Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8314207012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a

členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: K. A.B., R..
XX.XX.XXXX, D. J.. R. XXX/XX, J. R. P., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Gdovinom, Kalininova
675,Humenné,protižalovanému:X..K.A.,R..X.X.XXXX,D.J..R.XXX/XX,J.R.P.,zastúpenémuJUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
17C/139/2014-341 zo dňa 1.10.2020 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:

„Dobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobkyneažalovanéhopatrímajetok,ktorýsúdvyporiadavatakto.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e hnuteľné veci v zostatkových hodnotách:
- obývačkové skrinky 180 eur

- 2 ks kobercov 10 eur
- farebný televízor N. 456 eur
- automatická práčka 182 eur
- detská posteľ 50 eur
- písací stolík so stoličkou 30 eur
- nočné lampy 2 ks 70 eur
- kuchynský robot 50 eur

- ratanové skrinky 30 eur
- sada pohárov a príborov 100 eur
- kreslo a taburetka 50 eur
- vešiaková stena 80 eur
Spolu hnuteľné veci v hodnote 1 288 eur.

Zostatok na účte č. XXXXXX XXXXXXXXXX vedený v N. D. O.. I.. D. vo výške 992 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j hnuteľné veci:
- umývačka riadu 100 eur
- chladnička s mrazničkou 30 eur- čistička a úpravovňa vody 100 eur
- plynový sporák, rúra, digestor 100 eur
- mraznička 50 eur

- rádio 5 eur
- kuchynský stôl a stoličky 50 eur
- manželská posteľ 100 eur
- nočné stolíky 5 eur
- koberce v spálni 5 eur

- skrine v spálni 50 eur
- farebný televízor 50 eur
- posteľ v detskej izbe 50 eur
- koberec v detskej izbe 10 eur
Spolu hnuteľné veci v hodnote 705 eur.

Zostatok na účte č. XXXXXXXXXX vedeného v B. D. I. O.. I.. D. vo výške 63,21 eur.

Nehnuteľnosti:
- rodinný dom č. XXX, postavený na parcele C-KN č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX kat. územie J. R.
P., spolu s príslušenstvom, v hodnote 77 440,22 eur,

- parcelu C-KN č. XXX - záhrady o výmere 1195 m2 zapísanú na LV č. XXX kat. územie J. R. P., v
hodnote 9 643,65 eur,
- parcelu C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, zapísanú na LV č. XXX kat.
územie J. R. P., v hodnote 5 287,70 eur,
- parcelu C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísanú na LV č. XXX kat.

územie J. R. P., v hodnote 2 335,30 eur,
- parcelu C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, zapísanú na LV č. XXX, kat.
územie J. R. P., v hodnote 1 246,30 eur.
Spolu nehnuteľnosti v hodnote 95 953,17 eur.

Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť zostatok úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania Bratislava č.
XXX/XXXX/XXXX vo výške 10 939,69 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť zvyšok úveru B. D. P. W. and I. a. s. D., poskytnutého na základe

Zmluvy o úvere č. XXXXXXX/HVXX/XXX z 20.4.2005 vo výške 11 457,43 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 46 961,82 eur na vyrovnanie jej zaniknutého podielu
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu vo výške 165,42 eur, na účet Okresného súdu Humenné
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Po vykonanom dokazovaní s poukazom na ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150, § 853 ods. 1
Občianskehozákonníka(ďalejOZ)malsúdprvejinštanciezapreukázané,žestranysporubolimanželmi
a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/117/2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2012. Strany sporu sa na vyporiadaní BSM nedohodli, nenavrhli
ani nepredložili žiadne dôkazy, že by sa niektorý z manželov výraznou mierou zaslúžil o nadobudnutie

spoločných vecí alebo sa výraznejšie staral o rodinu a chod spoločnej domácnosti a ani skutočnosť,
že by jeden z manželov zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok vlastné finančné prostriedky.
Žalovaný síce uvádzal, že po rozvode manželstva zhodnotil rodinný dom, ktorú časť domu, v akej miere
mal zhodnotiť a ani akú výšku finančných prostriedkov investoval však nepreukázal. Súd prvej inštancie
zároveň prihliadol na skutočnosť, že žalovaný výlučne sám nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM, užíva

minimálne od roku 2012 a teda, ak investoval finančné prostriedky do údržby nehnuteľností, tak iba pre
svoj vlastný účel. Naopak žalobkyňa je od uvedenej doby z užívania nehnuteľností vylúčená. Preto súd
prvej inštancie vyporiadal BSM tak, že podiely oboch manželov sú rovnaké.3. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že predmet BSM tvoria hnuteľné veci tak, ako sú uvedené
vo výrokovej časti jeho rozsudku. Zohľadnil, že strany sporu sa dohodli na tom, ktoré hnuteľné veci
tvoria predmet BSM, aj na tom, ako majú byť prikázané do výlučného vlastníctva strán sporu. Pokiaľ

ide o zostatkové hodnoty, strany sa nedohodli len na 3 položkách, a to na obývačkových skrinkách,
farebnom televízore a automatickej práčke. Pri obývačkových skrinkách žalovaný udával zostatkovú
hodnotu 500 eur a žalobkyňa 180 eur. Keďže žalovaný nepreukázal zostatkovú hodnotu týchto skriniek
žiadnym listinným dôkazom a žalobkyňa uviedla, že skrinky boli zakúpené v roku 2005 za nadobúdaciu
hodnotu 300 eur, tak pri amortizácii, na základe amortizačných tabuliek, ktoré žalobkyňa predložila,

