Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nadežda Wallnerová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205727
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222205727.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N.
A., D. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: L. G., D. XX.XX.XXXX, H. N.:
C.G. X, N., H..Č.. N.: S. XX, N., zastúpená Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so

sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava a otca: F. A., D. XX.XX.XXXX, H. N.: Z. XX, N., v konaní o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 vo
výroku I. o určení vyživovacej povinnosti, potvrdzuje.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 vo
výroku II. o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti mení tak, že: O. N. A., D.. XX.XX.XXXX sa dočasne
do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveruje do osobnej starostlivosti matky a styk otca s
maloletou sa zakazuje. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, s presťahovaním maloletej do
okresu Č.. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, s podaním prihlášky do štátnej materskej

škôlky na adrese O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G. a nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX,
s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G.P. - Ú. Č.. XXX,
XXX XX G..

Vo zvyšku, a to určení, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená iba matka, sa návrh
zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, uznesením zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 rozhodol tak, že otec
je povinný platiť na O. N. A., D., XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v
mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 23.11.2022, sa
matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril O. N. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, zakázal styk otca s
maloletou a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež žiadala, aby súd nahradil súhlas otca s presťahovaním

maloletej do okresu Č., súhlas otca s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s nástupom
maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú
zosobášení a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len k O. N..
Maloletá aktuálne býva spoločne s matkou. Od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú

takmer výlučne iba matka. Maloletá s otcom doposiaľ trávila iba minimum času vzhľadom na to, že otec
väčšinu života maloletej strávil vo vyšetrovacej väzbe. Otec bol obvinený za trestný čin ublíženia na
zdraví, za trestné činy súvisiace s drogovou trestnou činnosťou či s nedovolenou výrobou cigariet a pod.
Aj teraz, na začiatku decembra by mal mať otec maloletej 2 hlavné pojednávania súvisiace s trestnou
činnosťou. S maloletou boli 3-krát svedkami zásahu policajnej jednotky NAKA v ich domácnosti. Prvý

krát spravil Policajný pohotovostný útvar zásah v novembri 2017 a v júni 2018 bol otec prepustený z
vyšetrovacej väzby. Druhý krát to bolo dňa 01.07.2018, kvôli podozreniu otca zo spáchania trestného
činu ublíženia na zdraví. Policajné jednotky vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné
kroky k zadržaniu otca. Aj napriek tomu, že maloletá mala v čase zásahu iba 1,5 roka, zanechalo to na
nej veľmi negatívny vplyv. Maloletá stále plakala, bola nervózna, nechcela jesť a pod. Tretí krát spravili
policajti z jednotky Policajného pohotovostného útvaru z NAKA zásah dňa 01.07.2019, kvôli podozreniu

otca zo spáchania trestných činov súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou. Zásah prebehol v noci,
kedy spali. Policajti vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné kroky k zadržaniu otca. V
tom čase už mala maloletá 2,5 roka a na tento zásah si už bohužiaľ pamätá. Z uvedeného incidentu
má dodnes nočné mory, pocikáva sa, kričí zo sna a podobne. Od tohto momentu sa maloletá začala
otca báť a spája si s osobou otca nepríjemné spomienky. Po treťom zásahu otca zadržali a bol vo

vyšetrovacej väzbe. V tom čase žili v rodinnom dome vo S.. Aby sa s maloletou vytrhli z prostredia,
ktoré im obom pripomínalo traumatizujúce zážitky, časom sa matka rozhodla odtiaľ presťahovať a kúpila
si byt na adrese, v ktorej v súčasnosti býva. Takmer po 3 rokoch sa otec dostal dňa 27.06.2022 na
slobodu. Aj napriek jeho viacnásobnej recidíve matka dúfala, že sa zmení a to najmä kvôli maloletej
a začnú spolu žiť ako rodina, preto mu umožnila nasťahovať sa do jej bytu. Teraz už vie, že klamala

samú seba a spravila chybu, keď mu dovolila sa k nim nasťahovať. Po prepustení otca sa v domácnosti
začalo peklo. Otec začal mávať výbuchy hnevu, vulgárne matke nadával, vyhrážal sa jej a bol agresívny.
Po nociach, keď maloletá spala, matke pridržiaval pri krku nožík, bil ju a podobne. Políciu nemala ako
privolať, nakoľko jej mobil vždy zobral. Podať trestné oznámenie na polícii sa bála, že keď sa to otec
dozvie, bude jej ubližovať ešte viac. Maloletá bola svedkom jeho hnevu takmer každý deň a otca sa

začala báť čoraz viac. Situácia sa vyostrila dňa 18.09.2022, kedy otec napadol matku aj za prítomnosti
maloletej, ktorá sa ju snažila brániť. Otec sa im obom vyhrážal, že ich zabije, že maloletej podpáli
veci a hračky. Matku fyzicky napádal a keď sa ju maloletá snažila brániť, sotil ju, ale neublížila si, no
pocikala sa. Maloletej sa otca nakoniec nejako podarilo kopnúť tak, že mali čas utiecť na chodbu, kde
im otvoril dvere sused, ktorý ich prichýlil na noc. Keďže je otec známy najmä vo S. V. A. N. a má rôznych

kamarátov, políciu neprivolali, nakoľko sa báli, že by im otec následne mohol ublížiť ešte intenzívnejšie.
Maloletá takmer celú noc preplakala, pocikávala sa, bola nepokojná. Matka utrpela viaceré poranenia,
ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie, no z obavy o svoj život a zdravie sa bála opustiť susedov byt,
preto lekárske ošetrenie vyhľadala až neskôr. Nakoľko sa ani ráno psychický stav maloletej nezlepšoval,
matka išla s maloletou k detskej doktorke, ktorá po uvedených skutočnostiach následne telefonicky

kontaktovala z vlastnej iniciatívy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. S maloletou v ten deň matka
absolvovala aj špecializované vyšetrenia, záverom ktorých bolo, že maloletá utrpela stav emočného
šoku a stresu, z dôvodu ktorého sa viacnásobne pomočovala. Maloletej ostalo pomočovanie sa dodnes
a navštevuje detského psychológa. Matka sa na lekárske ošetrenie dostala až o dva dni po útoku,
nakoľko zdravie maloletej jej bolo prednejšie. Lekár jej počas vyšetrenia fyzicky ošetril rany a výsledkom

vyšetrenia boli viaceré hematómy, narazenie hrudníka, povrchové poranenia a podliatiny a narazeniny,
v dôsledku ktorých sa musela polohovať. Keďže sa deň po útoku cítila bezradná, kontaktovala aj
Poradenské centrum Nádej, ktoré sa zaoberá pomocou obetiam domáceho násilia a toto centrum jej
poskytuje pomoc doposiaľ. Po tomto incidente chvíľu spolu s maloletou bývali u matkinej kamarátky. Vo
svojom byte matka následne vymenila zámky, no napriek tomu sa tam s maloletou necítia bezpečne.

Otec ich bežne čakáva pred vchodom alebo stojí na ulici a sleduje, či sa v byte svieti, doslova ich
prenasleduje. Keďže bývajú na vyvýšenom prízemí, matka má dôvodné obavy o bezpečnosť, keby sa
otec o niečo pokúsil. Vzniknutú situáciu matka chcela riešiť aj skôr, ale z obavy o svoj život, ako aj o život
maloletej sa bála podniknúť potrebné právne kroky. Momentálne môže matka využiť aj pomoc svojej
rodiny, ktorá sa len nedávno dozvedela o otcových útokoch a agresívnom správaní a rozhodli sa jej

pomôcť. Maloletá je na matku veľmi citovo naviazaná a neustále sa dožaduje jej prítomnosti. Ani v čase,
kedy bol otec zrovna na slobode, sa o maloletú veľmi nezaujímal. Nehral sa s ňou, nekŕmil ju, nekúpal
ju a pod. Matka bola s maloletou na materskej a rodičovskej dovolenke a otec sa staral o zabezpečenie
príjmu do domácnosti. Po návrate domov sa maloletej takmer nikdy nevenoval. Na výlety či dovolenkychodili iba ojedinele. Otec strávil väčšinu života maloletej obmedzený na osobnej slobode, preto spolu
s maloletou nemajú vybudovaný vzťah, aký by mal existovať medzi dcérou a otcom. Zásahy polície
zanechali v maloletej veľmi negatívne spomienky na otca, ktoré si s ním doteraz spája. Už z týchto

zásahov polície utrpela maloletá traumu, s ktorou sa do dnešného dňa nevie vyrovnať. Po uvedených
útokoch maloletá začala otca úplne odmietať, nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Keď jej matka
čo i len povie, že by ju chcel otec počuť, maloletá začne plakať a utečenie preč. Po popísanom útoku
chcel otec vyzdvihnúť maloletú v škôlke bez toho, aby matku o tom informoval. Keď maloletá zbadala
otca, začala plakať, doslova dostala panický záchvat strachu a následne ju museli upokojovať učiteľky.

