Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cpr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200084
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317200084.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXA, R., v konaní zast. NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, Bratislava, proti žalovanému: Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o.,
IČO: 35 792 108, so sídlom Lozorno 995, v konaní zast.: PETERKA & PARTNERS, advokátska
kancelária s.r.o., organizačná zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 2.11.2016 dané žalovaným žalobcovi je
neplatné.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu ako zamestnanca
naďalej zamestnával, sa zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.1.2017 sa žalobca domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného,

spoločnosti Plastic Omnium Automotive Slovakia s.r.o., so sídlom v Lozorne 995, IČO: 50 170 121,
určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru, dané okamžitým skončením zo dňa 2.11.2016, je
neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 6.11.2015 trvá. Navrhol tiež, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvorili dňa 6.11.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej
odo dňa 1.12.2015 vykonával prácu na pozícii Plant Manager. Dňa 12.10.2016 žalovaný nariadil

žalobcovi prekážky v práci z dôvodu údajne prebiehajúceho vyšetrovania a požiadal ho, aby zostal
doma a nevykonával prácu. Dňa 16.11.2016 HR (personálna) manažérka žalovaného, pani G., poslala
žalobcovi e-mailovú správu, ktorou ho informovala, že jeho pracovný pomer u žalovaného sa dňom
15.11.2016 skončil, z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce a požiadala ho, aby vrátil všetky pracovné prostriedky. Rovnako ho vyzvala,
aby si prišiel okamžité skončenie vyzdvihnúť osobne. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru malo byť tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to uskutočnenie cesty do Spojených

štátov, čím mal žalovanému spôsobiť škodu vo výške 4.423,96 eur. Dňa 15.12.2016 žalobca poslal
žalovanému vyjadrenie, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s odôvodnením okamžitého skončenia, nakoľko
ten obsahoval nepravdivý a výrazne skreslený popis udalostí, a vyslovil presvedčenie, že k žiadnemu
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany nedošlo. V tomto vyjadrení ďalej informovalžalovaného, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Pred a tiež po okamžitom skončení bol žalobca
kontaktovaný aj francúzskym spoločníkom žalovaného (vysielajúcim zamestnávateľom).

3. Podľa žalobcu písomné okamžité skončenie mu nebolo nikdy doručené, ani ho nikdy neodmietol
prevziať. Žalobca sa o skončení pracovného pomeru dozvedel až z e-mailovej komunikácie so
žalovaným, kedy mu bolo okamžité skončenie zaslané ako príloha e-mailu. Podľa § 38 Zákonníka
práce sa vyžaduje doručenie do vlastných rúk. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, preto je žalobca
presvedčený, že mu nebolo doručené správne a platne. Taktiež bol žalobca presvedčený, že neporušil

pracovnú disciplínu. Na základe pracovnej zmluvy a vnútorných predpisov žalovaného mal jedenkrát
ročne nárok na preplatenie ceny leteniek do jeho domovskej krajiny alebo do inej destinácie, za
predpokladu, že cena letenky nepresiahne cenu letenky do domovskej krajiny. Pred objednaním leteniek
si žalobca urobil cenový prieskum, pričom letenka do Spojených štátov mu vyšla v tomto prieskume ako
lacnejší variant Až po tomto prieskume dal pokyn svojim podriadeným, aby u zmluvného dodávateľa
objednali letenky. Výber konkrétnej letenky už neriadil žalobca, ale zmluvný dodávateľ a poverený

pracovník žalovaného. Podľa názoru žalobcu, ak by aj cesta žalobcu stála dvojnásobok nákladov
cesty do Francúzka, mohol ňou spôsobiť škodu najviac vo výške polovice škody uvádzanej žalovaným,
teda cca 2.210,- eur. Ako dôsledok tohto konania žalobcu mohol žalovaný požadovať v prvom rade
zaplatenie rozdielu. Ak aj vôbec došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, žalovaný ho mal klasifikovať
ako menej závažné. Navyše, žalobca mal nevyčerpaný nárok na preplatenie nákladov z predošlého

roku, nakoľko tento predtým nevyužil a náklady mu žalovaný nepreplácal. Konanie žalobcu preto
nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom v Slovenskej republike okamžité
skončenie pracovného pomeru môže byť použité len vo výnimočných prípadoch. Žalobca poukázal aj
na skutočnosti, na ktoré súd má prihliadať pri určovaní závažnosti porušenia - osobu zamestnanca,
funkciu, ktorú zastáva, doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny

došlo, mieru zavinenia, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, spôsobenú škodu a na pomery u
zamestnávateľa. K tomu uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 1252/2002 a 21Cdo
414/2001.

4. Žalobca predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, e-mail žalovaného, okamžité skončenie zo dňa

2.11.2016 a vyjadrenie k okamžitému skončeniu.

5.Žalovanývovyjadreníkžalobezodňa18.4.2017navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuťazaviazať
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. V prípade úspechu žaloby navrhol určiť, že od žalovaného
nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával.

