Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1521203899.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: H. H. nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka -
I.. R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 1, XXX XX H. a otec - V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. 1, XXX XX H., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01

Bratislava, v konaní vedenom ex offo o zmenu výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e , ktorým sa rodičom maloletej, I.. R. H., nar. XX.XX.XXXX
a V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodine Bratislava, Referát poradensko - psychologických služieb, Svoradova 1, 811 03
Bratislava a to v rozsahu 15 sedení po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rodičia sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a časový

rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia.
III. Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2 - mesačných intervaloch.
IV. Týmto rozhodnutím sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa
28.02.2020 vo výroku II. - IV.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu vyhláseným na pojednávaní konanom vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 22P /67/2020 v konaní o návrhu otca a kolízneho opatrovníka na predĺženie
výchovného opatrenia a v konaní vedenom ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti začal súd z
úradnej povinnosti konanie o zmenu výchovného opatrenia uloženého uznesením Okresného súdu
Bratislava V č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020. K uvedenému súd pristúpil z dôvodu, že

výchovné opatrenia nariadené maloletej H. a jej rodičom formou odborného poradenstva v Y. stredisku
S., so sídlom G. č. 6, H., kam bola maloletá súčasne umiestnená na pobyt za účelom zabezpečenia
úpravy rodinných výchovných pomerov maloletej, nenaplnilo svoj účel, nakoľko v konaní vedenom pod
sp.zn.22P/67/2020bolanadmaloletounariadenáústavnástarostlivosťvodlišnejinštitúcii,doktorejbola
medzičasomumiestnená.Rozsudokvyhlásenývpredmetnejvecidňa27.08.2021doposiaľnenadobudol
právoplatnosť, keď sa aktuálne koná o odvolaniach každého z rodičov.

2. Konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 22P/67/2020 o predĺženie výchovného opatrenia, s
ktorým konaním bolo uznesením zo dňa 29.07.2020 spojené konanie začaté z úradnej povinnosti
o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou H., pôvodne vedené pod sp. zn. 22P/84/2020, sa
pôvodne začalo na návrh otca mal. H. doručený súdu dňa 07.05.2020 a návrh Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny doručený súdu dňa 05.06.2020 sa. Výchovnému opatreniu, ktorého predĺženia sa pôvodne

otec maloletej pôvodne domáhal, predchádzalo neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 22P/158/2018-114, zo dňa 20.05.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu vBratislave, č.k. 11CoP/227/2019-169, zo dňa 28.06.2019, právoplatným dňa 17.07.2019 a vykonateľným
dňa 20.05.2019, ktorým bola maloletá z dôvodu potreby diagnostiky odovzdaná do S. centra M..
T. v konaní vo veci samej, súd prvej inštancie uznesením 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020,

právoplatným a vykonateľným dňa 04.05.2020, nariadil maloletej a rodičom výchovné opatrenie. Týmto
uznesením bol na účely zabezpečenia odbornej pomoci a úpravy rodinných a výchovných pomerov
maloletej nariadený mal. H. H. výchovné opatrenie, a to pobyt v zariadení Krízové stredisko dúcha
na dobu do XX.XX.XXXX. X. uznesením súd súčasne nariadil výchovné opatrenie, ktorým rodičom
maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Krízovom stredisku S. s tým, že

rodičia maloletej sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a
rozsah budú určené odborným personálom tohto zariadenia a súd bude výkon nariadeného výchovného
opatrenia sledovať v mesačných intervaloch. Zo správy Krízového strediska S. zo dňa 14.07.2020
okrem iného vyplynulo, že napriek početným individuálnym stretnutiam s rodičmi, na ktoré prichádzali
pravidelne a snahe o párové poradenstvo sa nepodarilo dosiahnuť výraznejšie zmeny vo vzájomnom
vzťahu a v postojoch k maloletej - matka naďalej zotrvávala v prejavovaní bezpodmienečnej lásky,

bezbrehej tolerancie, bez nastoľovania akýchkoľvek hraníc. K intervenciám sa stavala kriticky a keď sa
od nej vyžadovalo uplatnenie konkrétneho výchovné prístupu, neuplatnila ho a zotrvávala v obhajovaní
nekorektného správania maloletej, dokonca vyžadujúc od zariadenia rôzne ústupky. Rodičom sa
nepodarilo vybudovať si jednotný a dôsledný výchovný prístup s jasne vymedzenými pravidlami, z čoho
pramení pocit neistoty, nedostatok bezpečia a potreba úniku maloletej z konfliktnej situácie. Maloletá

konštantne prejavuje slabé vôľovo-regulačné mechanizmy a mala sklon k impulzívnemu reagovaniu,
k vlastnému konaniu mala nanajvýš nekritický postoj, nedokázala zvažovať jeho dôsledky a nemala o
to ani záujem. Napriek početným intervenciám jej maladaptívne správanie malo tendenciu pretrvávať.
V zmysle záverov zo správy z Krízového strediska S. rodičia aj naďalej nie sú schopní zásadnej
zmeny pomerov na zabezpečenie dôsledného výchovného prístupu a maloletá potrebuje byť naďalej

umiestnená v režimovom zariadení s jasne vymedzenými pravidlami a zvýšenou kontrolou.

3. Dňa 28.08.2020 sa vo veci predĺženia pôvodne nariadeného výchovného opatrenia uloženého
maloletej uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa matky prezentovala svoje
vyjadrenie zo dňa 14.08.2020, v ktorom o.i. žiadala zrušiť nariadené výchovné opatrenie s prihliadnutím

na zachovanie rodinného prostredia maloletej H., prípadne rodičom nariadil párovú terapiu alebo
rodičom a maloletej iné výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. V
prípade ak by súd napriek obsiahlej argumentácii trval na umiestnení maloletej do ústavnej starostlivosti
žiadala za účelom nestranného posúdenia nevyhnutnosti takéhoto opatrenia nariadiť vo veci znalca z
oblasti psychológie alebo psychiatrie na posúdenie príčin porúch správania sa maloletej Barborky a

na vyhodnotenie odborných postupov, ktoré by mali viesť k náprave. Vyjadrila presvedčenie, že ani z
hľadiska mal. H. vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia a krátkosť pobytu v KC S. nie je možné
definitívne vyhodnotiť splnenie účelu výchovného opatrenia.

4. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 22P/67/2020-112 zo dňa 28.08.2020 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava V, pod sp. zn. 22P/67/2020 (ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti) do
starostlivosti Y. strediska S., so sídlom G. 6, H..

5. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.08.2020, č. k. 22P/67/2020-112

svojím uznesením č. k. 20CoP/193/2020-157 zo dňa 25.11.2020 zmenil tak, že nariadil nad maloletou
výchovné opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S., so sídlom: G. 6, H. na dobu do XX.XX.XXXX.
Nakoľko dôvody na neodkladnú úpravu pomerov pred uplynutím doby, na ktorú bolo toto neodkladné
opatrenie vymedzené, súd uznesením zo dňa 15.02.2021 z úradnej povinnosti pristúpil k nariadeniu
ďalšieho neodkladného opatrenia striktne v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom

v rozhodnutí č. k. 20CoP/193/2020-157 zo dňa 25.11.2020, ktorým nariadil nad maloletou výchovné
opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S., so sídlom: G. 6, H. na dobu do 28.08.2021. Toto
uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/89/2021-205 zo dňa
28.04.2021.

6. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15.02.2021 bolo založené na nasledujúcom skutkovom
základe: Zo správy o pobyte maloletej v KC S. zo dňa 15.01.2021 bolo zistené, že maloletá nemá
problém so začlenením do kolektívu, je komunikatívna, okamžite si našla kamarátku, táto však zo
zariadenia odišla, čo maloletá veľmi neprežívala. Má predstavu, že pôjde domov, svoj pobyt v zariadeníchápe ako dočasný, nedokáže sama kriticky posudzovať a uvedomovať si svoje problémové správanie
Počas leta sa neobjavili žiadne závažné problémy a po prázdninách došlo k presunu do školy bližšie k
zariadeniu (nastúpila do 7. ročníka ZŠ F.), kde má aj kamarátky z minulosti, čo sa hneď prejavilo na jej

snaheokontaktysnimiabolodôvodomjejopakovanéhomeškaniadoškolyafajčeniapredvyučovaním.
Nakoľko prezenčné vyučovanie trvalo krátko, nebolo možné odpozorovať dlhodobejšie jej správanie.
No i táto krátka doba ukázala, že maloletá má zásadné problémy v bežnom fungovaní a skĺzava k
problémovým formám správania, ktoré boli pre ňu bežné v minulosti. Je zrejmé, že riadne fungovanie je
podmienené režimovým fungovaním zariadenia, kde dokáže dodržiavať pravidlá. Aj tu sa však prejavili

problémy - potrebuje zvýšenú kontrolu, nakoľko nedokáže pozornosť koncentrovať na učenie a v
nestráženommomentevyužiječasnainéaktivity(sťahovaniefilmov,četovanie,Pchry).Celkovopoľavila
v školskej príprave, nechcelo sa jej napr. vypracovať úlohu. Otec pri tejto príležitosti žiadal zabezpečenie
asistenta pre maloletú, ktorý by dohliadal na jej školskú prípravu. Zdravotný stav je v poriadku. Kontakt
s rodinou zo strany maloletej bol často len o napĺňaní jej osobných potrieb a nie o potrebe kontaktu
s matkou ako najbližšou osobou. Otec viac ako maloletú kontaktoval odborný personál s rôznymi

otázkami a usmerneniami pre zamestnancov. Ťažko akceptoval, že sa mu psychologička nemôže
venovať v takej miere, ako by si on predstavoval. Jeho telefonáty sú často nekonštruktívne a zahlcujúce.
Pre pandémiu nebola možná ani komplexná práca na vzťahoch v rodine, nastavovaní najzákladnejší
výchovných pravidiel a komunikácie, čo bolo hlavným pilierom v predchádzajúcom období. Maloletá
mala umožnené stráviť vianočné sviatky v rodine. Bolo nesmierne zložité zosúladiť želanie otca a matky

v termínoch, kedy by vedeli zabezpečovať starostlivosť o maloletú - otec jednoznačne odmietol byť
s maloletou sám, odmietal spoločné trávenie Silvestra, lebo očakával, že nezvládne počas zákazu
vychádzania maloletú udržať doma. Otec počas pobytu kontaktoval zariadenie, keďže mal obavu, že
situáciu nezvládne, pričom zariadenie má za to, že situáciu s cigaretou absolútne nezvládol. Maloletá je
veľmi ovplyvniteľná, nemá zvnútornené základné normy v správaní, má tendenciu návratu k negatívnym

formám správania a vyhľadávať patologické kontakty z minulosti, preto potrebuje obmedzený kontakt
s nevhodnými podnetmi a pobyt v režimovom zariadení. Domáce výchovné prostredie sa javí ako
nevhodné, otec sa otvorene hlási k obavám z nezvládnutia maloletej, nechce prevziať svoju rodičovskú
zodpovednosť, otvorene prehlasuje, že po skončení puberty je ochotný ju prijať do domácnosti.
Nevyladenosť medzi rodičmi nevytvára vhodné prostredie pre návrat maloletej do domáceho prostredia.

Maloletá využije každú príležitosť na opakované porušenie pravidiel. Na základe týchto skutočností
potom súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade bola preukázaná
naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov za použitia ust. § 37 Zákona o rodine, pričom
boli jednoznačne dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v smere uvedenom vo
výroku tohto rozhodnutia, v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci. Z dovtedy

vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej o opakované uloženie výchovného opatrenia, resp. o
nariadenie ústavnej starostlivosti mal súd za jednoznačne preukázané, že u rodičov maloletej napriek
nariadenému výchovnému opatreniu smerovanému nielen na úpravu rodinných a výchovných pomerov
maloletej, ale aj k odbornému poradenstvu naďalej pretrvával v danom čase ich rozpor v prístupe a
výchovných metódach, t.z. trvali dôvody, pre ktoré nezvládali výchovu maloletej do tej miery, že jej

ďalšie zotrvanie v ich výchovnom prostredí predstavovalo pre maloletú ohrozenie z hľadiska jej zdravia a
života.Maloletávdôsledkuzlyhaniavýchovyokremodmietaniarodičovskejautorityaautorityškoly,ktorú
dlhodobo v starostlivosti rodičov nenavštevovala, preukázateľne požívala pred nariadením výchovného
opatrenia alkoholické nápoje, čo vzhľadom na jej vek a obdobie jej aktívneho fyzického a psychického
vývoja bolo v absolútnom rozpore s jej najlepším záujmom a predstavovalo mimoriadne vážnu hrozbu

pre jej všestranný zdravý vývin. Návrat do rodinného prostredia počas prebiehajúceho ďalšieho súdneho
konania by predstavoval veľké riziko recidívy predchádzajúcich výchovných problémov /záškoláctvo,
požívanie alkoholických nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod./, ktoré boli eliminované práve
v režimovom zariadení. Súd prvého stupňa ďalej o.i. vo svojom rozhodnutí konštatoval, že následne
pred uplynutím doby nariadeného výchovného opatrenia bude potrebné zhodnotiť jeho účinnosť a

to, či splnilo účel a podľa výsledkov šetrení potom zvážiť ďalší postup. Súd navyše dodal, že práve
dané dočasné neodkladné opatrenie v konaní o nariadenie výchovného opatrenia, resp. nariadenia
ústavnej starostlivosti, sledovalo cieľ, aby sa maloletá mohla navrátiť do domáceho prostredia. V danom
prípade mal za jednoznačne preukázané, že výchova rodičov zlyhala a u maloletej sa vyskytlo nevhodné
správanie, ktoré bolo nevyhnutne potrebné riešiť zásahom súdu a uložením vhodných výchovných

opatrení ako maloletej, tak jej rodičom. Postup súdu spočívajúci v okamžitej úprave pomerov tam, kde
zlyhala výchova v rodinnom prostredí, je práve prijatím vhodných opatrení, ktoré majú viesť k tomu, aby
bolo možné maloletú vychovávať v rodinnom prostredí.7. Citované uznesenie súdu prvého stupňa bolo zrušené rozhodnutím iného senátu odvolacieho súdu z
procesných dôvodov na základe toho, že sa odvolací súd nemohol stotožniť s postupom a rozhodnutím
súdu prvej inštancie, (ktorý však vychádzal z právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom

rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave). Odvolací súd v novom rozhodnutí skonštatoval, že súd prvej
inštancie správne uznesením 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020, právoplatným a vykonateľným dňa
04.05.2020, nariadil maloletej a rodičom výchovné opatrenie na obdobie do 31.08.2020. a následne
v konaní začatom z úradnej povinnosti o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej (uznesenie zo
dňa 27.07.2020) právne správnym postupom podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine uznesením č.k.

