Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 12C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220200472
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2022:6220200472.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne B. X., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom B. K. XXX/XX, XXX XX W. N., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanej I. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. K. XXX/XX,
XXX XX W. N.,
o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e na parcele registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísanej na Okresnom úrade O. N., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k. ú. a obec W. N. vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parcela registra „C“ č. XXX strpieť umiestnenie

a nerušené užívanie stavby betónového plotu v dĺžke 0,4 metra a v šírke 0,2 metra, ktorý je na tomto
pozemku postavený za náhradu vo výške 23,50 Eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Náhradu vo výške 23,50 Eur je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 79,43 Eur a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 09. 03. 2020 sa žalobkyňa proti žalovanej

domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť plot na parc. č. XXX, vedenej pre k. ú. a obec W.
N. na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne ako aj odstrániť uložené vodovodné potrubia na tomto
pozemku slúžiace na odvod vody z tohto pozemku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanej
uložil povinnosť urobiť vhodné úpravy na drevenom prístrešku umiestnenom na parc. č. XXX, pre k. ú.
a obec W. N., na LV č. XXX a parc. č. XXX, vedená pre k. ú. a obec W. N., na LV č. XXX, ktorý je
vo vlastníctve žalovanej, aby voda z tohto prístrešku nestekala na pozemok žalobkyne, nenarušovala
statiku rodinného domu žalobkyne súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX, pre k. ú. a obec W. N.Ň..

Ďalej sa domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť urobiť vhodné úpravy na drevenom prístrešku
umiestnenom na parc. č. XXX, ktorý je súčasťou rodinného domu súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX,
vedenom na LV č. XXX, pre k. ú. a obec W. N. tak, aby voda z tohto prístrešku nestekala k rodinnému
domu žalobkyne, ktorý sa nachádza v meste W. N. súpisné číslo XXX na parc. č. XXX, vedený na LVč. XXX, pre k. ú. a obec W. N.. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým,
že žalovaná vybudovala plot bez súhlasu a stavebného povolenia v šírke 50 cm ako aj uložila rúru na
tomto pozemku, pričom dažďová voda odchádza pod nehnuteľnosť a to na parc. č. XXX. Ďalej uviedla,

že voda z dreveného prístrešku steká na jej pozemok a spôsobuje jej škody. Steká na múry jej rodinného
domu, ktorý má narušenú statiku. Ku žalobe žalobkyňa predložila výpis z LV č. XXX, LV č. XXX pre k.
ú. a obec W. N., katastrálnu mapu pre k. ú. a obec W. N., parc. č. XXX, XXX, fotografie nehnuteľností
nachádzajúcich sa na parc. č. XXX, XXX (č.l. 6 až 9 spisu), rozhodnutie o priestupku zo dňa 20. 07. 2018.

2. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07. 05. 2020 uviedla, že žalobkyni ide len o to,
aby jej znepríjemňovala život. V predmetnej veci bolo rozhodnuté v súdnom konaní, kde znalkyňa
pozvala všetky sporné strany a zhodnotila, že vlhkosť domu žalobkyne nie je zapríčinená jej pričinením.
Rozhodnutím jej nebolo prikázané búranie plotov. Znalci uviedli, že všetky stavebné podmienky sú
splnené. Odkvapovú vodu má zvedenú do spodných čatorní. Všade má záchyty vody, preto nie je možné
konštatovať,žejejvinoujerodinnýdomžalobkynenavlhnutý.Domžalobkynenebolopravovanýpribližne

od roku 1999. Keď sa nasťahovala do svojho domu, tak dom žalobkyne už v tom čase bol mokrý a
svedkovia to tiež potvrdili. Znalkyňa v predchádzajúcom súdnom konaní uviedla, že je to preto, pretože
sú pod kopcom a sú tam spodné vody. Žalobkyni ide len o robenie zla jej osobe, pričom toto všetko
na ňu zle vplýva. Od roku 2013 ju neustále udáva. Musí dokazovať svoju nevinu. K svojmu vyjadreniu
žalovaná predložila fotografie nehnuteľností parc. č. XXX, XXX pre k. ú. a obec W. N. (č.l. 56 až 59).

3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08. 06. 2020 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla,
že vyjadrenia žalovanej ohľadne žalobkyne sú len vyjadrením žalovanej, nie sú reálne preukázané.
V konaní bude potrebné vykonať ohliadku na mieste samom, výsluch účastníkov konania, prípadne
znalecké dokazovanie, ktoré by dalo odpoveď na otázku, v akom smere dochádza k porušovaniu

vlastníckych práv žalobkyne zo strany žalovanej.

4. Na pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2020 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe.
Ďalej uviedol, že žalobkyňa požaduje vykonať vhodné úpravy na prístreškoch, aby nedochádzalo k
stekaniu vody z týchto prístreškov na pozemok žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nežiada odstrániť

vodovodné rúry v pravom zmysle ale sú to rúry na odvod splaškovej vody, dažďovej vody, ktoré vyúsťujú
pred domom žalobkyne a žalovanej. Tieto potrubia nie sú po celej dĺžke pozemku iba v časti. Toto je
možné zistiť na ohliadke na mieste samom.

5. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobný návrh je neurčitý, všeobecný, nezrozumiteľný. V

žalobnom návrhu žalobkyňa žiada odstrániť drevený prístrešok na parc. č. XXX, pričom v samotnom
petite sa domáha odstránenia dvoch drevených prístreškov na parc. č. XXX a na parc. č. XXX. Žalovaná
má dva drevené prístrešky, tieto však nespĺňajú funkciu stavby v zmysle stavebného zákona. Tieto
prístrešky sú opatrené vodovodnými žľabmi. Voda z nich steká do sudov. Nie je pravdou, že by voda
z týchto prístreškov stekala na múry rodinného domu a v dôsledku toho by bola narušená jeho statika.

Či je narušenie statiky rodinného domu v priamej súvislosti so stekaním vody z drevených prístreškov
žalovanej, by bolo možné určiť len pomocou znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka betónového plotu, tak
v tejto súvislosti poukázala na § 139b ods. 16 stavebného poriadku, kde sa uvádza, že udržiavacími
prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie, sú bežné udržiavacie práce ako opravy oplotenia,
výmena jeho časti ak sa nemení jeho trasa. Žalovaná vymenila v minulosti pôvodné oplotenie. Toto

oplotenie však kopíruje to predchádzajúce, ktoré vybudoval pôvodný vlastník rodinného domu, od
ktorého žalovaná dom kúpila.

6. Žalovanánapojednávaníuviedla,žebetónovýplotstavalavroku2010,pričomdomkúpilavroku2009
a na stavbu tohto betónového plotu mala vtedy súhlas žalobkyne. Mala od nej len ústny súhlas, nakoľko

sa v tom čase navštevovali a susedské vzťahy boli v tom čase dobré. Informovala sa aj na samotnom
Meste W. N., kde povedali, že pokiaľ plot bude smerovať po tom pôvodnom plote, v tej istej trase,
nebude z nej vybočovať, nepotrebuje žiadne povolenie, ani ohlásenie tejto stavby. Plot je vybudovaný
na pôvodnom kamennom základe a nemala by ani kam posunúť trasovanie tohto betónového plotu.
Pred 10-timi rokmi nevedela o tom, že plot čiastočne zasahuje aj na pozemok vo vlastníctve žalobkyne.

Vychádzala z toho, že všetky ploty susediacich domov idú od domu k domu. Tiež plot žalobkyne ide
od domu k domu, takže v tom čase jej ani nenapadlo takúto vec riešiť. Plot by mal ochraňovať aj
jej pozemok a preto nie je možné z neho odrezať nejakých 40 cm. Žalobkyňa po dobu 10-tich rokov
sa nijakým spôsobom nevymedzila voči postaveniu tohto plotu na jej pozemku. Nemala s tým žiadneproblémy. Pokiaľ sa týka odvodňovacej rúry, ktorá sa nachádza v samotnom betónovom plote, táto
odvádza vodu z pozemku žalobkyne prostredníctvom betónového žľabu. Táto rúra tam bola aj v čase,
keď dom kúpila, len ju vymenila za krajšiu. Ďalej uviedla, že pozdĺž celého rodinného domu žalobkyne je

vybudovaný betónový žľab a ten je v pôvodnom stave. Tento betónový žľab vybudovala ešte žalobkyňa.
V strede jej dvora, je urobený kanalizačný odvod a keď prší, tak voda steká do kanalizácie a z časti k
domu žalovanej. Betónový žľab pozdĺž domu žalobkyne bol už posudzovaný aj v konaní vedenom na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11C/83/2015. Pokiaľ sa týka prístreškov, ktoré má vybudované
vo vrchnej časti pozemku, je na ňom urobený zvod dažďovej vody a voda steká do záchytnej nádoby.

Druhý prístrešok sa nachádza tiež na jej pozemku. Je to malý prístrešok na drevo. Vo vrchnej časti
pozemku sa nenachádzajú žiadne potrubia, ani vodovodné rúry, len je tam položená zámková dlažba
na betónovom základe. Betónový základ tam vybudovali pôvodní vlastníci.

7. Dňa 02.12. 2020 súd vykonal ohliadku sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej.
Zistil, že medzi nehnuteľnosťami je odvodňovací kanál, betónový žľab široký asi meter, z toho 0,4 m

predstavuje hranicu medzi pozemkami. Asi od polovice je betónový žľab zasypaný kamenivom, pod ním
sú prázdne plastové fľaše a pod ním sa nachádza pôvodná dlažba. Vedľa domu žalovanej sa nachádza
drevený prístrešok, ktorý prekrýva vstup ku vchodovým dverám domu. Pri prístrešku sa nachádzajú
zvody na odvod dažďovej vody. Bočný zvod na prístrešku je vedený do plastovej rúry pod zámkovou
dlažbou, ktorá pokračuje popod celý dvor do verejnej kanalizácie. Betónové oplotenie sa nachádza

medzi susediacimi domami súpisné číslo XXX, XXX. Betónové oplotenie je zelenej farby vo výške
asi 3 metre. Napája sa z pravej strany na rodinný dom súp. č. XXX. Betónové oplotenie je postavené
na kamenno-betónovom základe. Z tohto základu je vyvedená von plastová rúra o priemere 27 cm. V
strednej terase za rodinným domom žalovanej sa nachádza drevený prístrešok. Voda z tejto strechy
steká na strechu rodinného domu žalovanej a z neho potom následne do zvodu dažďovej vody na

