Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/630/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7298899417
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7298899417.38

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu: S. I., V.. XX.XX.XXXX,
P. Q., X. R. Č.. XX, proti žalovaným: 1./. S.. F. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., I. č. 1, 2./ J. Q., V.. XX.XX.XXXX,
P. L. Q.S., R. Č.. XX, 3./ S.. I. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., K. Č.. XX, všetci traja právne zastúpení Mgr.
Marcelou Grancovou, advokátkou so sídlom Košice, Kováčska 28, 4./ R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., K.
Č.. XX, zastúpenému žalovaným v 3. rade, Ing. Romanom Karaffom, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa žalobcu R. I., sa žalobou doručenou súdu dňa 1.8.1988 proti právnym
predchodcom žalovaných J. D. I. Q. domáhala, aby súd určil, že hranica medzi parcelami č. 1483 a

1482/2 na jednej strane a parcelou č. 1480 je na mieste, kde bude vyznačená v geometrickom pláne
vypracovanom znalcom z odboru geodézie, odporcovia sú povinný vydať žalobkyni tú časť jej parcely,
ktorú odňali tak, ako bude vyznačené na geometrickom pláne, sú povinní nahradiť škodu, ktorá vznikla
na porastoch a odstrániť plot vystavený medzi dvoma parcelami a zároveň nahradiť trovy konania.
Doplnením žaloby zo dňa 20.9.1988 a zo dňa 3.5.1994 doplnila škodu, ktorá jej mala vzniknúť
neoprávneným posunutím hranice a postavením plotu pôvodnými žalovanými a to vykopaním štyroch

kusovsmrečkovvhodnote1ksXXX,-Sk,t.j.XXX,-Sk,poškodením14kssmrekovtým,žeimpoorezávali
korene a konáre, pričom ide o smreky vo veku 15 rokov, odkopaním a obliatim 20-ročnej tuji v hodnote
XXX,-Sk, kopaním jám na stĺpy, šalovaním a betónovaním v dĺžke asi 20m o šírke 0,80m zničili porasty,
časť záhrady zrekultivovanie za 1m2 pôdy je XX,-Sk celková škoda XXX,-Sk, poškodením - ulomením
zábradlia, drevárku z pozinkovaného vlnitého plechu zabetónovali podmurovkou do výšky 1m, čím
plechy zkorodovali a znehodnotili sa a to 8 ks plechov 1 ks á XX,-Sk t.j. XXX,-Sk, poškodením strechy

drevárky orezávaním plechov a uvoľnením príchytov a to 2 ks 1 ks á XX,-Sk t.j. XXX,-Sk. Celková suma
škody spôsobená výstavbou nového plotu je vo výške X.XXX,-Sk.

Pôvodný žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 26.9.1988 vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
pôvodnej žalobkyni pri výstavbe plotu do jej pozemku nezasiahol, pričom v máji 1988, keď chcel opraviť
plot a postaviť nový na tej istej hranici, na ktorej je už 22 rokov od kedy je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú

kúpili v roku 1966 od rodičov pôvodnej žalobkyni a dal na geodézií za prítomnosti pôvodnej žalobkyne
a jej syna ( pozn. súdu teraz žalobcu) vymerať pozemok resp. hranicu, ktorou sa potvrdila správnosť
pôvodného oplotenia.

Tunajší súd uznesením č.k. 19C/9/1993-104 zo dňa 5.3.1998 konanie o určenie hranice zastavil a návrh
na náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vylúčené pod sp. značkou 19C 630/1998.Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodných účastníkov konania, ich právnych nástupcov, svedkov,
pričom ďalšie dôkazy a skutočností označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods.
4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa R. I. dňa 27.3.2008 zomrela, ako dedičia prichádzali do úvahy
S. I. syn, t.j. žalobca a F. Q. rodená I.Á., dcéra.

V pôvodnom konaní žalovaný v 1. rade J. Q. zomrel dňa 9.9.2010 a žalovaná v 2. rade I. Q. zomrela

dňa 15.8.2004, pričom ako dedičia boli žalovaní v 1. až v 4. rade. Pričom žalovaní v 1. a v 2. rade sú
dedičmi ako dcéra a syn a žalovaní v 3. a v 4. rade ako vnuci a to po nebohom synovi poručiteľov K.
Q. zomrelom dňa 11.6.1998.