Keď otec videl správanie maloletej, našťastie priestory škôlky opustil a škôlka následne kontaktovala
matku, aby prišla po maloletú a upokojila ju. Otec tvrdí, že matka mu bráni v styku s maloletou, čo však
nie je pravda. Výlučne sa snaží chrániť život a zdravie maloletej, a to najmä psychické. V prípade, ak
by mala maloletá záujem o stretnutie s otcom, toto by mu matka umožnila, ak by sa s tým maloletá
cítila komfortne a v psychickej pohode. Matka rešpektuje rolu otca v živote maloletej, ale rešpektuje
aj jej názor a vôľu, ktorú prejavuje, preto ju do stretnutí s otcom nenúti, nakoľko je jeho konaniami

traumatizovaná až príliš. Aktuálny stav je taký, že otec matku s maloletou doslova prenasleduje. Nakoľko
matke fyzicky už ublížil a do maloletej neváhal sotiť a je iba zázrakom, že sa nijako nezranila. Otec sa
viacnásobne vyhrážal, že jej maloletú zoberie a už ju nikdy neuvidí. Matka preto považuje za neodkladne
potrebné, aby súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby bol styk otca s maloletou
zakázaný. Z predložených lekárskych správ a dôkazov vyplýva, že nateraz nie je vhodná prítomnosť

otca v živote maloletej. Aj s ohľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť a viaceré trestné konania, ktoré
sa proti jeho osobe vedú, matka navrhuje, aby bola výlučne ona oprávnená zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej narodenia. Kým rodičia žili v
spoločnej domácnosti, otec pomáhal s úhradou nákladov na maloletú. Odkedy žijú oddelene však otec
na maloletú vôbec neprispieva. Matka poprosila otca, aby jej mohol s úhradou nákladov na škôlku, no

uvedené ostalo bez odozvy. Matka pracuje ako manažér v ČSOB banke a jej čistý príjem predstavuje
sumu okolo 1850,- eur mesačne. Na maloletú poberá rodičovský prídavok a uplatňuje si na ňu daňový
bonus. To, či je otec maloletej aktuálne niekde zamestnaný, nevie a ani nevie, aký príjem by mohol
mesačne dosahovať. Otec je spoločníkom v spoločnosti FREESTAV s.r.o.. Na základe skúseností zo
spolužitia s otcom má matka za to, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Svoje

aktuálne mesačné výdavky matka vyčíslila celkovo na sumu 900,- eur. Mesačné náklady na maloletú
dcéru vyčíslila na sumu 965,- eur. Vzhľadom na to, že maloletá navštevuje súkromnú materskú škôlku,
má zvýšené výdavky v spojitosti s poplatkami za škôlku a tieto predstavujú sumu 550,- eur mesačne.
Maloletá má tiež zvýšené mimoriadne výdavky, nakoľko navštevuje kvôli zlému psychickému stavu
detského psychológa, kde je jedno sedenie spoplatnené sumou 50,- eur. Matka teda navrhovala, aby

bol otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne. Po uvedených útokoch
maloletá začala otca úplne odmietať, bojí sa ho a nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Maloletá v
kolektíve pôsobí komfortne, je priateľská, hravá a zapája sa do rôznych aktivít. V škôlke pôsobí celkom
uvoľnene. Problém nastane, keď sa s maloletou vydajú na ulicu, kde by k nej otec mohol mať priamy
dosah a vrátia sa domov, teda do bytu, kde bola svedkom popísaných udalostí. Zosmutnie a cítiť z nej

strach. Aj napriek tomu, že má aktuálne takmer 6 rokov, stále sa zvykne pocikávať, čo je dôsledkom
traumy, ktorú zažila. Maloletá je v Bratislave v neustálom strese, kedy a kde môže stretnúť otca, či na
ňu nebude niekde čakať, či sa ju opätovne nebude pokúšať vyzdvihnúť zo škôlky a pod. Podľa slov
maloletej sa otec vyjadril, že ak nebude maloletá poslúchať, tak matku už nikdy neuvidí. Vzhľadom na
to, že sa maloletá bojí vychádzať aj z bytu na ulicu, pohyb po ulici/meste je preto minimálny. Z tohto

dôvodu maloletá nenavštevuje ani žiaden voľnočasový krúžok, nezúčastňuje sa narodeninových osláv
spolužiakov alebo len bežných aktivít na ihrisku, nakoľko ju stále prenasleduje strach z otca. Maloletá
tak nemá s výnimkou návštevy škôlky vytvorené sociálne väzby, ktoré sú pre dieťa v jej veku nevyhnutne
potrebné. Detská doktorka maloletej, berúc do úvahy lekárske správy od špecialistov sa vyjadrila, že
by maloletej prospelo, keby zmenila prostredie a jej život by neovplyvňoval každodenný stres. Matka

matky (stará matka maloletej) navrhla, aby sa matka spolu s maloletou presťahovali do rodného mesta,
do Čadce. Maloletá má so starou mamou vybudovaný pekný, silný citový vzťah a maloletá sa vždy
na starú mamu teší a rada u nej trávi čas. V Č. a jej okolí žije takmer celá matkina rodina, v ktorej je
maloletá veľmi obľúbená. Stará matka maloletej žije v 2 poschodovom rodinnom dome, ktorý pozostáva
z dvoch samostatných bytových jednotiek. Spodok domu obýva stará matka a podkrovie by mali matka

s maloletou celé pre seba. Toto prostredie maloletá veľmi dobre pozná, nakoľko u starej mamy trávi veľa
času,atonajmäcezprázdniny.Rodinnýmpríslušníkommaloletádôverujeavichprítomnostisacítiveľmi
komfortne. V rodine majú obe oporu, ktorú v tejto zložitej situácii potrebujú, ale aj pocit bezpečia, ktorý im
vie rodina zabezpečiť. Prostredie, v ktorom sa rodinný dom nachádza, je obklopené prírodou, čo by bolopre maloletú vzhľadom na stresovú záťaž, ktorú zažíva, veľmi vhodné. Otec súhlas na presťahovanie
sa s maloletou nedal, aj napriek tomu, že ho oň matka požiadala, preto je matka nútená podať návrh na
súd, aby chránila život a zdravie, ale aj najlepší záujem maloletej. Matka má za to, že presťahovaním

maloletej z Bratislavy by sa maloletá postupom času za pomoci odborníkov zbavila enormnej stresovej
záťaže a traumy, ktorú maloletá v terajšom prostredí naďalej zažíva. Súčasným stavom, ktorý pretrváva,
ako aj konaniami zo strany otca, by mohol byť ohrozený život a zdravie, aj integrita a duševný vývin
maloletej. Otec je navyše viacnásobný recidivista v drogovej trestnej činnosti, preto má dôvodnú obavu
z toho, že by otec mohol maloletú vystaviť situácii, kedy by maloletá mohla prísť nepatrične do kontaktu

s omamnými a psychotropnými látkami alebo by mohla byť svedkom iného protiprávneho konania zo
strany otca. Otec bol už taktiež obvinený a obžalovaný pre trestný čin ublíženia na zdraví a má dôvodnú
obavu, že by maloletej mohol fyzicky ublížiť, čo matke už urobil. Presťahovaním sa spolu s maloletou
k rodinným príslušníkom, ktorí by im vedeli poskytnúť pomoc v tejto zložitej situácii a pomôcť im začať
žiť život bez strachu by matke s maloletou veľmi pomohlo. Maloletá by sa nemusela báť opustiť byt či
škôlku, zo strachu, aby ju otec neprenasledoval. Mohla by začať navštevovať voľnočasové krúžky, hrať

sa s kamarátmi a vytvoriť si sociálne väzby s rovesníkmi v jej veku, ktoré tak veľmi potrebuje. Preto
matka navrhovala, aby súd nahradil súhlas otca s presťahovaním sa maloletej a tiež súhlas s prestupom
maloletej do štátnej materskej škôlky v Č.. Vzhľadom na otcovu minulosť, no aj súčasnosť súvisiacu s
jeho trestnou činnosťou, opakujúcu sa recidívu, agresivitu, zastrašovanie a vyhrážanie sa má maloletá
vočiotcoviobrovskýstrachastres,ktorýjenavyšespôsobenýajprostredím,ktorékonaniaotcamaloletej

pripomína. Súčasným stavom je dôvodne ohrozený život a zdravie, ako aj duševná integrita maloletej.
Nahradením súhlasov otca by tak maloletá mohla žiť život pre ňu vhodnom prostredí, utvoriť si sociálne
väzby, ktoré jej absentujú no najmä žiť život bez strachu, stresu a traumy z prítomnosti otca. Maloletej
je potrebné poskytnúť pocit istoty, bezpečia a stability, aby sa mohla zbaviť strachu, stresu a traumy,
ktorými stále trpí. Otec maloletej ohrozil jej vývin zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky,

ale aj do duševnej a citovej integrity maloletej, pretože maloletá bola priamo svedkom násilia zo strany
otca. Nariadenie neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletej.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v doplneniach svojho návrhu matka poukázala na nové
skutočnosti. Maloletá otca razantne odmieta a má z neho traumu a stres. Vzhľadom na odporúčanú

zmenuprostredia,matkaodcestovalasmaloletoukstarejmatkemaloletejdoČ.,očomotcainformovala.
Matka otca pravidelne informuje o zdravotnom stave maloletej, ako aj o všetkých podstatných veciach jej
sa týkajúcich. Nakoľko bol otec na matku veľmi nátlakový, matka sa rozhodla, že sa mu pokúsi umožniť
telefonický kontakt s maloletou. Len čo matka prišla za maloletou so žiadosťou, aby si išla zatelefonovať
s otcom, maloletá ihneď spustila hysterický plač a volať s otcom nechcela. Dňa 29.11.2022 prišiel otec

pred dom starej matky maloletej a dožadoval sa stretnutia s maloletou. V prípade, ak by maloletá chcela
ísť k otcovi, matka by tento styk samozrejme umožnila. Ihneď potom, čo sa maloletá dozvedela, že
prišiel otec, spustila hysterický záchvat plaču, držala sa dverí a pevných predmetov, aby sa ju náhodou
rodine nepodarilo vyniesť z domu, trhala si vlasy a podobne. Kričala, že otca nechce vidieť a že s ním
nechce nikam odísť. Z toho má matka aj videonahrávku, video natáčal matkin brat. Ihneď po odchode

otca bola matka nútená s maloletou navštíviť pohotovosť, nakoľko maloletá mala hysterický záchvat
plaču, triasla sa, mala nepravidelné dýchanie a kričala. Cesta na pohotovosť trvala približne 30 minút,
počas ktorých sa maloletá ukľudnila. Pani doktorka jej diagnostikovala akútnu stresovú reakciu, avšak
v čase vyšetrenia už boli fyzikálne procesy v norme. Odporučila pre maloletú psychologické sedenia.

4. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu čestné vyhlásenie detskej doktorky maloletej o
kontaktovaní ÚPSVaR, správy z lekárskych vyšetrení maloletej zo dňa 19.09.2022, lekársku správu
z ošetrenia matky zo dňa 20.09.2022, potvrdenie o návšteve Poradenského Centra Nádej, Dohodu o
poskytovaní poradenstva, čestné vyhlásenia učiteliek z materskej školy maloletej, potvrdenia o príjme
matky, faktúru zo súkromnej materskej škôlky, potvrdenie od detskej lekárky maloletej, úradný záznam z

ÚPSVaR Bratislava zo dňa 21.11.2022, videonahrávku ohľadom telefonátu otca s maloletou a príchodu
otca za maloletou, záznam z vyšetrenia maloletej na pohotovosti dňa 29.11.2022 a lekárske správy
maloletej zo dňa 01.12.2022. Súd prvej inštancie uviedol, že v správe od O.. M. O. všeobecného lekára
pre deti a dorast zo dňa 19.9.2022 je uvedené: prišla matka s N., otec sa vrátil z väzby, pred očami
N. začal napádať matku. Počas incidentu a aj v noci sa pocikala. V závere správy od O.. S. M., z

pediatrickej ambulancie P. D. U. X, N. R. W. XX.X.XXXX je uvedené: 5,5 ročné dieťa sa stalo svedkom
útoku otca na matku, odvtedy sa pomočuje. Objektívne chudobný psychologický nález bez známok
násilia a úrazu. T.č. je dieťa kompenzované, orientačne neurologicky v norme, hydratované primerane,
z pediatrického hľadiska nevyžaduje expektáciu ani hospitalizáciu. V správe od O.. I. Č. detskéhopsychiatra D. U. X, N. R. W. XX.X.XXXX je uvedené: orientovaná správne, v kontakte bez zábran,
značne instabilná, občas nezdržanlivá všetečná, zvedavá detsky predvádzavá, zjavne aj nepriliehavo
informovaná. Je odporúčaná psychologická intervencia, nevyžaduje hospitalizáciu. Je nutné vyhnúť sa

riešeniu sporov v prítomnosti dieťaťa. V správe O.. O. P. z V. A. A. Z. pre W. V. W., R. G. D. Z. A.
Č. R. W. XX.XX.XXXX je uvedené, že matka sa dostavila kvôli záznamu- údajne maloletá prekonala
traumatizujúci zážitok po návšteve otca, v správe je uvedené, že fyzikálny nález v norme , bez známok
traumy. V správe od O.. O. B. M., sekundárneho lekára D., U. X, N. R. W. X.XX.XXXX je uvedené
nasledovne: diagnóza: stav emočného šoku a stresu, bližšie neurčený, akútna rynofaryngitída, Dieťa

je bez známok kardiopulmonálnej dekompentácuie, bez známok poruchy oxygenácie a prefúzie, dobre
hydratované. T.č. zo somatického hľadiska nevyžaduje akútnu hospitalizáciu. Objektívny nález: dieťa
pri vedomí, eutrofické, až silnejšej výživy, čulé, poloha aktívna, samostatne chodí, verbálne komunikuje
adekvátne, Orientačne neurologicky v norme. Terajšie ochorenie: 5 ročné dievča s matkou a manželom
matkinej sestry, odoslané VLPDD. Čakajú na rozhodnutie, momentálne má otec rovnaké právo na styk
s dieťaťom. Otec sa dožaduje kontaktu, prišiel po ňu do škôlky, N. odmietla s ním odísť. V správe

od O.. M. Š. R. G. W. A., D. U. X, N. R. W. X.XX.XXXX je uvedené, že maloletá nevyžaduje akútnu
neodkladnú hospitalizáciu, stav si vyžaduje úpravu domácich pomerov izoláciu od agresora. Obj. psych.:
maloletá orientovaná správne, v kontakte bez zábran, detsky predvádzavá, pravdepodobne nepriliehavo
informovaná.

5. Z návrhu matky mal súd prvej inštancie za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej
domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením
nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia
nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal

zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne
limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na

uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené
zásady, mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej
sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal z výdavkov
maloletej a návrhu matky. Podľa vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie za primerané výživné

vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne
pokryje náklady na nevyhnutné potreby maloletej.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a to z
dôvodu, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala

ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd
nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd
alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a
preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť

podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu prvej inštancie nie je návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by
neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd
prvej inštancie nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe

nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa. Až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania, bude
môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletej je v jej najlepšom záujme. Celkovo súd
prvej inštancie konštatuje, že neodkladné opatrenie, ktoré podala matka svojim rozsahom zodpovedá

( snáď len s výnimkou výživného ) rozhodnutiu vo veci samej. Matka žiada zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti, upraviť zastupovanie, určiť výživné, zakázať styk otca s maloletou, nahradiť súhlas s
presťahovanímmaloletej,spodanímprihláškydoštátnejmaterskejškoly,akoajsosúhlasomnastúpiťdo
materskej školy. Matka sa teda domáha bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v skrátenej procesnejlehote 30 dní, „kompletnej“ úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Návrh matky, aby súd
neodkladným opatrením určil, že do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok matka, bol súdom posúdený ako

návrh, ktorému nie je možné vyhovieť, keďže pri ňom nie sú naplnené základné procesné podmienky,
pre ktoré by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. Oprávnenie rodičov maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok vyplýva priamo zo zákona (§ 31 a § 32 Zákona o rodine), v zmysle ktorého právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v zásade patrí obom rodičom. Iba vo výnimočných
prípadoch rodič právo zastupovať maloleté dieťa nemá - ak bol pozbavený výkonu rodičovských práv

a povinností, výkon rodičovských práv a povinností mu bol pozastavený alebo nemá spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu - čo však nie posudzovaný prípad. Z uvedeného dôvodu, keďže nebolo
zo strany matky osvedčená (a ani len skutkovo zdôvodnená) neodkladná potreba uvedenej úpravy, súd
v tejto časti návrh zamietol. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z pozitívneho záväzku štátu
na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl.
32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie
narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie
viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s
dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a závažným zásahom do výkonu rodičovských práv

a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, pričom tieto musia
byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť výkon rodičovských práv.
Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom je opatrenie krajného charakteru, ktoré
závažnýmspôsobomzasahujedorodičovskýchprávakoajprávdieťaťanapravidelnýkontaktsrodičom,
pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal súd pristúpiť iba v jednoznačne odôvodnených

prípadoch. Vychádzajúc zo skutkových okolností v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení,
nie je možné prijať záver, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu
v znení navrhnutom matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu styku
otca s maloletou. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, maloletá žije v spoločnej domácnosti
s matkou. Podľa súdu prvej inštancie matka okrem množstva skutkových tvrdení žiadnym spôsobom

neosvedčila bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu v
podobe zákazu styku s otcom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím
vo veci samej, bez riadne vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu
všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo

komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci
samej. Matka podľa súdu prvej inštancie nepreukázala dôvody, na tak závažný zásah do rodičovských
práv otca ako aj maloletej ako je zákaz styku. Matka predložila súdu nahrávky na CD nosiči, na jednej
nahrávke je muž a dieťa, ktoré kričí ( pravdepodobne otec a maloletá, ide len o domnienku súdu) na
druhej, žena (pravdepodobne matka) vyzýva dieťa ( pravdepodobne maloletá) aby telefonicky hovorilo

s otcom a dieťa odpovedá, že nechce s otcom hovoriť. Nahrávky trvajú niekoľko sekúnd. Súd prvej
inštancie vyhodnotil, že uvedený dôkaz vôbec nie je spôsobilý osvedčiť potrebu neodkladného zásahu
súdu, keďže nie je zrejmý kontext/okolnosti, za ktorých k nahrávke došlo, príp. aké podnety na maloleté
dieťa pôsobili tesne predtým, ako matka zapla nahrávanie, nie je možné vylúčiť ani pôsobenie matky
na vytvorenie emočnej reakcie maloletého dieťaťa. Nie je zrejmé ako dlho trval uvedený stav. Ak by

aj súd zobral do úvahy obsah uvedených nahrávok, samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nechce s
otcom telefonovať a že otca odmieta, ešte neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v
podobe radikálneho zásahu do rodičovských práv otca, zákazom jeho styku s maloletým dieťaťom. Čo
sa týka lekárskych správ, ktoré matka predložila, súd prvej inštancie uviedol, že vykazujú isté spoločné
znaky, najrozsiahlejšia časť lekárskych správ : „terajšie ochorenie“ obsahuje údaje výlučne od matky.

