Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204860
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318204860.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., 2. R. nar. XX.XX.XXXX,.1, XXX XX A., 3. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX
A., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 XX Trnava, IČO: 36 233

935, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o splátkovom úvere, o určenie
neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určenie nároku žalovanej v 1. rade na plnenie zo zmluvy o
splátkovom úvere, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1.
rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. decembra 2XX8 č.k. 11Csp/115/2XX8-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej
obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zmluvy o zriadení záložného
práva v prospech žalovanej v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
01.06.2012 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy na byt v bytovom
dome súp.č. XX, vchod č. XX, poschodie 5, byt č. XX zapísanom Okresným úradom, katastrálny odbor

N. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúcom sa
v obci A., katastrálne územie A., okres N., postavenom na parcele registra "C", parcelné číslo XXX/XX,
a na spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach bytového
domu a na spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria,
výmera 390m2, až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Uložil žalovanému v 2. rade
povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bytu zapísaného

v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., Katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne
územie A., okres N., na LV č. XXXX byt č. XX na 5. p., vchod č. XX bytového domu so súp.č. XX,
postavenom na parcele registra "C" KN s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 390 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX parcela registra "C"
KN s parcelným číslom XXX/XX o výmere 390 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do

právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
1.2. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere,
určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, určenia, že žalovaná v 1. rade má nárok na
plnenie od žalobcov v 1. a 2. rade za úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy vo výške reálne

požičanej sumy. Zároveň podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu
záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, ktorý zdôvodnili tým, že sa jednáo spotrebiteľský spor, jeho predmetom je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá je obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý žalovanou v 1. rade.
1.3. Konštatoval, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom dočasnosti v začatom

súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcami. Dospel k záveru, že žalobcovia dostatočnej miere
preukázali dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán
konania navrhovaným neodkladným opatrením, žalobcovia v 1. a 2. rade ako spotrebitelia osvedčili
ohrozenie svojho práva aj z dôvodu, že súd musí mať na zreteli princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa.
Preto rozhodol o dočasnej úprave pomerov medzi žalobcami a žalovanými, vyplývajúcich z uzavretej

zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, do
právoplatného skončenia vo veci samej.
1.4. Uviedol, že žalovaná v 1. rade už vykonala úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, prostredníctvom zaslaného oznámenia o vyhlásení úveru za predčasne splatný a
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a nechala vypracovať znalecký posudok k predmetnej
nehnuteľnosti. Výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému

zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcov, ak by sa v konaní preukázalo, že sú dôvody
pre určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a neplatnosti zmluvných podmienok. Existuje reálna
obava, že by došlo k závažnému zásahu do práva žalobkyne v 3. rade na ochranu jej obydlia,
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti skôr, než by v súdnom konaní boli posúdené zákonné
predpoklady odôvodňujúce výkon záložného práva. Nakoľko výkon záložného práva žalovanou v 1. rade

umožňuje jej vlastnou aktivitou dosiahnuť faktické uspokojenie jej nárokov, jedinou formou ochrany
spotrebiteľov aj záložcu, je možnosť súdneho prieskumu oprávnenosti konania záložného veriteľa.
Konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych
vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovanú v 1. rade
sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva žalobkyne v 3. rade k

nehnuteľnosti, ktorá tvorí jej obydlie. Nariadené neodkladné opatrenie je dočasné opatrenie proti postihu
majetku žalobkyne v 3. rade, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j.
že by došlo k neoprávnenému prevodu nehnuteľností. Dočasnú úpravu pomerov strán sporu považoval
za postačujúcu na zabezpečenie ochrany práv žalobcov.
1.5. V ostatnej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony žalovanej v l.

rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva a k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných
nehnuteľnosti sú neplatné, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v návrhu
neuviedli konkrétne úkony žalovanej v 1. rade, ktoré by mali byť neodkladným opatrením určené za
neplatné.

