Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:8322200130.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci A. B. nar. X.XX.XXXX
prihlásenej k trvalému pobytu v C., B. D. E. XXX, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, na návrh
navrhovateľa A. C. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. G. B. H. E. XXXX/XXX za účasti prokurátora Krajskej
prokuratúry Košice so sídlom v Košiciach na Mojmírovej ulici č. 5 v konaní o obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony a ustanovenie opatrovníka o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č.k. 12Ps/1/2022-27 zo dňa 1.4.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľa o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. B..

Právne vec posúdil v zmysle § 25, § 26 ods. 1, § 235 ods. 1, 2, 3, § 32, § 57 CMP. Zastavenie
konania odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A.
B.. Z dôvodu neúplnosti návrhu, ho súd prvej inštancie vyzval na predloženie dôkazu a to lekárskej
správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Konštatoval, že navrhovateľ neuviedol

žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie jeho návrhu, ani nepredložil žiaden
dôkaz na preukázanie jeho tvrdení. Uviedol, že navrhovateľ sa odvolával na zlý zdravotný stav
posudzovanej, ktorý však nijak nekonkretizoval, neuviedol skutočnosti, príp. správanie osoby, ktoré
by viedli k záveru o psychickej poruche. Súd prvej inštancie zdôraznil, že subjektívne konštatovanie
navrhovateľa o tom, že niekto trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, nemôže založiť
opodstatnenosť takéhoto návrhu. Zdôraznil, že postup súdu podľa § 235 ods. 2 CMP je fakultatívny a

závislý na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Jeho účelom je predovšetkým zabrániť šikanóznym
a účelovým návrhom v konaniach o spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že rozhodnutia v týchto
konaniach môžu predstavovať výrazný zásah do práv fyzickej osoby. Postup podľa § 235 ods. 2 CMP
považoval za legitímny za účelom preukázania opodstatnenosti návrhu. Nemohol opomenúť ani to, že
navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 235 ods. 1 CMP. Uviedol, že
manželstvo navrhovateľa a posudzovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.

21C/346/2015-19 zo dňa 6.10.2015. Z toho titulu ho nemožno považovať za blízku osobu a zo strany
navrhovateľanebolpreukázanýprávnyzáujemnaveci.Zdôvodovvyššieuvedenýchvzmysle§235ods.
3 CMP konanie vo veci návrhu navrhovateľa o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v zmysle § 62
ods. 1 CMP a § 365 ods. 1, písm. b), e) a h) CSP, v ktorom uviedol, že predmetom tohto konanianie je konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka. Žiadal konať
o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 99 CMP, a tým zrušiť rozsudok Okresného súdu Humenné č.k.
21C/463/2015-19 zo dňa 6.10.2015 ako nezákonný pre procesnú nespôsobilosť posudzovanej v roku

2015. Ako listinný dôkaz predložil vyhlásenie posudzovanej zo dňa 9.7.2015. Podaním zo dňa 6.3.2022
žiadal konať v zmysle ustanovenia § 26 ods. 2 CMP, pretože splnenie povinnosti uvedenej v § 26 ods.
1 CMP je spojené s nepomernými ťažkosťami získať lekársku správu. V zmysle § 235 ods. 2 CMP je
uvedená možnosť a nie zákonná povinnosť predložiť lekársku správu. Taktiež namietal, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že z titulu rozvodu manželstva nie je

legitímnou osobou, ktorá má na veci právny záujem. Opätovne poukázal na ustanovenie § 99 CMP,
v ktorom je zákonom dané, že je legitímnou osobou, ktorá je oprávnená pre takéto podanie návrhu
a zároveň osobou, ktorá preukazuje právny záujem v konaní o rozvod manželstva. Za porušenie zákona
považuje aj skutočnosť, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne vyjadrenie prokurátora vo veci. Uviedol,
že po smrti dcéry I. bol v bydlisku posudzovanej v B. D.. Byt, v ktorom sa mala zdržiavať posudzovaná
v B. D. E. XXX, je prázdny, čiže táto adresa nie je aktuálna. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie

súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako nezákonné a vrátil ho na nové konanie súdu prvej inštancie
s tým, že bude preskúmaný zdravotný stav posudzovanej v čase pred podaním jej návrhu na rozvod.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné. Z hľadiska vyhodnotenia navrhovateľových
podaní doručených súdu mal za to, že v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP boli tieto podania správne vyhodnotené ako návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
keďže navrhovateľ opakovane poukazoval práve na ustanovenia upravujúce tento druh konania (§ 235
ods. 1, ods. 2 CMP). Zdôrazňoval, že A. B. konala a koná v stave psychického ochorenia a napokon

uviedol, že nezabezpečenie lekárskej správy, ako jedného z relevantných podkladov, ktoré súd môže
v tomto druhu konania od navrhovateľa vyžadovať, nie je z jeho strany možné a jej zabezpečenie je
spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Konštatoval, že z obsahu jednotlivých podaní navrhovateľa
možno vyvodiť, že ich cieľom je dosiahnuť obmedzenie spôsobilosti posudzovanej A. B. na právne
úkony v súvislosti s navrhovateľom uvádzanou duševnou poruchou a neschopnosťou žiť samostatne.

