Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010877
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7112010877.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Miroslava Baňackého, v trestnej veci proti obžalovanému I. C. a spol.,
pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/57/2012 zo dňa 14. 9.
2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 18. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu u všetkých obžalovaných.

Obžalovanému U. F., nar. XX. 7. XXXX vo Q. nad
S., trvale bytom M.
nad S., ul. X. č. XX,
súkromný podnikateľ

u k l a d á

podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu, člena dozorného orgánu vedúceho organizačnej zložky podniku, zahraničnej osoby alebo
prokuristu na dobu 2 (dvoch) rokov.

Obžalovanému H. F., nar. XX. 8. XXXX v X.,

trvale bytom M. nad
S., ul. X. č. XX,
súkromný podnikateľ

u k l a d á

podľa § 277 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Obžalovanému X. Q., nar. XX. 6. XXXX v W.,

trvale bytom O. č. XX,
súkromný podnikateľ

u k l a d á

podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Obžalovanému E. O., nar. XX. 8. XXXX v O., trvale

bytom O., ul. F. č. XX
súkromný podnikateľ

u k l a d á

podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr . zák. a článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovanému F. P., nar. 6. 5. XXXX v O., trvale
bytom O., ul. N. č. 8,
prechodne O., M. č. XX
u pána S., súkromný podnikateľ

u k l a d á

podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 41
ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudok Okresného
súdu Košice I sp. zn. 6T/12/2021 zo dňa 4. 8. 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciachsp. zn. 8To/71/2021 zo dňa 1. marca 2022, ktorým mu bol uložený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť, aby počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia splatil dlžné výživné k rukám matky L. L., nar. 5. 4. XXXX, vo veci Okresného súdu Košice
I sp. zn. 6T/12/2021.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k obžalovanému I. C. v rozsahu zrušenia vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. P. a odvolanie prokurátora vo vzťahu k
obžalovanému U.i F.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 8T/57/2012 zo dňa 14. 9. 2021 uznal obžalovaných I. C. v
bodoch 1- 21/ rozsudku, U. F. v bodoch 2-21/ rozsudku a obžalovaného X. Q. v bodoch 14- 21/ rozsudku
vinnými zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ (s poukazom na § 138

písm. i), ods. 4 Tr. zák., obžalovaného H. F. v bodoch 2/ a 3/ rozsudku zo zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 3 Tr. zák. a obžalovaného
E. O. a F. P. v bode 1/ rozsudku
zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a (s poukazom na
§ 138 písm. i) písm. b/ Tr. zák. pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, že

obž. I. C. ako konateľ spol. L., s. r. o. so sídlom v O.-Q., ul.
J. XX, G. : XX XXX XXX (ďalej iba L., s. r. o.) ako hlavný predstaviteľ
organizovanej skupiny pozostávajúcej najmenej z 9 osôb, ktorej niektorí

členovia sú stíhaní v samostatnom vylúčenom konaní, spolčenej za účelom
čerpania nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, pôsobiacej v Košickom
kraji ale aj inde na celom území Slovenskej republiky, Maďarskej republiky a
Českej republiky, najneskôr od začiatku roku 2005 vytvoril sieť fiktívne
vzájomne obchodujúcich spoločností a po dohode rôznych členov skupiny za

spoločnosť L., s. r. o. sám, resp. prostredníctvom svojej zamestnankyne
spoločnosti L., s. r. o. U. W. a ďalších, zabezpečoval vyhotovovanie fiktívnych účtovných
dokladov, a to najmä došlých a vyšlých
faktúr, dodacích listov, medzinárodných nákladných listov (CMR), zmlúv,
príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a prevodov finančných

prostriedkov na rôzne bankové účty za účelom predstierania obchodovania s rôznymi komoditami,
najmä hutníckym materiálom a PET formami, dal tieto
fiktívne doklady zaúčtovať do účtovníctiev odberateľských spoločností vo
vytvorenej sieti spoločností ďalších členov organizovanej skupiny, pričom

obž. U. F. ako fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod obchodným menom „U. F. - L.“,
s miestom podnikania M. nad S., ul. O. XX/XX, G. XXX XX XXX (ďalej iba U.
F. - L.) ako ďalší člen organizovanej skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny dal zaúčtovať do
vlastného účtovníctva fiktívne faktúry spoločnosti L., s. r. o. a tiež sprostredkovával a zabezpečovaldodávanie fiktívnych faktúr od spoločnosti L., š. r. o. do spoločností T. S., s. r. o., so sídlom L., ul. T.
XX, G. : XX XXX XXX (ďalej iba T. S., s. r. o.), Y., s. r. o., so sídlom M. nad S.,
ul. O. XX (ďalej iba Y., s. r. o.), H. X., s. r. o., so sídlom

L., ul. T. XX, G.: XX XXX XXX (ďalej len H. X., s. r. o.), P. GS, s. r. o., so sídlom O. XX, okr. L., G. :
XX XXX XXX
(teraz P. s. r. o., so sídlom L., ul. T. XX/XX - ďalej len
P., s. r. o.) a pre fyzickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom Q. O. - O. s miestom podnikania

X., ul. D. P. XXX/XX, G. : XX XXX XXX (ďalej iba Q. O. - O.), neoprávnene si uplatňoval nadmerný
odpočet dane z
pridanej hodnoty, ďalej vystavoval fiktívne vyšlé faktúry na predaj neexistujúceho tovaru do spoločností
sídliacich v Maďarsku a

obž. H. F. ako konateľ spoločnosti Y., s. r. o. ako ďalší

člen organizovanej skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny dal zaúčtovať
do účtovníctva spoločnosti Y., s. r. o. fiktívne faktúry od spoločnosti L.,
s. r. o. a uplatnil neoprávnené vratky nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a vystavoval fiktívne
vyšlé faktúry na predaj neexistujúceho tovaru zo
spoločnosti Y., s. r. o. do spoločností sídliacich v Maďarsku a zástupca spoločnosti T. S., s. r. o. a H.

X., s. r. o. ako ďalší člen organizovanej skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny dal zaúčtovať do
účtovníctva spoločnosti T. S., s. r. o. a H. X., s. r. o. fiktívne faktúry spoločnosti L., s. r. o. a uplatnil si
neoprávnené vratky, nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a vystavoval fiktívne vyšlé faktúry
na predaj neexistujúceho tovaru zo spoločností T. S., s. r. o. a H. X., s. r. o. do spoločností
sídliacich v Maďarsku a

obž. X. Q. ako konateľ spoločnosti F., s. r. o. ako ďalší
člen organizovanej skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny dal zaúčtovať
do účtovníctva spoločnosti F., s. r. o. fiktívne faktúry od spoločnosti
L., s. r. o. a uplatnil si neoprávnené vratky nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a vystavoval

fiktívne vyšlé faktúry na predaj neexistujúceho
tovaru zo spoločnosti P., s. r. o. do spoločností sídliacich v Maďarsku
a zástupkyňa fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným menom Z. ako ďalšia členka organizovanej
skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny dala zaúčtovať do vlastného účtovníctva fiktívne faktúry
od spoločnosti L., s. r. o. a neoprávnene si uplatnila vratku nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

a vystavovala fiktívne vyšlé faktúry na predaj
neexistujúceho tovaru do spoločností sídliacich v Maďarsku a

obž. E. O. konateľ spoločnosti O. S., s. r. o., so sídlom
O., ul. U. trieda č. XX, G. : XX XXX XXX (ďalej iba O. S., s. r.

o.), ako ďalší člen organizovanej skupiny po vzájomnej dohode s ďalšími členmi
organizovanej skupiny I. C. a obv. F. P. zaúčtoval do
svojho účtovníctva fiktívnu faktúru spoločnosti L., s. r. o., ktorú následne
zaúčtoval vo svojom účtovníctve

obž. F. P. splnomocnenec spoločnosti M.. s. r. o., so sídlom
O., ul. X. 5, G. : XX XXX XXX (ďalej iba M., s. r. o.) a následne si neoprávnene uplatnil vratku
nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty a vystavil fiktívnu vyšlú faktúru na predaj neexistujúceho tovaru pre
ďalšieho odberateľa LF G.. s. r. o., so sídlom L. XXXX, S.,

G. : XX XXX XXX (ďalej iba LF G., s. r. o.).

E.. I. C. riadil, koordinoval a zabezpečoval vytváranie fiktívnych obchodných reťazcov aj tým, že
zabezpečoval fiktívnych dodávateľov B. IT, s. r. o. so sídlom D. č. XX, W. Bystrica (ďalej iba B. IT, s.
r. o.) a L. CZ, s. r. o. so sídlom W. XX, P., F. (ďalej iba L. CZ, s. r. o.) a aj zahraničných odberateľov I. S.

O.., F. u.XX, XXX XX O., P. (ďalej iba I. S. O..), L. O. XXXX O.., F. u.5, W. Maďarsko (ďalej iba L. O. XXXX
O..), U. S. O.., O. u. X.X. em. XX, W., Maďarsko (ďalej iba U. S. Kft.), C. S. Kft., X. P. u. XX, Maďarsko
(ďalej iba C. S. Kft.), U. K. Kft., F. XX-XX, XXX 00 O., Maďarsko (ďalej iba U. K. Kft.), pričom zadovážil
fiktívneprepravnédokladyazabezpečovalpotvrdeniafiktívnychvyšlýchfaktúr,pričomjednotlivíčlenoviaorganizovanej skupiny potvrdzovali uskutočnenie zdaniteľných plnení za účelom vylákania nadmerných
odpočtov dane z pridanej hodnoty, pričom organizovanou skupinou spáchali skutky konkrétne tak, že

1. obžalovaní I. C., E. O. a F. P.

dňa 26. 5. 2006 na Daňovom úrade Košice I, ul. Garbiarska č. 1 v Košiciach za
daňový subjekt M., s. r. o. podal splnomocnenec F. P. daňové
priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2006, na podklade ktorého si

neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 211.050,- Sk, kde na
vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavenú faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 21. 4. 2006
spoločnosťou O. S., s. r. o. ako dodávateľom pre M., s. r. o. ako odberateľa, ktorej predmetom bola
predstieraná kúpa stavebného stroja I. v obchodnom reťazci spoločností a ďalších súvisiacich fiktívnych
dodávateľských a odberateľských účtovných dokladov spoločností B. IT, s.r.o. - L., s. r. o. - O. S., s.
r. o. - M., s. r. o. - LF G., s. r. o., ktoré za spoločnosť M., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať obv. E. O. a

za spoločnosť L., s. r. o. dal vyhotoviť a dal zaúčtovať obv. I. C. kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

2. obžalovaní I. C., U. F. a H. F.

dňa 25. 1. 2007 na Daňovom úrade Vranov nad Topľou, Námestie slobody 968 vo Vranove nad Topľou
za daňový subjekt Y., s. r. o. podal konateľ H. F. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
1.023.271,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry, vystavené spoločnosťou T. S., s.