prvoinštančný súd určil zostatkovú hodnotu obývačkových skriniek na sumu 180 eur. Ohľadne farebného
televízoraN.žalovanýneuviedolžiadnuzostatkovúhodnotuažalobkyňauvádzalanadobúdaciuhodnotu
600 eur, pričom uviedla, že bol zakúpený v roku 2011. Podľa amortizačných tabuliek je amortizácia 12
% ročne, celkovo 24 % z nadobúdacej ceny. Prvoinštančný súd určil zostatkovú hodnotu farebného
televízora na sumu 456 eur. Ohľadne automatickej práčky žalovaný navrhol zostatkovú hodnotu 200 eur
a žalobkyňa 182 eur, keď vychádzala z nadobúdacej hodnoty 240 eur a roku nadobudnutia 2011. Podľa

amortizačných tabuliek je ročná amortizácia 12 % a pri dvoch rokoch vlastníctva do zániku BSM je to
24 %, čo predstavuje zostatkovú hodnotu 182 eur, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz
o inej zostatkovej hodnote. Ostatné hnuteľné veci súd prvej inštancie vyporiadal tak, že ich prikázal do
výlučného vlastníctva strán podľa ich vzájomnej dohody s tými zostatkovými hodnotami, na ktorých sa
strany dohodli.

Medzi stranami sporu neboli sporné ani aktíva - zostatky na účtoch ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode. Zostatok na účte žalobkyne bol 992 eur a zostatok na účte žalovaného 63,21 eur. Súd
akceptoval obranu žalovaného v tom, že v mesiaci september 2012 vybral z účtu celkovo 600 eur,
ktoré použil na bežnú spotrebu v domácnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie je suma 600 eur
akceptovateľná ako náklad na zabezpečenie osobných potrieb na jeden mesiac.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to rodinného domu č. XXX, postaveného na parcele C-KN XXX/X, zapísaného na
LV č. XXX kat. územie J. R. P., spolu s príslušenstvom a parciel C-KN XXX, XXX/X, XXX/X a
XXX/X. Strany sa nevedeli dohodnúť na zostatkových hodnotách týchto nehnuteľností, ani na tom,
komu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti od rozvodu

manželstva užíva výlučne žalovaný, ktorý tvrdil, že po následkoch autonehody si bývanie v tomto
rodinnom dome prispôsobil tak, aby vyhovovalo jeho zdravotnému stavu. Keďže sa stranám sporu
nepodarilo nehnuteľnosti odpredať počas trvania sporu o vyporiadanie BSM, prvoinštančný súd tieto
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaný
tietonehnuteľnostiodrozvoduužívaanesúhlasilsosumu48.000eur,ktorúmuchcelažalobkyňavyplatiť

ako náhradu za jeho zaniknutý podiel v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva.
Súd sa nestotožnil ani s návrhom žalovaného, aby nehnuteľnosti boli ponechané v podielovom
spoluvlastníctve strán, lebo tým by sa spornosť vlastníckeho práva nevyriešila. Nebolo účelné, aby
po skončení tohto konania museli strany sporu viesť ďalší súdny spor o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva.Žalovanýažnaposlednompojednávanívzáverečnejrečiprostredníctvom

jeho právneho zástupcu navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Tento
návrh nemohol byť súdom prvej inštancie akceptovaný z vyššie uvedených dôvodov a preto prikázal
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného.
Medzi stranami bol zásadný rozpor o cene nehnuteľností a preto aj navrhli, aby súd pribral do konania
znalca. Znalecký posudok vypracovala znalkyňa X.. K., ktorá hodnotu nehnuteľností určila na sumu

95.953,17 eura. Žalovaný predložil do konania aj stanovisko X.. C. Q., ktorý cenu nehnuteľností stanovil
na sumu 69.771 eur, z toho dom 55.000 eur, pozemky - zastavané plochy 8.796 eur a záhrady 5.975
eur. Súd prvej inštancie však tento odhad neakceptoval, pretože v ňom chýba ohodnotenie vonkajších
úprav a príslušenstva tak, ako je tomu v znaleckom posudku X.. K.. Rovnako tak prvoinštančný
súd neakceptoval ani stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností spoločnosťou T. W., I..W..V..,

ktorá určila hodnotu nehnuteľností na sumu 76.970 eur. Neuviedla však, akú hodnotu má samotný
dom, akú príslušenstvo a akú hodnotu majú pozemky, pričom rovnako ako u X.. Q. chýba ocenenie
vonkajších úprav. Súd prvej inštancie skonštatoval, že cena nehnuteľností určených či už X.. Q. alebo
spoločnosťou T. W., I..W..V.. je nižšia než suma 88.000 eur, za ktorú bolo možné nehnuteľnosti v
priebehu sporu predať, pretože žalobkyňa zabezpečila záujemcov a vyhotovila aj predlohu kúpnej

