Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. apríl 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:1711206971.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ Ing. I. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom Y. 8, 903 01 Senec, 2/ Ing. Silvia S.ová, nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 8, 903 01 Senec, obaja zast.
Mgr. Monikou S.ovou, advokátkou, IČO: 35 101 130, so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, proti
žalovanému: ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082, so sídlom Štúrova 72, 949 44 Nitra, zast. JUDr.
Marekom Ďuranom, advokátom, IČO: 30 788 285, so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu v 1.rade sa zamieta.

II. Konanie o žalobe žalobkyne v 2.rade sa zastavuje.

III. Žalovaný má voči žalobcovi v 1.rade a žalobkyni v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok a postúpenou Okresnému súdu Nitra sa žalobcovia
domáhali, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 100 000 eur. Súčasne sa domáhali priznania náhrady trov konania.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že si u žalovaného objednali prepravu osôb autobusom typu CROSSWAY
12,5 na svadbu i zo svadby v dňoch 30.5.2009 a 31.5.2009. Za túto službu žalobca v 1. rade uhradil
žalovanémuzálohuvovýške90eur,očommužalovanývydalpríjmovýpokladničnýdokladčíslo284972.
Dňa 29.5.2009 sa žalobca v 1. rade prostredníctvom svojej matky telefonicky spojil s prevádzkou
žalovaného v Zlatých Moravciach, aby sa ubezpečil, či vodič, ktorý má vykonať prepravu vie, kde sa
v Červenom Hrádku nachádza obecný úrad. Pracovníčka žalovaného potvrdila objednávku a uistila
matku žalobcu v 1. rade, že je všetko v poriadku, autobus bude pristavený tak, ako bolo dojednané a

teda nie je potrebné, aby mal žalobca telefonický kontakt na vodiča. Žalovaný si však svoju povinnosť
nesplnil, dňa 30.5.2009 autobus pred Obecný úrad Červený Hrádok nepristavil, žalobca v 1. rade sa
s ním nevedel spojiť, preto musel hľadať náhradné spôsoby ako prepravu svadobčanov zabezpečiť,
na miesto sobáša v kostole sa dostavil neskôr. Duchovný rímskokatolíckej cirkvi ani nevyšiel von z
kostola a neodviedol snúbencov k oltáru. Dostalo sa im poníženia. Ďalšie „fiasko“ zažili žalobcovia
počas zábavného programu, kedy z dôvodu svadobného posunu vyvolaného neskorým príchodom
svadobčanov tvorca zábavného programu ohlásil prvý tanec novomanželov s rodičmi práve vo chvíli,

kedy matka žalobcu v 1. rade telefonovala so zamestnancom žalovaného, a preto na parket neprišla.
Počas celej svadobnej hostiny svadobčania konzultovali, dojednávali a hľadali spôsob, ako sa dostať
zo svadby domov, keďže pochopili, že spoliehať sa na služby žalovaného nie je rozumné. Rok
pripravovaná a zaplatená svadba prebehla nedôstojne preto, že žalovaný nebol schopný zabezpečiťtriviálnu záležitosť a takto im zničil svadbu. Táto udalosť sa stala na nasledujúce obdobie predmetom
debát, špekulácií, klebiet, ohováraní a hľadaní dôvodov, pre ktoré žalobcu v 1. rade podľa niektorých
„boží“ trest postihol. Žalobca v 1. rade u žalovaného písomne uplatnil náhradu vzniknutej ujmy, čo

do škody v zmysle nákladov spojených so svadbou a v zmysle náhrady za stratu času v súvislosti
s prípravou svadby, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práva žalobcov na
pokojný svadobný obrad, za sťaženie a skomplikovanie uzavretia manželstva žalobcov slávnostným
vyhlásením snúbencov, za znemožnenie uchovania si príjemných spomienok na uzavretie manželstva,
za nenaplnenie a prekazenie realizovania predstáv žalobcov o udalostiach súvisiacich s uzavretím

manželstva, ako aj za zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov v spoločnosti spolu v sume 170 200 eur.
Žalovaný bol ochotný žalobcom uhradiť len sumu vo výške 3 300 eur, čo žalobcovia neakceptovali a
podanou žalobou sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100 000 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal
na skutočnsoť, že v zmysle platnej právnej úpravy, ako aj v zmysle konštantnej judikatúry, fyzická osoba

má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to:
1. morálne zadosťučinenie nie je v konkrtétnom príapde postačujúce, 2. neoprávneným zásahom došlo k
zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Tvrdenie žalobcov,
žemeškanímautobusudošlok„prekazeniuichsvadby“jejednoznačnenepravdivéavrozporesrealitou.
Je možné konštatovať, že žalovaný jednak zabezpečil žalobcom riadne morálne zadosťučinenie, pričom

bol zároveň pripravený nahradiť spôsobenú ujmu aj peňažnou sumou a zároveň porušenie povinnosti
žalovaného nedosahuje takú intenzitu neoprávneného zásahu do súkromia, že je nevyhnutné nahradiť
žalobcom nemajetkovú ujmu peňažným zadosťučinením. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ani jeden z
nevyhnutných predpokladov na priznanie peňažného zadosťučinenia nebol naplnený a nárok žalobcov
na náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanej sume považuje žalovaný za právne neodôvodnený.

Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní mohli sled nepriaznivých udalostí ovplyvniť
vlastným konaním. Žalovaný nespochybňuje pochybenie svojich zamestnancov, z uvedeného dôvodu
žalobcom zaslal ospravedlnenie a žalobcom ponúkol odškodnenie, avšak v žiadnom prípade sa nemôže
stotožniť s deklarovanou mierou zásahu do osobnostných práv a s požadovanou sumou nemajetkovej
ujmy.

4. Súd prvej inštancie spor rozhodol rozsudkom č. k. 19C/448/2015-436 zo dňa 1.8.2018 tak, že
žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 eur (I.
výrok) a vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania
súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej sporovej strane (III. výrok).

5. Voči predmetnému rozsudku vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podal odvolanie
žalovaný dožadujúc jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania, event. navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
sa zodpovednosti od počiatku nevyhýbal, uznal bez výhrad svoje pochybenie, bezodkladne sa snažil

o nápravu vzniknutej situácie, opakovane sa žalobcom ospravedlnil, zabezpečil prepravu hostí po
skončení svadby, žalobcom vrátil zálohu a nežiadal uhradenie ceny za prepravu hostí zo svadobnej
hostiny, zúčastnil sa aj osobného rokovania dňa 18.12.2009. Svadba i svadobná hostina vrátane
programu sa uskutočnili, prebehlo aj odčepčenie a žalovaný po svadbe pristavil autobus. Svedok N.,
ktorý bol hosťom na svadbe uviedol, že sa dobre zabával a hostí zo svadby odvážal ešte o 7:30 hod.

nasledujúceho dňa. Žalovaný za nepristavenie autobusu ponúkol žalobcom satisfakciu v sume 3 300
eur, pretože nemal záujem absolvovať súdne konanie. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť,
že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je kvalifikovaný nesprávne a v rozpore s ust. § 11
Občianskeho zákonníka. Právo na ochranu osobnosti nie je možné uplatňovať v spoločenstve, žalobný
petit musí obsahovať samostatné návrhy výrokov o nárokoch, ktoré si konkrétne fyzické osoby voči