r. o. ako dodávateľom pre Y., s. r. o. ako odberateľa fiktívne faktúry číslo (ďalej len
f. č.) 66/10/06 zo 14. 10. 2006, f. č. 67/10/06 z 18. 10. 2006, f. č. 68/10/06 z 20.
10. 2006, f. č. 110/12/06 z 28. 12. 2006, f. č. 111/12/06 z 28. 12. 2006, f. č. 112/12/06 z 29. 12. 2006
a f. č. 113/12/06 z 29. 12. 2006, ktorých predmetom
bola predstieraná dodávka bezšvových rúr v predstieranom obchodnom reťazci

spoločností aj s ďalšími súvisiacimi fiktívnymi účtovnými dokladmi spoločností
L., s. r. o. - T. S., s. r. o. - Y., s. r. o. - I. S. Kft., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L. s.
r. o. obv. I. C. a
prostredníctvom U. F. za spoločnosť T. S., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti T. S.,
s. r. o. a za spoločnosť Y., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať H. F., kde

nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou
kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

3. obžalovaní I. C., U. F. a H. F.

dňa 26. 2. 2007 na Daňovom úrade Vranov nad Topľou, Námestie slobody 968
vo Vranove nad Topľou za daňový subjekt Y., s. r. o. podal konateľ H. F. daňové priznanie na DPH za
zdaňovacie obdobie január 2007, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH
vo výške 451.289,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou T. S., s. r. o.
ako dodávateľom pre Y., s. r. o. ako odberateľa, f. č. 2007/032, 2007/33, 2007/34 zo dňa 31. 1. 2007,

ktorej predmetom bola dodávka bezšvových rúr v predstieranom obchodnom reťazci spoločností L., s. r.
o. - T., s. r. o. - Y., s. r. o. - I. S. O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a
prostredníctvom U. F. za spoločnosť T. S., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti T. S., s.
r. o. a za spoločnosť Y., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať H. F., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

4. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 25. 1. 2007 na Daňovom úrade Vranove nad Topľou, Námestie slobody 968
vo Vranove nad Topľou za daňový subjekt U. F. - L. podal U.

F. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006,
na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 1.576.607,20 Sk, kde na
vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre U. F. - L.ako odberateľa f. č. XXXXXX zo dňa 1.11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 1.11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa
2. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 2. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa
3. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 3.11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 6. 11. 2006, f. č.

XXXXXX zo dňa 27. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 27. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo
dňa 29. 12. 2006, ktorých predmetom bola predstieraná dodávka F. foriem v
predstieranom reťazci spoločností aj s ďalšími súvisiacimi fiktívnymi účtovnými
dokladmi spoločností L., s. r. o. - U. F.-L. - L. O. XXXX O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť
L., s. r. o. obv. I. C. a za podnikateľský subjekt U. F. - L. vyhotovil a dal zaúčtovať U. F., kde nadmerný

odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho
nároku,

5. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 26. 2. 2007 na Daňovom úrade Vranov nad Topľou, Námestie slobody 968

vo Vranove nad Topľou za daňový subjekt U. F. - L. podal U. F. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2007, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
1.194.043,70 Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako
dodávateľom pre U. F. - L. ako odberateľa f. č. XXXXXX zo dňa 12. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa
12. 1. 2007, f. č.

XXXXXX zo dňa 15. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa 15. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa
16. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa 17. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa 18. 1. 2007,
ktorých predmetom bola predstieraná dodávka PET foriem v obchodnom reťazci
spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s.r.o. - U. F.-L.
- L. O. XXXX O.. a v obchodnom reťazci spoločností L. CZ, s. r. o. - L., s. r. o. - U. F.-L. - L. XXXX

O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a za podnikateľský subjekt U.
F. - L. vyhotovil a dal zaúčtovať U. F., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad
vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

6. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 27. 12. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt T. S., s. r. o. podal zástupca spoločnosti T. S., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie
obdobie november 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
2.392.209,40 Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako

dodávateľom pre ako odberateľa T. S., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 6. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 10.
11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 15. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 20. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 24.
11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 27. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 29. 11. 2006, ktorých predmetom bola
predstieraná dodávka bezšvových rúr a zvitkov valcovaných za tepla, v obchodnom reťazci spoločností
ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - T. S., s. r. o. - I. S., O.., ktoré

zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť T.
S., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti T. S., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol
vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

7. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 25. 1. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt.
T. S., s. r. o podal zástupca spoločnosti T. S., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
1.446.785,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako

dodávateľomprejakoodberateľaT.S.,s.r.o.,f.č.XXXXXXzodňa22.12.2006,f.č.XXXXXXzodňa27.
12. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 27. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 29. 12. 2006, ktorých predmetom bola
predstieraná dodávka bezšvových rúr a zvitkov valcovaných za tepla v obchodnom reťazci spoločností
ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - T. S., s. r. o. - I. S., O.., ktoré
zabezpečiladalzaúčtovať za spoločnosť L., s.r.o.obv.I.C.aprostredníctvomU.F.zaspoločnosť

T. S., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti T. S., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol
vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

8. obžalovaní I. C. a U. F.dňa 26. 2. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
T. S., s. r. o. podal zástupca spoločnosti T. S., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie

január 2007, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 616.397,-
Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre
ako odberateľa T. S., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 30. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa 31. 1. 2007, ktorých
predmetom bola predstieraná dodávka zvitkov valcovaných za tepla v obchodnom reťazci spoločností
ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - T. S., s. r. o. - I. S., O.., ktoré

zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť
T. S., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti T. S., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol
vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

9. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 25. 10. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
H. X., s. r. o. podal zástupca spoločnosti H. X., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie
obdobie september 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo
výške 518.890,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavenú faktúru spoločnosťou L., s. r. o. ako
dodávateľom pre ako odberateľa H. X., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 22. 9. 2006, ktorej predmetom

bola predstieraná dodávka bezšvových rúr v obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších fiktívnych
účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - H. X., s. r. o. - I. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať
za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť H. X., s. r. o. vyhotovil a dal
zaúčtovať zástupca spoločnosti H. X., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový
úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

10. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 27. 11. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo
Svidníku za daňový subjekt H. X., s. r. o. podal zástupca spoločnosti H. X., s. r. o. daňové priznanie

na DPH za zdaňovacie obdobie október 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný
odpočet DPH vo výške 1.313.972,60 Sk, kde na vstupe si zaúčtoval vystavené faktúry spoločnosťou L.,
s. r. o. ako dodávateľom pre ako odberateľa H. X., s. r.
o., f. č. XXXXXX zo dňa 20. 10. 2006 , f. č. XXXXXX zo dňa 22. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 25.
10. 2006, f. č. 060253 zo dňa 25. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 27. 10. 2006, f. č. 060255 zo dňa

29. 10. 2006, ktorých predmetom bola predstieraná dodávka brzdových doštičiek a brzdových bubnov v
obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - H. s.
r. o. - I. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U.
F. za spoločnosť H. X., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti H. X., s. r. o., kde nadmerný
odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový. úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho

nároku,

11. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 27. 12. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
H. X., s. r. o. podal zástupca spoločnosti H. X. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie
november 2006,
na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
662.768,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne faktúry spoločnosťou L., s. r.

o. ako dodávateľom pre ako odberateľa H. X., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa
21. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 24. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 29. 11. 2006,
f. č. XXXXXX zo dňa 29. 11. 2006,f. č. XXXXXX zo dňa 29. 11. 2006, f. č. XXXXXX
zo dňa 30. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 30. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 30. 11.
2006, ktorých predmetom bola predstieraná dodávka bezšvových rúr v obchodnom reťazci

spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - H. X., s. r. o. - I. S., O..,
ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť
H. X., s. r. o. vyhotovil a
dal zaúčtovať zástupca spoločnosti H. X., s. r. o., kde nadmerný odpočetnebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

12. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 25. 1. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt H. X., s. r. o. podal zástupca spoločnosti H. X., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2006, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo
výške 790.360,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako

dodávateľom pre ako odberateľa H. X., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 27. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo
dňa 29. 12. 2006, ktorých predmetom bola predstieraná dodávka bezšvových rúr v obchodnom reťazci
spoločnosti ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločnosti L., s. r. o. - H. X., s. r. o. - I. S., O..,
ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť
H. X., s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti H. X., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol
vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

13. obžalovaní I. C. a U. F.

dňa 26. 2. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt H. X., s. r. o. podal zástupca spoločnosti H. X., s. r. o. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie

obdobie január 2007, na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
1.562.083,- Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavenú faktúru spoločnosťou L., s. r. o. ako
dodávateľom pre ako odberateľa H. X., s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 19. 1. 2007, ktorej predmetom
bola predstieraná dodávka náplní do tlačiarní v obchodnom reťazci spoločnosti ako aj ďalších fiktívnych
účtovných dokladov spoločností L. CZ, s. r. o. - L., s. r. o. - H. X., s. r. o. - U. S., O.., ktoré zabezpečil

a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť H. X., s. r. o.
vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti H. X., s. r. o., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

14. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.
dňa 25. 1. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
Q. O.-O. podala zástupkyňa
spoločnosti O. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2006, na podklade ktorého
si neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 412.583,50 Sk, kde na vstupe si zaúčtovala

fiktívne vystavenú faktúru spoločnosťou P. GS, s. r. o. ako dodávateľom pre ako odberateľa Q. O.-O.,
f. č. XXXXX zo dňa 15. 12. 2006, ktorej predmetom bola predstieraná dodávka sanitárnej techniky v
obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. -
P. GS, s. r. o. - Q. O.-O. - C. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I.
C. a prostredníctvom U. F. za podnikateľský subjekt Q. O.-O. vyhotovila a dala zaúčtovať zástupkyňa

podnikateľského subjektu Q. O.-O., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho
nároku,

15. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.

dňa 26. 2. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
Q. O.-O. podala zástupkyňa
spoločnosti O. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2007, na podklade ktorého si
neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 405.898,90 Sk, kde na vstupe si zaúčtovala

fiktívne vystavenú faktúru spoločnosťou P. GS, s. r. o. ako dodávateľom pre ako odberateľa Q. O.-O.,
f. č. XXXXXX zo dňa 27. 1. 2007, ktorej predmetom
bola predstieraná dodávka náplní do tlačiarne v obchodnom reťazci spoločností
ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - Q. O.-O. - U. K.,
O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za

podnikateľský subjekt Q. O.-O. vyhotovila a dala zaúčtovať zástupkyňa podnikateľského subjektu Q.
O.-O. za spoločnosť Q. O.- O. vyhotovil a dal zaúčtovať zástupca spoločnosti O., kde nadmerný
odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou
zistil neoprávnenosť jeho nároku,16. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.

dňa 6. 11. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt P. GS, s. r. o. podal X. Q. dodatočné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie
III. štvrťrok 2006,
na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
606.977,60 Sk, kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r.

o. ako dodávateľom pre ako odberateľa P., s.r.o., f. č. XXXXXX zo dňa 10. 8. 2006, f. č.
XXXXXX zo dňa 22. 9. 2006, ktorých
predmetom bola predstieraná dodávka plechov valcovaných za studená v obchodnom reťazci
spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov
spoločností L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - I. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L.,
s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil

a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou
daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho
nároku,

17. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.