Právna predchodkyňa žalobcu bola vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., O. V. K. Č..
XXX ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, parcela č. XXXX - záhrad

o výmere 1930 m2 a dom číslo súpisné 517 na parcele č. XXXX/X, ktorú nehnuteľnosť na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/237/2008, Dnot 89/08 nadobudol v celosti žalobca.

Pôvodní žalovaní v 1. a v 2. rade mali v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť vedenú na LV č.
43 katastrálne územie Q.T., N. Q. - Q. a to parcela č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1206 m2, parcela

č. XXXX/X - záhrady vo výmere 230 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 57
m2, kde je pivnica bez súpisného čísla, parcela č. 1480/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66
m2, kde je chata bez súpisného čísla. Na základe osvedčenia o dedičstve č. sp. zn. 39D 600/2004, Dnot
246/2004 zo dňa 3.3.2005 nadobudli pôvodný žalovaný v 1. rade Jozef Karaffa a súčasní žalovaní v 1.
až v 4. rade dcéra, syn a dvaja vnuci. Pôvodný žalovaní v 1. rade J. Q. zomrel dňa 9.9.2010.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 1.8.1988 obec Q., N. Q. - R. vyplýva, že pôvodní žalovaní I.
D. J. Q. boli vlastníkmi nehnuteľností č. 1480/1 - záhrady o výmere XXXX m2 zapísaných na LV č. XX.

Z výsluchu pôvodnej žalobkyne R. I. vyplynulo, že v apríli 1998 pôvodní žalovaní začali s výstavbou

plota tak, že hranicu posunuli do 80 cm v jej neprospech a porušili porasty, ktoré sa nachádzali na tomto
mieste,pričomzároveňuviedla,žeužvčase,keďpredmetnýpozemokprávnipredchodcoviažalovaných
kupovali, ich sused sa posunul, v dôsledku ktorého došlo k posunutiu pozemkov aj zo strany pôvodných
žalovaných, pričom pôvodní žalovaní pozemok kúpili od jej rodičov v roku 1966 a už vtedy namietala,
že z ich strany je zle postavený plot, že hranica je posunutá. Pri predaji pozemku v roku 1966 došlo k

rozparcelovaniu pozemku a z pôvodnej veľkej parcely vznikli asi štyri parcely.

Z výsluchu pôvodne žalovaného v 1. rade J. Q. vyplynulo, že je pravdou, že pozemok kúpili v roku
1966 od rodičov pôvodnej žalobkyne, pričom v tom čase boli parcely riadne vymerané a na základe
tohto vymerania geodéziou postavil plot, ktorý bolo nutné opraviť, pričom mal aj súhlas k postaveniu

plotu. Súhlas dal Obvodný národný výbor Košice 4 na základe rozhodnutia zo dňa 24.5.1988. Uviedol,
že k žiadnemu posunutiu a to ani do parcely pôvodnej žalobkyne nedošlo. Zároveň predložil protokol o
vytýčení hraníc pozemkov, kde je uvedené, že dňa 20.4.1986 na žiadosť pôvodných žalovaných bola
vytýčená hranica medzi pozemkami XXXX D. XXXX a vytýčenie bolo vykonané podľa geometrického
plánu a vytýčená hranica súvisí s pôvodným oplotením.

Pôvodná žalovaná v 2. rade súhlasila s výpoveďou, ktorú uviedol jej manžel pôvodný žalovaný v 1. rade.

Z výsluchu svedka Y. J., ktorého záhrada susedila so záhradou pôvodných žalovaných vyplýva, že
v minulosti hranice pozemkov a to medzi záhradami pôvodnej žalobkyne a pôvodných žalovaných

oddeľoval z časti živý plot, ako aj bolo tam staršie pletivo, pričom uviedol, že osobne videl, keď pôvodný
žalovaný začal stavať betónový múr oddeľujúci záhrady pôvodných účastníkov konania a tento staval na
mieste, kde bol pôvodný plot, bola natiahnutá šnúra až dole k ceste v dĺžke asi 50 až 60 m a podľa tejto
začal pôvodný žalovaný múr stavať. Osobne tiež pomáhal pri budovaní murovaného plota. Potvrdil, že
plot bol pôvodnými žalovanými postavený na pôvodnom mieste t.j. tam, kde bola pôvodná hranica medzi