žalovanému uplatňujú. Petitu tak ako bol formulovaný preto nie je možné vyhovieť. Žalovaný ďalej
uviedol, že žalobcovia a napokon aj súd nerozlišovali medzi jednotlivými skutkovými podstatami ochrany
osobnosti.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci, teda, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov. Tvrdili,
že svedok N. nebol na svadbe hosťom, preto sa nemohol na svadbe zabávať. Poslední hostia zo
svadby odišlo o 5:40 hod., p. N. následne zo svadby odvážal iba dary a kytice do 7:30 hod. Žalovaný
si odvážanie hostí zo svadby zamieňa s odvážaním hnuteľných vecí. Nie je pravda, že žalovaný sabezodkladne snažil o nápravu vzniknutej situácie. Pokiaľ by jeden zo svadobčanov nekontaktoval svojho
známeho, ktorý poznal zamestnanca žalovaného, žalovaný by sa ani nedozvedel, že je porušiteľom
a je povinný na plnenie. Argumenty žalovaného si odporujú, pokiaľ je pravdivé tvrdenie žalovaného o

tom, že zabezpečil prepravu hostí po skončení svadby o 5:00 hod, je otázne, koho p. N. prepravoval
do 7:30 hod. Žalovaný sa nezúčastnil stretnutia dňa 18.12.2009, tohto stretnutia sa zúčastnili iba traja
jeho zamestnanci, ktorí však nemali oprávnenie konať v jeho mene. Títo ponúkli žalobcovi v 1. rade
satisfakciu100000,avšakneuviedlimenu.KeďženaúzemíSlovenskejrepublikyvtomčaseužbolaviac
ako 12 mesiacov platná mena euro, žalobca v 1. rade ponuku 100 000 eur prijal. Až následne sa pán Ing.

Kusý mimoriadne prudko zdvihol zo stoličky a zakričal nie eur ale slovenských korún. Žalobca v 1. rade
je stále presvedčený, že zamestnanci žalovaného úmyselne neuviedli menu, lebo čakali, že žalobca v
1. rade svoju požiadavku na zaplatenie sumy 165 000 eur zníži. Žalobcovia ďalej uviedli, že náhrada
nemajetkovej ujmy je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zásah žalovaného do
práva na ochranu osobnosti žalobcov bol širokospektrálny, bolo zasiahnuté do práva na súkromie, česť,
dôstojnosť, vážnosť, dôsledkom čoho je ujma, ktorá opodstatňuje tak nemateriálnu ako aj materiálnu

satisfakciu. Žalobcovia tvrdia, že ujma, ktorá im vznikla, je ujmou veľkého rozsahu.

7. O odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 1.8.2018 rozhodol Krajský
súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/141/2019-559 zo dňa 15.12.2021 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a časti výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru o predčasnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie mal jednotlivo pri každom práve posudzovať
splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za nemajetkovú ujmu. V zmysle ust. § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je podmienené výslovne znížením
dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere. Odvolací súd osobitne uviedol,

že už žaloba na ochranu osobnosti musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo
zrejmé, akým skutkom došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a ktoré z čiastkových
zložiek osobnosti žalobcu boli takto dotknuté a u každého nároku je potrebné samostatne posúdiť
skutkové tvrdenia, ktorými žalobcovia odôvodňujú uplatnený nárok. Súdu prvej inštancie bolo ďalej
odvolacím súdom vytknuté, že žalobcom priznal nárok v pozícii solidárnych veriteľov, napriek tomu,

že žalovaný túto solidaritu výslovne namietal. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
žalobou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobcovia nevyužili jeho ponuku na
mimosúdne vyriešenie sporu zaplatením sumy 100 000 Sk. Uplatnenie nároku na súde je legitímnym
právom každého, kto má spôsobilosť na právne úkony.

8. Po vrátení spisu odvolacím súdom súd prvej inštancie umožnil stranám sporu sa vo veci písomne
vyjadriť. Písomne sa po zrušení prvého rozsudku k veci vyjadril len žalovaný, ktorý sa dožadoval
zamietnutia žaloby a priznania náhrady trov konania. Poukázal na svoje námietky uvedené v odvolaní
tvrdiac, že žalobcovia si uplatňujú nárok v rozpore so zákonom, ich nároky neboli jasne zadefinované.
Nebolo preukázané zníženie vážnosti alebo narušenie dôstojnosti žalobcov, nie je pravda, že ľudia na

svadbe sa nezabávali až do skorých ranných hodín. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že
sa svojej zodpovednosti nevyhýbal, opakovane sa žalobcom ospravedlnil, vtedajší generálny riaditeľ
žalovaného sa zúčastnil osobného rokovania i súdneho pojednávania, kde sa žalobcom aj do zápisnice
ospravedlnil, žalobcovia však požadovali neprimeranú satisfakciu. Podľa žalovaného bolo v konaní
dokázané,ženebolopochybnostíotom,ktospôsobilnepristavenieautobusuaožalobcochsataknešírili

nepravdivé informácie o tom, že by oni neboli schopní zabezpečiť dopravu. Informácia o pozdržaní
programu svadby sa v blízkom okruhu známych a priateľov šírila viac-menej ako zábavná historka,
pričom nebola predmetom medializácie.

9. Súd spor opätovne prejednal na pojednávaní za účasti žalobcu v 1. rade, jeho právnej zástupkyne

a právneho zástupcu žalovaného.

10. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, z ktorého je podľa nej zrejmé, že senátu nebol zrejmý obsah spisu, pretože bolo konštatované,
že žalovaný sa správal korektne, údajne sa niekoľkokrát ospravedlnil. Zo spisu sú zrejmé všetky

pochybenia, nielen na svadbe ale aj následne. Žalovaný na stretnutie neprišiel v zložení takom, aby
ho oprávňovala osoba, aká je zapísaná v obchodnom registri. Žalovaný meškal na stretnutie. Ďalšou
skutočnosťou bolo, že z odôvodnenia vyplývalo, že na ťarchu žalobcov bolo dané, že pracovník
žalovaného si počas svadobnej hostiny vyžiadal k telefónu matku žalobcu a táto skutočnosť bolaodňatá z ťarchy žalovaného. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývalo, že išlo o zásah do dôstojnosti
žalovaných. Tento spor sa však netýka dôstojnosti žalovaných ale žalobcov. Ako vyplýva zo žaloby,
išlo o najmä o zásah do práva na súkromie, aby mohli snúbenci akt slávnostne uzavrieť tak, ako si to

vymienili a to bol jednoznačne zásah do súkromia. Krajský súd sa nevysporiadal s tým, ako žalobcovia
reagovali na odvolanie žalovaného v súvislosti so spornou záležitosťou ohľadom solidarity žalobcov.
Vôbec nereagoval na námietky, ktoré právna zástupkyňa žalobcov v odvolaní prezentovala. Krajský
súd k solidarite uviedol len jednu vetu, podľa ktorej je solidarita vylúčená. Svedok N. nebol hosťom na
oslave, nemohol vedieť, ako hostina prebiehala. Námietka, ktorú žalovaný použil v odvolaní týkajúca

sa solidarity žalobcov vôbec nebola vo vyjadrení k žalobe ani vo vyjadrení k replike. Táto námietka
vôbec nebola súčasťou toho, čomu sa hovorí procesný útok a procesná obrana a z toho dôvodu ju súd
prvej inštancie nemohol pri predchádzajúcom právnom posúdení veci zohľadniť. Právna zástupkyňa
žalobcov následne na pojednávaní žalobu podanú žalobkyňou v 2. rade vzala v celom rozsahu späť a
ďalej sa v mene žalobcu v 1. rade domáhala zaplatenia sumy vo výške 50 000 eur. Po vysvetlení súdu,
že predmetom tohto konania je už len nárok žalobcov na zaplatenie sumy vo výške 3 300 eur uviedla, že

rozšírenie žaloby nežiada a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatením sumy vo výške 3 300 eur
žalobcovi v 1. rade a súčasne žiadala priznať mu nárok na náhradu trov konania. Navrhla tiež, aby súd
ako svedkyňu vypočul žalobkyňu v 2. rade z dôvodu, že práve ona by mohla najlepšie objasniť zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1.rade, pretože s ním žije 13 rokov. Na pojednávaní ďalej právna
zástupkyňa žalobcov opakovane poukázala na priebeh rokovania so žalovaným, ktoré sa uskutočnilo

pred podaním žaloby. Považuje za absurdné, že práve právny zástupca žalovaného vytvára náklady. Ak
niekto postupoval arogantne, je to práve zástupca žalovaného. Považuje za mimoriadne zarážajúce, že
žalovaný tento spor zobral z Okresného súdu Pezinok. Zdôraznila, že klesli z požadovanej sumy 170
000 na 100 000 eur.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok
na náhradu trov konania. Ohľadom nároku na 50 000 eur vzniesol námietku premlčania, ohľadom účasti
na rokovaní poukázal na ust. § 15 Obchodného zákonníka, podľa ktorého aj zamestnanci môžu konať
v mene právnickej osoby. Pán N. na pojednávaní dňa 4.7.2018 povedal, že na svadbu bol pozvaný aj
s manželkou a že rozvoz skončil okolo 7.30 ráno. Súhlasil so zastavením konania o žalobe žalobkyne

v 2. rade, aj voči nej si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Súd tu zhŕňa v priebehu konania zistený skutkový stav:

