli splnené všetky 3 zákonné predpoklady k

vydržaniu a nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním aj žalovaní v 1. a 3. rade, ktorí
namietali podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

3.1. Majú za to, že splnili všetky podmienky nevyhnutné na vydržanie vlastníckeho práva. Nesúhlasia so
stanoviskom súdu, že nepreukázali právny titul nadobudnutia a dobromyseľnosť. Spornú nehnuteľnosť

podľa geometrického plánu s parcelou č. 99/24 od žalobkyne odkúpili, uzatvorili s ňou ústnu kúpnu
zmluvu, takže je zrejmé, že disponovali právnym titulom k spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že došlo
k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluve je jednak čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že žalobkyni
zaplatili sumu 300 eur za pozemok v šírke 3 metre a dĺžke 9 metrov, ktorý bude odčlenený od pozemku
žalobkyne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy je aj

samotné vyjadrenie žalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, že žalovaná v 1. rade chodila za ňou,
aby im predala časť pozemku a nakoniec súhlasila. Zo samotnej podstaty je zreteľný predmet kúpy,
ktorým bol časť pozemku žalobkyne v šírke 3 metre a v dĺžke 9 metrov, ako aj kúpna cena, čo bolo
300 eur. Kúpna zmluva síce nemala písomnú formu, čiže nemohla byť právnym titulom, na základe
ktorého mohlo dôjsť k zmene zápisu na katastri, ale mohla byť právnym titulom, od ktorého sa mohla

začaťodvíjaťdobromyseľnosťaoprávnenosťdržby.Nestotožňujesasostanoviskomsúduvtomzmysle,
že nesplnili držbu počas 10 rokov, pretože žaloba bola podaná na súde v decembri 2020 a doba 10
rokov neuplynula od začatia užívania pozemku, keď geometrický plán si mali dať vypracovať až v roku
2011. K uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy však došlo skôr, ako sa dal vypracovať geometrický plán.
Táto skutočnosť opätovne vyplýva zo samotného čestného prehlásenia, ako aj z vyjadrenia žalobkyne,

ktorá potvrdila, že súhlasila s odpredajom časti svojho pozemku, čo bolo ešte v roku 2010. Dňa 15. 12.
2010 došlo k vyplateniu kúpnej ceny, ale k samotnému dojednaniu na ústnej kúpnej zmluve došlo ešte
omnoho skôr. Majú za to, že v tomto prípade je potrebné počítať 10-ročnú lehotu odo dňa, kedy došlo
k dojednaniu sa na kúpnej zmluve, a nie odo dňa vyhotovenia geometrického plánu. Znamená to, že
10-ročná lehota od dojednania sa na kúpnej zmluve po podanie žaloby na súd už uplynula. Právnym

následkom je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci.

3.2. Nesúhlasia ani s rozhodnutím súdu ohľadne odstránenia vodovodnej prípojky, a to z nasledujúcich
dôvodov: dňa 15. 12. 2010 žalobkyňa súhlasila s uskutočnením vodovodnej prípojky. Následne došlo
k ohláseniu drobnej stavby na stavebnom úrade. Dňa 04. 04. 2011 vydal oznámenie, ktorým nemal

námietky s uskutočnením tejto drobnej stavby. Nejednalo sa preto o nepovolenú stavbu. Odstránenie
stavby na ich náklady by bolo možné iba v prípade, ak by bolo zistené hrubé porušenie práv žalobkyne
ako vlastníčky pozemku a také isté zanedbanie povinnosti z ich strany, s prihliadnutím na to, že stavba
je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Právo na zariadenie vodovodnej prípojky preto mali, a preto
v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie vodovodnej prípojky. Odstránenie

tejto stavby tiež nie je ani účelné, nakoľko sa ňou zabezpečuje čistá pitná voda pre nich a žalobkyňu
vôbec žiadnym spôsobom táto prípojka ako drobná stavba neobmedzuje v užívaní jej nehnuteľnosti
parcelyč.99/18.Vlastníkomtejtovodovodnejprípojkyježalovanýv3.rade,pretožejunavlastnénáklady
zrealizoval. Právo realizovať túto prípojku mal, pretože žalobkyňa súhlasila so stavbou tejto prípojky najej pozemku. Nemôže sa preto jednať o neoprávnenú stavbu. V tom prípade došlo k vzťahu žalobkyne
ako vlastníčky pozemku a jeho ako vlastníka stavby vodovodnej prípojky. V tejto súvislosti poukázali na
judikát Najvyššieho súdu ČR R 45/92. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil,

žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania v plnej výške.