V niektorých správach je konštatované, že maloletá je pravdepodobne nepriliehavo informovaná. Popis
objektívnych symptómov podľa názoru súdu v lekárskych správach chýba, resp. je „chudobný“ ( je to
uvedené aj v jednej zo správ) o to viac je zarážajúce, že takto získané údaje ( informácie výlučne od
matkyamaloletej)vedúkobjektívnymzáveromnapr.akomaloletábolasvedkomnásilia,svedkomútoku
otca na matke, odvtedy sa pomočuje, sú uvedené diagnózy ako stav emočného šoku a stresu, pričom

je zároveň maloletá pri vyšetrení popisovaná: v kontakte bez zábran, občas nezdržanlivá, všetečná,
zvedavá, detsky predvádzavá. Vzhľadom na uvedené a rozpor medzi popisom stavu maloletej pri
vyšetrení a údajmi uvádzanými matkou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že lekárske správy nie
sú presvedčivé a spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu tak závažným spôsobom akoje zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Matka v doplnení k návrhu uvádza, že lekári navrhujú
zvážiť hospitalizáciu maloletej, pričom detskí psychiatri dňa 19.9.2022, tak aj 1.12.2022 uvádzajú,
že stav maloletej nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu. Matka v návrhu uvádza, že otec bol

obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví, či za trestné činy súvisiace s drogovou činnosťou, či s
nedovolenou výrobou cigariet, dôkazy o týchto tvrdeniach však nepredložila. Z lustrácii, ktoré vykonal
súd prvej inštancie ( nemožno však vylúčiť, že boli neúplne) bolo zistené, že trestná činnosť otca bola
ekonomickej povahy. Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať trestné činy proti majetku, nemožno
však vylúčiť, že aj závery lekárskych správ boli ovplyvnené informáciami od matky o trestnej minulosti

otca. Matka vo svojom návrhu uvádza traumatizujúce zážitky maloletej z pred troch rokov ( 1.7.2019) ,
z ktorých má maloletá údajne dodnes nočné mory, pocikáva sa, kričí zo sna. Matka uvádza, že od
tohto momentu (1.7.2019) sa maloletá začala otca báť. Je podľa súdu prvej inštancie zarážajúce, že
po takto traumatizujúcich zážitkoch, ktoré si maloletá pamätá, sa matka rozhodla obnoviť spolužitie s
otcom a priviesť ho k maloletej, ktorá sa ho v tom čase podľa vyjadrenia matky bála, pocikávala sa a
mala z otca nočné mory. V kontexte matkinho rozhodnutia obnoviť spolužitie sa javí ako nedôveryhodné

vyjadrenie matky, že maloletá má z otca traumu od júla 2019. Je totiž ťažko uveriteľné, že tak starostlivá
matka, ktorá má dnes enormné obavy o zdravotný stav svojej dcéry, by dovolila žiť dcére niekoľko
mesiacov s agresorom a vystavila by ju tak neznesiteľnej situácii, byť denne v prítomnosti osoby,
ktorej sa bojí a pomočuje sa z nej. V časti súhlasu s presťahovaním maloletej matka podľa súdu prvej
inštancie neosvedčila naliehavosť zásahu súdu a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Za takúto

naliehavú potrebu nemožno považovať rozhodnutie matky odísť z N.. V prvom rade súd uvádza, že
matka nepreukázala, že medzi rodičmi existuje nezhoda v otázke presťahovania sa. I pokiaľ by takáto
nezhoda existovala a bola preukázaná, nie je možné bez riadneho dokazovania nahradiť súhlas otca
so zmenou bydliska, nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá súd priestor na vykonanie dokazovania,
zistenie skutočného stavu veci, a najmä overenia si skutočnosti, ktoré bydlisko bude spĺňať podmienku

najlepšiehozáujmumaloletej.Rovnakosúdzamietolnávrhmatkynanahradeniesúhlasuotcaspodaním
prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky
v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G. a to z rovnakých dôvodov t.j. potreby vykonania
riadneho dokazovania, návšteva ktorého predškolského zariadenia je v najlepšom záujme maloletej.

7. Matka podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie čo do zamietnutej časti návrhu. Matka
maloletej považuje uznesenie za nesprávne z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila aj odôvodnenú obavu z narušenia

a nerešpektovania jej osobnej starostlivosti o maloletú. Ako bolo uvedené v návrhu, odôvodnenosť tejto
obavy potvrdil otec svojim konaním, kedy si chcel maloletú vyzdvihnúť v škôlke, a to bez vedomosti
a súhlasu matky. Uvedené maloletú psychicky veľmi rozhodilo, o čom svedčia aj čestné vyhlásenia
učiteliek. Z konania otca je teda zrejmé, že nerešpektuje osobnú starostlivosť matky a chce ju narušiť.
S uvedeným tvrdením matky sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a len

skonštatoval, že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Otec je nepredvídateľný a môže sa
dopustiť akéhokoľvek konania. Otcove konanie môže viesť napríklad k tomu, že si maloletú vyzdvihne
v škôlke bez súhlasu a vedomia matky, o čo sa už v minulosti viac krát pokúsil a matka už maloletú
neuvidí. Takouto hrozbou sa už otec maloletej v minulosti vyhrážal. Aj z tohto dôvodu je preto potrebné
bezodkladne maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Maloletá akýkoľvek kontakt s otcom

razantne odmieta. V prípade, ak by sa maloletá ocitla v starostlivosti otca, čo i len na pár dní, dieťa
by zažilo opätovnú traumu, ktorá by už pre zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa mohla spôsobiť
nenapraviteľné problémy. Taktiež by následne ani v tomto prípade neexistovala istota návratu maloletej
do domácnosti matky. V danom prípade bolo dostatočne osvedčené, že medzi rodičmi je aktuálne
konflikt a napätie. Otec navyše neváhal fyzicky napadnúť matku maloletej za jej prítomnosti, ako aj sotiť

maloletú, pričom sa ako iba zázrakom maloletej nič nestalo. Súd si osvojil tvrdenia matky, že je zrejmé,
že starostlivosť o maloletú vykonáva matka sama. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že sa otec nedomáha
úpravy styku s maloletou. Aj napriek uvedenému, mal súd za to, že je neopodstatnené rozhodovať
o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže
podľa názoru súdu je už maloletá v súčasnosti vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Samotný súd

uvádza, že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, dokonca súd zaviazal otca na hradenie
vyživovacej povinnosti v nevyhnutej miere, ale dôvod na zverenie do osobnej starostlivosti matky už súd
nevidel. Je však zrejmé, že faktický stav nezodpovedá stavu právnemu, preto je potrebné, aby odvolací
súd uvedený stav svojím rozhodnutím zmenil, nakoľko si to vyžaduje najlepší záujem maloletej. Súdvo svojom odôvodnení taktiež uvádza, že v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky,
by neprimeraným spôsobom zasiahol do práv otca a zvýhodňoval by jedného rodiča pred druhým. Súd
sa vo svojom odôvodnení nedostatočne vysporiadal s trestnoprávnou recidívou otca, ktorá negatívne

ovplyvňuje psychický a duševný vývoj maloletej. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že matka žiadne
dôkazy týkajúce sa otcovej drogovej trestnej činnosti nepredložila. Matka týmito dôkazmi nedisponuje,
preto práve kvôli uvedenému žiadala súd, aby vykonal potrebnú lustráciu. Podľa informácii, ktorými
disponuje matka, bol otec v minulosti právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť a v súčasnosti je
vočinemuvedenétrestnékonanienaOkresnomsúdeBratislavaI,naOkresnomsúdeTrnavazadrogovú

trestnú činnosť a na Okresnom súde Bratislava II za nelegálnu výrobu cigariet. Z lustrácii, ktoré vykonal
súdzistil,žetrestnáčinnosť,ktorejsadopustilotecbolaekonomickejpovahy,avšaksamotnýsúdpriznal,
že táto lustrácia nemusí byť úplná. Už zo samotnej skutočnosti, že otec je viacnásobný recidivista je
zrejmé, že vplyv takéhoto rodiča v živote maloletej, maloletú negatívne ovplyvňuje. Spôsobom života,
ktorý otec vedie, zreteľne ohrozuje mravný a duševný vývoj maloletej, ako aj jej duševnú integritu.
Otec o maloletú od narodenia navyše nemohol zabezpečovať starostlivosť, nakoľko väčšinu života

maloletej otec strávil vo väzbe. Vzhľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť, nie sú ani do budúcnosti
vylúčené opätovné zásahy polície. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, otec s maloletou nemá vybudovaný
vzťah a maloletá sa dožaduje neustálej prítomnosti matky. Súd vo svojom odôvodnení taktiež uvádza:
„Je zarážajúce, že po takto traumatizujúcich zážitkoch, ktoré si maloletá pamätá, sa matka rozhodla
obnoviť spolužitie s otcom a priviesť ho k maloletej, ktorá sa ho v tom čase podľa vyjadrenia matky

bála, pocikávala sa a mala z otca nočné mory. V kontexte matkinho rozhodnutia obnoviť spolužitie sa
javí ako nedôveryhodné vyjadrenie matky, že maloletá má z otca traumu od júla 2019. Je totiž ťažko
uveriteľné, že tak starostlivá matka, ktorá má dnes enormné obavy o zdravotný stav svojej dcéry, by
dovolila žiť dcére niekoľko mesiacov s agresorom a vystavila by ju tak neznesiteľnej situácii, byť denne
v prítomnosti osoby, ktorej sa bojí a pomočuje sa z nej.“ Vzhľadom na to, že sa otec matke počas ich

