Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5119203353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,soc.vecíarodiny,Žilina,pracoviskoKysuckéNovéMesto,dieťarodičovmatky:V.K.,nar.
XX.XX. XXXX, bytom N. XXX a otca: V. V., nar. XX.XX. XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený: JUDr.
Mária Padalová, advokátka so sídlom N. M. R. M. X, D., o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu
otca o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/97/2019-209
z 20. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a vo výroku
o trovách konania, p o t v r d z u j e.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou B.
zastavené, ostáva nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia sumy, ktorú je

otec povinný platiť titulom výživného na maloletú B. V. (ďalej iba „maloletá“) z 85,- eur na 120,- eur
s účinnosťou od 01.03.2021 zamietol. Konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou zastavil.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri právnom posúdení návrhu matky
na zvýšenie výživného vychádzal z § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „ZoR“). Porovnával pomery, z ktorých pri rozhodnutí o
vyživovacej povinnosti otca vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí s pomermi, ktoré existovali v
čase jeho rozhodovania a zisťoval, či došlo k ich zmene v takom rozsahu, že táto odôvodňuje zmenu

doterazurčenejvýškyvýživného.Nazákladevykonanéhodokazovaniazistil,žeovyživovacejpovinnosti
otca bolo naposledy rozhodované v roku 2021, pričom matka návrh na zvýšenie výživného podala
ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
okresného súdu vo výroku o výške výživného, kedy výživné určené okresným súdom vo výške 100,-
eur mesačne odvolací súd zmenil na sumu 85,- eur mesačne. V čase posledného rozhodovania mala
maloletá dva roky a bola vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Matka okrem maloletej mala ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi V. K., ktorý býva v spoločnej domácnosti s matkou.

Príjem matky tvoril rodičovský príspevok vo výške 370,- eur a rodinné prídavky na dve maloleté
deti. Otec maloletej v čase predchádzajúceho rozhodovania pracoval a jeho čistý mesačný príjem
predstavoval okolo 900,- eur. Okresný súd konštatoval, že aktuálne pomery matky sú obdobné ako v
čase predchádzajúceho rozhodovania, s výnimkou, že matka je vlastníčkou rodinného domu, v ktoromžila už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Tento nadobudla kúpnou zmluvou od svojej matky za
kúpnu cenu 1.000,- eur, na zaplatenie ktorej použila finančné prostriedky od bývalého manžela uhradené
ako zameškané výživné na syna V. Okresný súd konštatoval, že matka nepreukázala nevyhnutnosť

zmeny vlastníckych vzťahov k predmetnému domu, keďže na bytových podmienkach sa touto kúpou
nič nezmenilo, naopak matka ako vlastník nehnuteľnosti prebrala na seba aj ďalšie záväzky, ktoré s
touto nehnuteľnosťou súvisia. Na strane otca mal okresný súd preukázané, že naďalej pracuje u toho
istého zamestnávateľa a jeho príjem sa v priebehu roku 2022 zvýšil a predstavuje okolo 1.200,- eur.
Zároveň však prihliadal na to, že na prelome rokov 2020/2021 bola výška otcovho príjmu ovplyvnená

jeho práceneschopnosťou. Ďalej mal okresný súd preukázané, že otec si za pomoci svojej matky zobral
úver, ktorým konsolidoval svoje finančné záväzky a znížil výšku splátky úveru, ktorú hradí. V roku 2022
otec aj nad rámec určeného výživného poskytol matke finančné prostriedky na maloletú. Pokiaľ išlo
o pomery maloletej, okresný súd konštatoval, že k ich zmene od času posledného rozhodovania o
vyživovacej povinnosti otca, nedošlo. Maloletá je naďalej vo výlučnej starostlivosti matky a materskú
školu nenavštevuje. Podľa matky zvýšené výdavky maloletej predstavujú náklady na bezlaktózové a

bezlepkové výrobky, ktoré jej zakupuje. O zdravotnom stave maloletej matka predložila posudok o
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa z 22.08.2021 s tým, že jeho aktualizáciu nepredložila.
Okresný súd poukázal na to, že obmedzenia, či odporúčania v stravovaní maloletej boli známe aj v čase
predchádzajúcehorozhodovaniasúduasúdpriurčenívýškyvýživnéhonatietoprihliadal.Poukázalajna
skutočnosť, že matka napriek tvrdeniu o nedostatku finančných prostriedkov založila maloletej finančné

sporenie, kde jej každý mesiac poukazuje sumu 20,- eur. Na základe týchto skutočností preto návrh
matky na zvýšenie výživného nepovažoval za opodstatnený a tento zamietol. Konanie o návrhu otca na
úpravu styku zastavil z dôvodu, že otec zobral svoj návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa § 52
Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým zamietol návrh na zvýšenie výživného podala
v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že aktuálne je vlastníčkou rodinného domu,
na kúpu ktorého si požičala peniaze z finančných prostriedkov, ktoré jej bývalý manžel vyplatil titulom
zameškaného výživného na maloletého syna V., tieto však musí vrátiť synovi ako výživné. Ďalej