zmluvy. Žalovaný s tým však nesúhlasil. Už z tohto je zrejmé, že všeobecná hodnota nehnuteľností je
vyššia, než tá, ktorú deklaroval žalovaný predloženými stanoviskami, či už X.. Q. alebo spoločnosti T.
W., I..W..V.. Zároveň súd prvej inštancie neakceptoval ani žalobkyňou predložený znalecký posudok X..
N., nakoľko zistil, že tento neobsahuje vyhlásenie o tom, že znalec si je vedomý následkov nepravdivéhoznaleckého posudku, preto ho nemohol hodnotiť ako dôkaz. Jediný dôkaz, ktorý súd mohol akceptovať
na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, bol znalecký posudok X.. K., preto určil zostatkovú
hodnotu nehnuteľností v súlade s týmto znaleckým posudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku.
Žalovaný síce uvádzal, že z vlastných finančných prostriedkov po rozvode manželstva zhodnotil
nehnuteľnosť o kanalizačnú prípojku a plynové kúrenie, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na jej preukázanie. Nie je teda zrejmé, či žalovaný
investoval po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov nejakú sumu, ktorou by došlo k

zhodnoteniunehnuteľností.Súdtedanemoholodpočítaťznehnuteľnostížiadnusumu,ktorúbyžalovaný
investoval z vlastných finančných prostriedkov, lebo to v spore nebolo preukázané. Nič nebránilo
žalovanémudaťsivypracovaťčiužodbornéstanoviskoaleboznaleckýposudoknapreukázanietoho,že
z vlastných finančných prostriedkov investoval do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré práce boli vykonané, v
akom rozsahu a v akých cenách. Prvoinštančný súd už v tomto smere nevykonával žiadne dokazovanie,
pretože konanie sa začalo 6.6.2014 a žalovaný bol uznesením z 25.8.2016 vyzvaný, aby preukázal svoje

tvrdenia, prípadne uviedol ďalšie skutočnosti a zároveň bol poučený o tom, že na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
Aj vo vzťahu k pasívam vzniknutým počas trvania manželstva až do času ich vyporiadania súd prvej
inštancie analogicky vychádzal z ust. § 150 OZ. Mal za preukázané, že v čase právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva mali strany sporu nesplatené dva úvery a to úver v B. D. vo výške 11.457,43 eur,

ktorý spláca žalovaný a úver od Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 10.939,69 eur, ktorý spláca
žalobkyňa. Zostatky týchto úverov preto zahrnul do vyporiadania BSM.
Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa nadobudne aktíva -
majetokvhodnote2.280eur,ztohohnuteľnévecivovýške1288eurazostatoknaúčte992eur.Zároveň
uhradí pasíva vo výške 10.939,69 eur. Žalovaný dostane aktíva - majetok v hodnote 96.721,38 eur. Z

toho nehnuteľnosti vo výške 95.953,17 eur, hnuteľné veci vo výške 705 eur a zostatok na účte vo výške
63,21 eur. Zároveň bude musieť uhradiť pasíva vo výške 11.457,43 eur. Hodnota majetku vyporiadaného
v rámci BSM je spolu vo výške 99.001,38 eur. Pri vyporiadaní, že podiely manželov budú rovnaké,
tak hodnota majetku pre každého z rozvedených manželov má byť 49.500,69 eur. Aby podiely oboch
strán boli rovnaké, musí žalovaný uhradiť žalobkyni sumu 47 220,69 eur ako náhradu za jej zaniknutý

podiel v BSM. Žalobkyňa tak dostane sumu 2.280 eur (hnuteľné veci 1.288 eur, plus účet 992 eur) a
od žalovaného 47.220,69 eur, teda dostane hodnotu majetku v celkovej výške 49.500,69 eur. Žalovaný
dostane hodnotu 96.721,38 eur (hnuteľné veci 705 eur, účet 63,21 eur, nehnuteľnosti 95.953,17 eur).
Z toho však doplatí žalobkyni sumu 47.220,69 eur a zostane mu majetok v čistej hodnote vo výške
49.500,69 eur. Podiely manželov na majetku vyporiadanom v rámci BSM tak budú rovnaké.

Súd prvej inštancie vyporiadal aj pasíva, ktoré strany sporu nadobudli počas trvania manželstva a to v
zostatkoch ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalobkyňa uhradí pasíva vo výške
10.939,69 eur a žalovaný vo výške 11.457,43 eur. Keďže žalovaný uhradí o 517,74 eur viac, musí mu
žalobkyňa polovicu tejto sumy doplatiť. Ide o sumu 258,87 eur. Žalobkyňa tak uhradí banke 10.939,69
eur a žalovanému 258,87 eur a spolu tak na pasívach uhradí sumu 11.198,56 eur.

Žalovaný uhradí banke 11.457,43 eur a od žalobkyne dostane sumu 258,87 eur. Teda na pasívach
tak uhradí 11.198,56 eur. Aj pasíva teda budú vyporiadané tak, že podiely strán budú rovnaké. Keďže
žalovaný má uhradiť žalobkyni sumu 47.220,69 eur na vyrovnanie podielu v aktívach a žalobkyňa mu
má uhradiť sumu 258,87 eur na vyrovnanie podielu v pasívach, tak prvoinštančný súd rozhodol, že
žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni na celkové vyporiadanie BSM sumu 46.961,82 eur (47.220,69 eur

- 258,87 eur) v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, lebo zohľadnil skutočnosť, že
ide o pomerne vysokú čiastku.

4. V konaní vznikli štátu trovy za vypracovaný znalecký posudok X.. T.G. K., keď znalečné jej bolo
priznané vo výške 330,84 eura a toto bolo vyplatené zo zálohy vo výške 165,42 eura a zo štátnych

prostriedkov v rovnakej sume. Žalobkyňa zložila zálohy vo výške 100 eur a vo výške 65,42 eura, pričom
žalovaný zálohu nezložil, napriek skutočnosti, že uvedená povinnosť mu bola uložená uzneseniami,
ktoré sú právoplatné. Nakoľko žalovaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania podľa týchto
právoplatných uznesení nezložil a súd zaňho znalkyni vyplatil sumu 165,42 eura, prvoinštančný súd
mu uložil povinnosť takúto sumu uhradiť na účet Okresného súdu Humenné a to s poukazom na ust.