13. V konaní nebol spor o tom, že žalobca v 1. rade si u žalovaného objednal prepravu svadobčanov na

svadbu a zo svadby v dňoch 30.5.2009 a 31.5.2009, ktorú žalovaný riadne nezabezpečil a nevykonal.

14. Z emailu žalobcu v 1. rade zo dňa 15.4.2009 mal súd preukázané, že žalobca v 1. v ňom žalovanému
upresnil objednávku prepravy svadobčanov Autobusom Crossway 12,5, uviedol: „Autobus prosím
pristaviť 30.5.2009 o 13:45 k Obecnému úradu v Červenom Hrádku preprava osôb do Topoľčianok

ku kostolu, kde autobus počká, kým skončí obrad. Následne odvezie svadobčanov k Hotelu Vion
Zlaté Moravce. Potom môže odísť. Autobus prosím pristaviť o 3:00 k Hotelu Vion Zlaté Moravce,
po nastúpení odvezie svadobčanov k OU Červený Hrádok, následne môže odísť. Je potrebné brať
do úvahy možné čakania pri nastupovaní, skončení obradu....“ Na tento e-mail reagoval žalovaný
prostredníctvom obchodného zástupcu oblasti Zlaté Moravce A. P. e-mailom z XX.X.XXXX, v ktorom

uviedol, že objednávku na prepravu svadobných hostí na deň 30. a 31.5.2009 eviduje, predbežná
cena prepravy je 95 eur vrátane DPH. Zálohu vo výške 90 eur je potrebné zaplatiť najneskôr do
22.5.2009 v pokladni na autobusovej stanici v Zlatých Moravciach. Z príjmového pokladničného dokladu
žalovaného zo dňa 12.5.2009 bolo preukázané, že žalovaný prijal od žalobcu v 1. rade zálohu na
prepravu svadobčanov v sume 90 eur.

15. V konaní nebol spor o tom, že žalovaný autobus k obecnému úradu v Červenom Hrádku nepristavil,
čo spôsobilo zdržanie a posunutie programu svadobného dňa, pretože bolo nutné zabezpečiť iný spôsob
prepravy svadobných hostí.

16. Ing. Zuzana H. v mene žalovaného zaslala žalobcovi v 1. rade dňa 10.6.2009 emailom
ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že ju veľmi mrzí, že sa s ním nemôže skontaktovať a ospravedlniť
sa mu za nesplnenie objednávky na prepravu dňa 30.5.2009, chcela by žalobcu v 1. rade požiadať o
osobné stretnutie, ktoré by bolo menej formálne, na ktorom by mu ponúkla osobné ospravedlnenie adohodli by sa na spôsobe kompenzácie. Tento email žalobca v 1. rade ešte v ten istý deň preposlal
svojej právnej zástupkyni s textom „Ahoj Monika, dnes mi zasa volali, zdvihla to kolegyňa a povedala,
že nech napíšu mail...“

17. Listom zo dňa 9.6.2009 generálny riaditeľ žalovaného Ing Z. H. zaslal žalobcovi v 1. rade písomné
ospravedlnenie za to, že spoločnosť žalovaného napriek objednávke žalobcu v 1. rade nezabezpečila
pristavenie autobusu. Konštatuje, že došlo k zlyhaniu ľudského faktora hrubým zanedbaním pracovných
povinností zodpovedných zamestnancov. Sú si vedomí toho, že týmto žalobcovi v 1. rade ako aj

ostatným svadobným hosťom znepríjemnili deň, čo už nemôžu napraviť. Úprimne sa žalobcovi v 1.
rade ospravedlňujú a sú pripravení znášať dôsledky predmetnej záležitosti, ktorá as v dlhej histórii ich
spoločnostieštenestala.Akonepatrnézadosťučineniežalobcoviv1.radevracajúspäťzaplatenúzálohu
vo výške 90 eur a oznamujú mu, že rannú prepravu svadobčanov si nebudú fakturovať. Súčasne od
žalobcu v 1. rade očakáva vyčíslenie ďalších nárokov na náhradu nákladov súvisiacich s nepristavením
autobusu.

18. Právna zástupkyňa žalobcov v liste Uplatnenie práv a nárokov z prepravy objednávateľom
nepravidelnejprepravydoručenomžalovanémudňa27.11.2009uplatnilavmenežalobcovužalovaného
nárok na náhradu ujmy vzniknutej v súvislosti s nepristavením autobusu pozostávajúcej z nákladov
spojených s prípravou svadby, náhrady za stratu času v súvislosti s prípravou svadby a náhrady

nemajetkovej ujmy v sume spolu 170 200 eur. V tomto liste podrobne popísala skutkové okolnosti
svadobného dňa žalobcov ako aj okolnosti prípravy svadby a od žalovaného sa pod hrozbou iniciovania
súdneho konania domáhala zaplatenia náhrady škody v sume 170 200 eur (5 127 445,20 Sk).

19. Zo zápisnice zo stretnutia konaného dňa 18.12.2009 za účasti Ing. Z.a H. - člena predstavenstva

žalovaného, S. Z. - obchodného riaditeľa žalovaného, Z.. Dariny L. - právničky žalovaného, žalobcu v 1.
rade a jeho právnej zástupkyne, predmetom ktorého je vysporiadanie práv a nárokov žalobcu v 1. rade ,
ktorý si u žalovaného podaním doručeným žalovanému osobne dňa 27.11.2009 uplatnil jemu vzniknutú
ujmu spôsobenú žalovaným vyplýva, že Ing. Z. H. predniesol návrh na vysporiadanie vzniknutej ujmy, a
to 3 300 eur s tým, aby žalobca v 1. rade tento návrh zvážil do 10.1.2010. Právna zástupkyňa žalobcu

v 1. rade tento návrh jednoznačne odmietla ako mimoriadne nepatričný a nevyhovujúci.

20. Žalovaný v liste zo dňa 11.1.2010 adresovanom právnej zástupkyni žalobcov uviedol, že k čiastočnej
realizácii objednávky nedošlo jednoznačne pochybením zamestnancov žalovaného, táto skutočnosť ich
veľmi mrzí, čo deklarovali aj v písomnom ospravedlnení zo dňa 9.6.2009. Za samozrejmú a minimálnu

satisfakciu považujú vrátenie zloženej zálohy vo výške 90 eur . V súvislosti s ďalšími nárokmi žalobcov
uviedol, že údajnú priamu škodu ako aj náhradu za stratu času nemôžu akceptovať, pretože sa nejedná
o skutočnú škodu. Vyčíslenú majetkovú škodu považujú za neopodstatnenú. Po predložení relevantných
dokladov (napr. preukázanie nákladov na prepravu na svadobný obrad) sú pripravení priamu škodu
nahradiť.

