Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5816203187.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ W. M.,
rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, 2/ U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX,
XXX XX K.-V., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, 3/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 4/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

E. X., 5/ M. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX E., 6/ P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX, XXX XX E., 7/ X. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, 8a/ C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXX, 8b/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. M. XXX/XX, 8c/ Y. X., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U.-K., D. U. XXXX/XX, 8d/ R. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 8e/
U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 10/ Z. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, proti
žalovanému: Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, právne zastúpenému JUDr. Margitou

Medveczkou, advokátkou s miestom výkonu advokácie Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, IČO: 36
068 110, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/118/2016 - 443 zo
dňa15.novembra2019vspojenísdopĺňacímrozsudkomOkresnéhosúduNámestovoč.k.5C/118/2016
- 472 zo dňa 21. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až VII. (s výnimkou výroku v časti o určenie, že /pôvodný/
žalobca 8/ je vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku podielovým spoluvlastníkom
pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý
trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k
celku) v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o určenie, že /pôvodný/ žalobca 8/ je vo výške
spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku podielovým spoluvlastníkom pozemku - parcely
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý trávny porast o výmere
10 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX
pre obec a k.ú. E., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku, rozsudok súdu prvej

inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania voči žalobcom 8a/ až 8e/ nepriznáva.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zastavil

konanie v časti o určenie, že pozemok zobrazený ako C KN parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o
výmere 29 m2 patrí do dedičstva po zomrelej K. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,naposledy bytom E. č. XX vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku (výrok I.).
Určil, že žalobca 3/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 4/ vo
výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho

podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 6/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru
k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
s parcelným číslom 1720/6 - trvalý trávny porast o výmere 29 m2, evidovanej Okresným úradom
Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E., vedeného na
meno žalovaného pod B1 v podiele 247/332-ín pomeru k celku (výrok II.). Zároveň určil, že žalobca

3/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 4/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k
celku, žalobca 6/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 7/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku, žalobca 8/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny
pomeru k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom

Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E., vedeného na meno
žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku (výrok III.). Taktiež určil, že žalobca 9/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 9/36-ín pomeru k celku a žalobca 10/ vo výške spoluvlastníckeho podielu
11/27-ín pomeru k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2, evidovanej

Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E., na
meno žalovaného pod B1 v podiele 30/36-ín pomeru k celku (výrok IV.). Žalobcovi 2/ proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.), žalobcom 3/ až 10/ proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 75 % (výrok VI.) a štátu proti žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok VII.).

1.1. V odôvodnení konštatoval, že žalobou podanou dňa 21.06.2016, po pripustení jej zmeny dňa
10.04.2018, sa žalobcovia 2/ až 10/ domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností tak, ako je
uvedené vo výroku III. a IV. (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „vo výroku II až IV“)
napadnutého rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - pozemku zobrazeného ako C KN parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o výmere 29
m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod B1 na žalovaného 1/ v podiele 247/332-ín. Táto
parcela bola pred zápisom diela ROEP pre k.ú. E. vedená na LV č. XXX na mená žalobcov 1/ až 6/, a
to na žalobcu 1/ pod B7 v podiele 34/394-ín, na žalobcu 2/ pod B5 v podiele 204/3984-ín, na žalobcu
3/pod B8 v podiele 34/3984-ín, na žalobcu 4/ pod B9 v podiele 34/3984-ín, na žalobcu 5/ pod B10 v

podiele 34/3984-ín, na žalobcu 6/ pod B11 v podiele 34/3984-ín s tým, že žalobcovia 1/, 3/ až 6/ sú
zároveň právnymi nástupcami po nebohej K. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá
bola ku dňu svojej smrti evidovaná ako spoluvlastníčka pkn parc. č. 217 z pkn prot. č. X pre k.ú. E. na
LV č. XXX, titulom Uznesenia o dedičstve D/2285/1993 zo dňa 29.01.1997, a to na jej meno pod B6 v
podiele 34/3984-ín pomeru k celku. Žalobcovia 1/ až 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -

pozemku zobrazeného ako C KN parc. č. 1720/7 - trvalé trávne porasty o výmere 10 m2, zapísaného
na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod B1 na žalovaného 1/ v podiele 11/12-ín, ktorá bola vytvorená GP
od pkn parc. č. 216 evidovanej v pkn prot. č. X pre k.ú. E., vedenej pred zápisom diela ROEP pre k.ú.
E. na LV č. XXX, a to na žalobcu 1/ pod B7 v podiele 1/60-ina, na žalobcu 2/ pod B6 v podiele 1/12-
ina, na žalobcu 3/ pod B8 v podiele 1/60, na žalobcu 4/ pod B9 v podiele 1/60-ina, na žalobcu 5/ pod

B10 v podiele 1/60-ina, na žalobcu 7/ pod B1 v podiele 2/6-iny, na žalobcu 8/ pod B3 v podiele 2/6-iny.
Žalobcovia 9/ až 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako C KN
parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, evidovanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
E. na meno žalovaného 1/ pod B1 v podiele 30/36-ín pomeru k celku. Táto parcela bola pred zápisom
ROEP pre k.ú. E. evidovaná na LV č. XXXX na žalobcu 9/ pod B6 v podiele 9/36-ín a na meno M. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. X pod B1 v podiele 11/27-ín, avšak na základe Osvedčenia o dedičstve
2D/114/2011, Dnot/90/2011 žalobkyni 10/ patriaca v podiele 11/27-ín pomeru k celku. Poukázal na to, že
po právnej stránke žalobu odôvodnili tým, že ich vlastníctvo bolo deklarované pred zápisom diela ROEP
k.ú. E. na príslušných listoch vlastníctva riadnymi nadobúdacími titulmi, pričom na podporu ich tvrdení
slúži aj geometrický plán, ktorým došlo k zameraniu skutočného priebehu pôvodnej hranice pkn parc. č.

216, ktorá v súčasnosti predstavuje C KN parc. č. 1720/7 - trvalé trávne porasty o výmere 10 m2, pkn
parc. č. 217, ktorá v súčasnosti predstavuje C KN parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o výmere 29 m2
a pkn parc. č. 218, ktorá v súčasnosti predstavuje C KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 38 m2. Novovytvorené parcely, ku ktorým sa domáhajú určenia, že sú ich spoluvlastníkmi bolivytvorené GP č. 419962249-24/2011 Ing. L. E., so sídlom A. V. XXX/X, XXX XX O. dňa 28.01.2011,
úradne overeným dňa 21.02.2011 (ďalej len „GP“) od pôvodných pozemkovoknižných parciel č. 217
zapísanej v pkn prot. č. X pre k.ú. E. - C KN parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o výmere 29 m2, z

pkn parc. č. 216, zapísanej v pkn prot. č. X k.ú. E. - C KN parc. 1720/7 - trvalé trávne porasty o výmere
10 m2 a od pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 218 zapísanej v pkn prot. č. X k.ú. E., C KN parc. č.
1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva ešte s odkazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej aj
ako O.s.p.“) žalobcovia odvodzovali od dôslednej evidencie v katastri nehnuteľností, pričom vlastnícke

právo žalobcov je ohrozené tým, že na liste vlastníctva je v súčasnosti zapísaný žalovaný, ktorý do
ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tým, že je evidovaný ako podielový spoluvlastník bez
relevantného dokladu.

1.2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, s pripojeným
spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/94/2013 - z neho najmä so ZP č. 22/2013 a GP Ing. L.

E. č. 419962249-24/2011 tvoriacim súčasť rozsudku, výsluchom strán sporu a svedkov. Po vykonanom
dokazovaní ustálil, že geometrickým plánom č. 41962249-24/2011 boli novovytvorené C KN parcely, a
to C KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 bola vytvorená od C KN parc.
č. 1720/1 (pôvodná pkn parc. č.218), C KN parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o výmere 29 m2 bola
vytvorená od C KN parc. č. 1720/4 (pôvodná pkn parc. 217) a napokon C KN parc. č. 1720/7 bola

vytvorená od C KN parc. č. 1720/4 (pôvodná pkn parc. 216), keď ďalej v poznámke je uvedené, že
pôvodná pkn parc. č. 216 je v prot. č. X a LV č. XXX, pkn parc. č. 217 je v prot. č. X a LV XXX a pkn
parc. č. 218 je v prot č. X a LV č. XXXX, na ktorých tzv. hluchých listoch vlastníctva boli žalobcovia 1/
až 10 / evidovaní ako podieloví spoluvlastníci v tam evidovaných podieloch. Aktuálne sú novovytvorené
žalované parcely evidované na listoch vlastníctva, a to na LV č. XXXX k.ú. a obec E. C KN parc. č.