ich pozemkami. Podotkol tiež, že aj jeho pozemok je posunutý smerom dopredu a samotný pôvodný
žalovaný má výmeru pozemku menšiu o 90 m2.Z výsluchu svedka Š. T. vyplynulo, že bol tiež susedom pôvodných účastníkov konania, pričom asi v
roku 1991 pôvodná žalobkyňa vošla na jeho pozemok, čím sa jeho pozemok zmenšil asi o 8 m2, pričom
hranica medzi pozemkami bola v dĺžke 8m, nesúhlasil s tým a napriek tomu pôvodná žalobkyňa plot

postavila. Potvrdil, že hranica medzi pozemkami pôvodných účastníkov konania bola postavená na tom
istom mieste ako bola pôvodná hranica, pričom pôvodný plot bol drôtený.

Z vypočutia svedka J. Q., geodeta firmy H. Košice vyplynulo, že v máji 1988 vypracoval geometrický
plán,zaktoréhoúčelomsivyžiadalvšetkypotrebnédoklady,čižegeometricképlányzr.1964,nazáklade

ktorých bol vydaný list vlastníctva pre p. Q., pričom pri zameriavaní v r. 1988 boli ešte pôvodné ploty,
teda hranica bola totožná s hranicou v r. 1965.

Zfotodokumentácie,ktorájenač.l.114a117spisusúzachytenéporastyačasťplotaoddeľujúcahranice
medzi pozemkami účastníkov konania.

Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že v čase kúpy pozemku jej rodičmi v roku 1965
mala 16 rokov a bývala spoločne so svojimi rodičmi, pričom plot bol postavený v súlade s vtedajšími
meraním a vytýčením hranice z roku 1965. Plot nie je žiadnym spôsobom posunutý, ani inak menený, o
čom svedčia pôvodné zabetónované stĺpy, ktoré sú na svojom mieste už vyše 40 rokov. Zároveň priložila
k svoju vyjadreniu oznámenie Správy katastra č. G. XX/XX zo dňa 13.9.1995, kde kataster potvrdzuje

platnosť hranice parciel. To znamená, že podľa písomného a geodetického operátu je výmera parciel
č. XXXX/X, X, X v katastrálnom území Q. V. X. na LV č. XX zhodná s výmerou podľa kúpnej zmluvy
registrovanej pod č. I. XXX/XX R..Y..Č.. XXX/XX B..J.. XXXX m2.

Zo správy katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 20.4.2009 pod č. Y. XXXX/XX, To XXX/XX na základe

žiadosti o znovu prešetrenie výmeru parciel A. Č.. XXXX/X D. XXXX/X v katastrálnom území Krásna,
ktorú podala žalovaná v 1. rade vyplynulo, že výmery parciel registra CKN XXXX/X D. XXXX/X, ktoré sú
evidované v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. 43 sú totožné s
výmerami týchto parciel zobrazených vo vektorovej katastrálnej mape číselnej v katastrálnom území Q..

Z vypočutia znalca S.. R. Z., A.., ktorý v konaní vypracoval znalecký posudok č. 2/2011 zo dňa 5.6.2011
vyplynulo, že v znaleckom posudku na strane 4 jednotlivé lomové body sporných parciel, ktoré sú
predmetom sporu medzi účastníkmi konania opakovane pretransformoval do údajov, aby zistil, či to,
čo majú resp. mali účastníci konania na listoch vlastníctva súhlasí, alebo nesúhlasí s lomovými bodmi,
ktoré sú takto zadefinované v priestorových súradniciach jednotnej trigonometrickej siete katastra. Čo

sa týka parciel žalobcov a aj pôvodných parciel žalovaných tieto presne súhlasia s plošnou výmerou,
ktoré sú vedené vo verejnej listine na príslušnom LV konkrétne na K. Č.. XX C. Y. R. a u žalobcu na LV č.
XXX. Žiadne odchýlky priestorové tak, ako sú zadefinované v počítači a následne pretransformované do
dokladu D1 vykazujú nulové odchýlky, t.j. sú presné. Poukázal zároveň, že v zmysle § 71 katastrálneho
zákona bolo jeho povinnosťou a to aj urobil, vychádzať z platných údajov katastra. Zároveň poukázal na

to, že kataster zo zákona žiadne body nezobrazuje, nevedie ich, ani nevytyčuje, ale vytyčuje majetkovú
hranicu a nevytyčuje hranice pozemkov, ale určuje priebeh hranice medzi parcelami, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.1.2014 uviedol, že v konaní o náhradu škody

žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda mu vznikla, nepreukázal protiprávny úkon zo strany
žalovaných, ani príčinnú súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a nie sú tak splnené základné
predpoklady na náhradu škody a žaloba je nedôvodná. Čo sa týka určenia priebehu hranice, táto hranica
pozemku nebola posunutá a je na rovnakom mieste, t.j. je zhodná s hranicou, ktorá bola vytýčená pri
zakúpení pozemku v roku 1966. Poukázal na závery posudku vypracovaného pánom Q., znalcom S..

R. Z., A..

Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla , že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda
a taktiež poukázala na znalecké posudky S.. R. Z., A.. D. J. Q., ako aj na doterajšie vyjadrenia vo veci.

Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.1.2014 uviedol, že žalobu žalobcu odmieta v
plnom rozsahu, tiež poukázal na všetky doterajšie vyjadrenia seba, ako aj svojich právnych predchodcov
s tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu škoda vznikla. Nepreukázal protiprávny úkonzo strany žalovaných, ani príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom a teda nie sú
splnené základné predpoklady pre náhradu škody a žalobu žiadal zamietnuť.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 19C/630/1998-502 zo dňa 10.2.2014 súd nepripustil zmenu žaloby
uvedenú v podaní doručenom súdu dňa 3.5.1994 a v podaní zo dňa 20.5.2010.

Uznesením č.k. 19C/630/1998-523 zo dňa 19.3.2014 súd zastavil konanie voči neskôr žalovanému v
5. rade Y. R. a nepripustil zmenu žaloby uvedenú v podaní žalobcu zo dňa 5.3.2014, ktorá bola súdu

doručená dňa 7.3.2014.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podstata sporu o náhradu škody súvisí s oplotením a s jeho
výstavbou, ktorú robili ešte právni predchodcovia žalovaných v 1. až v 4. rade, ktorí posunuli svoj
plot, pričom spôsobili tú škodu, tak ako bola už predtým v písomných podaniach špecifikovaná. Vo
fotodokumentácií, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 114 až č.l. 119 je vidieť aké stromy boli pozdĺž plota

vysadené aj aký bol plot. Uviedol, že túto škodu videl ako ju spôsobili ešte pôvodní žalovaní v 1. a v 2.
rade. Podrobne uviedol, akým spôsobom pôvodní žalovaní robili nový plot.

Žalovaný v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žiadne činnosti, ktoré sú predmetom
náhrady škody on osobne nerobil a nemá ani vedomosť, aby takéto činnosti robili jeho rodičia. Je

pravdou, že sa opravoval plot, ktorého opravu prevádzali jeho rodičia plus ešte nejaká ďalšia osoba,
pričom v istom čase im s niečím pomáhal aj on. Presne na pôvodnom mieste sa robil betónový múr a či
v trase, či sa robil nový múr, či boli nejaké porasty, na to sa nepamätá, ale vzhľadom k tomu, že plot sa
dával na to isté miesto ako bol pôvodný, tak logický z toho vyplýva, že tam nemohli byť žiadne porasty.
Zúčastnil sa výstavby časti plota možno cca 10 m a možno aj menej. Na ďalší deň, keď tam prišiel,

už plot bol vyvrátený, rozsekaný a boli vyvrátené aj stĺpy. Nerobil žiadne činnosti čo sa týka kopania,
orezávania konárov, koreňov stromov a pod. V čase, keď bol prítomný nevidel, že by sa pri kopaní
základov na plot bolo narazilo na nejaké korene stromov.