6. Žalovaný potvrdil, že žalobca u neho pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.11.2015 na
pozícii Plant Manager a mal ako benefit poskytovaný zamestnávateľom nárok na preplatenie ceny
spiatočnej letenky (economy class), spolu s rodinou, jedenkrát za rok, do jeho domovskej krajiny alebo
do inej destinácie, ak cena letenky do inej destinácie nepresiahne cenu letenky do domovskej krajiny.

7. Žalovaný ďalej tvrdil, že v zmysle interných predpisov tieto letenky musia byť rezervované dostatočne
vopred, aby cena bola čo najvýhodnejšia, letenky musia byť zároveň riadne schválené žalovaným a
objednané cez cestovnú kanceláriu. V lete 2016 sa žalobca rozhodol využiť uvedený benefit a spolu s
rodinou vycestovať od 16.8.2016 do 26.8.2016 do zahraničia. Túto cestu žalovaný, podľa informácie od

žalobcu, evidoval ako cestu do domovskej krajiny. Dňa 12.10.2016 žalovaný začal s internou kontrolou
nákladov uvedenej cesty z dôvodu nezvyčajnej výšky čerpania finančných prostriedkov. Na základe
kontroly žalovaný zistil, že e-mailom zo dňa 8.8.2016 žalobca informoval pani R. G., HR (personálnu)
manažérku žalovaného, že má nárok na preplatenie jednej cesty s rodinou, pričom podľa jeho prieskumu
cestadodomovskejkrajiny,spristanímvBazileji,jedrahšiaakocestadoNewYorku.Zároveňuviedol,že

jej potvrdí termín a požiada ju o zabezpečene rezervácie. Na základe uvedeného asistentka, pani K. T.,
akoajpaniG.,vykonalidopytvpartnerskejcestovnejkanceláriiohľadomcienleteniekdoNewYorku,ako
aj cien do Bazileja. Letenky do New Yorku boli približne dvojnásobne drahšie. Ceny leteniek následne p.
G. preposlala žalobcovi, ktorý si v odpovedi na jej mail sám vybral konkrétnu letenku. Cieľ svojej cesty
so svojim nadriadeným nekonzultoval. Na základe pokynu žalobcu, ako priameho nadriadeného, pani

G. dňa 11.8.2016 zabezpečila rezerváciu leteniek do New Yorku a neskôr, v ten istý deň, na základe
výslovného ústneho pokynu od žalobcu poslala do cestovnej kancelárie e-mail so žiadosťou, aby na
faktúre uviedli cestu Viedeň - Bazilej - Viedeň, namiesto skutočnej cesty Viedeň - New York - Viedeň.
Dňa 12.10.2016, počas vyšetrovania vedeného pani G. E., v tom čase zamestnankyňou žalovanéhopracujúcej ako HR riaditeľka pre Slovensko a Poľsko a pánom R. W., priamym nadriadeným žalobcu,
pani G. potvrdila, že na základe priameho pokynu žalovaného kontaktovala cestovnú kanceláriu so
žiadosťou o zmenu cieľovej destinácie na faktúre. G. E. a R. W. sa na osobnom stretnutí v ten istý deň

pýtali žalobcu, kam cestoval. Žalobca viackrát odpovedal, že do Francúzska. Na základe uvedených
výsledkov vyšetrovania sa žalovaný rozhodol pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Za účelom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný dňa 27.10.2016 telefonicky
aj e-mailom kontaktoval žalobcu, aby sa dňa 2.11.2016 dostavil na pracovisko, do kancelárie pána W..
Žalobca dňa 2.11.2016 bez uvedenia dôvodov oznámil, že sa stretnutia nezúčastní. Žalovaný preto

oznámenie doručoval žalobcovi na jeho poslednú známu adresu doporučenou poštou, s poznámkou
do vlastných rúk. Dňa 16.11.2016 žalovaný zaslal žalobcovi e-mail s potvrdením o okamžitom skončení
pracovného pomeru ku dňu 15.11.2016 a opätovne vyzval žalobcu, aby si okamžité skončenie prišiel
vyzdvihnúť dňa 21.11.2016 alebo 22.11.2016. Ani vtedy sa žalobca nedostavil na pracovisko.