22P/67/2020-112, zo dňa 28.08.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 22P/67/2020 do starostlivosti Y.
strediska S., ktoré však Y. súd v H., uznesením č.k. 20CoP/193/2020-157, zo dňa 25.11.2020 zmenil
tak, že nad maloletou nariadil výchovné opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S. na dobu do
XX.XX.XXXX. Rozhodujúci senát odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 11CoP/89/2021 mal
však za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pokiaľ uznesením č.k. 22P/67/2020-177 zo dňa

15.02.2021,podľa§325ods.1CSP,§365ods.1CMPnariadilmaloletejvýchovnéopatreniespočívajúce
v opakujúcom sa pobyte v Krízovom stredisku S., na dobu do XX.XX.XXXX bez zhodnotenia splnenia
účelu predchádzajúcich výchovných opatrení (v konaní vo veci samej), zisťovania aktuálnych pomerov v
rodine, výsluchu rodičov a prípadne aj maloletej, čo pre objektívne zistenie záujmu maloletej a správnosti
ďalšieho postupu súdu považoval pri východnom opatrení za nevyhnutné, keďže pred ukončením doby

nariadeného výchovného opatrenia, alebo aj v prípade rozhodovania o nariadení ďalšieho výchovného
opatrenia, vyplýva pre súd povinnosť vyhodnotiť jeho účinnosť (napokon tak, ako správne súd prvej
inštancie postupoval v pôvodnom konaní o nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletej sp.zn.
22P/158/2018). Ďalej skonštatoval, že súd prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe vo veci samej
bude konať a rozhodovať o návrhoch otca (zo dňa 07.05.2020 a zo dňa 14.01.2021) a kolízneho

opatrovníka(zodňa10.06.2020)opredĺženívýchovnéhoopatrenia,aonariadenieústavnejstarostlivosti
(uznesenie ex offo zo dňa 28.07.2020), v ktorom nariadil na posúdenie odbornej otázky znalecké
dokazovanie, zamerané nielen na zistenie príčin správania maloletej, ktorá bola diagnostikovaná v rámci
pobytu v diagnostickom centre v M. ale aj jej kompetencií rodičov. V prípade, ak dospeje k záveru o
potrebe nariadiť ďalšie výchovné opatrenie, vo veci samej vykoná potrebné dokazovanie zamerané na

vyhodnotenie splnenia účelu doposiaľ nariadených výchovných opatrení, pričom dôvodnosť nariadenia
ďalšieho výchovného opatrenia posúdi nielen z hľadiska jeho účelnosti, ale aj z pohľadu nevyhnutnosti
riešenia situácie maloletej a to všetko v kontexte vyhodnotenia jej záujmu ako aj jej práva na vyrastanie
v rodinnom prostredí. Súd prvej inštancie tiež môže v zmysle § 37 ods. 3 Zákona o rodine za splnenia
podmienok § 325 ods. 1 CSP, na čas do rozhodnutia vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie

v súlade s jeho účelom, ak sa preukáže, že rodinné pomery maloletej, jej správanie alebo výchovné
prostredie rodičov a ich starostlivosť budú vyžadovať v záujme jej ochrany potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov.

8. Po nadobudnutí právoplatnosti zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 11CoP/89/2021-205

zo dňa 28.04.2021 sa maloletá dňa 20.05.2021 vrátila do domáceho prostredia. v ktorom zotrvala do
24.06.2021, kedy bola na základe nového neodkladného opatrenia, tentokrát vydaného podľa § 365
ods. 1 CMP v konaní sp. zn. 41PPom/12/2021 opätovne prevzatá do dočasnej starostlivosti M. centra
F. I., C. 6, XXX XX F. I., do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorou je nariadenie ústavnej
starostlivosti, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 67/2020. T.č. sa maloletá kontinuálne nachádza

v predmetnom zariadení.

9. K umiestneniu maloletej rozhodnutím vydaným v zákonnej 24 hodinovej lehote došlo na základe
návrhu kolízneho opatrovníka z toho istého dňa , ktorý bol odôvodnený nezvládnutými rodičovskými
a výchovnými kompetenciami a vysoko rizikovým správaním maloletej, s čím súviselo zanedbávanie

povinnej školskej dochádzky, príklon k nevhodnej partii, nerešpektovanie autorít, vulgárne vyjadrovanie,
zvýšené riziko ohrozenia zdravia v dôsledku užívania alkoholu, ako aj v dôsledku narušeného
spánkového režimu, nedostatočne vypestovaných hygienických návykov a pod. Po poslednom šetrení,
ktoré navrhovateľ ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uskutočnil v rodine
maloletej dňa 23.06.2021 kolízny opatrovník vyhodnotil, že existoval dôvod obávať sa, že zdravie a život

maloletej sú vážne ohrozené. Počas šetrenia sa v domácnosti nachádzala ako maloletá, tak aj jej otec.
Maloletá ležala na posteli v špinavých silónových pančuchách, vedľa nej bol položený popolník plný
špakov z cigariet a špinavý riad od jedla. Otec informoval, že celú noc maloletá nebola doma, preto spí.
Rodičiamaloletejnezvládajúplniťúlohy,ktoréimzrodičovstvavyplývajú.Zároveňsúvoveciachvýchovya starostlivosti o maloletú nejednotní. Kým otec vníma situáciu kriticky a v prevažnej miere si uvedomuje
dôsledky dcérinho rizikového správania, matka nedokáže reálne vidieť stav vecí. Nekriticky svoju dcéru
vo všetkom obhajuje, problémy si nepripúšťa, a ak aj áno, obviňuje z toho okolie. Matka je presvedčená,

že hlavná je láska k dieťaťu a ostatné nie je až také dôležité. Z tohto dôvodu odmieta akúkoľvek
zmenu vo svojich postojoch, resp. výchovnom prístupe. Maloletá nemá rešpekt ani k jednému z rodičov.
Odkedy sa zrušení neodkladného opatrenia dňa 20.05.2021 maloletá nachádzala v domácom prostredí
nebola ani raz v škole, je žiačkou 7. ročníka Základnej školy Žitavská v Bratislave. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, ako aj pretrvávajúce výchovné problémy a vysokorizikové správanie maloletej je

nevyhnutné odňať maloletú zo starostlivosti rodičov. Svoje rozhodnutie o neodkladnom zverení maloletej
do Reedukačného centra Zlaté Moravce súd odôvodnil tým, že maloleté dieťa (vo veku takmer 14 rokov)
sa ocitlo v situácii, keď jeho matka nie je schopná zabezpečiť o neho riadnu starostlivosť (nevie jej
nastaviť hranice a korigovať jej správanie) a otec nie je schopný ako jediný zabezpečovať starostlivosť
o maloletú, preto bolo nevyhnutné dočasne bezodkladne upraviť pomery maloletej jej zverením do
starostlivosti zariadenia, aby sa zabránilo ohrozeniu života a zdravia a priaznivého vývoja maloletého

dieťaťa (túlanie po nociach, neexistentné pravidlá, neplnenie si povinnej školskej dochádzky), v ktorej
situácii sa maloletá ocitla v dôsledku nezvládnutých rodičovských kompetencií.
10. Uznesením zo dňa 21.09.2020 súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.

11. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá je z hľadiska dosiahnutého fyzického
veku v štádiu puberty cca v strednej fáze, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za obdobie kedy má
dieťa tendenciu vzdorovať autoritám a viac verí skupine rovesníkov. Psychologickým vyšetrením sa
zistil výraznejší podpriemerný intelektový výkon možno ale predpokladať lepší intelektový potenciál
na úrovni priemeru. Maloletá je schopná realitu správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať Jej

prístup k vonkajším podnetom je konvenčný a výrazne zjednodušujúci, na pôsobiace podnety reaguje
povrchne, s malým vnútorným zaangažovaním. Jej emotivita je slabšie diferencovaná, málo spontánna,
neprispôsobivá, emočné prežívanie je málo komplexné. Na pozadí toho sa môžu vyskytovať impulzívne
reakcie. Veľmi ťažko znáša frustráciu. Preto má zvýšenú tendenciu k okamžitému uspokojovaniu potrieb.
Jej psychická (nie intelektová) výbava na zvládanie života je veľmi slabá, lebo vnútorných zdrojov má

málo. V sociálnom kontakte má menší záujem o medziľudskú vzťahy. Ak v nich komunikuje, je táto
jej interakcia povrchnejšia. Je viac zameraná na seba. Repertoár jej sociálnych zručností je úzky, v
dôsledku čoho jej jej schopnosť presadenia sa v sociálnych kontaktoch znížená. Súvisí to s tým, že jej
sebavedomie je krehké, neisté. Má sklon k nejasnému, resp. veľmi krehkému sebaobrazu a horšiemu
sebahodnoteniu. Čo sa týka jej vzťahov k blízkym vzťahovým osobám, tieto veľmi intenzívne nie sú.

Slovo matka je spojené s celkovo menej intenzívnymi pocitmi, pri slove otec prevláda skôr strach.
Veľmi podobné postoje má aj vzhľadom na postavy konkrétnych rodičov H. Voči matke je úroveň
radosti a strachu vyrovnaná, no pocity sú menej intenzívne. Voči otcovi mierne prevláda strach, no
emócie sú tiež menej výrazné. Z uvedeného vyplýva oprávnený záver, že vnútorne maloletá nemá
dostatočne vybudované, resp. pevné väzby na rodičovské postavy, hoci vonkajšie reakcie môžu byť iné.

Nedostatky v jej správaní sa prejavili v domácom prostredí (nerešpektovanie rodičov, fajčenie, alkohol,
záškoláctvo) a to v tej miere, že musela ísť do ústavnej starostlivosti. O zhoršenom prispôsobení písali
aj z Diagnostického centra v M. a o neprispôsobivom a konfliktnom správaní z Y. strediska S. Za príčiny
tohto stavu znalec označil práve slabšie psychické (nie intelektové) vybavenie pre život a menej vhodné
výchovné prostredie (od narodenia). Nedokázal však určiť vzájomné podiely týchto faktorov. K snahe o

zníženie pravdepodobnosti výskytu negatívnych prejavov, ktorá je reálnejšia než snaha o ich elimináciu,
by mohol prispieť spôsob výchovy, resp. pôsobenia na maloletú - využívať princíp učenia pri dodržiavaní
pravidiel, pracovať s odmenou a trestom za súčasnej psychologickej podpory. Maloletá má vedomosť
o tom, že je osvojená. Určiť mieru vplyvu tohto poznania na jej správanie znalec označil za obtiažne.
Na jednej strane bol obsah toho, čo maloletá hovorila, ana druhej strane jej iné prejavy. Hovorila napr. o

tom, že mama je milá, vie človeku pomôcť, dala by mu aj to posledné. U otca je to isté, ale je prísnejší.
Keď sa chcela porozprávať išla skôr za mamou. Na pustý ostrov by si po krátkom váhaní vzala asi
mamu.Naprotitomusúvšakjejtestovévýsledky(menejintenzívnyvzťahkrodičom)atiežjejneverbálne
prejavy. Keď hovorlila, že chce ísť domov, bolo to bez akýchkoľvek emočných prejavov (výraz očí,
modulácia hlasu, gestikulácia). Obdobne hovorila aj o tom, ak domov nepôjde. Uvedené potvrdzuje

predchádzajúci záver znalca, že vnútorný citový vzťah k maloletej k rodičom je slabý, málo intenzívny,
takže pre ňu ie je problém ho ignorovať, nebrať ho do úvahy. Každý z rodičov má odlišné predstavy o
budúcnosti maloletej. Otec chce, aby dcéru vychovalo príslušné zariadenie, nakoľko sám sa necíti byť
dostatočne zdatný (aj ochotný?) aby rišil doma dcérine problémy. Matka je opačného názoru. Chce maťdcéru čo najskôr doma, aby ju mohla zahrnúť láskou, ktorú podľa nej potrebuje. Každý z rodičov je v
týchto svojich postojoch pevne zakotvený a veľmi málo, resp. skoro vôbec nie je schopný ústretovejšieho
postoja voči druhému rodičovi. Majú diametrálne odlišné očakávania, aj výchovné prístupy, s malou

snahouoichzblíženiečizjednotenie.Podľapopisurodičovmaloletávdomácomprostredíichrodičovské
kompetencie rešpektovala čoraz menej, až to vyvrcholilo jej odchodom do zariadenia. Nakoľko maloletá
nemá podľa názoru znalca k rodičom vybudované silnejšie vnútorné citové väzby, jej vzťah k nim je
povrchnejší, nemôžu pre ňu predstavovať ani autoritu, ani stabilitu. Doterajší výchovný vplyv rodičov
bol vysoko pravdepodobne taký, že matka dcéru „učila“, že pravidlá netreba brať vážne (a tým pádom

vlastne ani matku) a otec ju učil, že im treba vzdorovať (a vlastne aj jemu). Vzdor voči otcovi potvrdzujú
vyjadrenia otca pred znalcom, že mu maloletá odvrávala, resp. ho kopla do oblasti rozkroku. Dieťa, ktoré
má z rodiča strach by si toto nikdy nedovolilo. Dovolí si to vtedy, keď sa hnevá, vzdoruje. Obaja rodičia sú
z hľadiska osobnostných charakteristík v zásade schopní mať vo svojej starostlivosti dieťa. Ich výchovné
kompetencie sú však limitované tým, že matka nie je schopná dávať hranice, otec je málo schopný
boriť sa s problémami a poskytovať emočnú oporu. V konkrétnej situácii to nie sú pre konkrétne dieťa

vhodné podmienky pre jeho ďalší psychický vývin. Maloletá potrebuje jasné a jednoznačné hranice, no
popri tom aj emočnú podporu a to nie sú rodičia schopní zabezpečiť vzhľadom na ich charakteristiky
a charakteristiky maloletej, z čoho vyplýva pre dieťa logicky ako vhodná forma starostlivosti možnosť
ústavnej starostlivosti. Každý z odlišných spôsobovo reagovania rodičov na pravidlá sú pre maloletú
škodlivé v tom, že budú zhoršovať jej možnosti fungovania v živote, sú teda „hrozbou“ pre jej uchytenie

sa v živote. Nakoľko bude ústavná starostlivosť z hľadiska maloletej efektívna, resp. účelná závisí jednak
od kvality, resp. podmienok daného zariadenia, ako aj od kvality spolupráce medzi rodičmi maloletej a
daným zariadením. Pre maloletú by nebol dobrý nesúlad medzi rodičmi a daným zariadením.