1720/5 pod B1 na žalovaného 30/36-ín, na LV č. XXXX k.ú. E. je evidovaná C KN parc. č. 1720/6 - trvalé
trávne porasty o výmere 29 m2 pod B1 v podiele 247/332 a na LV č. XXXX - C KN parc. č. 1720/7 -
trvalé trávne porasty o výmere 10 m2 pod B1 v podiele 11/12-in. Pokiaľ ide o C KN parc. č. 1720/1 a
1720/4, od ktorých boli žalované parcely vytvorené, súd zistil, že ich výlučným vlastníkom bol žalovaný 1/
(poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „žalovaný“) evidovaný na LV č. XXXX pre obec

a k.ú. E., čo napokon ani sporné nebolo. Znalecký posudok Ing. Pavla Krišpinského zhodne identifikoval
vznik žalovaných parciel od pkn parc. č. 216, 217 a 218 evidovaných na (hluchých) LV č. XXX, LV č.
XXX a LV č. XXXX na žalobcov alebo ich právnych predchodcov s odkazom na pkn protokoly č. X, X,
a X a tiež to, že tieto v geometrickom a znaleckom posudku vymedzenou časťou zasahujú do C KN
parciel 1720/1 a 1740/2 ( poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „1720/4-“-), ktorých

intabulovaným výlučným vlastníkom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod B2 (v čase vyhotovenia
predmetného znaleckého posudku) bol žalovaný. Doplneným dokazovaním - znaleckým posudkom č.
2/2019 vyhotoveným znalkyňou Ing. Annou Šobichovou zistil, že C KN parc. č. 1720/5, 1720/6 a 1720/7
sú vytvorené z pkn parc. č. 216, 217 a 218 (z pkn prot. č. X., X a X), a to v takom rozsahu, ako je to
uvedené v geometrickom pláne č. 41962246-24/2011 Ing. L. E. (príloha č. 7 ZP). Znalecký posudok

potvrdil správnosť geometrického plánu a napokon bol v zhode so závermi znaleckého posudku Ing.
Pavla Krišpinského č. 22/2014 (vyhotoveného v konaní sp. zn. 7C/94/2013). Znaleckým dokazovaním
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených
pozemkovCKNparc.č.1720/5,1720/6a1720/7vžiadanýchpodieloch,pričompredzápisomROEPboli
evidovaní na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX (zväčša titulom dedenia), pretože do ich vlastníckeho

práva sa zasiahlo práve posunutím hranice na úkor pôvodných pkn parc. č. 216, 217 a 218 v prospech
C KN parc. č. 1720/4 a 1720/1. Správnosť identifikácie (písomnej a grafickej) geometrického plánu Ing.
L. E. potvrdil nielen znalecký posudok Ing. Pavla Krišpinského č. 22/2014, ale aj znalecký posudok
Ing. Anny Šobichovej č. 2/2019. Skonštatoval, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva žalovaným tvrdená
skutočnosť, že C KN parc. č. 1720/1 a 1720/4 mali byť vytvorené od pkn parc. č. 245 a 246 a 247

tak, ako to bolo (nesprávne) identifikované geometrickým plánom č. 17951381-396/94 JM. Zároveň
skonštatoval, že v prospech žalovaného a jeho právnych predchodcov nesvedčí ani dobromyseľná
držba, pričom poukázal na sťažnosť - petíciu občanov E. dňa 23.04.2010 a sťažnosť zo dňa 03.03.1995
na L. F. - otca žalovaného, týkajúcu sa práve sporných pozemkov. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie podľa § 126 a § 132 Občianskeho zákonníka určil, že žalobcovia 2/ až 10/ sú podielovými

spoluvlastníkmi vo výroku III. a IV. (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „vo výroku
II až IV“) špecifikovaných nehnuteľnosti a v tam uvedenom podiele z podielu žalovaného, pričom podiel
žalobcu 2/ - U. F. vyplýva z Osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov spísaného formou notárskej
zápisnice pod N 324/93, NZ 211/93 po neb. L. F. rod. F. (D 775/78), evidovanej na LV č. XXX pod B6o veľkosti 1/12-iny a na LV č. XXX pod B5 v podiele 204/3984 -ín, podiel žalobcov 3/ až 6/ vyplýva z
Uznesenia o dedičstve po neb. L. F. sp. zn. D 870/1995 zo dňa 07.02.1997 a bol evidovaný na LV č.
XXX, a to pre žalobcu 3/ L. F. pod B8 v podiele 1/60-ina a na LV č. XXX pod B8 v podiele 34/3984-

ín, pre žalobcu 4/ I. F. pod B9 v podiele 1/60-ina a na LV č. XXX pod B9 v podiele 34/3984-ín, pre
žalobcu 5/ M. V., rod. F. pod B10 v podiele 1/60-ina a na LV č. XXX pod B10 v podiele 34/3984-ín, pre
žalobcu 6/ P. F. pod B11 v podiele 1/60-ina a tiež na LV č. XXX pod B11 v podiele 34/3984-ín, titulom
nadobudnutia podielu na C KN parc. č. 1720/6 vytvorenej od pkn parc. č. 217 z prot. č. X., neskôr z LV č.
XXX bolo Uznesenie o dedičstve pod D 2285 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené

„D 2285/93“) po neb. P. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. č. XX (čl.132), podiel žalobcu 7/ - X.
V., rod. M. pôvodne evidovanej na LV č. XXX pod B1 o veľkosti 2/6-iny vyplýva z rozhodnutia o dedičstve
D 735/79 (čl.80) po neb. M. M., rod. F., podiel žalobcu 8/ - I. F. vyplýva z rozhodnutia o dedičstve pod D
110/66 po neb. P. F., evidovaného pôvodne na LV č. XXX pod B3 v podiele 2/6-iny, podiel žalobcu 9/ X.
M. vyplýva z rozhodnutia o dedičstve D 882/91 po neb. Z. V., a bol evidovaný pôvodne na LV č. XXXX
pod B6 v podiele 9/16-in. Zároveň konštatoval naliehavý právny záujem žalobcov na žiadanom určení

[§ 137 písm. c) CSP - v čase podania žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016], ktorý
odôvodnil tým, že vyhovením žalobe možno na základe rozsudku vykonať zápis vlastníctva v katastri
nehnuteľnosti v ich prospech a ich právne postavenie, do ktorého sa zasiahlo, už nebude neistým. Súd
konanievčastiourčenie,žeC-KNparc.č.1720/6-trvalýtrávnyporastovýmere29m2patrídodedičstva
po zomrelej K. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. č. XX vo výške

spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku, na základe späťvzatia žaloby žalobcami 3/ až 10/
podaním zo dňa 25.05.2018 a žalobcom 2/ za súhlasu žalovaného podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

1.3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
CSP. Žalobcovi 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu

nežiadal priznať. Žalobcom 3/ až 10/ voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
75 %, keďže v tejto časti mali vo veci úspech. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 3/ až 10/ boli
neúspešní v tej časti konania v ktorej zobrali žalobu späť. Predmetom konania boli 4 nároky týkajúce sa
určenia vlastníctva (3), resp. určenia, že vec patrí do dedičstva (1), žalobcovia 3/ až 10/ svojím postupom
procesne zavinili zastavenie konania v tej časti v ktorej zobrali žalobu späť, čo predstavuje 1, resp. 25

%, preto im vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 75 %. O nároku na náhradu trov
štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že štátu priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Dňa 28.11.2019 podala žalobkyňa 2/ návrh na doplnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa

jej nároku, t.j. doplnenie výroku II. a III. citovaného rozsudku. Tento návrh odôvodnila tým, že súd prvej
inštancie nerozhodol o jej nároku, hoci sa s týmto nárokom v napadnutom rozsudku vysporiadal (bod 18)
a dôkazy svedčiace v jej prospech vyhodnotil. Bližšie uviedla, že vo výroku II. a III. absentuje určenie jej
nároku pozostávajúceho z nehnuteľností špecifikovaných vo výrokoch II. a III. napadnutého rozsudku,
vo výroku II. v podiele 204/3984-ín a vo výroku III. v podiele 1/12-iny. Zároveň spolu s návrhom na

doplnenie napadnutého rozsudku podala žalobkyňa 2/ aj podanie označené ako „odvolanie“ proti tomuto
rozsudku z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

3. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd nerozhodol o celej prejednávanej veci, a to o tej časti konania,
ktorej predmetom bol nárok žalobkyne 2/ na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele

2014/3984-ín účasti k celku k nehnuteľnosti - pozemku zobrazenom ako C KN parc. č. 1720/6 - trvalý
trávny porast o výmere 29 m2, evidovanom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. z podielu žalovaného
pod B1 o veľkosti 247/332-ín a na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/12-in
pomeru k celku pozemku, zobrazeného ako C KN parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2, evidovaného na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. E., z podielu žalovaného evidovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k

celku, dňa 21.01.2020 vydal podľa § 225 ods. 1 a 2 veta prvá CSP dopĺňací rozsudok.

4. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/118/2016-472 zo dňa 21. januára 2020 určil, že žalobca 2/ vo
výške spoluvlastníckeho podielu 204/3984-ín pomeru k celku, je podielovým spoluvlastníkom pozemku
- parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/6 - trvalý trávny porast

o výmere 29 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva
č. XXXX pre obec a k. ú. E., na meno žalovaného pod B1 v podiele 247/332-ín pomeru k celku (výrok I.).
Taktiež určil, že žalobca 2/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/12-ina pomeru k celku, je podielovým
spoluvlastníkom pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom1720/7 - trvalý trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. E., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-
ín pomeru k celku (výrok II.).

5. Dňa 17.02.2020 doručila žalobkyňa 2/ súdu prvej inštancie podanie označené ako „Späťvzatie
odvolania voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/118/2016 zo dňa 15.11.2019“, ktorým
zobrala svoje odvolanie zo dňa 28.11.2019 v celom rozsahu späť. Svoje späťvzatie odôvodnila vydaním
dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, ktorým súd prvej inštancie vyhovel jej námietkam vysloveným

v podanom odvolaní. Zároveň požiadala o vrátenie súdneho poplatku. Odvolací súd po preskúmaní
návrhunadoplnenierozsudkusúduprvejinštancieaodvolaniaprotirozsudkudospelkzáveru,žecieľom
sledovaným žalobkyňou 2/ bolo dosiahnutie vydanie dopĺňacieho rozsudku a nie podanie odvolania
voči predmetnému rozsudku. Z uvedeného dôvodu potom dospel k záveru, že sa nejedná o podanie
odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, ale o návrh na doplnenie rozsudku, a preto o späťvzatí
„odvolania“ nerozhodoval, keď vyhovením návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku došlo k doplneniu

absentujúcich výrokov pôvodného rozsudku.