rodinnom dome žalovanej, ktorý je zapustený do zeme. Nad rodinným domom žalobkyne sa nachádza
hospodárska budova a za ňou je ďalší prístrešok žalovanej postavený z drevených hranolov 5 x 10
cm o dĺžke asi 2 a pol metra, široký 60 - 70 cm, pokrytý škridlou. Vo vrchnej časti sa čiastočne dotýka
hospodárskej budovy žalobkyne v dĺžke asi 50 cm. Pod prístreškom pozdĺž zadnej časti hospodárskej
budovy žalobkyne sa nachádzajú na terase tri odvodňovacie šachtičky, do ktorých steká dažďová voda

po terase. Voda je následne odvádzaná do zvodu dažďovej vody v prednej časti pivníc. Tesne za domom
žalobkyne sa nachádza vedľa hospodárskej budovy pivnica, pričom ľavá časť pivnice je vo vlastníctve
žalovanej, pravá vo vlastníctve žalobkyne. Tieto pivnice sú od domu žalobkyne oddelené priechodom
širokým asi 1 meter. V priestore priechodu sa nachádza rebrík, ktorý smeruje do podkrovia domu
žalobkyne. Rebrík čiastočne bráni prechodu cez tento priechod. Po odstránení rebríka sa žalobkyňa vie

bez problémov dostať k zadnej stene domu. Obidve pivnice sú v zanedbanom stave. Omietka aj tehly
z týchto pivníc sa rozpadávajú vplyvom vlhkosti.

8. V podaní doručenom súdu dňa 29. 01. 2021 žalobkyňa na základe výzvy súdu upravila svoj žalobný
petit tak, že sa domáha, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť plot z betónu na par. č. XXX v šírke

50 cm a v dĺžke až po základný múr, ktorý je postavený na pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaná
je povinná odstrániť betónovú dlažbu na parc. č. XXX, s odvodnými otvormi, ktoré vedú do plastovej rúry
slúžiaca ako zvod dažďovej vody z prístreškov a terás, ktoré má vo vlastníctve žalovaná a kde plastová
rúra sa nachádza na pozemku žalobkyne. Žalovaná je povinná vykonať opatrenia, aby prístrešok č. 1
postavenýčiastočnevšírke50cmnapozemkužalobkynenezasahovaldovlastníckehoprávažalobkyne

a aby voda z tohto prístrešku neodtekala na pozemok žalobkyne z odkvapových rúr, ktoré sú na tomto
pozemku. Žalovaná je povinná vykonať opatrenia, aby z prístrešku č. 2 nachádzajúcom sa na parc. č.
XXX, ktorý patrí do vlastníctva žalovanej, neodtekala dažďová voda na pozemok žalobkyne.

9. Uznesením č. k. 12C/3/2020 - 211 zo dňa 09. 02. 2021 súd podanie žalobkyne v časti výroku 2

a 3 pôvodného žalobného návrhu odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2021 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/17/2021 - 227 zo dňa 31. 03.
2021. Predmetom konania po čiastočnom odmietnutí podania ostalo odstránenie betónového oplotenia
a betónovej dlažby s odvodnými otvormi.

10. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21. 04. 2022. Právny zástupca
žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobkyňa naďalej tvrdí, že jednoznačnou
príčinou vlhnutia a zatekania vody do jej rodinného domu je skutočnosť, že potom, ako nadobudla
vlastnícke právo k susednej nehnuteľnosti, žalovaná vykonala také stavebné úpravy bez ohláseniaa súhlasu žalobkyne, následkom ktorých došlo k vlhnutiu predmetných múrov. Žalobkyňa tvrdí, že
pred rokom 2013 takéto vlhnutie nezaznamenala. Súdu krátkou cestou predložil záznam spísaný v
jeho advokátskej kancelárii so žalobkyňou, v ktorom sú zaznamenané otázky, ktoré žalobkyňa chcela

prostredníctvom právneho zástupcu položiť pri výsluchu znalca Ing. Ivana Číža.

11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dom žalobkyne bol mokrý už v roku 2010, pretože v tom čase
bola u žalobkyne, o všetkých prácach žalobkyňa vedela a v tom čase sa ešte navštevovali. Šachtičky
a čatorne montoval sused s jej vedomím. V zadnej časti rodinného domu žalobkyne odstránila všetky

kamene, ktoré tam navozila až do hĺbky jedného metra a to napriek tomu, že znalec v pôvodnom
predchádzajúcom konaní povedal, že to nevadí, že to nie je príčinou vlhnutia, ani ich nekázal odstrániť.
So žalobkyňou sa pokúšala riešiť tieto problémy. Napísala jej aj dopis, pričom ona reagovala na to tak,
že nie je ochotná s ňou komunikovať tieto problémy. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol v konaní
vypočutý znalec, resp. nariadené nejaké ďalšie znalecké dokazovanie.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložila
žalobkyňa ako aj žalovaná, ohliadkou na mieste samom, výsluchom žalovanej, rozsudkom Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 199 zo dňa 01. 03. 2016, znaleckým posudkom č. X/XXXX, ktorý
bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 2C/34/2018 - 162 ohľadne
priebehu hranice medzi pozemkami CKN č. XXX a XXX, Geometrickým plánom k tomuto znaleckému