§ 259 CSP.

5. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP
a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiadna zo strán nemala v konaní väčšíúspech než protistrana, pričom o vyporiadaní BSM bolo rozhodnuté podľa zásad v § 150 OZ tak, že
podiely oboch rozvedených manželov na spoločnom majetku sú rovnaké.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti všetkým jeho
výrokom z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.
Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa ceny nehnuteľností a v časti
úhrady zostatkov, ako aj celkovej sumy vyporiadania, ktorú má uhradiť žalobkyni.
Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa po svojom dobrovoľnom vysťahovaní sa z domu

neprejavila žiaden záujem o dom, jeho údržbu, nezaujímala sa o stav domu. Celá starostlivosť o
nehnuteľnosť zostala len na žalovanom aj počas dlhodobej práceneschopnosti po autohavárii, ako
aj v čase invalidity. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalobkyne, že tým, že žalovaný zostal po
rozvode manželstva bývať v predmetnom dome, mal by uhrádzať aj všetky náklady spojené s údržbou
domu. Pri predaji domu žalovaný postupoval aktívne, umožňoval vykonávať obhliadku záujemcom o
kúpu, ako aj znalcovi. Odvolateľ nesúhlasil s celkovou hodnotou nehnuteľností s tvrdením, že táto je

nadhodnotená a nereálna, o čom svedčia vyjadrenia realitných maklérov, ale aj samotná snaha strán
sporu predať nehnuteľnosť priamo potenciálnym záujemcom. Žalobkyňa opakovane účelovo tvrdila, že
žalovaný zmaril svojím správaním predaj nehnuteľností, opak je však pravdou, nakoľko žalobkyňa sa
snažila utajiť totožnosť záujemcov o kúpu nehnuteľností pravdepodobne z dôvodu získania finančnej
výhody na úkor žalovaného.

Žalovaný do rodinného domu investoval aj po zrušení BSM, pričom išlo o materiál a práce realizované na
rodinnomdome,ktoréhozhodnotili.TietoprácevykonanénadomepozrušeníBSMnemožnopovažovať
za také, ktoré by mal uhrádzať výlučne žalovaný z dôvodu, že od roku 2012 výlučne užíval rodinný
dom, pretože aj keď býval v rodinnom dome, tak nevyužíval celý rodinný dom, ale len jeho časť, a to
len dolné poschodie, 2 izby a sociálne zariadenie. Zároveň pri vyporiadaní BSM by sa malo zohľadniť

to, že žalovaný sa staral o rodinný dom a priľahlé pozemky - záhrady, čím zabránil „spustnutiu domu“
a uchránil tým výrazné zníženie hodnoty nehnuteľností. Ponuka na kúpu nehnuteľností bola vo výške
88.000 eur, žalovaný preto nesúhlasí, aby sa pri vyporiadaní BSM vychádzalo z hodnoty 95.953,17 eura.

7. Žalovaný zároveň nesúhlasil ani s uložením mu povinnosti v súvislosti s úhradou zostatku úveru B.

D., a to z dôvodu, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (ku dňu 27.9.2012) uhradil v
prospech účtu ŠFRB spolu 1.795,50 eura (v mesiacoch 9-12/2012 sumu 239,40 eura, v roku 2013 sumu
718,20 eura, v roku 2014 sumu 718,20 eura a v mesiacoch 1, 2/2015 sumu 119,70 eura). Žalovaný tiež
zaplatil poistku za rodinný dom za roky 2012-2018 spolu vo výške 562,03 eura. V konečnom závere
žalovaný nesúhlasil ani s určením výšky vyrovnania v sume 46.961,82 eura, ktoré má uhradiť žalobkyni.

8. Žalobkyňa nadobudla všetky hnuteľné veci ich odvezením z domu počas jeho neprítomnosti a dodnes
nie je „poriešených“ 21 položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname. Taktiež zostatky na účtoch nie sú
aktualizované k obdobiu vydania rozsudku. Súd sa nezaoberal totiž sumárne finančnými čiastkami,
ktoré boli uhradené na jednotlivé dlžné úvery zo strany žalobkyne a žalovaného po zániku manželstva.

Prvoinštančný súd neriešil finančné rozdiely na osobných účtoch žalobkyne a žalovaného po zániku
manželstva.

9. Žalovaný nesúhlasil s obsahom kúpnej zmluvy, keď žalobkyňa do tejto zmluvy bez prejednania
a následnej dohody so žalovaným zahrnula aj osobný majetok, ktorý on nadobudol počas prvého

manželstva, ako aj jeho osobný majetok nadobudnutý po zániku manželstva. Potom žalobkyňa prestala
javiť záujem vo veci predaja nehnuteľností, žalovaný však v tejto činnosti naďalej pokračoval, ale bez
výsledkov, hlavne z dôvodu ponúkaných nízkych cien zo strany záujemcov.

