Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/192/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205727
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222205727.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. A., nar, XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, dieťa rodičov - matky: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, N., t.č. bytom S. XX,
N., zastúpená Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12,
Bratislava a otca: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, N., v konaní o návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný platiť na maloletú N. A., nar, XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy
k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.11.2022, sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá

je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, zakázal styk otca s maloletou a otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Taktiež žiadala, aby súd nahradil súhlas otca s presťahovaním maloletej do okresu Č.,
súhlas otca s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s nástupom maloletej do povinnej
predškolskej dochádzky v materskej škôlke Materská škola G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú
zosobášeníanežijúvspoločnejdomácnosti.MatkaajotecmajúvyživovaciupovinnosťlenkmaloletejN..
Maloletá aktuálne býva spoločne s matkou. Od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú
takmer výlučne iba matka. Maloletá s otcom doposiaľ trávila iba minimum času vzhľadom na to, že otec
väčšinu života maloletej strávil vo vyšetrovacej väzbe. Otec bol obvinený za trestný čin ublíženia na
zdraví, za trestné činy súvisiace s drogovou trestnou činnosťou či s nedovolenou výrobou cigariet a pod.

Aj teraz, na začiatku decembra by mal mať otec maloletej 2 hlavné pojednávania súvisiace s trestnou
činnosťou. S maloletou boli 3-krát svedkami zásahu policajnej jednotky NAKA v ich domácnosti. Prvý
krát spravil Policajný pohotovostný útvar zásah v novembri 2017 a v júni 2018 bol otec prepustený z
vyšetrovacej väzby. Druhý krát to bolo dňa 01.07.2018, kvôli podozreniu otca zo spáchania trestného
činu ublíženia na zdraví. Policajné jednotky vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné
kroky k zadržaniu otca. Aj napriek tomu, že maloletá mala v čase zásahu iba X,X roka, zanechalo to na

nej veľmi negatívny vplyv. Maloletá stále plakala, bola nervózna, nechcela jesť a pod. Tretí krát spravili
policajti z jednotky Policajného pohotovostného útvaru z NAKA zásah dňa 01.07.2019, kvôli podozreniuotca zo spáchania trestných činov súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou. Zásah prebehol v noci,
kedy spali. Policajti vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné kroky k zadržaniu otca. V
tom čase už mala maloletá X,X roka a na tento zásah si už bohužiaľ pamätá. Z uvedeného incidentu

má dodnes nočné mory, pocikáva sa, kričí zo sna a podobne. Od tohto momentu sa maloletá začala
otca báť a spája si s osobou otca nepríjemné spomienky. Po treťom zásahu otca zadržali a bol vo
vyšetrovacej väzbe. V tom čase žili v rodinnom dome vo S.. Aby sa s maloletou vytrhli z prostredia, ktoré
im obom pripomínalo traumatizujúce zážitky, časom sa matka rozhodla odtiaľ presťahovať a kúpila si byt
na adrese, v ktorej v súčasnosti býva. Takmer po 3 rokoch sa otec dostal dňa 27.06.2022 na slobodu. Aj

napriek jeho viacnásobnej recidíve matka dúfala, že sa zmení a to najmä kvôli maloletej a začnú spolu žiť
ako rodina, preto mu umožnila nasťahovať sa do jej bytu. Teraz už vie, že klamala samú seba a spravila
chybu, keď mu dovolila sa k nim nasťahovať. Po prepustení otca sa v domácnosti začalo peklo. Otec
začal mávať výbuchy hnevu, vulgárne matke nadával, vyhrážal sa jej a bol agresívny. Po nociach, keď
maloletá spala, matke pridržiaval pri krku nožík, bil ju a podobne. Políciu nemala ako privolať, nakoľko
jej mobil vždy zobral. Podať trestné oznámenie na polícii sa bála, že keď sa to otec dozvie, bude jej