spolužitia neustále vyhrážal a matka mala z otca dôvodný strach, táto sa bála spoločnú domácnosť
opustiť. Matka bola zo strany otca obeťou domáceho násilia a je pritom irelevantné, či sa jedná o
fyzickú alebo psychickú formu násilia. Vo všeobecnosti je zrejmé, že obete násilia sa rozhodnú od
agresora odpútať až na určitý podnet, ktorým väčšinou býva pomoc najbližších. V matkinom prípade
bol týmto podnetom fyzický útok otca na matku, či maloletú, zhoršenie zdravotného (psychického)

stavu maloletej a pomoc najbližšej rodiny. Je preto zarážajúce, že prvostupňový súd hodnotil konanie
a rozhodnutia matky v tak ťažkej situácii. Skutočný stav je taký, že vzťahy v rodine vyžadujú dočasne
upraviť pomery v rodine. Otec je viacnásobný recidivista, maloletá bola svedkom útoku otca na matku
- jej najbližšiu osobu a otec sa dokonca ani neštítil sotiť aj do maloletej. Vzhľadom k tomu, že sa otec
viacnásobne pokúsil vyzdvihnúť maloletú v škôlke a konal bez vedomia matky, je zjavné, že svojim

konaním má v úmysle narušiť súdom deklarovanú faktickú osobnú starostlivosť matky a zároveň tak
koná v rozpore so záujmom maloletej. Matka vo svojom návrhu dostatočne preukázala, že maloletá
je aktuálne v stave, kedy otca odmieta a jeho samotná prítomnosť je pre ňu traumatizujúca. Maloletá
odmieta prítomnosť otca a kontakt s ním, čo sa preukázalo aj pri snahe otca vyzdvihnúť maloletú v
škôlke, ako aj pri otcovej návšteve maloletej dňa 29.11.2022, či pri pokuse o telefonát otca s maloletou.

Je nepochybné, že je aktuálne v najlepšom záujme maloletej, aby sa s otcom nestretávala a neboli
spolu ani v kontakte. Otec sa však bez ohľadu na psychický stav maloletej týchto stretnutí domáha
a to napriek tomu, že aj po tom ako matka s maloletou začali žiť oddelene, sa s dcérou nestretával,
nakoľko maloletá otca razantne odmieta. Aj vzhľadom na to, že otec väčšinu života maloletej strávil vo
väzbe, maloletá nemá s otcom vybudovaný vzťah a nie je naučená byť s ním sama, pričom aktuálne s

ním nechce byť vôbec a otec aktuálne desí svojou prítomnosťou, čo preukazujú aj priložené lekárske
správy. Otec opakovane kontaktuje matku s tým, kedy mu dá matka maloletú. Tak ako už matka uviedla,
v prípade, ak by maloletá chcela, styk otca s maloletou by mu umožnila. Matka rešpektuje rolu otca
v živote maloletej, no maloletá otca zásadne odmieta. Otec je ten, ktorý vôbec nerešpektuje vôľu a
názor maloletej a aj napriek razantne odmietavému postoju voči jeho osobe sa tohto styku nasilu

domáha, čo spôsobuje maloletej stresové situácie spojené s hysterickým nekontrolovateľným plačom,
pričom otec nikdy neprejavil žiaden súcit ani záujem o psychický stav maloletej, či o to, ako sa maloletá
má, ako prosperuje a pod. Zároveň s poukazom na agresívne konanie otca, ktoré viedlo nielen voči
matke, ale aj voči maloletej, má matka dôvodnú obavu, že by túto agresivitu mohol otec preniesť aj
na maloletú, čo by mohlo mať ešte negatívnejší dopad na jej zdravotný stav, ako tomu bolo doteraz.

Je preukázané, že dočasný zákaz styku otca s maloletou je v záujme ochrany jej života, zdravia a
priaznivého psychického a fyzického vývoja. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
matka týmto dostatočným spôsobom osvedčila, že maloletej bola spôsobená ujma a to najmä psychická.
Matkadávadopozornosti,žesamotnýsúdvosvojomodôvodneníoznačilotcazaagresoraatakistojehoviacnásobná trestná recidíva svedčí o tom, že otec je pre spoločnosť nebezpečný. Matka v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia taktiež dostatočne preukázala zásah do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je pre maloletú najbližšou osobou - matky maloletej. Maloletá bola sekundárnou

obeťou daného útoku otca, pričom tento negatívne a výrazne zasiahol do jej duševného a citového
vývinu. Matka s maloletou navštívila zdravotnícke zariadenie a vyhľadala lekársku pomoc, vždy, keď si to
situácia a zdravotný stav maloletej vyžadoval. Je úplne logické, že lekárske správy obsahujú informácie
poskytnuté od matky, nakoľko bez týchto informácii by lekári nevedeli maloletú správne vyšetriť, keďže
táto s ohľadom na svoj vek, prípadne post traumatizujúci zážitok by túto situáciu sama lekárom vysvetliť

nevedela. Tvrdenia súdu, že popis objektívnych symptómov v lekárskych správach je „chudobný“, sú
nesprávne. Súd si pritom musí byť vedomý toho, že matka žiadnym spôsobom nevie ovplyvniť obsah
lekárskej správy, preto dané argumenty súdu absolútne nie sú na mieste. Lekári sú odborníci na to, aby
vedeli zhodnotiť daný zdravotný stav maloletej, tento zhrnúť v lekárskej správe a náležite rozhodnúť
o ďalšom liečebnom, prípade odporúčanom postupe. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že lekárske
správy, ktoré matka maloletej predložila nie sú presvedčivé a spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladného

zásahu súdu. Vo všeobecnosti mávajú lekárske správy najväčšiu dôkaznú hodnotu, preto matka nevie,
akým iným spôsobom má súdu preukázať, že zlý psychický stav maloletej je spôsobený konaním zo
strany otca. Aj z jednej najnovších lekárskych správ od O.. M. Š. je uvedené, že aktuálny stav si
vyžaduje úpravu domácich pomerov a izoláciu od agresora. V zmysle záverov z lekárskych správ bolo
premaloletúodporúčanépsychologicképoradenstvo,ktorémaloletázačnevnajbližšejdobeabsolvovať,

a to sedenia u klinického psychológa. Maloletej je potrebné poskytnúť pocit istoty, bezpečia a stability.
Otec maloletej ohrozil jej vývin zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky, ale aj do duševnej
a citovej integrity maloletej, pretože maloletá bola priamo svedkom násilia zo strany otca. Stav, kedy
tieto pomery zostávajú neupravené súdnym rozhodnutím, vytvárajú priestor pre ešte väčšiu eskaláciu
konfliktov v rodine a najmä s poukazom na odôvodnenú obavu matky o zdravotný stav maloletej, ako

aj z narušenia osobnej starostlivosti matky, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté, ako aj s ohľadom na
otcovu trestnoprávnu recidívu. Uvedené dostatočným spôsobom osvedčuje (preukazuje), že je v záujme
maloletého dieťaťa, v záujme ochrany jeho duševného a citového vývoja dočasne zakázať styk otca s
maloletou a poskytnúť tak maloletej ochranu, istotu a bezpečie, ktorú má keď je s matkou a umožniť
jej spracovať za odbornej pomoci traumatický zážitok, a to bez styku s otcom. Vzhľadom k vyššie

uvedenému je zjavné, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, nakoľko v predmetnom konaní
sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia za účelom dočasnej úpravy pomerov v
záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade stále existuje dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov,
aj v časti nahradenia súhlasov otca. Prostredie v Bratislave, byt, v ktorom matka s maloletou bývajú,
je miesto, kde sa stal ten najzásadnejší incident. Prostredie materskej škôlky zase maloletej pripomína

to, ako sa otec snažil viacnásobne dostať k maloletej, a to aj napriek nevôli maloletej. Tak, ako matka
uviedla vo svojom návrhu, problém vždy nastane, keď sa matka s maloletou vydá na ulicu, teda miesto,
kde by mohol mať otec na maloletú priamy dosah. Po návrate do bytu sa zase maloletej začnú vynárať
zlé spomienky, zosmutnie a cítiť z nej strach. Vzhľadom na to, že sa maloletá bojí vychádzať aj z bytu
na ulicu, pohyb matky s maloletou je po ulici/meste preto minimálny. Z uvedeného dôvodu maloletá

nenavštevuje ani žiadne voľnočasové aktivity, či sa nezúčastňuje narodeninových osláv spolužiakov
alebo len bežných aktivít na ihrisku, nakoľko ju stále prenasleduje strach z otca. Z uvedeného dôvodu
tak maloletá nemá s výnimkou návštevy škôlky vytvorené sociálne väzby, ktoré sú pre dieťa v jej
veku nevyhnutne potrebné. Nevyhnutnú zmenu prostredia pre maloletú potvrdila aj všeobecná doktorka
maloletej, berúc do úvahy lekárske správy od špecialistov sa vyjadrila, že by maloletej prospelo, keby

zmenila prostredie a jej život by neovplyvňoval každodenný stres. Otec matke súhlas na presťahovanie
sa s maloletou nedal, aj napriek tomu, že ho oň matka požiadala. Matka sa nahradením súhlasu snaží
chrániť, život, zdravie a najlepší záujem maloletej. Po dlhšom strávenom období (najmä vianočnom
období) u starej matky maloletej v Č., sa s výnimkou návštevy otca zdravotný stav maloletej začal
zlepšovať. Maloletá sa cíti uvoľnene, chodieva s kamarátmi von, na rôzne výlety a veľa času trávi

vonku na čerstvom vzduchu. V terajšom prostredí na maloletej nie je badateľný žiaden stres, či strach,
ktorému je neustále vystavená v Bratislave. Zmena prostredia maloletej výrazne pomáha. Maloletá je
v predškolskom veku, preto musí absolvovať povinnú predškolskú dochádzku. Nakoľko matka sledujúc
najlepší záujem maloletej navrhuje nahradenie súhlasu otca s presťahovaním maloletej, s tým je spojený
aj prestup do príslušnej materskej škôlky. Maloletá aktuálne navštevuje súkromnú materskú škôlku B.