10. Stavebné investície realizované svojpomocne po zániku manželstva do nehnuteľností boli z

dôvodu nutnosti pre ich ďalšie užívanie, a to na náklady žalovaného. Nie sú súčasťou znaleckého
posudku. V roku 2016 žalovaný realizoval na vlastné náklady rekonštrukciu dolného prízemia, ktoré
od tej doby výlučne užíva. Horné poschodie udržiava naďalej v normálnom stave obývateľnosti.
Žiadosťou žalovaného, aby ním svojpomocne realizované stavebné investície do nehnuteľností po
zániku manželstva boli posúdené odborným znalcom, sa súd prvej inštancie nezaoberal. Odvolateľ dal

do pozornosti, že zo strany jeho záujemcov o kúpu nehnuteľnosti žiadna ponuka nepresiahla 75.000 eur.

11. Žalobkyňa po dobrovoľnom opustení domu sa nezaujímala ani o splácanie spoločných dlžných
úverov, ktoré žalovaný naďalej bez prerušenia splácal (obidva). Vo februári 2015 po autohavárii z dôvoduvážnej finančnej tiesne prestal splácať úver pre ŠFRB. Naďalej ale splácal hypotekárny úver pre B. D..
Súčasne žalovaný splácal poistku za dom, a to aj za roky 2012 až 2020 v sume 80,29 eura ročne, pričom
splácanie poistky je úzko viazané na splácanie dlžných úverov.

12. Odvolateľ mal za to, že v konaní došlo k vadám zmätočnosti, ktoré sa zakladajú na nedostatočne
vykonanomdokazovaní,čomalozanásledok,žežalovanémuboloznemožnené,abyuskutočňovaljemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň
to malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň je napadnutý rozsudok postihnutý vadou

nepreskúmateľnosti. Podľa názoru odvolateľa došlo k porušeniu jeho procesných práv tým, že mu
súd prvej inštancie uprel právo na riadne navrhovanie a vykonávanie dôkazov, ktoré bez riadneho a
vecného odôvodnenia prvoinštančný súd zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania.

13. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozhodnutie prvoinštančného súdu považovala za zákonné
a vecne správne, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správne právne
odôvodnené. Namietala tvrdenia žalovaného v odvolaní a zdôraznila, že ona spolu s deťmi bola nútená
domopustiťpreneznesiteľnésprávaniežalovaného,čohonásledkombolajsamotnýrozvodmanželstva.
Po opustení spoločnej domácnosti ju žalovaný prakticky vylúčil z užívania domu a pozemkov a

znemožňoval jej akúkoľvek realizáciu jej vlastníckych práv. Nakoľko nehnuteľnosti neobývala, neužívala
a ani k nim nemal prístup, nevidela dôvod na to, aby akýmkoľvek spôsobom sa mala podieľať na ich
údržbe či zveľaďovaní. Z toho dôvodu tiež neexistuje nárok žalovaného voči nej pokiaľ ide o úhrady
poistného v rokoch 2012-2018 vo výške 562,03 eura spoločnosti O. - I. N., O..I.. Navyše úhrada poistky
za dom nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná a tak ostala len v rovine tvrdenia. Na tom nič

nemení ani skutočnosť, že žalovaný je po vážnej autonehode čiastočne invalidným a nemá význam ani
jeho tvrdenie, že využíva len časť rodinného domu. Pokiaľ žalovaný nebol schopný zabezpečiť svoje
bývanie v dome a údržbu nehnuteľností, mal počas 8 rokov trvania sporu množstvo príležitostí a ponúk
dohodnúť sa na ich predaji. Jeho správanie sa počas celého sporu však bolo vedené snahou predmetný
dom s pozemkami ako výlučný vlastník užívať a čo najviac oddialiť povinnosť vyplatenia vyrovnacieho

podielu žalobkyni a zaplatiť jej čo možno najmenšiu cenu. Uvedené sa mu počas 8 rokov konania aj
s úspechom darilo.
Žalovaným namietaná cena nehnuteľností ako nadhodnotená a nereálna taktiež neobstojí. S otázkou
ceny nehnuteľností sa prvoinštančný súd podrobne a presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku.
Vzhľadom na to, že počas konania bol medzi účastníkmi rozpor ohľadne ceny nehnuteľností, na základe

zhodného prednesu strán sporu bol súdom pribratý znalec z odboru stavebníctvo a podľa záverov
znaleckého posudku X.. T. K. č. XX/XXXX zo dňa 12.6.2016 je všeobecná hodnota nehnuteľností
vo výške 96.000 eur. Z tejto hodnoty potom prvoinštančný súd vychádzal pri vyporiadaní BSM.
K predmetnému znaleckému posudku žalobkyňa nemala zásadnejšie výhrady, spochybňovala len
neprimerane nízku cenu pozemkov, ktorá nezodpovedala trhovej hodnote v danej obci, o čom predložila

aj dôkazy. Súd prvej inštancie na jednej strane nevzal do úvahy odborné vyjadrenia či stanoviská
rôznych realitných kancelárií predložených žalovaným, keď prvoinštančný súd správne zhodnotil, že v
stanovisku X.. C.Í. Q. absentuje ohodnotenie vonkajších úprav a príslušenstva a rovnako neakceptoval
ani ocenenie nehnuteľností realitnou spoločnosťou T. W. I..W..V.. spochybňujúc jeho hodnovernosť a
pravdivosť s tým, že v tomto ocenení rovnako chýba stanovenie hodnoty vonkajších úprav a určenie

ceny samotného domu a priľahlých pozemkov, pričom tieto odborné vyjadrenia sú len listinnými dôkazmi
bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a nemajú váhu znaleckého posudku. Na druhej strane súd prvej
inštancie tiež neprihliadol na znalecký posudok X.. A. N. č. XXX/XXXX zo dňa 12.6.2019 predložený
žalobkyňou, podľa ktorého hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 107.000 eur. Je pravdou, že ide
len o súkromný znalecký posudok, napriek tomu má všetky atribúty znaleckého posudku vyžadované