21. Z výsluchu žalobcu v 1. rade na pojednávaní vyplynulo, že si u žalovaného objednal dopravu, pričom
v uvedený svadobný deň mal prísť autobus žalovaného pre jeho hostí pred obecný úrad v Červenom
HrádkuaodviesťichdokostolavTopoľčiankach,kdesamalo14:30uskutočniťsobáš.Onsožalobkyňou
v 2. rade bol v Topoľčiankach skôr, fotili sa v parku pri žrebčíne a asi o 13:00 sa dozvedel z telefonátu,

že autobus pre jeho hostí o 13:45 neprišiel. Bolo potrebné riešiť túto situáciu a zabezpečiť prevoz jeho
30-tich hostí z Červeného Hrádku do Topoľčianok. Ako posledné ho napadlo, že by pre hostí mohol ísť
autobus SAD Prievidza, ktorý bol v tom čase na cete z Partizánskeho do Topoľčianok a tento autobus
prišiel do Topoľčianok pred kostol o 14:00 hod. Požiadal vodiča, aby išiel pre jeho hostí do Červeného
Hrádku, čo je asi 20 km a keďže vodič cestu nepoznal, poslal s ním aj ďalšieho vodiča s autom. Po fotení

začalo pršať a on sa v parku so žalobkyňou v 2. rade nemal kam schovať. Medzi hosťami, ktorí im prišli
dokostolazablahoželaťbolajjehozamestnávateľzBratislavy,tentosahoopýtal,čisisvadburozmysleli,
keď meškajú. Toto sa ho veľmi dotklo a bol nahnevaný. Keďže obrad sa nemohol začať o 14:30 ako
bolo naplánované, kňaz bol nahnevaný, pred kostol prišli až o 15:10 hod, pričom mali dohodnuté, že
kňaz príde pre nich pred kostol a privedie ich pred oltár. Kňaz keďže bol nahnevaný po nich pred kostol

neprišiel, omša sa skrátila, obrad nemal taký priebeh, ako mal mať. Ďalší problém bol po obrade, kedy
bolo treba okrem nich 58 svadobných hostí prepraviť do hotela VION v Zlatých Moravciach. Ich vodič
odviezol najprv ich a následne sa vrátil pre zvyšných 12 hostí, čo spôsobilo meškanie. Z Topoľčianok do
Zlatých Moraviec je asi 5 km. Všetci mali pokazenú náladu, keď animátor vyhlásil, že nasleduje tanec srodičmi, tak jeho rodičia tam neboli prítomní. Poslal ľudí hľadať mamu, nevedel, že práve telefonovala
so zamestnancom žalovaného, aby zabezpečila prepravu pre hostí zo svadby, čo jej vyčítal a dostal sa
do slovnej potýčky s mamou. So žalobkyňou v 2. rade spolu chodli 6 rokov, svadbu si plánovali viac

ako rok, pripravovali pozvánky, navštevovali svadobné veľtrhy, ale priebeh svadby vôbec nebol podľa
ich predstáv, chýbala tam nálada. Je kresťan katolík, druhú svadbu mať v kostole nemôže a táto svadba
ani zďaleka perfektná nebola. Celkovo do svadby investovali asi 3 000 až 4 000 eur, kúpil si oblek Hugo
Boss a keďže nemali jeho veľkosť, musel doň 10 kg schudnúť.

22. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že zabezpečovala prepravu jej hostí z
Partizánskeho do Topoľčianok, kde sa mal uskutočniť svadobný obrad. Ona prišla skôr, pretože o 13:00
hod.sasožalobcomv1.radefotili.Uprostredfoteniasažalobcav1.radedozvedel,žeprehostíneprišiel
autobus, preto začal vybavovať prepravu. Keď prepravu zabezpečil tak ako bolo povedané, ostali stáť
v parku na daždi, pršalo jej na účes, ktorý jej kaderníčka tvorila 2 hodiny, ku kostolu prišli neskoro. Od
svadby v kostole si sľubovala, že bude oveľa krajšia ako obyčajná svadba, mali o nej svoje predstavy,

bolo dohodnuté, že do kostola ich privedie kňaz, keď však začal hrať svadobný pochod, kňaz pre nich
neprišiel, hádzal na nich vražedné pohľady, videli, že je nahnevaný, obrad bol kratší než mal byť a po
obrade sa museli ísť ospravedlniť, čo ich hnevalo a bolo dosť trápne. Následne boli na 2 až 3 svadbách
u známych a sesterníc, pričom na každej bolo podotknuté, že dúfajú, že autobus im príde, nie ako im.
V auguste 2015 boli na ďalšej svadbe u sesternice a aj ona sa jej spýtala, či ich svadbu už rozdýchali.

23. Svedok A. P. zamestnaný u žalovaného ako koordinátor dopravy na pojednávaní potvrdil, že
žalobca v 1. rade mal objednaný autobus na svadbu, na ktorú tento autobus nebol pripravený, pretože
nastala chyba v komunikácii medzi obchodnou zástupkyňou a dispečermi a dispečer následne autobus
na svadbu neposlal. Pristavenie autobusu v prípade, že je autobus riadne pripravený prebieha tak,

že obchodná zástupkyňa preberie objednávku od objednávateľa, zaeviduje ju do systému, odovzdá
dispečerovi, ktorý vybaví vodiča dokladmi a pošlú ho autobusom na objednané miesto. Obchodná
zástupkyňa od žalobcu v 1. rade prijala objednávku vo forme elektronického formuláru. V prípade, že sa
niečo takéto stane, objednávateľ môže telefonicky zavolať žalovanému a pošle sa na miesto náhradný
vodič. V tomto prípade sa žalobcovia na pevnú linku žalovaného nedovolali preto, lebo ju v sobotu

nemal kto zdvihnúť. Momentálne na predchádzanie takýmto situáciám už majú zavedený systém, ktorý
zabezpečuje aj to, aby sa takýto problém čo najskôr odstránil.

24. Svedok I. S., otec žalobcu v 1. rade uviedol, že má len jedného syna, preto svadbu dôkladne
pripravovali a mala prebehnúť tak, ako to na svadbe chodí. Autobus mal byť pristavený o 13:30 hod.

Keď bolo 5 minút po 13:30 začal mať zlý pocit, volali na číslo, ktoré mal žalovaný uverejnené, telefón
však nikto nezdvíhal. Žiadny iný kontakt nepoznali, preto sa spojil so žalobcom v 1. rade a dohodli sa, že
pre nich príde autobus, ktorý prišiel z Partizánskeho do Topoľčianok pre rodinu nevesty. Tento autobus
kým prišiel z Topoľčianok do Červeného Hrádku je to 17 km, ešte aj blúdil, kým ich našiel, všetko sa
tým pádom poposúvalo. Kňaz, ktorý ich mal čakať pred kostolom, ich nečakal. Pripadalo mu to ako

mimo reality. V ten deň bol ešte aj lejak, keďže autobus nebol pripravený včas, všetko sa posunulo,
prišli neskoro do hotela. Mladomanželské sólo malo byť na začiatku svadby, a keďže s manželkou riešil
otázku, kto príde pre hostí, s jeho synom počas sóla nemohla matka tancovať. Boli z toho v strese, až
v takom, že do 23:00 hod zabudol rozložiť pálené, že na stole nie je pálené ho museli hostia upozorniť,
za čo sa veľmi hanbil. Svadbu mali nachytanú tak, aby všetko klaplo a týmto sa to pokazilo. V obci sa

po svadbe našli takí podpichovači, ktorí mu pripomínali, že autobus neprišiel včas.