Z účastníckej výpovedi žalovaného v 3. rade vyplynulo, že ako vnuk pomáhal svojim starým rodičom pri

výstavbe zhruba troch polí plota, pričom jedno pole mohlo mať tak cca 3 až 4 m, pomáhal miešať betón
a pod. a pomáhal uchytávať kovové pláty, ktoré sa montovali na stĺpy, ktoré boli v zemi. Základy pod
plot robili jeho starí rodičia. Nemal vedomosť o tom, že by jeho starí rodičia orezávali plechy, uvoľňovali
príchytky na drevárke právneho predchodcu žalobcu, to sa týka aj poškodenia resp. ulomenia zábradlia,
ako aj vykopania určitých porastov a to z toho dôvodu, že kopalo sa od plota smerom dovnútra záhrady

jeho starých rodičov. Hranica plota posúvaná nebola, pretože práce sa robili tým spôsobom, že pôvodné
pletivo sa demontovalo, stĺpy sa nevykopávali, len sa odkopali smerov dovnútra záhrady a pôvodný plot,
ktorý bol so stĺpov, na ktorých bolo natiahnuté pletivo nemal základ, betónový múr sa robil až potom
a to z dôvodu, aby sa spevnili stĺpy. Plot sa robil v dĺžke od spodu záhrady až po rodinný dom. Žiadne
porasty, stromčeky a pod. v ceste výstavbe plota neboli, inač by museli byť v plote. V čase, keď bol pri

oprave plota, ani žalobca, ani jeho právna predchodkyňa fyzicky prítomný na svojom pozemku neboli
a nemal vedomosť o tom, že by z ich strany boli dané akékoľvek námietky, že plot nejde v pôvodnej
línií. Poukázal na to, že z fotodokumentácie, ktorá sa nachádza v spise je vidieť, že sú tam pôvodné
stĺpy, že múr smeruje dovnútra, do pozemku jeho starých rodičov a zároveň, že pri plote sú stromy, ktoré
majú viac ako 20 rokov.

Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplynulo, že pôvodný plot jej rodičia opravovali, dokonca pôvodné stĺpy,
ktoré tam boli ešte zo 60. rokov časť bola zachovaná a niekde sa dali nové stĺpy a čo sa týka múra,
ten je postavený tak, že od stĺpa je smerovaný smerom do záhrady, avšak do záhrady jej rodičov do
ich pozemku a v čase, keď jej rodičia robili základy pre múr, bolo to robené tak, aby zemina išla do

ich záhrady, čiže v žiadnom prípade nemožno povedať, že pri stavbe sa poškodilo rastlinstvo okolo
múra. Je pravdou, že pri plote boli smreky, dokonca smreky sú tam aj teraz resp. tuje. Žalovaná v 1.
rade sa osobne na stavbe plota nepodieľala, chodila len tam pozrieť. Plot opravovali jej rodičia, pričom
nezaznamenala, že by niektoré z tých činností, pre ktoré si žalobca uplatňuje náhradu škody, že by
niektoréztýchčinnostírobilijejrodičia.Podotkla,žeešterodičiadbalinatoaupozorňovalisvojedeti,aby

dávali pozor, aby nič nepoškodili, dokonca ešte aj zemina z výkopu sa dávala na pozemok jej rodičov.
Uviedla, že F. Q. - sestra žalobcu chodila na pozemok zriedkavo, a v čase keď sa staval plot, tam
nechodila. V žiadnom prípade, sa pri stavbe plota nevybočilo do pozemku žalobcu. Pri stavbe plota
okrem žalovaných v 2. a v 3. rade a jej rodičov bol prítomný aj brat jej otca J. Q., pričom neopravovala saani horná, ani dolná časť plota, len jeho stredná časť a to kvôli múru, keďže práve z tej stavby (drevárne),
ktorá bola tam postavená tesne pri plote a voda zo strechy stekala po pletive a potom na pozemok jej
rodičov, práve kvôli tomu sa potom robil ten múr, aby sa tomu zabránilo.

Žalovaný v 1. až v 3. rade potvrdili, že fotky, ktoré sú na č.l. spisu 540 v počte 10 ks, ide o fotky,
ktoré vznikali v priebehu výstavby resp. opravy oplotenia s tým, že na týchto fotkách sú ich rodičia resp.
starí rodičia žalovaného v 3. a v 4. rade a sú na svojom pozemku. Zároveň uviedli, že pokiaľ oni boli
prítomní pri stavbe plota, tak žalobcom navrhovaná svedkyňa pani F. Q. tam prítomná nebola a ani

právni predchodcovia žalovaných ju nespomínali, že by ju tam boli videli.

Svedkyňa F.Q.,sestražalobcu, vosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,ženapredmetnompozemkurobili
sa úkony zo strany susedov to znamená právnych predchodcov žalovaných, pričom posúvali sa ploty,
vykopával sa plot, betónovalo sa, ostrihávali sa stromy. Poukázala na to, že na predmetnom pozemku
trvalo so svojimi rodičmi nežila, žili tam jej starí rodičia a brat, pričom chodila tam len sporadicky.