zákonom a bol vyhotovený pre banky a finančné inštitúcie nájdenou záujemkyňou o kúpu p. C. O.
za účelom financovania ich kúpy. Od vypracovania posledného znaleckého posudku pred vyhlásením
rozsudku uplynuli už 4 roky, pričom je pochopiteľné, že hodnota nehnuteľností nepochybne stúpla, čo
zodpovedá všeobecnému trendu zvyšovania trhovej nehnuteľnosti na celom území SR, a preto ňou
predložený súkromný znalecký posudok považuje za správnejší a hodnovernejší, keď jeho závery o

cene nehnuteľností viac zohľadňujú trhovú cenu nehnuteľností v danej oblasti.

14. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o jeho investíciách do rodinného domu, ktorými dom zhodnotil a
nenechal ho spustnúť, uviedla, že tieto skutočnosti žalovaný doposiaľ ničím nepreukázal a ani neoznačilžiadne dôkazy, pričom žalobkyňa popierala akékoľvek investície či zveľadenie nehnuteľností zo strany
žalovaného po zániku BSM. Je až neskutočné ako drzo dokáže vo svojich vyjadreniach žalovaný klamať
a zavádzať ohľadne toho, aký bol nápomocný v súvislosti s predajom nehnuteľností a ako žalobkyňa

údajne mala chcieť získať finančnú výhodu na úkor žalovaného. V konaní žalobkyňa dostatočne
preukázala, že v snahe o mimosúdne urovnanie sporu oslovila viaceré realitné kancelárie, ktoré jej
sprostredkovali záujemcov o kúpu nehnuteľností, avšak opakovane dochádzalo k rôznym obštrukciám
zo strany žalovaného, ktorý pod rôznymi zámienkami neustále odmietal umožniť záujemcom prehliadku
nehnuteľností, ktoré neustále sabotoval pod rôznymi výhovorkami (zdravotný stav, návšteva lekára

a pod.). Napriek tomu sa žalobkyni v 2 prípadoch podarilo nájsť serióznych záujemcov o kúpu
nehnuteľností, ktorí sa rozhodli nehnuteľnosti kúpiť a zabezpečili si aj ich financovanie. Napríklad
potenciálni kupujúci N. D. a C. O. mali vypracovaný návrh kúpnej zmluvy a záujem kúpiť uvedené
nehnuteľnosti za sumu 88.000 eur, ktorých však žalovaný rezolútne odmietol s tým, že sa nemá kde
vysťahovať, že je potrebné riešiť prípadné uvoľnenie finančných prostriedkov na zakúpenie bytu alebo
inej nehnuteľnosti a podľa názoru žalovaného by bolo uzatvorenie tejto zmluvy pre neho v tiesni a za

nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný teda nemal v úmysle sa z uvedeného domu vysťahovať a
vyplatiť žalobkyni jej zákonný podiel a snažil sa neustále a vlastne úspešne oddialiť čo najviac skončenie
tohto konania.

15. Ani tvrdenia žalovaného, že po zániku BSM uhradil v prospech účtu ŠFRB celkovo čiastku 1.795,50

eura, nijako nie sú podložené žiadnymi listinami či inými dôkazmi, a preto sa nimi súd ani nezaoberal.
K námietkam žalovaného, že zostatky na účtoch strán sporu nie sú aktualizované ku dňu vydania
rozsudku, žalobkyňa uviedla, že s aktívami na účtoch sporových strán sa súd spravodlivo a správne
vysporiadal. Tieto zostatky na účtoch boli zistené ku dňu zániku BSM, zároveň prvoinštančný súd
akceptovalobranužalovaného,ktorýbezprostrednepredprávoplatnosťourozsudkuorozvodezosvojho

účtu vybral v hotovosti sumu 600 eur, keď súd poukázal na to, že ide o bežné zabezpečenie životných
potrieb v rámci jedného mesiaca, a preto na výber týchto peňazí neprihliadal.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne hnuteľných vecí, keď v rozsudku dodnes nie je
„poriešených“ 21 položiek, žalovaný napriek výzve súdu tieto položky žiadnym spôsobom nešpecifikoval

aoichexistenciineoznačilaninepredložilžiadnedôkazy.Okremtohosámžalovanýuviedol,žehnuteľné
vecisúmedzistranamisporuužvysporiadanédohodouažiadneďalšiedôkazyoichexistenciičihodnote
už predkladať nebude.

17. Neobstojí ani námietka žalovaného ohľadne nesprávneho procesného postupu súdu spočívajúceho

v nedostatočne vykonanom dokazovaní, keď prvoinštančný súd zamietol jeho návrh na posúdenie
svojpomocne realizovaných stavebných investícií do nehnuteľností po zániku manželstva znalcom.
Žalobkyňa k tomu uviedla, že predmetné investície mali byť podľa tvrdenia žalovaného urobené v roku
2016, a teda boli zohľadnené už v znaleckom posudku X.. T. K.. Okrem toho mal žalovaný 4 roky na
to, aby si dal na svoje vlastné náklady takýto znalecký posudok vypracovať a vzhľadom k tomu, že

v rodinnom dome aj sám býva, by vypracovaniu takéhoto znaleckého posudku nič nebránilo. V tomto
smeretedažalovanýneuniesoldôkaznébremenoasúdsprávnetakýtonávrhnavykonaniedokazovania
v tomto štádiu konania zamietol. Podľa názoru žalobkyne išlo len o posledný zúfalý a úbohý pokus
žalovaného oddialiť vyhlásenie rozsudku.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného
zamietol ako nedôvodné a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusíbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu celého spisového materiálu

dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i
k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetnej
žaloby, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Pre úplnosť odvolací súd udáva ešte nasledovné.

23. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

25. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

26.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom

posúdení, nesprávnom zistení skutkového stavu veci a nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

29. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

30. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.

31. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.32. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa

zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a

predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu. Za stavu, ak žalovaná neoznačila žiadne dôkazy - prostriedky procesného
útoku, do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie skončilo, tak potom
možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena.

33. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a

právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi

stranami sporu je výrok rozsudku okresného súdu, ktorý zohľadňuje spravodlivé usporiadanie pomerov
medzi stranami sporu.

34. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo podľa názoru žalovaného v jeho neprospech, nemá
automaticky za následok, že je nesprávne.

35. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Daná právna vec je nepochybne sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má
jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo

preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

37. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní predmetnej právnej veci dôsledne
riadil vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Po správnom zistení skutkového stavu
súd prvej inštancie následne aj svoje rozhodnutie správne právne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie
zároveň spĺňa všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku uvedené v § 220 ods. 2 CSP.39. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného ohľadne celkovej hodnoty nehnuteľností patriacich
do BSM s tým, že súdom určená ich hodnota je nereálna a nadhodnotená, keď poukazuje na odhady

cien týchto nehnuteľností od realitných maklérov, ako aj na situáciu na trhu, prípadne snahu strán
sporu predať nehnuteľnosti priamo potenciálnym záujemcom, pričom zároveň uvádza, že žiaden zo
záujemcov neponúkol kúpnu cenu vyššiu ako 75.000 eur, odvolací súd konštatuje, že s otázkou ceny
nehnuteľností sa súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku (odsek 15 napadnutého rozsudku). Odvolací súd dodáva, že správne postupoval súd prvej

inštancie, keď vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bol rozpor ohľadne ceny predmetných
nehnuteľností, bol súdom prvej inštancie do sporu pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie ich všeobecnej hodnoty. V zmysle záverov znaleckého
posudku znalkyne X.. T. K. č. XX/XXXX zo dňa 12.6.2016 je všeobecná hodnota týchto nehnuteľností
vo výške 95.953,15 eura, z ktorej hodnoty následne súd prvej inštancie aj správne pri vyporiadaní
BSM strán sporu vychádzal. Správny bol preto tiež postup súdu prvej inštancie, keď na jednej

strane nebral do úvahy žalovaným predložené stanovisko X.. C. Q. a odborné vyjadrenie - ocenenie
nehnuteľností realitnou spoločnosťou T. W. I..W..V.., ktoré stanovovali hodnotu nehnuteľností v nižších
sumách oproti znaleckému posudku, ale rovnako zároveň súd prvej inštancie neprihliadol ani na
žalobkyňou predložený súkromný znalecký posudok X.. A.Š. N. č. XXX/XXXX, ktorý stanovoval hodnotu
predmetných nehnuteľností na vyššiu sumu oproti znaleckému posudku súdom ustanovenej znalkyne

X.. T. K. posudkom č. XX/XXXX, pričom súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré tak postupoval, aj riadne
odôvodnil.

40. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného ohľadne jeho starostlivosti o dom a jeho údržbu,
resp. o nezáujme žalobkyne o stav a údržbu domu po jej vysťahovaní sa z tohto rodinného domu,

a ani námietka žalovaného ohľadne jeho investícií do predmetných nehnuteľností po rozvode, keď
žalovanýmalzhodnotiťpredmetnýrodinnýdom.Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanývpriebehukonania
nepreukázal, akú výšku finančných prostriedkov investoval do predmetných nehnuteľností. Zároveň
žalovaný nepreukázal ani, ktorú časť domu zhodnotil a ani v akej miere, resp. v akej výške mali byť
vložené investície. Z toho dôvodu správne postupoval súd prvej inštancie, keď prihliadal na skutočnosť,

že výlučne sám žalovaný v predmetných nehnuteľnostiach patriacich do BSM býva a tieto užíva výlučne
sám minimálne od roku 2012, a preto ak investoval nejaké finančné prostriedky do údržby nehnuteľností,
tak iba pre svoj vlastný účel. Žalobkyňa po opustení spoločnej domácnosti spolu s deťmi bola z užívania
predmetných nehnuteľností vylúčená. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nepredložil
žiadnedôkazy,pričomžalobkyňaakékoľvekinvestície,čizveľadenienehnuteľnostízostranyžalovaného

po zániku BSM popierala.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie má odvolací súd za to, že nemožno nič vytknúť
súdu prvej inštancie ani v jeho postupe, keď rozhodol, že nevykoná dôkaz navrhovaný žalovaným na
posúdenie svojpomocne realizovaných stavebných investícií do nehnuteľností po zániku manželstva

znalcom, ktorý mal byť určený súdom. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď uvedený navrhovaný
dôkaz nevykonal, pričom riadne popísal aj dôvody jeho nevykonania. V tejto súvislosti odvolací súd
upriamuje pozornosť na znalecký posudok X.. T. K., ktorý bol vypracovaný v roku 2016. Žalovaný sám
žiaden dôkaz na preukázanie investícií neoznačil ani nepredložil, pričom na otázku súdu žalovaný,
resp. jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 1.10.2020 (č.l. 339 spisu) uviedol, že nemá návrhy na

dokazovanie.