25. Svedkyňa H. S.ová na pojednávaní uviedla, že v deň svadby do kultúrneho domu prichádzali hostia
a o 13:45 mal prísť autobus žalovaného, pričom chystali pohostenie aj pre vodiča. Keď autobus neprišiel
ani pred 14:00 hod, volali na všetky zverejnené čísla, ale nikto telefón nedvíhal. Keď už bolo veľa hodín,

volala žalobcovi v 1. rade a on potom zorganizoval autobus z Partizánskeho. Mala od začiatku pokazenú
svadbu, sadla si na zlé miesto v kostole. Ku nej si potom prisadol aj jej manžel, a vôbec nesedeli pri ich
rodine, čo si všimla až na videu a tiež ženích a nevesta nečítali prvé a druhé čítanie, čítalo to malé dievča,
asinatozabudli.Vhotelimeškali,bolprípitok,podávalosapredjedlo.Telefonovalasp.P.om,aleprehluk
a hudbu nič nepočula, preto zišla o poschodie nižšie, kde sa jej p. P. začal v telefóne ospravedlňovať,

hovoril, že ľudí zo svadby odvezú, slovo dodržal a ráno o 4:00 autobus prišiel. Bola to ale pokazená
svadba. Človek robí jednu svadbu, vynakladá na to všetko a niekto mu ju pokazí. Keď sa vrátila späť
na poschodie, už ju hľadali, pretože mala ísť so synom tancovať. Syn jej vyčítal, že kde behala, že on
ostal na parkete sám ako sirota. Mali nepríjemný rozhovor, až sa rozplakala. Bolo to celé pokazené.Následne do roboty prišiel za ňou p. P., ktorý sa jej ospravedlnil a vracal jej peniaze za objednávku, tieto
si nezobrala, boli to synove peniaze. Na druhý deň prišla za ňou mladá pani z Veolie, že ju poslal pán
riaditeľ, aby sa ospravedlnila. Pýtala sa jej, akú finančnú odmenu chce, že ona to uhradí, že je za to

zodpovedná, odkázala ju na syna.

26. Svedok O. P. sa na pojednávaní vyjadril, že on zabezpečoval autobus pre nevestu, zaplatil autobus v
Partizánskom, tento autobus pre ich hostí prešiel. Zaviezol ľudí pri kostol v Topoľčiankach, bolo sychravé
počasie, prišli tam s malou rezervou a tesne pred tým, ako tam prišli, mu volala dcéra, že zaťovej rodine

neprišiel autobus. Požiadal preto ich šoféra, aby išiel do Červeného Hrádku pre rodinu zaťa, zať poskytol
auto, ktoré navigovalo vodiča autobusu do Červeného Hrádku. Tam sa pred kultúrnym domom naložila
rodina. Jeho rodina zatiaľ čakala pred kostolom. Farár medzitým párkrát vyšiel von, po svadbe farár
nevyprevadil mladomanželov pred kostol, bol nervózny. Ich autobus sa musel 2x otočil do Vionu, aby sa
tam obe rodiny dostali. V hoteli tiež boli nervózni, čakala ich pani s rozbíjaním taniera, keď začala svadba
a keď sa najedli, mal prísť tanec, pričom tancoval len on s manželkou, zaťova mama tam nebola a keď

sa vrátila, zať na ňu vystúpil, vyčítal jej, že kde bola. Nevedel, že ona telefonovala v súvislosti s odvozom
hostí ho svadby. Mama zaťa sa potom rozplakala, všetko na svadbe sa poposúvalo. Nebolo to také, aké
to malo byť. On ľuďom zakázal prísť na autách, aby sa mohli zabávať. Aj po svadbe pri ďalších svadbách
z rodiny sa ho pýtali a rozprávali si ľudia, že hádam to nedopadne tak, ako na svadbe u žalobcov.

27. Svedkyňa Eva P.ová, matka žalobkyne v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v
Topoľčiankach čakali aj s ich hosťami pred kostolom, farár vyšiel von, pýtal sa čo sa robí, pretože už
prišla hodina, kedy sa mala konať svadba. Dcéra povedala, že pre rodinu zaťa neprišiel autobus. Ich
časť rodiny musela z autobusu vystúpiť, hoci pršalo a ich autobus potom išiel zobrať hostí zaťa. Všetci
už boli nervózni, vrátane farára, ktorý mal ďalší sobáš po žalobcoch, farár mal mladých doviesť až k

oltáru, nedoviedol ich, všetko bolo chaotické. Do hotela Vion išli na 2x, aj tam ich už čakali. Keď sa malo
tancovať, na parket prišla len ona a manžel. Rodičia zaťa tam neboli a keď sa vrátili, povedali, že mama
bola telefonovať. Na svadbe vládla nervozita, ktorá sa niesla na celou oslavou.

28. Svedkyňa Mgr. Jany H. H. na pojednávaní uviedla, že na svadbe bola svedkyňa nevesty, je to jej

dobrá kamarátka, s ktorou vyrastala, pomáhala jej aj s organizáciou a prípravou svadby. Ona mala tiež
v roku 2015 svadbu. Nevestina strana išla na svadbu od Partizánskeho autobusom, čakali na ženícha,
následne nastúpili do autobusu naspäť a vrátili sa do Červeného Hrádku. Atmosféra bola napätá, nevie,
či vôbec mal každý kde sedieť. Na svadbu prišli s oneskorením 40 min až 1 hod. Bolo chladno,
svadobčania postávali. Kňaz bol tiež nie nadšený pre časový sklz, ktorý bol spôsobený. Ďalší rušivý

moment bol svadobný tanec. Čudovali sa, prečo neprišla aj ženíchova strana, ktorá sa pridala až neskôr.
Bolo to zvláštne, napäté. Každý chce mať dokonalú svadbu, napätie na strane hostí ženícha bolo aj
neskôr, pretože ľudia nevedeli, či sa vôbec dostanú domov. Nič podobné na svadbe odvtedy nezažila,
bola upozornená, aby si dala na takéto spoločnosti pozor.

29. Svedok Ing. Ľudovít H. k udalostiam zo svadobného dňa vypovedal, že približne o 13.30 hod. mali
nastupovať do autobusu, autobus však neprichádzal. Telefonoval kamarátovi, ktorý pracuje na bývalom
ČSAD a požiadal ho, aby zistil, čo sa deje. Ten mu oznámil, že zistil, že autobus nejaká pani zabudla
posunúť ďalej. Na autobus čakali asi 45 min. až 1 hod., celé to bolo veľmi stresujúce, nakoniec ich
zobral autobus druhej strany. Veľkú časť svadby strávili telefonovaním, on dával telefón aj svadobným

rodičom, aby sa oni dohodli na týchto veciach. Počas svadby sa dohodli, že príde náhradný šofér, ktorý
ich zoberie domov a tento ich domov aj zobral.

30. Svedok Marcel N. na pojednávaní uviedol, že je priateľom žalobcu, na svadbu bol pozvaný aj s
manželkou. Žalobca ho zároveň požiadal, aby robil šoféra. Žalobcu už počas svadobného dňa vozil na

fotenie, obrad a veci okolo svadby. Potom išli na slávnostnú oslavu, tu sa zabával a keď bolo treba
niekoho z hostí odviezť domov, zobral ich domov. Celkom dobre sa zabával až cca do 1.00 hod v noci,
potom už rozvážal hostí. Pamätá sa, že mali nejaké problémy s autobusom, preto musel viac voziť. Bol
spotený, prechladol a seklo mu v krížoch. S rozvozmi skončil okolo 7.30 ráno. Doplnil, že keď viezol
žalobcu s mamou, pochytili sa, vznikla tam nejaká trenica kvôli autobusu.

31. Ing. Rudolf G. na pojednávaní vypovedal, že bol na svadbu pozvaný žalobcom aj s partnerkou. Je
spolužiakom žalobcu v 1. rade z vysokej školy, na svadbe iných ľudí nepoznal. Prišiel autom z Bratislavy,
hoci si myslel, že mešká, po príchode na svadbu si uvedomil, že nebude posledný. S partnerkou si sadlido kostola a čakali, čo sa bude diať. Jedna strana chýbala, všetci boli ticho, sedeli ako „dubáčikovia.“
Videl podráždeného farára, ktorý bol nervózny a rozhadzoval rukami. Oslovil jednu pani, či je tu správne.
Tá mu povedala, že nevie, čo sa deje. Čakali a zisťovali, čo sa deje. Ľudia vybiehali von z kostola.