2.1. Žalovaná v 1. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanie žalobcov odmietne, prípadne návrh zamietne
a prizná žalovanej v 1. rade náhradu trov konania. Dôvodila, že sú dané odvolacie dôvody podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Súd prvej inštancie neprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces,rozhodovalajkeďnatonebolisplnenéprocesnépodmienkyabol
neprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené s ohľadom na procesný postup súdu, vec nesprávne právne posúdil a postupom i

výsledkom došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami
a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 dohovoru.
2.2. Tvrdila, že v podaní žalobcov vo vzťahu k povinným obsahovým náležitostiam návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je uvedené nič, nič nie je tvrdené ani osvedčené, nie sú označené žiadne
prostriedky osvedčenia. V podaní sú strany 1 až 15 venované žalobe, nasleduje návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia na stranách 16 až 18. Namietala, že išlo dve podania v jednom dokumente a
povinné náležitosti žaloby mali byť obsiahnuté ako v žalobe tak v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z uvedených dôvodov mal byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý.
2.3. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o niečom, čo nikto nenavrhoval, nezrozumiteľne a
v rozpore s tým, čo žalobcovia požadovali, konštatoval, že bola podaná žaloba a dôvody žaloby

uviedol vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým porušil rovnosť strán a postup
predpokladaný zákonom, t.j. porušil zásadu legality.
2.4. Namietala, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti a súd prvej inštancie rozhodoval o
tom, čo nebolo navrhnuté. Tvrdila, že v návrhu neboli splnené formálne náležitosti listiny, ktorá mábyť zapísaná do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie napriek tomu meritórne rozhodol a navyše
výrokom, ktorý je materiálne nevykonateľný. Tým došlo k porušeniu nestrannosti súdu a nadŕžaniu
jednejzostrán.Zopakovala,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamalbyťodmietnutýakeďže

bolo rozhodnuté, uvedeným postupom boli porušené zásady vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne
konanie.
2.5. Tvrdila, že žalobcovia neosvedčili vecnú legitimáciu, keďže nepredložili aktuálny výpis z katastra
nehnuteľností, list vlastníctva, z ktorého vyplýva kto je vlastníkom zálohu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že
vlastníkom zálohu je žalovaná v 3. rade, uvedenú skutočnosť nepreukázali, čo vylučuje aktívnu vecnú

legitimáciu žalovanej v 3. rade. Zároveň vylučuje aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade,
keďže i skutočnosť kto je záložným veriteľom patrí medzi údaje zapisované do katastra nehnuteľností.
2.6. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení záveru o osvedčení nároku vo veci samej
iba konštatoval spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu žalobcu a žalovaného a z predpokladu
úspešnosti žaloby vo veci samej vyvodil záver, že nárok žalobcu nie je úplne vylúčený, čo však
nekorešponduje požiadavke, podľa ktorej miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe musí byť vyššie,

než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Tvrdila, že dlh dlžníka presahuje 19.000 eur a úver dlhodobo nie
je splácaný. Dlžník mal možnosť jednoducho osvedčiť, že dlh splnil riadne a včas. Neurobil tak, lebo je
dlhodobo v omeškaní a opakovane upomínaný.
2.7. Namietala, že z navrhovaného znenia petitu I. nie je možné zistiť o aké neprijateľné podmienky
by malo ísť. V prípade II. a III. petitu ide o určovací návrh, teda o žalobu v zmysle ustanovenia § 137

písm. d) CSP. Prípustnosť takejto žaloby žalobca musí tvrdiť a preukázať uvedením konkrétnej právnej
normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa. Predmetná zmluva o splátkovom úvere nie je zmluvou
podľa zákona č. XX9/2010 Z.z. a iná právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch neexistuje. Preto nie
sú splnené procesné podmienky, na základe ktorých možno hovoriť o spôsobilom predmete civilného

sporového konania.
2.8. Namietala, že súd prvej inštancie ju nevyzval na vyjadrenie k návrhu, hoci žalobca nič neosvedčil
a výška jej poškodenia presahuje 19.000 eur. Vo veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, potreba dočasnej úpravy pomerov, hrozba ireverzibilného, či veľmi ťažko
napraviteľného právneho vzťahu a hrozba bezprostrednej ujmy. Konaním dražby nedochádza k