6. V zákonnej lehote podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie proti výroku II. až VII. rozsudku
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, zároveň i dopĺňacieho rozsudku a domáhal sa,
aby odvolací súd zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobu ako bezdôvodnú

zamietne a priznal žalovanému náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež že neboli splnené ani procesné podmienky
na jeho vydanie. Okrem toho namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na
procesnoprávnu vadu v zmysle ust. § 89 CSP, čiastočne odstránenú na pojednávaní dňa 06.02.2018,
spočívajúcu v nedoručení návrhu na zmenu žaloby, plných mocí a nezrovnalostí v zastúpení žalobkyne
10/. Namietol rozpor medzi posudzovaním geometrických plánov, predložených stranami sporu, a
to konkrétne geometrickým plánom z roku 2011, ktorým sa súd podrobne rozoberal v bode 9 a 10

odôvodnenia napadnutého rozsudku a geometrickým plánom z roku 1994, ktorým sa súd podrobne
nezaoberal v žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že súd
ani nevykonal navrhované dôkazy, ktoré mohli spochybniť predmetný GP, ako aj tvrdenia žalobcov, a to
napr. podnet na katastrálnu inšpekciu podľa podania zo dňa 19.03.2018 na prešetrenie geometrického
plánu, vypočutie geodeta E., ktorý vyhotovil GP, podnet zhotoviteľovi ROEP, ktorý mal preukázať, že

znalkyňa vychádzala z nesprávnych podkladov a svoj posudok vykonala neodborne, výsluch všetkých
žalobcov, tak ako to vyplýva z jeho podania zo dňa 05.03.2018. Podľa jeho názoru bol znalecký
posudok znalkyne Ing. Šobichovej vypracovaný nekvalitne, neodborne, pri jeho vypracovaní znalkyňa
vychádzala z nesprávnych podkladov. Na vysvetlenie uvedeného dal do pozornosti list Okresného
úradu Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 15.02.2018, z ktorého vyplýva, že pkn. parcely č. 216,

217 a 218 k.ú. E. zanikli pod parcelami C KN, ktoré sú v liste presne špecifikované, zapísané na
LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX XXXX a XXX, z čoho logicky vyplýva, že tieto nemohli byť
súčasťou parciel, ktoré boli predmetom sporu. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol súdu vypočuť
znalca Ing. Krišpinského, avšak súd tento dôkaz nepripustil, pretože tento znalec bol vyčiarknutý zo
zoznamu znalcov, taktiež navrhol vypočuť geodeta Ing. E., ktorý predvolanie súdu ignoroval a súd

ho nedal predviesť. Vo vzťahu k uvedenému namietol, že súd síce pripustil znalecké dokazovanie,
avšak neakceptoval otázky, ktoré chcel položiť znalcovi, ale arbitrárne v tejto veci rozhodol a položil
mu otázky, totožné s prvým znaleckým posudkom, ktoré nemali možnosť odhaliť chybu geodeta pri
spracovaní geometrického plánu. Tento postup súdu považuje žalovaný za závažné porušenie jeho
procesných práv. Zároveň namietol porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré vidí v tom, že súd

sa jeho vyjadrením k znaleckému posudku Ing. Šobichovej žiadnym spôsobom nezaoberal a ani
mu nevysvetlil, prečo ho vôbec nevzal do úvahy. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdnych autorít,
konkrétne na rozhodnutie Európskeho súdu Vetrenko v. Moldavsko77, na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 311/07, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenie. Nekvalitu znaleckého posudku vidí aj v rozpore,
že súd na pojednávaní uviedol (a zopakoval to aj v bode 16 odôvodnenia rozsudku), že podľa neho

parcely 216 až 218 neboli predmetom ROEP, pričom znalkyňa na strane 3 posudku v poslednom odseku
uviedla, že „v grafike sa ROEP nestotožnil s mapami bývalého pozemkového katastra a došlo k posunu
EKN parciel 216, 217, 218.“, s ktorým omylom sa súd nevysporiadal. Zároveň k svojmu odvolaniu proti
výroku VII. daného rozsudku uviedol, že proti uzneseniu o priznaní trov znalkyni za tento posudokpodal sťažnosť, avšak nemá vedomosť o tom, že by o tejto sťažnosti súd rozhodol. Nesúhlasí s tým,
aby tieto trovy znášal on ako žalovaná strana, pretože súd mu svojím konaním znemožnil položiť
znalcovi otázky, ktoré mali viesť k objasneniu veci, a preto sa stal takýto znalecký posudok v konaní

nepoužiteľný. Nesúhlasí s vyjadrením súdu v bode 14 odôvodnenia rozsudku, že Geometrický plán č.
17951381-396/94 JM je nesprávny. Tento záver súdu považuje za nedostatočne odôvodnený. Zároveň
uviedol, že súd a ani žalobcovia sa nevysporiadali s existenciou pôvodnej medze - parc. č. 1748,
ktorá bola v geometrickom pláne z roku 1994 riešená. Taktiež nesúhlasí s názorom súdu uvedeným
v bode 15 odôvodnenia rozsudku, kde sa uvádza, že dobromyseľná držba žalovaného musela byť

narušená spísanou petíciou zo dňa 23.04.2010. Tu uviedol, že právni predchodcovia žalovaného užívali
nehnuteľnosti nepretržite od roku 1952 a vydržanie sporných nehnuteľností osvedčili v roku 1995.
Žalovaný nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v dedičskom konaní v roku 2004. Je toho
názoru, že petícia, podaná 16 rokov po vydaní osvedčenia o vydržaní nemohla narušiť dobromyseľnú
držbu žalovaného, pretože v tom čase už bol vlastníkom sporných nehnuteľností a súčasne ani sťažnosť
zo dňa 03.03.1995 nemohla narušiť jeho dobromyseľnú držbu, pretože on o nej ani nevedel, nebola

mu doručená a ani nebola predmetom verejného rokovania a nebola verejne známa. Poukázal na
to, že on, resp. jeho právni predchodcovia, užívali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu
od roku 1952, teda viac ako 74 rokov, je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe platného
právneho titulu, a to dedičského konania, a ako oprávnený vlastník sporných nehnuteľností má právo na
ochranu svojej dobromyseľnej a oprávnenej držby. Dal do pozornosti, že aj keby pôvodný nadobúdací

titul právnych predchodcov žalovaného nebol platný, tak sa stal vlastníkom z titulu vydržania. Vo veci
námietky vydržania, oprávnenej držby a dobromyseľnosti sa pridržal v plnom rozsahu svojich doterajších
podaní a vyjadrení. Namietol výpočet súdu, ktorým osvedčil žalobcom ich spoluvlastnícke podiely. Tento
výpočet súdu považuje za nepreskúmateľný. Má za to, že pri tejto žalobe je nutné v zmysle novej
právnej úpravy uplatniť inštitút núteného procesného spoločenstva podľa § 78 CSP. Žalobcovia nesplnili

podmienku účasti všetkých subjektov právneho vzťahu. Namietol, že v tejto situácii je vystavený riziku,
žebudúpodanénovéčiastkovéžaloby,arôzneosobysibudúrôznymspôsobomuplatňovaťsvojepráva.
Má za to, že táto komplikovaná vec má byť riešená komplexne, za účasti všetkých osôb, ktorých sa
týka. Zároveň poukázal na to, že žalobcovia predložili listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že vlastníkom
sporných pozemkov majú byť úplne iné osoby ako žalovaný - žalovaný nie je zapísaný ani na LV č.XXX,

LV č. XXX, LV č. XXXX, od ktorých odvádzajú žalobcovia svoje vlastnícke práva. Zotrval na námietke
neexistencie naliehavého právneho záujmu uplatnenej v základnom konaní. K bodu 25 odôvodnenia
rozsudku vyslovil, že súd sa vôbec nevysporiadal a dôkladne nezaoberal jeho vlastníckym právom k
parcelám č. 1720/5, č. 1720/6 a 1720/7, ktoré sú predmetom tohto sporu. K bodu 26 odôvodnenia
rozsudku, kde súd uviedol, že zastavil konanie v časti dedičstva po zomrelej K. F. a v nadväznosti na to

v bode 27. uviedol, že žalobca 2/ má nárok na náhradu trov konania, má žalovaný za to, že tento záver
súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s ust. § 256 ods. 1 CSP a keďže žalobca 2/ procesne zavinil
zastavenie konania súd mal priznať náhradu trov konania jemu. Uviedol, že náhradu trov konania si
riadne uplatnil, a je síce pravdou, že dal súhlas so späťvzatím, ale nie s tým, aby mu neboli priznané
trovy konania. Podľa jeho názoru dané rozhodnutie trpí tiež vadou nepreskúmateľnosti konania, ktorú

definoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 114/08. Tiež dáva do pozornosti právny názor, ktorý o
práve na súdnu ochranu vyslovil Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 192/06.