ubližovať ešte viac. Maloletá bola svedkom jeho hnevu takmer každý deň a otca sa začala báť čoraz
viac. Situácia sa vyostrila dňa 18.09.2022, kedy otec napadol matku aj za prítomnosti maloletej, ktorá
sa ju snažila brániť. Otec sa im obom vyhrážal, že ich zabije, že maloletej podpáli veci a hračky. Matku
fyzicky napádal a keď sa ju maloletá snažila brániť, sotil ju, ale neublížila si, no pocikala sa. Maloletej
sa otca nakoniec nejako podarilo kopnúť tak, že mali čas utiecť na chodbu, kde im otvoril dvere sused,

ktorý ich prichýlil na noc. Keďže je otec známy najmä vo S. a A. N. a má rôznych kamarátov, políciu
neprivolali, nakoľko sa báli, že by im otec následne mohol ublížiť ešte intenzívnejšie. Maloletá takmer
celú noc preplakala, pocikávala sa, bola nepokojná. Matka utrpela viaceré poranenia, ktoré si vyžadovali
lekárske ošetrenie, no z obavy o svoj život a zdravie sa bála opustiť susedov byt, preto lekárske
ošetrenie vyhľadala až neskôr. Nakoľko sa ani ráno psychický stav maloletej nezlepšoval, matka išla

s maloletou k detskej doktorke, ktorá po uvedených skutočnostiach následne telefonicky kontaktovala
z vlastnej iniciatívy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. S maloletou v ten deň matka absolvovala aj
špecializované vyšetrenia, záverom ktorých bolo, že maloletá utrpela stav emočného šoku a stresu, z
dôvodu ktorého sa viacnásobne pomočovala. Maloletej ostalo pomočovanie sa dodnes a navštevuje
detského psychológa. Matka sa na lekárske ošetrenie dostala až o dva dni po útoku, nakoľko zdravie

maloletej jej bolo prednejšie. Lekár jej počas vyšetrenia fyzicky ošetril rany a výsledkom vyšetrenia
boli viaceré hematómy, narazenie hrudníka, povrchové poranenia a podliatiny a narazeniny, v dôsledku
ktorých sa musela polohovať. Keďže sa deň po útoku cítila bezradná, kontaktovala aj Poradenské
centrum D., ktoré sa zaoberá pomocou obetiam domáceho násilia a toto centrum jej poskytuje pomoc
doposiaľ. Po tomto incidente chvíľu spolu s maloletou bývali u matkinej kamarátky. Vo svojom byte

matka následne vymenila zámky, no napriek tomu sa tam s maloletou necítia bezpečne. Otec ich bežne
čakáva pred vchodom alebo stojí na ulici a sleduje, či sa v byte svieti, doslova ich prenasleduje. Keďže
bývajú na vyvýšenom prízemí, matka má dôvodné obavy o bezpečnosť, keby sa otec o niečo pokúsil.
Vzniknutú situáciu matka chcela riešiť aj skôr, ale z obavy o svoj život, ako aj o život maloletej sa bála
podniknúť potrebné právne kroky. Momentálne môže matka využiť aj pomoc svojej rodiny, ktorá sa len

nedávno dozvedela o otcových útokoch a agresívnom správaní a rozhodli sa jej pomôcť. Maloletá je
na matku veľmi citovo naviazaná a neustále sa dožaduje jej prítomnosti. Ani v čase, kedy bol otec
zrovna na slobode, sa o maloletú veľmi nezaujímal. Nehral sa s ňou, nekŕmil ju, nekúpal ju a pod.
Matka bola s maloletou na materskej a rodičovskej dovolenke a otec sa staral o zabezpečenie príjmu do
domácnosti. Po návrate domov sa maloletej takmer nikdy nevenoval. Na výlety či dovolenky chodili iba

ojedinele. Otec strávil väčšinu života maloletej obmedzený na osobnej slobode, preto spolu s maloletou
nemajú vybudovaný vzťah, aký by mal existovať medzi dcérou a otcom. Zásahy polície zanechali v
maloletej veľmi negatívne spomienky na otca, ktoré si s ním doteraz spája. Už z týchto zásahov polície
utrpela maloletá traumu, s ktorou sa do dnešného dňa nevie vyrovnať. Po uvedených útokoch maloletá
začala otca úplne odmietať, nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Keď jej matka čo i len povie,

