Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205200126
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8205200126.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., o vymoženie 622,72
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k.

3Er/11/2005-23 zo dňa 20.04.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.

O odvolaní proti výroku o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vracia vec súdu 1. stupňa

na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
povinného.

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 28/05 vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil.

Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie

samostatným uznesením.

Rozhodnutie o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného právne odôvodnil podľa ust. §§ 37 ods. 1,
2 Exekučného poriadku a §§ 93; 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že
ustanovenie § 37 Exekučného poriadku vymedzuje, kto sú účastníkom exekučného konania.

Účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú
úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo je inštitútom, patriacim výlučne do
sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu
(žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V nesporovom, resp.

mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať,
nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konaniauž zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené- Z týchto dôvodov ustanovenie § 93
Občianskeho súdneho poriadku o vedľajšom účastníctve, vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 tohto zákona,
nie je na exekučné konanie aplikovateľné.

SúdprvéhostupňavhoreuvedenejsúvislostipoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRvovecisp.zn.
1Cdo/106/2008 a uviedol, že vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy, pričom
uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo vydané už za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v znení po 15.10.2008, na ktoré sa odvolávalo združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS vo svojom podaní zo dňa 19.08.2011.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že nakoľko napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom
konaní z dôvodov uvedených vyššie vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
oznámilo vstup do tohto exekučného konania, súd prvého stupňa postupoval v zmysle zásady, že o
každom relevantnom procesnom podaní v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia. Preto

rozhodol, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa.

Rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora odôvodnil súd prvého stupňa právne
podľa ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora nebolo možné vyhovieť a bol zamietnutý vzhľadom na skutočnosť, že postupujúc

podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. g) a 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa
právne podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 558 Občianskeho zákonníka,

§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 134 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že
notárska zápisnica je verejná listina podľa ust. § 134 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je bez
ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani
verejnou listinou, ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná
notárska zápisnica N 3018/2004, NZ 74592/2004 notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 10.10.2004,

ktorá je vo veci exekučným titulom, je neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého
bola spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený
predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné
splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou, ani spôsobilým exekučným
titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Notárska zápisnica je absolútne neplatná a ako

taká je nulitným aktom. Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné
viesť exekúciu proti povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť zastavená.
Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 200 ods. 2 a 251 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a proti výroku o nepripustení vstupu do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane povinného podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Prešov.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval
úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie

a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust.
§ 58 ods.1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou
vyššie označeného ustanovenia sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom

takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskejzápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje
verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2
Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych

pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a
zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich
nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejne moci ex offo povinne
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykoná činnosti smerujúce

k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje súlad so zákonom a dobrými mravmi),
uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží. Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil
vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak
notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

Poukazujúc na ust. § 43 ods. l Notárskeho poriadku, oprávnený namietal, že základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Podľa oprávneného z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí
dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje
rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie
žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a

v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č.514/2003 Z.z.). Ak
v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,
tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu,
a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a
aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,

ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi
vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava
dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností
je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Za porušenie základných práv a

slobôd je potrebné považovať také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté
s konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých
sa odráža kolízia ústavných princípov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS
331/09 z 11. novembra 2010). Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny

predpis spôsobom ústavne konformným. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez
časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je
možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný,

pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice), a
to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo
pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na
vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika

bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy
cestouzrušeniazápisnicedeiure,alebosadomáhaťnáhradyškody. Vzhľadomnato,žeplatnánotárska
zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten
dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej,

zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,
ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný

súdpostupompodľaust.§109ods.lpísm.b)O.s.p.prerušilkonanieapodalÚstavnémusúduSlovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods.
l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby
rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad,

ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným
súdom Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12

ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená
rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon
a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu č.1 k Dohovoru). Aj keď výkon a ochrana

jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred exekučným
súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho
iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §36, § 38 a § 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného
poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu

ochranu. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá
v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp.
nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Obe strany

v konaní sú oprávnené mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany a musia
mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne

postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v
ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho
návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie
konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné
považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom

posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom
nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením
zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne

z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na
zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o
tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobomtak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy
bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať
len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením

plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo,
napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy
o úvere.

Ďalej oprávnený namietal rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Co 7/2007 a nálezom

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 s tým, že nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej
zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje, ani výkladom túto
požiadavku nemožno doplniť do ust. § 41 ods.1 Exekučného poriadku. Či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom, a či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo
nie, súd už raz posudzoval a už o nej raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie
vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo
vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého
je prílohou. V tomto prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej

existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného
titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov v odvolaní uviedlo, že z uznesenia nevyplýva,
že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd
prvého stupňa rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z
ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie.