12. Na vysvetlenie svojich záverov znalec na pojednávaní súdu dňa 09.07.2021, na záveroch ktorého

napriek námietkam vzneseným zo strany rodičov v plnom rozsahu zotrval uviedol, že maloletú vyšetroval
tri hodiny. Čo sa týka námietok poukázal na konkrétne state v posudku od str. 20, predovšetkým na
osobnostné charakteristiky maloletej, ktoré môžu byť ovplyvnené jednak geneticky a jednak zážitkami
z prvého roku života. Čo sa týka slabšieho intelektu výsledky testu mohli byť ovplyvnené slabšou
motiváciou, ktorá môže byť v spojitosti s Z.aloletá má vo všeobecnosti problémovú povahu. Cez

psychoterapiu sa však môže naučiť s touto povahou zaobchádzať lepšie než doteraz. Podľa výsledkov
testu nemá vnútorne silnú pozitívnu vzťahovú väzbu k rodičom, čo však nevylučuje, že toto navonok
prezentuje odlišne. Bez svojho pričinenia má menej stabilnú povahu. Umenie rodičovstva spočíva v
balansovaní na hrane medzi podporou a konfrontáciou, keďže dieťa bez dostatočnej podpory môže
neskôr trpieť nedostatkom istoty, no bez dostatočnej konfrontácie nevie neskôr v živote samostatne

fungovať. Toto v tomto konkrétnom rodinnom prostredí však nefunguje, keďže maloletá nevníma nutnosť
dodržiavania istých princípov. Čo sa týka porúch správania do 18 rokov môžeme hovoriť o vývinových
tendenciách. Neskôr sa tieto poruchy správania často prejavujú ako poruchy osobnosti. Maloletá H. má
v rodinnom prostredí zmätok, keďže je konfrontovaná s dvomi svetmi. S jedným bezhraničným, ktorý pre
ňu predstavuje mama a s druhým menej chápajúcim, ktorý predstavuje otec. Za momentálnej situácie

pre ňu preto považoval za najvhodnejšie zostať v ústavnom zariadení. U rodičov z hľadiska ich možnej
budúcej perspektívy zmeny postoja vnímal skôr trvalé osobnostné charakteristiky. Pre dieťa môže byť
dobré pokiaľ má síce odlišných rodičov, avšak vníma, že sa vzájomne akceptujú. Pokiaľ je však medzi
nimi rozkol a vníma, že inakosti sa netolerujú, svet dieťaťa sa štiepi na dva. Na doplňujúcu otázku
súdu ohľadom uvedomovania si následkov svojho správania u maloletej znalec uviedol, že maloletá

vie testovať realitu. Tak ako však konštatoval v posudku je silne zameraná na uspokojenie svojich
momentálnych potrieb, pričom tlak potreby ovládne jej vôľovú zložku. Jednoznačne je usmerniteľnejšia
v zariadení, kde tak ako správne poznamenal otec, môže byť motivovaná kolektívom rovesníkov. Podľa
jeho názoru rodičia nie sú schopní zabezpečiť v domácom prostredí intenzívnu a hlavne efektívnu
psychoterapiu. Ústavné zariadenie maloletej poskytne jednak hranice a jednak psychologické vedenie,

pod ktorým dôjde k emočnému ošetreniu. V kontexte toho, že matka odôvodňovala posledné problémy
maloletej práve predchádzajúcimi systémovými zlyhaniami a nedostatočnou podporou znalec podotkol,
že Z. predstavuje neurobiologickú záležitosť, pričom bežne deti s takouto diagnózou chodia do školy.

13. Zo správy Y. strediska S. - centrum pre deti a rodiny, G. č. 6, H. zo dňa 03.07.2020 podanej v

rámci kontroly výchovného opatrenia nariadeného v konaní sp. zn. 22P/158/2018 súd o. i. zistil, že čo
sa týka spolupráce s rodinou bola spolupráca s matkou maloletou veľmi komplikovaná, napriek tomu,
že sa obaja rodičia poctivo zúčastňovali na všetkých sedeniach s odborným personálom. Neprejavila
najmenšiu snahu o zmenu výchovného prístupu k dcére, nebola ochotná alebo schopná ani len počúvať,skákalasústavnedoreči,nenechalapersonáldopovedaťmyšlienku,popieralafakty.H.podľanejnemala
nadváhu, nepila alkohol, neskúšala drogy, netúlala sa... Nekriticky svoju dcéru obhajovala a obviňovala
všetko a všetkých, ktorí za H. situáciu môžu. Na požiadanie, aby nechala odborných pracovníkov

dohovoriť, reagovala krikom a na záver ešte vzniesla obvinenie, že jej nedali slovo. Keďže žiadny
problém nepripúšťala a bola presvedčená, že hlavná je láska k dieťaťu a nič iné nie je dôležité, nebolo
možné dosiahnuť zmenu v jej postojoch a výchovnom prístupe. Otec mal vecnejšiu komunikáciu. S. sa
H. prísľubu, že sa po návrate domov jej správanie zlepší, čom mu odmietla dať. Telefonicky maloletá
kontaktovala aj stará mama z otcovej strany. Druhá stará mama pani zo strany matky jej písala listy,

ktoré boli plné kritiky, obviňovania a nevhodných vyjadrení na adresu jej otca. V situácii, kedy sa snažili
obnoviť rešpekt dieťaťa voči rodičom a posilniť ich autoritu, boli takéto vyjadrenia na adresu otca krajne
nevhodné, preto tieto listy vrátili matke. Starej matke sa to telefonicky snažili vysvetliť, ale narazili na
nepochopenie, nekritické a jednostranné videnie celej situácie, ako aj nepresné až skreslené vnímanie
faktov. Atmosféru v rodine hodnotili celkovo ako veľmi zlú plnú nenávisti, krívd, obviňovaní a nesúladu.
Nakoľko H. absolútne nerešpektovala rodičov a odmietala dodržiavať pravidlá, vnímali jej návrat do

rodiny v danom čase za krajne ohrozujúci pre jej zdravý fyzický a psychický vývin. Rodičia neboli v
tom čase schopní riešiť svoje partnerské problémy mimo dieťaťa, nemali záujem o párovú terapiu,
v prístupe k dcére boli nejednotní, ich výchovné pôsobenie nemalo pravidlá a hranice. V súvisiacej
psychologickej správe sa uvádzalo, že rodičom sa ani po početných odborných intervenciách nepodarilo
vybudovať jednotný dôsledný výchovný prístup s jasne vymedzenými pravidlami, pričom je zrejmé, že

z takéhoto protichodného rodičovského prístupu vyplýva pocit neistoty, nedostatok bezpečia a potreba
úniku dieťaťa z konfliktnej situácie.