7. Žalobcovia 3/ až 10/ v poradí prvom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd
odvolanie žalovaného zo dňa 09.12.2019 zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok v spojení s

dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhli, aby odvolací súd zaviazal žalovaného
povinnosťounahradiťimtrovyodvolaciehokonaniavrátanetrovprávnehozastúpeniavrozsahu100%.V
danomvyjadrenížalobcoviapoprelitvrdeniaaskutočnostiuvádzanévpodanýchodvolaniach.Ktvrdeniu
žalovaného, ktorý v úvode podaného odvolania uvádza, že podstatou sporu je otázka vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré on a jeho právni predchodcovia užívali dobromyseľne najskôr od roku 1952, ku

ktorým bolo osvedčené vlastnícke právo na základe geometrického plánu a notárskej zápisnice z roku
1995, pričom žalovaný ich zdedil v roku 2004 a žalobcovia sporné pozemky nikdy neužívali ako svoje,
a ak ich užívali, tak ich užívali ako prechod k svojim parcelám ešte v 80-tych rokoch minulého storočia,
uviedli, že vlastnícke právo je právo absolútnym a nepremlčateľným, a pôsobí erga omnes. Poukázali
na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia 3/ až 6/ sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely C KN evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. 1720/6 -
trvalý trávny porast o výmere 29 m2, vedenej v súčasnosti Okresným úradom Námestovo, katastrálnym
odborom podľa stavu KN na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. E., na meno žalovaného pod B1 vo
výške spoluvlastníckeho podielu 247/332-ín pomeru k celku. Parcela č. 1720/6 - trvalý trávny porast ovýmere 29 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., bola vytvorená geometrickým plánom
č. 24/2011 geodetom Ing. L. E., z pôvodnej pkn parcely č. 217 vedenej v pkn protokole č. X, pre k.ú.
E.. C KN parc. č.: 1720/6- trvalý trávny porast o výmere 29 m2, bola vedená pred zápisom ROEP pre

k.ú. E. na liste vlastníctva č. XXX na meno žalobcov 3/ až 6/ každý vo výške spoluvlastníckeho podielu
34/3984-ín titulom Uznesenia o dedičstve pod č. D 2285/1993 po neb. P. F.. Z tohto titulu nevyplýva, že
by podľa identifikácie parciel bola nejaká časť tejto parcely vykúpená, resp. bola predmetom vydržania
v prospech žalovaného. Predmetná parcela nebola zo strany žalobcov 3/ až 6/ prevedená tretej osobe,
a teda vlastnícke právo k predmetnej pkn parcele č. 217 im zostalo zachované. Vzhľadom na uvedené

majú za to, že sú podielovými spoluvlastníkmi aj C KN parcely č. 1720/6 - trvalý trávny porast o
výmere 29 m2, ktorá bola z pôvodnej pkn parcely č. 217 vytvorená. Poukázali na to, že z vykonaného
dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobcovia 3/ až 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. 1720/7 - trvalý trávny porast o výmere
10 m2, vedenej v súčasnosti Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom podľa stavu KN na
liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. E., na meno žalovaného pod B1 vo výške spoluvlastníckeho podielu

11/12-ín pomeru k celku, keď C KN parc.č. 1720/7- trvalý trávny porast o výmere 10 m2 bola vytvorená
geometrickým plánom Ing. E. z pkn parcely č. 216, evidovanej v pozemnoknižnom protokole č. X, pre
k.ú. E., vedenej pred zápisom ROEP pre k.ú. E. na liste vlastníctva č. XXX na meno žalobcov 3/ až 6/,
každého vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny, na meno žalobcu 7/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 2/6-iny a na meno žalobcu 8/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny. Žalobcovia 3/ až

6/ sú podielovými spoluvlastníkmi C KN parc.č. 1720/7- trvalý trávny porast o výmere 10 m2, titulom
Uznesenia o dedičstve č. D 870/95 po neb. L. F., a ani z tohto titulu nevyplýva, žeby predmetná pkn
parcela č. 216 bola vydržaná resp. odkúpená titulom, ktorý by mal svedčiť žalovanému. Predmetná
parcela nebola zo strany žalobcov 3/ až 6/ prevedená tretej osobe, a teda vlastnícke právo k predmetnej
PKN parcele č. 216 im zostalo zachované, a teda sú podielovými spoluvlastníkmi aj C KN parcely č.

1720/7- trvalý trávny porast o výmere 10 m2, ktorá bola z pôvodnej PKN parcely č. 216 vytvorená.
Žalobcovia 7/ a 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi C KN parc.č. 1720/7- trvalý trávny porast o výmere 10
m2, Žalobca 7/ titulom Rozhodnutia o dedičstve č. D 735/79 po M. M. zo dňa 12.10.1979, a ani z tohto
titulu nevyplýva, žeby predmetná PKN parcela č. 216 bola vydržaná resp. odkúpená titulom, ktorý by
mal svedčiť žalovanému a žalobca 8/ je vlastníkom titulom rozhodnutia o dedičstve P. F. č. D 110/66 zo

dňa 10.11.1966, a ani z tohto titulu nevyplýva, že by predmetná pkn parcela č. 216 bola vydržaná resp.
odkúpená titulom, ktorý by mal svedčiť žalovanému. Súčasne majú za to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca 9/ a 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „C“
evidovanejnakatastrálnejmapesparc.č.1720/5-zastavanáplochaanádvorieovýmere38m2,vedenej
v súčasnosti Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom podľa stavu KN na liste vlastníctva

č. XXXX, pre k.ú. E. na meno žalovaného pod B1vo výške spoluvlastníckeho podielu 30/36-ín pomeru
k celku, pričom C-KN parc.č. 1720/5- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2, bola vytvorená
geometrickým plánom z pkn č. 218, evidovanej v pozemnoknižnom protokole č. X, pre k.ú. E., vedenej
pred zápisom ROEP pre k.ú. E. na liste vlastníctva č. XXXX ešte meno M. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
E. č. X pod B1 vo výške spoluvlastníckeho podielu 11/27-ín pomeru k celku, avšak Osvedčením o

dedičstve č.: 2D/114/2011, Dnot 90/2011 po M. D., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy
bytom E. č. XX, nadobudla žalobkyňa 10/ tento vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/27-ín pomeru
k celku. Žalobca 9/ je podielovým spoluvlastníkom pôvodnej pkn parcely č. 218, pre k.ú. E. titulom
rozhodnutia o dedičstve č. 882/91 zo dňa 29.10.1991 po neb. Z. V.. Ani z týchto titulov nevyplýva, že by
podľa identifikácie parciel bola nejaká časť tejto parcely č. 218 vykúpená (resp. predmetom vydržania)

právnymi predchodcami žalovaného (resp. žalovaným), pričom predmetná pkn parcela nebola zo strany
žalobcov 9/ a 10/ prevedená tretej osobe, a teda vlastnícke právo k predmetnej PKN parcele im
zostalo zachované, a teda sú podielovými spoluvlastníkmi aj C-KN parcely č. 1720/5 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 38 m2, ktorá bola z pôvodnej PKN parcely č. 218 vytvorená. K Notárskej
zápisnici č.k.: N 364/95, NZ 647/95 predloženej žalovaným uviedli, že táto nepreukazuje jednoznačne,

že jeho právni predchodcovia boli či už výlučnými alebo podielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižných
nehnuteľností PK parc.č.: 216, č. 217 a č. 218 v katastrálnom území E.. Dokonca sám žalovaný vo
svojom výsluchu dňa 10.04.2018 uviedol, že ani on a ani jeho právni predchodcovia nevlastnili PKN
parc.č. 216, 217 a 218, v k.ú. E. pričom rovnako ani z osvedčenia o dedičstve č.k.: 1D 247/2004,
Dnot 220/2004 po zomrelom L. F., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. č. XX, nevyplývajú pre danú

spornú vec žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by vyvracali skutkový stav tvrdený v predloženej žalobe
samotnými žalobcami. K nútenému procesnému spoločenstvu, na ktoré opätovne poukazoval vo svojom
odvolaní žalovaný, uviedli, že podielové spoluvlastníctvo nie je procesným spoločenstvom z dôvodu,
že spoluvlastnícky podiel je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislostipoukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 27/2005, v zmysle
ktorého vyplýva, že ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych
vzťahov v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka, má charakter „samostatnej veci“, preto sa právny osud

jednotlivých podielov posudzuje samostatne. K otázke pasívnej vecnej legitimácie dali do pozornosti
právnu vetu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 51/2009 zo dňa 28.10.2010, a síce: „V
konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je
pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera“. K námietke
žalovaného, ktorý poukazuje na možné nedodržanie rovnosti strán v konaní (a to s poukazom na

pripravenú záverečnú reč právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 06.11.2019) uviedli, že pripravená
záverečná reč je len súčasťou prípravy právneho zástupcu žalobcov na pojednávanie a skutočnosť,
že bola pripravená na pojednávanie dňa 06.11.2019 neznamená, že právny zástupca mal vedomosť o
tom, že navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného nebudú akceptované súdom, ale túto prax má právny
zástupca v každej sporovej veci, a záverečnú reč má pripravenú na každé pojednávanie, pre prípad,
že súd ukončí dokazovanie. Na margo tvrdenia žalovaného o nedoručení písomností zo strany súdu

uviedli, že pripravená záverečná reč v písomnej podobe nie je podanie, ktoré by malo byť doručované
druhej strane. Žalovaným vytýkaný nedostatok spojený s právnym zastupovaním žalobcov bol riadne
odstránený v priebehu konania predložením plných mocí právnemu zástupcovi. Tvrdenie žalovaného
o tom, že niektorí žalobcovia o podanej žalobe nevedeli, sa nezakladá na pravde, a to z dôvodu, že
títo boli v priebehu konania aj vypočutí. Čo sa týka geometrického plánu a úvah žalovaného o tom,