žiadnemu zásahu do faktického stavu a v prípade úspešnej dražby môže záložca podať žalobu o
určenie neplatnosti dražby. Navyše neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu,
ktorý je v súlade so zákonom a jeho nariadením bez akéhokoľvek osvedčenia by sa zasiahlo do jej
práva vlastniť majetok. Poukázala na čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné,
pričomtvrdila,žežiadneustanovenienezakotvujenároknanedotknuteľnosťobydlia.Tvrdila,žesamotné

uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť záložného veriteľa speňažiť
záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby a povinnosť záložcu výkon dobrovoľnej dražby strpieť.
Namietala, že rozhodnutie je arbitrárne, jeho odôvodnenie je len neurčitým konštatovaním, súd prvej
inštancie neskúmal dôvodnosť nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
vrátane osvedčenia existencie nároku a vychádzal iba s tvrdení žalobcov.

2.9. Namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra, dôvodiac neodkladné opatrenie bolo
podané pred začatím konania, jeho predmetom nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor
týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva, preto nebol dôvod ani na zápis
do registra „Csp“. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
vyplývajúceho zo zmluvy, ktorej obligačné účinky trvali len do doby zápisu jej vkladu do katastra

nehnuteľností, potom sú nahradené účinkami vecnoprávnymi, preto je vylúčené, aby sa jednalo o spor
zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu tvrdila, že v danej veci sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti, preto príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava
III. Keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené miestne nepríslušným súdom, mal by odvolací súd
uvedenú vadu konania zrušením alebo postúpením zhojiť, avšak rovnako nie je zákonným odvolacím

súdom a jeho sudcovia rovnako nie sú zákonnými odvolacími sudcami. Ak rozhoduje sudca miestne
nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Jej dôsledkom je odňatie možnosti
konať pred súdom / porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého obsahom je základné
právo strany na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne a miestne príslušným súdom.
Poukázala na poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 MObdo 3/2013.

3.1. Žalobcovia vo vyjadrení v odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedli, že odvolanie považujú za
mimoriadne obsiahle, matematicky nepresné a urážlivé. Tvrdili, že odvolanie sa nevenovalo detailom
meritu sporu, t.j. neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám žalovanej v1. rade. Odvolanie len zopakovalo fakty z napadnutého uznesenia, formálne citovalo právne normy,
aplikovalo stanovisko občianskoprávneho kolégia na ich obsiahly podnet voči konaniu úžerníckeho
veriteľaajehodražobnýchpodvodníkov,vykonštruovane spochybňovaloichskutkovétvrdeniaacynicky

poučovalo súd a spochybňovalo existenciu doloženého listu vlastníctva. Upozornili, že požiadali o zápis
poznámkyotomtosúdnomkonanídokatastranehnuteľnostíaOkresnýúradN.tútopoznámkuajzapísal
a v žalobe navrhli overenie výšky vzájomných plnení. Poukázali na popis neprijateľných zmluvných
podmienok a skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Upozornili, že predmetná
úverová zmluva a súbežne podpisovaná zmluva o zriadení záložného práva sú zmluvy navzájom

závislé. Na záver dali do pozornosti existenciu platných právnych zásad pri prevodoch vlastníctva
tvrdiac, že dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník je konaním vedeným
absolútne mimo vôle a bez pričinenia vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného
orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka. Poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na viacerých
krajských a okresných súdov. K napadnutému uzneseniu neuvideli žiadne návrhy.

3.3. V doplňujúcom vyjadrení k odvolaniu oznámili, že im bol žalovaným v 2. rade zaslaný znalecký
posudok, čo je dôkaz o tom, že dražobník dražbu pripravuje. Zároveň oznámili, že voči ohodnoteniu
predmetu dražby podali námietky, ktoré k podaniu priložili.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedol, že dňa 22.10.2018

prijal návrh žalovanej v 1. rade na vykonanie dobrovoľnej dražby, ale po doručení uznesenia súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bol prípad pozastavený. Na námietky žalobcov voči
ohodnoteniu predmetu dražby reagoval písomne. Žiadal o zasielanie písomnosti elektronicky podľa §
105 ods. 2 CSP.