že by ju chcel otec počuť, maloletá začne plakať a utečenie preč. Po popísanom útoku chcel otec
vyzdvihnúť maloletú v škôlke bez toho, aby matku o tom informoval. Keď maloletá zbadala otca, začala
plakať, doslova dostala panický záchvat strachu a následne ju museli upokojovať učiteľky. Keď otec
videl správanie maloletej, našťastie priestory škôlky opustil a škôlka následne kontaktovala matku, aby
prišla po maloletú a upokojila ju. Otec tvrdí, že matka mu bráni v styku s maloletou, čo však nie je

pravda. Výlučne sa snaží chrániť život a zdravie maloletej, a to najmä psychické. V prípade, ak by
mala maloletá záujem o stretnutie s otcom, toto by mu matka umožnila, ak by sa s tým maloletá cítila
komfortneavpsychickejpohode.Matkarešpektujeroluotcavživotemaloletej,alerešpektujeajjejnázor
a vôľu, ktorú prejavuje, preto ju do stretnutí s otcom nenúti, nakoľko je jeho konaniami traumatizovanáaž príliš. Aktuálny stav je taký, že otec matku s maloletou doslova prenasleduje. Nakoľko matke fyzicky
už ublížil a do maloletej neváhal sotiť a je iba zázrakom, že sa nijako nezranila. Otec sa viacnásobne
vyhrážal, že jej maloletú zoberie a už ju nikdy neuvidí. Matka preto považuje za neodkladne potrebné,

aby súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby bol styk otca s maloletou zakázaný.
Z predložených lekárskych správ a dôkazov vyplýva, že nateraz nie je vhodná prítomnosť otca v živote
maloletej. Aj s ohľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť a viaceré trestné konania, ktoré sa proti
jeho osobe vedú, matka navrhuje, aby bola výlučne ona oprávnená zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej narodenia. Kým rodičia žili v spoločnej

domácnosti, otec pomáhal s úhradou nákladov na maloletú. Odkedy žijú oddelene však otec na maloletú
vôbec neprispieva. Matka poprosila otca, aby jej mohol s úhradou nákladov na škôlku, no uvedené ostalo
bez odozvy. Matka pracuje ako manažér v Č. N. a jej čistý príjem predstavuje sumu okolo 1850,- eur
mesačne. Na maloletú poberá rodičovský prídavok a uplatňuje si na ňu daňový bonus. To, či je otec
maloletej aktuálne niekde zamestnaný, nevie a ani nevie, aký príjem by mohol mesačne dosahovať.
Otec je spoločníkom v spoločnosti T. Z..F..P... Na základe skúseností zo spolužitia s otcom má matka za

to, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Svoje aktuálne mesačné výdavky matka
vyčíslila celkovo na sumu 900,- eur. Mesačné náklady na maloletú dcéru vyčíslila na sumu 965,- eur.
Vzhľadom na to, že maloletá navštevuje súkromnú materskú škôlku, má zvýšené výdavky v spojitosti s
poplatkami za škôlku a tieto predstavujú sumu 550,- eur mesačne. Maloletá má tiež zvýšené mimoriadne
výdavky, nakoľko navštevuje kvôli zlému psychickému stavu detského psychológa, kde je jedno sedenie

spoplatnené sumou 50,- eur. Matka teda navrhovala, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletej
sumou 150,- eur mesačne. Po uvedených útokoch maloletá začala otca úplne odmietať, bojí sa ho a
nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Maloletá v kolektíve pôsobí komfortne, je priateľská, hravá a
zapája sa do rôznych aktivít. V škôlke pôsobí celkom uvoľnene. Problém nastane, keď sa s maloletou
vydajú na ulicu, kde by k nej otec mohol mať priamy dosah a vrátia sa domov, teda do bytu, kde bola