že tento geometrický plán z roku 2011 je nesprávny, poukázali na to, že žalovaný v priebehu súdneho
konania nepredložil také dôkazy, ktoré by vyvrátili správnosť GP z roku 2011, pričom žalovaný ani v
priebehu konania nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
parc. č. 1720/5, č. 1720/6 a č. 1720/7. S poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo
č.k. 7C/94/2013 uviedli, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané na základe geometrického

plánu Ing. L. E. a znaleckého posudku č. 22/2014 znalca Ing. Pavla Krišpinského, že geometrický plán
č. 17951381-396/94 JM (ktorý bol podkladom písomného dôkazu, na ktorý sa žalovaný odvoláva, v
podobe notárskej zápisnice č. N 364/95, NZ 647/95 - Osvedčenie o vydržaní podľa zákona č. 293/1992
Zb., v zmysle ktorej mali byť jeho právni predchodcovia L. F. a manželka R., rod. F. oprávnenými
držiteľmi nehnuteľností parcely č. 1720/1, č. 1720/2, č. 1720/3, a č. 1720/4, ktoré im mal darovať M. F. v

roku 1966) je vyhotovený nesprávne, nakoľko mal nesprávne vyhotovenú identifikáciu parciel. Rovnakú
skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 15.02.2018, ktorý uviedol,
že GP, ktorý bol podkladom pre vydanie Osvedčenia o vydržaní v prospech právnych predchodcov
žalovaného, bol chybný, čo dokazuje identifikácia v GP Ing. E. a rovnako aj závery ZP Ing. Šobichovej.
Na margo tvrdenia žalovaného, že žalobcovia mali žalovať o určenie vlastníckeho práva k C KN parcele

č. 1748, uviedli, že táto parcela bola tvorená práve pkn parcelami č. 216, 217 a 218, ku ktorým určenia
vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali, nakoľko mali k týmto parcelám relevantné doklady. C-KN
parcela č. 1748 bola parcelou, ktorá nebola ani založená na žiadnom liste vlastníctva. Zároveň uviedli,
že žalovaný sa nemôže domáhať ani dobromyseľnej a ani oprávnenej držby, nakoľko v jeho prípade
nie sú splnené všetky hmotnoprávne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb. vo forme notárskej zápisnice č. N 364/95, NZ 647/95
nemôže byť hodnoverným titulom pre absenciu zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním právnymi predchodcami žalovaného a ani žalovaným. K argumentácii žalovaného,
ktorý vo svojom odvolaní uvádza, že tituly nadobudnutia žalobcov neosvedčujú vlastníctvo k sporným
častiam daných nehnuteľností, nakoľko pri týchto parcelách nie sú uvedené výmery, sú neidentické,

listiny sú nespôsobilé na zápis a pod., uviedli, že tieto skutočnosti sú príkladom pre tzv. „hluché“ listy
vlastníctva typické pre región Oravy. Tieto tzv. hluché listy vlastníctva boli dôkazom v tomto konaní na
preukázanie vlastníckeho práva, nakoľko všetci žalobcovia boli zapísaní na týchto tzv. hluchých listoch
vlastníctva k pkn parcelám zapísaným v pkn protokoloch, a po ich zameraní geometrickým plánom
sa domáhali určenia už identických (geometrickým plánom zameraných) parciel, ktoré medzitým už

boli zapísané aj na príslušných listoch vlastníctva. Žalobcovia sa nestotožnili s tvrdením žalovaného
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov, pričom tento odôvodňujú dôslednou evidenciou
v katastri nehnuteľností. Zároveň poukázali na to, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností a odmietli
tvrdenie žalovaného, že podanie žaloby je šikanóznym výkonom ich práv.

8. Žalobcovia 3/ až 10/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (proti dopĺňaciemu rozsudku) zo dňa
13.02.2020 v celom rozsahu popreli tvrdenia a skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného, ktoré
sú totožné s podaným odvolaním zo dňa 09.12.2019. Zotrvali na dôvodoch, ktoré uviedli vo svojomvyjadrení zo dňa 19.02.2020. Sú toho názoru, že k porušeniu ústavných práv žalovaného nedošlo,
žalovaný mal možnosť predkladať návrhy vo svojej replike a duplike, toto právo mal v plnom rozsahu
zachované, a keďže už sa viedlo voči nemu obdobné konanie pred niekoľkými rokmi na príslušnom

súde, o to viac už mohol dávno predložiť súkromný znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení,
čo neučinil. Namietali tvrdenie žalovaného, že by súd zvýhodňoval jednu zo strán sporu a rozhodne
sa v danom prípade nejedná o šikanózny výkon práva, ale o neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobcov (vrátane žalobcu 2/) zo strany žalovaného, čo je neprípustné a žaloba je z tohto
pohľadu v plnom rozsahu dôvodná, čo v konečnom dôsledku súd prvej inštancie zohľadnil. Zastávajú

názor, že dopĺňací rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/188/2016-472 zo dňa 21.01.2020 je
spravodlivý a vecne správny. Navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného zo dňa 13.02.2020
zamietol ako nedôvodné a v celom rozsahu potvrdil dopĺňací rozsudok Okresného súdu Námestovo,
č.k.: 5C/188/2016-472 zo dňa 21.01.2020. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vrátane
trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní voči rozsudku sp. zn.
5C/118/2016-443 zo dňa 15.11.2019 v celom rozsahu, odmietol tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobcov
v 3/ až 10/. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 3/ až 10/, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia 9/ až 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej
ako parcela reg. "C" č. 1720/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2 v k. ú. E., okres O.,

žalobcovia 3/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela reg. "C" č.
1720/6-trvalý trávny porast o výmere 29 m2 v k. ú. E., okres O. a žalobcovia 3/ až 8/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela reg. "C" č. 1720/7- trvalý trávny porast o výmere
10 m2 v k. ú. E., okres O., pretože tieto boli vytvorené geometrickým plánom č. 41962249-24/2011
vyhotoveným geodetom Ing. E.. Práve správnosť vyhotovenia uvedeného geometrického plánu

je spornou vecou, pretože tento dokument posúva dovtedy ustálenú vlastnícku hranicu medzi
pozemnoknižnýmiparcelamič.216,217,218,t.č.vovlastníctvežalobcovapozemnoknižnýmiparcelami
č. 245, 246, 247 t. č. vo vlastníctve žalovaného, a to o cca 1,5 m v prospech žalobcov. Popísal
chyby a neurčitosti, ktoré daný plán vykazuje a na ktoré poukazoval počas celého konania vrátane
odvolacieho konania, keď geodet mal stotožniť jestvujúcu vlastnícku hranicu evidovanú podľa registra

“C“ s hranicou podľa pozemnoknižného stavu, príp. nejasnosť vyplývajúcu z Výkazu výmer. Opätovne
poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Annou Šobichovou a jeho zásadné
nedostatky. Taktiež opätovne poukázal na to, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Tvrdenie žalobcov 3/ až 10/, že žalovaný v priebehu súdneho konania nepredložil také

dôkazy, ktoré by vyvrátili správnosť geometrického plánu Ing. E. z roku 2011 a že je preukázateľné, že
geometrický plán, ktorý tvoril podklad notárskej zápisnice č. k. N 364/95, NZ 647/95 bol vypracovaný
nesprávne, taktiež že Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor potvrdil chybnosť geometrického
plánu z roku 1994, ktorý bol podkladom pre vyššie uvedenú Notársku zápisnicu, považuje za nepravdivé.
Uviedol, že on počas celého konania poukazuje na závažné nedostatky v geometrickom pláne

Ing. E., chyby v znaleckých posudkoch Ing. Krišpinského a Ing. Šobichovej, avšak súd na návrhy
dôkazov žalovaného neprihliadal, resp. ich zamietol alebo nevykonal. Zároveň poukázal na vyjadrenie
Katastrálneho odboru, OÚ Námestovo zo dňa 14.03.2018 v ktorom uviedol, že: „... Okresný úrad
Námestovo, katastrálny odbor týmto tvrdením nepoukazuje na pravdivosť tvrdení jednej zo strán
účastníkov konania, ani nechcel potvrdiť resp. vyvrátiť správnosť identifikácie v GP č. 17951381-396/94

JM a GP č. 41962249-24/2011...". Na margo tvrdenia žalobcov 3/ až 10/, že žalovaný sa nemôže
domáhať ani dobromyseľnej a ani oprávnenej držby, pretože v jeho prípade nie sú splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s poukazom na Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. vo vyhlásenom znení a nie Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ako tvrdí
žalobca účinný v roku 1966 uviedol: „... M. F. ako darca bol zamestnaním samostatne hospodáriacim

roľníkom, pozemnoknižný výpis bol vyhotovený pracovníkom štátneho notárstva a následne pod č.
9/1966 podpísal vlastnoručne pred Miestnym národným výborom v E. dokument, ktorým prejavuje svoju
vôľu darovať uvedenú stavebnú parcelu svojej dcére R. F. a zaťovi L. F. a to na stavbu rodinného
domu, je Žalovaný toho názoru, že darca vykonal, pre neho, všetky dostupné právne úkony na to,
aby pri normálnej opatrnosti, ktorú bolo možné od neho vzhľadom na okolnosti danej veci požadovať,

bol presvedčený, že jeho právny úkon bol v súlade s právnymi predpismi a je platný a má právne
účinky. Obdarovaní od toho okamihu v dobrej viere užívali predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné
a nemali vedomosť o skutočnosti, že pri prevode vlastníctva nebola dodržaná forma a právny postup.
Keď si túto nedokonalosť po zmene právneho systému uvedomili, snažili sa o zosúladenie a požiadalio vyhotovenie geometrického plánu č. 17951381-396/94, Notárskej zápisnice č. N364/95, NZ 647/95
a následne tieto listiny, potvrdzujúce ich vlastníctvo, dali zapísať do Katastra nehnuteľností, v čom im
bolo pred 25 rokmi vyhovené. Svedčí o tom List vlastníctva č. XXXX v k. ú. E..“ K danej veci poukázal

na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. Vyslovil názor, že rodičia a právni
predchodcovia žalovaného (L. F. a jeho manž. R.) nadobudli držané nehnuteľnosti poctivým spôsobom
a v súlade s dobrými mravmi na základe darovania od otca R. rod. F.. Opätovne poukázal na to, že
petícia z roku 2010 alebo sťažnosť z roku 1995 nemohli mať vplyv na spochybnenie dobromyseľnosti
žalovaného, nakoľko rozhodná doba určená na vydržanie vlastníckeho práva už uplynula a navyše

vlastnícke právo k nehnuteľnosti mali právni predchodcovia žalovaného a následne žalovaný riadne
zamerané geometrickým plánom, osvedčené Notárskou zápisnicou a evidované na liste vlastníctva č.
XXXX v k. ú. E., okres O..