5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade vyjadrili písomne tvrdiac, že v ňom zhrnuli fakty
sporného vzťahu medzi spornými stranami.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.1. Žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra dôvodiac, že
neodkladnéopatreniebolopodanépredzačatímkonaniaajehopredmetomniejesporzospotrebiteľskej
zmluvy. Tvrdila, že predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
vyplývajúceho zo zmluvy, ktorej obligačné účinky trvali len do doby zápisu jej vkladu do katastra
nehnuteľností, potom sú nahradené účinkami vecnoprávnymi, preto je vylúčené, aby sa jednalo o spor

zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu tvrdila, že v danej veci sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti, preto príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava
III. Odvolací súd by mal uvedenú vadu konania zhojiť zrušením alebo postúpením, avšak rovnako nie
je zákonným odvolacím súdom a jeho sudcovia rovnako nie sú zákonnými odvolacími sudcami. Ak
rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Jej

dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom / porušenie práva na spravodlivé súdne konanie,
ktorého obsahom je základné právo strany na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne
a miestne príslušným súdom.
7.2.Miestnapríslušnosťvymedzuje,ktorýzosúdovtohoistéhodruhujepovolanývdanomprípadekonať
a rozhodnúť. Miestna príslušnosť sa riadi právnou úpravou uvedenou v Civilnom sporovom poriadku v

ustanoveniach § 13 až 21. Podľa platnej právnej úpravy sa rozlišuje všeobecná miestna príslušnosť
(§ 13 až 18 CSP) a osobitná miestna príslušnosť (§ 19 až 21 CSP). Súd skúma miestnu príslušnosť
iba podľa § 20, teda iba v prípadoch výlučnej príslušnosti. Inak skúma miestnu príslušnosť za splnenia
podmienky, ktorou je námietka žalovaného uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu
patrí (41 CSP). Vo všeobecnosti platí zásada, že miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Pri

fyzickej osobe je všeobecným súdom súd, v obvode ktorého má fyzické osoba adresu trvalého pobytu,
pri právnickej osobe súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla. Zákon však pozná aj
inštitútosobitnejmiestnejpríslušnostiupravenejv§19CSP.Uvedené ustanoveniedávažalobcoviprávo
výberu medzi všeobecným súdom žalovaného a iným súdom za splnenia stanovených skutočností. Podpísmenom d) § 19 CSP je daná možnosť výberu žalobcovi, ktorým je spotrebiteľ, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom miestne
príslušným súdom je súd v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa

považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
7.3. V predmetnej veci žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Nitra, v obvode ktorého majú trvalé

bydlisko dôvodiac, že ide je spotrebiteľský spor, predmetom ktorého je spotrebiteľská zmluva. Na
námietku žalovanej v 1. rade odvolací súd skúmal miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra a dospel
k záveru, že v danej veci sú splnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie práva výberu miestne
príslušného súdu podľa § 19 písm. d) CSP, keďže ide spotrebiteľský spor, ktorého predmetom je
spotrebiteľská zmluva. Uvedené jednoznačne vyplýva z postavenia strán sporu, ktorými sú na strane
žalobcov spotrebitelia (žalobcovia v 1. a 2. rade) a na strane žalovaných dodávateľ (žalovaná v 1. rade),

ako i z charakteru zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade (zmluva o splátkovom
úvere), ktorá je bez všetkých pochybností zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Nitra uplatnená žalovanou v 1. rade nie je dôvodná.