posudku č. XXXXXX-X/XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným znalcom Ing. Ivanom
Čížom, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade O.Ý. N., pre obec
W. N., k. ú. W. N., zapísané na LV č. XXX ako parc. reg. „C" č. XXX, zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX, na parc. č. XXX. Žalobkyňa nehnuteľnosti
nadobudla do výlučného vlastníctva dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX - E. XXXX/
XX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností vedených na Okresnom úrade O.
N., pre obec a k. ú. W. N., evidované na LV č. XXX, ako parc. reg. „ C“ č. XXX, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom súpisné č. XXX, na parc. č. XXX. Jedná sa

o staršie susediace rodinné domy, ktoré boli vystavané v tridsiatych rokoch 20. storočia a pôvodne
boli vo vlastníctve bratov O.. Obidve nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne pod K. W.
N.. Medzi rodinnými domami je situovaná 0,4 m hranica (znalecký posudok Ing. Eduarda Treščáka
č. X/XXXX /č.l. 124 spisu/), ktorou prebieha odvodňovací kanál dažďovej vody so šírkou 0,5 m, na
ktorý je napojená odvodňovacia rúra, vyúsťujúca do ulice za rodinným domom žalobkyne. Betónové

oplotenie sa nachádza v prednej časti medzi susediacimi domami súpisné číslo XXX, XXX. Betónové
oplotenie je zelenej farby vo výške asi 3 metre. Napája sa z pravej strany na rodinný dom súp. č. XXX.
Betónové oplotenie je postavené na pôvodnom kamennom základe. Z tohto základu je vyvedená von
plastová rúra o priemere 27 cm. Pod prístreškom pozdĺž zadnej časti hospodárskej budovy žalobkyne
sa nachádzajú na terase tri odvodňovacie šachty, do ktorých steká dažďová voda po terase žalovanej.

Vodajenásledneodvádzanádozvodudažďovejvodyvprednejčastipivníc.Nehnuteľnostivovlastníctve
žalobkyne do značnej miery poškodené vlhkosťou.

14. V znaleckom posudku č. XX/XXXX znalec Ing. Ivan Číž uviedol, že pani X. a následne pani M. kúpila
nehnuteľnosťvstave,akobolapostavenázačiatkomminuléhostoročiapôvodnýmivlastníkmidomov,t.j.

rodinnýdomapodielopornéhomúru,ktorýbolsúčasťoukúpnejzmluvy.Domsmúromtambolpostavený
vtedy platnými stavebnými predpismi a technológiou danej doby. Kamenný múr nebol ani z jednej strany
problémom pôvodných spolumajiteľov. Existuje tam skoro 100 rokov. Vlhkosť na stene domu pani X. sa
z pohľadu javí, akoby to spôsoboval oporný múr. Múr, ktorého je čiastková spoluvlastníčka, to spôsobuje
v malej miere, ale zamokrenie steny spôsobuje stekajúca voda z hradného brala, ktorá je v násype.

Voda nemá kde odtekať a násyp nasypaný na stene, t. j. násyp na pozemku majiteľky spôsobuje vlhkosť
nehnuteľnosti. Nová stavba piliéra plotu nad hlavicou múru spôsobuje minimum zamokrenia, nakoľko
je vo voľnom priestore a vzlínajúca voda sa má kde odpariť. Či stavba bola realizovaná so súhlasom
susedysateraznedádokázať,nieježiadendokumentlenústnadohoda.Akbyneboldanýsúhlas,takby
sa asi nerealizoval, bol by stavebným úradom daný na odstránenie. Odstránenie plotového betónového

múrika postaveného na hlavici oporného múru zo stavebného hľadiska nie je problém, potrebných 40
cm sa odstráni a nahradí oceľovým alebo podobným stĺpikom ale vlhkosť steny sa na dome pani X.
týmto neodstráni. Vlhkosť steny nezapríčiňuje stĺpik plotu. Znalec určil hodnotu pozemku na LV č. XXX,
parcela čísla XXX, vedený ako zastavaná plocha a nádvoria v rozlohe XXX m2, pričom hodnota 1 m2 jeXX,XX Eur. Výmera plotového stĺpika je 0,4 x 0,2 = 0,08 m. Takáto plocha sa podľa zákona do katastra
nehnuteľností nedá zapísať. Ďalej v odôvodnení znalec uviedol, že na miestnej ohliadke bolo zistené, že
oba rodinné domy sú podmáčané vodou prichádzajúcej z hradného kopca, ktorý má kamenné podlažie

s minimálnou absorbčnou vrstvou. Voda steká z terénu hradného kopca pri odtoku smerom po svahu
budov, hladina vody nemá kde odtekať, tak zostáva v okolitom teréne. Z terénu pomaly popod domy
presakuje do priestoru pod cestu, presahuje vlhkosť do stien a základov a zbytok sa odparí. Pri väčších
zrážkach sa z nahromadenej vody tvorí tlaková voda, ktorá intenzívne preniká do priestoru. Steny tvoria
nosnú časť (ako pri zachytávaní prameňov) a hladina vody sa vzdúva pod povrch terénu. Oporný múr