dňa 27. 11. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
P. GS, s. r. o. podal X. Q. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2006, na podklade
ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 1.883.058,50 Sk, kde
na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre

ako odberateľa P. GS, s.r.o., f. č. XXXXXX zo dňa 16. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 16. 10.
2006, f. č. XXXXXX zo dňa 16. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 16. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 18.
10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 20. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 20. 10.
2006, f. č. XXXXXX zo dňa 23. 10. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 23. 10. 2006, ktorých
predmetom bola predstieraná dodávka PET foriem v obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších

fiktívnych účtovných dokladov spoločností L.,
s. r. o. - L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - L. O. XXXX O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L.,
s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil
a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou
daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho

nároku,

18. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.

dňa 27. 12. 2006 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový

subjekt P. GS, s. r. o. podal X. Q. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2006,
na podklade
ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 1.767.596,60 Sk, kde
na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre
ako odberateľa MES. GS, s.r.o., f. č. XXXXXX zo dňa 24. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa

24. 11. 2006, f. č.
XXXXXX zo dňa 27. 11. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 30. 11. 2006, ktorých predmetom bola
predstieraná dodávka plechov v obchodnom reťazci spoločností
ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - I. S., O.., ktoré
zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za

spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

19. obžalovaní I. C.. U. F. a X. Q.

dňa 23. 1. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt P. GS, s. r. o. podal X. Štefánik daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie december
2006, na podkladektorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 720.635,- Sk, kde na vstupe si
zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L. s. r. o.
ako dodávateľom pre ako odberateľa P. GS, s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa

28. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 29. 12. 2006, f. č. XXXXXX zo dňa 29. 12. 2006,
ktorých predmetom bola predstieraná dodávka plechov v obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších
fiktívnych účtovných dokladov spoločností L., s. r.
o. - P. GS, s. r. o. - I. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C.
a prostredníctvom U. F. za spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný

odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho
nároku,

20. obžalovaní I. C., U. F. a X. Q.
dňa 20. 2. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový subjekt
P. GS, s. r. o. podal X. Štefánik daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2007, na

podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 160.621,- Sk, kde na vstupe
si zaúčtoval fiktívne vystavené faktúry spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre ako odberateľa
P. GS, s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 19. 1. 2007, f. č. XXXXXX zo dňa 23. 1. 2007, ktorých
predmetom bola predstieraná dodávka PET foriem v obchodnom reťazci spoločností jako aj ďalších
fiktívnych účtovných dokladov spoločností L. CZ, s. r. o. - L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - L. O. XXXX O..,

ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L., s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U.
F. za spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený,
nakoľko daňový úrad vykonanou daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho nároku,

21. obžalovaní I. C., U. F. X. Q.

dňa 26. 3. 2007 na Daňovom úrade Svidník, ul. Gen. Svobodu 720/29 vo Svidníku za daňový
subjekt P. GS, s. r. o. podal X. Q. daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007,
na podklade ktorého si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 442.719,- Sk,
kde na vstupe si zaúčtoval fiktívne vystavenú faktúru spoločnosťou L., s. r. o. ako dodávateľom pre ako

odberateľa P. GS, s. r. o., f. č. XXXXXX zo dňa 28. 2. 2007, ktorej predmetom bola dodávka plechov
valcovaných za studena v
obchodnom reťazci spoločností ako aj ďalších fiktívnych účtovných dokladov
spoločností L., s. r. o. - P. GS, s. r. o. - I. S., O.., ktoré zabezpečil a dal zaúčtovať za spoločnosť L.,
s. r. o. obv. I. C. a prostredníctvom U. F. za spoločnosť P. GS, s. r. o. vyhotovil

a dal zaúčtovať X. Q., kde nadmerný odpočet nebol vyplatený, nakoľko daňový úrad vykonanou
daňovou kontrolou zistil neoprávnenosť jeho
nároku,

a týmto konaním by v prípade vyplatenia uplatnených nadmerných odpočtov DPH organizovaná skupina

spôsobila škodu pre štátny rozpočet Slovenskej republiky vo výške 680.232,69 €, teda 20.492.690,- Sk.

Súd im zato uložil :

obžalovanému U. F. podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň určil probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu
ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na

trestnom čine. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, zahraničnej osoby alebo
prokuristu vo výmere 3 rokov.

Obžalovanému X. Q. podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 2
rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho
organizačnej zložky podniku, zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 rokov.

Obžalovanému H. F. podľa § 277 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu
činnostivykonávaťfunkciuštatutárnehoorgánu,členadozornéhoorgánu,vedúcehoorganizačnejzložky

podniku, zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 rokov.

Obžalovanému E. O. podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovanému F. P. podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdnatrestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného I. C. súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 17/13 zo dňa 7.9.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu Košice sp. zn. 6To 84/20 zo dňa 27.5.2021, ktorým bol podľa § 277 ods. 4 Tr. zák.
v spojení s § 38 ods. 2, 4 a § 37 písm. m/ Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 105

mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu bol podľa §
48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ktorým súd podľa §
61 ods. 1, 2 Tr. zák. zároveň uložil trest zákazu výkonu podnikateľskej činnosti na dobu 5 rokov, pretože
pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní U. F., X. Q., F. P., H. F. a prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný U. F. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
obžalovaný v tejto veci nevydával pokyny, nemal možnosť vyžadovať ich splnenie a nemal ani možnosť

usmerňovaťďalšieosobyzaúčelomspáchaniatrestnéhočinu.Plnilvýlučnesvojepovinnostivyplývajúce
mu z pracovného pomeru v spoločnosti T. S. s.r.o. Dôkazy svedčiace o jeho nevine sú dostatočne
presvedčivé a konzistentné, pričom aj jeho výpoveď z prípravného konania svedčí o ich logike. Pokiaľ
však obžaloba poukazuje na výsluchy svedkov U. L. a Q. O., je potrebné poukázať na to, že ide o
osoby tzv. spolupracujúcich obvinených. Ich prípady boli vylúčené účelovo na samostatné konanie, čím

získali v tomto konaní procesné postavenie svedkov. Je neprípustné, aby výpovede osôb vystupujúcich
v postavení spolupracujúcich obžalovaných mali byť jedinými dôkazmi svedčiacimi o vine obžalovaného.
Je preto namieste otázka, či takýto obžalovaný nebude svojou dobrovoľnou spoluprácou s orgánmi
činnými v trestnom konaní len účelovo zakrývať vlastnú trestnú činnosť a s akou pravdepodobnosťou
bude takýto obžalovaný vypovedať pravdivo. V tejto súvislosti poukázal na to, že svedok U. L. na

hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, hoci zo súdneho spisu je zrejmé, že nie je v postavení blízkej
osoby voči žiadnemu obžalovanému. Skutočným dôvodom, pre ktorý tak postupoval bola jeho vedomosť
o nebezpečenstve spáchania trestného činu krivej svedeckej výpovede, nakoľko obžalovaný má za
to, že tento vo svojich predchádzajúcich výpovediach účelovo klamal a je si vedomý krivej svedeckej
výpovede. Pokiaľ ide o svedkyňu Q. O., poukázal na jej dlhodobé psychické problémy a v tejto súvislosti

aj na účelový spôsob vedenia vyšetrovania.

Za nevierohodnú považuje obžalovaný aj výpoveď obžalovaného X. Q., ktorý pristúpil k podstatnej
zmene svojej výpovede z rovnakých dôvodov ako U. L. a Q. O., ktoré konanie bolo motivované snahou
získať takisto osobitné postavenie spolupracujúcej osoby. Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné

len na základe výpovedí vyššie menovaných svedkov založiť rozhodnutie o vine obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby. Navyše neboli zo strany prokurátora predložené také dôkazy, ktoré by ho usvedčovali
z trestnej činnosti tak, ako to bolo konštatované v obžalobe. Z toho dôvodu je potrebné hodnotiť
dôkazy v prospech obžalovaného podľa zásady „in dubio pro reo“. Pokiaľ sa obžalovanému kladieza vinu spáchanie skutkov uvedených pod č. 4 a 5, je potrebné poukázať na splnenie zákonných
podmienok účinnej ľútosti v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.12.2011 sp. zn. I. ÚS
316/2011. Obžalovaný dávno pred ukončením trestného stíhania bol sankcionovaný za nesprávne údaje

týkajúce sa sporných daňových priznaní za DPH, ktoré podal ako fyzická osoba podnikateľ ku dňu
25.01.2007, t.j. skutok č. 4 k 4. kvartálu 2006, resp. k 25.02.2007 za obdobie k 1/2007 z obchodov k
nadmernému odpočtu DPH uplatnených z tovaru pet foriem na vstupe zakúpených od spoločnosti L.,
s.r.o. a následne odpredaných spoločnosti v Maďarsku L.l ker. Po sankcionovaní zo strany daňového
úradu, po záveroch kontroly, hoc mohol podať reklamáciu v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia,

obžalovaný nenamietal výsledky kontroly a uhradil všetky nedoplatky a sankcie s tým spojené. Je
preto dôvodné uvažovať o úprimnej snahe obžalovaného uhradiť prípadné nedoplatky na dani a to v
inak rozhodnej dobe na prejavenie účinnej ľútosti, t. j. v čase pred ukončením trestného stíhania. Je
namieste zdôrazniť, že daňovému úradu nebola spôsobená škoda, nakoľko správca dane neuznal nárok
na uplatnený nadmerný odpočet za obdobia 4.q./2006, resp. 1/2007. Daňový úrad neeviduje žiadne
nedoplatky zo strany obžalovaného a teda s poukazom na ust. § 85 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona

došlo k zániku trestnosti žalovaných trestných činov.

Poukázal na neúmernú dĺžku celého trestného konania. S prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj
obvinených k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní dĺžka konania
výrazneaneprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľnýchveciach,čopredstavujetakúokolnosť,

ktorá má nesporný význam z hľadiska ukladania trestu. V danom prípade od spáchania skutku uplynulo
viac ako 11 rokov, pričom samotné trestné stíhanie voči obžalovaným je vedené viac ako 9 rokov. V
tomto čase sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Je nepochybné, že dôvodom
dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaných. Je potrebné zobrať na zreteľ,
že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne aj potreba nielen

individuálnej prevencie, ale aj generálnej prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca
základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá plynie od
spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý
má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Považuje obžalovaný za neprimeraný a obmedzujúcim
spôsobom zasahujúci do jeho základných ľudských práv a slobôd uložené obmedzenie spočívajúce v

zákaze sa stretávania s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine.
Súd pri ukladaní daného obmedzenia nezobral na zreteľ, že jedným z účastníkov na trestnom čine, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný je aj jeho brat H. F.. Je absurdné a z hľadiska dosiahnutia účelu trestu a
nápravy obžalovaného, aby mu bol súdom obmedzený kontakt s vlastným bratom.