8. Žalovaný mal za to, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo doručené v

súlade s § 38 Zákonníka práce. Snažil sa najskôr doručiť oznámenie žalobcovi na pracovisku na
osobnom stretnutí, ktorého sa žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnil. Po neúspešnom
pokuse o osobné doručenie sa snažil doručiť okamžité skončenie doporučenou poštou do vlastných
rúk, čo však žalobca zmaril tým, že si v odbernej lehote zásielku neprevzal. Pokiaľ ide o intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny, žalovaný mal za to, že konanie žalobcu dosiahlo vysokú intenzitu

porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. V prípade žalobcu išlo o zavinené, úmyselné
a svojvoľné konanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom konzultované alebo schválené nadriadeným
žalobcu, išlo o konanie vedúceho zamestnanca v manažérskej pozícii, ktoré si vyžaduje vysokú mieru
morálnej kvalifikácie a zodpovednosti. Žalobca sa pokúsil o zneužitie prostriedkov zamestnávateľa
na vlastné obohatenie (podvod), využil postavenie vedúceho zamestnanca voči svojej podriadenej za

účelom zakrytia podvodného konania a klamal nadriadeným pri vyšetrovaní skutočného cieľa cesty
žalobcu. Konanie žalobcu nie je akceptovateľné nielen z pohľadu zamestnávateľa, ale ani z pohľadu
dobrých mravov. Žalovaný preto stratil akúkoľvek dôveru v osobe žalobcu, ktorú nie je možné obnoviť
žiadnymnapomenutímaleboupozornenímažalovanýnemalžiadenzáujemžalobcuďalejzamestnávať.
Pokiaľ by žalovaný nepristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, mohlo by to mať negatívny

dopad aj na ostatných zamestnancov. Žalovaný tak zohľadnil aj preventívny charakter okamžitého
skončenia pracovného pomeru, s cieľom predísť podobným konaniam, či už zo strany žalobcu alebo
iných zamestnancov.

9. Ako dôkazy žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu so žalobcom, písomné svedectvo R. G., faktúru

cestovnej kancelárie, letenky žalobcu a jeho rodiny, výpis z účtu o zaplatení leteniek a výpisy zo
služobného mobilu žalobcu a prerokovanie okamžitého skončenia so zamestnaneckou radou. Okrem
toho navrhol výpovede svedkov. Iné dôkazy nenavrhol.

10. Vo vyjadrení zo dňa 25.5.2017 žalobca uviedol, že žalobcova cesta, spolu s nákladmi na letenky,

bola do programu žalovaného na riadenie ľudských zdrojov (systém/databáza SAP) vložená už dňa
11.8.2016. K tomu ako dôkazy predložil informáciu R. W. o postupe schvaľovania a rezervácie leteniek,
uvedenú v e-mailovej korešpondencii zo dňa 26.9.2016 a žiadosť o overenie nákupu leteniek. Pri
prísnom formalistickom prístupe sa žalovaný mohol oboznámiť o tvrdenom dôvode pre skončenie
pracovného pomeru už oveľa skôr, čo znamená, že si nesplnil povinnosť danú v § 68 ods. 2 Zákonníka

práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel. Žalobca si okrem toho nie je vedomý akéhokoľvek
oznámenia o uložení zásielky, preto si žiadnu zásielku nemohol prevziať. Ďalej uviedol, že nikdy
nezatajovalsvojucestudoSpojenýchštátov,konalvsúladesinternýmipredpismi.Čerpalsibenefit,ktorý
mu jednoznačne patrí z titulu jeho pracovnej pozície, dodržal postup stanovený v internom predpise,

oficiálnou cestou žiadal o rezerváciu, pričom žiadosť o rezerváciu leteniek do vybranej destinácie
nezakrýval a jeho žiadosť žalovaný prostredníctvom systému SAP akceptoval a schválil. Odmietol
tvrdenia žalovaného, že počas vyšetrovania klamal, považoval tvrdenia žalovaného za osočujúce,
nekorešpondujúce so skutočnosťou.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.7.2017 uviedol, že vyjadrenia žalobcu považuje za tendenčné,
jeho cieľom je skresľujúce vyobrazenie sa ako obete konania žalovaného. Poukázal na podrobný
časový priebeh konania žalobcu, z ktorého je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sa nemôžu zakladať napravde. Vyjadril sa tiež k otázkam, ktoré sa týkali lehoty na skončenie pracovného pomeru a doručenia
oznámenia, ako aj k otázke intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

12. Dňa 1.7.2017 pôvodný žalovaný zanikol, a to v dôsledku zlúčenia so žalovaným. O pokračovaní v
konaní so žalovaným, ako právnym nástupcom, súd rozhodol uznesením zo dňa 20.11.2017.

13. Právomoc mal súd za danú podľa čl. 21 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z
22.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa

ktorého zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na súdoch členského štátu, v
ktorom má bydlisko. Podľa článku 63 ods. 1 písm. a) na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť
alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má
registrované sídlo.

14. Keďže žalovaný má sídlo v Slovenskej republike, je daná právomoc slovenského súdu.

15. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.

16. V súlade s § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) súd na pojednávaní určil, že tvrdenia
strán vyplývajúce z listinných dôkazov neboli sporné. Sporné boli iba dve tvrdenia strán: 1/ či žalobca dal

pani R. G. ústny pokyn, aby požiadala cestovnú kanceláriu uviesť vo faktúre, že ide o letenky do Bazileja,
nie do New Yorku, 2/ či žalobca pri vyšetrovaní dňa 12.10.2016 tvrdil, že cestoval do Francúzska, nie
do Spojených štátov.