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IV., ako aj súvisiacich výrokoch V. až
VII.oprávenanáhradutrovkonaniavspojenívýrokmiI.aII.dopĺňaciehorozsudkuč.k.5C/118/2016-472
zo dňa 21. januára 2022 v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky konania, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j. že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa

§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobcovia neúplne označili okruh účastníkov konania, táto

námietka je neopodstatnená, rozhodovacia činnosť súdov už vyriešila, že predmetom občiansko-
právnych vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo zakladá právo domáhať sa
určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach, tak
ako tomu je aj v prejednávanej veci, keď sa žalobcovia určovacou žalobou domáhali určenia svojho
podielového spoluvlastníctva v označených podieloch v konkrétnych nehnuteľnostiach. Odvolací súd

poukazuje na to, že podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov
sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho
podielu, pretože ide o právny vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru,
ktorousajednotlivíspoluvlastnícipodieľajúnaprávachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctva

k spoločnej veci. Tento ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych
vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má charakter samostatnej „veci“ (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 27/2005), preto sa právny osud jednotlivých
podielov posudzuje samostatne. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať odvolaciu námietku
žalovaného, že v konaní o určenie spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť

vždy všetci spoluvlastníci, ktorí sa vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov, za správny
(z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 63/2001). Odvolací súd sa potom stotožnil s
argumentáciou súdu prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď každý
zo žalobcov sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva ku konkrétnemu, ním vymedzenému
spoluvlastníckemu podielu.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
súd prvej inštancie v rozhodnutí dal odpoveď aj na túto otázku, v čom spočíva naliehavý právny záujem
žalobcov na podanej určovacej žalobe (viď bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej
inštancie vzhliadol naliehavý právny záujem v tom, že vyhovením žalobe možno na základe rozsudku

vykonať zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti v ich prospech a ich právne postavenie, do ktorého sa
zasiahlo, už nebude neistým. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je určovacou žalobou prezumovanou
§ 137 písm. c/ CSP (v čase podania žaloby prezumovanou § 80 písm. c/ O.s.p.). Základnou procesnou
podmienkou uvedenej žaloby je to, že na určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavýprávny záujem. Ako už bolo uvedené, naliehavý právny záujem je podmienkou, na ktorú súd, predtým
ako pristúpi k vecnému preskúmaniu žaloby, prihliada z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem
na určení či tu právo je alebo nie je, je daný najmä v prípade, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené

právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacie žaloby
majú slúžiť potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Právny
záujem na požadovanom určení je preto daný iba vtedy, ak je určenie spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty žalobcu, ktorá nevyžaduje vyvolanie ďalších sporov, ktoré by danú neistotou odstraňovali. V
prípade, keby požadované určenie existencie či neexistencie práva medzi stranami malo charakter len

prejudiciálnej otázky k inému sporu, nebude spravidla daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
V intenciách uvedeného odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 590/2017 zo dňa
06.10.2017, podľa ktorého „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti
určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencií naliehavého právneho záujmu žalobcu,
porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania“. Odvolací súd poukazuje
na to, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní

domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. S prihliadnutím na
význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie
žalobcov je v tejto situácii neisté a bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Keďže
súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri

nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach
spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi
účastníkmi. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vzhliadol neexistenciu naliehavého právneho záujmu v tom,
že žalobcovia stav ohľadne predmetných pozemkov, ktorý pretrvával desiatky rokov, nenamietali a pri
posúdení naliehavého právneho záujmu bolo potrebné zobrať do úvahy zásadu vigilantibus iura scripta

sunt, odvolací súd poukazuje na to, že s nerealizovaním práv tvoriacich obsah vlastníckeho práva, ktoré
je nepremlčateľné, platné právo nespája zánik vlastníctva, a preto uvedená argumentácia neobstojí. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje, že domáhanie sa určenia vlastníckeho práva (ako
subjektívneho, ústavne zaručeného práva) a priori vylučuje šikanózny výkon práva.

14. Žalovaný súčasne v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces tým, že neakceptoval otázky, ktoré žalovaný chcel predložiť znalcovi a
arbitrárne vo veci rozhodol a položil znalcovi otázky, totožné s prvým znaleckým posudkom. Odvolací
súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie nebol oprávnený zasahovať do

formulovania, príp. obsahu otázok kladených znalcovi (s výnimkou formulačného zásahu, t.j. aby otázky
položenéstranouznalcovivykazovalidostatočnúformulačnúpresnosťazrozumiteľnosť),nakoľkocivilné
sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, pri uplatňovaní ktorej súd nie je oprávnený meniť
zadané otázky, argumentujúc tým, že pôvodne zadané otázky by spornosť neodstránili (ako to učinil súd
prvej inštancie v tomto prípade). V prípade, ak mal súd prvej inštancie za to, že uvedené (žalovaným

položené) otázky na znalca nemôžu prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností, mal na návrh
žalovaného procesne správnym spôsobom reagovať tak, že návrh zamietne. Napriek uvedenému
odvolací súd dospel k záveru, že tento namietaný postup súdu prvej inštancie neviedol k naplneniu
odvolacieho dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko žalovanému už v priebehu
konania do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby učinil taký procesný

návrh na vykonanie dokazovania (návrh na výsluch ustanoveného znalca Ing. Anny Šobichovej,
príp. návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku, príp. predloženie súkromného znaleckého
posudku), ktorý by mu (potenciálne) umožnil položiť požadované otázky, príp. mu umožnil preukázať/
spochybniť ním deklarované nedostatky/nesprávnosti vykonaného znaleckého posudku Ing. Šobichovej
č. 2/2019. Uvedené však napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie informovaný o tom, že tento bude

vychádzať zo záverov vykonaného znaleckého posudku a bol súčasne súdom poučený (ako to vyplýva
z audiozáznamu z pojednávania zo dňa 05.11.2019) o možnostiach odstránenia ním uvádzaných
rozporov,neučinil.Zuvedenýchdôvodovvyššieuvedenépochybeniesúduprvejinštancienebolomožné
posúdiť ako znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalovaného v súdnom konaní.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevykonal ani navrhované dôkazy, ktoré mohli spochybniť
predmetný geometrický plán Ing. E., príp. znalecký posudok Ing. Šobichovej č. 2/2019, a to aby
bol zhotoviteľ ROEP oslovený otázkou, či boli pozemky EKN parc. č. 216, 217, 218, 245 a 246
predmetom ROEP a ak nie, tak prečo, ako aj či sa spracovateľ ROEP pri spracovaní ROEP stotožnil srastrovými mapami bývalého pozemkového katastra alebo miesto toho vykonal vektorizáciu nečíselnej
mapy bývalého pozemkového katastra, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodná odborná otázka
(stotožnenie sporných parciel, príp. posúdenie postupu Ing. E. pri vypracovaní geometrického plánu)

bola zodpovedaná predmetným znaleckým posudkom a v prípade, ak žalovaný mal pochybnosti o
správnosti jeho záverov, mohol navrhnúť (tak ako bol poučený aj súdom prvej inštancie) výsluch
menovanej znalkyne za účelom odstránenia rozporov, príp. vykonanie kontrolného znaleckého posudku.
Je možné pripustiť, že vyššie uvedené otázky na zhotoviteľa ROEP by potenciálne mohli vniesť
pochybnosťdozáverovpredmetnéhoznaleckéhoposudku,aletietopochybnosti(týkajúcesaodborného

posúdenia rozhodnej otázky) by sa definitívne (a procesne relevantným spôsobom) neodstránili, keď
procesnou povinnosťou žalovaného bolo v rámci vykonaného dokazovania „vyvrátiť“ správnosť záverov,
ku ktorým dospela menovaná znalkyňa. Odvolací súd konštatuje, že navrhovanie dôkazov predstavuje
jedno z práv, ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky
nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov
vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré

sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné, resp. ich vykonanie by v konečnom dôsledku
neodstránilo existujúcu spornosť a vyžadovalo si vykonanie ďalšieho dokazovania. V danom prípade
sa jednalo o zodpovedanie výlučne odbornej otázky, na posúdenie ktorej Civilný sporový poriadok
predpokladá predpísané odborné vedomosti a žalovaný pri svojej obrane (založenej na spochybňovaní
záverov predmetného znaleckého posudku) vychádzal výlučne z jeho laických (vzhľadom na obsah