Poukazujúc na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby konajúci súd napadnutý
rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby, nakoľko z dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že
skutky uvedené pod č. 2 až 21 rozsudku spáchal obžalovaný a v prípade skutkov uvedených pod č. 4
a 5 trestnosť činu zanikla, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný X. Q. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že má za
to, že v bodoch 14/, 15/ rozsudku sa nedopustil skutkov tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa, pretože neboli preukázané zákonné znaky spáchania trestného činu. K skutkom
pod bodom 16 - 21 rozsudku uvádza, že ani týchto skutkov sa nedopustil spolu s obžalovanými I. C.

a U. F. týkajúceho sa daňového subjektu P. GS, s.r.o. Túto spoločnosť riadil U. L. a obžalovaný bol v
presvedčení, že všetky tieto obchody boli aj reálne uskutočnené, nemal o tom žiadne pochybnosti a plnil
pokyny a úlohy, ktoré mu nariadil U. L.. U. L. bol za ekonomickú trestnú činnosť viackrát právoplatne
odsúdený a v tejto trestnej veci bol predvolaný a vypočutý ako svedok, avšak na hlavnom pojednávaní
odmietol vo veci vypovedať. Zo spáchania uvedených skutkov zo strany obžalovaného neboli v rámci

vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní prezentované také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek
rozumných pochybností viedli k záveru, že obžalovaný spáchal uvedené skutky pod bodom 16-21
rozsudku. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní riadne nevyhodnotil, resp.
vyhodnotil ich jednostranne v neprospech obžalovaného X. Q., preto obžalovaný považuje napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný a nespravodlivý.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa mal pri vyhodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní vychádzať zo zásad zakotvených v § 2 Tr. poriadku, starostlivo mal zvážiť všetky okolnosti
prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Ak by súd prvého stupňa vyhodnotil v danom prípade dôkaznúsituáciu v zmysle základných zásad trestného konania, musel by dospieť jednoznačne k záveru, že vina
obžalovaného nebola preukázaná a v zmysle zásady in dubio pro reo mal obžalovaného spod obžaloby
aj v týchto bodoch 16-21 oslobodiť.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovaného oslobodí spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu.

Obžalovaný H. F. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že
rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny. Počas prebiehajúceho konania sa nepodarilo preukázať
obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností, že skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinný,
sa stal. Prokurátorovi sa nepodarilo usvedčiť obžalovaného zo spáchania predmetného skutku a
jednoznačneneuniesoldôkaznébremeno,vdôsledkučohovrozsahutohtoskutkuexistovalidveskupiny

protichodných dôkazov.

Vo vzťahu k usvedčujúcim dôkazom zdôraznil, že tieto majú povahu len nepriamych dôkazov, ktoré vo
svojom súhrne neutvárajú ucelenú predstavu a časovú súvislosť o stíhanom skutku. Konajúci súd nie
je orgánom činným v trestnom konaní a preto nemá postavenie pomocníka či náhradníka prokurátora,

ktorý má sám v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno. Súd je povinný doplniť dokazovanie v
rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie, ktoré nemusí byť nutne odsudzujúce a to poukazujúc
na spravodlivý proces čl.6 Dohovoru a z neho vyplývajúcu judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej sa vyžaduje,
aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé, čo je základným predpokladom materiálneho
štátu. Nesúhlasí so závermi prokurátora ani súdu o tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba

bol spáchaný a že by tento mal mať znaky trestného činu, ktorého by sa mal dopustiť obžalovaný. O
nedôvodnosti trestného stíhania voči obžalovanému svedčí aj to, že dôvodnosť trestného stíhania sa
v porovnaní s počiatočnými štádiami trestného konania oslabovala. Obžalovaný uskutočňoval reálne
obchody, pri ktorých uskutočňoval nákup a následný predaj predmetného tovaru. Nákup sa uskutočňoval
od dodávateľa zo Slovenskej republiky a predaj bol uskutočňovaní odberateľovi z Maďarskej republiky.

Odmieta, že by bol členom akejsi organizovanej skupiny, resp. článkom nejakého podvodného reťazca.
Všetky uskutočnené obchody boli reálnymi obchodmi. Zo strany prokuratúry bol v rámci obžaloby
navodzovaný dojem, že pokiaľ obžalovaný H. F. fyzicky neprišiel do kontaktu s predmetným tovarom,
že ho nemohol nadobudnúť, nemohol s ním disponovať a nemohol ho preto ani následne dodávať.
Toto je zavádzajúcim výkladom skutkových okolností, pretože aj v zmysle obchodnoprávnej úpravy je

možné disponovať s tovarom aj bez toho, aby bolo nutné jeho fyzické uchopenie, resp. aby súčasne
aj došlo k držbe predmetného tovaru. V obchodnej praxi sú bežnými také obchodnoprávne vzťahy, pri
ktorých kupujúci neprichádza s prevádzaným tovarom do fyzického kontaktu. Podmienkou disponovania
s vlastníckym právom nie je fyzické disponovanie s predmetným tovarom, ale len s vlastníckym právom
viažucim sa k tomu- ktorému tovaru. Vlastná činnosť obchodnej spoločnosti Y., s.r.o., ktorej bol jediným

spoločníkomakonateľom,nijakýmspôsobomnevybočilazprávneho poriadkudovolenéhorámca.Preto
snaha o kriminalizovanie obchodných aktivít tejto obchodnej spoločnosti, resp. obžalovaného H. F. nemá
oporu v Trestnom zákone. Nemal vedomosť o tom, že by sa nejaké fiktívne obchody mali uskutočňovať.
Ako jeho prvotný dodávateľ, tak aj jeho odberatelia vždy potvrdili prebehnutie jednotlivých obchodných
transakcií, teda aj dodanie objednaného tovaru. Aplikujúc na uvedené má za to, že orgány činné v

trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti nemu. Skutočnosti
tvrdené v obžalobe a to, že mal zaúčtovať fiktívne faktúry vystavené spoločnosťou T. S., s.r.o. ako
dodávateľom pre Y., s.r.o. preukázané bez rozumných pochybností neboli.

Vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že nemal vedomosť o tom, že uvedené obchody v obžalobe,

ktoré boli predmetom daňového priznania za štvrtý kvartál roku 2006 a január roku 2007 mali len fiktívny
charakter, čo znamená, že u ide o nedostatok subjektívnej stránky ako jednej z obligatórnych znakov
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Jeho obrana v tomto smere nebola vyvrátená, práve
naopak, bola potvrdená vykonaným dokazovaním pred súdom. Má za to, že došlo k preukázaniu jeho
neviny, resp. zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola preukázaná jeho vina. Rovnako tak

nebolo v konaní preukázané opodstatnenie vo vzťahu ku právnej kvalifikácií v zmysle § 138 písm. i/,
ods. 3 Tr. zákona ako organizovanej skupiny vo vzťahu k nemu. O tom svedčí aj to, že X. Q. svojím
prehlásení zo dňa 14.11.2018 ho neusvedčuje z členstva v organizovanej skupine, či v jeho zapojení
do organizovanej činnosti tak, ako to uvádza obžaloba. Naopak, X. Q. usvedčuje len U. L., ktorý konalza spoločnosť T. S., s.r.o., ktorý všetkých ďalších zúčastnených presviedčal o reálnosti obchodných
transakcií. V danom prípade podľa názoru obhajoby nijakým spôsobom nebolo preukázané, aby sa
niekedy stal členom akejkoľvek organizovanej skupiny a vedome vyvíjal pre túto skupinu akúkoľvek

činnosť v zmysle § 129 ods.2 Tr. zákona.

Uviedol, že v predmetnom konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že obžalovaní mali
akýmkoľvek spôsobom tvoriť karuselový reťazec, ktorým by získavali plnenie titulom nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty. V zmysle judikatúry ESĽP totiž platí, že ani samotný účastník

podvodného reťazca s DPH, ktorý koná v dobrej viere nemôže byť „potrestaný" tým, že mu je
zamietnuté právo na odpočítanie DPH. Predmetné protiprávne konanie sa týka výhradne svedka U. L..
U menovaného však netreba zabúdať na to, že sa jedná o osobu s kriminálnou minulosťou, u ktorého
je k dnešnému dňu prítomná druhová i špeciálna recidivá, nakoľko bol v minulosti stíhaný pre skutok
právne kvalifikovaný podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k údajnej výške škody v sume 1.023.271,-
Sk za obdobie IV. štvrťrok 2006 uviedol, že obchodná spoločnosť Y., s.r.o. mala za dané zdaňovacie

obdobie na základe výsledku daňovej kontroly preplatok na dani v sume 2.282.- Sk. Vo vzťahu k údajnej
výške škody v sume 451.289,- Sk za zdaňovacie obdobie január 2007 uviedol, že výsledky daňovej
kontroly za toto obdobie neboli s ním prerokované. Pokiaľ by mu bol nedoplatok v sume 22.214.- Sk v
tom čase známy, bol by ho riadne a včas uhradil v prospech štátneho rozpočtu. Súčasne platí, že nebol
poučený o účinnej ľútosti v zmysle § 86 písm. e/ Trestného zákona, pričom v čase skutku platný a účinný

Trestný zákon umožňoval aplikáciu tohto inštitútu sledujúc tak fiškálnu politiku štátu vo vzťahu k daniam
poukázaným do štátneho rozpočtu a vysokom záujme štátu na ich uhrádzaní, resp. zotrvaní na účely
naplnenia verejných rozpočtov.

Má zato, že zo strany prokuratúry neboli predložené také dôkazy, ktoré by ho usvedčovali z trestnej

činnosti. Rozhodnutie o jeho vine bolo založené len na základe výpovedí svedkov U. L. a Q. O.. Výpoveď
obžalovaného X. Q. považuje tiež za nevierohodnú z rovnakého dôvodu ako výpovede U. L. a Q.
O., motivované získať osobitné postavenie spolupracujúcej osoby. Zo základných zásad Trestného
konania vyplýva, že obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu
skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť

nepoprie, nemožno z neho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti, rovnako ak
obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie
je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom

takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Orgány činné v trestnom konaní
nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti nemu. K začatiu trestného stíhania vo
veci došlo dňa 10.04.2006 a k vzneseniu obvinenia došlo dňa 21.12.2007, t.j. po vyše 20 mesiacoch.
K podaniu obžaloby na súd došlo až dňa 19.06.2012, teda po približne 4 a pol rokoch od vznesenia
obvinenia. K dnešnému dňu bol obžalovaný vystavený obvineniu vyšetrovateľa PZ bez mála skoro 10

rokov. Aj vzhľadom na rozhodovaciu prax ESĽP dĺžku trvania trestného konania prevyšujúci 6 rokov
je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto
hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Zo strany obžalovaného nedochádzalo
k prieťahom či k obštrukciám v trestnom konaní. Výrok rozsudku, ktorým mu bol uložený zákaz
činnostivykonávaťfunkciuštatutárnehoorgánu,členadozornéhoorgánu,vedúcehoorganizačnejzložky

podniku, zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 rokov sa javí ako neprimeraný a vymyká sa
účelu trestu, vzhľadom na celkovú dĺžku trestného konania.