K náhrade škody a k jednotlivým činnostiam, ktoré mali spôsobiť právni predchodcovia žalovaných sa
vyjadrila nasledovne:

Čo sa týka skutku a to vykopania 4 kusov smrekov, to svedkyňa nevidela kto to urobil, videla len, že
ostali tam nejaké diery. Tuja, ktorá bola vysadená na pozemku pomaly vyschla, uviedla, že si len

myslí, že ju právni predchodcovia žalovaných museli podkopať, pretože následne vyschla a bola obliata,
avšak právnych predchodcov žalovaných pri tejto činnosti nevidela. To, že tuja vyschla si vyvodila z
toho, že musela byť podkopaná a tú skutočnosť, že bola obliata si vysvetlila z toho, že vyschýnala
postupne, nie naraz na všetkých miestach. Čo sa týka orezávania konárov smrekov, na prvý pohľad
bolo viditeľné, že všetky konáre, ktoré presahovali plot a prečnievali do záhrady rodičov žalovaných

boli poorezávané, pričom poorezávané korene smrekov neboli. Nikoho pri orezávaní konárov resp.
koreňov smrekov nevidela. Nemala vedomosť o tom, že by medzi jej rodičmi a rodičmi žalovaných bola
nejaká komunikácia ohľadom tejto činnosti, prípadne súhlas jej rodičov, pričom jej mama jej povedala, že
nebohá pani Q. jej uviedla, že konáre stromov im tienili, nešlo im slnko do záhrady. Nevedela sa bližšie
vyjadriť k tomu na akej dĺžke sa robili výkopové práce, šalovanie a betónovanie. Mala len vedomosť, že

otec žalovaných v 1. a v 2. rade tam prekladal nejaký plot, nejaké stĺpy tam robil. Nevedela uviesť, aké
porasty sa zničili, koľko ich bolo, pričom vie, že pri plote boli kvety, smreky a tuje a nejako záhrada sa
potom musela upravovať, avšak robil to jej brat. Čo sa týka zábradlia, to mohlo byť od plota cca 20 cm a
nemala vedomosť o tom, že by toto bolo nejakým spôsobom narušené. Čo sa týka stavby na pozemku
konkrétne drevárne, tá bola stavaná ešte za čias jej deda, mohla mať viac ako 30 rokov a bola tam už v

čase, keď ako deti rástli, pričom bola postavená z dreva a plechu a z plechu boli nielen obvodové steny,
ale aj strecha, pričom bola umiestnená pri plote. Táto dreváreň, keďže bola postavená možno niekedy
v 60. rokoch bola aj opravovaná, kde dávali sa tam nové plechy, avšak nevedela uviesť kedy. Dôvod,
pre ktorý sa dávali nové plechy bol ten, aby sa upravilo prostredie. Nemala žiadnu vedomosť o tom,
že by rodičia žalovaných akýmkoľvek spôsobom zasiahli do drevárne. Nevidela ani žalovaných, ani ich

právnych predchodcov, že by orezávali plechy z drevárne, prípadne uvoľnili príchytky. Povedala len, že
rodičia žalovaných to asi robili. Potvrdila, že pôvodný plot bol tvorený stĺpmi a pletivom a nemal betónový
základ. Nepoznala svedka Š. T. a ani nevedela, či bol niekedy na pozemku jej rodičov, prípadne rodičov
žalovaných. A čo sa týka svedka Y. J., osobne ho nepozná, ale mala vedomosť o tom, že to bol vedľajší
sused. Potvrdila, že v nejakom úseku stavby plota bola na pozemku, pričom uviedla, že len bola na

záhrade v čase, keď sa plot staval, ale nebola presne pozrieť na to miesto, kde sa plot staval. Všimla si,
že plot bol vytýčený tým spôsobom, že tam boli kolíky. Videla, že kolíky boli po častiach. Pri stavbe plota
okrem pôvodných žalovaných videla aj brata pána Q., žiadne iné osoby nevidela. Nevedela sa vyjadriť
ani k výpovedi svedka J. Q. potom čo jej bola prečítaná a ktorý uviedol, že hranice pozemku sú totožné
s hranicami z roku 1965. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že v čase, keď sa pozemok odpredával

rodičom žalovaných, už vtedy boli posunuté hranice pozemkov. Zároveň uviedla, že v súčasnosti nie
je už žiadna výsadba z pôvodných porastov z obdobia pred rokom 1988 pri plote z dôvodu, že všetko
vyschlo.