medzi domami bol postavený podľa stavu prevedenia pri výstavbe domov. Kamenný múr je z časti
oporný múr, ktorý zadržuje nasypanú pôvodnú zeminu pre vyrovnanie spádu horného domu. V murive
nie je odvedená voda v spodnej časti pri päte múru. Nahromadená voda sa týmto spôsobom dostáva
pod základy rodinných domov. Majetok oporného múru je v podiele oboch vlastníčok domov. Horný
odtok povrchovej vody z rigola od susedy pani M. odvádza vodu len dažďovú ale neodvádza spodnú
nahromadenú vodu. Pre odvod vody spoza oporného múru, je potrebné vyvŕtať otvory a umožniť výtok

vody na cestu. Izolácia v odtokovom rigole je poškodená a ani pôvodne nespĺňala predpoklad zachytenia
vody z dvora susedy. Vplyv plotu na odtok vody, či už v pôvodnom alebo novom prevedení nemá vplyv,
lebo zamokrenie domov je v základovej špáre a teda vzlínavosť vody po konštrukcii sa dostáva do
muriva. Stavebná úprava dvora pani M. je v takom stave, že v čo najväčšom množstve odvedie vodu
mimo domy. V zadnej časti pri pivniciach je potrebné upraviť niveltu spevnenej plochy dvora pani M.

tak, aby voda nevtekala na pozemok susedky cez vchodové schodisko. Podobne v zadnej časti dvora
pri kamennej stene, kde sú osadené dve šachtičky, je potrebné posledný rad rozobrať a znovu položiť
v spáde od steny do vtoku vody do odvodňovacích šachtičiek. Všetky vydláždené plochy betónovou
dlažbou je potrebné upraviť tak, aby nezasahovali po celej dĺžke na majetok pani X.. Sporné riešenie
odtoku vody zo žľabu do priestoru cesty cez oporný múr riešiť uzáverom, tzv. žabiou klapkou, ktorá

zabráni prehľadnosti potrubia a umožní odtok vody. Styk piliera plotu so stenou sa dá vyriešiť vypílením
odvetrávacej medzere o šírke 50 až 100 mm a tým styk so stenou bude prerušený a trvale odvetrávaný.

15. Znalec v znaleckom posudku tiež opísal vady, ktoré sú ťažko odstrániteľné:
Zvislá hydroizolácia domu - previesť zvislú hydroizoláciu na rodinnom dome v časti pivnica je v danej

situácii nemožné. Medzierka 40 cm neumožňuje realizovať práce na izolácii a drenáži. Minimálna
pracovná šírka je 60 cm a pri hĺbke výkopu cca 250 cm je potrebné vrátane paženia do 120 cm.
Vodorovnáhydroizolácia-tásadárealizovaťlenzacenupodrezaniastienavloženienovejhydroizolácie
s ochranou proti poškodeniu. Práca je zdĺhavá, finančne náročná a ekonomicky nevýhodná.
Drenážokolodomu -prezníženiestavunapätiavodnejhladinyvpôvodnomzásypezarodinnýmdomom

pani X. je potrebné realizovať obkopanie celého domu až po základový pás. V tomto prípade hrozí
deštrukcia kamenného muriva a stien a základu domu pani X.. Tieto zásahy, ak by sa aj previedli, tak
odstránenie vlhkosti by sa dosiahlo maximálne 75 až 80 percent. Výtok neodizolovaných stavebných
konštrukcií by dokázal znova navlhnúť okolie, po vzniknutí vody do konštrukcie. Jedná sa najmä o
konštrukcie vnútorných nosných stien, pivničných priestorov. Otvorenie podlahy v kuchyni pre výkop pod

základ domu v kuchyni pani X. je neekonomický a hrozí deformácia domu.
K vadám odstrániteľným patria:
Výmeny odvodov vody zo striech - strešné vody zo striech zachytiť v nových strešných žľaboch s
jednoduchými prevodmi do odpadových rúr. Vodu odviesť mimo stavbu v rigole smerom na cestu pokiaľ
nie je delená kanalizácia na tejto ulici.

Oprava strešnej krytiny - pôvodná pálená krytina je na konci životnosti, čo popisuje aj jej tvarový stav
(krov a priehyb latí). Poškodenú strechu zadnej časti buď opraviť alebo celkom odstrániť s odvodom
zrážkovej vody mimo základu rodinných domov. Na streche osadiť snehové zachytávače.
Vyspádovanie dvora a záhrad - všetky plochy dvora záhrad upraviť tak, aby zrážkové vody boli
odvedené mimo základovej konštrukcie domov. Voda, ktorá počas dažďa spadne na plochy pri odvode

do rigolov do 80 % odtečie a nepodmáča základy stavby.
Údržba domu z pohľadu vlhkosti stavebnej konštrukcie - vzhľadom na to, že oba domy sú systematicky
podmáčané spodnou a zlomovou vodou, je potrebné vo vnútorných priestoroch prevádzať také stavebné
konštrukcie, aby sa zabezpečilo odvetrávanie stien do vonkajších priestorov. Pre zníženie stavu vodnej
hladiny je potrebné v spodnej časti pri rodinnom dome pani X. vyvŕtať otvory v spárach profilu 50 mm,

minimálne 3 kusy. Cez otvory sa umožní uniknúť odtokom prebytočnej vody spoza múru na cestu.
Vykurovanie domu, vetranie vnútorných priestorov - základným predpokladom pre zníženie vlhkosti
vo vnútornom priestore domu je pravidelné vykurovanie priestoru a pravidelné prievanové vetranie. V
opačnom prípade sa dostáva efekt tzv. oštievania, orosovania stien.16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

18. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

19. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže

ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

20. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka; súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

21. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Problematiku

neoprávnenej stavby rieši § 135c Občianskeho zákonníka. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je potrebné
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu

vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno je možné
zriadiť len v prípade, ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobu
na vyporiadanie neoprávnenej stavby môže podať vlastník pozemku, ovšem i vlastník neoprávnenej
stavby sa môže domáhať žalobou úpravy vzťahov uvedených v § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,
teda i zriadenia vecného bremena. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie
je viazaný návrhom účastníkov; pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie
je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka. Nie je možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Judikatúra
sa zaoberá i otázkou účelnosti odstránenia stavby. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby

súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla k
tomu, či vlastník tejto stavby v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, i k tomu, či
vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá
by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Ak dospeje súd k záveru, že nie
je na mieste odstránenie neoprávnenej stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku, alebo výnimočne

iné riešenie, musí v prospech stavby zriadiť vecné bremeno k zastavanému pozemku.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z dôvodu záujmu o spravodlivé
riešenie vzťahov medzi stranami sporu, nebolo dôvodné žalobe žalobkyne na odstránenie stavby v
zmysle § 135c Občianskeho zákonníka vyhovieť. Stavba betónového plotu realizovaná žalovanou je

neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, pretože ju žalovaná realizovala v
časti na pozemku (parc. č. 345), ktorý nie je v jej vlastníctve. Medzi rodinnými domami žalobkyne
a žalovanej je situovaná 0,4 m hranica (znalecký posudok Ing. Eduarda Treščáka č. X/XXXX /č.l.
124 spisu/). Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že stavba betónového plotu bola realizovaná
na základoch pôvodného kamenného plotu, ktoré siahajú až k domu súp. č. XXX, postavenom na

parc. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom
Ing. Ivanom Čížom vyplýva, že presah betónového oplotenia žalovanej na pozemok vo vlastníctve
žalobkyne predstavuje 0,4 x 0,2 m, pričom celkový záber pozemku žalobkyne je 0,08 m2. Žalovaná
realizovala stavbu betónového plotu v roku 2010 na základe ústneho súhlasu žalobkyne, čo žalobkyňanepoprela. Žalobkyňa nepreukázala, že sa by sa po dobu 10 rokov voči stavbe betónového plotu
nejakým spôsobom vymedzila. Žalobu o odstránenie stavby podala na súd až po 10 rokoch v dôsledku
vyhrotených zlých vzťahov so žalovanou. Keďže betónový plot bol postavený na základoch pôvodného

kamenného plotu, žalovaná preto v zmysle § 139b ods. 14 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase jeho výstavby, nepotrebovala
stavebné povolenie ani ohlásenie, keďže sa jednalo o opravu oplotenia a výmenu jeho častí bez toho, že
by sa tým menila jeho trasa. Stavba betónového plotu preto nie je čiernou stavbou. Znalec v znaleckom
posudku skonštatoval, že stĺpik betónového oplotenia je možné odstrániť vyrezaním, avšak súčasne

uviedol, že tento nespôsobuje vlhnutie rodinného domu žalobkyne. Súd vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že odstránenie betónového oplotenia v danom prípade nie je účelné, pretože po jeho
odstránení by vznikla medzera v dĺžke 0,4 m, ktorú by bolo potrebné prekryť pletivovým oplotením.
Postavenie žalobkyne po jeho odstránení by sa v ničom nezlepšilo. Cez medzeru 0,4 m by žalobkyňa
malasťaženýprístupkzadnejčastisvojhodomuaktomubymuselapoužiťešterebrík,pretožekamenný
základ betónového oplotenia siaha až do výšky cca 1,2 m. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa má prístup

k zadnej časti svojho domu prostredníctvom prechodu medzi jej rodinným domom a hospodárskou
budovou, ktorý je cca 1 m široký. Vzhľadom na výmeru neoprávnene zastavanej plochy betónového
oplotenia v dĺžke 0,4 m a v šírke 0,2 m, celkom 0,08 m nebolo namieste prikázanie stavby do vlastníctva
žalobkyne, ktorá sa s tým navyše ani nesúhlasila. Súd bol preto toho názoru, že pre spravodlivé
usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu bolo potrebné postupovať podľa § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka a zriadiť k stavbe betónového plotu postaveného na parc. reg. „C“ č. XXX v dĺžke 0,4 m a v
šírke 0,2 m vecného bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v povinnosť vlastníka parc. reg. „C“
č. XXX strpieť umiestnenie a nerušené užívanie betónového plotu na tejto parcele.

24. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, Občiansky zákonník v tomto smere bližšie

neupravuje postup súdu pri určovaní výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Rozhodovacou
praxou súdov však bolo ustálené, že pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je
rozhodná kompenzácia ujmy vlastníka pozemku, keďže tento bol vo svojom práve obmedzený proti
svojej vôli a ide o trvalé obmedzenie jeho vlastníckeho práva s prihliadnutím na mieru zavinenia
stavebníka vo vzťahu k vzniku neoprávnenej stavby. Ak je zavinenie dané, s prihliadnutím na to,

že ide o protiprávne konania, je potom potrebné určiť náhradu čiastkou prevyšujúcou obvyklú mieru
takejto náhrady v obdobných vzťahoch vzniknutých na zmluvnom základe. Nie je však dôvod, aby sa
prihliadlo k výhode, ktorú zriadením vecného bremena získava stavebník, t. j. spravidla k tomu, aké
náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania stavby riešiť iným spôsobom. V danom prípade
súd nevzhliadol zavinenie žalovanej, pretože žalovaná stavbu betónového plotu v roku 2010 realizovala

s ústnym súhlasom žalovanej, na základoch pôvodného kamenného plota, ktorý postavili pôvodní
vlastníci domov súp. č. XXX a súp. č. XXX, ktorí boli súrodenci. Pôvodné kamenné oplotenie bolo tiež
postavené od domu k domu. Žalovaná nezmenila trasovanie plotu a preto sa nejedná o čiernu stavbu
v zmysle stavebného zákona. Hranice medzi pozemkami začali byť medzi žalobkyňou a žalovanou
sporné až v roku 2015, kedy žalobkyňa podala žalobu na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.

11C/83/2015. Žalobkyňa samotnú stavbu plotu nenamietala 10 rokov. Súd pri určení výšky náhrady
vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čížom, ktorým
bola určená výmera zastaveného pozemku 0,4 m x 0,2 m = 0,08 m2. Znalec súčasne určil cenu pozemku
29,32 Eur/1m2, pričom cena zastaveného pozemku je po zaokrúhlení 2,35 Eur (29,32 x 0,08 = 2,345).
Vzhľadom na to, že nebolo zistené zavinenie žalovanej na neoprávnenej stavbe, pričom stavba tohto

plotu žalovanú nijakým spôsobom neobmedzuje (aj pokiaľ by nedošlo k zastaveniu, žalobkyňa by
výmeru 0,08 m2 nijakým spôsobom nevedela využiť), súd preto potom stanovil výšku náhrady za
zriadenie vecného bremena vo výške 10 násobku zastaveného pozemku neoprávnenou stavbou (2,35
Eur), čo predstavuje sumu 23,50 Eur, ktorú sumu súd považoval za primeranú z hľadiska kompenzácie
ujmy žalovanej. Sumu 23,50 Eur uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dni od právoplatnosti

rozsudku.

25. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom znalca Ing. Ivana Číža tak, ako to navrhovala
žalobkyňa, nakoľko mal súd dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie veci, predložením
samotného písomného znaleckého posudku. Súd pritom prihliadol, že predmetom konania je

odstránenie neoprávnenej stavby a betónovej dlažby odvodnými otvormi, ktoré žalovaná umiestnila
na pozemku žalobkyne. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX nad rámec otázok, ktoré mu
položil súd, detailne opísal príčiny vlhnutia domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, ako aj
hospodárskej budovy, ktorá sa za týmto domom nachádza. Znalec dostatočne uviedol možnosti, akýmspôsobom je možné odstrániť príčiny tohoto vlhnutia. Znalec nepotvrdil, že by žalovaná urobila také
terénne úpravy svojho pozemku, ktoré by boli príčinou vlhnutia domu žalobkyne. Uviedol, že spor
vychádza z technických neznalostí príčin zamokrenia oboch domov, ktoré nespôsobili terajšie vlastníčky

nehnuteľností. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v prvom rade žalobkyňa bude musieť podniknúť
masívnu stavebnú investíciu do odstránenia príčin vlhnutia svojho rodinného domu. Príčiny vlhnutia nie
je možné odstraňovať čiastkovo ale jednorazovo a komplexne. Túto zodpovednosť žalobkyňa nemôže
prenášať na žalovanú. Žalobkyňa si musí uvedomiť, že pri stavebných prácach za jej domom bude
potrebná aj súčinnosť žalovanej, nakoľko tieto práce budú zasahovať aj na pozemok žalovanej, preto

by žalobkyňa mala vyvinúť maximálne úsilie na urovnanie narušených vzťahov so žalovanou.

26. Žalobkyňa v zniesla námietku proti znaleckému posudku č. XX/XXXX v tom smere, že na strane 15
znaleckého posudku je uvedená parc. č. XXX vo výmere XXX m2, ktorá nepatrí žalobkyni ale žalovanej
a teda znalec ohodnotil nehnuteľnosti žalovanej, pričom v odpovedi na otázky súdu je už uvedené
správne označenie parcely, avšak hodnota týchto nehnuteľností je uvedená ako parc. č. XXX. Teda

v konečnom dôsledku znalec vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti žalovanej, nie žalobkyne. Je zrejmé,
že v znaleckom posudku došlo k zrejmej nesprávnosti, kedy si znalec zamenil pozemky žalobkyne a
žalovanej, avšak v konečnom dôsledku bolo pre súd rozhodujúce stanovenie hodnoty pozemku za 1 m2
(pre účely stanovenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena), čo znalec vyčíslil na sumu
29,32 Eur/m2. Súd je toho názoru, že táto hodnota je rovnaká tak pre parc. č. XXX ako aj parc. č. XXX

a preto ani z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné znalca vypočuť.

27. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala odstránenia betónovej dlažby, súd žalobu žalobkyne
zamietol ako nedôvodnú. Súd pritom prihliadol na to, že Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k.
11C/83/2015-199 zo dňa 01.03.2016 už uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho

práva žalobkyne a vykonávania úkonov na spevňovanie plochy zámkovou dlažbou na parc. č.
XXX, na LV č. XXX, vedenej na Okresnom úrade Veľký Krtíš, pre k. ú. a obec W. N.. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 17Co/380/2016-249 a v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
11C/83/2015-228 zo dňa 01.06.2016. V zmysle rozsudku bola žalovaná povinná sa zdržať kladenia

zámkovej - betónovej dlažby na celej parc. č. XXX, nie len za domom súp. č. XXX a ale aj v zadnej časti
za hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne. Uvedený rozsudok vytvára prekážku rozhodnutej
veci v zmysle § 230 CSP, preto súd už o tejto veci nemôže opätovne rozhodovať. Pokiaľ žalovaná po
právoplatnostirozsudkuneodstránilabetónovúdlažbuzcelejparc.č.XXX,žalobkyňamohlapodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).

28. Súd tiež žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalovaná domáhala odstránenia odvodných otvorov
na parc. č. XXX, ktoré vedú do plastovej rúry, slúžiaca ako zvod dažďovej vody z prístreškov a terás.
Z vykonanej ohliadky vyplýva, že sa jedná o tri šachtičky za hospodárskou budovou žalobkyne, pri

kamennom múre (foto č. 15 a 17, č.l. 154 spisu). Aj v tejto časti je medzi parc. č. XXX a parc. č.
XXX hranica 0,4 m a šachtičky sú umiestnené v tejto medzere. Tieto šachtičky plnia svoju funkciu,
odvádzajú dažďovú vodu z hornej terasy žalovanej a žalobkyňu nijakým spôsobom neobmedzujú vo
výkone vlastníckeho práva. Znalec Ing. Ivan Číž v znaleckom posudku č. XX/XXXX na str. 14 bod
17 uviedol, že v časti kde sa nachádzajú dve šachtičky, je potrebné rozobrať posledný rad dlažby a

znovu položiť v spáde od steny do vtoku vody do odvodňovacích šachtičiek. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalovaná umiestnením týchto odvodňovacích šachtičiek na pozemku žalobkyne parc.
č. XXX, priamo zasiahla do vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka.
Pri tomto type žaloby sa vlastník môže domáhať predovšetkým zdržania sa konania, ktorým tretia
osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, rovnako ako sa môže domáhať aj odstránenia

závadného stavu, ktorý bol takýmto neoprávneným zásahom spôsobený. Pokiaľ sa teda žalobkyňa
domáha odstránenia odvodňovacích šachtičiek, ktoré nepochybne plnia svoju funkciu a chránia aspoň
čiastočne nehnuteľnosti žalobkyne pred vlhnutím, tak súd takýto výkon vlastníckeho práva žalobkyne
považoval za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto potom
žalobu žalobkyne v tejto časti tiež zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého,
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná len v prvomžalobnom nároku, kde bolo preukázané, že betónový plot žalovanej je čiastočne postavený na pozemku
žalobkyne, teda sa jedná o neoprávnenú stavbu, avšak súd pomery medzi stranami sporu usporiadal
inak ako to navrhovala žalobkyňa. V druhom žalobnom nároku súd žalobu žalobkyne zamietol v celom

rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, každá zo sporových strán mala úspech
v spore len v jednej polovici a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania.

30. Súd uznesením č. k. 12C/3/2022-275 zo dňa 12.10.2021 ustanovil do konania znalca z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb Ing. Ivana Číža,
ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Za vypracovanie znaleckého posudku súd
uznesením č. k. 12C/3/2020- 352 zo dňa 24.01.2022 priznal znalcovi znalečné vo výške 658,85 Eur,
pričom časť vo výške 250,- Eur mu bola vyplatená z preddavku na trovy dôkazu zloženého žalovanou (vo
výške 250,- Eur) a zvyšná časť vo výške 408,85 Eur mu bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Štátu
teda vznikli trovy konania vo výške 408,85 Eur. Vzhľadom na to, že každá zo strán sporu bola v spore

úspešná v jednej polovici, mala by sa preto žalobkyňa aj žalovaná podieľať na náhrade znalečného v
jednej polovici, čo predstavuje sumu po 329,43 Eur. Žalovaná za účelom znaleckého dokazovania zložila
preddavok na trovy dôkazu vo výške 250,- Eur, preto jej potom súd uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy
konania vo výške 79,43 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa bola uznesením
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12/3/2020 - 47 zo dňa 16.04.2020 oslobodená od platenia súdnych

poplatkov. Ak nemožno od oslobodenej strany od poplatkov žiadať zloženie preddavku, nemožno ju
ani zaviazať na náhradu trov konania voči štátu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15C/20/2021 zo dňa 22.09.2021), preto potom súd štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to
písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.