8.1.Žalovanáv1.rade odvolanínamietalavadukonaniaspočívajúcuvporušeníjejprávanaspravodlivý
proces. Dôvodila neprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval aj keď na
to neboli splnené procesné podmienky a bol neprávne obsadený. S námietkou, podľa ktorej vo veci
rozhodoval nesprávne obsadený súd a ktorá súvisela s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Nitra sa odvolací súd zaoberal v bode 7, na ktorý poukazuje. Tvrdenie, že súd prvej inštancie

rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a týmto procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, bolo zdôvodnené obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
nespĺňal povinné náležitosti, preto súd o ňom nemal rozhodovať a mal byť odmietnutý.
8.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných

do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj judikát R XX9/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/20XX). Tento pojem nemožno vykladať

extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (NS SR 8Cdo 37/2219).
8.3. Z uvedeného vyplýva, že procesným postupom súdu nie je jeho rozhodnutie, ako výsledok
prejedania veci v civilnom konaní, a preto nie je možno napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

považovať za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesplnenie iných
procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) žalovaná v 1. rade v odvolaní nešpecifikovala a
odvolací súd z obsahu spisu žiadne nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.1. V predmetnej veci ide o návrh nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP, ktorý
žalobcovia podali spolu so žalobou vo veci samej, preto je potrebné ho považovať na návrh podaný po

začatí konania.
10.2. Vo veci samej sa žalobcovia domáhali určenia, že neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v
zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX uzavretej medzi žalobcovi v 1. a 2.
rade a žalovanou v 1. rade, sú neplatné, určenia že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 01.06.20XX je neplatná a určenia že žalovaná v 1. rade má nárok na plnenie od žalobcov v 1. a 2.

rade za úver podľa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX vo výške reálne
požičanej istiny a náhrady trov konania.
10.3. Neodkladným opatrením sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej 1. rade zdržať
sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe,predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zmluvy
o zriadení záložného práva prospech žalovanej v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej

zmluvy na byt v bytovom dome súp.č. XX, vchod č. XX, poschodie 5, byt č. XX zapísanom Okresným
úradom, katastrálny odbor N. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade v spoluvlastníckom
podiele 1/1, nachádzajúcom sa v obci A., katastrálne územie A., okres N., postavenom na parcele
registra "C", parcelné číslo XXX/XX, a na spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných
častiach, zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXX/XX, druh

zastavané plochy a nádvoria, výmera 390 m2, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Ďalej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bytu zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
N., Katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie A., okres N., na LV č. XXXX ako byt č. XX na 5.
p., vchod č. XX bytového domu so súp.č. XX, nachádzajúcom sa na parcele registra "C" KN s parcelným
číslom XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, spoluvlastnícky podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
o veľkosti XXXX/XXXXXX parcela registra "C" KN s parcelným číslom 234/16 o výmere 390 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň
sa domáhali určenia, že právne úkony žalovanej v 1. rade smerujúce k realizácii výkonu predmetného
záložného práva sú neplatné a určenia, že právne úkony žalovaného v 2. rade smerujúce k realizácii

dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností sú neplatné.
10.4. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na dôvody uvedené v
žalobe, podľa ktorých predmetom sporu je spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti. Tvrdili, že medzi žalobcami a žalovanou v
1. rade existuje právny vzťah, a to zmluva o splátkovom úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX.

Podľa nej mala žalovaná v 1. rade poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 20.000 eur, ale
žalovaná 1. v rade svoj záväzok nedodržala a poskytla úver po 299 eur nižší ako bolo dohodnuté.
Namietali, že ani v jednej upomienke ani vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti nie je uvedená výška už
v splatenej istiny ani výška už v platení úrokov. Záložná zmluva je zabezpečovacím právnym úkonom v
úverovejzmluveaneplatnosťouúverovejzmluvyzastávaabsolútneneplatnáajzáložná zmluva.Uviedli,