4. K podanému odvolaniu žalovaných v 1. a 3. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
v plnom rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie za správne a
zákonné. Uviedla, že žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by nadobudli vlastnícke právo k

spornej nehnuteľnosti nejakým zákonne uvedeným spôsobom. Síce je pravdou, že v minulosti s nimi
komunikovala ohľadne predaja spornej nehnuteľnosti, avšak výsledkom tejto komunikácie nie je žiaden
doklad, ktorý by predstavoval právny titul pre nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní tvrdia,
žebolauzatvorenáústnakúpnazmluva,avšakvzmyslepríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka
nedodržaniepísomnejformyprizmluváchoprevodenehnuteľnostímázanásledokabsolútnuneplatnosť
právneho úkonu. Nakoľko neexistuje a neexistoval žiaden právny titul pre nadobudnutie predmetnej

spornej nehnuteľnosti, nemôžu byť splnené ani podmienky pre vydržanie vo vzťahu k oprávnenosti a
dobromyseľnosti držby. Takisto nemohla byť splnená ani 10-ročná nepretržitá držba, nakoľko už len v
čase podávania žaloby, ktorá bola súdu doručená v decembri 2020 neuplynulo 10 rokov od začatia
užívania pozemku. Zároveň je preukázané, že žalovaná v 2. rade neužívala predmetnú nehnuteľnosť
od roku 2016. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na rozhodnutie NS SR z 29. 03. 2011 sp. zn. 5

Cdo 49/2010 a z neho zvýraznila právnu vetu: „Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv.
uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak
nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.“ Vzhľadom
na uvedené, žalovaní nemohli byť dobromyseľní o tom, že by im sporná nehnuteľnosť patrí už len z

toho dôvodu, že neexistoval právny titul, ktorý za účelom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
od nich vyžadoval aj okresný úrad, katastrálny odbor, ktorý však nedodali, nakoľko takáto zmluva
neexistuje, a preto nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Tým pádom je
vylúčená akákoľvek dobromyseľnosť na strane žalovaných. V tomto konaní nemôže byť riešená, ani len
ako predbežná otázka, vlastnícke právo žalovaných k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania. K tejto

otázke nebolo vykonané dokazovanie, pretože predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľnosti, resp.
odstránenie stavby, a nie určenie vlastníckeho práva vydržaním.

4.1. Žalovaní ďalej nesúhlasili s rozhodnutím súdu ohľadne odstránenia vodovodnej prípojky, nakoľko
mala súhlasiť s jej uskutočnením a zároveň predmetnú prípojku, podľa ich názoru, nemožno považovať

za neoprávnenú stavbu. Nesúhlasí s výkladom žalovaných, že jej súhlas predstavuje „iné právo“, ktoré
oprávňuje na pozemku stavbu postaviť. Žalovaní postavili na jej pozemku neoprávnenú stavbu, ku ktorej
nemajú preukázateľne žiadne právo, teda nie sú ani jej vlastníkmi, nemajú nájomnú zmluvu, či zriadené
vecné bremeno umožňujúce na tomto pozemku stavať. Preto žiada uvedenú stavbu odstrániť. Judikát
NS ČR, na ktorý žalovaní v odvolaní poukazujú je pre toto konanie absolútne irelevantný. Je neprípustné

prirovnávať predmetný spor k vypovedaniu zmluvy s nájmom. So žalovanými nemala uzatvorenú žiadnu
nájomnú, ani inú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala akýmkoľvek spôsobom zasahovať do jej vlastníckeho
práva. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu žalovanej v 2. rade a uviedla, že jej námietky sa prelínajú s

námietkami uvedenými v odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade, k týmto námietkam sa vyjadrila v rámci
svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade a v plnom rozsahu sa pridržiava skutočností
uvedených v tomto vyjadrení.

6. Žalovaní v 1. a 3. rade podali vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 27. 01. 2022. Nesúhlasili

s vyjadrením žalobkyne, že nedisponujú žiadnym právnym titulom pre nadobudnutie predmetných
nehnuteľností. V konaní preukázali právny titul nadobudnutia, ako aj dobromyseľnosť. Spornú
nehnuteľnosť podľa geometrického plánu s parcelou č. 99/24 od žalobkyne odkúpili, uzatvorili s ňou
ústnu kúpnu zmluvu, takže je sporné, že nedisponovali právnym titulom k spornej nehnuteľnosti.
Skutočnosť,žedošlokuzatvoreniuústnejkúpnejzmluvyjejednakčestnéprehlásenie,zktoréhovyplýva,

