Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Cb/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2220204089.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: J. L., B.. XX.XX.XXXX, X. Q. K. D. XXA, W., T.,
právne zast.: AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: JHP -
UNIVERZUM,spol.sr.o.,IČO:31445675,sosídlomJahodná242,právnezast.:JUDr.VladimírHaládik,
advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

III. Žalobcovi sa vracia suma 42,80 € zo súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu po
právoplatnosti tohto uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA,

Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2020 domáhal zrušenia svojej
účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2022 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu

späť. V tomto podaní žalobca uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby sú preukázané okolnosti na strane
žalovaného (podrobne popísané v tomto podaní), ktoré majú spočívať v nedostatočnom informovaní
žalobcu ako spoločníka zo strany žalovaného a jeho konateľa a ich konanie, ktorým mala byť negatívne
ovplyvnenáekonomickásituáciaspoločnosti.Vzhľadomnatietoskutočnostimalžalobcazato, že
zrušením jeho účasti v spoločnosti žalovaného by došlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia, nakoľko
by stratil možnosť výkonu kontroly a dohľadu nad účtovníctvom žalovaného a možnosť ovplyvniť ďalšie

smerovanie spoločnosti. Z uvedeného dôvodu, majúc za to, že žalobca zastavenie konania procesne
nezavinil, žalobca navrhol, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

3. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5.Podľaustanovenia§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, vzal svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu
späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 CSP alebo (meritórne)pojednávanie. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia súd
bez potreby zisťovania súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby konanie zastavil (výrok I uznesenia).
Žalovaný vo svojom podaní z 20.04.2022 síce vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, tento je však

neúčinný s poukazom na splnenie podmienok podľa ust. § 146 ods. 1 veta druhá C.s.p., a to za stavu,
že sa tu nejedná o druh konania podľa § 146 ods. 2 C.s.p.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Právna úprava ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia. V
prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú
zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane
žalovaného. Zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka

litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Zavinenie na strane žalovaného nastáva
v prípade, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne
podaná. Obdobným prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho
žalobca vzal žalobu späť.

9. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci (vyjadrenia z 16.06.2022, 11.10.2022) doplnil vo
vzťahu k nároku strán sporu na náhradu trov konania nasledovné: Žalobca by považoval priznanie
náhrady trov konania žalovanému za nespravodlivé, keďže pred začatím tohto konania mu konateľ
žalovaného nesprístupnil obchodné, výrobné plány a ani hospodárske výsledky spoločnosti, pričom
až po podaní žaloby sa žalobca dozvedel, že konateľ žalovaného svojou činnosťou a úkonmi bližšie

popísanými v predmetných vyjadreniach žalobcu dlhodobo, systematicky a úmyselne znižuje majetok
spoločnosti, čím spôsobuje žalovanému škodu. Žalovaný resp. jeho druhý spoločník a konateľ neboli
ochotní zaplatiť žalobcovi adekvátnu cenu za prevod jeho obchodného podielu a zároveň spôsobili
to, že žalobca nemal potrebné informácie, pričom žalobca po získaní týchto informácií až
po podaní žaloby vyhodnotil, že pokračovaním v predmetnom konaní by len zhoršil svoje postavenie,

keďže zrušením jeho účasti v spoločnosti by stratil možnosť ovplyvniť ďalšie smerovanie spoločnosti. Za
daného stavu žalobca považuje za primerané aplikovať ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje nepriznanie trov
vprípadeexistencieokolnostíosobitéhozreteľa,pričomtakoutookolnosťoutumábyťprávezamlčovanie
informácií žalobcovi ako spoločníkovi zo strany konateľa spoločnosti a protiprávne konanie
tohto konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobca síce vzal svoju žalobu späť

bez ďalšieho, bolo to však až potom, ako zistil, za akú cenu a akým spôsobom bol majetok
predmetnej spoločnosti skrátený.

10. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci (vyjadrenia z 20.04.2022, 07.09.2022) doplnil vo
vzťahu k nároku strán sporu na náhradu trov konania nasledovné: Žalovaný si uplatňoval voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania, keďže nesúhlasil s jeho vyššie uvedenou argumentáciou. Podľa
vyjadrenia žalovaného žalobcovi boli predložené všetky doklady a poskytnuté všetky informácie, ktoré
žiadal. Žalovaný upozornil, že ako dôvod späťvzatia žaloby žalobca uvádza skutočnosť, že zrušením
účasti žalobcu v spoločnosti dôjde k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu tým, že už nebude mať
možnosť kontroly a dohľadu nad účtovníctvom žalovaného, avšak s touto skutočnosťou žalobca mal

podľa žalovaného počítať už pri podaní žaloby. Preto má žalovaný za to, že späťvzatie žaloby nezavinil
on. K dohode medzi stranami nedošlo len z dôvodu, že sa strany nedohodli o cene obchodného podielu,
pričom žalovaný ponúkol žalobcovi korektnú cenu, ktorá vyplýva z účtovníctva a majetku spoločnosti, ale
požiadavka žalobcu bola neadekvátna. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by znižoval majetok
spoločnosti a že by mal spôsobovať spoločnosti škodu. Konateľ žalovaného nekonal protiprávne, nebol

nijako obmedzený uskutočňovať akékoľvek právne úkony a tie boli vykonané zákonne. Za stavu,
keď protiprávnosť konania konateľa žalovaného nebola preukázaná a žalovaný mal záujem v konaní
pokračovať, nemožno podľa názoru žalovaného v tejto veci skonštatovať existenciu dôvodov osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému.

11. Po preskúmaní vyššie popísaných okolností prípadu, za ktorých došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom,
mal súd za to, že rozhodujúcou okolnosťou tu je, že žalobca svojim procesným správaním - späťvzatím
žaloby - uskutočneným bez relevantného dôvodu, t.j. bez toho že by to bolo z procesného hľadiska
priamo vyvolané alebo inak skutkovo, resp. právne odôvodniteľné takým zavineným konaním asprávaním žalovaného, ktoré by nastalo až po podaní žaloby - procesne zavinil následné zastavenie
konania podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p., pričom v dôsledku tohto konania mu vznikla povinnosť podľa ust.
§ 256 C.s.p. nahradiť protistrane trovy konania.

Súd podľa uvedeného a v súlade s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. preto priznal vo
výrokuIItohtouznesenianároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahužalovanému,ktorý sitento
svoj nárok voči žalobcovi výslovne v konaní uplatnil. O výške náhrady trov konania (vrátane účelnosti
ich vynaloženia v konaní žalovaným) rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným
uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Výnimočne by mohol súd v zmysle ust. § 257 C.s.p. nepriznať náhradu trov konania napr. strane
sporu, ktorej by mal tento nárok vzniknúť podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. - čo je aj tento prípad, pokiaľ by
tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody sa môžu týkať A/ sociálnej situácie samotných
účastníkov alebo môžu spočívať B/ v povahe a v okolnostiach prejednávanej veci. V tomto prípade
by späťvzatie žaloby podľa jeho obsahu mohlo obsahovať výlučne dôvody, ktoré by bolo možné zaradiť

do kategórie B/ (nebol tu preto dôvod na skúmanie existencie prípadného dôvodu aj podľa kategórie
A/), avšak súd ani tieto prípadné dôvody po preskúmaní príslušnej argumentácie žalobcu v podanom
späťvzatí žaloby (č.l. 165-169 spisu) a v jeho následných vyjadreniach z z 16.06.2022, 11.10.2022 (č.l.
216-219 a 239-240 spisu) nepovažoval za relevantné z hľadiska možnej aplikácie ust. § 257 C.s.p.