svedkom popísaných udalostí. Zosmutnie a cítiť z nej strach. Aj napriek tomu, že má aktuálne takmer
X rokov, stále sa zvykne pocikávať, čo je dôsledkom traumy, ktorú zažila. Maloletá je v N. v neustálom
strese, kedy a kde môže stretnúť otca, či na ňu nebude niekde čakať, či sa ju opätovne nebude pokúšať
vyzdvihnúť zo škôlky a pod. Podľa slov maloletej sa otec vyjadril, že ak nebude maloletá poslúchať, tak
matku už nikdy neuvidí. Vzhľadom na to, že sa maloletá bojí vychádzať aj z bytu na ulicu, pohyb po

ulici/meste je preto minimálny. Z tohto dôvodu maloletá nenavštevuje ani žiaden voľnočasový krúžok,
nezúčastňuje sa narodeninových osláv spolužiakov alebo len bežných aktivít na ihrisku, nakoľko ju stále
prenasleduje strach z otca. Maloletá tak nemá s výnimkou návštevy škôlky vytvorené sociálne väzby,
ktoré sú pre dieťa v jej veku nevyhnutne potrebné. Detská doktorka maloletej, berúc do úvahy lekárske
správy od špecialistov sa vyjadrila, že by maloletej prospelo, keby zmenila prostredie a jej život by

neovplyvňoval každodenný stres. Matka matky (stará matka maloletej) navrhla, aby sa matka spolu s
maloletou presťahovali do rodného mesta, do Č.. Maloletá má so starou mamou vybudovaný pekný,
silný citový vzťah a maloletá sa vždy na starú mamu teší a rada u nej trávi čas. V Č. a jej okolí žije takmer
celá matkina rodina, v ktorej je maloletá veľmi obľúbená. Stará matka maloletej žije v 2 poschodovom
rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek. Spodok domu obýva stará

matka a podkrovie by mali matka s maloletou celé pre seba. Toto prostredie maloletá veľmi dobre pozná,
nakoľko u starej mamy trávi veľa času, a to najmä cez prázdniny. Rodinným príslušníkom maloletá
dôveruje a v ich prítomnosti sa cíti veľmi komfortne. V rodine majú obe oporu, ktorú v tejto zložitej situácii
potrebujú, ale aj pocit bezpečia, ktorý im vie rodina zabezpečiť. Prostredie, v ktorom sa rodinný dom
nachádza, je obklopené prírodou, čo by bolo pre maloletú vzhľadom na stresovú záťaž, ktorú zažíva,

veľmi vhodné. Otec súhlas na presťahovanie sa s maloletou nedal, aj napriek tomu, že ho oň matka
požiadala, preto je matka nútená podať návrh na súd, aby chránila život a zdravie, ale aj najlepší záujem
maloletej. Matka má za to, že presťahovaním maloletej z N. by sa maloletá postupom času za pomoci
odborníkov zbavila enormnej stresovej záťaže a traumy, ktorú maloletá v terajšom prostredí naďalej
zažíva. Súčasným stavom, ktorý pretrváva, ako aj konaniami zo strany otca, by mohol byť ohrozený

život a zdravie, aj integrita a duševný vývin maloletej. Otec je navyše viacnásobný recidivista v drogovej
trestnej činnosti, preto má dôvodnú obavu z toho, že by otec mohol maloletú vystaviť situácii, kedy by
maloletá mohla prísť nepatrične do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami alebo by mohla byť
svedkom iného protiprávneho konania zo strany otca. Otec bol už taktiež obvinený a obžalovaný pre
trestný čin ublíženia na zdraví a má dôvodnú obavu, že by maloletej mohol fyzicky ublížiť, čo matke

už urobil. Presťahovaním sa spolu s maloletou k rodinným príslušníkom, ktorí by im vedeli poskytnúť
pomoc v tejto zložitej situácii a pomôcť im začať žiť život bez strachu by matke s maloletou veľmi
pomohlo. Maloletá by sa nemusela báť opustiť byt či škôlku, zo strachu, aby ju otec neprenasledoval.
Mohla by začať navštevovať voľnočasové krúžky, hrať sa s kamarátmi a vytvoriť si sociálne väzbys rovesníkmi v jej veku, ktoré tak veľmi potrebuje. Preto matka navrhovala, aby súd nahradil súhlas
otca s presťahovaním sa maloletej a tiež súhlas s prestupom maloletej do štátnej materskej škôlky v
Č.. Vzhľadom na otcovu minulosť, no aj súčasnosť súvisiacu s jeho trestnou činnosťou, opakujúcu sa

