Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. október 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tv/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121010757.6

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, v trestnej veci obžalovaného O.
M., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 31. 10. 2022 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd p o s t u p u j e vec obžalovaného O. M., nar. XX. XX. XXXX v Ž. D. C.,

trvale bytom W. XXX, P. O., t.č. X. O. M.. C. XX/XX, G. Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej
správy Martin k prejednaniu veci ako priestupku, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe,
že počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., narodenej XX. XX. XXXX správal
spôsobom, že túto fyzicky napádal napríklad aj tak, že
v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel O.. M. do stehna
tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny,

dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres
Martintak,žejuudieraldohornýchajdolnýchkončatín,hrudníka,hlavy,päsťamiobochrúk,vovozidlesa
zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami
vyhľadal lekárske ošetrenie ,
vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov,

dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak,
že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež
dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18. 10. 2021 bola na tunajší súd doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica sp. zn. 1Pv 285/20/6601- 78 zo dňa 15. 10. 2021 na O. M., pre zločin týrania blízke osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.

zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21. 08. 2020 v Martine a na iných
miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., nar. XX.
XX. XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to
tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu O.. M., nezúčastnil sa oslavy
jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako

ženy, vyjadreniami, že je tučná, aby sa pozrela do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými
prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná,
ponižoval ju a fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť
do spálne, pričom rukou udrel O.. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04.
2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin ,
tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa

zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami
vyhľadal lekárske ošetrenie , vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19. 08. 2020 včase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať
lekárske ošetrenie, tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil
na nohu, počas rozhodného obdobia ju ponižoval.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom, tento na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.
04. 2022, vec obžalovaného O. M. podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil uznesením Okresnému úradu,
Odboru všeobecnej vnútornej správy Martin, k prejednaniu veci ako priestupku.

Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí dňa 22. 08. 2022 prejednal sťažnosť prokurátorky
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podanej voči vyššie uvedenému uzneseniu prvostupňového
súdu a svojim uznesením pod sp. zn. 23Tov/2/2022 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.
napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal
a rozhodol, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky, ktorá považovala napadnuté rozhodnutie
za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho a nedostatočného zhodnotenia vykonaného rozsiahleho

dokazovania na hlavnom pojednávaní, je dôvodná, aj keď z iných dôvodov.

Tento odvolací súd po preskúmaní veci, v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia skonštatoval,
že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2
Tr. por. dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a nezávisle od toho, kto ich obstaral, vykonané
dôkazy posúdil v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu záveru. Tieto správne závery okresného
súdu sa však nepremietli do skutkovej vety napadnutého uznesenia a došlo k situácii, keď výrok
uznesenianekorešpondujesobsahomjehoodôvodnenia,nakoľkonapriektomu,žeokresnýsúdväčšinu
konania, kladenému obžalovanému za vinu vyhodnotil ako nepreukázanú, resp. nepreukázanú nad

všetku pochybnosť, zahrnul do výroku napadnutého uznesenia aj predmetné nepreukázané konanie
obžalovaného, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

V závere Krajský súd v Trenčín uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v rámci trestného konania
rozsiahlym dokazovaním zistí (tak ako je tomu v tomto prípade), že ku niektorým čiastkovým útokom

nedošlo, je potrebné uvedené útoky vypustiť zo skutkovej vety a preto úlohou súdu prvého stupňa bude
po vrátení veci opätovne rozhodnúť vo veci samej tak, aby výrok rozhodnutia bol v súlade s vykonaným
dokazovaním a v celom rozsahu korešpondoval s dôvodmi rozhodnutia.

Po vrátení veci, tunajší súd, riadiac sa záväzným stanoviskom súdu odvolacieho, vo veci opakovane

rozhodol, vychádzajúc už v konaní vykonaných dôkazov, na ktoré považoval za potrebné poukázať aj vo
svojomnovomrozhodnutíatoajnapriektomu,žeajodvolacísúd,vykonanédôkazyposúdenéokresným
súdom v ich vzájomnej súvislosti, považoval vyvodené závery prvostupňového súdu, za správne.

