Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712203416
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8712203416.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX, XXX XX
M., o vymoženie 6.548 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Poprad č. k. 15Er/330/2012 - 37 zo dňa 15.03.2021, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
exekúciu zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 5 a 6 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 51 ods.
1, 3, § 52 ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20.01.2012 sa začalo

exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku č. k. SR XXXXX/XX zo dňa 12.07.2011. Uznesením č. k. 15Er/330/2012-15
zo dňa 16.03.2012 súd zastavil exekučné konanie v časti vymoženia trov mediačného konania vo výške
782,65 eur, vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 7.330,65,- eur od
22.03.2011 do zaplatenia a vymoženia zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 782,65 eur
od 02.05.2011 do zaplatenia. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo zvyšnej časti

dňa 21.10.2013. Dňa 24.3.2016 súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4
Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol,
že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od
počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu. Exekučné konanie je vedené voči povinnému,
ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, a teda hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako

podnikateľ.

4. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2010, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 3500,- eur na výkon podnikania, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12-
ich mesačných splátkach po 544,- eur. Povinný je v zmluve primárne označený ako fyzická osoba s
uvedením jeho rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, a až následne ako živnostník, keďže zmluva

obsahuje IČO, ako aj údaj o zápise v živnostenskom registri.5. Súd po tom, čo preskúmal obsah zmluvy o úvere, všeobecné obchodné podmienky a účel poskytnutia
úveru, dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko primárne je povinný v zmluve označený ako fyzická osoba

- nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a v konaní nebola preukázaná
skutočnosť, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa bodu 14. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru oprávneným, zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
Z uvedeného vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj
dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v
rozhodcovskom konaní. V danom exekučnom konaní je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd zato, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie
v zmysle § 243f ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z., a preto exekúciu zastavil.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc

nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že rozhodcovská zmluvy
dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko
umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského
konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s
oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského

konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v
zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí
prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby,
návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. V

prípade, že obe strany podpísali rozhodcovskú doložku, vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred
rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise
rozhodcovskej doložky vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na
rozhodovanie iného rozhodcu. Oprávnený odmietal akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pričom táto bola uzavretá platne a nemožno

mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovských doložiek vyplýva aj zo súdnej
judikatúry a odbornej literatúry. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera,
môže byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Každá strana má možnosť voľby medzi rozhodcovským a
súdnym konaním, nakoľko sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Oprávnený svojím podpisom
vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto
je neplatná.

18. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu

Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

19. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade
preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č.
244/2002 Z. z. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním

viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na
zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne
formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený
záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť (§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako
len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy
(„predloženialistinynapodpis“),apretonezistilvpredmetnejveciindividuálnedojednanierozhodcovskej
doložky.

20. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne

vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby
na súdnu ochranu.

21. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní

rovnako ako súd prvej inštancie pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálnedojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

22. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

23. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak
nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

24. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom

spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a

deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24

už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

25. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa
bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku v obci M. okres F..

26. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,

ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

27. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto zhodne so súdom prvej

inštancie, aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

28. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť podľa ust. § 39 ods.
4 Exekučného poriadku, a to v zákonnej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j.od 23.12.2015. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty
je súd povinný exekúciu zastaviť.

29. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.01.2016, oprávnený však návrh v tejto lehote nedoplnil,
preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď povinnému ani exekútorovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto

uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).