recidívu, agresivitu, zastrašovanie a vyhrážanie sa má maloletá voči otcovi obrovský strach a stres,
ktorý je navyše spôsobený aj prostredím, ktoré konania otca maloletej pripomína. Súčasným stavom
je dôvodne ohrozený život a zdravie, ako aj duševná integrita maloletej. Nahradením súhlasov otca by
tak maloletá mohla žiť život pre ňu vhodnom prostredí, utvoriť si sociálne väzby, ktoré jej absentujú
no najmä žiť život bez strachu, stresu a traumy z prítomnosti otca. Maloletej je potrebné poskytnúť

pocit istoty, bezpečia a stability, aby sa mohla zbaviť strachu, stresu a traumy, ktorými stále trpí. Otec
maloletej ohrozil jej vývin zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky, ale aj do duševnej
a citovej integrity maloletej, pretože maloletá bola priamo svedkom násilia zo strany otca. Nariadenie
neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletej.

3. V doplneniach svojho návrhu matka poukázala na nové skutočnosti. Maloletá otca razantne odmieta a

má z neho traumu a stres. Vzhľadom na odporúčanú zmenu prostredia, matka odcestovala s maloletou
k starej matke maloletej do Č., o čom otca informovala. Matka otca pravidelne informuje o zdravotnom
stave maloletej, ako aj o všetkých podstatných veciach jej sa týkajúcich. Nakoľko bol otec na matku veľmi
nátlakový, matka sa rozhodla, že sa mu pokúsi umožniť telefonický kontakt s maloletou. Len čo matka
prišla za maloletou so žiadosťou, aby si išla zatelefonovať s otcom, maloletá ihneď spustila hysterický

plač a volať s otcom nechcela. Dňa 29.11.2022 prišiel otec pred dom starej matky maloletej a dožadoval
sa stretnutia s maloletou. V prípade, ak by maloletá chcela ísť k otcovi, matka by tento styk samozrejme
umožnila. Ihneď potom, čo sa maloletá dozvedela, že prišiel otec, spustila hysterický záchvat plaču,
držala sa dverí a pevných predmetov, aby sa ju náhodou rodine nepodarilo vyniesť z domu, trhala si
vlasy a podobne. Kričala, že otca nechce vidieť a že s ním nechce nikam odísť. Z toho má matka

aj videonahrávku, video natáčal matkin brat. Ihneď po odchode otca bola matka nútená s maloletou
navštíviť pohotovosť, nakoľko maloletá mala hysterický záchvat plaču, triasla sa, mala nepravidelné
dýchanie a kričala. Cesta na pohotovosť trvala približne 30 minút, počas ktorých sa maloletá ukľudnila.
Pani doktorka jej diagnostikovala akútnu stresovú reakciu, avšak v čase vyšetrenia už boli fyzikálne
procesy v norme. Odporučila pre maloletú psychologické sedenia.

4. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu čestné vyhlásenie detskej doktorky maloletej o
kontaktovaní ÚPSVaR, správy z lekárskych vyšetrení maloletej zo dňa 19.09.2022, lekársku správu
z ošetrenia matky zo dňa 20.09.2022, potvrdenie o návšteve Poradenského Centra D., Dohodu o
poskytovaní poradenstva, čestné vyhlásenia učiteliek z materskej školy maloletej, potvrdenia o príjme

matky, faktúru zo súkromnej materskej škôlky, potvrdenie od detskej lekárky maloletej, úradný záznam z
ÚPSVaR Bratislava zo dňa 21.11.2022, videonahrávku ohľadom telefonátu otca s maloletou a príchodu
otca za maloletou, záznam z vyšetrenia maloletej na pohotovosti dňa 29.11.2022 a lekárske správy
maloletej zo dňa 01.12.2022.