Obžalovaný O. M., ktorý bol z tvrdení poškodenej prekvapený, opísal jeho vzťah s poškodenou od ich

zoznámenia, cez ich manželstvo až po rozvod ich manželstva tvrdiac, že práve to bola poškodená,
ktorá sa snažila izolovať ich syna od jeho rodiny. K jednotlivým incidentom uvedeným v obžalobe tento
poprel, že by sa dobíjal do spálne, na druhej strane nepoprel, že poškodenej naznačil, že mu záleží
na jej výzore. Neubližoval jej, ani jej nič neodopieral a k incidentu vo vozidle uviedol, že tento sa stal
v dôsledku konania poškodenej, ktorá sa mu snažila zabrániť v odjazde, pričom jej on nechcel nijako

ublížiť. Podľa neho tvrdenia poškodenej o úderoch do prsníkov sú výmysly, rovnako ako ostatné veci,
poškodená ho provokovala svojimi rečami a jeho natáčaním na mobil, preto aj pri poslednom incidente
volal políciu a záchranku. Jej konanie považuje za účelové, vykresliť ho ako lajdáka.

Poškodená O.. V. M. tiež opísala priebeh jej manželstva s obžalovaným, ktorý sa od počiatku snažil o

jej sociálnu izoláciu, rodinné stretnutia boli vplyvom jeho správania nepríjemné, musela dodržiavať jeho
denný režim, čo bolo pre ňu neprirodzené, ale spočiatku sa prispôsobila jeho požiadavkám. Obžalovaný
čítal jej maily, prezeral telefón, viackrát sa stalo, že z domu odišiel na niekoľko dní. Počas manželstva
mal viacero mileniek, čo mu ona vždy odpustila, napriek tomu, že ju ako ženu odmietal.

Fyzicky ju začal atakovať od roku 2014, keď si vynucoval nejakú činnosť, mávala potom bežne podliatiny
napr. na ramene. Väčší útok sa odohral v aute dňa 28.04.2018, keď si chcela pozrieť stav tachometra,
kedy obžalovaný sedel v aute, udieral ju po celom tele až nakoniec ju aj vykopol z auta. Vo februári
2020 ju úmyselne udrel do oboch prsníkov lakťom, čo následne popieral. Nahrával si ju na mobil a toaj 19.08.2020, kedy sa mu ona snažila vypnúť mobil, kedy si ho on vzal tak, že jej potom silno buchol
ruku. Keď dňa 21.08.2020 prišla so synom domov, nechcel im otvoriť, smial sa a skočil jej na nohu.
Potom počula húkať sirénu, prišla záchranka a vraj prišli pre ňu, že sú obavy o jej spôsobilosť, pričom

celú situáciu sledovali aj susedia.

V prípravnom konaní bola v procesnom postavení poškodeného vypočutá splnomocnená zástupkyňa
Všeobecnej zdravotnej poisťovne M.. V. Š., ktorej výpoveď sa pred súdom čítala a kedy táto skutkové
okolnosti uviesť nevedela a nárok na náhradu škody bol uplatnený vo výške 372,73 €, ktorá suma

predstavuje výšku nákladov za ošetrenia poškodenej O.. M..

Svedkyňa V. T., matka poškodenej, uviedla, že nevidela, že by ju obžalovaný napadol, ale vie od nej, že
ju tento vykopol z auta, lebo mu prišla na neveru. K ich rodine sa správal nevľúdne a nezúčastnil sa ani
oslavy 41 narodenín jej dcéry, ktorej ona finančne vypomáhala, nakoľko všetko okrem hypotéky platila
dcéra, na čo sa aj sťažovala. K nim obžalovaný chodil málokedy, nerád, nechal sa len obsluhovať, nič

mu nebolo dobré. Poškodenej vravieval, že ju tučná, aby sa pozrela na seba, že má doma neporiadok,
málo robí, nežehlí, budieval ju ráno, aby nepolihovala a išla robiť raňajky. Takto ju ponižoval a s ničím
nebol spokojný.

Aj otec poškodenej, svedok M. T. uviedol, že fyzické napadnutie jeho dcéry obžalovaným nevidel, ale

videl modriny na jej tele. Potvrdil, že obžalovaný jej dcéru deptal, robil si znej dobrý deň, uťahoval si,
že je tučná, čo bolo nepríjemné.

