Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8320202130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovaným: 1.
Q. A., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX K., 2. LEMAN SLOVAKIA, spol. s r.o., Fidlikova 100, 066 01
Humenné, IČO: 31 664 181, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova 675, 066 01
Humenné, za účasti intervenienta: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31
322 051, v konaní o zaplatenie 6.468,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9C 25/2020-156 zo dňa 24.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., V. a VI.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto
cit.:

„I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.174,95 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
zo sumy 5.174, 95 eur od 16.04.2020 do zaplatenia a náklady konania vo výške 2,20 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

IV. Žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ustanovení § 193 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), § 9 ods. 7 písm. c) a § 21 ods. 5 zákona č.

580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 112, § 121 ods. 3, § 420 ods. 1 a 2 a § 441 Občianskeho
zákonníka.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči
žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 6.468,55 eura spolu s príslušenstvom titulom uhradenia
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá poistencovi žalobcu Z. K. za

zranenie zo dňa 21.07.2017. Konštatoval, že v tomto konaní je viazaný Trestným rozkazom OS Prešov
sp. z. 5T/145/2018-249 zo dňa 23.01.2019, ktorým bol žalovaný v 1. rade ako zamestnanec žalovaného
v 2. rade uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, ktoré bolo spôsobené poškodenému Z.
K. dňa 21.07.2017. Z tohto dôvodu má žalobca podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Z. K. ako poistencovi

žalobcu, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti so zranením, ktoré utrpel dňa 21.07.2017. Žalobca
preukázal zavinenie žalovaného v 1. rade ako zamestnanca žalovaného v 2. rade a taktiež aj výšku
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá poškodenému Z. K.. Súd prvej
inštancie skúmal vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný
v 1. rade postavil lešenie, na ktorom došlo k úrazu poškodeného v rámci plnenia pracovných úloh
ako zamestnanec žalovaného v 2. rade. S poukázaním na ust. 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka

zodpovednosť za spôsobenú škodu Z. K. nesie žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalovaného v 1.
rade. Vecne pasívne legitimovaným v tomto konaní má byť iba žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ
žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku
žalobcu. Konštatoval, že dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 21 ods.5 zákona č.580/2004 Z.z. by
v danom prípade začala plynúť dňom 21.07.2017 a uplynula by dňa 21.07.2019. Počas obdobia od

10.04.2008 (správne má byť 2018, poz. odvolacieho súdu), čo je dátum uplatnenia nároku na náhradu
nákladov do 20.03.2019, teda do skončenia trestného konania, lehota na uplatnenie práva neplynula
a spočívala podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.06.2020
a preto konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Napokon v súvislosti s tvrdením zástupcu
žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie skúmal aj spoluzavinenie poškodeného a dospel k záveru,

že v danom prípade je potrebné stanoviť aj jeho spoluzavinenie na škode, ktorú utrpel. Vychádzal z
výpovedí svedkov A. K. a Z. K., ktorí zhodne uviedli, že podlažky na lešení boli staré, že niektoré
boli vadné, pričom svedok A. K. dokonca uviedol, že asi 1 - 2 kusy podlažiek vymenili. Pracovníci
žalovaného v 2. rade po zistení vadných podlažiek nemali zasahovať do tohto lešenia, prípadne mali
túto skutočnosť oznámiť objednávateľovi prác, resp. odmietnuť pracovať na takomto lešení. Tým, že

pracovali na takomto lešení, poškodený taktiež nesie spoluzodpovednosť za úraz, ktorý utrpel. Z tohto
dôvodu určil spoluzodpovednosť poškodeného na úraze, ktorý utrpel dňa 21.07.2017 vo výške 20 %
a priznal žalobcovi uplatňovaný nárok krátený o 20 %, čo predstavuje sumu 1.293,60 eura a zaviazal
žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.174,95 eura. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie
žalobu nad sumu 5.174,95 eura zamietol.