13. Za rozhodujúce tu súd považoval to, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že by si žalobca v
podobe predmetnej žaloby zvolil účinný a vhodný nástroj na uplatňovanie, resp. chránenie svojich práv,
a to v situácii, kedy ešte žalobca (napriek svojej v konaní viackrát prízvukovanej snahe) nebol schopný
utvoriť si objektívny obraz o finančnom a majetkovom stave spoločnosti žalovaného, resp. o konkrétnych
okolnostiach jeho vývoja v posledných rokoch (najmä preskúmaním dôvodnosti a výhodnosti právnych

úkonov vykonaných v mene spoločnosti v týchto rokoch). Tým že sa žalobca rozhodol podať predmetnú
žalobu nepochybne ešte pred nadobudnutím uvedených vedomostí a získaní všetkých potrebných
informácií (bez ohľadu na žalobcom v konaní uvádzané prekážky, ktoré mu mal v tomto smere klásť
druhý spoločník a konateľ v jednej osobe), vystavil sa riziku, že pre výsledky medzitým (už počas
prebiehajúceho konania) uskutočnených šetrení napokon nebude chcieť v tomto konaní pokračovať, t.j.

dožadovať sa zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného (kedy by mal nárok na vyrovnací podiel
podľa výsledkov posledného obchodného roka spoločnosti už uzavretého za prípadných pre žalobcu
nepriaznivých okolností - viď ust. § 150 ods. 1 v spojení s § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka), a to
pred tým ako by využil iné vhodné spoločníkovi zo zákona (§ 122 Obchodného zákonníka) prislúchajúce
práva a pokúsil sa inými dostupnými spôsobmi a prostriedkami najprv zistiť skutočný finančný a

majetkový stav spoločnosti žalovaného, a to prípadne aj žalobou na splnenie informačnej povinnosti a
povinnosti sprístupniť relevantné doklady spoločnosti v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
a následne prinavrátiť, resp. privodiť spoločnosti lepší finančný a majetkový stav (bez ohľadu na to,
či a do akej miery by bolo možné považovať túto jeho snahu ako opodstatnenú a reálnu vzhľadom
na rozdielne pohľady strán v tomto smere - viď odseky 9, 10 odôvodnenia tohto uznesenia), a to

prípadne aj žalobou na náhradu škody podanou voči konateľovi spoločnosti v zmysle ust. § 122
ods. 3 Obchodného zákonníka. Nakoľko sa uvedené úsilie z objektívnych dôvodov dá výlučne, resp.
najefektívnejšie realizovať z postavenia spoločníka spoločnosti, čo však priamo vylučuje,
aby zároveň mohlo prebehnúť začaté konanie o zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti, vznikol tu stav,
ktorý žalobca mohol a mal predvídať už v čase podania predmetnej žaloby, pričom späťvzatie

žaloby za uvedených okolností prípadu tak v žiadnom prípade nemôže byť posúdené ako
dôsledok akejkoľvek výnimočnej okolnosti prejednávanej veci alebo výnimočnej povahy tohto konania
(bez ohľadu na to, či by bolo alebo nebolo opodstatnené tvrdenie žalobcu o zamlčovaní informácií zo
strany konateľa spoločnosti a o jeho protiprávnom konaní v rozpore so záujmami spoločnosti, čo by
však objektívne nebolo možné bližšie skúmať ani v prípade pokračovania v tomto konaní). Súd preto

žalobcom uplatnené dôvody späťvzatia žaloby nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by akokoľvek mohli odôvodniť rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 257 C.s.p.

14. Na základe uvedeného, keďže tu nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 257 C.s.p., súd vo veci

nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. tak ako to vyplýva z odseku
11 odôvodnenia uznesenia (výrok II uznesenia).15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie

odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz;
to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom
pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní
pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná

sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

16. V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, no
poplatok sa vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o vrátení
súdneho poplatku za žalobu žalobcovi (49,50 € krátených o 6,70 €).

17. Poplatok po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému, na ktorého je tunajší
súd zapojený (§ 11 ods. 6 cit. zákona).

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP).

Proti tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.