Uvedené skutočnosti následne spája s potrebou zrušenia rozsudku sp. zn. 21C/463/2015 (rozsudok
o rozvode manželstva) a „pozastavenia“ uznesení č.k. 11C/386/2015-195 a 9C/17/2018-64. Poukázal
na to, že pokiaľ ide o zastavenie konania začatého na základe návrhu navrhovateľa, súd prvej inštancie
postupoval v súvislosti s nesplnením jednej z procesných podmienok vyplývajúcich z ustanovení
CMP vo vzťahu k tomuto druhu konania, ide najmä o nepredloženie lekárskej správy, ktorú súd

v zmysle § 235 ods. 2 CMP môže od navrhovateľa požadovať. Zastavenie konania bolo opodstatnené
aj z dôvodu absencie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Zdôraznil, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony predstavuje zásah do práv konkrétnej osoby a je preto nevyhnutné, aby
potreba takéhoto zásahu bola náležite zdôvodnená a vychádzala z konkrétnych skutočností. Z obsahu

podaní navrhovateľa však zdôvodnenie tohto zásahu nevyplýva, pričom navrhovateľ poukazuje len na
potrebu zrušenia rozsudku, ktorým bolo rozvedené jeho manželstvo a nie je ani dostatočne zrejmé,
čo týmto návrhom navrhovateľ sleduje, teda čo je zámerom navrhovaného obmedzenia spôsobilosti
A. B. na právne úkony. K nesprávnej aplikácii ustanovenia § 99 CMP považoval za potrebné uviesť,
že predmetné ustanovenie upravuje situáciu, keď počas prebiehajúceho konania o rozvode, v rámci

ktorého už došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorý však ešte nenadobudol právoplatnosť, dôjde k strate
procesnej subjektivity jedného z manželov, t.j. v prípade fyzickej osoby k jej smrti. Táto skutočnosť
sa v takom prípade stáva pravým dôvodom zániku manželstva, čo má za následok potrebu zrušiť už
vyhlásený rozsudok, ktorým sa manželstvo rozvádza. Predmetné ustanovenie, ako dôvod pre zrušenie
rozsudku o rozvode manželstva neupravuje obmedzenie procesnej spôsobilosti (spôsobilosti na právne

úkony), ktorú si navrhovateľ, podľa všetkého, nesprávne zamieňa s pojmom procesná subjektivita.
V prípade, ak zámerom navrhovateľa bola snaha dosiahnuť zrušenie rozsudku, ktorým bolo rozvedené
jeho manželstvo, poznamenal, že v zmysle ustanovenia § 74 CMP platí, že proti rozsudku, ktorým
sa vyslovilo, že manželstvo sa rozvádza, nie je prípustná žaloba na obnovu konania, ani dovolanie.
Z toho vyplýva, že rozsudok, ktorým sa manželstvo rozvádza, možno napadnúť len riadnym opravným

prostriedkom, a to odvolaním. Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony správne vyhodnotil, že neboli splnené procesné podmienky
pre pokračovanie v konaní, na základe čoho bolo potrebné konanie zastaviť.Podaním zo dňa 17.5.2022 prokurátor Krajskej prokuratúry Košice oznámil, že preberá vstup do konania
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej osoby A. B..

Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava uviedol, že žalobné
návrhy boli podávané výlučne v zmysle § 99 CMP pre procesnú subjektivitu. Podľa jeho názoru strata
procesnej subjektivity nenastáva iba smrťou, je to iba jeden z možných dôvodov. Cieľom nie je a nebolo

dosiahnuť obmedzenie procesnej spôsobilosti do budúcna. Zopakoval, že trvá na aplikácii § 99 CMP
v procesnej subjektivite v roku 2015 a roky predtým, k čomu priložil aj listinné dôkazy. Tvrdí, že strata
procesnej subjektivity A. B. nastala už pred podaním návrhu na rozvod, a to zo zdravotných dôvodov.
To je aj dôvodom na zrušenie súdmi vydaných rozsudkov a uznesení od roku 2015. Uviedol, že súdy
obštrukciami zámerne prekrúcajú skutočnosti s poukazom na § 235 ods. 1 a 2 CMP, podľa ktorých má
predložiť lekársku správu a má sa riešiť právny stav do budúcnosti, čo však nebolo jeho návrhom. K

vyjadreniu prokuratúry, že podľa ustanovenia § 74 a § 76 CMP je možné rozhodnutie napadnúť len
odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom uviedol, že podľa jeho názoru ide o krivenie zákona
a ohýbanie práva. Navrhol odvolaciemu súdu konať v zmysle podaného odvolania zo dňa 16.4.2022.