Má zato, že záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov

trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby
súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho osoby alebo vôbec len z hľadiska
niektorej skutočnosti svedčiacej v jeho prospech a ostatné hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu
nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti,

štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.Zákonompredpokladanýúčeltrestumôžesplniťlenuloženietakéhotrestu,ktorýzodpovedá
správnemu zhodnoteniu všetkých kritérií uvedených v Trestnom zákone.Poukázal na skutočnosť, že od údajného skutku uplynulo viac ako 11 rokov a samotné trestné stíhanie
je vedené voči nemu viac ako 9 rokov. Poukazujúc na odôvodnenie odvolania nie je a nikdy ani nebol
predpoklad, že by tento mal páchať v rámci svojej podnikateľskej činnosti trestnú činnosť. Podnikateľská

činnosť je hlavným zdrojom jeho obživy a príjmov, pričom je živiteľom rodiny a dvoch maloletých
detí. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu a s tým súvisiaceho obmedzenia považuje za neprimeraný a
obmedzujúci zásah do jeho osobnostných práv.

Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd pri posudzovaní uložených trestov upustil od uloženia trestu

spočívajúceho v obmedzení zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena dozorného
orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 rokov.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho v plnom rozsahu oslobodil,
resp. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný F. P. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvoláva sa kvôli nesprávne uvedeným
skutočnostiam v rozsudku, kde vyhotoviť faktúry za spoločnosť M. spol. s r. o. ďalší obžalovaný E.
O.. Toto absolútne nikdy nikto netvrdil, podnikali každý na svoje spoločnosti, takže E. O. podnikal so
spoločnosťou O. S. s.r.o. a on mal generálnu plnú moc od konateľky, aby mohol robiť obchody za
spoločnosť M. spol. s r. o. Takisto nesúhlasí s tvrdeniami, že urobili fiktívny obchod, pretože predmetný

stroj I. normálne existoval, bol v držaní I. C., ktorý im ho riadne predal, aby vyrovnal svoj dlh voči jeho
osobe.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o treste vo
vzťahu k všetkým obžalovaným. Má za to, že súd svoje rozhodnutie o treste u všetkých obžalovaných
založil v podstate na ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. a odkaze na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd s poukazom na neprimeranú dĺžku trestného konania, pretože k

vzneseniu obvinenia obžalovaným došlo dňa 21.12.2007, obžaloba bola prokurátorom podaná na súd
dňa 19.06.2012 a rozsudok bol vyhlásený dňa 14.09.2021, teda trestné stíhanie trvalo 14 rokov od
vznesenia obvinenia. Otázku primeranosti dĺžky trestného stíhania Európsky súd pre ľudské práva
skúma z hľadiska konkrétnych skutočností daného prípadu, ktoré charakterizujú štyri základné kritériá:
zložitosť veci, správanie páchateľa, postup štátnych orgánov a význam konania pre sťažovateľa. Pri

posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, sa aj v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR zohľadňujú v zásade tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 102/10). V tejto súvislosti je potrebné pripustiť, že

trestné stíhanie trvalo dlhší čas, ale aplikácia ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale ani § 39 ods. 1 Tr. zák. nie
je absolútna. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku uspokojil len s tromi dátumami, ktorými vymedzil
jednotlivé štádiá trestného konania, neskúmal dôvody, ktoré mali a mohli mať vplyv na dĺžku konania,
a teda boli spôsobilé odôvodniť aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. u
každého z obžalovaných. V prípade objektívne existujúcich a obžalovanými nezavinenými prieťahmi v

konaní sa intenzita týchto prieťahov môže prejaviť v zmiernení výmery trestu, ktorý bude uložený. Medzi
„okolnosti prípadu" podľa osobitného zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona však
patrí aj neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak nie sú prieťahy zavinené obvineným, v čom je
styčný bod tejto zákonnej úpravy s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 2 Ústavy a zároveň premietnutie
čl. 13 Dohovoru do právneho poriadku Slovenskej republiky vo vzťahu k dotknutému porušeniu práv

obvineného (R 46/2017). Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného
k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a
neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá
môžeodôvodniťpriukladanítrestupoužitiemimoriadnehozmierňovaciehoustanoveniapodľa§40ods.1
Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona) a uloženie trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (R 10/2011).

Vzhľadom na uvedené medzi prieťahmi v konaní a uloženým trestom platí nepriama úmera: čím
závažnejšie (dlhšie) zavinené prieťahy zo strany štátu v konaní existujú, tým v nižšej výmere môže amá byť trest uložený. Súd sa skúmaním dôvodov, ktoré viedli k prieťahom v trestnom konaní nevyjadril
a tieto ani neskúmal u žiadneho z obžalovaných. Uvedené v podstate spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v časti rozhodovania o treste všetkých obžalovaných. Rozsudok v časti

odôvodnenia výroku o treste u všetkých obžalovaných je nepreskúmateľný aj z dôvodu, že z neho
nevyplývajú úvahy súdu, ktoré ho viedli k uloženiu trestov v rôznych výmerách rôznym obžalovaným,
hoci boli obžalovaní z trestného činu s rovnakou právnou kvalifikáciou.

U obžalovaného I. C. sa súd uspokojil s konštatovaním jeho predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom

Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/17/2013 zo dňa 07.09.2020, pričom nezohľadnil právnu kvalifikáciu
skutkov v označenom rozsudku a čas ich spáchania, nakoľko pri správnom právnom hodnotení
predošlého odsúdenia obžalovaného by prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu podľa § 41
ods. 3 Tr. zák., a nie úvaha o súhrnnom treste. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/17/2013 z
07.09.2020 je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný za vinného z viacerých skutkov pokračovacieho zločinu
neodvedenia dane a poistného, ktorých sa dopustil v priebehu rokov 2006 a 2007, z čoho je zjavné,

že je medzi skutkami v predmetnej veci a vo veci vedenej pod sp. zn. 5T/17/2013 nepochybne daná
objektívna súvislosť v čase, spôsobe páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä
jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin, pričom je zhodný aj modus operandi.

U obžalovaného F. P. pri rozhodovaní o treste nebolo zohľadnené predošlé odsúdenie Okresným súdom

Košice I sp. zn. 5T/2/2020 zo dňa 10.06.2020, právoplatné dňa 08.07.2020, ktorým bol obžalovanému
uložený peňažný trest. Podľa aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného bol peňažný trest
zaplatený až dňa 30.09.2021 s účinkami zahladenia odsúdenia, pričom k vyhláseniu rozsudku v
predmetnej veci došlo dňa 14.09.2021, teda v čase vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci mal
obžalovaný stále platné predošlé odsúdenie.

Na základe uvedených skutočností považuje uložené tresty odňatia slobody všetkým obžalovaným
za neprimerane mierne, neplniace svoju funkciu ako právny následok spáchaného trestného činu,
nevytvárajúce dostatočné podmienky na výchovu páchateľov a už vôbec neplniace odstrašujúcu funkciu
pred spáchaním trestných činov, prakticky bez akéhokoľvek morálneho odsúdenia nad spáchanou

trestnou činnosťou.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm.e/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu,
prípadne aby sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

K námietke obžalovaného X. Q. krajský prokurátor uviedol, že deľba úloh v skupine znamená, že
členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave,
pri páchaní trestného činu a po spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny sa nevyžaduje
sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra založená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a

nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obžalovaných ako organizovanej skupiny
sa nevyžaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie,
jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činností skupiny. Prvky svedčiace konaniu
obžalovaných ako organizovanej skupiny je možné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja
a nie je potrebné, aby takému konaniu predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o

spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom; dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky
konkrétne okolnosti vykonania činu. V konaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku bolo nepochybne
preukázané členstvo všetkých obžalovaných v organizovanej skupine, ako aj úlohy, služby, ktoré
jednotlivý obžalovaní pre skupinu realizovali.

K námietke obžalovaného U. F., že plnil len pokyny svojho zamestnávateľa U. L. uviedol, že táto nie
je dôvodná, naopak ide o účelovú obranu, a to aj s poukazom na výpoveď svedkyne Q. O., bývalej
priateľky obžalovaného U. F.. K námietke obžalovaného U. F., že úhradou sankcie vyrubenej Daňovým
úradom Košice za nesprávne údaje v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobia 4. štvrťrok 2006 (skutok
4/) a január 2007 a možnej aplikácii ustanovení o osobitnej účinnej ľútosti podľa § 86 písm. e/ Tr. zák.

účinného do 30.9.2012 uviedol, že táto obrana je taktiež nedôvodná a zavádzajúca. Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 316/2011, na ktorý odvolateľ poukazuje rieši skutkovo odlišný prípad, preto
právny názor prezentovaný v spomínanom náleze nie je možné aplikovať na predmetný prípad. V
prípade skutkov 4/ a 5/ rozsudku nedošlo k vyplateniu neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtovDPH, preto obžalovaný z objektívnych dôvodov nemohol príslušnému správcovi dane vrátiť nadmerný
odpočet DPH, a teda v tomto prípade je vylúčená aplikácia ust. § 86 písm. e/ Tr. zák. účinného do
30.09.2012. Prípadnú sankciu, ktorú uložil správca dane obžalovanému U. Petrovskému, ako fyzickej

osobe podnikateľovi v súvislosti s podaním daňových priznaní za zdaňovacie obdobia 4. štvrťrok 2006
(skutok 4/) a január 2007 (skutok 5/), nepovažuje za príslušenstvo dane z pridanej hodnoty v intenciách
ustanovenia § 86 písm. e/ Tr. zák. účinného do 30.09.2012, pretože išlo o sankciu nasledujúcu po
dokonaní trestného činu neodvedenia dane a poistného alinea druhá a teda bola len odozvou na
protiprávnekonaniepáchateľa.Súčasnejepotrebnéupriamiťpozornosťajnaskutočnosť,žeobžalovaný

U. F. bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a
poistného (skutky 2/-21/ rozsudku), teda z jedného trestného činu pozostávajúceho z 20-tich dielčich
skutkov, preto teoretickou úhradou - vrátením vyplateného nadmerného odpočtu len za niektoré obdobia
(skutky),bynaďalejboltrestnezodpovednýzajedenpokračovacítrestnýčin(vrátaneskutkov,priktorých
vrátilnadmernýodpočetDPH)stým,žeprípadnévráteniedanezpridanejhodnotybysazohľadniloažpri
ukladaní trestu. Uvedená teoretická situácia v predmetnej veci nenastala. K námietkam obžalovaných,

ktoré sa týkajú výroku o treste poukázal na písomné odôvodnenie odvolania zo dňa 18.01.2022, na
ktorom zotrváva.

Poukázal na výpovede svedkov zo spoločnosti GIP s.r.o. a zástupcu spol. T. S. s.r.o. a uviedol, že
obžalovaný H. F., ako zástupca spol. Y., s.r.o. potvrdil reálnosť obchodov, pričom dôvodil, že obchod
prebehol bez toho, aby tovar reálne videl, či sa stretol s prepravcom, na čom je v podstate založená jeho
obrana. K fiktívnemu evidenčnému číslu RS XXX BH, ktoré bolo uvedené na CMR sa nevedel vyjadriť
a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, z akého dôvodu bola práve jeho spoločnosť zapojená do obchodného

reťazca, keď tvrdil, že reálne tovar neobdržal, neuskladňoval ho, pričom tovar mohol byť priamo dodaný
maďarskej spoločnosti I. S. O.. už spoločnosťou T. S., s.r.o. V tejto súvislosti ešte upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že od okamihu kúpy tovaru od spoločnosti T. S., s.r.o. sa „tovar“ nachádzal na neznámom
mieste cca 30-60 dní, kým došlo k jeho predaju spoločnosti I. S. O.. do Maďarska. Z uvedených
skutočností nepochybne vyplýva, že obchod s bezšvovými rúrami (skutky 2/ a 3/ rozsudku) prebehol

len fakturačne, preto úvahy obhajoby o dobromyseľnosti obžalovaného H. F. sú účelové a zavádzajúce,
pretože aj z výpovedí svedkov, či obžalovaného Q. nepochybne vyplýva, že sám sa aktívne angažoval
do procesu podnikania.