že zaplatili žalobkyni 300 eur za pozemok o šírke 3 metre a dĺžke 9 metrov, ktorý bude odčlenený
od pozemku žalobkyne, a preto nesúhlasia s vyjadrením žalobkyne, že ich právny titul je absolútne
neplatný a nemôže byť okolnosťou svedčiacou o oprávnenosti držby. Poukázali na nález ÚS SR II.
ÚS 484/2015. Za držanú vec zaplatili dohodnutú kúpnu sumu. So žalobkyňou došlo k uzatvoreniuústnej kúpnej zmluvy a aj samotné jej vyjadrenie, ktoré uskutočnila na pojednávaní, svedčalo o tom,
že žalovaná v 1. rade chodila za ňou, aby im predala časť z pozemku, s čím nakoniec súhlasila. Zo
samotnej podstaty je zreteľný aj predmet kúpnej zmluvy, ktorým bola časť pozemku o šírke 3 metre a

dĺžke 9 metrov, ako aj kúpna cena 300 eur. Aj takáto kúpna zmluva (v ústnej forme) mohla byť právnym
titulom, od ktorého sa mohla začať odvíjať dobromyseľnosť, a tým pádom aj oprávnenosť ich držby.
Nie je preto rozhodujúce, či splnili pri uzatváraní všetky zákonné podmienky, ale rozhodujúce je, či bola
zaplatená kúpna cena. Zo všetkých okolností možno usudzovať, že boli dobromyseľnými držiteľmi, a
preto sa jednalo o držbu oprávnenú, ktorá mohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním

k predmetným nehnuteľnostiam.

6.1. Nesúhlasia s vyjadrením žalobkyne v tom smere, že v tomto konaní nemohla byť ani ako
predbežná otázka riešená otázka vlastníckeho práva žalovaných k spornej nehnuteľnosti titulom
vydržania. Predpokladom podania žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je existencia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti žalobkyňou. Súd v rámci konania o vlastníckej žalobe sa však zrejme pri posudzovaní

otázky, kto je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, mohol aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri
nehnuteľností (R 86/2001). Pokiaľ ako žalovaní predložili dôkazy ohľadom vydržania, tak súd musí
posúdiť, či nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k predmetnej nehnuteľnosti. V danom
prípade nebola splnená prvá podmienka vlastníckej žaloby a to, že žalobkyňa je vlastníčka predmetných
nehnuteľností.

6.2.Nesúhlasianapokonanisostanoviskomžalobkyne,ženajejpozemkumajúneoprávnenústavbu,ku
ktorejnemajúpreukázateľnežiadneprávo.Stakýmtostanoviskomsanestotožňujú,pretožeakouvádzali
aj vo svojom odvolaní, majú za to, že k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vlastnícke právo
vydržaním, takže sa nejedná o neoprávnenú stavbu, nakoľko sú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti,

a tak nie je žiaden dôvod, aby odstraňovali vodovodnú prípojku z ich pozemku. I v prípade, ak by
súd neprihliadol na vydržanie, i tak neboli splnené podmienky na odstránenie tejto stavby, pretože
vlastníkom vodovodnej prípojky je žalovaný v 3. rade, pretože ju na vlastné náklady zrealizoval. Na
zrealizovanie prípojky mal takéto právo, pretože žalobkyňou súhlasila so stavbou vodovodnej prípojky
na jej pozemku. Pokiaľ poukazovali vo svojom odvolaní na judikát NS ČR, majú za to, že nie je absolútne

irelevantný, ako to tvrdila žalobkyňa, pretože jediný rozdiel medzi súhlasom s vyhotovením drobnej
stavbynapozemkuanájomnouzmluvoukpozemkujevtom,žepodstatnýmznakomnájomnejzmluvyje
odplatnosť a v prípade súhlasu sa jednalo o bezodplatnosť. Inak všetky ostatné znaky nájomnej zmluvy
boli splnené, takže nesúhlasia s vyjadrením žalobkyne, že je neprípustné prirovnávať prejednávaný
spor k vypovedaniu zmluvy s nájomcom. Podobná situácia nastala aj v tomto prípade, keď žalobkyňa

svoj súhlas vzala späť, čo možno prirovnať k situácii, keď prenajímateľ vypovie zmluvu s nájomcom.