17. Z listinných dôkazov vyplynuli, okrem nesporných tvrdení strán, aj tieto skutočnosti :

18. V pracovnej zmluve bolo trvanie pracovného pomeru dohodnuté na dobu určitú, do 30.11.2017. V
článku 7 nazvanom Mzdové podmienky a benefity boli upravené len práva a povinnosti ohľadne mzdy.
Práva a povinnosti ohľadne iných benefitov, napr. poskytovanie a preplácania nákladov na cestu do
domovskej krajiny, neboli v pracovnej zmluve dohodnuté.

19. Benefity žalobcu súvisiace s jeho vyslaním na prácu na Slovensko boli upravené len v podmienkach
skupiny Faurecia. Dokument podpísali vedúci pracovníci skupiny, žalobca s nimi súhlasil a tiež ich
podpísal. V bode Cestovné výsady (travel privilege) bolo uvedené: Zamestnanec a členovia jeho rodiny,
presídlení z domovského štátu, majú nárok na jednu spiatočnú cestu letecky, ekonomickou triedou, na

osobu a rok, do miesta ich domova v domovskej krajine. Zamestnanec a jeho rodina môžu, pokiaľ chcú,
svoje právo na návrat využiť na cestu do inej destinácie za podmienky, že cesta nie je drahšia než návrat
do miesta ich domova. Takéto letenky musia byť zakúpené s dostatočným časovým predstihom, aby
bolo pre Faureciu zabezpečená čo najvýhodnejšia cena, a schválené miestnym manažérom pre ľudské
zdroje. Pokiaľ je to možné, je potrebné využiť služby cestovnej agentúry.

20. E-mailom zo dňa 8.8.2016 žalobca informoval R. G. o jeho nároku na cestu aj s rodinou s tým, že si
preveril ceny a je drahšie ísť do Bazileja než do New Yorku. K tomu uviedol ceny leteniek podľa webovej
stránky SkyScanner. Cena letenky spoločnosťou Swiss z Viedne do Bazileja predstavovala 734,- eur,
cena letenky spoločnosti Delta z Viedne do New Yorku sumu 449,- eur. Na záver e-mailu uviedol, že

potvrdí deň cesty a požiada ju o zabezpečenie rezervácie pre neho a jeho rodinu.

21. E-mailom zo dňa 26.9.2016, ktorý sa týkal kontroly stavu v Hlohovci, informoval R. W. žalobcu, že
ohľadne overovacieho procesu jeho výdavkov, nielen že je bežné, ale aj povinné, že kontrolóri schvaľujú
platbu. Postup je nasledovný: Vy mi dáte svoje výdavky na schválenie a potom nasleduje druhé kolo

schvaľovania s finančníkom (tu K. alebo niekto z jej tímu, ak tam vôbec je). Pošlite mi rozpracované
Vaše výdavky. Očividne sa vyskytli otázky od W., týkajúce sa zdieľaných služieb ohľadom letov, čo sa
musí rýchlo vyriešiť. Viac Vám neviem povedať.

22. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.11.2016 žalovaný ako dôvod uviedol, že

žalobca v dňoch od 16.8.2016 do 26.8.2016 spolu so svojou rodinou absolvoval letecky cestu do
Spojených štátov (New York), napriek jeho tvrdeniu, že cesta bola do Francúzska. Cesta do Spojených
štátov stála 4.423,96 eur, t.j. približne dvojnásobne viac, ako by bola cena predpokladanej cesty do
Francúzska, čím zamestnávateľovi spôsobil škodu v uvedenej výške. Dňa 11.8.2016 žalobca svojejpodriadenej zamestnankyni R. G. dal priamy pokyn, aby jeho cestu a cestu jeho rodiny evidovala ako
cestu do Francúzska a nie ako do Spojených štátov. Dňa 12.10.2016 v snahe zakryť svoje konanie
žalobca tvrdil, že v uvedenom čase cestoval do Francúzska, aj keď jeho tvrdenie bolo v rozpore so

zisteniami zamestnávateľa.

23. V zmysle § 195 ods. 1 CSP súd na návrh nariadil výsluch žalobcu, keďže sporné tvrdenia sa
nedali preukazovať inak. Žalobca vo výsluchu opakovane potvrdil svoje tvrdenie, že nikdy nedal svojej
podriadenej R. G. pokyn, aby uvádzala jeho cestu ako cestu do Bazileja. K vyšetrovaniu uskutočnenému

dňa 12.10.2016 uviedol, že na stretnutí s R. W. a G. E. o letenkách vôbec nehovorili, nehovorili ani o tom,
kde bol na dovolenke, nepýtali sa ho na to. Celé stretnutie prebiehalo tak, že prišli do jeho kancelárie a
povedali mu, že má ostať doma a viac nechodiť do práce. Okrem toho žalobca vo výsluchu popísal, ako
vykonal porovnanie cien leteniek, že v rámci toho mu vedúca personálneho oddelenia R. G. potvrdila, že
letenka do New Yorku je lacnejšia a potom, čo mu mailom poslala viac odletov, si on vybral dátum. Pred
nikým neskrýval, že na dovolenku cestuje do New Yorku. Ďalej uviedol, že do zamestnania v skupine