Na druhej strane matka obžalovaného svedkyňa S. D. poškodenú opísala ako bordelárku, ktorá bola
veľmi žiarlivá, dominantná, panovačná a jej syn - obžalovaný, varil, pral, žehlil a sa jej prispôsoboval.

Podľa nej jej syn zarábal dobre, ale poškodená mala vysoké nároky, nezvládala sa starať o dieťa,
prekrúcala situácie, pričom ju jej syn vždy len chránil a to aj vtedy, keď sa demonštratívne pokúsila o
samovraždu. Vie o tom, že jej syn mal aj mimomanželský pomer, ale to preto, že s ním poškodená
odmietla intímne žiť.

Tvrdenia matky obžalovaného potvrdil aj jeho otec, svedok S. M. a navyše uviedol, že poškodená
vedela vždy dosiahnuť čo chcela.

Svedok O.. I. M., brat obžalovaného považoval trestné oznámenie podané poškodenou na jeho brata,
za jej akt pomsty. Informácie o ich spolužití mal skôr od poškodenej a keďže jeho brat rovnaké situácie

prezentoval inak ako ona, obmedzili vzájomný styk, aby nezasahoval do ich záležitostí.

Manželka brata obžalovaného svedkyňa O.. Z. M. potvrdila výpoveď svojho manžela, že mala informácie
od poškodenej o nie harmonickom vzťahu a dlho jej trvalo, kým pochopila, že ide o cielené podávanie
informácií. Tiež uviedla, že to bola poškodená, ktorá zosmiešňovala obžalovaného.

KrstnýotecobžalovanéhosvedokĽ.M.,malospolužitíobžalovanéhoapoškodenejlensprostredkované
informácie od svojej rodiny a ich celé manželstvo považoval za účelové zo strany poškodenej.

V konaní pred súdom bola vypočutá aj svedkyňa A.. H. N., suseda, ku ktorej sa chodievať hrávať

syn poškodenej a obžalovaného a ktorá pracovala aj v intervenčnom centre žena v tiesni. Ani ona
priamym svedkov nejakého incidentu, ani násilia nebola, ale informácie o rôznych situáciách mala od
ich syna, ktorý tieto vnímal a prežíval citlivo. Svedkyňa nepoprela, že nie je znalcom, ale je podľa
nej expertkou na tému násilia na ženách, pričom poškodenú opakovane testovali - vykonávali odhad
nebezpečenstva. Ďalej potvrdila, že ich centrum poskytuje pomoc poškodenej O.. M. od roku 2014,

kedy sa prišla poradiť ohľadom fyzického napadnutia manželom. Následne sa im neozvala, až v roku
2018, kedy ich opätovne vyhľadala v súvislosti s incidentom vykopnutia z auta, kedy si táto urobila aj
fotky zranení, ktoré predložila do spisu v prípravnom konaní. Pri rozhovoroch sa poškodená sťažovala
na kritiku za všetko čo urobí, nútenie k domácim prácam, budenie včasne ráno, strachu z manžela
a ďalšieho fyzického útoku. Nechcela podávať oznámenie, ani vec riešiť rozvodom, keďže verila, že

sa situácia zmení. V roku 2020 začala ich spolupráca intenzívnejšie, keďže sa situácia u nich doma
stupňovala, pričom jej navrhli riešenie veci rozvodom. Vie, že obžalovaný si poškodenú doma nahrával
na mobil. Tiež potvrdila, že osobne videla pred domom sanitku aj políciu, kedy poškodená prišla za ňou,že ju prišli vraj vyšetriť, ale ona podľa nej nejavila známky lability a vyšetrenie lekárom odmietla. Vtedy
oni ako poradňa vyhodnotili situáciu ako neúnosnú a odporučili poškodenej podať trestné oznámenie.

Svedkyňa O.. L. Z., ktorá je tiež susedkou obžalovaného a poškodenej uviedla, že v apríli 2018 ich
poškodená požiadala, aby sa postarali o ich dieťa, keďže si táto chcela overiť, či vtedy jej manžel má inú
známosť a preto išla na ich chatu. Následne bola svedkom po jej návrate, ako sa chce dostať do auta,
v ktorom ju obžalovaný bil rukami, päsťami, nohami až ju vykopol z auta a ona ostala ležať na zemi.
Tiež videla, keď prišla záchranka a lekárka ťahala poškodenú, aby sa dala ošetriť a tiež jej poškodená

rozprávala aj o incidente s mobilom, následkom čoho musela mať ruku v ortéze.