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu už v konaní podané neboli.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas a

oprávnenými osobami - žalovanými v 1. až 3. rade, t. j. stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté
podané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

9. Predmetom konania (po pripustení zmeny žaloby uznesením 12C/103/2020-75 zo dňa 25. 10. 2021)
bolo uloženie povinnosti žalovanými vypratať pozemok - novovzniknutú parcelu registra „C“ - zastavané
plochy a nádvoria s parcelným č. 99/24 o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená na základe Geometrického
plánu č. 042/2021 zo dňa 27. 08. 2021, vyhotovenom Ing. Romanom Kissom, autorizačne overenom
Ing. Romanom Kissom, úradne overenom Ing. Henrietou Strieškovou dňa 18. 10. 2021, číslo overenia

G1-1887/2021 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku. Druhým výrokom sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným uloženia im povinnosti odstrániť
stavbu - vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“ -
zastavané plochy a nádvoria parc. č. 99/18, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres
Nitra, obec Lužianky, kat. úz. Lužianky, zapísanom na LV č. 1606 a to do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobkyňa dôvodila tým, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 99/18, pričom žalované v 1.
a 2. rade sú podielové vlastníčky susednej parcely č. 99/15 a žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade
ako manželia obývajú dom súp. č. XXX na parcele č. 99/15, pričom na jej pozemku si postavili oplotenie
z azbestových vlnoviek zasahujúce do jej pozemku do hĺbky 3 metre, oplotenie nemá pevný základ sozemou a za oplotením je suchá latrína. Na jej pozemku sa nachádza aj vodovodná prípojka, ktorá nie
je jej vlastníctvom a bola zriadená na jej pozemku bez jej upovedomenia. Žalovaní sa v konaní bránili
tým, že od žalobkyne odkúpili na základe ústnej kúpnej zmluvy časť jej parcely v šírke 3 m a dĺžke 9

m, teda 27 m2. Geodetovi dali rozdeliť parcelu 99/18 na dve parcely, a tak vznikla parcela č. 99/19, na
ktorej dali zriadiť vodovodnú prípojku so súhlasom žalobkyne. Z čestného prehlásenia zo dňa 15. 12.
2010 vyplynulo, že žalobkyňa súhlasila so stavbou na svojom pozemku parc. č. 99/18 kat. úz. X., ktorú
bude robiť žalovaný v 3. rade a z čestného prehlásenia z toho istého dňa vyplynulo, že žalobkyňa 15.
12. 2010 prevzala od žalovaného v 3. rade sumu 300 eur za pozemok v šírke 3 m a dĺžke 9 m, ktorý

bude odčlenený od jej pozemku geometrickým plánom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku - novovytvorenej parcely registra „C“ -
zastavané plochy a nádvoria parc. č. 99/24 o výmere 26 m2 je žalobkyňa, keď žalovaní vlastnícke právo
k spornej parcele nevydržali, preto žalobe vyhovel a žalovaným uložil vypratať predmetný pozemok a
zo sporného pozemku odstrániť všetky hnuteľné veci - teda oplotenie, ako aj latrínu, keďže sa nejedná
o nehnuteľnosť, ale o hnuteľnú vec. Ďalej súd druhým výrokom vyhovel aj druhému žalobnému nároku

a žalovaným uložil povinnosť odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na parcele vo
vlastníctve žalobkyne č. 99/18, keď dospel k záveru, že vodovodná prípojka je neoprávnená stavba
postavená na cudzom pozemku, bez toho, aby stavebník mal k takémuto pozemku vlastnícke alebo
iné právo.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní zo strany žalovaných, mal za úlohu
posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil, že žalovaní nesplnili podmienky vydržania, a teda
nenadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním a ďalej posúdiť, či súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď žalovaným uložil odstrániť z pozemku vo vlastníctve žalobkyni vodovodnú
prípojku.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať a užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

12. Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 odsek 1 Občiansikeho zákonníka jeho
vyprataním bez ohľadu na to, či sa na pozemku nachádza hnuteľná alebo nehnuteľná stavba, vec

patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb,
ktoré majú samostatný skutkový základ podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho
práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou
vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže
(pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c OZ) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva

podľa § 126 ods. 1 OZ žalobou o odstránenie stavby.

13. Podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

14. Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázania vlastníckeho
práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný

domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte
nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samým opodstatnený. Žalovaný má
totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samým
vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech.Je tomu tak najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien,
platných zmlúv alebo iných skutočností (R 65/1972).

16. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojí určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo

subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (pozri CPJ 69/83 z 30. 03. 1992). Dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí viazať aj na titul, na základe

ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je
držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej
viere, alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného
účastníka konania (rozsudok NS ČR z 27. 04. 2006 sp. zn. 22 Cdo 984/2006). Nie je vylúčené,
aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či

neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so

zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale
aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo
nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl

neospravedlniteľný(pozrirozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo97/2009,4Cdo283/2009,5Cdo30/2010,3M
Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010, 6M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá,
že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po
1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme,
nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle

§ 130 ods. 1 veta prvá OZ nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok NS SR z 29. 03. 2011 sp. zn.
5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je vlastníkom veci, aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže
viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (rozsudok NS SR z 11. 12. 2013 sp. zn. 1 Cdo 137/2011).