Bolo zima, išiel do auta po deku pre priateľku a staršie panie. Po minimálne jednej hodine prišla druhá
strana. Nevie, či bol farár až taký podráždený, no videl, že komunikácia nefunguje. Farár rýchlo poslal
nevestu a ženícha dovnútra bez toho, aby to celé prebehlo slávnostným a tradičným spôsobom. Nevesta
aj ženích prišli nevie odkiaľ peši, boli celý umočení. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, atmosféra bola veľmi
nepríjemná. Potom čakali na odvoz do hotela, kde sa pokračovalo. Aj tu prebehlo všetko veľmi rýchlo,

tradície sa upravovali, každý sa ponáhľal, celé to bolo hektické. Problém mali aj so stravou, ktorá sa
musela upravovať, aby sa všetko stihlo. Ešte si pamätá, že všetci starí boli vonku a telefonovali a všetko
riešili. Nevedeli urobiť ani jednu fotku šťastnej rodiny.

32. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

33. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

34. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

35. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

36. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

37. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať
žalobu späť.

40. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

41. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu v celom rozsahu späť, zároveň žalovaný
súhlasil so zastavením konania vo vzťahu k nej, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne v 2. rade
so žalobou, konanie o jej žalobe voči žalovanému zastavil.

43. Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva každej fyzickej osobe tzv. osobnostné práva
spočívajúce v možnosti v súlade so svojou vôľou rozvíjať a napĺňať svoje materiálne a duševné
potreby, uplatňovať sa v súkromí alebo verejne, v spoločnosti, pracovne či v rodine so svojou
jedinečnou osobnosťou voči ostatným subjektom s rovnakými osobnostnými právami. Práva na ochranu

osobnosti prináležia každej fyzickej osobe. Tieto práva sú právnym poriadkom nielen uznané, ale aj
chránené pred neoprávnenými zásahmi. Právo na ochranu osobnosti, ako základné ľudské právo,
je garantované článkom 19 Ústavy, pričom podrobnejšie je tento článok vykonaný ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. V §11 Občiansky zákonník deklaruje vo všeobecnosti právo fyzickej osoby naochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti
je tu uvedený príkladmo, tieto jednotlivé čiastkové zložky ochrany osobnosti je však potrebné rozlišovať

a prípadný zásah, ich porušenie je nutné posudzovať samostatne vo vzťahu ku každej zložke osobitne.
Súd prvej inštancie na tomto mieste poukazuje na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu v tomto
spore, ktoré je pre súd prvej inštancie záväzné. V zmysle v ňom vyjadreného právneho záveru už
žaloba na ochranu osobnosti musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé,
akým skutkom došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a ktoré z čiastkových zložiek

osobnosti žalobcu boli takto dotknuté. Odvolací súd ďalej pripomenul, že v civilnom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada, strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda sú povinné
rozhodné skutočnosti tvrdiť a tieto dôkazmi aj preukazovať pod následkom straty sporu v prípade
nesplnenia uvedených povinností. Zdôraznil tiež, že ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch podmieňuje výslovne znížením dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby
v spoločnosti v značnej miere.

44. Po opätovnom vyhodnotení dokazovania v kontexte právnych záverov vyslovených odvolacím
súdom dospel súd prvej inštancie k záveru, že z podanej žaloby a ani z ďalších vyjadrení žalobcov
nevyplýva taký popis skutkových okolností tohto sporu, z ktorého by vyplynulo porušenie konkrétnych
práv na ochranu osobnosti žalobcov žalovaným. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplyulo zníženie

dôstojnosti alebo vážnosti žalobcov v spoločnosti v značnej miere.

45. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali zaplatenia peňažnej sankcie titulom porušenia ich práv
na ochranu osobnosti, ktoré mal spôsobiť žalovaný tým, že nedodržal zmluvný záväzok zabezpečiť
prevoz svadobných hostí žalobcov z určeného miesta do kostola a následne ich odvoz z kostola na

miesto konania svadobnej hostiny. V podanej žalobe ako aj v priebehu konania žalobcovia popísali
skutkové okolnosti priebehu svadobného dňa, ako aj udalosti, ktoré sa stali v nasledujúci týždeň.
Jednoznačne však neozrejmili, ako konkrétne mali byť ich jednotlivé osobnostné práva porušené. V
nadväznosti na pochybenie žalovaného žalobcovia poukázali na niekoľko skutočností, ktoré im ich
svadobný deň znepríjemnili, resp. spôsbili, že nebol taký idylický ako si ho zrejme predstavovali a

vysnívali. Z týchto následných „nezdarov“ žalobcovia spomínali nasledovné: Žalobcovia poukazovali na
zlú náladu kňaza, ktorý nevyšiel pred kostol po snúbencov a nedoviedol ich k oltáru. Žalobca v 1. rade
si musel vypočuť od predsedu predstavenstva svojho zamestnávateľa narážku, že si svadbu rozmyslel.
Pracovník žalovaného telefonoval s matkou žalobcu v 1. rade práve vtedy, kedy tvorca zábavného
programu nečakane ohlásil prvý tanec novomanželov, preto žalobca v 1. rade nemal s kým tancovať.

Žalobca v 1. rade mal mať slovnú potýčku so svojou matkou, z čoho bola ona potom smutná. Svadba
prebehla nedôstojne. Hostia celý čas na svadbe riešili ako sa zo svadby dostať domov. Žalobcovia
boli vystavení pocitom bezmocnosti, hanby, ohovárania a posmechu. Žalobcom bolo znemožnené
slávnostným spôsobom a dôstojne uzavrieť manželstvo. Celá udalosť sa mala stať predmetom debát,
špekulácií, klebiet, ohováraní, hľadaní dôvodov, pre ktoré žalobcu v 1. rade „boží“ trest postihol. Žalobca

v 1. rade si nemohol uchovať príjemné spomienky na uzavretie manželstva a nemohli byť realizované
jeho predstavy o udalostiach súvisiacich s uzavretím manželstva. Ďalej sa stalo, že otec žalobkyne v 2.
rade zabudol ponalievať pálené, žalobcovia pri fotení zmokli, hosťom bola pri čakaní na autobus zima.
Súd dospel k záveru, že aj napriek preukázaniu pochybenia na strane žalovaného spočívanúceho v
nepristavení autobusu na dojednané miesto, z týchto ďalších problémov nie je možné vyvodiť, že ich

spôsobil žalovaný a už vôbec nie je možné dospieť k záveru, že je za ne zodpovedný.

46. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za zásah do osobnosti žalobcov sa vyžaduje
splnenie zákonných predpokladov. Prvým predpokladom je existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej

osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. V zmysle druhého predpokladu musí ísť o zásah neoprávnený
a tretím predpokladom je preukázanie príčinnej súvislosti medzi oboma uvedenými predpokladmi.
Občianskoprávna ochrana osobnosti je zodpovednosťou objektívnou, zavinenie alebo úmysel nie sú pre
vznik zodpovednosti potrebné. V konaniach vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno
nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným

zásahom. Žalobca teda musí dokázať existenciu zásahu, to znamená, že k určitému konaniu, ktoré je
zásahom do práv žalobcu, skutočne došlo, ako aj už spomenutú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou
škodou.47. V súdenej veci nebol spor o tom, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nedodržal, teda porušil
svoju povinnosť, čo je prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti. Možno konštatovať, že tento
prvý zodpovednostný predpoklad bol v konaní preukázaný. Druhým predpokladom vyžadovaným na

založenie zodpovednosti je ujma na chránenej zložke osobnosti človeka, pričom pre vznik oprávnenia
na náhradu nemajetkovej ujmy je nutné preukázať, že dôstojnosť žalobcov alebo ich vážnosť v
spoločnosti bola znížená v značnej miere. Zníženie dôstojnosti žalobcov v značnej miere v konaní
preukázané nebolo. Za toto nie je možné považovať, že žalobcov kňaz neodviedol k oltáru, ani tú
skutočnosť, že žalobca v 1. rade nemal s kým tancovať prvý tanec novomanželov. Žalobca v 1. rade