SvedokO.Z.vypovedalzhodneakojehomanželkaanavyšeuviedol,žesimyslí,žezavolaniezáchranky
napoškodenúobžalovanýmmaltentoprichystané,čovydedukovalsospôsobuparkovaniapreddomom.

Svedok N. Z. vypovedal, že bol v kontakte s rodinou poškodenej, ku ktorým nebol v bližšom vzťahu, ale

v čase keď bývali v Martine sa mu poškodená zdôverila, že sa jej obžalovaný snažil dostať do spálne
potom, ako ju napadol, kde sa ona pred ním schovala, pričom mal rozkopnúť dvere a kričať na ňu. On
jej prišiel pomôcť, obžalovaný už doma nebol, preto na neho spolu čakali, až sa tento vrátil s kyticou.
Porozprával sa s ním a tento uznal, že sa zachoval zle a zároveň sa mu sťažoval, že poškodená pribrala.

Obhajobou navrhnutý svedok L.. Z. G., ako člen PZ hliadky vyslanej k výjazdu RZP dňa 21.08.2020,
opísal priebeh úkonu.

Tiež obhajobou navrhnutá svedkyňa M. R., ktorá pracovala vo firme ako finančný poradca aj pre rodinu
obžalovaného,vktorejneskôrpracovalaajpoškodená,sktorousastalikamarátkami,ospolužitívielenz

rozprávania, svedkom žiadneho incidentu nebola. Tiež vedela, že sa u nich opakovane riešil rozvod, ale
ona obžalovaného považuje za dobrého človeka, tento sa jej sťažoval na poškodenú, že je neporiadna,
žiarlivá a on sa snažil udržať rodinu pokope.

Splnomocnencom poškodenej navrhnutá svedkyňa I. P., ktorej obžalovaný je sestrin švagor uviedla, o

správaní sa obžalované vedela len sprostredkovane od ich syna, ktorý jej povedal rôzne veci, aj ako
otec ubližoval matke.

Svedkyňa U. Č. sa s rodinou obvineného pozná od roku 2014, kedy ich syn začal navštevovať škôlku,
išlo o dieťa ťažšie na výchovu, s rodinou sa zblížila, keďže aj jej priateľ je vojak. Obžalovaný sa snažil

vždy pri stretnutí dostať do jej osobnej zóny, čo jej vadilo a tiež jej bolo nepríjemné, keď tento pri návšteve
ponižoval poškodenú, že nemá navarené a upratané.

Obhajobou navrhnutá svedkyňa S. Š., ktorá v roku 2017 opatrovala dieťa obžalovaného a poškodenej,
uviedla, že sa cítila ako náhradná babka. Svedkom násilného konania, alebo nejakého zlého správania

zo strany obžalovaného voči poškodenej nebola, ale práve naopak poškodená urážala a ponižovala
obžalovaného slovami, že len leží, nič nerobí a pod.

Svedok A. T. k veci po zákonnom poučení odmietol vypovedať.

Svedkyňa N.. O. N. bola 21.08.2020 zaradená do služby RZP. Na výzvu operačného strediska sa
dostavilinamiesto,ajspolíciou.Volalobžalovanýstým,žejehomanželkajeagresívna,žesarozvádzajú
a snaží sa ho vyprovokovať. Poškodená po vyjdení z domu a oboznámení situácie odišla telefonovať
a do susedov, pri otázkach na jej stav agresívna nebola, odmietla však vyšetrenie. Počas čakania na
políciu jej obžalovaný povedal, že volal RZP, aby ukázal manželke sa jej nebojí.