- V správe od O.. M. O. všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 19.9.2022 ( 9:48) je uvedené:
prišla matka s N., otec sa vrátil u väzby, pred očami N. začal napádať matku. Počas incidentu a aj v
noci sa pocikala.
- V závere správy od O.. S. M., z pediatrickej ambulancie OUP NÚDCH Limbová 1, Bratislava zo
dňa 19.9.2022 ( 13:33) je uvedené: X,X ročné dieťa sa stalo svedkom útoku otca na matku, odvtedy

sa pomočuje. Objektívne chudobný psychologický nález bez známok násilia a úrazu. T.č. je dieťa
kompenzované, orientačne neurologicky v norme, hydratované primerane, z pediatrického hľadiska
nevyžaduje expektáciu ani hospitalizáciu.
- V správe od O.. I. Č. detského psychiatra NÚDCH Limbová 1, Bratislava zo dňa 19.9.2022 ( 15:07) je
uvedené: orientovaná správne, v kontakte bez zábran, značne instabilná, občas nezdržanlivá všetečná,

zvedavá detsky predvádzavá, zjavne aj nepriliehavo informovaná. Je odporúčaná psychologická
intervencia, nevyžaduje hospitalizáciu. Je nutné vyhnúť sa riešeniu sporov v prítomnosti dieťaťa.
- V správe O.. O. P. z Ambulancie pevnej pohotovostnej služby pre deti a dorast, z Kysuckej nemocnice s
poliklinikou Čadca zo dňa 29.11.2022 je uvedené, že matka sa dostavila kvôli záznamu- údajne maloletá
prekonala traumatizujúci zážitok po návšteve otca, v správe je uvedené, že fyzikálny nález v norme ,

bez známok traumy
- V správe od O.. O. B. M. , sekundárneho lekára NÚDCH , Limbová 1, Bratislava zo dňa 1.12.2022 je
uvedené nasledovne: diagnóza: stav emočného šoku a stresu, bližšie neurčený, akútna rynofaryngitída,
Dieťa je bez známok kardiopulmonálnej dekompentácuie, bez známok poruchy oxygenácie a prefúzie,dobre hydratované. T.č. zo somatického hľadiska nevyžaduje akútnu hospitalizáciu. Objektívny nález:
dieťa pri vedomí, eutrofické, až silnejšej výživy, čulé, poloha aktívna, samostatne chodí, verbálne
komunikuje adekvátne, Orientačne neurologicky v norme. Terajšie ochorenie: X ročné dievča s matkou

a manželom matkinej sestry, odoslané VLPDD. Čakajú na rozhodnutie, momentálne má otec rovnaké
právo na styk s dieťaťom. Otec sa dožaduje kontaktu , prišiel po ňu do škôlky, N. odmietla s ním odísť.
- V správe od O.. M. Š. z Kliniky detskej psychiatrie, NÚDCH Limbová 1, Bratislava zo dňa 1.12.2022 je
uvedené, že maloletá nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu, stav si vyžaduje úpravu domácich
pomerov izoláciu od agresora. Obj. psych. : maloletá orientovaná správne, v kontakte bez zábran, detsky

predvádzavá, pravdepodobne nepriliehavo informovaná.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu aninepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladného opatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich
sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených
práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy

pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva
zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý
zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému
poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri

nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či
sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy,
ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená
jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide
o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho

len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

18. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec
si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške
výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným

Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť
výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie
povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím
upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba
zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v

konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností
povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo
väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú
existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k

maloletej , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal z výdavkov maloletej a návrhu matky. Podľa vyššie
uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný
predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na nevyhnutné potreby maloletej.

19. Súd zamietol návrh v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti
a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému
dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa
do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné

toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia
325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
dôvodný. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo dopráv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené)
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to

vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Až následne v konaní
vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania, bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a
povinností k maloletej je v jej najlepšom záujme. Celkovo súd konštatuje, že neodkladné opatrenie,
ktoré podala matka svojim rozsahom zodpovedá ( snáď len s výnimkou výživného ) rozhodnutiu vo veci
samej.Matkažiadazveriťmaloletúdoosobnejstarostlivosti,upraviťzastupovanie,určiťvýživné,zakázať

styk otca s maloletou, nahradiť súhlas s presťahovaním maloletej, s podaním prihlášky do štátnej
materskej školy, ako aj so súhlasom nastúpiť do materskej školy. Matka sa teda domáha bez vykonania
akéhokoľvek dokazovania v skrátenej procesnej lehote 30 dní, „kompletnej“ úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletej .

20. Návrh matky, aby súd neodkladným opatrením určil, že do právoplatného skončenia konania o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
matka, bol súdom posúdený ako návrh, ktorému nie je možné vyhovieť, keďže pri ňom nie sú naplnené
základné procesné podmienky pre ktoré by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. Oprávnenie
rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok vyplýva priamo zo zákona (§ 31 a § 32
Zákona o rodine), v zmysle ktorého právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v zásade

patrí obom rodičom. Iba vo výnimočných prípadoch rodič právo zastupovať maloleté dieťa nemá - ak
bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, výkon rodičovských práv a povinností mu bol
pozastavený alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu - čo však nie posudzovaný
prípad. Z uvedeného dôvodu, keďže nebolo zo strany matky osvedčená (a ani len skutkovo zdôvodnená)
neodkladná potreba uvedenej úpravy, súd v tejto časti návrh zamietol.

21.Zpozitívnehozáväzkuštátunapoliústavnejgarancieaochranyrodičovstvaarodiny,resp.rodinného
a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,

ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa,
z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a závažným zásahom
do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane
dieťaťa, pričom tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť

výkon rodičovských práv. Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom je opatrenie
krajného charakteru, ktoré závažným spôsobom zasahuje do rodičovských práv ako aj práv dieťaťa
na pravidelný kontakt s rodičom, pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal súd pristúpiť iba
v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc zo skutkových okolností v čase rozhodovania
súdu o neodkladnom opatrení, nie je možné prijať záver, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy

pomerov k maloletému dieťaťu v znení navrhnutom matkou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti zákazu styku otca s maloletou. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, maloletá
žije v spoločnej domácnosti s matkou. Matka okrem množstva skutkových tvrdení žiadnym spôsobom
neosvedčila bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu v
podobe zákazu styku s otcom. Súd dospel k záveru, že matka v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenianeosvedčilapotrebuneodkladnejúpravypomerovúčastníkovpredrozhodnutímvovecisamej,
bez riadne vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov
medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú
vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Ako bolo
už vyššie uvedené matka nepreukázala dôvody, na tak závažný zásah do rodičovských práv otca ako

aj maloletej ako je zákaz styku. Matka predložila súdu nahrávky na CD nosiči , na jednej nahrávke je
muž a dieťa, ktoré kričí ( pravdepodobne otec a maloletá, ide len o domnienku súdu) na druhej, žena
(pravdepodobne matka) vyzýva dieťa ( pravdepodobne maloletá) aby telefonicky hovorilo s otcom a
dieťa odpovedá , že nechce s otcom hovoriť. Nahrávky trvajú niekoľko sekúnd. Uvedený dôkaz vôbec
nie je spôsobilý osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu, keďže nie je zrejmý kontext/okolnosti,

za ktorých k nahrávke došlo, príp. aké podnety na maloleté dieťa pôsobili tesne predtým, ako matka
zapla nahrávanie, nie je možné vylúčiť ani pôsobenie matky na vytvorenie emočnej reakcie maloletého
dieťaťa. Nie je zrejme ako dlho trval uvedený stav. Ak by aj súd zobral do úvahy obsah uvedených
nahrávok, samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nechce s otcom telefonovať a že otca odmieta, ešteneosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v podobe radikálneho zásahu do rodičovských
práv otca, zákazom jeho styku s maloletým dieťaťom. Čo sa týka lekárskych správ , ktoré matka
predložila, vykazujú isté spoločné znaky, najrozsiahlejšia časť lekárskych správ : „terajšie ochorenie“