17. Súd prvej inštancie správne postupoval, posudzujúc prvý žalobný nárok žalobkyne, ktorým sa
domáhala vypratania pozemku - novovzniknutej parcely registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria s
parcelným číslom 99/24 o výmere 26 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 042/2021 zo
dňa 27. 08. 2021 Ing. Romanom Kissom, či je vlastníčkou tejto parcely, ktorej vypratania sa domáha. Z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastníkom spornej parcely registra „C“ č. 99/24 o výmere
26 m2 je žalobkyňa, ale zároveň sa správne zaoberal obranou žalovaných, ktorí tvrdili, že vlastníctvo
k spornej parcele nadobudli na základe inej právnej skutočnosti, ktorou je v danom prípade vydržanie.
Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým, či žalovaní splnili (nesplnili) podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalované v 1. a

2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1-ici parcely registra „C“ č. 99/15 - zastavané
plochy a nádvorie o výmere 47 m2, zapísanej na LV č. XXXX a stavby súpisný dom č. XXX nachádzajúca
sa na parcele č. 99/15. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú manželia a užívajú nehnuteľnosť, a to
súpisnýdomč.XXXnaparc.č.99/15.Žalovanívkonanípredložiličestnévyhláseniežalobkyne,vktoromprehlasuje,žedňa15.12.2010prevzalaodZ.I.(žalovanéhov3.rade)sumu300eurzapozemokvšírke
3 metre a dĺžke 9 metrov, ktorý bude od jej pozemku odčlenený geometrickým plánom. Z písomného
vyjadrenia žalovaného v 3. rade (na č. l. 38) vyplýva, že žalovaný v 3. rade odkúpil od žalobkyni časť jej

parcelyošírke3madĺžke9m,spolu27m2,ktorúnáslednedal(parceluč.99/18)rozdeliťnadveparcely
a oddelene vznikla parcela č. 99/19, na ktorej si zriadili vodovodnú prípojku. Kúpna zmluva a vklad sa
však neuskutočnili, pretože sa zistilo, že žalobkyňa má majetok v exekúcii. Žalovaná v 1. rade v konaní
tvrdila, že žalovaný v 3. rade (jej manžel) išiel za žalobkyňou, či by im nepredala 3 metre pozemku, s
čím žalobkyňa súhlasila, pretože potrebovala peniaze. O kúpe pozemku existuje len čestné vyhlásenie.

Žalovaná v 2. rade sa z nehnuteľnosti odsťahovala pred 4 rokmi. Žalovaná v 2. rade v konaní tvrdila, že
bola prítomná, keď žalobkyňa oslovila žalovaného v 3. rade, či chce kúpiť záhradu 3 metre a tento jej
vyplatil 300 eur. Keď mal ísť na kataster, žalobkyňa povedala, že to nejde, pretože má exekúciu. Žalovaní
zhodne uviedli, že na spornom pozemku sa nachádza nimi vybudované oplotenie a suchá latrína.

17.1. Vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, z ktorého odvolací súd vychádzal, bolo

potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní nesplnili
podmienky pre vydržanie. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď
si prisvojuje určitú vec, ide o psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Pri posudzovaní otázky, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
patrí, je potrebné vychádzať z toho, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že mu vec alebo právo patrí. V danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 15. 12. 2010 prevzala
od žalovaného v 3. rade 300 eur za pozemok v šírke 3 metre a dĺžke 9 metrov, ktorý bude od jej
pozemku odčlenený geometrickým plánom. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu rozporovaná.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný v 3. rade našiel geodeta, ktorý vytiahol kolík zo šopy a dal ho do

vzdialenosti 3 metre. Keď išli na kataster, pýtali od nich kúpnu zmluvu, pričom žalovaný sa vyjadril, že
všetko zariadil, ale nakoniec z toho nič nebolo. Samotný žalovaný v 3. rade v písomnom prehlásení (č.
l. 38) potvrdil, že kúpna zmluva, ani vklad do katastra sa neuskutočnili, pretože sa zistilo, že žalobkyňa
má majetok v exekúcii. Za takýchto skutkových okolností žalovaní v žiadnom prípade nemohli byť
dobromyseľníotom,žeimnehnuteľnosťpatrí.Včase,keďsaujalidržbynehnuteľnosti,platnýObčiansky