Svedok A.. V. N. k veci uviedla, že v rámci práce ako liečebný pedagóg sa stretla s obžalvaným, ktorý sa
sťažoval na správanie poškodenej, že ho vypočúva a nahráva. Chodieval na sedenia, okrem toho boli v
telefonickom kontakte. Takto mu aj poradila zavolať RZP, aby odviezli poškodenú na psychiatriu, pretože
mala laktačnú psychózu po pôrode. Situácia v rodine bola napätá a ona sama kontaktovala poškodenú,

ktorá sa chcela sedení zúčastniť.
Svedkyňa O.. Z. A. sa zoznámila s rodinou obvineného prostredníctvom detí. Obvinený ju pozval na
návštevu, sám telefón nedvíhal, aby upresnil adresu, dokonca v deň návštevy ani nebol doma. Toto boloasi v roku 2018. Poškodená jej spomínala manželskú krízu, ale do podrobností nezachádzala, až minulý
rok, sa dozvedela podrobnosti.

ZaúčelomposúdeniaosobnostipoškodenejbolvprípravnomkonanípribratýklinickýpsychológA..V.N.,
ktorý ako znalec podal znalecký posudok č. 74/2020 (č.l. 270-326), z ktorého záverov súd zistil, že tento
znalec pri vyšetrení poškodenej O.. M. zistil prítomnosť pocitu sklamania, nenaplnenia. Obvinený u nej
svojím zlomyseľným správaním vyvolával pocit nedôvery, neistoty, konflikty ju vyčerpávali a zraňovali.
Kýmbolobvinenýdoma,pretrvávalunejstrach,streszmožnéhoďalšiehoútoku. Poškodenájeschopná

správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti, nevykazuje psychické poruchy,
ani stresom podmienené poruchy. Konanie obvineného, nemalo na jej psychiku zásadnejší dopad,
nezistil preto žiadne zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace pre
psychické týranie.

K vydanej veci v prípravnom konaní - mobilný telefón obvineného, preskúmal znalec L.. M. P., ktorý

podal svoj znalecký posudok č. 31/2020 spolu s prílohou CD nosič (č.l. 329-340) kde uložil jeho obsah.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrili, zápisnica
o trestnom oznámení s fotodokumentáciou a správami od lekárov č.l. 1-27, dotazník č.l. 28, fotky
zranení č.l. 184-187, záznam služby OO PZ Martin č.l. 246, správa č.l. 262, záznam policajta č.l. 341,

písomné podanie poškodenej č.l. 346-349, 411, rozvodové konanie č.l. 354-382,494-515, oznámenie
č.l. 383-385, správy z VÚ Rožňava a Martin č.l. 386-393, záznam hliadky č.l. 415-416, prepis hlásení č.l.
417-424,489-493, lekárske správy č.l. 427-429, komunikácia poškodenej č.l. 430, správa probačného
úradníka č.l. 432-433, uplatnenie nároku poškodeného č.l. 476-479, správa zo sociálneho šetrenia č.l.
516,517, správy k osobe č.l. 518-520, odpis z registra trestov č.l. 521, lustrácie súdu č. l. 548-550a vo

zväzku 6 vyšetrovacieho spisu sa nachádzajú listinné dôkazy predložené obhajobou vo forme fotografií
zachytávajúcich rodinné výlety, akcie, výpisy z účtu.

Voči väčšine listinných dôkazov strany námietky nemali. Ohľadom údajných zranení poškodenej sa
vyjadril obžalovaný O. M., ktorý mal za to, že sa jednalo o fingované zranenia, kedy tieto boli nahlásené

až deň alebo viac po údajnom incidente, keď si to premyslela.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
dopustí kto týra blízku osobu alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a taký čin spácha závažnejším
spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom

pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb najmä pred domácim násilím a zo subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmysel.

Vzhľadom na uvedené, v danom prípade a na základe vykonaného dokazovania v prvom rade treba
zdôrazniť, že pri určovaní spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin
spáchaný, ako i mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného O. M. ako páchateľa, súd vychádzal z toho,
čo sa kládlo obžalovanému za vinu obžalobou a to s poukazom na vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce

závery, samozrejme po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako i v ich súhrne a vo všetkých súvislostiach.Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pv 285/20/6601- 78 zo dňa 15.
10. 2021 podanej na O. M., pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., sa tomuto teda kládlo za vinu, že :

I. v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21. 08. 2020 v Martine a na iných
miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., narodenej
XX. XX. XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a
to tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu O.. M., nezúčastnil sa oslavy
jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako

ženy, vyjadrením, že je tučná, nech sa pozrie do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými
prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná,
ponižoval ju a
II. fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne,
pričom rukou udrel O.. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju
fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin , tak, že

ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a
oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal
lekárske ošetrenie, vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19.8.2020 v čase asi o
17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske
ošetrenie, tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu,

počas rozhodného obdobia ju ponižoval.