14. Z neskoršej správy tohto zariadenia zo dňa 28.07.2021 ku konaniu sp. zn. 22P/67/2020 vyplynulo,
že maloletá H. stále chápala svoj pobyt v zariadení ako dočasný a jeho termín ukončenia očakávala

vo februári 2021, keď sa malo rozhodovať o ďalšom riešení jej situácie. Keďže nedokázala sama
kriticky posudzovať a uvedomovať si vlastné problémové správanie, nepripúšťala, že by nemala odísť
do domácej starostlivosti. Navyše v tomto období prebiehalo dištančné vyučovanie, takže nemala
negatívne podnety z okolia, ktoré by ju podnecovali k problémovým formám správania ak v minulosti.
Bola veľmi sklamaná, že na februárovom pojednávaní bolo pojednávanie odročené a to vyvolalo zlom

v jej správaní. Prestala byť motivovaná, čo sa najmarkantnejšie prejavilo na jej správaní. Poľavila
v školskej príprave, zhoršila sa komunikácia, prístup k plneniu základných povinností spojených s
bežnými činnosťami a fungovaním v kolektívnom zariadení, rada sa vyhla akýmkoľvek povinnostiam.
Toto bolo jasným znakom toho, že jej správanie dokáže byť vysoko účelové. Pokiaľ nemá negatívne
podnety z okolia, dokáže správanie korigovať podľa očakávaní v momentálnej situácii. Ešte sa čiastočne

zmobilizovala pred stretnutím a vyšetrením u súdneho znalca, od ktorého si veľa sľubovala. Následne
ale pochopila, že to nebude také jednoduché a rýchle a naďalej pokračovala vo svojej rezignácii. V
prvom polroku 7. ročníka mala uspokojivé výsledky. Avšak bola potrebná neustála kontrola, pretože rada
venovala svoju pozornosť podružným činnostiam (surfovanie na internete, hranie sa, sťahovanie hudby
a pod.) Keď sa začalo prezenčné vyučovanie mala problémy s prípravou do školy. Snažila sa vyhnúť

plneniu povinností. Pri priebežnom hodnotení dostala v škole aj písomné napomenutie. Hneď prvé
dni obnovenej školskej dochádzky začala opakovať nevhodné správanie - fajčenie, neskoré príchody
zo školy, klamstvá, ignorovanie pravidiel a autorít. V kolektíve nemala žiadnu kamarátku, ktorú by
preferovala a postupne sa mierne separovala, čo však ostatné deti rešpektovali, lebo ich vzťah k nej bol
recipročný. Jej kamarátstva boli založené na tom, kto ju dokázal tolerovať s jej neustálym prezentovaním

zážitkov z minulosti. Keďže ostatné deti mali odmietavý postoj k jej zážitkom a právaniu, ostala vylúčená
z kolektívu. S odborným personálom síce neprichádzala do priamych verbálnych konfliktov, ale svojim
ignorantským prístupom dokázala vyvolávať rozladenie, pretože jej konanie bolo v konečnom dôsledku
v neprospech celej skupiny. Vyhýbala sa povinnostiam, bolo potrebné neustále nabádanie a kontrola.
Matka po uvoľnení epidemiologických opatrení H. pravidelne navštevovala. Ešte počas sprísnených

pravidieljejpravidelnetelefonovalaanosilajejveci,ktoréodnejH.žiadala.Otcovkontaktbolsporadický,
ale tiež ju navštívil aj osobne. Zo záveru správy vyplynulo, že mal. H. mala stále problémy s reguláciou
svojho správania. Neustále prekvapovala svojimi úvahami o tom, že žije pre to, aby mohla nadviazať na
svoj predchádzajúci život v partii s benevolentnými pravidlami. Akoby si príliš reálne uvedomovala, že jej
matka vo svojej „bezhraničnej láske“ jej umožní takýto spôsob života. Určite je ešte potrebná intenzívna

práca na rodičovských zručnostiach rodičov, hlavne na jednoznačnom spoločnom určovaní hraníc a ich
kontrole.15. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že cez 30 rokov pracuje ako lekárka. Lieči prevažne starých ľudí,
v poslednom čase pracuje na covidovom oddelení, nemá čas, keďže zachraňuje životy. Čo sa týka
výchovného opatrenia, sami s manželom navštevovali Dr. V., I.. C., taktiež Dr. D. a A. ako dar, môžu

sa teda zase pozhovárať so psychológom. S manželom majú vzácny vzťah, majú sa radi za roky, čo
sú spolu všetko prekonali, čo odovzdali H.. Ona sa o nich pozitívne vyjadruje, čo je aj ich zásluhou a
veľmi si to cení, keďže to považuje za dôležité. Je ale prirodzené, že sa časom mení jej postoj voči
okoliu aj realita vzhľadom k tomu, že prekonáva pubertu. Z ústavného zariadenia bola u rodičov na
veľkonočných prázdninách, kedy s ňou nemali žiaden problém. To, že sa nechcela vrátiť do zariadenia

je kvôli tomu, že ústavnú starostlivosť vníma ako represáliu a pokiaľ má konajúca sudkyňa postoj, že
ústavná starostlivosť je úžasná, je tento jej postoj mylný. H. je vysoko citlivé, inteligentné a láskavé dieťa,
čo je tiež ich zásluha. Ak by bola zle vychovaná, chodila by po uliciach, fetovala a mala iné problémy,
ale to už nerobí. Ona to ale nikdy ani nerobila, mala problémy iba s alkoholom, drogy nikdy nebrala
Chce študovať na vysokej škole, pretože celá jej rodina je vysokoškolsky vzdelaná. Uviedla, že môže
chodiť na výchovné opatrenie, ale myslí si, že ich vina v tom nie je. Vina bola v tom, že H. narazila s

tým, čo jej odovzdala vonku na skutočnosť, ktorá nie je taká pozitívna. V záverečnej reči uviedla, že
podľa nej súd nedáva šancu dieťaťu. Kto má mať H. rád ak nie jej matka? V tomto konaní je jej vyčítané,
že ju miluje a že sa jej veľmi venuje. H. mala hranice vždy, čo je zrejmé aj z toho, že z nej vyrástol
citovo založený človek a toto je podľa nej základom rodičovského prístupu do života. Dobrovoľne sami
s manželom navštívili viacerých psychológov, ale preto, aby manžel pochopil, že ho H. ľúbi a on jej

má lásku opätovať. Napriek návštevám viacerých psychológov jej nikto konkrétne nepovedal, ako inak
má pristupovať k dcére a v čom zmeniť svoj prístup. Poruchy so spánkom mala H. vždy, a teda ona
ako matka nemohla iné iba jej vysvetľovať, že nemôže telefonovať a má spať. Kto ju ale vrátil späť na
správnu cestu? Nesúhlasíla s tým, keď jej znalec navrhoval, aby H. napr. nedala telefón, keď sa vrátila
neskoro, keď má za to, riadiac sa všetkými psychologickými príručkami, že dieťaťu v adolescencii je

potrebné predovšetkým vysvetľovať. Má tiež za to, že súd znehodnocuje celú ich rodičovskú prácu, ktorú
hádže na smetisko, keď konštatuje, že za H. problémami bolo ich (rodičovské) zlyhanie. Podľa nej to
nebolo ich zlyhanie, ale dôsledok adolescencie a keďže dieťa bolo schopné sa vrátiť, svedčí to o tom,
že ich výchova nebola nesprávna.
16. Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že jediné výchovné opatrenie, ktoré je ochotný akceptovať

je podľa zákona o sociálnej kuratele, podľa ktorého by mal kurátor navštevovať pravidelne výchovné
zariadenie a vyhodnocovať ho. Za celú dobu, čo je H. v ústave bola kurátorka pritom v krízovom
centre iba raz a raz v M. centre v F. I.. Trval s manželkou na tom, aby sociálna kuratela urobila
prípadovú konferenciu v mieste pobytu, kde by celú situáciu prebrali. Z jeho pohľadu je to jediné
výchovné opatrenie, ktoré by som akceptoval, keď poukázal aj na fluktuáciu na úrade práce, čo zhoršuje

spoluprácu, pričom sa nevie na úrad dopracovať ani osobne a pokiaľ sa dožaduje stretnutia, tak
ho neprijmú. Inak v plnom rozsahu stojím za všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní proti
nariadenej ústavnej starostlivosti. Podľa neho za všetkými problémami maloletej je narušené mentálne
zdravie dcéry. Odvodil to od toho, že nespí. Teraz je v puberte a má vysokú emotivitu, ale aj fajčí a má
podozrenie na Z., trpí vnútorným napätím, je nervózna a podráždená. Je roztržitá, podráždená, stráca

veci, nevie ich nájsť. Postoj súdu vníma tak, že ich s manželkou vníma ako psychopatov, ktorí si ničia
decko. Mal za to, že žiadne výchovné opatrenie nebude fungovať kým sa dcéra neuzdraví. Pripustil,
že má srdečnejší vzťah s manželkou. On chcel dieťa zdravé a biele, aby sa na nich podobalo a tiež
prispôsobivé, čo žiaľ nie je. Tiež je pravdou, že ich s manželkou rozhádali výchovné problémy s dcérou,
keď ich začala vykazovať. Je pravdou, že každý z nich je iný, čo je ale normálne. Manželka si dcéru stále