sa možno pri týchto udalostiach cítil nepríjemne, k značnému zníženiu dôstojnosti žalobcu v 1. rade
však takýmto spôsobom nedošlo. Tieto udalosti navyše postrádajú priamu príčinnú súvislosť s konaním
žalovaného (tretí predpoklad pre vznik jeho zodpovednosti). Žalovaného podľa názoru súdu nie je
možné obviňovať zo všetkých nezdarov spojených s priebehom svadby. Je potrebné pripomenúť,
že pochybenie žalovaného spočívalo v nepristavení autobusu na dohodnuté miesto v dohodnutý čas.
Žalovaný nezapríčinil, že matka žalobcu v 1. rade sa v čase spomínaného tanca nenachádzala na

parkete, žalovaný nespôsobil, že kňaz snúbencov neodviedol k oltáru a nezapríčinil ani to, že žalovaný v
1. rade sa dostal do konfliktu so svojou vlastnou matkou. Súd nemal preukázaný ani nedôstojný priebeh
svadby. Z dokazovania vyplynulo, že svadba ako aj svadobná hostina riadne prebehli, hoci s časovým
sklzom, čo potvrdil aj svedok N., ktorý uviedol, že sa na svadbe celkom dobre zabával až do 1 hodiny
v noci, potom robil rozvozy hostí. Je zarážajúce, že žalobcovia spochybňujú jeho výpoveď a tvrdia, že

on sa na svadbe zabávať nemohol, keďže bol na svadbu pozvaný ako šofér. Podľa názoru súdu nie
je vylúčené, že aj osoba známeho (mimochodom pozvaného na svadbu spolu s manželkou) sa mohla
na svadbe zabaviť, čo je len ďalším dôkazom o tom, že svadba nebola celkom nevydarená. Žalobcovia
spochybňujú výpoveď svedka Sýkoru aj v tej časti, kde uvádza, že s rozvozmi skončil o 7:30 hod., pričom
podľa žalobcov poslední hostia zo svadby odišli o 5:40 hod. Súd nepovažoval za podstatné objasňovať

bližšie čas odchodu posledného z pozvaných hostí a vyjadruje presvedčenie, že aj pokiaľ poslední
hostia odišli zo svadby okolo 5:40 ráno, zrejme zábava na svadbe nebola až také zlá, ako to žalobcovia
prezentujú. Žalobcovia ďalej v žalobe, v priebehu konania ako aj fotografiami preukazovali, že žalobca v
1.radepočassvadbyafoteniatelefonovalariešilzáležitostiohľadomprevozuhostí.Tútoskutočnosťtiež
nie je možné chápať ako nejakú závažnú ujmu, ktorá mu v súvislosti s porušením záväzku žalovaného

vznikla. Svadobná hostina predsa trvala niekoľko hodín a je pre súd nepredstaviteľné, aby niekto počas
celej svadobnej hostiny riešil záležitosti ohľadom odvozu hostí zo svadby. Aj za situácie, že žalobca
v 1. rade by bol kontaktovaný zamestnancom žalovaného práve počas svadobného tanca, prípadne v
inom čase, kedy nevedel práve uskutočniť telefonický hovor, nemusel predsa telefón zdvihnúť hneď a
mohol zavolať naspäť neskôr. Pre súd je ďalej ťažko predstaviteľná aj tá skutočnosť, aby sa veľká časť

svadobných hostí na svadbe nezabávala, pretože mala obavy o to, ako sa dostane zo svadby domov.
Podľa názoru súdu idú ľudia na svadbu s úmyslom osláviť tento významný deň v živote ich rodinného
príslušníka či známeho, spravidla sú dobre naladení a majú záujem sa baviť. Pokiaľ si niekto nechá
pokaziťtakýtodeňlenpreto,žesabojí,akosadostanedomovastálenaduvedenýmpremýšľa,namiesto
toho,abyniečovymyslel,jetonaťarchukaždéhojednotlivcaajetopotomjehoosobnýproblém.Dopravu

osôb zo svadby mohli žalobcovia, prípadne niekto iný z rodiny riešiť zabezpečením iného spôsobu
prepravy, napríklad objednaním taxíkov, prípadne sa pokúsiť kontaktovať iného dopravcu či známych a
následne od žalovaného požadovať náhradu nákladov s tým spojených. Po zabezpečení alternatívneho
spôsobu prepravy mohli rodinu o tomto informovať a obavy by vymizli. Súd nemal preukázané ani
zníženie vážnosti osôb žalobcov v spoločnosti v značnej miere. Takéto zníženie vážnosti žalobcov v

spoločnosti nepreukazuje ani jedna z popísaných skutkových okolností. Všetky osoby zúčastnené na
svadbe od začiatku vedeli, že to bol práve žalovaný, kto pochybil a spôsobil omeškanie s programom
svadby. Ak niekto na adresu žalobcu v 1. rade aj vyslovil uštipačnú poznámku, zrejme ju myslel len v
rovine žartu a nie vážne. Pre súd je ťažko predstaviteľné tiež to, aby niekto len z vyššie uvedených
dôvodovstratilpredsvojourodinouaznámymivážnosť,rodinabynanehohľadelaakonamenejcenného

či neschopného. Takéto niečo v konaní preukázané nebolo.

48. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si nesplnil povinnosť pristaviť autobus k Obecnému úradu v
Červenom Hrádku dňa 30.5.2009 o 13:45 hod. a zabezpečiť odvoz svadobčanov, na ktorú sa vo vzťahu
k žalobcovi v 1. rade zaviazal. Nesplnenie povinnosti žalovaný v priebehu celého konania nenamietal,

naopak, pochybenie si priznal, žalobcom sa aj ospravedlnil. Túto skutočnosť síce právna zástupkyňa
žalobcov namietala, avšak neopodstatnene. Z listinných dôkazov, ktoré ona sama súdu predložila, mal
súd preukázané, že zamestnankyňa žalovaného Ing. Zuzana H. sa ešte pred začatím súdneho konania
pokúšalasožalobcomv1.radespojiť,avšakneúspešne,pretomunapísalae-mail,kdežalobcuv1.radedokoncažiadalaoosobnéstretnutie,naktorombymohlidohodnúťspôsobkompenzácie.Skutočnosť,že
žalovaný si priznal pochybenie a usiloval sa o nápravu je preukázaná aj z emailu právničky žalovaného
Z.. Dariny L., ktorá právnu zástupkyňu žalobcov pozvala na osobné stretnutie za účelom dojednania

usporiadania celej záležitosti. Žalobcom sa v liste zo dňa 9.6.2010 ospravedlnil aj generálny riaditeľ
žalovaného Ing. Z. H., ktorý vyjadril ochotu vec riešiť a znášať dôsledky spojené so zanedbaním ich
povinností. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný si pochybenie priznal a
podľa názoru súdu sa správal nanajvýš férovo a korektne, bol ochotní žalobcom vrátiť zloženú zálohu,
neúčtovať si od nich žiadnu sumu za vykonanie prepravy svadobčanov a ich odvoz domov po skončení

svadby, dokonca im ponúkol ako satisfakciu zaplatenie sumy vo výške 100 000 Sk. To, že uvedenú
skutočnosť si žalobca v 1. rade a jeho právna zástupkyňa zle vysvetlili (že malo ísť o sumu 100 000 eur
a nie Sk) podľa názoru súdu nie je potrebné ďalej viac analyzovať a špekulovať nad tým, pretože ešte
na tom istom rokovaní dňa 18.12.2009 bola vec medzi stranami objasnená a zástupcovia žalovaného
žalobcovi v 1. rade a jeho právnej zástupkyni jednoznačne vysvetlili, že mu ponúkli sumu 100 000 Sk.
Pretože právnej zástupkyni žalobcov sa táto suma javila ako nedostatočná, žalobcovia sa so žalovaným

mimosúdne nedohodli.