Podľa § 420 ods. 1 občianskeho zákonníka občan zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 občianskeho zákonníka uhradzuje sa len skutočná škoda, a to uvedením do
predošlého stavu; ak to nie je dobre možné alebo účelné, uhradzuje sa v peniazoch.Podľa § 443 ods. 1 občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Vzhľadom k tomu, že škoda právnej predchodkyne žalobcu mala byť spôsobená stavbou oplotenia,
ktoré sa realizovalo priebežne v roku 1988, súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa jednotlivých
ustanovení občianskeho zákonníka účinného do roku 1988.

Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ako to vyplýva z uznesenia č.k.
19C 9/91-104 zo dňa 5.3.1998, ktorým bola žaloba právnej predchodkyne žalobcu na náhradu škody
vylúčená na samostatné konanie, ktoré sa následne zapísalo pod sp. zn. 19C 630/1998.

Predpokladom pre priznanie náhrady škody sú
a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie

Právna predchodkyňa žalobcu svoj nárok na náhradu škody vyčíslila v sume X.XXX,-Sk, pričom škoda

jej mala byť spôsobená činnosťou právnych predchodcov žalovaných a mala pozostávať 1./ z vykopania
štyroch kusov smrekov v hodnote 4-krát á XXX,-T. B..J.. XXX,-Sk,
2./ z podkopania a oliatia tuje v hodnote XXX,-Sk,
3./ poorezávania koreňov a konárov smrekov v počte 14 ks,
4./ vykopaním jám, stĺpov, šalovaním a betónovaním v dĺžke 20 m šírky 0,80 m, čím sa zničili porasty a

bolo potrebné zrekultivovať záhradu, pričom rekultivácia 1 m2 pôdy XX,-T. T. XXX,-Sk,
5./ poškodilo - ulomilo sa zábradlie,
6./ dreváreň z pozinkovaného vlnitého plechu sa zabetónovali podmurovkou do výšky 1 m, čím plech
skorodovali, znehodnotili sa, jeden kus plechu XX,-Sk, celkovo sa poškodilo 8 ks t.j. XXX,-Sk,
7./poškodilasastrechadrevárkyorezávanímplechovauvoľnenímpríchytovcelkovo2ks,1ksáXX,-Sk.

Z výpovede pôvodných žalovaných v 1. a v 2. rade vyplynulo, že v apríli 1988 na mieste pôvodného
plota začali opravovať tento plot, pričom išli v línií pôvodného oplotenia a túto opravu plota si robili
svojpomocne, pričom v nejakom období im pomáhal aj brat pôvodného žalovaného v 1. rade, J. Q..

Zostranyžalobcuneboložiadnymspôsobom preukázané,žebyžalovaníresp.ichprávnipredchodcovia
sa dopustili tých činností, na základe ktorých si teraz uplatňuje náhradu škody, pričom navrhol na
preukázanie týchto skutočností vypočuť ako svedkyňu F. Q., pričom táto svedkyňa vo svojej svedeckej
výpovedi nepotvrdila, že by videla pôvodných žalovaných v 1. a v 2. rade robiť tie činnosti, v dôsledku
ktorých vznikla škoda, to znamená, že nevidela pôvodných žalovaných vykopať smreky, nevidela, že by

podkopali a obliali tuju, domnievala sa len, že keďže tuja vyschla z tohto dôvodu musela byť podkopaná
a keďže vysychala postupne a nie naraz, z tohto dôvodu si urobila záver, že musela byť obliata. Taktiež
nevidela nikoho zo žalovaných, ani z ich právnych predchodcov, že by poorezávali konáre a korene
smrekov, nevedela sa bližšie vyjadriť k rekultivácií časti záhrady, len uviedla, že nejakým spôsobom
sa záhrada upravovala, nemala vedomosť o tom a nevidela právnych predchodcov žalovaných, že by