Konania o spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (CMP).

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 99 CMP, ak jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd konanie zastaví; ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví.

Podľa § 235 ods. 1 CMP, ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je
náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu.

Podľa § 235 ods. 2 CMP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je
blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 235 ods. 3 CMP, ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie
zastaví.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázanévšetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zastavení konania, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že v zmysle § 26 CMP je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu

listinnédôkazy,naktorésaodvoláva.Vmimosporovomprocese,ktorýkladiezvýšenýdôraznaprocesnú
aktivitu súdu, v prípade, že splnenie uvedenej povinnosti je spojené s nepomernými ťažkosťami, bude
postačovať, ak navrhovateľ v návrhu tieto listiny označí. V posudzovanom prípade navrhovateľ ani po
výzve súdu prvej inštancie okrem zápisnice z pojednávania zo dňa 6.10.2015, neuviedol rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podaný návrh, ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie jeho
tvrdení. Preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 235 ods. 2 CMP uložil, aby v lehote 20 dní predložil

lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Navrhovateľ lekársku správu
nepredložil s tým, že z písomného oznámenia ošetrujúcej lekárky posudzovanej zo dňa 20.3.2018
vyplýva, že potvrdenie o zdravotnom stave pacientky vydá len s jej súhlasom, čo v danom prípade
nemá. Predložil aj vyhlásenie posudzovanej zo dňa 9.7.2015, z ktorého vyplýva, že si neželá, aby boli jej
manželovi (navrhovateľovi) podávané informácie o jej zdravotnom stave. Odkazujúc tak na § 235 ods.

2 CMP žiadal, aby súd upustil od tejto povinnosti predložiť lekársku správu, ktorú nie je možné získať.
Zdôraznil, že je legitímnou osobou pre podanie takého návrhu a zároveň osobou, ktorá tým preukazuje
právny záujem. Navrhovateľ tak neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
podaný návrh, ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. K tomu odvolací súd
dodáva, že v zmysle § 235 ods. 2 CMP, po dôkladnom zvážení, či návrh obsahuje opísanie skutočností

odôvodňujúcichoprávnenienapodanienávrhu,súdmôžeuložiťpovinnosť,abypredložillekárskusprávu
o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, čiže ide len o možnosť a nie povinnosť, ale
keď už túto povinnosť uloží, jej nesplnenie je v zmysle § 235 ods. 3 CMP sankcionované zastavením
konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali podaný návrh, ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal

len na zlý zdravotný stav posudzovanej, ktorý však nijak nekonkretizoval, neuviedol skutočnosti, príp.
správanie posudzovanej osoby, ktoré by viedli k záveru o jej psychickej poruche. Konštatovanie, že
posudzovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, nemôže založiť opodstatnenosť
podaného návrhu. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď konanie podľa § 235 ods. 3 CMP zastavil.

K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne vyjadrenie prokurátora vo veci odvolací
súd uvádza, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava oznámil súdu prvej inštancie vstup do
konania podaním zo dňa 28.2.2022, pričom navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, vypočuť

účastníkov konania a znalca. Konanie však bolo z dôvodu nepredloženia dôkazu a tým aj osvedčenia
opodstatnenosti návrhu zastavené skôr, ako by došlo k dokazovaniu vo veci samej, s čím prokurátor vo
vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vyjadril súhlas.

K odvolacej námietke, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 21C/463/2015-19 zo dňa 6.10.2015 o rozvode jeho manželstva podľa § 99 CMP
odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie rieši následok straty procesnej subjektivity niektorého
z manželov. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Spôsobilosť na
práva a povinnosti zaniká smrťou. V súlade s § 21 Zákona o rodine manželstvo smrťou alebo vyhlásením

jedného z manželov za mŕtveho zaniká. Pokiaľ teda dôjde v priebehu konania o rozvod manželstva
k smrti účastníka, dôjde súčasne aj k zániku manželstva, ktoré má byť rozvedené. V konaní o rozvod
manželstva tak odpadne jeho predmet, lebo manželstvo, ktoré zaniklo, nie je možné rozviesť a preto
je v ust. § 99 CMP stanovený postup, ako má súd v takom prípade procesne postupovať. V prípade,
ak už bol vo veci rozvodu vyhlásený rozsudok, ale ešte nenadobudol právoplatnosť, vydaný rozsudok

súd uznesením zruší a konanie zastaví. Z uvedeného potom vyplýva, že rozsudok Okresného súdu
Humenné č.k. 21C/463/2015-19 zo dňa 6.10.2015 o rozvode manželstva navrhovateľa s posudzovanou
nie je možné podľa § 99 CMP zrušiť.K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd
zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný

stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).