že žalovaná 1. rade začala s výkonom záložného práva, o čom svedčí oznámenie zo dňa 24.09.2018
a poznámka na liste vlastníctva. Dražbu reálne pripravuje žalovaný v 2. rade. Výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby považovali za protiústavný. Tvrdili, že dobrovoľnú dražbu nesprevádza
preventívna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, o vykonaní dražby rozhoduje súkromná
osoba, dražbu vykoná iná súkromná osoba, a dôjde ňou k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne 3. rade

na iného bez jej výslovného a preukázaného súhlasu.
10.5. Za neprijateľné zmluvné podmienky považovali text zmluvy, ktorá bola vopred pripravená typová
zmluva, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žalobcovia sa nemali možnosť
oboznámiť s textom zmluvy a zmluvnou dokumentáciou pred podpisom zmluvy, veriteľ žiadal od
žalobcov, aby splnili všetky záväzky aj napriek tomu, že nesplnil záväzky, ktoré mu zo zmluvy vznikli,

veriteľ mal zmluvné právo jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
zmluva oprávňuje veriteľa na zvýšenie ceny bez toho, aby spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť,
veriteľ vo vyhlásení o zosplatnení vyčíslil sumu omeškaných splátok bez preukázania výšky úhrad
žalobcu v prospech veriteľa, zmluva obsahuje vyhlásenie, že sa spotrebiteľ oboznámil s úverovými
podmienkami, veriteľ si vynútil od žalobcov poistenie, veriteľ požadoval od žalobcov aby nad rámec

zákona poskytli zabezpečenie splnenia svojho záväzku, a to v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška
záväzkuvyplývajúcazospotrebiteľskejzmluvyvčaseuzavretiadohodyozabezpečenísplneniazáväzku
žalobcami, veriteľ požaduje od žalobcov okrem úrokov aj sankcie a plnenia za službu, ktorej poskytnutie
vprevažnejmierenesledujezáujmyspotrebiteľaasúčasnepožadujeodspotrebiteľaajuhradenieplnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola

upravená v zmluve a za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie (ide o poplatky v prospech
veriteľa, zmluvná pokuta zaväzujúce spotrebiteľa a podobne).
10.6. Tvrdili, že veriteľ im odmieta vydať kópiu podpísanej zmluvnej úverovej dokumentácie a informácie
o nimi vykonaných plneniach. Namietali, že veriteľ nemá právo na úhradu úrokov po predčasnom
zosplatnení úveru. Tvrdili, že veriteľ svojvoľne stanovuje spôsob zaúčtovania platieb od žalobcov aj

proti inými neuhradením splatným záväzkom žalobcov voči veriteľovi. Pri takomto veľkom v počte
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť zmluva o úvere ako celok, preto je absolútne neplatná.11.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
uzavreli dňa 01.06.20XX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníkom úver na bývanie vo výške 20.000 eur. Úver bol zabezpečený zmluvou o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou v 1. rade
ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako záložcami. Predmetnom záložnej zmluvy bola
dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Predmetom mandátnej zmluvy bolo poverenie a zároveň splnomocnenie záložcov

ako mandantov pre záložného veriteľa ako mandatára, aby na ich účet a za odplatu uskutočnil všetky
úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva, a oprávnenie mandatára toto splnomocnenie
preniesť ďalším splnomocnením na tretiu osobu.
11.2. Listami zo dňa 24.07.2018 z dôvodu porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery účinných od 01.01.2015 vyhlásila žalovaná
1. v rade mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere a vyzvala žalobcov v 1. a 2.

rade, aby pohľadávku vo výške 18.534,25 eura uhradili do pätnástich dní. Žalovaná v 1. rade listami zo
dňa 24.09.2018 oznámila žalobcom v 1. a 2. rade začatie výkonu záložného práva. Žalovaný v 2. rade
listom zo dňa 25.10.2018 vyzval žalobcu v 2. rade na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia
predmetu dražby.
11.3. Podľa z výpisu katastra nehnuteľností vedeného pre okres N. obec A. katastrálne územie A. LV