V prvom rade treba uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov a súdnej praxe v zmysle § 208 ods.
1 Tr. zák., sa týraním rozumie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda

musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť, ako
ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania
bolo spôsobné fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v §
208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa pritom rozumie taký
stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života

týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
I.
Súd tvrdenia obžaloby o tom, že by správaním sa obžalovaného O. M. popísaného v obžalobe bol
u poškodenej O.. V. M. vyvolávaný pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to tým, že tento
uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu poškodenej, nezúčastnil sa oslavy jej

41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju v zmysle, že ju odmietal ako ženu, alebo jej
povedal, že je tučná, nech sa pozrie do zrkadla, odopieral jej teplú vodu, mal voči nej rôzne pohŕdavé
prejavy pred susedmi a známymi, toto jednak nebolo vypočutými svedkami preukázané nad všetky
pochybnosti, ale toto ani nemohlo byť súdom považované za vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti, ktoré
by poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie, čo je jednou z podmienok pre naplnenie skutkovej

podstaty žalovaného trestného činu.

Preto súd túto časť skutku, zistiac dokazovaním že k týmto čiastkovým útokom zo strany obžalovaného
nedošlo,vypustiťzoskutkovejvety,nakoľko,akouviedolajodvolacísúd,ponechanieskutkuvcelostitak,
ako bol tento uvedený v obžalobe, vo výrokovej časti uznesenia, by spôsobil nesúlad, a to s právnymi

úvahami súdu uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

II.

Čo sa týkalo fyzického napádania poškodenej obžalovaným, tak tu treba uviesť, že podľa § 8 Tr.

zák., trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak, pričom podľa § 9 Tr. zák., trestný čin je prečin a zločin.

Pojem trestný čin je možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností,
podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský

zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z
toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa
obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestnéhozákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná.

V prípade prečinov síce je v § 10 ods. 2 Tr. zák. jednoznačne uvedené, že nejde o prečin, ak vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná, toto nie je v Trestnom zákone jednoznačne upravené
pri zločinoch v § 11 Tr. zák..

Stupeň závažnosti pritom nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách, ale je určený
spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, ako i mierou
zavinenia a pohnútkou páchateľa. Všetky tieto uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale
v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a podstatné je, aby ich závažnosť
bola nepatrná.

Incident z roku 2014, ktorý sa udial na adrese Š. XX. O. - A., keď sa mal obžalovaný snažiť dobiť do
spálne, pričom rukou udrel poškodenú Mgr. Jančovú do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny,
samotný obžalovaný poprel a z jeho uskutočnenia obžalovaného usvedčuje len poškodená a od nej z
počutia, v konaní vypočutí svedkovia. Ak sa mal obžalovaný snažiť dobiť do spálne, prečo sa tak malo
udiať, súd nad všetky pochybnosti tento dôvod nezistil.

K incidentu zo dňa 28. 04. 2018, kedy mal obžalovaný poškodenú fyzicky napadnúť v priestoroch
motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin, tak, že ju udieral do horných aj dolných
končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol
z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie,
samotný obžalovaný nepoprel s odôvodnením, že tento sa stal v dôsledku konania poškodenej, ktorá

sa mu snažila zabrániť v odjazde s motorovým vozidlom, pričom jej on nechcel nijako ublížiť. Úmysel
obžalovaného ublížiť poškodenej zistený súdom nebol, nakoľko aj sama poškodená uviedla, že to bola
ona, ktorá vošla do auta, v ktorom sedel obžalovaný a chcela zistiť stav tachometra.

Incident z februára 2020, keď mal obžalovaný udrieť lakťami do oboch prsníkov, tento poprel a okrem

výpovede poškodenej, toto a ani dôvod tohto útoku, nevyplynulo zo žiadneho dôkazu.