S. N.. Vzhľadom na to, že sa jedná o súkromnú materskú škôlku, platí sa pomerne vysoký mesačný
poplatok vo výške 550 eur. Tento poplatok hradí výlučne matka. Materská škola G. na svojom webe
uvádza nasledovné: „Materská škôlka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti prírody, vďaka čomu
deti poznávajú prírodu cez citové väzby a prirodzenú detskú zvedavosť. Krásu a dostupnosť prírodyvyužívame na obohatenie environmentálnej výchovy a to prostredníctvom vychádzok, pozorovaním,
environmentálnymi hrami, bádaním učíme deti vnímať krásu prírody jej rozmanitosť, bohatosť, význam
pre človeka, ale predovšetkým chrániť ju a neznečisťovať a nadobudnúť poznatky o triedení odpadu.

Prostredie ako G. Z., lesy, lesné živočíchy ako aj chránené živočíchy - Salamandra škvrnitá, potôčiky
a studničky chránené rastliny, ktoré sú našou súčasťou nás podnecujú k tomu aby sme mysleli i konali
„environmentálne“. Zameranie materskej školy na environmentálnu výchovu je v prírodnom prostredí,
ktoré nás obklopuje priam až nevyhnutné. Využívanie prírodných produktov zo záhrad v okolí MŠ,
každodenný pohyb na čerstvom vzduchu prostredníctvom rôznych aktivít tak prispieva k uplatneniu

zdravého životného štýlu u detí. Súčasťou predškolského zariadenia je aj školský dvor, ktorý je
vybavený detskými preliezačkami a pieskoviskom.“ Materská škôlka G., tak vie plnohodnotne poskytnúť
plnohodnotný vzdelávací a výchovný proces, rovnako ako súkromná materská škôlka B. s výnimkou
sústavnej komunikácie v anglickom jazyku. Komunikácia v anglickom jazyku je však nadštandardné
doplnenie vyučovacieho procesu za príplatok, ktoré však väčšina detí na Slovenku v predškolskom veku
nemá. Maloletá môže rozvíjať svoju znalosť cudzieho jazyka buď súkromnými hodinami, prípadne po

nástupe na základnú školu. Inštitút neodkladného opatrenia má riešiť bezodkladnú úpravu pomerov,
ktorá je v danom prípade daná. Overenie daných skutočností môže súd overiť v konaní vo veci samej.
Vzhľadom na to, že bydlisko a škôlka maloletej je doposiaľ v Bratislave a tieto miesta v maloletej evokujú
traumu, stres a zlé podmienky, je potrebné, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z
vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nahradenie súhlasu otca s nástupom maloletej do materskej škôlky

G. je bezodkladné, a že takéto nahradenie súhlasu otca je v najlepšom záujme maloletej. Vzhľadom na
vyššieuvedenématkanavrhuje,abyodvolacísúdzmeniluzneseniesúdu prvejinštancietak,žeO.N.A.,
D.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou sa zakazuje.
Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s presťahovaním maloletej
do okresu Č.. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s podaním

prihlášky do štátnej materskej škôlky na adrese O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G.. Súd nahrádza súhlas
otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, ako zákonného zástupcu O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s nástupom maloletej
do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..

8. Proti uzneseniu v časti výroku o uložení otcovi povinnosti platiť výživné na maloletú podal otec

odvolanie z dôvodu, že nepracuje, nemá príjem a momentálne je práceneschopný od 9. mesiaca a jeho
práceneschopnosť naďalej trvá a nepoberá ani žiadnu dávku.

9. Matka podala k odvolaniu otca vyjadrenie a zároveň doplnila informácie o aktuálnom stave veci. Matka
uvádza, že pre pretrvávajúce psychosomatické ťažkosti maloletej absolvovala maloletá diagnostické

a psychologické vyšetrenie v Centre poradenstva a prevencie, Čadca. Matka vybrala toto zariadenie,
lebo jej ponúkli najskorší termín. V Bratislave nebolo možné zohnať termín v horizonte niekoľkých
mesiacov. Vyšetrenie v CPP Čadca prebiehalo počas 3 sedení a v neprítomnosti matky. Matka
poskytla psychologičke iba základné informácie o rodinnej situácii. Maloletá bola vyšetrená viacerými
diagnostickými metódami, vrátane rozhovoru s maloletou v neprítomnosti matky. Psychologička Centra

zisťuje,žemaloletásasícesprávaspontánne,komunikujeaspolupracuje,alejeemočnelabilná,pociťuje
úzkosť a výrazný strach z otca. Z diagnostických testov vyplynulo, že v myslení maloletej sú prítomné
obsahy agresivity a zranenia, maloletá trpí vysokou úrovňou traumatického stresu, má vysokú úroveň
vnútorného napätia a nadmernú aktiváciu nervového systému. Psychologička konštatuje podozrenie na
prítomnosť A. Z. A., ktorej odstránenie si vyžaduje psychoterapiu. A. Z. A. je vážna duševná porucha,

ktorá podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb vzniká ako odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu
(krátku alebo dlhotrvajúcu), mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé
utrpenie skoro každému človeku. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov
až mesiacov. Matka predložila k vyjadreniu predmetnú správu z diagnostického a psychologického
vyšetrenia maloletej zo dňa 31.01.2023. Vzhľadom na výsledky vyšetrenia centrum popri okamžitej

izolácii dieťaťa od násilníka odporučilo dohľad ÚPSVaR pri ochrane dieťaťa. Otec maloletej vo svojom
odvolaní uvádza, že je dlhodobo na PN. O tejto skutočnosti matka nemala vedomosť, avšak má za
to, že zdravotný stav otca nie je natoľko závažný, aby odôvodnil niekoľkomesačnú PN. Otec sa v
novembri 2022 domáhal stretnutia s maloletou, pričom za matkou a maloletou docestoval do G.. Ako
však matka uviedla v návrhu, otec je trestne stíhaný v dôsledku páchania drogovej trestnej činnosti,

pričom je možné, že je na PN, aby dosiahol odročenie hlavného pojednávania v trestnom konaní.
Otec mal mať v dvoch rôznych trestných konaniach hlavné pojednávania, pričom jedno z pojednávaní
bolo naplánované na Okresnom súde Bratislava I na 5 dní 03.10. - 07.10.2022, ktoré sa ale pre PN
neuskutočnili. Matka teda predpokladá, že skutočným dôvodom otcovej PN je práve snaha oddialiťskončenie trestných konaní v jeho veci. Otec jej v tomto duchu písal dňa 02.10.2022 aj SMS, ktorú
matka prikladá k vyjadreniu. Matka má vedomosť o vedených trestných konaniach na Okresnom súde
Bratislava II, na Okresnom súde Bratislava I a konanie je vedené určite aj na Okresnom súde Trnava

(resp. toho času na odvolacom Krajskom súde Trnava), avšak je možné, že tieto informácie matky
nie sú úplné. V minimálne jednom prípade (Krajský súd Trnava) prebieha odvolacie konanie, otec bol
teda pravdepodobne odsúdený. Matka má taktiež vedomosť, že otec je v rámci niektorého z trestných
konaní obvinený ako člen zločineckej alebo organizovanej skupiny. Matka nemá vedomosť o tom, aké
konkrétne trestné činy proti majetku mal súd na mysli pri argumentácii na str. 9 odôvodnenia, avšak

v tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že samotný fakt, že niektorý trestný čin je trestným činom proti
majetku neznamená, že nejde súčasne o skutok spáchaný v širšom rámci drogovej trestnej činnosti
(napríklad trestný čin legalizácia príjmu z trestnej činnosti). Bez ohľadu na charakter trestnej činnosti;
pokiaľ osoba/rodič je opakovane trestne stíhaná, čo de facto znamená, že opatrenia štátu smerujúce
k náprave jej správania sú neúčinné, takáto osoba nemôže byť dobrým, spôsobilým rodičom. Otec
bol vo väzbe takmer 3 roky, je teda stíhaný pre zločin, pretože len v takom prípade je možná dĺžka

väzby do 36 mesiacov (§ 76 ods. 6 Trestného poriadku). Otec bol v preventívnej väzbe, to znamená, že
existovalo dôvodné podozrenie, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Je zrejmé, že trestnú činnosť
otca nemožno hodnotiť ako nie nebezpečnú. Pre úplnosť uvádzame, že otec bol vo väzbe aj predtým,
v období od 13.11.2017 do 13.06.2018. Zo zadržania otca 01.07.2019 (vzatý do väzby 03.07.2019)
existuje aj televízna reportáž, ktorá je stále voľne dostupná na internetovej stránke H. M.. V reportáži je