4. O trovách konania žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP, avšak žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tomuto žiadne
trovynevznikli.Otrováchkonaniažalobcuvovzťahukžalovanémuv2.radesúdprvejinštancierozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade náhradu trov konania

v rozsahu 100 % z dôvodu, že rozhodnutie v tejto veci záviselo aj od úvahy súdu. O trovách štátu vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP a priznal náhradu
trov konania štátu v rozsahu 100 %, pretože žaloba bola podaná dôvodne voči žalovanému v 2. rade.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II., V. a VI. podal žalovaný v 2. rade v zákonnej

lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že nie je zrejmé, akým
spôsobom súd prvej inštancie dospel k výške spoluzodpovednosti poškodeného na úraze vo výške 20
%,nakoľkotonijakýmspôsobomneodôvodnilaniejetedazrejmé,akýmiúvahamisapristanovenívýšky
spoluzodpovednosti poškodeného riadil. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie žiadnym alebo
len minimálnym spôsobom vysporiadal s množstvom skutkových okolností, ktoré v tomto konkrétnom

prípade vníma ako zásadné. Napriek tomu, že určil podiel spoluzodpovednosti poškodeného, určenie
jeho výšky nepovažoval za správne, a to s prihliadnutím na to, že nezobral do úvahy ďalšie okolnosti,
ktoré odôvodňujú zvýšený podiel spoluzodpovednosti poškodeného na úraze, ktorý utrpel. Pri otázke
spoluzodpovednosti poškodeného na úraze súd prvej inštancie vzal do úvahy len prácu na lešení, ktoré
nebolo podľa slov poškodeného Z. K. technicky v poriadku a nezaoberal sa ďalšími jeho tvrdeniami,

ako aj závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že škoda bola
spôsobená aj zavinením samotného poškodeného Z. K., ktorý porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm.
a) a písm. c) bod 2 a § 18 ods. 3 zákona č.124/2006 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rovnako ako ajobjednávateľa A. K.E., ktorý porušil ustanovenie § 6 ods. 4 a § 7 ods. 1 písm. a), písm. b), a písm. c)
zákona č. 124/2006 Z.z. Miera spoluzodpovednosti poškodeného je podľa jeho názoru omnoho vyššia,
najmenej v rozsahu 50 %. Podľa žalovaného v 2. rade pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu

škody bolo potrebné zohľadniť spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa ustanovenia § 441
Občianskeho zákonníka rovnako aj zavinenie viacerými škodcami podľa ustanovenia 438 ods. 1 OZ,
pričom v napadnutom rozsudku súd nijakým spôsobom nezohľadňoval spoluzavinenie škody ďalším
škodcom, a to A. K., ktorý sám vo výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.10.2021 potvrdil, že
spolu s Z. K. niektoré podlažky vymenili, čím neoprávnene zasahovali do lešenia. Okrem predmetného

zásahu je zrejmé, že A. K. nesie mieru spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu aj s prihliadnutím na
závery znaleckého posudku. Na záver dodal, že zotrváva na tom, že postavil lešenie správne a v súlade
s technickými normami. Toto lešenie bolo kontrolované, bolo bez závad, čo vyplýva aj z výsluchu znalca.
Navrhol preto, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp.
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v 2.rade ako nedôvodnú zamietne a
zároveň žalobcu zaviaže k náhrade trov konania žalovaného v 2.rade vrátane trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril intervenient, ktorý sa plne stotožnil s argumentáciou
žalovaného 2. rade, ktorá je uvedená v jeho odvolaní, pričom rovnako zastával názor, že v napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil výšku určenej miery spoluviny poškodeného

a že takto určená miera nie je postačujúca, pričom v predmetnom prípade poškodený zodpovedá za
vzniknutú škodu minimálne v rozsahu 50 %. Navrhol, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu voči
žalovanému 2. rade ako nedôvodnú zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania žalovaného
2. rade a intervenienta v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril taktiež žalobca. Podľa jeho názoru sa súd prvej
inštanciesoskutkovýmstavomasurčenímvýškymieryspoluzodpovednostipoškodenéhovodôvodnení
rozsudku dostatočne právne vysporiadal. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny.

8. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie intervenient. Uviedol, že z ustanovenia § 193 CSP vyplýva,
že súd v civilnom sporovom konaní je viazaný rozhodnutím z trestného konania len o tom, že bol
spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal, tzn. len v rozsahu, v akom sa zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými pre rozhodnutie v civilnom konaní. Výrok

o vine v trestnom rozsudku však spravila konštatuje iba zavinenie páchateľa, nie však spoluzavinenie
poškodeného. Táto skutočnosť je spravidla konštatovaná iba v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku
a môže sa premietnuť do rozhodnutia o výške trestu. Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd ČR vo svojom
rozsudku, sp. zn. 25Cdo/562/99.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v 2. rade bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok
II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ako aj súvisiace výroky