nejakým spôsobom narušili - poškodili zábradlie a čo sa týka drevárne, na tejto sa menili plechy z
dôvodu, aby sa upravovalo prostredie, pričom túto stavbu postavil ešte jej dedo a mohla mať viac
ako 30 rokov, keďže bola na pozemku už v čase, keď spoločne so žalobcom ako deti rástli. Potvrdila,
že dreváreň bola len niekoľko centimetrov od plota a následne, keď právni predchodcovia žalovaných
robili betónový múr, resp. betónové základy, tak betón bol vyliaty až k stene drevárne. Ani žalobcom

navrhnutá svedkyňa nepreukázala a nepotvrdila tie skutočností, ktoré tvrdil žalobca, t.j. že by žalovaní
resp. ich právni predchodcovia svojou činnosťou spôsobili žalobcovi škodu, tak ako ju uviedol v žalobe
a v jej doplnení. Navyše tú súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa je sestrou žalobcu, t.j. blízkou
rodinnou príslušníčkou, po smrti svojej matky určitý čas bola účastníčkou konania a teda doručovali
sa jej dokumenty, rôzne písomnosti zo súdu a zároveň na zastupovanie v konaní splnomocnila svojho

brata, z čoho je možné predpokladať, že mala vedomosť o priebehu súdneho konania a z tohto hľadiska
súd vyhodnotil aj vierohodnosť jej výpovede, pričom prihliadol aj na to, že v tom čase, keď sa staval múr
už s rodičmi nebývala a chodila tam len sporadicky na návštevu. To, že svedkyňa sa domnievala, že
pôvodní žalovaní stavbou plota zasiahli do pozemku jej rodičov je v rozpore s tým, čo v konaní uviedliďalší vypočutí svedkovia a to konkrétne svedok Y. J., ktorý výslovne uviedol, že múr sa začal stavať tam,
kde bol pôvodný plot, bola natiahnutá šnúra až dole k ceste v dĺžke 50 až 60m a ide o svedka, ktorý bol
susedom právnych predchodcov žalovaných a zároveň osobne sa aj podieľal pri stavbe plota a výslovne

uviedol, že plot bol postavený právnymi predchodcami žalovaných na pôvodnom mieste, t.j. tam, kde
bola pôvodná hranica medzi ich pozemkami. Taktiež výpoveď svedkyne je v rozpore so svedeckou
výpoveďou Š. T., ktorý je susedom a tiež uviedol, že hranica medzi pozemkami účastníkov konania je
postavená na tom istom mieste, ako bola pôvodná hranica, teda že pôvodný plot je takto postavený
a také isté tvrdenie vyplýva aj zo svedeckej výpovedi J. Q., geodeta spoločnosti H., ktorý uviedol, že v

roku 1988 vypracoval geometrický plán, k čomu mal všetky potrebné doklady to znamená geometrické
plány z roku 1964, na základe ktorého bol vydaný list vlastníctva pre právneho predchodcu žalovaných
a pri zameriavaní v roku 1988 boli ešte pôvodné ploty, teda hranica bola totožná s hranicou z roku 1965.

Zároveň aj v konaní vypočutý znalec S.. R. Z., A.., ktorý v konaní vypracoval aj znalecký posudok č.
2/2011 a následne na pojednávaní dňa 29.3.2012, kde sa vyjadril, že parcely právnych predchodcov

žalobcov a žalovaných presne súhlasia s plošnou výmerou tak, ako sú uvedené na listoch vlastníctve
v súčasnosti na LV č. XX, ktorého vlastníkom je tretia osoba Y. R. a na LV č. XXX, ktorého vlastníkom
je žalobca. Žiadne odchýlky zistené neboli.

Podľa § 120ods. 1 osp. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe týchto skutočností, keďže žalobca v konaní nepreukázal (a to ani svedeckou výpoveďou F.
Q.) základné zákonné podmienky potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody, to znamená vznik

škody a jej výšku, porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných resp. ich právnych predchodcov,
príčinnú súvislosti medzi výškou škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie zo strany žalovaných
resp. ich právnych predchodcov, zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej
súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania
dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že právni predchodcovia

žalovanýchspôsobilisvojoučinnosťoujehoprávnejpredchodkyniškoduvovýškeX.XXX,-Sk,žeporušili
svoju právnu povinnosť, že medzi konaním právnych predchodcov žalovaných a vznikom škody je
príčinná súvislosť a zavinenie právnych predchodcov žalovaných či už úmyselné resp. nedbanlivostné,
preto súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.