Faurecia nastúpil v septembri 2015, od novembra 2015 bol riaditeľom závodu v Hlohovci. Pracovnú
zmluvu mal francúzsku, ako pracovník vyslaný do cudziny, ako aj slovenskú. V práci bol hodnotený
dobre, závod dostal v marci 2016 dve ocenenia - ako najlepší závod skupiny na svete a ako najlepší
dodávateľ v rámci skupiny pre PSA. V auguste 2016 závod kúpila skupina Plastic Omnium. V tom čase
ho nadriadený požiadal, aby sa na tento prevod vlastníctva pripravil a dovolenku aby si bral až potom.

Jeho novým nadriadeným zo skupiny Platic Omnium sa vtedy stal R. W.. Keď sa v septembri vrátil z
dovolenky dozvedel sa, že na viacerých dovtedajších riaditeľov je vyvíjaný nátlak, aby odišli. V septembri
2016 požadovala vedúca finančného oddelenia rôzne doklady o jeho finančných nákladoch a vtedy sa
od R. W. dozvedel, že skúmajú nejakú letenku. Ešte predtým ho z personálneho oddelenia informovali,
že má nárok na lístky na lietadlo aj pre rodinu za rok 2015, lebo letenky za tento rok nespotreboval.

24. Svedkyňa R. G. vo výpovedi uviedla, že ešte v roku 2016 bola svojim zamestnávateľom požiadaná
o písomné svedectvo, ktoré poslala právnemu zástupcovi žalovaného. Trvala na tom, čo je v ňom
uvedené, nemá však už k nemu prístup, ani k e-mailom, ktoré s vecou súvisia. Preto sa jej
ťažko uvádzajú detaily, ani si ich nepamätá, všetko by malo byť v spise. Na výzvu súdu, aby uviedla,

čo si pamätá, popísala, ako prišiel za ňou žalobca, že chce ísť na dovolenku do Spojených štátov, že
si pozeral letenky na webe do New Yorku a Bazileja, pričom sú v rovnakých cenách. Požiadal ju, aby
od partnerskej cestovnej kancelárie vyžiadala cenovú ponuku leteniek do Bazileja a neskôr do New
Yorku. Potom ju žalobca požiadal rezervovať konkrétny let do New Yorku, keďže cena bola podľa jeho
posúdenia podobná a dal jej mená manželky a detí. Potom prišlo k fakturácii a žalobca ju požiadal, či by

mohli dať do faktúry Bazilej. S touto požiadavkou zavolala do cestovnej kancelárie, povedali jej, že tak
urobia. Samotná faktúra potom išla cez finančné oddelenie, nie cez personálne oddelenie. Na otázky
právneho zástupcu žalobcu vypovedala, že o podmienkach poskytovania benefitu vedela, nemyslela si
však, že podmienkou bolo aj schválenie z jej strany, schvaľovalo to finančné oddelenie. Keďže prebehlo
objednanie leteniek a ich nákup, nákup bol schválený. Na otázku, ako presne a kedy jej dal žalobca

pokyn na zmenu faktúry uviedla, že určite ústne, ale kedy to bolo nevie, netuší.

25. V písomnom svedectve zo dňa 29.11.2016 R. G. potvrdila, že dňa 11.8.2016 jej dal žalobca priamy
pokyn, aby jeho cestu evidovala ako cestu do Francúzska, nie do Spojených štátov, napriek tomu, že
takýto postup bol v rozpore s internými predpismi spoločnosti. Dňa 12.10.2016 bola svojim nadriadenými

z HR oddelenia požiadaná, aby vysvetlila vysoké náklady na cestu žalobcu vo faktúre od cestovnej
kancelárie. V e-maily zo dňa 13.10.2016 priznala a informovala nadriadených o tom, že na základe
pokynu žalobcu objednala let do New Yorku a požiadala cestovnú agentúru, aby faktúru vystavila
s destináciou na Bazilej namiesto New York. Písomné svedectvo bolo vyhotovené v slovenskom a
anglickom jazyku. Okrem toho bol v úvode aj text vo francúzskom jazyku, vrátane článkov procesného

kódexu. Svedkyňa podpisom potvrdila iba anglickú a slovenskú časť tohto dokumentu, ktorému rozumie.
Zároveň potvrdila, že si je vedomá, že svedectvo je vypracované s ohľadom na jeho použitie na účely
súdneho konania a akékoľvek nepresné alebo nepravdivé vyhlásenie môže mať trestnoprávne následky
alebo občianskoprávne následky.