jeho vyjadrenia s osobou znalou danej problematiky pravdepodobne konzultovaných) dohadov, ktoré
však svojím procesným obsahom a formou zodpovedajú skutkovým tvrdeniam strany (a teda nie
sú spôsobilé svojou kvalitou spochybniť vyjadrenia znalca odborného charakteru bez ďalšieho -
bez príslušného procesného návrhu). Sporné otázky boli zodpovedané zodpovedajúcim procesným
spôsobom, a to vypracovaním znaleckého posudku Ing. Šobichovou. Žalovaný (napriek tomu, že bol

v konaní právne zastúpený) si pravdepodobne vyššie predpísaný (a navyše súdom prvej inštancie
mu ústne na pojednávaní zo dňa 05.11.2019 oznámený) postup neuvedomil, keď navrhol vykonanie
dokazovania dopytom na zhotoviteľa ROEP, čo by na záveroch znaleckého posudku (ktorý bol v tom
čase vypracovaný) nič nezmenilo a súd iba na návrh strán sporu by bol oprávnený vykonať dôkaz, ktorý
by doplnil znalecký posudok, resp. preskúmal správnosť jeho záverov. V kontexte vyššie uvedeného

odvolací súd posúdil aj nevykonanie výsluchu svedka Ing. Krišpinského, ktorý vypracoval znalecký
posudokč.22/2014vkonanívedenomnaOkresnomsúduNámestovovedenompodsp.zn.7C/94/2013.

15.1 Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedka Ing. L.
E., odvolací súd poukazuje na to, že menovaný bol zo strany súdu prvej inštancie na pojednávanie,

ktoré sa konalo dňa 29.05.2018 riadne predvolaný (predvolanie mu bolo doručené na základe fikcie
podľa § 106 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 111 ods. 3 CSP), pričom súdu prvej inštancie sa nepodarilo
zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
reakciou žalovaného na nedostavenie sa menovaného svedka na pojednávanie bol práve návrh na
vykonanie vyššie uvedeného znaleckého dokazovania (znalkyňou Ing. Šobichovou).

15.2. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal podnet na katastrálnu
inšpekciu podľa podania zo dňa 19.03.2018 (podnet na prešetrenie geometrického plánu Ing. E.),
odvolací súd poukazuje na to, že uvedený podnet podal samotný žalovaný (č.l. 237 spisu). Navyše
odvolací súd poukazuje na to, že uvedené predchádzalo vypracovaniu znaleckého posudku Ing.

Šobichovej, ktorá sa v odpovediach na zadané otázky zaoberala geometrickým plánom Ing. E. (č.
41962246-24/2011) a zhodla sa s ním. Keďže žalovaný zostal nečinný, odvolací súd s poukazom na
záver vyslovený už v bode 18. odôvodnenia tohto uznesenia nevzhliadol v nevykonaní predmetného
návrhu zásah do práv žalovaného.

16. V kontexte bodu 15. odôvodnenia tohto uznesenia odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s existenciou parc. č. 1748, ktorá mala tvoriť pôvodnú medzu, uvádza, že súd
má v rozhodnutí povinnosť vysporiadať sa iba s podstatnými skutkovými tvrdeniami, pričom rozhodné
skutkové otázky boli zodpovedané práve znaleckým posudkom Ing. Šobichovej, preskúmanie správnosti
ktorého, príp. jeho doplnenie mohli svojimi návrhmi v kontradiktórnom konaní iniciovať výlučne strany

sporu, čo však neučinili. V nadväznosti na závery predmetného znaleckého posudku (v rámci súdom
zisteného skutkového stavu) potom neobstojí námietka žalovaného, že pozemky zapísané na týchto
parcelách sa nachádzajú po ROEP niekde inde, keď uvedené skutočnosti mal v rámci svojej obrany
preukázať žalovaný, tento sa však obmedzil iba na prezentovanie svojich tvrdení. Odvolací súd súčasne(z identických dôvodov) nepovažoval za dôvodnú ani námietku o neexistencii LV č. XXXX, č. XXX, č.
XXX, keď stotožnenie sporných pozemkov s (dotknutými) časťami pozemkov tvoriacich PKN parcely č.
216, č. 217 a č. 218 bolo v konaní preukázané (viď odpoveď znalkyne na otázku 1.1.1. v znaleckom

posudku Ing. Šobichovej) a žalovaný (ako už bolo viackrát vyššie uvedené) neprodukoval také návrhy
na vykonanie dokazovania, ktoré by uvedené vyvrátili.

17. Pokiaľ žalovaný namietal, že v konaní nebolo predložené splnomocnenie, ktoré mala žalovaná 10/
Z. P. udeliť splnomocnenému zástupcovi, odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú,

nakoľko originál predmetného splnomocnenia udeleného jej právnemu zástupcovi sa nachádza na č.l.
147 a 148 spisu a v spise sa nachádzajú aj plnomocenstvá udelené ostatnými žalobcami. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie výsluchom všetky žalobcov (súd vykonal výsluch žalobcov 4/, 5/, 6/, 9/, 10/,
ktorí boli vypočutí na pojednávaní zo dňa 10.04.2018), keď týmito výsluchmi mali byť odstránené
nejasnosti, či žalobcovia majú vedomosť o prebiehajúcom spore, keď opak vyplýva z predložených

plnomocenstiev (na ktorých sú úradne overené podpisy splnomocniteľov - žalobcov), pričom iný dôvod
vypočutia ostatných žalobcov žalovaný vo svojom podaní zo dňa 05.03.2018 nijako nekonkretizoval. V
tejto súvislosti odvolací súd iba na doplnenie poukazuje na to, že konanie týkajúce sa žalobcu 1/ bolo
zastavené, pričom žalobcovia 2/, 3/, 7/, 8/ sa z účasti na pojednávaní zo dňa 10.04.2018 ospravedlnili
a z obsahu zápisnice nevyplýva, že by žalovaný zotrval na vypočutí týchto žalobcov.

18.Akonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdnámietkužalovaného,žesúdprvejinštanciepochybiltým,že
mu nedoručil návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 02.02.2018, keď bolo povinnosťou súdu doručiť
mu predmetný návrh. Z obsahu predmetného návrhu totiž možno vyvodiť, že nešlo o zmenu žaloby tak,
ako ju prezumuje Civilný sporový poriadok, ale jednalo sa o úpravu žalobného petitu v bode IV., keď z

predmetného návrhu vyplýva, že žalobcovia namiesto pôvodnej formulácie (časti) petitu „ ... patrila ku
dňu smrti do podielového spoluvlastníctva K. F. ...“ formulovali v tejto časti petit na „... patrí do dedičstva
po zomrelej K. F. ...“, čo je iným spôsobom formulovaný identický žalobný petit. Súd prvej inštancie
potom nemal rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby, ale konať o „upravenom“ petite. Odvolací súd má za
to, že súd síce mal doručiť predmetné podanie žalovanému, jeho nedoručenie však nemožno považovať

za taký zásah do práv žalovaného (ktorému bolo doručené uznesenie o pripustení predmetnej zmeny
do vlastných rúk), ktorý by zakladal naplnenie odvolacieho dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP (keď uvedená námietka svojím obsahom nezakladá odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. a/ CSP,
ktorý pri tejto námietke uvádzal žalovaný). Navyše uvedená námietka sa týka žaloby v časti (petit žaloby
pod bodom IV.), v ktorej bolo konanie právoplatne zastavené (viď výrok I. napadnutého rozsudku), a

teda uvedené nemôže už na základe tejto skutočnosti byť spôsobilé učiniť zásah do práv žalovaného.

19.Pokiaľžalovanýnamietal,ženepredloženímmuvopredpísomnepripravenejzáverečnejrečižalobcu
(ktorá bola predložená len súdu) bola porušená zásada rovnosti strán sporu, odvolací súd sa s touto
námietkou nestotožnil, keď poukazuje na to, že tzv. záverečná reč nie je svojou povahou procesným

návrhom, ktorý má byť doručený druhej strane sporu. S obsahom záverečnej reči žalobcov 3/ až 10/ sa
žalovaný oboznámil na pojednávaní, keď žalobcovi nič nebránilo v tom, aby predmetnú záverečnú reč
(nadbytočne) predložil v písomnom vyhotovení súdu.