poukazovala na zdravotný stav maloletej, ktorý si vyžaduje diétny stravovací režim, preto už viac ako
dva roky jej zakupuje bezlaktózové výrobky, ktorých cena je vyššia ako cena bežných potravín. Uviedla,
že v súvislosti so zdravotnými problémami podstúpila maloletá odborné lekárske vyšetrenia, výsledkom
ktorých bolo odporučenie bezlepkovej diéty do času, kým nebudú známe všetky výsledky a stanovená
konečná diagnóza. Matka ďalej poukázala na výšku svojho príjmu, ktorý je tvorený rodičovským

príspevkom a prídavkami na deti, výživným, ktoré uhrádzajú otcovia jej maloletých detí. Ďalej uviedla,
aké výdavky z tohto príjmu mesačne uhrádza, koľko zaplatila za oblečenie pre maloletú a momentálne
už nemá príjem z rodičovského príspevku, pretože nárok naň jej bol zamietnutý. V závere odvolania
poukázala na to, že otec má možnosť stretávať sa s maloletou, ale túto nevyužíva.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky z 28.10.2022 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, s tým, že bližšie vyjadrenie k odvolacím námietkam
matky neuviedol.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo 07.12.2022 navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správnypotvrdiť.Vcelomrozsahusastotožnilsjehoobsahomatamuvedenýmiskutočnosťami.Uviedol,
že k zmene pomerov na strane maloletej nedošlo a matkou predkladané lekárske správy sú z obdobia
predchádzajúceho rozhodovania súdu o úprave výživného a neboli aktualizované.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§

65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods.
1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny spolu so závislým výrokom o
trovách konania. Výroku, ktorým bolo konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou zastavené,
sa odvolací súd nedotýkal.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov
dospel aj k správnym skutkovým záverom. Okresný súd porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v časeposledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dospel
k správnemu záveru, že ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie doteraz
určeného výživného, ktoré je otec povinný platiť na maloletú, nedošlo.

7. O vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
21P/97/2019-83 z 23. júna 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/4/2021-127
z 26. februára 2021. Rozsudkom krajského súdu bol zmenený rozsudok okresného súdu vo výroku
o vyživovacej povinnosti otca k maloletej tak, že mu bola uložená povinnosť prispievať s účinnosťou

od 01.02.2019 na výživu maloletej sumou 85,- eur mesačne. Krajský súd v Žiline v tomto rozsudku
vychádzal zo zistenia, že v dôsledku intolerancie maloletej na niektoré potraviny má táto v súvislosti
so stravovaním dôvodne zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom detí v jej veku. Z obsahu spisu
okresného súdu vyplýva, že zmeňujúci rozsudok krajského súdu bol matke doručený 15.03.2021.
Následne matka podala na okresný súd návrh na zvýšenie výživného, ktorý bol okresnému súdu
doručený 25.03.2021. Z obsahu predmetného návrhu odvolací súd zistil, že v podstatnej miere

tento reflektuje na závery spomínaného zmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, s ktorými
sa matka nestotožnila a fakticky sa podaným návrhom domáhala jeho „reparácie“. Matka namietala
správnosťzáverovrozhodnutiaodvolaciehosúdu.Okresnýsúdpriprejednanípodanéhonávrhusprávne
sa dôsledne zaoberal porovnaním pomerov, ktoré existovali v čase posledného rozhodovania súdu
o vyživovacej povinnosti otca k maloletej a v čase aktuálneho rozhodovania. Na tvrdenia matky

týkajúce sa nepriaznivého zdravotného stavu maloletej bolo prihliadnuté už v rámci predchádzajúceho
rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Skutočnosť zvýšenia výdavkov v súvislosti so špeciálnym
diétnym režimom maloletej bola pri určení výživného zohľadnená už v tomto rozhodnutí. Pokiaľ matka
poukazovala na skutočnosť, že zakúpila maloletej nové kusy oblečenia, nejde o dôvod pre zmenu
výšky vyživovacej povinnosti otca. Je nepochybné, že sa odev pri nosení opotrebuje a nutné ho

obmieňať, prípadne doplniť, avšak ide o úhradu bežných potrieb, na ktoré je pri určení vyživovacej
povinnosti prihliadané. Matka v odvolaní netvrdila, že išlo o mimoriadny výdavok vymykajúci sa bežnej
potrebe. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného potvrdil. Ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách konania, nakoľko nezistil pochybenie okresného súdu, ktorý správne pri

rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 52 CMP.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v súdenej veci nezistil
a účastníkmi neboli tvrdené žiadne zákonné alebo skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.