Ak obžalovaný dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O. udrel
poškodenú do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, bolo to z dôvodu, že poškodená ho
provokovala svojimi rečami a jeho natáčaním na mobil, vtedy naopak nahrával si na mobil on poškodenú

a táto sama potvrdila, že keď sa mu ona snažila vypnúť mobil, vtedy si ho on ho vzal tak, že jej potom
silno buchol ruku.

Ani úmysel obžalovaného celou váhou tela stúpiť na nohu poškodenej dňa 21. 08. 2020 v čase asi
o 17.00 hodine nebol nad všetky pochybnosti preukázaný, bolo to len tvrdenie poškodenej, pričom

obžalovaný tento incident poprel.

Spôsob vykonania činu obžalovaným O. M. v súvislosti s posudzovaním naplnenia znakov skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu bolo úlohou znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychológia A.. V. N., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 74/2020 a kde popísal svoje zistenia,

z ktorých vyplynulo, že konanie obžalovaného nemalo na psychiku poškodenej O.. V. M. zásadnejší
dopad, nezistil preto žiadne zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace
pre psychické týranie.

Čo sa týkalo následkov, súd mal za to, aj keď to nebolo predmetom znaleckého skúmania, že zranenia

poškodenej, o ktorých predložila doklady a fotografie, neboli tak závažného, ktoré by ju ovplyvňovali
v obvyklom spôsobe života, trvali celkom krátky, prechodný čas a navyše tieto ňou neboli zväčša
nahlásené ihneď po údajnom incidente.

Okolnosťami, za ktorých bol čin obžalovaným spáchaný, sú v danom prípade u neho existujúce resp.

neexistujúce poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na strane obžalovaného O. M. nebola zistená súdom
ani jedna priťažujúca okolnosť, ale práve naopak bolo zistené, že tento v minulosti doposiaľ nebol súdne
trestný. Tento je vojakom, pričom Vojenský útvar Martin mu poskytol pracovnú charakteristiku, z ktorej
vyplynulo, že je hodnotený kladne ako zdatný, iniciatívny, nekonfliktný, priateľský.Pre mieru zavinenia a teda pre subjektívnu stránku uvedeného trestného činu spáchaného obžalovaným
nestačí len zistenie, že tento konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k

spôsobeniu žalovaného trestného činu, čo jednoznačne preukázané nebolo, práve s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých k incidentom malo dôjsť, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za
daných okolností pre zdravie poškodenej hrozilo z útoku.

Pohnútkou obžalovaného O. M. podľa súdu teda nebol jeho úmysel svojim správaním, ktoré ako sama

poškodená potvrdila poznala už pred uzavretím manželstva a vychádzalo z jeho povahy, poškodenú
týrať, ale správanie sa obžalovaného, ktoré ani podľa súdu nebolo vždy namieste, riešiť bežné
manželské nezhody. Obdobným spôsobom, ako konal obžalovaný, sa podľa svedkov správala aj sama
poškodená voči nemu, pričom napríklad sa obaja vzájomne natáčali a nahrávali na mobilný telefón a
to za rovnakým účelom.

Tieto všetky vyššie uvedené kritériá pre určenie stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovaným O.
M. sa teda súdom skúmali a vzťahovali nie na celý skutok tak, ako bol tento žalovaný, ale len pre
konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O..
V. M., kedy sa mal správať spôsobom, že túto fyzicky napádal tak, ako je špecifikované vo výroku tohto
rozhodnutia.Jednoznačnesatedatýkalokonania,ktoréužnevykazujeznakyžalovanéhozločinutýrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a preto bolo možné
závažnosť konania alebo tzv. materiálny korektív posudzovať v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa
ktorého ustanovenia, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná

Z vyššie uvedených dôvodov, majúc teda zato, že skutok obžalovaného O. M. nie je trestný čin, pričom
jeho konanie v žiadnom prípade ani prvostupňový súd nepovažoval za spoločensky prijateľné a súladné
s mravnými princípmi, súd opakovane skonštatoval, že jeho konanie v tejto časti možno subsumovať pod
priestupky Proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. v platnom
znení a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil vec obžalovaného,

Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Martine, k prejednaniu veci ako priestupku
a to podľa § 280 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého ustanovenia súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie
alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor do 3 pracovných dní
od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Banskej Bystrici ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Sťažnosť má odkladný účinok.