zákonník vyžadoval pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti písomnú scudzovaciu zmluvu (§ 46
ods. 1 OZ), ktorú skutočnosť žalovaní vedeli, ako to vyplynulo i z vykonaného dokazovania a takúto
skutočnosť vychádzajúcu z jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je
možné považovať za ospravedlniteľný právny omyl. Žalovaní pritom so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu nepreukázali, že boli dobromyseľní a nepreukázali ani riadny vstup do držby. Ani samotné

užívanie nehnuteľnosti, ktoré bolo preukázané najskôr od 15. 12. 2010, t. j. od čestného vyhlásenia,
na základe ktorého žalobkyňa prevzala od žalovaného v 3. rade 300 eur, netrvalo zákonom stanovenú
10-ročnú dobu, keď žalobkyňa listom zo dňa 30. 07. 2020 (č. l. 17) vyzvala žalovaného v 3. rade na
vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie vodovodnej prípojky a následne dňa 10. 12. 2020 podala žalobu
na súd.

17.2. Súd prvej inštancie preto správne posúdil otázku vydržania, jeho zákonné predpoklady a správne
vyvodil, že žalovaní nesplnili základné predpoklady potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva, a to
dobromyseľnosť, že im vec patrí.

17.3. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ žalovaný v 3. rade by bol subjektívne presvedčený,
že mu nehnuteľnosť patrí, ktoré presvedčenie by sa odvíjalo od čestného prehlásenia z 15. 12. 2010
a vyplatenia kúpnej ceny 300 eur, stále ide iba o jeho psychický stav a vnútorné presvedčenie, pričom
takýto subjektívny pocit držiteľa nemôže sám o sebe byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O dobromyseľnosti možno

hovoriť iba tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
V danom prípade žalovaný v 3. rade vedel, že nebola uzatvorená riadna kúpna zmluva, nehnuteľnosť
dal podľa jeho tvrdenia zamerať geodetom až v roku 2011, pričom v konaní nebolo sporné a ani to
účastníci netvrdili, že by bola uzatvorená riadna kúpna zmluva, ktorú bolo potrebné vložiť do katastra
nehnuteľností, čomu zrejme bránila exekúcia u žalobkyne.

17.4.Pokiaľžalovanív1.a3.radevpodanomodvolanítvrdili,žesícedňa15.12.2010došlokvyplateniu
kúpnej ceny, avšak k samotnému dojednaniu ústnej kúpnej zmluvy došlo omnoho skôr, a preto treba
počítať 10-ročnú vydržaciu lehotu od momentu dojednania sa na kúpnej zmluve, tieto skutočnosti predsúdom prvej inštancie neboli tvrdené, a preto ide o tzv. novoty a v zmysle § 366 CSP odvolací súd k
nim už nemohol prihliadnuť. Navyše, je potrebné dodať, že v priebehu celého konania žalovaní v 1.,
2. a 3. rade sa bránili tým, že vydržali vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom v priebehu

konania tak žalobkyňa, ako aj žalované v 1. a 2. rade tvrdili, že ohľadne dojednávania sa o kúpe časti
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bol účastný iba žalovaný v 3. rade. Z uvedeného dôvodu preto
nie je ani zrejmé, s kým malo dôjsť na strane kupujúcich k dojednaniu na ústnej kúpnej zmluve.

17.5. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní nesplnili

podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, je jeho záver vecne správny, a
preto správne rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo k parcele č. 99/24 o výmere 26
m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 042/2021 zo dňa 27. 08. 2021, vyhotoveného Ing.
Romanom Kissom, preukázala, a pokiaľ žalovaní zasahujú do jej vlastníckeho práva, správne rozhodol
o vyprataní tohto pozemku.

18. Druhým výrokom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť odstrániť stavbu -
vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti - pozemku parcela registra „C“ - zastavané
plochy a nádvorie parc. č. 99/18, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra,
obec X., kat. úz. X., zapísanom na LV č. XXXX a do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. až 3.
rade namietli aj druhý výrok napadnutého rozsudku pre jeho nesprávne právne posúdenie, keď dôvodili

tým, že právo na zriadenie vodovodnej prípojky mali, a preto nie sú splnené zákonné predpoklady pre
odstránenie vodovodnej prípojky. Nie je možné považovať túto stavbu za neoprávnenú stavbu, pretože
vlastníkom vodovodnej prípojky je žalovaný v 3. rade a na jej vybudovanie právo mal, pretože žalobkyňa
súhlasila so stavbou vodovodnej prípojky na jej pozemku.

18.1. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaných (§ 379 a § 380 CSP)
mal za úlohu posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol, keď
žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza
na nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. 99/18, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá parcela je vo vlastníctve
žalobkyne.