Združenie nesúhlasilo s názorom prvostupňového súdu, ž vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v
exekučnom konaní a tvrdilo, že takéto závery teórie, ale aj súdnej praxe by bolo možné bezvýhradne
akceptovať pred 15. októbrom 2008, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku,
vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. V súčasnosti sú podľa Združenia tieto závery aplikovateľné už

len na pôsobenie vedľajšieho účastníka, vystupujúceho v konaní podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do tohto zákona zavedená tzv. druhá skupina
subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. § 93 ods. 2. rozdiel
medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem
vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov

legitimizuje na vstup do konania samotný zákon, v konkrétnom prípade zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.Nastávanovásituácia,kedypohnútkavedľajšiehoúčastníkakvstupudokonanianevyplýva
zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom
konaní je výsledkom objektivizovanej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne
princípy. Nová situácia je aj v tom, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach

oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových subjektov azda k najmasovejšiemu plošnému
porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za asistencie súdov. Napriek ustálenej judikatúre
Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, ale aj súdov nižších stupňov, exekučné
súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, vydávaných
pri neplatne uzavretých rozhodcovských doložkách, prípadne na podklade notárskych zápisníc, ako

nespôsobilých exekučných titulov. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, lebo ožívajú
inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné - § 45
zákona o rozhodcovskom konaní). V exekučných veciach má súd postupovať z úradnej povinnosti v
prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť, tak, ako je to v prípade rozhodnutia
o zastavení exekúcie. Je otázne, prečo exekučný súd až teraz, po dlhom časovom období od začatia

exekúcie a až po návrhu vedľajšieho účastníka na zastavenie exekúcie, túto vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Návrh Združenia na zastavenie exekúcie bol vecný, podnetný a súd sa nemôže
tváriť, ako keby vôbec neexistoval. Ide o návrh účastníka konania, pretože za takýto návrh sa rozhodne
musí považovať aj návrh vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v záujme hlavného intervienta. Vstupvedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiadúci. Ak by
mal súd napriek týmto argumentom pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom
konaní na ochranu spotrebiteľa, navrhuje Združenie toto konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)

Občianskeho súdneho poriadku prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, znenie
ktorej Združenie predloží na výzvu súdu.

Na základe uvedeného Združenie žiadalo, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného čo do výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastaveniu exekúcie nie je dôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu
oprávneného proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo odvolanie

oprávneného predložené odvolaciemu súdu bezdôvodne. Odvolanie Združenia je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 04.01.2005 u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola
Mihala návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Jarmily
Kováčovej, notára so sídlom v Partizánskom, č. N 3018/2004, NZ 74592/2004 zo dňa 10.10.2004.

Exekučný súd poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 10.02.2005 súdneho exekútora Ing. JUDr.
Karola Mihala so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hraničná 2.

Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 30.03.2004 Zmluvu o úvere č. 8051364,
súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 10.10.2004 bola pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou
spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, na základe plnej
moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 22
653,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 02.05.2004
do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov

právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný prostredníctvom Mgr. Tomáša
Kušnírauznaluvedenýdlhvplnomrozsahu,čodozákladuajdovýškyuvedenejpohľadávky.Mgr.Tomáš
Kušnír mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici
vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 19.10.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím
notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že dvojstranný
právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny
dlh ešte neexistoval.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra, V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé,
že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala
meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a

už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje
základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude
jednoznačne hájiť záujem povinného.

Inštitútuznaniazáväzkujejednýmzprávnychprostriedkovzabezpečeniazáväzku.Zákonakopodstatnú

náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje.
Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri
takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním
záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresujeveriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania

existoval (trval). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať,
ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa ustanovenia §
574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal
práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka; t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval

dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a
taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že uznanie dlhu ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej
moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a

preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej

veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

Právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súde vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie
exekúcie, je Notárska zápisnica N 3018/2004, NZ 74592/2004, napísaná notárom JUDr. Jarmilou
Kováčovou dňa 10.10.2004. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný
titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou. Tento prejav
vôle povinnej osoby, teda dlžníka, v tomto konaní povinného, robí z notárskej zápisnice právny titul
spôsobilý na exekúciu.

Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva,

že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby,

právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v
prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o

uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri
zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu

zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinného.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje,
že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohtonávrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým
je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Skutočnosť,žeexekučnýsúdjeoprávnenýskúmať,čisúsplnenépredpokladyexekúcievkaždomštádiu

exekučnéhokonania,vyplývaajzuzneseniaÚstavnéhosúduSRz9.12.2010,sp.zn.II.ÚS545/2010-15
(porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky
vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010, v ktorých ústavný súd uvádza: „Ústavný súd aj v
tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v
súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane.

Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom
zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom
znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom

viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie
tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez
toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom
znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm.

b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že
právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v
rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich

sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli
alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“ ; tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a
dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť
oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním
zásadyrovnostizbraníažekoncepciaspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňaajprávonakontradiktórne

konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťpredložiťdôkazyaoboznámiťsasovšetkýmipredloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, odvolací súd
konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako
procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho

súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie,
z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie,
z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie
exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného
konania (oprávneného a povinného).

Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby rozhodovanie podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. bolo rozdelené do dvoch štádií. Ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, inývýsledok ako zastavenie exekúcie nie je možný. Nemožno vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a pritom
zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň
vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez

jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným
postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto
uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Dňa 09.08.2012 doručil oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu prvého stupňa
návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu.

V predmetnom podaní oprávnený žiadal, aby súd na základe ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru európskej únie sa na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť,
predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm.

c) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva
Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou
je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie

medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a jeho
zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj
otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali
z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda
nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia
v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné
predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným

titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p.

Vo vzťahu k odvolaniu Združenia odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení
(ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Z citovaného ustanovenia 251 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že ak Exekučný poriadok, ako osobitný predpis,

otázku vedľajšieho účastníctva neupravuje, je potrebné vychádzať zo všeobecného predpisu, a to z
Občianskeho súdneho poriadku.

Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že účasť právnickej osoby, ktorá je zameraná na ochranu
práv podľa osobitného predpisu (v tomto prípade spotrebiteľa), nevyžaduje právny záujem na výsledku

konania tak, ako sa to vyžaduje v prípade iného vedľajšieho účastníka podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p.

Správnosť tohto záveru vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k ust. § 93 ods. 2 O.s.p.: ,,Navrhovaná
právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v
niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,

osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna
úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy
je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých
by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebopredmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane
navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné
preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych

organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu
spotrebiteľov a podobne“.

Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť ani s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie
účastníctvo je prípustné iba v sporovom konaní a je inštitútom základného konania.

Aj v rámci exekučného konania sa má zabezpečiť spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov. Účastníkom exekučného konania je aj povinný a aj tomuto je potrebné zabezpečiť ochranu
jeho práv.

Z novely Občianskeho súdneho poriadku, vykonanej zák. č. 384/2008 Z. z. nepochybne vyplýva, že

zákonodarca reagoval na aktuálny vznik a vývoj určitých spoločensko - právnych vzťahov. V prípade
zavedenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. priamo z citovanej dôvodovej správy vyplýva, že cieľom
zavedenia možnosti právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana určitých práv (podľa
osobitného zákona), vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, je ochrana účastníka konania. V
prípade, ak ide o spotrebiteľa, tak vedľajšie účastníctvo právnickej osoby bude sledovať ochranu

účastníka spotrebiteľa.

Z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, že by bol inštitút vedľajšieho účastníctva v exekučnom
konaní neprípustný a práve logickým výkladom príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(ako všeobecného predpisu) je potrebné dospieť k záveru, že hoc aj nejde o sporové konanie (pokiaľ

prvostupňový súd argumentoval, že inštitút vedľajšieho účastníctva je prípustný len v sporovom konaní),
aj v exekučnom konaní, vzhľadom na rôzne okolnosti, môžu sa uplatňovať inštitúty základného konania.

K uvedenému odvolací súd dopĺňa:

Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že k vstupu vedľajšieho účastníka do konania môže dôjsť
buď z jeho vlastnej iniciatívy, alebo na výzvu niektorého účastníka, vykonanú prostredníctvom súdu.
Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa teda súd zaoberá až potom, čo účastník namietne
neprípustnosť takéhoto postupu.

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol o neprípustnosti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Prešov, ako vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného bez toho, aby
jeho vstup namietali účastníci konania.

Na základe uvedeného neboli splnené zákonné podmienky na to, aby o oznámení Združenia o vstupe

do konania prvostupňový súd rozhodoval.

Preto odvolací súd uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania podľa ust. §
221 ods. 1 písm. e) a i) O.s.p. zrušil.

Keďže oprávnený v odvolaní uviedol, že ho napáda v celosti, odvolací súd sa zaoberal odvolaním
oprávneného aj vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Vo vzťahu k tomuto výroku odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v
konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo

justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 44 výslovne nestanovuje to, že odvolanie je prípustné

aj proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora, a preto v zmysle
citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti výroku uznesenia, ktorým súd návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol, nie je prípustné.

Rozhodnutie v predmetnej veci vydal vyšší súdny úradník a ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa. Preto sa podaním odvolania napadnuté uznesenie zrušilo zo zákona a vo veci

musí opätovne rozhodnúť sudca.

Pretože v predmetnej veci podaním odvolania nenastal devolutívny účinok odvolania, ale odvolaním
napadnutý výrok uznesenia sa zo zákona zrušil, odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa
na postup podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.