42. Nemôže obstáť ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného ohľadne hnuteľných vecí, z ktorých 21
položiek nie je uvedených v zozname a „poriešených“. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uvedené
položky nešpecifikoval, na tvrdenia o existencii nejakých ďalších hnuteľných vecí, resp. o ich hodnote

a skutočnosti, že patrili do BSM neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. V priebehu prvoinštančného
konania žalovaný na otázku súdu uviedol, že hnuteľné veci sú medzi stranami sporu vysporiadané
dohodouažiadnedôkazyoichexistenciiaanihodnotepredkladaťnebude.Vtejtosúvislostitiežodvolací
súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní z 1.10.2020 a oznámenie jeho právneho
zástupcu, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá (č.l. 339 spisu).

43. Rovnako nemôže obstáť ani odvolacia námietka žalovaného v tom, že zostatky na účtoch nie
sú aktualizované ku dňu vydania rozsudku. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v súvislosti
s aktívami a pasívami vychádzal zo zostatkov na účtoch ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvodemanželstva strán sporu. Pri stanovení ceny vecí pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny vecí
v dobe vyporiadania, avšak z ich stavu v dobe zániku BSM, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva. Akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s aktívami na účtoch sporných

strán vyplýva z odôvodnenia v odseku 14 napadnutého rozsudku a s pasívami v ods. 16 a nasl.
odôvodnenia, pričom odvolací súd konštatuje, že postup prvoinštančného súdu bol aj v tomto smere
správny. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo
ku dňu jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ex lege zaniká aj BSM.

44. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že po zániku BSM uhradil v prospech účtu ŠFRB celkovo čiastku
1.795,50 eur, uvedené tvrdenie nepodložil žiadnymi listinami ani inými dôkazmi a rovnako žalovaný v
konaní nepreukázal úhrady poistného v rokoch 2012-2018 za rodinný dom s príslušenstvom v prospech
O. - I. N. O..I.. vo výške 562,03 eur.

45. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva z akých dôvodov považoval podiely
oboch strán sporu za rovnaké, nezistiac pritom dôvody pre použitie disparity a rovnako aj z akých
dôvodov vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností z posudku znalkyne X.. T. K. č. XX/XXXX a
tiež posúdenie stavu aktív a pasív ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rovnako aj
prikázanie konkrétnych hnuteľných vecí, či už do výlučného vlastníctva žalobkyne alebo žalovaného, a

tiež celková suma na vyrovnanie zaniknutého podielu z BSM žalobkyne, ktoré jej je žalovaný povinný
uhradiť, je v napadnutom rozsudku správne a spoľahlivo zistená, konštatovaná a odôvodnená.

46. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu

sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu

dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/1/2010).

47. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, na pojednávaní
dňa 1.10.2020 (č.l. 338 spisu) pred záverečnými prednesmi žiadne návrhy na dokazovanie nemal, tieto

nepredložil ani v odvolacom konaní, preto ním uvádzané skutočnosti pred odvolacím súdom zostávajú
len v rovine tvrdení. Naviac odvolací súd konštatuje, že všetky žalovaným uvádzané odvolacie dôvody
a námietky zodpovedal a riadne sa s nimi vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Tvrdenia žalovaného o nadhodnotenej a nereálnej cene nehnuteľností nemôžu obstáť, a to už
aj s poukazom na všeobecný trend zvyšovania trhovej hodnoty nehnuteľností na celom území SR, keď

cena nehnuteľností nepochybne výrazne stúpla. Rovnako aj tvrdené investície, nevyporiadanie všetkých
hnuteľných vecí (21 položiek) ostávajú len vo fáze tvrdení a žiadnym spôsobom neboli preukázané.

48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že súd prvej inštancie zrozumiteľným a jasným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bezpodielové

spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a tiež dôvody ako a prečo ho vyporiadal. Jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, resp. dostatočne neodôvodnené. Odvolací súd považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument

strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Nie
je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred
súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR apráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,

rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom
prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody prečo a ako vyporiadal BSM strán sporu a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov.

50. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51.Správnemuvýrokuvovecisamejzodpovedáajsprávnyvýrokonáhradetrovkonaniaštátuanáhrade
trov konania medzi stranami sporu. Je nepochybné, že žalovaný, na rozdiel od žalobkyne, preddavok na
trovy znaleckého dokazovania nezložil a časť znalečného (polovica) vo výške 165,42 eur bola uhradená
znalkyni zo štátnych prostriedkov, preto správne súd prvej inštancie uložil povinnosť uhradiť na účet

tamojšieho súdu uvedenú sumu žalovanému. Je nepochybné, že žiadna zo strán nemala v konaní väčší
úspech než protistrana, vyporiadanie BSM bude na prospech obidvoch strán sporu a preto postup súdu
prvej inštancie pri aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP je akceptovateľný a z toho dôvodu odvolacím súdom
rovnako potvrdený.

52. Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 396
CSP s poukazom na ust. § 255 a § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať
to, že rozhodnutie súdu sa zjavne dotklo rovnako majetkovej sféry oboch strán sporu a je v súlade s
princípom spravodlivého usporiadania veci, aby si trovy konania hradili strany sporu samostatne a tomu
zodpovedá aj výrok o ich náhrade.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).