20. Napokon, pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie

týkajúce sa vydržania sporných pozemkov, keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bode 15.)
konštatoval narušenie dobromyseľnej držby, nakoľko žalovaný a jeho právni predchodcovia nesplnili
podmienku vydržania vlastníckeho práva spočívajúcu v dobromyseľnosti držby (v danom prípade bola
dobromyseľnosť spochybnená sťažnosťou zo dňa 03.03.1995 na L. F., otca žalovaného týkajúca sa
práve sporných pozemkov - šnúrovej medze a petíciou občanov E. zo dňa 23.04.2010), odvolací súd

poukazuje na nedostatočnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením,
že jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, čo preukázal
nadobúdacím titulom jeho právneho predchodcu - notárskou zápisnicou o osvedčení vyhlásenia o
vydržaní N 364/95, NZ 647/95 vydanou dňa 31.07.1995. Žalovaný nadobudol vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Námestovo sp. zn. 1D 247/2004, Dnot

220/2004 na základe osvedčenie o dedičstve zo dňa 30.10.2007. Z prvej strany notárskej zápisnice
vyplýva, že právni predchodcovia žalovaného sa stali oprávnenými držiteľmi nehnuteľností KN parc. č.
1720/1 - 652 m2 a 1720/4 - 767 m2 (GP č. 17951381-396/94 JM) na základe NZ 364/95. Z obsahu
daného GP vyplýva, že tieto parcely vznikli z pkn parciel č. 245, 246, 247.20.1. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 na základe osvedčenia
notára (ďalej len „osvedčenie“) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii

nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa § 2 ods. 2
zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľnostípodľaodseku1neuplatnínasúdealebovkonaníopozemkovýchúpraváchvykonávaných
z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto
zapísanejináosoba,stávasazapísanáosobavlastníkomzapísanejnehnuteľnostinazákladevydržania;

to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená
v osvedčení. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000, po dobu uvedenú
v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti
postavenie oprávneného držiteľa. Hoci zákonom č. 393/2000 Z. z. došlo k zrušeniu § 2 až § 9 zákona
č. 293/1992 Zb. (t.j. pred uplynutím 10-ročnej doby od zápisu právneho predchodcu žalovaného do
katastra nehnuteľností ako oprávneného držiteľa) vydané osvedčenie o vydržaní ostalo v platnosti. Z

toho vyplýva, že ostali v platnosti aj všetky účinky tohto osvedčenia v zmysle citovaného § 2 ods. 1
zákona č. 293/1992 Zb., ktoré je potrebné posúdiť podľa hmotného práva účinného v čase vydania
osvedčenia (II. ÚS 112/2018-25). Zrušenie ustanovení § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb., na základe ktorých
osoba získala postavenie oprávneného držiteľa, tak nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby
žiaden vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo

47/2012 zo dňa 30.04.2013, podľa ktorého „... Sama skutočnosť, že s účinnosťou od 01. decembra 2000
boli zrušené ustanovenia § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam, nemá za následok zánik oprávnenej držby toho, kto je v katastri nehnuteľností vedený
ako vlastník držanej nehnuteľnosti.

20.2. Súd prvej inštancie sa s namietanými skutočnosťami ohľadne možného vydržania predmetných
nehnuteľností dôsledne nezaoberal, čo nepochybne mohlo prispieť k strate „ostražitosti“ strán sporu
ohľadne zodpovedania uvedenej otázky a tomu prislúchajúcej dôkaznej aktivity, pričom jeho procesný
postupprivykonávanídokazovanianasvedčovalnestotožneniusas(podrobnežalovanýmvymedzenou)
námietkou vydržania. Prípadné „iné“ posúdenie tejto otázky zo strany odvolacieho súdu by preto mohlo

javiť známky prekvapivosti súdneho rozhodnutia (s poukazom na obranu žalovaného odvolací súd
poukazuje na § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, keď v prípade unesenia dôkazného
premena ohľadne vydržania zo strany žalovaného by došlo k preneseniu dôkazného bremena ohľadne
nesplnenia podmienok pre vydržanie na stranu žalobcov). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na námietku žalovaného v podanom v odvolaní, v ktorom uvádza, že súd prvej inštancie sa jeho

námietkami ohľadne vydržania sporných pozemkov a ani ustálenou judikatúrou nezaoberal, v čom
vzhliadol porušenie svojho práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
upriamuje pozornosť na premisu, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu
a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa
završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu

a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom
na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k
výroku. Procesný postup súdu pri konštruovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu
v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu

(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu slúžiacich na ochranu ich
právaoprávnenýchzáujmovvcivilnomsporovomkonaní.Nemožnoopomenúť,žeprocesnýúkonstrany
sporu, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného
práva na súdnu ochranu. Ak je strana sporu z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v
značnej miere obmedzená (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu súdu dochádza k stavu,

kedy sa jej postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

20.3. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia (bod 14. a 15.) argumentačne nedostatočne zaoberal otázkami rozhodnými pre posúdenie
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (jeho odôvodnenie vykazuje skôr znaky konštatácie), keď

svoju argumentáciu primárne (stroho bez akéhokoľvek vysvetlenia) založil na odborných zisteniach
prezumujúcich nesprávnosť geometrického plánu č. 17951381-396/94JM, ktoré mali byť objasňované
až po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby od vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva pod
N 365/95, NZ 647/95 (okresný súd sa nijako nezaoberal možnosťou skutkového, či právneho omylupri vydržaní) a sekundárne, bez bližšieho vysvetlenia založil nedobromyseľnosť právneho predchodcu
žalobcu, príp. žalobcu, na sťažnosti podanej dňa 03.03.1995 (bez akéhokoľvek ozrejmenia ďalších
skutkových a žalovaným namietaných tvrdení). V uvedených skutočnostiach potom odvolací súd

vzhliadol dôvod zrušenia rozsudku pre jeho neurčitosť, nepreskúmateľnosť a z toho vyplývajúcu
arbitrárnosť.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až. IV. a
v súvisiacich výrokoch o trovách konania V. až VII., ako aj dopĺňací rozsudok vo výrokoch I. a II. zrušil.

25.1. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, keď svoje rozhodnutie zákonu zodpovedajúcemu
spôsobu odôvodní. V prípade vykonania nových dôkazov, tieto následne vyhodnotí v kontexte ostatných
dôkazov a zhodnotí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako

ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutiu nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

26. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho sťažnosti podanej

proti uzneseniu č. k. 5C/118/2016-408 zo dňa 24.09.2019, ktorým priznal náhradu trov znalkyni Ing.
Šobichovej za vypracovanie posudku, túto odvolací súd považuje za bezpredmentnú, nakoľko súd
o predmetnej sťažnosti rozhodol pred doručením spisu krajskému súdu na rozhodnutie o podanom
odvolaní, a to uznesením evidovaným na č. l. 572, keď sťažnosť bola zamietnutá.

29. Pokiaľžobraližalobcovia8a/až8e/vodvolacomkonanížalobuvčastivčastiourčenie,že(pôvodný)
žalobca 8/ je vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku podielovým spoluvlastníkom
pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý
trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k

celku späť, odvolací súd, keďže so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas žalovaný, späťvzatie žaloby podľa
§ 370 ods. 2 a 3 CSP v uvedenej časti pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

30. O práve na náhradu trov konania medzi žalobcami 8a/ až 8e/ na strane jednej a žalovaným na
strane druhej rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcom 8a/ až 8e/ (ktorí späťvzatím žaloby zavinili

zastavenie konania) právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný toto právo v podaní
to dňa 24.08.2022 výslovne neuplatnil (podanie na č.l. 615 a nasl. spisu). Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie (vo vymedzenej časti) končí (odvolací súd),
mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri
striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové

rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu,
a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou

zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).

31. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 a 3 CSP a ust. § 262 ods. 1
CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania, keď dôsledne bude aplikovať ustanovenia

§ 255 ods. 2 a 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom o práve na náhradu trov
konania odvolací súd považuje na doplnenie uviesť.

31.1.Súdprvejinštancieonárokunanáhradutrovkonaniamedzižalobcom2/ažalovanýmrozhodoltak,
že žalobcovi 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu

nežiadal priznať. Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní vystupovali žalobcovia vo
vzťahu k nárokom uplatneným žalobným petitom I. až III. samostatne (samostatné spoločenstvo), keď
iba vo vzťahu k petitu IV. tvorili dedičia po zomr. K. F. nerozlučné spoločenstvo (t.j. pôvodná žalobkyňa
1/, o nárokoch ktorej bolo konanie zastavené uznesením č.k. 5C/118/2016-271 zo dňa 10.04.2018, ažalobcovia 3/ až 6/), pričom žalobcov 2/ a 7/ až 10/ sa uvedený nárok nedotýka. Súd prvej inštancie
pri svojom rozhodnutí na uvedené pri aplikácii § 256 ods. 1 CSP neprihliadal. Keďže nárok uplatnený
v petite IV. (výroku I. napadnutého rozsudku) sa žalobcu 2/ nedotýka a žalobca 2/ bol vo výrokoch I. a

II. dopĺňacieho rozsudku úspešný, nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaného ako dôvodnú.
Pokiaľ súd prvej inštancie žalobcom 3/ až 10/ voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 75 %, keďže v tejto časti mali vo veci úspech, pričom konštatoval, že žalobcovia 3/ až 10/ boli
neúspešní v tej časti konania, v ktorej zobrali žalobu späť [z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva,
že predmetom konania boli celkovo 4 nároky týkajúce sa určenia vlastníctva (3), resp. určenia, že vec

patrí do dedičstva (1)], čím žalobcovia 3/ až 10/ svojim postupom procesne zavinili zastavenie konania
v tej časti, v ktorej zobrali žalobu späť, čo predstavuje 1, resp. 25 %, a preto im vznikol proti žalovanému
nárok na náhradu trov v rozsahu 75 %, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie
sa vo vzťahu k tomu ktorému výroku vo veci samej pri rozhodovaní o trovách konania musí vysporiadať
s otázkou, koho na tej ktorej strane sporu sa ten ktorý výrok týka (v akom procesnom spoločenstve
žalobcovia navzájom vystupujú) a potom vyhodnotiť pomer úspechu tej ktorej strany sporu (pričom pri

výpočtepomeruúspechumusívychádzaťzcelkovéhoúspechustranysporu,ktorýsavypočítarozdielom
úspechu tej ktorej strany; t.j. v prípade, ak jedna strana má úspech 75 % a druhá 25%, čistý úspech
strany je 50 %). O nároku na náhradu trov štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 259 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že štátu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, keď
rovnakú úvahu ako v predchádzajúcej vete je potrebné použiť aj pri rozhodovaní o trovách štátu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)