26. G. E. v písomnej svedeckej výpovedi vyžiadanej súdom uviedla, že pracovala ako personálna
riaditeľka (HR Director) pre strednú Európu a bola zodpovedná za závody a centrá na Slovensku a v
Poľsku s približne 100 zamestnancami. Pri vyšetrovaní sa spolu s R. W. žalobcu niekoľkokrát pýtali,či letel do Francúzska, žalobca povedal, že áno. Nezmienil sa o tom, že by v čase od 16.8.2016 do
26.8.2016 cestoval do USA.

27. Z výpovede svedka R. W. vyplynulo, že v tom čase mal na starosti päť závodov, dva na Slovensku
a tri v Poľsku. Počas stretnutia žalobca potvrdil, že s rodinou cestoval do Francúzska. Otázku položil
žalobcovi ešte raz, žalobca znovu povedal, že v auguste cestoval do Francúzska. Spolu s G. E. o tom
podali správu do Francúzska, aby im dali inštrukcie, ako postupovať. Dostali takú inštrukciu, aby žalobca
opustil kanceláriu a aby išiel domov. Nebol však ešte prepustený, len sa mal zdržiavať doma.

28. Na základe uvedených vykonaných dôkazov súd nemal za dostatočne preukázané tvrdenia
žalovaného, že žalobca ako nadriadený dal ústny pokyn personálnej manažérke, aby jeho leteckú cestu
evidovala ako cestu do domovskej krajiny, a aby tak bola vystavená aj faktúra za letenky.

29. Žalovaný svoje tvrdenie preukazoval len svedeckou výpoveďou R. G., proti ktorej stálo tvrdenie

žalobcu. Svedeckú výpoveď súd nepovažoval za presvedčivú, preto ju nevyhodnotil ako silnejší dôkaz
než výsluch žalobcu. Bolo na žalovanom ako zamestnávateľovi spoľahlivo preukázať svoje rozhodujúce
tvrdenie, ktoré bolo hlavným dôvodom na skončenie pracovného pomeru.

30. Svedkyňa R. G. nebola nezaujatá, teda podobne ako žalobca, aj ona mala záujem na výsledku

vyšetrovania. Nebolo ju preto možné považovať za nestranného svedka. Z jej výpovede pred súdom
bolo hneď zrejmé, že si je vedomá svojho predchádzajúceho svedectva, ktoré poskytla svojmu
zamestnávateľovi v čase, kedy bola ešte u neho zamestnaná. Jej svedecká výpoveď pred súdom bola
uhýbavá, často si nebola istá. Jej nadriadená, personálna manažérka G. E., uviedla, že pri vyšetrovaní
sa snažila zakryť tému nákladov cesty a ich fakturácie, hoci vedela, že žalobca letel do Spojených

štátov a so slzami v očiach priznala, že im klamala z obavy o stratu zamestnania. Z toho sa dalo
usudzovať, že bola pod tlakom keď podpisovala písomné svedectvo. Tvrdenia žalobcu pred súdom, že
svojej podriadenej nedal žiadny pokyn a ani nikdy nezatajoval cieľ svojej cesty, hodnotil súd ako viac
presvedčivé a celkovo dôveryhodné.

31. Zo žiadneho iného listinného dôkazu, a to ani nepriamo, nevyplývalo, že by personálna manažérka
konala na základe pokynu žalobcu. Ona bola zodpovedná za schválenie leteniek, neuviedla, že by
sa akokoľvek ohradila proti neprípustnému pokynu žalobcu, nikoho o tom neinformovala, ani svoju
nadriadenú personálnu manažérku, hoci by sa od nej dalo očakávať.

32.ZtýchtodôvodovsúdnepovažovalibasvedeckúvýpoveďR.G.zadostatočnýdôkaz,napreukázanie
snahy žalobcu zakryť skutočný cieľ cesty, tým, že jej dal neoprávnený pokyn.

33. Ohľadne rozhodného materiálneho práva, ktorým sa majú riadiť vzťahy medzi stranami, súd
vychádzal z toho, že podľa pracovnej zmluvy miestom výkonu práce žalobcu bol Hlohovec a v článku

15.2 sa obe strany dohodli, že práva a povinnosti z pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka
práce a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

34. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny
a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich

z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje
zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to
nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti
doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je
mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Podľa ods.

4 povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

35. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v súlade s § 38
Zákonníka práce. Žalovaný nariadil žalovanému opustiť pracovisko, preto sa najskôr pokúsil doručiť
oznámenie žalobcovi tým, že ho požiadal o osobné prevzatie na pracovisku. Keďže týmto spôsobom saoznámenienepodariloosobnedoručiť,žalovanýdoručoval okamžitéskončeniedoporučenoupoštou,do
vlastných rúk. Tým nastali účinky doručenia. Okrem toho bolo okamžité skončenie doručené žalobcovi
aj e-mailom.

36. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

37. Podľa komentárov k Zákonníku práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť
pracovnýpomervýnimočne,atolenzdôvodovtaxatívneuvedenýchvzákone.Dôvodom,prektorýmôže
zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je, okrem odsúdenia za

úmyselný trestný čin, aj porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b),
§ 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo
stranyzamestnanca,atoajznedbanlivosti,amusídosahovaťintenzituporušeniapracovnýchpovinností
závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri

rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným
spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie
nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.

38. Pokiaľ ide o posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, žalobca poukazoval na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo 1252/2002 a 21Cdo 414/2001. Podľa
týchto rozhodnutí pre posúdenie, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom,
zákon, ani iné pracovnoprávne predpisy, neustanovujú, z akých hľadísk má súd vychádzať. Pojem
závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je definovaný, pričom na jeho vymedzení závisí možnosť a
rozsahpostihuzamestnanca.Vymedzenietedazávisívkaždomkonkrétnomprípadenaúvahesúdu;súd

môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, funkciu,
ktorú zastáva, situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca
a dôsledky porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa.

39. Žalovaný posudzoval intenzitu porušenia pracovnej disciplíny tiež z týchto hľadísk, v konaní sa k

nim vyjadroval, mal za to, že porušenie pracovnej disciplíny je podľa týchto hľadísk závažné. Keďže
aplikovanie uvedených hľadísk nie je spochybnené ani v rozhodovacej praxi slovenských súdov,
súd z nich pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny vychádzal. V internom predpise
žalovaného,anivpracovnejzmluve,nebolistanovenékritériá,aképorušeniepracovnejdisciplínymožno
považovať za závažné, resp. kedy je možné skončiť pracovný pomer okamžite.

40. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru poukazoval na povinnosť zamestnanca
uvedenú v § 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a
zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Na základe toho uviedol,

že nemôže tolerovať nečestné správanie, ani konanie spočívajúce v pokuse o zneužitie prostriedkov
zamestnávateľa, ani následnú snahu o zakrytie takého správania, vrátane navádzania podriadenej na
takéto konanie.

41. Interný predpis žalovaného stanovoval pre objednanie leteniek do inej destinácie než do domovskej

krajiny tri podmienky: (i) cena letenky nesmie prevyšovať cenu letenky do domovskej krajiny, (iii) nákup
má byť uskutočnený včas, aby bola cena čo najnižšia a (iii) letenka musí byť schválená miestnym
personálnym manažérom.

42. Dôkaz o cenách leteniek, ktorý predložil žalobca, nebol zo strany žalovaného spochybnený, ani

vyvrátený. Žalobca preto konal dobromyseľne, a stále v súlade s interným predpisom, keď požiadal
personálnu manažérku o preverenie cien leteniek a o objednanie letu do Spojených štátov.43. Porušenia interného predpisu sa žalobca dopustil až, a len vtedy, keď si objednal letenku na
konkrétnu cestu, pri ktorej bola uvedená cena 1.106,- eur. Táto cena bola vyššia, než cena letu podľa
jeho prieskumudoBazileja.Anivtedymuvšakpersonálnamanažérkaneoznámila,žecenajevyššia,ani

neurobila porovnanie cien na konkrétny deň, v ktorom žalobca cestoval na dovolenku a späť. R. G. ako
miestna personálna manažérka mala schvaľovať cestu žalobcu, preto najmä ona bola zodpovedná za
to, aby boli stanovené podmienky dodržané. Žalobca si nemohol letenky schvaľovať sám, ani prípadné
prekročenie limitu.

44. Na základe uvedeného možno pričítať žalobcovi len nedbanlivosť pri porušení pracovnej disciplíny
spočívajúcu v tom, že si žiadal objednať let, pri ktorom bola cena zrejme, resp. pravdepodobne
vyššia, než na akú mal nárok. Žalobca pri objednávaní leteniek nekonal s úmyslom zatajiť skutočný
cieľ cesty a tým poškodiť svojich zamestnávateľov, t.j. žalovaného alebo vysielajúceho zahraničného
zamestnávateľa, ktorý mu benefit vlastne poskytoval.

45. Nedalo sa preto prisvedčiť žalovanému, že cestu evidoval ako do domovskej krajiny na základe
informácie žalobcu. Zodpovední zamestnanci poznali cieľ cesty a aj to, že ide o využitie benefitu,
nie o služobnú cestu. Takisto sa nedal uznať ani argument žalovaného, že žalobca cieľ svojej cesty
nekonzultoval so svojim nadriadeným. Z interného predpisu, ani inej dohody mu nevyplývala taká
povinnosť.

46. S prihliadnutím na všetky okolnosti, súd považoval porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu
za menej závažné, za ktoré podľa súdu prichádzalo do úvahy písomné upozornenie na možnosť
výpovede.

47. Súd bral zreteľ na to, že žalobca si čerpal dovolenku až po predaji závodu, rešpektoval pokyn
svojho dovtedajšieho nadriadeného. Z toho dôvodu sa nedala dodržať jedna z troch podmienok, t.j. aby
nákup leteniek bol uskutočnený včas, aby boli čo najlacnejšie. Išlo o prvé objednávanie leteniek v rámci
benefitu, nakoľko v roku 2015 si ho žalobca nečerpal. Dovtedy sa objednávali letenky pre žalobcu len
na služobné cesty.