49. K námietke žalobcov o konaní v mene žalovaného prostredníctvom iných osôb ako tých, ktorí
sú ako štatutárny orgán žalovaného zapísaný v obchodnom registri, súd uvádza, že mu je známe,
že žalovaný je spoločnosťou s väčším počtom zamestnancov a je celkom bežné, pokiaľ jednotlivé

úlohy v rámci spoločnosti vykonávajú aj iné osoby ako práve štatutárny orgán (predseda či členovia
predstavenstva), prípadne prokurista spoločnosti, a to ako zamestnanci spoločnosti či osoby oprávnené
spoločnosť zastupovať na základe plnomocenstva alebo iného právneho úkonu. Takýmito osobami sú
aj osoby poverené určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku (§ 15 Obchodného zákonníka), ktoré
môžu za podnikateľa (žalovaného) konať aj bez plnej moci. Pokiaľ sa určité konkrétne osoby s cieľom

vec mimosúdne doriešiť, zúčastnili v mene žalovaného mimosúdneho rokovania, súd nemá pochybnosti
o tom, že išlo o osoby oprávnené v mene žalovaného konať či už na základe podnikového zmocnenia
(§ 15 Obchodného zákonníka), pracovnej zmluvy, prípadne plnomocenstva.

50. Ako už súd uviedol v predchádzajúcom rozhodnutí, považoval za podstatný práve postoj žalobcov

k riešeniu situácie, ktorá nastala. To, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok autobus riadne a včas na
dojednané miesto pristaviť a odvoz svadobčanov zabezpečiť, bolo jednoznačne preukázané. Ďalšie
skutočnosti, ktoré neskôr v priebehu svadobného dňa nastali, však žalovaný už nijako neovplyvnil,
a preto za ne nie je ani zodpovedný. Rovnako žalovaný nie je zodpovedný za pokazenú náladu
žalobcov a za ich subjektívne pocity vnímania svadby ako nevydarenej. Súd opäť zdôrazňuje, že sled

nepriaznivých udalostí mohli ovplyvniť samotní žalobcovia. Namiesto vyčkávania na autobus mohli
žalobcovia zabezpečiť odvoz prostredníctvom taxislužby, osobe zodpovednej za priebeh svadobného
obradu a programu mohli dať pokyn na úpravu jednotlivých bodov programu v nadväznosti na vzniknutý
časový sklz a tiež mohli svadobčanom oznámiť, že omeškanie je spôsobené porušením povinností
tretieho subjektu, za ktoré oni nezodpovedajú a možno by sa potom nemuseli hanbiť za to, že jednotlivé

udalosti mali časový sklz a nestihlo sa všetko tak, ako bolo naplánované. Svadba je v živote človeka
dôležitou udalosťou. Tak nevesta ako aj ženích často chcú aby to bol jeden z „najkrajších dní v ich
živote“, samotnej udalosti nezriedka predchádzajú niekoľkomesačné prípravy, je potrebné zorganizovať
množstvo vecí. Pri takejto organizácii je úplne bežné, že sa niečo nepodarí uskutočniť tak, ako si
to novomanželia predstavujú a vyskytne sa nejaký problém. V takomto prípade, je potrebné, aby bol

problém vyriešený a odstránený a pokiaľ k nemu už došlo, je celkom zbytočné sa nad ním opakovane
zamýšľať a pripomínať si ho. Je na každom človeku, ako sa k vnímaniu hocijakej nepríjemnosti postaví,
či si ju bude donekonečna pripomínať alebo sa nad ňou povznesenie, príjme veci tak ako sa stali,
či dokonca zdanlivo závažný problém zmení na vtipnú situáciu. Súd opakovane uvádza, že nemal
preukázanésplneniepodmienokprepriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,ktorejzaplatenia

sa žalobca v 1. rade podanou žalobou domáha. Pokiaľ žalobcovia subjektívne vnímajú, že došlo k
zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, sú to ich subjektívne pocity, objektívne tieto skutočnosti
preukázané neboli. Súd preto žalobu žalobcu v 1. rade zamietol.

51. Pre úplnosť súd uvádza, že na poslednom pojednávaní zamietol návrh žalobcu v 1. rade, aby bola

v konaní vypočutá v procesnom postavení svedkyne manželka žalobcu v 1. rade (ktorá v tomto konaní
vystupuje ako žalobkyňa v 2. rade), pretože jej výsluch považoval za nehospodárny. Žalobkyňa v 2. rade
už v tomto konaní o okolnostiach svadobného dňa vypovedala. Hoci nie v pozícii svedka ale ako strana
sporu, no podľa názoru súdu uviedla všetky podstatné okolnosti svadobného dňa. Dôvodom zamietnutianávrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne v 2. rade bola i tá skutočnosť, že tento návrh
žalobca v 1. rade neuplatnil už skôr, hoci tak mohol urobiť. Súd prvej inštancie pripomína, že pri doručení
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu umožnil sa vo veci vyjadriť, strany sporu mali

možnosť navrhnúť súdu dôkazy, ktoré chceli vykonať. Po vrátení veci súdu prvej inštancie sa vo veci
vyjadril len žalovaný, žalobcovia sa nevyjadrili, neuviedli, že žiadajú vykonať ďalšie dôkazy. Právna
zástupkyňa žalobcov na nasledujúcom pojednávaní ospravedlňovala nenavrhnutie tohto dôkazu skôr
tým, že si chcela najprv vypočuť predbežné právne posúdenie súdu a návrhy na doplnenie dokazovania
uviesť až následne. Tento jej argument súd považuje za nedôvodný a v rozpore s ustanoveniami CSP.

Po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie mali strany sporu nepochybne možnosť prečítať si právny
názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, z ktorého je súd prvej inštancie povinný vychádzať a v
nadväznosti naň uviesť ďalšie tvrdenia, prípadne navrhnúť súdu vykonanie dôkazov.

52. Za bezvýznamnú považoval súd aj námietku žalobcov o tom, že „žalovaný zobral tento spor z
Okresného súdu Pezinok“, teda vzniesol pri svojom prvom úkone námietku miestnej nepríslušnosti.

Príslušnosť súdov na prejednanie konkrétnych sporov vyplýva z ustanovení CSP (predtým OSP).
Ustanovenia o miestnej príslušnosti určujú, ktorý zo súdov prvej inštancie, t. j. ktorý konkrétny súd
zo všetkých vecne príslušných súdov je mieste príslušným vec prejednať a rozhodnúť. Prejednanie
sporu príslušným súdom je jednou zo základných podmienok konania, pričom miestna príslušnosť je
mnohoročnou právnou teóriou považovanou za jednu z podmienok, ktorých nedostatok je zhojiteľný

(uskutočnením konania) i nepríslušným súdom, či, presnejšie, už začatím konania vo veci v spojení
s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti, a to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone.
V danej veci žalovaný pri prvom procesnom úkone namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu
Pezinok, na ktorý bola žaloba podaná, preto bol spis podľa § 105 ods. 2 OSP postúpený na Okresný súd
Nitra. Uvedený postup je v súlade s ustanoveniami procesných predpisov upravujúcich civilné sporové

konanie, námietka žalobcov v súvislosti s postúpením spisu je preto celkom nedôvodná.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

55. O náhrade trov žalovaného voči žalobcovi v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol voči žalobcovi v 1. rade plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu (100 %). Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania posudzoval

v zmysle zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Žalobkyňa v 2. rade vzala
žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť bez udania dôvodu, možno preto konštatovať, že zavinila,
že konanie bolo zastavené, nárok na náhradu trov konania preto súd priznal žalovanému. Strany sporu
v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.