otec označovaný ako XX F. F. A.., ktorý má byť organizátorom obchodu s drogami. V tento deň bol otec
vzatý do väzby, čo sa spomína aj v reportáži. O zadržaní otca v inej trestnej veci - z porušovania colných
predpisov v oblasti spotrebnej dane z tabaku ešte z roku 2017 je taktiež dodnes na K. dostupné video
o zadržaní otca Je síce právom dieťaťa na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a rovnako rodič má
právo na styk s dieťaťom, ale tieto práva nie sú samoúčelné. Ich zmyslom nie je uskutočnenie stretnutia

rodiča a dieťaťa bez obsahu. Zmyslom práva dieťaťa byť v kontakte s rodičom je uspokojovanie citových
a biologických potrieb dieťaťa, budovanie jeho identity, pocitu, že je súčasťou rodiny, pričom v prípade
dieťaťa útleho veku, je základnou biologickou potrebou pocit bezpečia. Rodič zasa v rámci styku s
dieťaťom realizuje svoje právo rozvíjať citové väzby s dieťaťom, na dieťa výchovne pôsobiť, vštepovať
mu svoje hodnoty, svoj svetonázor a pod. Zmyslom kontaktu rodiča a dieťaťa nie je ani to, aby si rodič

urobil s dieťaťa objekt napĺňania svojich citových potrieb. Otec maloletej však nič z uvedeného maloletej
poskytnúť nevie. Otec nielenže nie je pre maloletú bezpečnou osobou, a nie je ani schopný vštepovať
maloletej hodnoty (keď ich nerešpektuje ani vo svojom vlastnom živote), ale predstavuje ohrozenie
potrieb maloletej. Otec ani nie je osobou, ktorá by dokázala poskytovať maloletej pozitívnu citovú väzbu.
Matka má za to, že pokiaľ je otcovi vznesené obvinenie alebo podaná obžaloba vo veci závažnej

trestnej činnosti, je to dostatočný dôvod na zákaz styku otca s maloletou a rovnako na umožnenie
matky presťahovať maloletú do bezpečného prostredia, kde má matka oporu vo svojej rodine. Konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia, spis. zn.: 28P/192/2022 je konaním civilným, nie trestným a preto
nie je povinnosťou súdu vylúčiť z dokazovania informácie o trestnom stíhaní otca, pokiaľ vina otca
nie je potvrdená právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ pripustíme základný predpoklad, že orgány

činné v trestnom konaní postupujú v medziach zákona a obvinenie bolo otcovi vznesené na základe
skutočností zistených v trestnom konaní a následne na základe istej dôkaznej situácie bola proti otcovi
vznesená aj obžaloba, je trestnosť konania otca minimálne pravdepodobná. Súd sa má pritom v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia riadiť najvyššou zásadou - záujmom maloletého dieťaťa. Podľa
či. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom, nie jedným z rovnocenných

hľadísk. Záujem maloletého dieťaťa je teda nadradený ochrane otca maloletej z hľadiska rešpektovania
prezumpcienevinyaajprávuotcanastyksmaloletou.Páchanietrestnejčinnosti,ktoréniejeojedinelým,
ale v správaní otca sa opakuje, je závažnou skutočnosťou, ktorú je súd povinný brať do úvahy pri
posudzovaní rodičovských kompetencií otca a záujmu maloletého dieťaťa. Matka ďalej uvádza, že má
za to, že otec má v skutočnosti dostatok finančných prostriedkov, aby hradil výživné na maloletú aspoň

v nevyhnutnom rozsahu tak ako to určil súd, avšak oveľa dôležitejšie je pre ňu vytvorenie bezpečného
prostredia pre maloletú s tým, že maloletá nebude nútená do kontaktu s otcom. Matka sa vyjadrila
opätovne aj k vylovenému predpokladu súdom prvej inštancie, že zodpovedná matka by nevystavovala
dieťa spolužitiu s agresorom. Podľa matky ide o nepochopenie správania obete domáceho násilia a
druhotnú viktimizáciu matky. Matka uvádza, že je všeobecne známe, že obete domáceho násilia - ženy

partnerky alebo manželky, dokážu žiť s násilníkom celé roky, opakovane sa k nemu vracajú a opakovane
dokážu uveriť jeho prísľubom, že sa zmení. Z pohľadu iných osôb, ktoré nemajú osobnú skúsenosť
s domácim násilím, je možno ich konanie nepochopiteľné. Odísť od násilníka si vyžaduje obrovskú
vnútornú silu, pretože obeť musí byť schopná sa násilníkovi postaviť, Teda sa postaviť niekomu, kto obeťsystematicky celé roky zastrašuje, manipuluje a presviedča o tom, že je neschopná a sama si neporadí,
prípadne sa jej vyhráža (ako v tomto prípade), že ublíži jej alebo jej dieťaťu. V posudzovanom prípade
navyše matka maloletej vedela, že otec je skutočne nebezpečný človek, keďže vedela, že je proti nemu

vedené trestné konanie pre závažnú trestnú činnosť, zažila zatýkanie otca kukláčmi a aj jeho vzatie vo
väzby. Matka celé roky žila v strachu (resp. žije v ňom dodnes), že otec jedného dňa svoje vyhrážky
splní. Matka má na tieto obavy dôvod, lebo agresívne správanie otca voči nej sa postupom času zhoršuje
a otec matku už aj ohrozoval na zdraví a na živote (pridržiaval jej nožík pri krku, budil ju zo spánku,
bil ju). Matke chýba základný pocit bezpečia v a takej situácii je veľmi ťažké odísť. Súd teda de facto

požaduje, aby dlhodobo týraná žena, ktorá je navyše dlhodobo vystavená silnému stresu, ktorá sa bojí o
svoj život a je traumatizovaná, dokázala racionálne uvažovať, nepodliehať emóciám, bola schopná svoje
kroky (napríklad komunikáciu s úradmi, políciou, lekármi) racionálne plánovať s určitým cieľom, konať
podľa pokynov a zabezpečovať si o tom dôkazy. Väčšina obetí násilných trestných činov alebo obetí
domáceho násilia toho nie je schopná. Neznamená to však, že k násiliu nedošlo; konštatovanie o opaku
je skôr premietnutím osobných hodnotiacich úsudkov do rozhodnutia, než popisom objektívnej reality.

Matka neobnovila s otcom po jeho prepustení z väzby spoločnú domácnosť na dlhú dobu, nežila s ním
niekoľko mesiacov. Otca prepustili z väzby 28.06.2022, pričom matka mu poskytla útočisko vo svojom
byte, lebo otec nemal kam ísť. Keďže sa však násilie zo strany otca voči matke zhoršovalo a začalo
dochádzať aj k fyzickému útoku, matka už v tom čase začala hľadať spôsob, ako od agresora bezpečne
odísť. Násilie zo strany otca voči matke sa zintenzívnilo práve v tomto čase - po prepustení otca z väzby.

Matka 18.09.2022 s dcérou z matkinho bytu ušli a uchýlili sa k matkinej kamarátke. Do bytu sa matka
s maloletou vrátila potom, ako ho otec opustil. Matka následne, z SMS správ otca, ktoré jej začal písať
v novembri 2022 zistila, že otec ju musí sledovať, pretože jej písal veľmi detailné popisy o tom, kde
sa v istých časoch nachádzala. Matka si najprv myslela, že otec ju skutočne sleduje prostredníctvom
svojich známych, ale vzhľadom na to, že niektoré tvrdenia otca sa jej zdali nepravdepodobné (napríklad

to, že ju za jazdy v aute na bratislavskom moste uvidel otcov známy), si matka dala auto prezrieť v
autoservise, kde zistili, že v aute, v motorovej časti, je pripevnené zariadenie GPS, teda s technológiou
na sledovanie polohy auta. Maloletá je rovnako obeťou domáceho násilia, lebo bola násilného správania
sa otca voči matke svedkom a nemala pocit bezpečia. Ohrozenie bezpečia pritom negatívne ovplyvňuje
duševný, telesný a citový vývin dieťaťa, narušuje rozvoj jeho schopností a aj schopnosť vytvárať si

bezpečné vzťahy v blízkej rodine a v dospelosti s partnerom. Obeti domáceho násilia má byť poskytnutá
podpora a pomoc a nemá byť nútená do opakovaného kontaktu s násilníkom. Traumatizácia maloletej
je zrejmá z psychosomatických prejavov maloletej (pomočovanie). Súdu matka dňa 30.11.2022 zaslala
videonahrávku zo stretnutia maloletej s otcom dňa 29.11.2022, z ktorého je zrejmý obrovský strach
maloletej z otca. Z nahrávky je tiež zrejmé, že hoci dcéra kričí a plače, aby otec išiel preč, otec to

nerešpektuje a neodchádza. Hoci otec iba sedí v aute vonku pred domom a v bezprostrednom okolí
sú prítomné ďalšie blízke osoby maloletej, maloletá sa však aj napriek tomu necíti bezpečne. Maloletá
veľmi podobne, s hysterickým plačom a krikom, reagovala aj počas stretnutia s otcom dňa 16.11.2022
v Bratislave, kedy sa matka s maloletou v snahe vyhnúť sa otcovi, ktorý za nimi prišiel, išli do bytu
matkinej sestry, pani Ľ. H.. Pani H. počula maloletú kričať na ulici aj cez zavreté okná. V tejto súvislosti