V. a VI. o trovách konania a štátu. Ostatné výroky odvolaním neboli odvolaním napadnuté, neboli preto
v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.12. Odvolacia argumentácia žalovaného v 2. rade, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných
pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nepreskúmateľnosti rozsudku,
nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil

relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Vo vzťahu k rozsudku v jeho napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani

v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

15. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom II. rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v časti o uloženie

povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť sumu 5.174,95 eura s príslušenstvom titulom nároku na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému poistencovi Z. K. podľa § 9 ods. 7 písm.
c) zákona č. 580/2004 Z.z., keďže za poškodenie zdravia u poistenca v dôsledku protiprávneho konania
konaním žalovaného v 1. rade zodpovedá žalovaný v 2. rade ako jeho zamestnávateľ podľa § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka. V časti zvyšnej žalovanej sumy 1.293.60 eura žalobu zamietol z dôvodu

spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

16. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal súdom prvej inštancie zohľadnené 20 % spoluzavinenie
poškodeného Z. K.E. na spôsobenej škode podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade
nepovažoval 20 % zníženie súdom prvej inštancie za postačujúce, keď považoval súdom stanovenú

výšku spoluzavinenia poškodeného za nepreskúmateľnú a súd neprihliadol na ďalšie porušenie
povinnosti zo strany poškodeného, ktoré celkovo zvyšujú mieru spoluzodpovednosti poškodeného,
najmenej v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spoluzavinenia žalobcu zohľadňoval
skutočnosť, že poškodený spoločne s ďalšou osobou, A. K. pracovali na lešení napriek vedomosti, že
obsahuje vadné podlažky, zasahovali do lešenia tým, že menili podlažky, pričom mali vadnosť podlažiek

oznámiť objednávateľovi prác, resp. odmietnuť pokračovať v práci na vadnom lešení.

17. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp.zn.
5T/145/ 2018-249 zo dňa 23.01.2019 bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného, že dňa 07.07.2017
v presne nezistenom čase v S. v B. S.X. V. H. V. XX. H. Č.. X ako odborne školený pracovník -

lešenár žalovaného v 2. rade na pokyn jeho konateľa postavil lešenie v B., kde inštaloval lešenie
nebezpečným spôsobom, ktoré vykazovalo chyby a nedostatky, ako bolo prelomenie jednej z dosiek
podlahového dielca a takéto lešenie odovzdal na základe preberacieho protokolu dňa 07.07.2017
objednávateľovi ako lešenie vyhovujúce norme s TN738101-73810 7, pričom pri následnom používaní
lešenia dňa 21.07.2017 v čase o 10.30 hod pri rekonštrukcii vzduchotechniky pri pohybe po lešení sa

pod pracovníkom Z. K. prelomila doska jedného z drevených podlahových dielcov, ktorý následne spadol
z lešenia z výšky 3 metrov na betónové schody, čím tak to porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona
124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Vlády SR číslo 396/2006 Z. z. Príloha
číslo 3 bod 6.1 v tom, že nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - namontované lešenie bolo bezpečné
po stránke statickej, funkčnej a pracovnej ako aj v nadväznosti na § 14 ods. 3 vyhlášky 147/2013 Z.z.,

Príloha číslo 6 bod 3.7 a to v tom, že ako staviteľ lešenia nevykonal opatrenia, aby jednotlivé podlahové
dielce lešenia boli zaistené proti posunutiu aj v prípade mimoriadnej situácie.

18. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.09.2017, vypracovaného na základe uznesenia
OR PZ v S., odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ S. -A., sp. zn. ČVS: X.-XXXX/JU-S.-

XXXX zo dňa 18.18.2017, znalcom P.. C. M., na položenu otázku, že ak došlo k porušeniu dôležitej
povinnosti, uveďte akej a uveďte konkrétnu osobu, ktorá dôležitú povinnosť porušila, znalec uviedol:
„SZČO A. K. - ...dňa 21.07.2017 v B. porušil ustanovenie § 6 ods. 4a § 7 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, a písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochranezdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v tom, že
nezabezpečil, aby poškodený SZČO Z. K. dostal potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, poučenie o zásadách bezpečnej

práce a o bezpečných pracovných postupoch, o tam existujúcich a predvídateľných nebezpečenstvách a
ohrozeniachaneoverovalichznalosťprizaradenínaprácu."„PoškodenýZ.K.-...dňa21.07.2017porušil
ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ a písm. c/ bod 2 a § 18 ods. 3 zákona č.124/2006 Z.z. Národnej rady
Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v tom, že vstúpil a pohyboval sa po podlahe lešenia v B. bez toho, aby dostal potrebné informácie o

nebezpečenstvách a ohrozeniach na pracovisku A. K....“

19. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20. Ustanovenie § 441 patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojej
úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Pri úvahe o pomernom rozdelení medzi škodcom a poškodeným
ide teda o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých
skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody. Posudzujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody a

rovnako ako pri škodcovi aj pri poškodenom treba prihliadať len na také jeho konanie, ktoré bolo aspoň
jednou z príčin škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal sám poškodený, a teda v
akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých
príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného.

21. Konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu musí mať
povahu protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia (pre porovnanie
rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/2233/99, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
25Cdo/1097/2002 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/43/2002). Protiprávne konanie
poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie podľa§ 415 OZ alebo porušení

zakročovacej povinnosti podľa § 417 OZ (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
25Cdo/2471/2000). Podľa judikatúry ustanovenie § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému ?
nielen škodcovi, ale aj tomu, komu hrozí riziko vzniku škody. Porušenie preventívnej povinnosti môže
založiť spoluúčasť poškodeného na škode (§ 441 OZ), lebo každý je povinný správať sa tak, aby
nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému.

22. Mieru spoluzavinenia poškodeného Z. K. na vzniku škody na zdraví spôsobenej v dôsledku chybnej
inštalácie lešenia žalovaným v 1. rade správne posúdil súd prvej inštancie predovšetkým z hľadiska
možnosti poškodeného predísť riziku vzniku škody na jeho zdraví v danom mieste a čase a prispôsobiť
výkon svojej práce na lešení okolnostiam, ktoré mohol predvídať. V konaní pred súdom prvej inštancie

bolo preukázané, že poškodený porušil všeobecnú preventívnu povinnosť predchádzať škode na zdraví
voči sebe, keď pracoval naďalej na vadnom lešení napriek vedomosti o poškodených podlažkách a
neodmietol pokračovať vo vykonávaní práce v takomto pracovnom prostredí. Po zohľadnení týchto
okolností prípadu súd prvej inštancie vykonal vlastnú voľnu úvahu o tom, že nakoľko sa na škode
podieľal samotný poškodený Z. K., v akom rozsahu znáša škodu sám. Súd prvej inštancie ju určil v

rozsahu 20 %. Odvolací súd priznanú výšku spoluzodpovednosti poškodeného považuje za primeranú
okolnostiam prípadu, zohľadňujúcu na jednej strane menší rozsah porušenia všeobecnej prevenčnej
povinnosti predchádzať škode na zdraví zo strany poškodeného a na druhej strane vo väčšom rozsahu
protiprávne konanie žalovaného v 1. rade v podobe inštalácie lešenia nebezpečným spôsobom, ktoré
vykazovalo chyby a nedostatky.

23. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri určení výšky
spoluzavinenia poškodeného nezohľadnil porušenie povinnosti upravenom v ust. § 12 ods. 2 písm. a)
a písm. c) bod 2 a § 18 ods. 3 zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v tom, že poškodený Z. K. vstúpil a pohyboval sa po podlahe

lešenia v B. N. B. S. V. bez toho, aby dostal potrebné informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach na
pracovisku od A. K., odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho
súdu porušenie týchto povinností možno podriadiť pod porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti
v pokračovaní v prácach na lešení napriek vedomosti o vadnosti podlažiek, keďže takto vstupoval apohyboval sa po podlahe lešenia, pričom uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil v rámci
20 %-ného stanovenia spoluzodpovednosti, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o porušenie
povinnosti zo strany A. K., podľa ust. § 6 ods. 4a a § 7 ods. 1 písm. a), písm. b), a písm. c) zákona č.

124/2006 Z.z., táto osoba nie je v tomto konaní poškodeným podľa § 441 Občianskeho zákonníka, a
preto sa ním odvolací súd nezaoberal z hľadiska rozhodovania o výške nároku na náhradu škody.

24.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverymožnokonštatovať,žesprávnesúzáverysúduprvejinštancieo
spoluzodpovednosti poškodeného v rozsahu 20 % podľa § 441 Občianskeho zákonníka, preto odvolanie

žalovaného v 2 . rade je nedôvodné.

25. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré
jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v

rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

26. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim.

27. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti odôvodnenia výšky spoluzavinenia
poškodeného za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne jasne vysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri stanovení výšky spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 20 %, keď síce vychádzal

vlastnej úvahy, ale podporenej skutkovými okolnosťami porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti zo
strany poškodeného. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti
žalovaného v 2. rade konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie
jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne
a odvolaciu argumentáciu žalovaného v 2. rade za nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II., ako aj v súvisiacich výrokoch V. a VI. o trovách konania, ktoré žalovaný výslovne
nenapadol, ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanému v 2. rade ako procesne
neúspešnej strane, ako aj intervenientovi na jeho strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol a ostatným stranám sporu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací

súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď
oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).