18.2. Podľa § 135c odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).

18.3.Podľa§135codsek2Občianskehozákonníka,pokiaľbyodstráneniestavbyneboloúčelné,prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

18.4. Podľa § 135c odsek 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň
spôsobí vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v
zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku

bez toho, aby mal k tomu právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím
pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke)
právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, príp. obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby.
Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. V takomto
prípade súd môže rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak je to technicky možné, alebo zriadiť vecné

bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník
mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, príp. orgánu
obce o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vypratanie neoprávnenej stavby je vlastník
pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotno-právny vzťah
medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená vlastníkom stavby. Vecne

legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie je ten, kto nie je vlastníkom pozemku, na
ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku
a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vysporiadanie nie je prijateľné, musívzťah medzi týmito účastníkmi upraviť iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom
stanoveného poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len
táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup.

Treba zdôrazniť, že použitie ust. § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než
na tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

Z podaného výkladu ust. § 135c OZ vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie
je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) vlastníka

pozemku, resp. súhlas orgánu obce o stavbe (viď rozsudok NS SR sp. zn. 6M Cdo 44/2012).

18.5. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením
sankcionujúcim len tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si súd musí vyžiadať jednak
stanovisko príslušného stavebného úradu, resp. Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., a
jednak musí súd prihliadnuť na ďalšie okolnosti. Súd takto rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol

dobromyseľný, od začiatku stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa tak
dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval; b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti
(napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku); c) o vlastnícke právo k stavbe
nemá záujem ani vlastník pozemku; d) odstránenie stavby sa javí ako účelné.

Zmyslom ust. § 135c OZ nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé riešenie vzťahu
medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Zo samotného textu uvedeného ustanovenia je zrejmé, že
možno prihliadnuť aj na záujmy stavebníka, príp. jeho nástupcu. Týmto môže dostať aj stavebník
určitú ochranu jeho záujmom na úkor vlastníka pozemku v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby
(rozsudok NS ČR z 27. 05. 2010 sp. zn. 22 Cdo 1569/2008).

19. Účelnosť odstránenia nezriadenej stavby je vždy potrebné hodnotiť s prihliadnutím na všetky
okolnosti a povahu jednotlivého prípadu. Súd v rámci voľnej úvahy musí prihliadnuť najmä na:
- to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ),
- povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom

na ďalšom využití stavby,
- aký účel bola neoprávnená stavba zriadená,
- to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie,
- rozsah a druh zastavaného pozemku,
-to,čistavbabránivlastníkovipozemkuvjehovyužití,čiohrozujevlastníkapozemku,resp.jehomajetok,

- to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku,
- dôvod, pre ktorý vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie
(význam majú aj dôvody, pre ktoré nezakročil proti stavbe dlhšiu dobu),
- dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby a vlastník pozemku o stavbe vedel (Rc 23/2004).

20. Z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa sa druhým
žalobným nárokom domáhala proti žalovaným v 1. až 3. rade odstránenia stavby - vodovodnej prípojky,
ktorásanachádzananehnuteľnostipozemkuparcelyregistra„C“-zastavanéplochyanádvoriač.99/18,
vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, okres Nitra, obec X.at. úz. X.y, zapísanom na LV
č. XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa dôvodila tým, že na pozemku patriacom do

jej vlastníctva sa nachádza vodovodná prípojka, ktorá nepatrí do jej vlastníctva, vodovodná prípojka je
spojená s pevným základom a bola zriadená bez toho, aby bola o tom upovedomená. Žalovaní sa v
konaní bránili tým, že žalobkyňa súhlasila s vybudovaním vodovodnej prípojky na jej pozemku, o čom
predložili aj dôkaz - Čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 15. 12. 2020 (č. l. 39), z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa súhlasí s drobnou stavbou na jej pozemku 99/18 kat. úz. X., ktorú bude robiť Z. I.. Žalovaná

v 1. rade tvrdila, že potom išli k vodárom a k starostovi, pretože žalobkyňa dala povolenie a náklady na
vybudovanie prípojky predstavovali okolo 800 eur, ktoré náklady platila žalovaná v 1. rade s manželom,
teda žalovaným v 3. rade. V priebehu konania žalovaná v 1. rade upresnila, že riešenie vodovodnej
prípojky začal jej otec P. M., ktorý neskôr zomrel. Pokiaľ ide o platenie nákladov na zriadenie vodovodnej
prípojky, túto platil žalovaný v 3. rade. Zo správy Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Nitra

(č. l. 45) vyplynulo, že vlastníkom vodovodnej prípojky na adrese odberného miesta S. XXX/X, X. parcela
č. 99/18 kat. úz. X., nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX je S. K. (žalobkyňa), s ktorou ZSVS, a. s. je
v zmluvnom vzťahu nepretržite od 01. 01. 2005.20.1. Žalovaní v podanom odvolaní uvádzali, že ohlásili drobnú stavbu vodovodnej prípojky na
stavebnom úrade a dňa 04. 04. 2011 im bolo vydané oznámenie, že nemajú námietky s uskutočnením
tejto drobnej stavby. Je zrejmé, resp. sa javí, že práve tieto doklady sa nachádzajú v prílohovej obálke.