ťahala, obhajovala ju, ale nedorozumenia medzi nimi neboli také, ktoré by napáchali takú škodu, aby
sa H. tak otočila a mala také závažné poruchy správania. Výchovné opatrenie teda odmietol. Najskôr
je potrebné poriešiť dcéru a jej spôsobilosť, až potom nás. Už navštívili všelijakých psychológov. Pokiaľ
by odvolací súd potvrdil ústavnú starostlivosť, tak asi by to už vzdal a nechá na štát, aby sa o dieťa
postaral, keď aj adopcia bola z jeho pohľadu podvodná, keďže neboli informovaní o tom, že biologická

matka H. bola v reedukačnom zariadení a že fajčila aj v tehotenstve. Toto sa mu potvrdilo aj teraz, keďže
viem, že H. bola v kontakte s biologickou matkou, ktorá stále fajčí a fajčila aj pri ďalších deťoch. im bolo
povedané, že jej biologická matka bola v detskom domove, čo je rozdiel oproti reedukačnému centru,
a že otec je neznámy. Cíti sa byť teda týmto poškodený. Nemali proste na to, aby sme zvládli výchovu
dieťaťa s jej predispozíciou a keby to vedel vopred je možné, že by som do toho nešiel. Pripustil, že vo

výchove boli s manželkou nejednotní, ale trval na tom, že to nemá vplyv na výchovné problémy dcéry,
za ktorými je jej zdravotný mentálny stav, čo odvodzoval z toho, že bola hospitalizovaná na psychiatrii,
pričom z lekárskych správ vyplýva, že nemá náhľad nad svojim konaním a správaním, má mentálnu
subnormu atď.. Ďalej vyčítal súdu, že v konaní o zmenu výchovného opatrenia resp. nariadenie ÚSnenariadil psychiatrické vyšetrenie aj maloletej, ale iba rodičom. Z jeho pohľadu teda ich nezhody s
manželkounemalitakýhlbokývplyvnato,abyichdcérasasprávalatakakovykazovala-nespala,fajčila,
chodila poza školu, mala problémy s alkoholom, pričom napriek tomu, že registroval spätnú väzbu, tak zo

znaleckého dokazovania ako aj predchádzajúceho výchovného nikto mu toto jeho presvedčenie zatiaľ
nevyvrátil.
17. Kolízny opatrovník navrhol rodičom nariadiť výchovné opatrenie a to na M. poradensko -
psychologických služieb, B. G., G. X v H., kde by rodičia mali nadviazať pravidelnú spoluprácu so
psychológmi. K dispozícii bude súčasne aj sociálna kurátorka, ktorá ma na starosti maloletú a teda bude

možno rodičom sprostredkovať podrobné informácie o dieťati. Máme za to, že odborná intervencia s
cieľom, ktorý bol deklarovaný súdom by bola predovšetkým prínosom pre samotnú maloletú, keďže
je zrejmé, že pri návrate do domáceho prostredia sa vždy vzhľadom na dvojkoľajnosť vo výchove a
problémovú komunikáciu rodičov prejavili závažné výchovné problémy. Čo sa týka rozsahu výchovného
opatrenia navrhli minimálne 60 intervenčných hodín, hoci by bolo optimálne, aby rodičia absolvovali
poradenstvo čo najčastejšie, možno aj raz do týždňa. Konkrétnu frekvenciu je potrebné ponechať v

réžii referátu vzhľadom na jeho kapacitné možnosti a tiež s možnosťou prihliadnutia na prístup, ktorý
zvolia rodičia. Pokiaľ by súd zvažoval obmedziť výchovné opatrenie časovo na polroka, potrebná doba
intervencie bude minimálne 30 hodín, pričom jedno stretnutie trvá 1,5 - 2 hodiny.
18. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorá vstúpila do predmetného konania uviedla,
že výchovné opatrenie by rodičia nemali vnímať ako trest, ale ponúknutú pomoc zo strany štátu za

účelom zlepšenia ich rodinných pomerov a vytvorenia podmienok na zlepšenie rodinnej situácie. V
žiadnom prípade nejde o trestanie rodičov ani o ich obviňovanie. V každom prípade navrhla nariadenie
avizovanéhovýchovnéhoopatreniapričomzdôraznila,žejehocieľomniejetrestať,alepomôcťknávratu
maloletej do rodinného prostredia.
19. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
20.Náhradnoustarostlivosťoujezvereniemaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostiinejfyzickejosoby
než rodiča, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť (§ 44 ods. 3 Zákona o rodine).

21. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k

náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

24. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.25. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

26. V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že
nakoľko výchovné opatrenie uložené uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa
28.02.2020 nesplnilo svoj účel tak vo vzťahu k maloletej, nad ktorou zatiaľ neprávoplatne nariadil
ústavnú starostlivosť, ale vychádzajú zo správa zariadenia, v ktorom sa opatrenie realizovalo, ako

aj z ostatného obsiahleho dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 22P/67/2020 ani vo vzťahu k jej rodičom, súd v súlade s ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine
pristúpil o opakovanom uložení výchovného opatrenia, avšak v inom zariadení, nakoľko maloletá bola
medzičasom umiestnená na základe neodkladného opatrenia do Reedukačného centra F. I., v ktorom
bola medzičasom meritórnym rozhodnutím nariadená aj ústavná starostlivosť. K uloženiu výchovného

opatrenia súd pristúpil predovšetkým z dôvodu, že bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti
rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti, predstavuje táto forma náhradnej starostlivosti (rovnako
ako neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn. XXPPom/XX/XXXX podľa § 365 ods. 1 CMP, ku
ktorému súd pristúpil z dôvodu ohrozenia života a zdravia a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, kvôli
túlaniu po nociach, neexistentným pravidlám, neplneniu si povinnej školskej dochádzky, v ktorej situácii

sa maloletá ocitla v dôsledku nezvládnutých rodičovských kompetencií) aj s poukazom na ust. § 44
ods. 1 Zákona o rodine dočasné opatrenie nahrádzajúce osobnú starostlivosť rodičov. V danom prípade
však s poukazom na predchádzajúcu rodinnú anamnézu bez dosiahnutia účelu predchádzajúceho
výchovného opatrenia uloženého rodičom, ktorým by malo byť zlepšenie ich rodičovských kompetencií
a predovšetkým odstránenie zásadných diskrepancií v ich individuálnych rodičovských prístupoch k

maloletej, čo je pre maloletú mimoriadne mätúce a bez pevne stanovených hraníc a jednotného
rodičovského vedenia skĺzava v domácom prostredí veľmi rýchlo k správaniu, ktorým dochádza k
vážnemu narúšaniu jej zdravého osobnostného psycho-fyzického vývoja. Hoci je nesporné, že výchovné
problémy s maloletou súvisia aj s jej osobnostnými a charakterovými špecifikami, súd zdôrazňuje,
že vzhľadom na dĺžku odborného pozorovania maloletej v ústavných zariadeniach, či už vo forme