48. Žalobca sa predtým nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, závod pod jeho vedením dosahoval
dobré výsledky a získal ocenenia. I keď jeho nový nadriadený R. W. spochybnil, že to nebola žalobcova
zásluha, podľa súdu bolo dôležité, že zamestnávateľ dovtedy nemal výhrady k jeho práci a že nebol
upozorňovaný na nedostatky.

49. Čo sa týka dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny, teda vzniku škody, túto nemožno pričítať
žalovanému, keďže za nákup zodpovedala a schvaľovala ho vedúca personálneho oddelenia. Medzi
konaním žalobcu a vznikom škody nie je príčinná súvislosť, lebo chýba bezprostredný vzťah príčiny
a následku. Žalovaný určil výšky škody ako cenu leteniek do Spojených štátov, z čoho vyplýva, že

vychádzal z predpokladu, že pri prekročení ceny žalobca stratil nárok na benefit úplne. Žalobca namietal,
že ak škoda vôbec vznikla, tak len vo výške rozdielu. Správny je názor žalobcu, lebo strata nároku
ako dôsledok prekročenia ceny z interného predpisu nevyplýva. Dôležitejšie však podľa súdu bolo, že
žalovaný náhradu škody nežiadal, teda zrejme pre neho nebola dôležitá, keďže žalobcovi bol vyplatený
nevyčerpaný benefit z roku 2015 v sume 2.500,- eur, ako aj iné nároky v sume 11.500,- eur, bez krátenia

o vzniknutú škodu.

50. Svedectvá R. W. a G. E. preukazovali, že žalobca tvrdil, že cestoval do Francúzska, i keď žalobca
opisoval priebeh vyšetrovania / stretnutia inak. V čase, keď sa pýtali žalobcu na skutočný cieľ jeho
cesty bolo však podľa súdu zrejmé, že žalobca bude prepustený. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že

pri vyšetrovaní svedkovia nezisťovali od žalobcu, či vôbec dal nejaké pokyny personálnej manažérke.
Žalobca vôbec nebol konfrontovaný s dokladmi, a najmä s vyjadrením jeho podriadenej, a hneď mu bolo
nariadené opustiť pracovisko. Žalobca sa predtým nemal možnosť sa k porušeniu pracovnej disciplíny
vyjadriť. R. W. síce uviedol, že žalobcovi bolo povolené vyjadriť sa, ale k tomu došlo až neskôr v
Mníchove, kde sa žalobca stretol s nadriadeným pracovníkom vysielajúceho zamestnávateľa. O tomto

stretnutí žalovaný v konaní nič neuviedol, vypovedal o ňom len žalobca tak, že na tomto stretnutí ho
nadriadený informoval o faktúre za let do Bazileja a on vysvetľoval, ako bola letenka kúpená.51. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností súd nakoniec dospel k záveru, že strata dôvery súvisiaca s
uvedeným správaním žalobcu nie je sama o sebe dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

52. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 68 ods. 1 Zákonníka práce,
a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.

53. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

54. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o:a)splnenípovinnosti,b)nárokunausporiadanieprávapovinnostístrán,akurčitýspôsobusporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

55. Možnosť podať určovaciu žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako
právnej skutočnosti v zmysle § 137 CSP písm. d) CSP, vyplýva z § 77 Zákonníka práce.

56. Možnosť podať žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, zo žiadneho ustanovenia Zákonníka
práce, a ani z iného predpisu, nevyplýva. Na tomto určení nie je podľa súdu daný ani naliehavý právny
záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že o naliehavý
právny záujem ide zásadne vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo

ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

57. Listom zo dňa 15.12.2016 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oznámil
žalovanému, že považuje okamžité skončenie za neplatné a trvá ďalšom zamestnávaní.

58. Dôsledkom rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je, že
pracovný pomer žalobcu dňa 15.11.2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa § 79 Zákonníka práce
poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy do času, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

59. Medzi stranami nie je žiadna neistota, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a skončil sa
dňa 30.11.2017. Žiadne právo žalobcu nie je ani ohrozené. Žalobca nežiadal v tomto konaní o náhradu
mzdy.

60. Pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

61. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá v časti, v ktorej žalobca navrhoval určiť, že pracovný pomer
naďalej trvá. Z rovnakého dôvodu, t. j. dohodnutá doba trvania pracovného pomeru a cit. ust. CSP,
bol zamietnutý aj návrh žalovaného na určenie, že nemožno od neho požadovať ďalšie zamestnávanie
žalovaného.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, hoci žaloba bola čiastočne zamietnutá. Súd
vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v podstate celého sporu, v dôsledku čoho sa jeho čiastočný
neúspech nedá pomerne vyjadriť. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.