Žalovaní v podanom odvolaní ďalej uvádzali, že odstránenie takejto stavby nie je ani účelné, nakoľko sa
cez túto vodovodnú prípojku zabezpečuje čistá pitná voda pre žalovaných a žalobkyňu vôbec žiadnym
spôsobom ako drobná stavba neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosti parc. č. 99/18.

21. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom

výroku týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovaným odstrániť vodovodnú prípojku dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné. Súd prvej inštancie vo veci nedostatočne postupoval
v súlade s ust. § 135c ods. 1 až 3 OZ, keď je potrebné zdôrazniť, že ust. § 135c OZ je vo vzťahu k
§ 126 ods. 1 OZ špeciálnym ustanovením. Je potrebné zdôrazniť, že pasívne legitimovaným v spore
podľa § 135c OZ je vlastník neoprávnenej stavby, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude v
ďalšom konaní vyporiadať sa v prvom rade s pasívnou legitimáciou ohľadne druhého výroku vo vzťahu

k žalovaným v 1. až 3. rade. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať z ust.
§ 135c OZ, pričom zmyslom tohto ustanovenia nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale
spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Z uvedeného je zrejmé, že pri
rozhodovaní bude potrebné prihliadnuť aj na záujmy stavebníka, resp. jeho nástupcu a bude nevyhnutné
prihliadnuť aj na to, či je účelné odstrániť vybudovanú vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na

pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Súd prvej inštancie prihliadne na tú skutočnosť, že žalobkyňa s
vybudovaním vodovodnej prípojky súhlasila, ktorý súhlas je zrejmý z Čestného prehlásenia zo dňa 15.
12. 2010, ako aj zo skutočnosti, že doposiaľ nebolo preukázané, že by žalobkyňa nevedela o vybudovaní
vodovodnej prípojky. Rovnako nebolo preukázané, ani tvrdené, že by zakročila proti neoprávnenej
stavby v čase jej realizácie. Potrebné bude tiež zohľadniť dobu od zriadenia stavby a vyporiadať sa aj

s hospodárskou a inou stratou, ktorá by odstránením stavby vznikla, či už na jednej strane, alebo na
strane druhej. Rovnako nie je nepodstatné tvrdenie žalovaných, že uvedenou vodovodnou prípojkou sa
zabezpečuje čistá pitná voda pre žalovaných. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto vyhodnotiť
v rámci stretu práva vlastníka pozemku a vlastníka stavby, dôvodnosť takéhoto zásahu zo strany
žalovaných, resp. niektorého zo žalovaných do zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, a na druhej

strane,účelnosťúplnéhoodstráneniavodovodnejprípojky,najmä,keďjezrejmé,ževodovodnáprípojka,
ktorásanachádzanapozemkužalobkyne,zásobujevodouobyvateľovrodinnéhodomu,vktorombývajú
žalovaní v 1. a 3. rade. Zároveň posúdi aj tú skutočnosť, že v prípade, ak by došlo k úplnému odstráneniu
vodovodnej prípojky, tak ako to navrhuje žalobkyňa, či by jej výkon práv nebol v zrejmom nepomere so
vzniknutým stavom na strane žalovaných, ktorým by bol zamedzený prístup k pitnej vode.

21.1.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépodotknúť,ževprípade,ževlastníkpozemku(vdanomprípade
žalobkyňa) od začiatku vedela o neoprávnenej stavbe a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade
alebo na súde nedomáhala zastavenia stavebných prác a bráni sa až niekoľko rokov po dokončení
stavby, je potrebné zvážiť, či takéto jej konanie nie je šikanovaním a či by jej rozhodnutie o odstránení

stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

22. Keďže súd prvej inštancie sa v časti žalobného nároku, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstránenia
vodovodnej prípojky, nedostatočne zaoberal vecou v zmysle ust. § 135c OZ a následne nedostatočne
vyhodnotil vykonané dokazovanie a dôvody napadnutého rozhodnutia nedávajú odpovede na zásadné

rozhodujúce otázky, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom vyhovujúcom výroku
v zmysle § 389 odsek 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa nárokom žalobkyne v zmysle príslušných
zákonných ustanovení, svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom pri novom
rozhodnutí bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).