K námietkam obhajoby, ktoré sa týkajú účelových výpovedí svedkov L. a O. sa stotožňuje s obhajobou v

tom, že ide o spolupracujúcich obvinených, ale súčasne zdôrazňuje, že obaja svedkovia vypovedali po
náležitom zákonnom poučení s dôrazom na ich povinnosť vypovedať pravdu a s poučením o následkoch
nepravdivej, krivej výpovede, preto má za to, že ich výpovede sú vierohodné. Obžalovaný H. F. v
podanom odvolaní tiež namietal absenciu poučenia jeho osoby o osobitnej účinnej ľútosti v zmysle § 86
písm. e/ Tr. zák. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obžalovanému H. F. bola po celú dobu jeho

trestného stíhania poskytnutá efektívna prácna pomoc prostredníctvom obhajcu. Na základe uvedeného
má zato, že absencia poučenia obvineného podľa § 86 písm. e/ Tr. zák. nespôsobila závažné, podstatné
porušenie práva na obhajobu obžalovaného.

Má zato, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonne. Z takto vykonaného

dokazovania vyplýva skutkový stav dostatočný a nepochybný pre vyslovenie viny u všetkých
obžalovaných. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský prokurátor k odvolaniu obžalovaného H. F. uviedol, že obranu obžalovaných v podobe
písomných vyjadrení považuje za zavádzajúcu a obchádzajúcu zákon, konkrétne Trestný poriadok.
Poukázal na výpovede svedkov zo spoločnosti L. s.r.o. a zástupcu spol. T. S. s.r.o. a uviedol, že
obžalovaný H. F., ako zástupca spol. Y., s.r.o. potvrdil reálnosť obchodov, pričom dôvodil, že obchod
prebehol bez toho, aby tovar reálne videl, či sa stretol s prepravcom, na čom je v podstate založená jeho

obrana. K fiktívnemu evidenčnému číslu RS XXX BH, ktoré bolo uvedené na CMR sa nevedel vyjadriť
a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, z akého dôvodu bola práve jeho spoločnosť zapojená do obchodného
reťazca, keď tvrdil, že reálne tovar neobdržal, neuskladňoval ho, pričom tovar mohol byť priamo dodaný
maďarskej spoločnosti I. S. O.. už spoločnosťou T. S., s.r.o. V tejto súvislosti ešte upriamuje pozornosťna skutočnosť, že od okamihu kúpy tovaru od spoločnosti T. S., s.r.o. sa „tovar“ nachádzal na neznámom
mieste cca 30-60 dní, kým došlo k jeho predaju spoločnosti I. S. O.. do Maďarska. Z uvedených
skutočností nepochybne vyplýva, že obchod s bezšvovými rúrami (skutky 2/ a 3/ rozsudku) prebehol

K námietkam obhajoby, ktoré sa týkajú účelových výpovedí svedkov L. a O. sa stotožňuje s obhajobou v

má zato, že absencia poučenia obvineného podľa § 86 písm. e/ Tr. zák. nespôsobila závažné, podstatné
porušenie práva na obhajobu obžalovaného.
Má zato, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonne. Z takto vykonaného
dokazovania vyplýva skutkový stav dostatočný a nepochybný pre vyslovenie viny u všetkých
obžalovaných. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné

zamietnuť.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný I. C. vyjadril a uviedol, že podané odvolanie je neakceptovateľné.
Diametrálne odlišný záver prejavuje arbitrárnosť a nemá znaky profesionálneho odvolania. Obžalovaný
má právo na právne perfektné a zrozumiteľné odôvodnenie. Formálne rozhodnutie v neprospech

obžalovaného vedie k porušeniu zákona a je preto potrebné pri podaní odvolania zo strany prokurátora
trvať na logickej súladnosti a vecnej konzistentnosti odôvodnenia odvolania, ktoré nemôže opomenúť
dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval Okresný súd v súlade s ustanoveniami
Tr. poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie
o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku a dospel tak vo

vzťahu k výrokom o vine ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu

o výroku o vine, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu k ustáleniu právnej kvalifikácie
konania obžalovaných a keďže sa so závermi okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine stotožňuje, tak
na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.
Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu vykonaného dokazovania, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, dôvodov podaných odvolaní a vyjadrení procesných strán krajský súd
konštatuje, že okresný súd stručným, ale jasným, zreteľným a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení

napadnutého rozsudku poukázal na dôkazy, ktoré ho k záveru o vyslovení viny u obžalovaných v
predmetnej trestnej veci viedli.
Na základe vykonaného dokazovania nemal krajský súd žiadne pochybnosti ani o právnom závere
okresnéhosúdu,žeobžalovanýI.C.vbodoch1-21rozsudku,obžalovanýU.F.vbodoch2-21rozsudkua
obžalovaný X. Q. v bodoch 14-21 rozsudku svojím konaním naplnili pojmové znaky zločinu neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm.a/, ods. 4 Tr. zák. ( s poukazom na § 138 písm.
i/ Tr. zák. ), obžalovaný H. F. v bodoch 2-3 rozsudku zločin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1, ods. 2 písm.a/, ods. 3 Tr. zák. ( s poukazom na § 138 písm.i/ Tr.
zák. ) a obžalovaní E. O. a F. P. v bode 1 rozsudku zločin neodvedenia dane a poistného podľa §277 ods.1, ods. 2 písm.a/,b/ Tr. zák. ( s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. ). Po stránke objektívnej
ich konanie spočívalo v tom, že sa spolčili za účelom neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu
DPH prostredníctvom vytvorenej siete vzájomne fiktívne obchodujúcich spoločnosti L., L. CZ, B. IT,

L., Y., T., H. X., P. GS, O., M., O. S. za konkrétne zdaňovacie obdobia rokov 2006 a 2007, pričom
vyhotovenímfitkívnychfaktúrúčtovnepredstieralinákuptovaru,ktorýnebolreálnenikdynakúpený,resp.
na Slovensko nebol nikdy reálne dovezený a navzájom si potvrdzovali a dali zaúčtovať do účtovníctiev
dokladydeklarujúcepredstieranýpredajtovarunaúzemíSRajehonáslednývývozdoMaďarska(skutky
2-21 rozsudku ), resp. slovenskému odberateľovi ( skutok 1 rozsudku ). Po stránke subjektívnej konali

v priamom úmysle podľa § 15 písm.a/ Tr. zák., tým, že vyhotovením fiktívnych účtovných dokladov,
ktoré si navzájom potvrdzovali a zaúčtovali sa snažili vytvoriť zdanie existujúceho obchodného reťazca a
uplatnenímneoprávnenýchvratiekDPHsasnažilivylákaťprostriedkyzoštátnehorozpočtuzastúpeného
príslušnými daňovými úradmi.
Z výpovede svedka U. L. konateľa spoločnosti T. S. s.r.o. a H. X. (skutky 6-13 obžaloby ) mal aj krajský
súd preukázané, že ako konateľ podpisoval všetky doklady, ktoré mu vyhotovoval manažér spoločnosti

obžalovaný X. Q. a ktoré mu predkladal na podpis, pričom pripustil aj podpisovanie dokladov so spätným
dátumom. K účtom spoločnosti mal prístup aj X. Q.. Podrobne popísal ako sa v roku 2005 zoznámil s
obžalovaným C., ktorého mu predstavil obžalovaný U. F.. S bratmi F. ho zoznámil obžalovaný X. Q. ako
jeho zamestnanec. Účtovné doklady o nákupe tovaru (od spoločnosti L. ) vyhotovil a nosil na podpis Q.,
ktorý ich vyhotovoval na pokyn F. a C.. Reálne žiadny tovar neprevzal, nepredal, nezaplatil, nejednal so

žiadnym odberateľom, nemal žiadnu vedomosť o platbách, ktoré realizoval obžalovaný Q.. Podrobne sa
vyjadril aj k odberateľke O., ktorú videl iba raz v prítomnosti F. a Q. a to v čase, keď obchody preverovala
polícia. Určite nedošlo k reálnemu plneniu, boli vystavené iba doklady. Voči bratom F. mal pozdĺžnosť vo
výške 7.000.000,- Sk, ktorý mal byť splatený práve vystavovaním fiktívnych faktúr na podnet Q., vratky
mali byť poukazované na účty, kde mal prístup Q. a ten ich mal odovzdávať obžalovaným F..

ObdobnýmodusoperandivyplývazvýpovedesvedkyneQ.O.(O.,skutky14-15obžaloby),ktorátaktiež
potvrdila fiktivitu obchodných prípadov. Živnosť si vybavila na podnet svojho priateľa obžalovaného U.
F., ktorý jej nosil všetky doklady, ona ich iba podpísala, opečiatkovala a dala zaúčtovať. Žiadnu sanitárnu
techniku ani náplne do tlačiarní nikdy nevidela, neprevzala, všetko robila na pokyn U. F., ktorému
dôverovala. Potvrdila stretnutie za účasti F., L. a Q. pred výsluchmi na polícií za účelom potvrdenia

reality obchodov. Potvrdila tiež prítomnosť pri častých stretnutiach obžalovaného F. a C., pri ktorých si
vymieňali papiere, hovorili o číslach, komoditách, kamiónoch, často si telefonovali.
Neobstojí v tomto smere obhajoba obžalovaných spočívajúca v tvrdení, že u oboch týchto svedkov ide o
spolupracujúcich obvinených s odôvodnením, že ide o nehodnoverné výpovede, keďže trestná činnosť
obžalovaných je preukázaná aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný X. Q. vo svojej výpovedi pôvodne potvrdzoval uskutočnenie obchodov, avšak následne
označil obchody so spoločnosťou L. s.r.o. za fiktívne, pri ktorých došlo iba k vystavovaniu faktúr na pokyn
obžalovaného C. pre odberateľa ním určeného, s odberateľmi nikdy nejednal, nikdy nevidel tovar ani
kamióny. Rovnako tak fiktívne účtovné doklady vyhotovoval aj na pokyn bratov F., pričom v neprítomnosti
svedkaL.vyhotovilúčtovnédokladyajzaspoločnosťT.S.s.r.o.stým,ževšetkyúdajemubolioznámené

bratmi F. a následne boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Doklady sa vyhotovovali bez reálnej
platby, CMR potvrdzoval už vyplnené a aj spätne. mal dispozičné právo aj k účtom L. spoločností a to
na pokyn bratov F., pričom transakcie sa realizovali v ich prítomnosti tak, že došiel šofér obžalovaného
C., ktorý doviedol maďara, ktorý vložil na jeho, resp. L. účet hotovosť, ktorú bezprostredne previedol na
účet spoločnosti L., alebo vybral a odovzdal bratom F.. S bratmi F. spolupracoval, nakoľko im dlhoval a