výchovného opatrenia, alebo na základe neskoršej neodkladnej úpravy, ako aj vzhľadom na vyšetrenia
znalca z odboru detskej psychológie v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/67/2020, ktorý mal možnosť
v prípade zistenej psychopatológie upozorniť súd na možný chorobný základ výchovných problémov
s maloletou, s prihliadnutím na adaptáciu a fungovanie maloletej v režimovom zariadení s pevne
stanovenými pravidlami je zrejmé, že ich primárnou príčinou je všetkými subjektmi konštatované

nepriaznivé pôsobenie domáceho výchovného prostredia. Súd má teda za to, že je predovšetkým
v záujme možnosti potenciálneho návrhu maloletej do domáceho prostredia do starostlivosti svojich
rodičov, ktorí nesú v prvom rade zodpovednosť za zdravý vývin svojho dieťaťa, pristúpiť k opakovanému
nariadeniu výchovného opatrenia, resp. k zmene predchádzajúceho výchovného opatrenia uloženého
rodičom maloletej H. bez jeho konkrétneho časového vymedzenia s cieľom možnosti efektívnejšej

a intenzívnejšej odbornej spolupráce s rodičmi a to práve na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde prichádza do úvahy aj spolupráca so sociálnou
kurátorkou, majúcou na starostlivosti ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletou, čo do budúcna
umožní dosiahnutie potrebnej spätnej väzby a vzájomné prepojenie a informovanosť opatrení, ktoré
majú smerovať predovšetkým k sanácií rodiny a k umožneniu návratu dieťaťa do jeho prirodzeného

rodinného prostredia.

27. Súd zdôrazňuje, že k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletou pristúpil z dôvodu, že rodičia
už po dlhšiu dobu vzhľadom na ich rozpor v prístupe a výchovných metódach výchovu maloletej
nezvládali,pričomponechaniemaloletejvichstarostlivostibyboloohrozujúcezhľadiskazdraviaaživota

maloletej. Maloletá H. dlhodobo odmieta rodičovskú autoritu a v domácom prostredí aj autoritu školy,
ktorú v starostlivosti rodičov dlhodobo nenavštevovala. K náprave nedošlo ani po predchádzajúcom
absolvovanom výchovnom opatrení vo forme pobytu v centre odbornej diagnostiky a následnému
umiestneniu neodkladným opatrením do krízového strediska, čo sa jednoznačne prejavilo v čase pozrušení neodkladnej úpravy a návrate do domáceho prostredia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z
ktorého musela byť maloletá novou neodkladnou úpravou vyňatá už po mesiaci ignorácie školskej
dochádzky a akýchkoľvek pravidiel, čo rodičia neboli schopní u maloletej vlastnými silami dosiahnuť.

Vzhľadom na predchádzajúcu rodinnú anamnézu a psychologický profil dieťaťa vyplývajúci zo
znaleckého posudku, na závery ktorého súd v rozhodnutí o nariadení ústavnej starostlivosti v plnom
rozsahu poukázal, súd neakceptoval argument matky, že na správanie dieťaťa v období od 20.05.2021
do 24.06.2021 nemala objektívne dosah z dôvodu hospitalizácie a ani dôvodenie sklamaním dieťaťa
v dôsledku náhodného vypočutia rozhovoru otca s kolíznym opatrovníkom, v ktorom iba deklaroval

svoj dlhodobý a dieťaťu známy postoj. Uvedené tvrdenia matky súd vyhodnotil ako svedčiace o jej
pretrvávajúcej nedostatočnej kritičnosti k situácií a zlyhaniam tak svojim, ako aj samotného dieťaťa,
z ktorého dôvodu sa nedá bez posunu v postoji matky pri návrate maloletej do domáceho prostredia
očakávať žiaden pozitívny progres v správaní dieťaťa, ktorému rodičia nedokážu vymedziť zdravé
hranice. Maloletá opätovne okamžite po návrate do domáceho prostredia začala fajčiť a vzhľadom
na návrat k túlaniu po nociach nie je možné vylúčiť, že opätovne hrozilo riziko návratu k požívaniu

alkoholických nápojov, ktoré skutočnosti vzhľadom na jej vek a obdobie jej aktívneho fyzického a
psychického vývoja je v absolútnom rozpore s jej najlepším záujmom a predstavuje mimoriadne vážnu
hrozbu pre jej všestranný zdravý vývin. Pokiaľ matka apeluje na citlivosť maloletej a jej citovú väzbu
na matku, v prípade hlbšieho emočného prežívania by sa práve dalo predpokladať, že dieťa nebude
chcieť využiť neprítomnosť matky na to, aby jej opätovne spôsobilo problémy. Tak ako konštatoval

znalec sú však vzťahy dieťaťa založené ani nie na citovom prežívaní, ale na pragmatizme. Práve z
tohto dôvodu v domácom prostredí využíva nastavenie matky, resp. rodičov, ktorí sa nedokážu dohodnúť
vo svoj prospech. U maloletej v starostlivosti rodičov dochádzalo dlhodobo a opakovane napriek
predchádzajúcim viacerým deklaráciám maloletej pod tlakom prijatých opatrení zo strany sociálnej
kurately či súdu, že sa zmení k závažným výchovným problémom /záškoláctvo, požívanie alkoholických

nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod./ ktoré rodičia vzhľadom na ich osobné rodičovské
kompetencie a tiež vzhľadom na osobnostnú výbavu maloletej nedokážu žiadnym spôsobom korigovať
a dieťa zvládnuť. Hoci súd spoločne so znalcom rozhodne nespochybňoval snahu rodičov o čo najlepšiu
výchovu, je zrejmé, že ich osobnostné nastavenie a schopnosti nepostačujú na výchovu dieťaťa so
špecifikami maloletej, ktoré obšírne a výstižne opísal vo svojom posudku súdom ustanovený znalec,

ktorý sám odporučil z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej ústavnú starostlivosť. Súd už v meritórnom
rozhodnutí o ústavnej starostlivosti zdôraznil, že v zmysle § 44 Zákona o rodine táto predstavuje
dočasné opatrenie, ktoré nahrádza osobnú starostlivosť rodičov, pričom spolupráca rodičov s ústavných
zariadením s cieľom dosiahnutia čo najefektívnejšej a účelnej ústavnej starostlivosti je nielen očakávaná
adôležitá,alepriamnutná.Uvedenésatýkaajposkytovaniacitovéhozázemiamaloletejzostranymatky,

keď však aj ďalším výchovným opatrením rodičom, konanie o ktorom súd začal opätovne z úradnej
povinnosti budú mať obaja rodičia možnosť zlepšiť svoje výchovné kompetencie, čo je nevyhnutným
predpokladom na možný budúci návrat maloletej do domáceho prostredia bez ďalšieho závažného
ohrozenia jej zdravia a výchovy.

28. S poukazom na vyššie uvedené je cieľom nariadeného výchovného opatrenia, ku ktorému súd
v záujme maloletej pristupuje týmto opatrením uloženým jej rodičom, pracovať na ich rodičovských
kompetenciách, predovšetkým na budovaní ich dôsledného jednotného výchovného prístupu s jasne
vymedzenými pravidlami výchovy.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

30. Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie

podal (§ 125 ods. 3 CSP).