obsahuje údaje výlučne od matky. V niektorých správach je konštatované, že maloletá je pravdepodobne
nepriliehavo informovaná. Popis objektívnych symptómov podľa názoru súdu v lekárskych správach
chýba, resp. je „chudobný“ ( je to uvedené aj v jednej zo správ) o to viac je zarážajúce, že takto získané
údaje ( informácie výlučne od matky a maloletej ) vedú k objektívnym záverom napr. ako maloletá bola
svedkom násilia, svedkom útoku otca na matke, odvtedy sa pomočuje, sú uvedené diagnózy ako stav

emočného šoku a stresu, pričom je zároveň maloletá pri vyšetrení popisovaná : v kontakte bez zábran,
občas nezdržanlivá, všetečná, zvedavá, detsky predvádzavá. Vzhľadom na uvedené a rozpor medzi
popisom stavu maloletej pri vyšetrení a údajmi uvádzanými matkou, súd dospel k záveru, že lekárske
správy nie sú presvedčivé a spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu tak závažným
spôsobom ako je zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Matka v doplnení k návrhu uvádza, že
lekári navrhujú zvážiť hospitalizáciu maloletej, pričom detskí psychiatri dňa 19.9.2022, tak aj 1.12.2022

uvádzajú, že stav maloletej nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu. Matka v návrhu uvádza, že
otec bol obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví, či za trestné činy súvisiace s drogovou činnosťou,
čisnedovolenouvýroboucigariet,dôkazyotýchtotvrdeniachvšaknepredložila.Zlustrácii,ktorévykonal
súd ( nemožno však vylúčiť, že boli neúplne ) bolo zistené, že trestná činnosť otca bola ekonomickej
povahy. Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať trestné činy proti majetku, nemožno však vylúčiť, že

aj závery lekárskych správ boli ovplyvnené informáciami od matky o trestnej minulosti otca. Matka vo
svojom návrhu uvádza traumatizujúce zážitky maloletej z pred troch rokov ( 1.7.2019) , z ktorých má
maloletá údajne dodnes nočné mory , pocikáva sa, kričí zo sna. Matka uvádza, že od tohto momentu
(1.7.2019) sa maloletá začala otca báť. Je zarážajúce, že po takto traumatizujúcich zážitkoch, ktoré
si maloletá pamätá, sa matka rozhodla obnoviť spolužitie s otcom a priviesť ho k maloletej, ktorá sa

ho v tom čase podľa vyjadrenia matky bála, pocikávala sa a mala z otca nočné mory. V kontexte
matkinho rozhodnutia obnoviť spolužitie sa javí ako nedôveryhodné vyjadrenie matky, že maloletá má
z otca traumu od júla 2019. Je totiž ťažko uveriteľné, že tak starostlivá matka, ktorá má dnes enormné
obavy o zdravotný stav svojej dcéry, by dovolila žiť dcére niekoľko mesiacov s agresorom a vystavila
by ju tak neznesiteľnej situácii, byť denne v prítomnosti osoby, ktorej sa bojí a pomočuje sa z nej.

22. V časti súhlasu s presťahovaním maloletej matka neosvedčila naliehavosť zásahu súdu a potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Za takúto naliehavú potrebu nemožno považovať rozhodnutie matky
odísť z Bratislavy. V prvom rade súd uvádza, že matka nepreukázala, že medzi rodičmi existuje nezhoda
v otázke presťahovania sa. I pokiaľ by takáto nezhoda existovala a bola preukázaná, nie je možné bez

riadneho dokazovania nahradiť súhlas otca so zmenou bydliska, nakoľko pri neodkladnom opatrení
nemá súd priestor na vykonanie dokazovania, zistenie skutočného stavu veci, a najmä overenia si
skutočnosti, ktoré bydlisko bude spĺňať podmienku najlepšieho záujmu maloletej. Rovnako súd zamietol
návrh matky na nahradenie súhlasu otca s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s
nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke Materská škola G. - Ú.

Č.. XXX, XXX XX G. a to z rovnakých dôvodov t.j. potreby vykonania riadneho dokazovania, návšteva
ktorého predškolského zariadenia je v najlepšom záujme maloletej.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.