č. XXXX ku dňu 18.04.20XX boli vlastníkmi založených nehnuteľností žalobcovia v 1. a 2. rade v 1/1.
Podľa z výpisu katastra nehnuteľností vedeného pre okres N. obec A. katastrálne územie A. LV č. XXXX
ku dňu 20.XX.2018 bola vlastníkom založených nehnuteľností žalobkyňa v 3. rade v 1/1.
11.4. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel, keď uložil
žalovanejv1.radepovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhopráva ažalovanémuv2.radeuložilpovinnosť

zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Na základe odvolania podaného žalovanou v 1. rade je vyhovujúca časť uznesenia súdu
prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

XX. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16.1. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred

rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V
návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Miera osvedčenia sa riadi situáciou a
naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery je potrebné vykladať tak, že bez

tejto úpravy súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
16.2. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčuje predovšetkým také konanie (nakladanie) s
vecami a právami, ktorého dôsledkom by bola najmä zmena vlastníckeho práva, prípadne práva
oprávnenej držby. Podstatným znakom je zákaz disponovať s určitými vecami a právami. Ide o nútené
obmedzenie legálneho práva, ktoré však musí rešpektovať čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorý umožňuje

nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutú mieru sa považuje
okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú
súvislosť s osvedčeným nárokom a žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.17.Odvolacísúdzaoberajúcsavecouzhľadiskavyššieuvedenýchzákonných ustanoveníaskutkového
stavu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je
vecne správne. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú nariadenia

neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu tvrdiac, že
zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v takom rozsahu, že je absolútne
neplatná, a neplatnosťou je potom postihnutá aj záložná zmluva. Keďže žalovaná v 1. rade začala
s výkonom záložného práva a dražbu reálne pripravuje žalovaný v 2. rade mali za to, že je daná
potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, ktorým sa uloží žalovaným

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako spotrebitelia a žalobkyňa
v 3. rade ako záložca v dostatočnej miere preukázali dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery ako i
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením a osvedčili
ohrozenie svojho práva. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil.

18. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že za situácie, keď
žalobcovia spochybňujú platnosť zmluvy o splátkovom úvere, ako i od nej závislej zmluvy o zriadení
záložného práva, kedy výkonom záložného práva žalovanou v 1. rade realizovaným žalovaným v 2. rade
by mohlo dôjsť aj k vymoženiu toho, na čo žalovaná v 1. rade nemá nárok, je nariadené neodkladné

opatrenie jediným efektívnym prostriedkom ochrany žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov a žalobkyne
v 3. rade ako záložcu. Nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné tak voči žalovanej v 1. rade, ktorá
pristúpila k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ako aj voči žalovanému v 2. rade, ktorý
realizuje konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby.

19.1. Pokiaľ žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra s
touto námietkou sa odvolací súd vyporiadal v bode 7. a s námietkou voči procesnému postupu súdu
prvej inštancie v bode 8. Ďalej žalovaná v 1. rade v obsiahlom odvolaní v podstate citovala obsah žaloby,
obsah uznesenia súdu prvej inštancie, právne predpisy a viaceré súdne rozhodnutia, čím poukazovala
najmä na to, že súd prvej inštancie rozhodol o niečom čo nikto nenavrhoval, návrh neobsahoval formálne

náležitosti listiny, ktorá má byť zapísaná do katastra nehnuteľnosti a výrok napadnutého rozhodnutia
je materiálne nevykonateľný. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami nestotožnil. Štylistické úpravy
vo výroku v porovnaní s petitom nemožno považovať za rozhodnutie nad rámec alebo mimo rámca
žalobného návrhu a všetky výroky uznesenia súd prvej inštancie sú dostatočne určité a preto aj
vykonateľné.

19.2. Tvrdenie, že nepredloženie aktuálneho listu vlastníctva spôsobuje neosvedčenie vecnej
legitimácie, ako aktívnej tak pasívnej, považoval odvolací súd za nedôvodné nielen preto, že ide o
informácie z verejne prístupného registra, ktoré je súd oprávnený získať aj bez návrhu strany sporu,
ale hlavne preto, že ide o tvrdenie, ktoré je v rozpore s obsahom spisu, keďže list vlastníctva z času
uzavretia predmetných zmlúv aj aktuálny list vlastníctva sa v spise nachádzajú.