matka poukazuje na konštatovanie súdu ohľadom nahrávok, ktoré matka pripojila k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd tu konštatuje, že nahrávky nie sú spôsobilým dôkazom, lebo nie je zrejmé,
čo predchádzalo spusteniu nahrávania, akú emočnú situáciu matka pred nahrávaním vytvorila, maloletá
sa vyjadruje iba k tomu, že nechce s otcom telefonovať, a pod. Na druhej strane je matke vyčítané, že
svoje tvrdenia nevie preukázať. V súkromí ťažko matka zabezpečí iný dôkaz ako nahrávku. Situácie,

ktoré sa dejú v rodine, vrátane násilia, sa takmer vždy dejú bez prítomnosti svedkov. Reálne tak nie je
možné zabezpečiť žiadny iný dôkaz. Predpoklad, že násilník sa k násiliu prizná, alebo že bude pravdivo
vypovedať o priebehu konfliktu, je veľmi nepravdepodobný. Matka má za to, že predložená nahrávka
je spôsobilým a presvedčivým dôkazom o strachu maloletej z otca. Bez ohľadu na to, čo predchádzalo
nahrávaniu, z nahrávky je zrejmé, že maloletá veľmi, až hystericky kričí a plače, prosí otca, aby ju nechal

a je z nej zrejmé aj to, že otec tieto prosby ignoruje. Povinnosťou súdu je zabezpečiť najlepší záujem
maloletej a to aj proti vôli a záujmom otca. Maloletej a aj matke maloletej, ako obetiam domáceho násilia
má byť zo strany štátu poskytnutá ochrana, podpora a pomoc a nemajú byť nútené do opakovaného
kontaktu s násilníkom. S izoláciou maloletej od otca/násilníka nemožno čakať do momentu, kým sa súd v
konaníoúpraverodičovskýchprávapovinnostíopakovanepresvedčí,žemaloletásaskutočneotcabojí,

lebovtomčasemôžemaťjejtraumaužtakérozmery,žemaloletásiponesiejejnásledkycelýživot.Nieje
úlohou súdu čakať s poskytnutím ochrany obeti do momentu, kým táto úplne prestane prežívať pozitívne
emócie, stane sa nekomunikatívnou a utiahnutou. Ochrana má mať preventívny charakter, jej cieľom má
byť predchádzanie vzniku väčšieho poškodenia vývinu dieťaťa. Ochrana poskytnutá po tom, ako bolaujma spôsobená, nemá väčší význam, maximálne poskytne obeti istý pocit zadosťučinenia, ale následky
traumy už neodstráni. V posudzovanom prípade ide o maloleté dieťa predškolského veku, pre ktoré je
jednou z najdôležitejších potrieb potreba bezpečia a s tým súvisiaca stabilita výchovného prostredia.

Bez základného pocitu bezpečia nemôže maloletá realizovať (či už vedome alebo nevedome) svoje
potreby tak, aby sa vyvíjala v súlade so zásadami najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Dieťa, ktoré
nevyrastá v bezpečnom prostredí, nemôže rozvíjať ani svoje schopnosti a vlohy, nedokáže si budovať
vzťahy s blízkymi osobami ani s rovesníkmi, nepociťuje voči svetu základnú dôveru. Pre maloletú
otec predstavuje osobu, ktorá ohrozuje jej bezpečie. Preto v danom prípade je potrebné dočasne, do

vykonania dokazovania vo veci, uprednostniť záujem maloletej na bezpečnom rodinnom prostredí pred
jej právom na kontakt s oboma rodičmi, aj pred právom otca na styk s maloletou.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať

dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné,
a odvolanie otca nedôvodné.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

15. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom
sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy
medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je
potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený

spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či
bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je
opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním
uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň

osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval
zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na
základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré

zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

17.Jenepochybné,žeúčelomneodkladnéhoopatreniajedočasneupraviťpomeryúčastníkov,čiužpred

začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a
tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právudefinitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.

18. Odvolací súd preštudovaním návrhu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení
sa s odvolaním matky a odvolaním otca dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie správne
rozhodolourčenívyživovacejpovinnosti,avšakzamietnutienávrhumatkyvostatnomžiadanomrozsahu
(okrem zastupovania a správy majetku) bolo nesprávne. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
matky je v celom rozsahu dôvodné a stotožňuje sa s argumentáciou matky uvedenou v odvolaní.

Odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých má slúžiť najmä
záujmu maloletého dieťaťa a je potrebné tam, kde bez rýchlej úpravy pomerov hrozí maloletému
ujma. V danom prípade je z predložených dôkazov matkou a to správ z lekárskych a psychologických
vyšetrení maloletej zrejmé, že u maloletej je diagnostikovaná A. Z. A., s tým, ž prežitá trauma súvisí
so skutočnosťou, že maloletá bola svedkom násilia voči blízkej osobe. Ako odporúčania sa v správe Y.
A. V. A. Č. R. W. XX.XX.XXXX uvádza bezodkladná izolácia od agresora, zabezpečenie pokojného a

bezpečného prostredia maloletej, zabezpečiť maloletej zaradenie do materskej školy mimo doterajšieho
miesta bydliska, odporúča sa aj psychoterapeutická a pedopsychiatrická starostlivosť. Odvolací súd
dospel k záveru na základe predložených dôkazov, že maloletej psychický stav, ochrana jej duševného
zdravia vyžaduje prijatie okamžitých opatrení zo strany súdu. Dôvodnosť nároku uplatneného v návrhu
je osvedčená pre účel neodkladnej úpravy. V danom prípade, kde sú vážne podozrenia z domáceho

násilia páchaného na matke a maloletej, je práve potrebné, kým nebude vykonané dokazovanie vo
veci samej, zabezpečiť ochranu maloletej a to aj zásahom, ktorý dočasne zamedzí kontakt otca s
maloletou. Je v prvom rade potrebné za takejto situácie chrániť zdravie maloletého dieťaťa, a nie právo
rodiča na kontakt s dieťaťom. Nepochybne z predložených lekárskych správ vyplýva, že maloletej stav
nie je dobrý, a je odporúčaná okamžitá zmena prostredia. Odvolací súd má za to, že je dôvodné

okamžite zasiahnuť, keď otec súhlas s presťahovaním maloletej nedal, aby tento súhlas nahradil súd
a to ihneď, nakoľko to vyžaduje zdravotný stav maloletej. Odvolací súd má za to, že sa nezasahuje
neprimeraným spôsobom do práv otca a je dôležité to, že práve správanie otca je dôsledkom tejto
nevyhnutnej úpravy. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
tak, že vyhovel návrhu matky aj v zamietnutej časti (okrem zastupovania a správy majetku). Odvolací

súd má jednoznačne za to, že takáto dočasná úprava je nevyhnutná na zabezpečenie ochrany zdravia
maloletej a poskytnutie stability a bezpečia. Odvolací súd však nevyhovel návrhu pokiaľ ide o určenie
že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená iba matka. Tu odvolací súd nevidí
bezodkladnú potrebu k takémuto určeniu, nakoľko matka v bežných veciach môže maloletú zastupovať
aj spravovať jej majetok samostatne, a len na nie bežné veci je potrebný súhlas oboch rodičov, ktorý

sa dá nahradiť v prípade nesúhlasu jedného z rodičov rozhodnutím súdu, a čo a týka nakladania s
majetkom nie v bežných veciach, tam sa na schválenie takéhoto úkonu vždy vyžaduje súhlas súdu. Teda
určenie, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má len matka je bez praktického významu.
Navyše odvolací súd poukazuje i na to, že v odvolacom návrhu matka už dané ani nežiada určiť.

19. Čo sa týka odvolania otca do uloženej mu povinnosti platiť výživné v rozsahu 150,-eur mesačne, tu
odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvody, pre ktoré otec podal odvolanie
považuje za irelevantné. Otec namieta, že je nezamestnaný, nemá finančné prostriedky a je toho času
dlhšie práceneschopný. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť
rodiča. Pri jej určení sa nevychádza len z reálneho príjmu rodiča, ale jeho možností a schopností. Otec

nepredložil k odvolaniu žiadne potvrdenie o práceneschopnosti a vzhľadom k prebiehajúcim trestným
konaniam sa javí práceneschopnosť otca ako účelová. Otec si svoju nezamestnanosť spôsobuje
sám, tak isto si sám spôsobil to, že nemá nárok ani na žiadne dávky v prípade nezamestnanosti, či
práceneschopnosti. Suma 150,- eur mesačne na dieťa vo veku maloletej je určite sumou, ktorú možno
považovať za nevyhnutnú. Len suma životného minima na nezaopatrené dieťa je určená zákonom toho

času na 107,03 eur a ak si sumu 150 eur vydelíme počtom dní v mesiaci dostaneme sumu 5 eur na deň.
Táto suma je zrejmé, že postačuje ledva na zabezpečenie vyváženej stravy maloletej. Treba prihliadnuť
i k tomu, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje v danom prípade len výlučne matka.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom

neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva a
povinnosti na nevyhnutnú dobu. Dané rozhodnutie ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, kde sa
bude rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Berúc do úvahy v prvom rade záujem maloletej
na ochrane jej zdravia a vychádzajúc z doposiaľ zisteného stavu veci, z výsledkov zdravotných vyšetrenímaloletej, je dôvodné dočasne obmedziť kontakt otca s maloletou, teda izolovať maloletú od agresora
a maloletej umožniť okamžite aby mohla zmeniť prostredie, čo vychádza z odporučení na základe jej
odborného vyšetrenia.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správne potvrdil, čo do výroku o výživnom (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a v zamietajúcej časti uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrhu matky aj v ostatnom žiadanom rozsahu, okrem zastupovania a
správy majetku maloletej, vyhovel (§ 388 CSP).

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.