19.3. K námietke, podľa ktorej bol súd prvej inštancie povinný zhodnotiť mieru pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe, ktorá musí byť vyššia, ako pravdepodobnosť jej zamietnutia, odvolací súd uvádza,
že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím konečným, jeho účelom je
len dočasná úprava pomerov strán sporu. Podmienkou je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti a nemusí byť ani dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Musia byť len osvedčené základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana ako i osvedčenie
bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu
osvedčené boli. Až v konaní vo veci samej bude možné ustáliť, či žaloba bola podaná dôvodná alebo nie.

19.4. Žalovaná v 1. rade v odvolaní neuviedla žiadnu skutkovú argumentáciu voči nariadenému
neodkladnému opatreniu, okrem tvrdenia, že dlh nie je dlhodobo splácaný a presahuje 19.000 eur.
Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého dlžník mal možnosť osvedčiť, že
dlh riadne a včas splnil, poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v žalobe tvrdili, že opakovane žiadali
od žalovanej v 1. rade, aby im oznámila, akú sumu zaplatili na istinu, pričom žalovaná ich žiadosti

nevyhovela a v žiadnej upomienke ani v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti sa uvedený údaj
nenachádzal. Preto je nepochopiteľné, že argumentácia odvolateľky nesmerovala ku konkrétnemu
vyčísleniu jej pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade, s uvedením akú sumu dlhujú na istine a akú na
úrokoch,čoje údaj,ktorýobvykleobsahujevyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru.Azároveňneuviedlaargumenty, z ktorých by bolo zrejmé koľko zaplatili na istinu, koľko na úroky, prípadne iné poplatky
(zmluvné pokuty) za dobu od poskytnutia úveru v roku 20XX do vyhlásenia predčasnej splatnosti v roku
2018. Pretože len argumenty ku konkrétnym tvrdeniam žalobcov mohli prisvedčiť dôvodnosti odvolania

žalobkyne v 1. rade. A to napriek tomu, že žalobcovia tvrdili, že žalovaná ich platby zaúčtovala na iné
neuhradené splatné záväzky a požaduje od nich aj uhradenie plnení, o ktorých neboli pred uzavretím
zmluvy informovaní, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a za ktoré nedostávajú protiplnenie
(poplatky, zmluvné pokuty).
19.5. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, podľa ktorej žaloba vo veci samej, tak ako žalobný

návrh formulovali žalobcovia nie je prípustná podľa § 137 CSP. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve je podľa názoru odvolacieho súdu žalobou podľa § 137 písm. d)
CSP. Osobitným predpisom, ktorý umožňuje podať takúto žalobu je Občiansky zákonník § 53 ods. 1,
ods. 4, ods. 5 a § 53a.
19.6. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, podľa ktorého konaním dražby nedochádza k žiadnemu
zásahu do faktického stavu a v prípade úspešnej dražby môže záložca podať žalobu o určenie

neplatnosti dražby, odvolací súd uvádza, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by sa dočasne pozastavil výkon záložného práva veriteľom podľa zákona o dobrovoľných
dražbách s odkazom na možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby by bolo v rozpore s právom
žalobcov na minimálnu súdnu ochranu, ktorá musí eliminovať hrozbu vzniku ujmy hroziacej žalobcom
výkonom záložného práva. Navyše odkázanie spotrebiteľa na následnú súdnu ochranu podaním

žaloby o neplatnosť dražby by pri napĺňaní Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity.
19.7. Inak žalobkyňa v 1. rade odvolaní neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Namietaná arbitrárnosť napadnutého uznesenia v odvolaní
nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná a ani odvolací súd ju nezistil. Súd prvej inštancie v dôvodoch

svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý založil na potrebe dočasne upraviť pomery, na naliehavosti dočasnej
úpravy pomerov strán sporu a na ohrození práv žalobcov. Odvolací súd dodáva, že žalovanú v 1. rade
nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom neobmedzí, v prípade neúspechu žalobcov
vo veci samej, bude dražba pokračovať.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).