teda to vykonával ako vyžadovanú protislužbu.
Z výpovede svedkyne U. W. zamestnankyne spoločnosti L. s.r.o. je zrejmé, že vystavovanie faktúr
vykonávala na základe pokynu obžalovaného C., osobne pozná bratov F., ktorí chodili do firmy a ktorým
na pokyn C. vyhotovovala faktúry. Svedkyňa výslovne potvrdila, že aj v prípade, ak C. nebol vo firme
a bolo potrebné vyhotoviť faktúru, telefonicky oznámil, komu je potrebné vyfaktúrovať akú komoditu,

pričom nepovedal množstvo ale výslednú DPH, ktorá mala byť na faktúre. Tovar nikdy nevidela, v sklade
nikdy nebola, potvrdila aj spätné vystavovanie účtovných dokladov na pokyn obžalovaného C..
Skladovú evidenciu a evidenciu vozidiel, resp. knihu jázd mala v spoločnosti L. na starosti svedkyňa
O. W. ( P. ). Z jej výpovede mal aj krajský súd preukázané, že skladovú evidenciu viedla iba na
základe došlých faktúr, sklad ani tovar nikdy nevidela, knihy jázd si vymýšľala len na základe dokladov

o tankovaní. Vykonávala úhrady cez internet banking, ktoré nosili zástupcovia maďarských firiem v
hotovosti s tým, že tieto vložili na účet spoločnosti L. a okamžite boli prevodným príkazom zaslané
späť na účet maďarskej firmy. Spoločnosť mala kamióny na uskutočňovanie prepráv, ktoré však boli
odcudzené koncom roka 2006, avšak ich evidenčné čísla boli naďalej uvádzané na CMR, ktorévyplňovala na pokyn obžalovaného C. až do februára 2007. Potom už na CMR nepísali žiadne
čísla, alebo rôzne a to aj z osobných motorových vozidiel. Popísala podrobne vystavovanie vyšlých
faktúr spoločne so svedkyňou W. s tým, že boli väčšinou vystavované spätne aj so spätnou CMR,

boli vystavené tiež faktúry, ktoré nemali došlé faktúry, teda vstupy, pričom k faktúram vystavovali aj
pokladničné doklady. Podrobne popísala spôsob vystavovania faktúr na základe pokynov obžalovaného
C.. Pre faktúry chodili bratia F. väčšinou obžalovaný U. F..
K realizovanej preprave sa podrobne vyjadril svedok B. vodič kamióna, z ktorého výpovede je zrejmé,
že na Slovensko prichádzal vždy s prázdnym kamiónom, absolútne vylúčil akýkoľvek dovoz tovaru z

Maďarska do Slovenskej republiky ako aj akúkoľvek prepravu tovaru do Českej republiky a Poľska.
Faktúry, CMR, doklady o tankovaní a tachograf z každej jazdy odovzdával obžalovanému C.. Nikto iný
na vozidle nejazdil a podrobne popísal aj okolnosti odcudzenia kamiónov z 15.11.2006 s tým, že on aj
druhý vodič N. O. nechali vozidlá na parkovisku pri hoteli v meste O.. Jednoznačne vylúčil prepravu z L.
CZ do GIP a tiež vylúčil prepravu od dodávateľov obžalovaného U. F. k odberateľom do Maďarska.
Aktivity spoločnosti L. s.r.o. podrobne popísal svedok N. X. konateľ tejto spoločnosti s tým, že jej

konateľom sa stal len z dôvodu, že obžalovaný C. nemohol byť konateľom, nakoľko nemal čistý register
trestov. Všetko vykonával na základe pokynov obžalovaného C., v Prahe mali iba jednu kanceláriu a
zamestnankyňu, nemali žiadne skladové priestory. On sám ako konateľ nikdy so žiadnym odberateľom
nejednal. Financie mal od obžalovaného C., išlo prevažne o forinty, ktoré vkladal na účet L. v OTP banke
a okamžite robil prevod. Nikdy neobdržal úhrady za tovar, tovar nikdy nevidel, neskladoval. Fungoval

iba ako kuriér účtovných dokladov.
Svedkyňa L. Q. konateľka spoločnosti B. IT popísala okolnosti prijatia konateľstva v uvedenej
spoločnosti, dala si vyrobiť pečiatku, ktorú odovzdala obžalovanému C., nemala kancelárske ani
skladové priestory, nikdy nevidela žiadny tovar, podpisovala len hotové účtovné doklady, ktoré jej
predkladal obžalovaný C.. Nepozná obžalovaných O., ani P. a ani spoločnosti O. S., M., LF G.. Nevie čo

je stavebný stroj I., nikdy ho nepredávala ani nevyhotovovala žiadne doklady súvisiace s jeho predajom.
Rovnako tak konanie obžalovaných bez akýchkoľvek pochybností preukazujú aj výpovede ďalších
svedkov U. P., výpovede svedkov, zástupcov daňových úradov G.. F. D., G.. P. P., G.. P. F., G.. H. C., G..
P. C., či svedka P. A. - vedúceho colného oddelenia vo vzťahu k uplatneným nadmerným odpočtom či k
náležitostiam CMR listov s tým, že spätné vystavovanie nákladného listu nesvedčí o riadnom vykonaní

prepravy tovaru a ani odosielateľ ani prepravca, ani príjemca by s takýmto postupom až po skončení
prepravy nemali súhlasiť.
Už orgány prípravného konania postupovali dôsledne v súvislosti s vykonávaním znaleckého
dokazovania, ktorého závery či už z odboru ekonomika a podnikanie, či z odboru cestná doprava
svedčia o tom, že v účtovníctve spoločnosti GIP sa nachádza predaný tovar, ktorý nebol priradený ku

žiadnemu nákupu, chýbajú dodávateľské faktúry a iné účtovné doklady, ktorými by bol preukázaný
nákup odpredanej komodity, resp. tiež že sa neuskutočnili prepravy deklarované v CMR pri konkrétnych
skutkoch obžaloby. Zo znaleckého dokazovania je taktiež zrejmé, že účtovne deklarované prepravy
vozidiel a ich súprav z technického hľadiska aj keď bolo možné spojiť, nebolo možné v CMR deklarované
množstvo tovaru v jednom dni prepraviť, eventuálne boli uvádzané súpravy vozidiel, ktoré ani nebolo

možné technicky spojiť a ani prepraviť deklarované množstvo tovaru v jednom dni.
Uplatňovanie neoprávnených vratiek nadmerných odpočtov DPH ako to uviedol okresný súd, vyplýva z
daňových priznaní a protokolov o daňových kontrolách, z ktorých sú zrejmé závery daňových kontrol,
na základe ktorých uplatnené nadmerné odpočty uznané neboli, boli neoprávnene uplatnené, k ich
vyplateniu nedošlo.

Fiktívne konanie obžalovaných v predmetnej trestnej veci vyplýva a je preukázané jednoznačne aj
výsledkami právnej pomoci, dôsledne vykonanej už orgánmi prípravného konania. Z výsluchu svedka
A. je zrejmé, že spoločnosť U. K. O.. O. obchodovala s liehovinami, o iných obchodoch nemá vedomosť,
nepozná spoločnosť O. ani svedkyňu O.. Rovnako tak spoločnosť L. O. XXXX O.. W. nepozná
spoločnosti L., P. GS, obžalovaného U. F., resp. ani ďalších obžalovaných v predmetnej trestnej veci. Z

výpovede svedka P. je preukázané, že spoločnosť I. S. O.. O. mal aj krajský súd preukázané, že nemá
vedomosť o žiadnych obchodoch, nepozná slovenské spoločnosti Y., T., H. X., P. GS, neobchodoval
so žiadnym hutníckym materiálom a nepozná ani firmu L. s.r.o. Z výpovede svedka D. N. je taktiež
zrejmé, že spoločnosť U. S. O.. Budapest nikdy neobchodovala so spoločnosťou L. ani so žiadnou inou
slovenskou spoločnosťou. Svedkyňa D. F. jediná zamestnankyňa L. CZ s.r.o. Praha potvrdila, že firma

nemala žiadne skladové priestory, konateľ N. X. privážal účtovné doklady o ktorých nič nevedel s tým,
že vo všetkom odkazoval na obžalovaného C., ktorý ju telefonicky inštruoval o vystavovaní faktúr bez
toho, aby videla akýkoľvek tovar. Spravidla zachovala množstvo aj druh tovaru, menila iba dodávateľa
a odberateľa. Rovnako tak vypĺňala aj CMR k faktúram.Svedkovia N. W. a F. G. popísali okolnosti týkajúce sa vkladov hotovosti.
Dokazovanie vykonané v predmetnej trestnej veci tak aj podľa názoru krajského súdu podrobne
dokumentuje konanie obžalovaných a jeho závery vedú aj podľa názoru krajského súdu k

jednoznačnému a ničím nespochybniteľnému výroku o vine tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o argumentáciu jednotlivých obžalovaných, vyjadrenú v písomných dôvodoch podaných
odvolaní, krajský súd konštatuje, že obhajobné námietky obhajoby sú vykonaným dokazovaním bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátené. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd pokiaľ ide o námietky

obžalovaného F. vo vzťahu k účinnej ľútosti, resp. pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k pojmovému znaku
organizovanej skupiny na kvalifikované a vyčerpávajúce vyjadrenia prokurátora, ku ktorým v podstate
nemá čo dodať ani doplniť.
Vo vzťahu k písomným dôvodom podaného odvolania zo strany prokurátora považuje krajský súd za
potrebné uviesť, že sa stotožnil s názorom, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o
treste nespĺňa všetky náležitosti zákonného ustanovenia § 168 ods. 1 a násl. Tr. poriadku. Na základe

dokazovania vykonaného už okresným súdom, resp. doplneného vo vzťahu k osobám obžalovaných
krajským súdom však nič nebránilo, aby odvolací súd rozhodol po zrušení výroku o treste napadnutého
rozsudku vo vzťahu k všetkým obžalovaným ( mimo obžalovaného Fűköa ) sám na verejnom zasadnutí.
V demokratickom právnom štáte sú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať základné práva
a slobody a úlohou súdov je poskytovať im ochranu. Pri ochrane základných práv a slobôd je

potrebné trvať na uplatnení zásady priamosti a bezprostrednosti. V prípade, že všeobecný súd zistí
už sám porušenie základného práva, či slobody, je povinný uskutočniť všetky opatrenia k tomu, aby k
ďalšiemu porušovaniu nedochádzalo a už existujúce porušenie odčiniť prostriedkami, ktorými disponuje
v rámci svojej právomoci. V trestnom konaní sú tak súdy povinné rešpektovať požiadavku spravodlivej
rovnováhy medzi obmedzením práva na osobnú slobodu na jednej strane a verejným záujmom na

stíhaní a potrestaní príslušného subjektu na strane druhej (ÚS ČR IV.ÚS 380/09).

Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednávaná nezávislým
a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná nie je výslovne stanovená, je
však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť
od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie
osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednali. Vo

výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi
lehotu v trvaní 6 rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte 10 rokov od spáchania obžalobného skutku môže
nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktorú garantuje článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a článok 6 ods. 1, 2 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia môže byť dosiahnutá
prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne komformným
spôsobom. Takto naznačený postup trestných senátov všeobecných súdov je aj istou formou prevencie
pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je tak bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces, pričom neprimeraná dĺžka konania je závažným
a nežiadúcim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného na spravodlivý proces, ale je i v
rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu výchovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná s

ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre, akými
sú zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa a správanie sa štátnych orgánov, poprípade čo je pre
sťažovateľa v stávke. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval všeobecne záväznú dobu,ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať s tým, že každú trestnú vec je potrebné hodnotiť
individuálne s poukazom na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že skutky v predmetnej trestnej veci boli spáchané v
období posledného štvrťroka 2006 a prvého štvrťroka 2007. Obvinenie bolo vznesené dňa 21.12.2007.
Obžalobu podal prokurátor na Okresný súd Košice I dňa 19.06.2012. Okresný súd následne nariaďoval
vo veci termíny hlavného pojednávania, z ktorých sa viaceré nekonali, eventuálne boli odročené z
rôznych procesných dôvodov. Išlo tak o dôvody na strane obžalovaných a ich obhajcov, ako aj o zákonné

prekážky na strane prokurátora a súdu. Pokiaľ ide o dôvody odročenia zo strany obžalovaných zo
spisového materiálu je zrejmé, že najčastejším dôvodom bol zdravotný stav obžalovaného Q., ktorý
bol však vždy podložený lekárskou správou a to vrátane jeho opakovaných hospitalizácií a operácií,
ktoré tento obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania podstúpil. V spise je zaznamenaná aj ťažká
dopravná nehoda obžalovaného O., ktorý však opakovane súhlasil aj s konaním v jeho neprítomnosti a
neprítomnosť obžalovaného C. z dôvodu výkonu trestu v zahraničí vrátane úkonov smerujúcich k jeho

dočasnému vydaniu po predchádzajúcom odmietnutí jeho vydania zo strany príslušného maďarského
súdu. Pokiaľ ide o obžalovaného C., ďalším dôvodom na odročovania pojednávania bola povinnosť
súdu vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia v inej jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 5T 17/2013. Zo spisu ďalej vyplývajú odročenia z dôvodu kolízií obhajcov, či dozorujúceho
prokurátora a sporadické ospravedlnenia obhajcov aj z dôvodu podloženej práceneschopnosti. Po

preskúmaní priebehu hlavného pojednávania tak krajský súd nezistil vyslovene obštrukčné chovanie
zo strany obžalovaných, resp. úmyselné marenie priebehu hlavného pojednávania. Ak by súd prvého
stupňa takýto dôvod odročovania pojednávania zistil, nepochybne by využil všetky dostupné procesné
prostriedky Tr. poriadku, resp. by mu nič nebránilo tieto prostriedky využiť.

Pri posudzovaní dĺžky konania je tak z predloženého spisového materiálu zrejmé, že od spáchania
skutkov uplynulo cca 16 rokov a samotné trestné stíhanie je proti obžalovaným vedené takmer 15 rokov.
Od podania obžaloby uplynulo do rozhodnutia krajského súdu viac ako 10 rokov.

Pokiaľ ide o osoby obžalovaných, z odpisu z registra trestov sú zrejmé nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný U. F. nemá záznam v registri trestov, nebol doposiaľ súdne trestaný.

Obžalovaný H. F. má 1 záznam v odpise z registra trestov. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
1T 128/07 zo dňa 2.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To 6/2012 zo dňa

7.3.2013 mu bol uložený pre trestný čin podľa § 250c ods. 1,3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. peňažný trest
vo výške 250.-€, ktorý zaplatil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný X. Q. má 5 záznamov v odpise z registra trestov v priebehu rokov 2007 až 2016 pre rôznu
trestnú činnosť menšej spoločenskej nebezpečnosti. Vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby

nebol odsúdený.

Obžalovaný E. O. má 2 záznamy v odpise z registra trestov. V prvom prípade ide o záznam z roku 1985,
v druhom prípade z roku 2005 pre trestný čin ublíženia na zdraví s uložením peňažného trestu a hľadí
sa ne neho akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný F. P. má 5 záznamov v priebehu rokov 2006 až 2022 s tým, že v prvých štyroch prípadoch
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o jeho posledné odsúdenie, rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 6T 12/2021 zo dňa 4.8.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8To/71/2021 zo dňa 1.3.2022 mu bol uložený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a primeraná povinnosť podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. splatiť počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dlžné výživné k rukám oprávnenej osoby. Skúšobná
doba mu plynie do 1.9.2023.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súdu nič nebráni neúmernú dĺžku konania zohľadniť
pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutým osobám spravodlivé zadosťučinenie. V tomto smere je
judikatúra ESĽP a t. č. už aj súdov Slovenskej republiky jednoznačná a vyplýva z nej, že zmiernenie
trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete vzmysle článku 34 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v
podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.

Je nepochybné, že v predmetnej trestnej veci je doba, po ktorú je vedené trestné stíhanie voči
obžalovaným neprimeraná a nezodpovedá požiadavkám zákonnosti, ústavnosti a spravodlivého
procesu. Táto okolnosť nie je jedinou, avšak významnou okolnosťou pre zváženie formy kompenzácie
porušeného práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Popri rešpektovaní práva na prejednanie
veci v primeranej lehote je potrebné zdôrazniť aj účel trestného konania, ktorým je predovšetkým to,

aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom má
pôsobiť na upevnenie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu
občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia a čestného
plnenia povinnosti k štátu a k spoločnosti. Preto pri zvažovaní formy kompenzácie nemohol krajský
súd neprihliadnuť aj na stupeň závažnosti, charakter a rozsah trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaní v
predmetnej trestnej veci dopustili a ktorá napĺňa všetky pojmové znaky zločinu podľa § 277 ods. 1, 2

Tr. zák. u obžalovaných E. O. a F. P., za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8
rokov, § 277 ods.1, 2, 3 Tr. zák. u obžalovaného H. F. za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo
výmere 4 až 10 rokov a § 277 ods. 1,2,4 Tr. zák. u obžalovaných U. F. a X. Q. za ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov.

Dĺžka konania je tak v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností významnou okolnosťou z
hľadiska posudzovania výnimočných okolností prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorá má vplyv
na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa plynutím času znižuje, rovnako ako
sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, keďže výrazným odstupom času sa míňa aj účel trestu. V
tejto súvislosti je krajský súd nútený tiež konštatovať, že celková dĺžka trestného konania v predmetnej

trestnej veci presahujúca 16 rokov od spáchania skutku je podľa názoru krajského súdu neprimeraná a
to aj po zohľadnení špecifík predmetnej trestnej veci spočívajúcich v potrebe využitia právnej pomoci
v styku s cudzinou.

Zohľadniac popri vyššie uvedenom účele trestného konania aj právo obžalovaných na prejednanie veci v

primeranej lehote, ako aj skutočnosť, že obžalovaný U. F. po spáchaní skutkov v predmetnej trestnej veci
t.j.podobuviacako16rokovnebolodsúdenýzažiadnytrestnýčin,resp.doposiaľnebolvôbecodsúdený
zatrestnýčinavkonečnomdôsledkuajskutočnosť,žekvyplateniunadmernéhoodpočtunedošlo,(ikeď
to nemá žiadny vplyv na naplnenie pojmových znakov žalovaného zločinu ) dospel krajský súd k záveru,
že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu odňatia slobody po dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods.
3 písm.d/ Tr. zák., že tomuto obžalovanému postačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov, v ktorej krajský súd zohľadnil aj mieru
účasti tohto obžalovaného na trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Miera účasti na
trestnej činnosti zároveň viedla krajský súd aj k uloženiu trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu

štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, zahraničnej
osoby alebo prokuristu na dobu 2 rokov. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému zároveň krajský súd
aplikoval vzhľadom na jeho predchádzajúci život poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a v
nadväznosti na to ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., t.j. zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia

trestu zákazu činnosti tak podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej
ako aj generálnej prevencie a je zároveň primeranou kompenzáciou za porušenie práva na spravodlivý
proces, ktoré v sebe bezpochyby zahŕňa aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Oproti názoru okresného súdu a aj prokurátora síce krajský súd ukladal trest vo výmere dvoch rokov

bez probačného dohľadu, avšak na dlhšiu skúšobnú dobu, ktorej pôsobenie považuje za účelnejšie ako
probačný dohľad, keďže doposiaľ obžalovaný nebol trestne stíhaný.

Obdobne je krajský súd toho názoru, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby aj u ďalších obžalovaných.

U obžalovaného H. F. ide o uznanie viny v odseku 3 § 277 Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 4 až
10 rokov odňatia slobody. Tento obžalovaný bol raz súdne trestaný pre trestný čin menšej spoločenskejnebezpečnosti v roku 2013, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Preto aj v jeho prípade krajský súd
aplikoval ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedol
riadny život a ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. o znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovaný participoval na dvoch skutkoch v predmetnej trestnej veci.

Podľa § 39 ods. 3 písm.e/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností tak krajský súd akceptujúc aj dôvody odvolania
prokurátoraoprotinázoruokresnéhosúduuložilobžalovanémuprísnejšítrestodňatiaslobodyvovýmere
2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorý považuje
vzhľadom na všetky skutočnosti na ktoré poukázal za primeraný a spravodlivý, spĺňajúci všetky kritéria
z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

V zmysle zákonnej úpravy platnej v čase spáchania skutku (fakultatívna možnosť ukladania trestu
zákazu činnosti ), zohľadniac dĺžku konania, mieru účasti obžalovaného na skutku a jeho predchádzajúci
život dospel krajský súd zároveň k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti tomuto obžalovanému
nie je nevyhnutné.

Obdobnými úvahami sa spravoval krajský súd aj vo vzťahu k obžalovanému X. Q., u ktorého ide o
odsúdenie rovnako ako ju obžalovaného U. F. pre odsek 4 § 277 Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere
7 až 12 rokov trestu odňatia slobody.

Podľa § 39 ods. 3 písm.d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Ako to už krajský súd vyššie uviedol, vo vzťahu k osobe tohto obžalovaného z odpisu z registra trestov

vyplýva, že má 5 záznamov v odpise z registra trestov v priebehu rokov 2007 až 2016 s tým, že vo
všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Posledný záznam je z roku 2016,
osvedčil sa 11.5.2018.

U tohto obžalovaného krajský súd popri aplikácií ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. aplikoval aj

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. t.j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom a súčasne pri absencií priťažujúcej okolnosti aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.
zák. o znížení hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu prokurátora uložil tomuto obžalovanému

oproti názoru okresného súdu trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorý podľa názoru krajského súdu za daných okolností
spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Trest zákazu činnosti vzhľadom na jeho následný postoj v predmetnej trestnej veci a značný odstup

času tomuto obžalovanému neukladal, keďže v čase spáchania skutku išlo o fakultatívnu možnosť tento
trest ukladať.

Obžalovaný E. O. bol uznaný vinným pre odsek 2 § 277 Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 3
až 8 rokov trestu odňatia slobody. Jeho dve predchádzajúce odsúdenia za trestnú činnosť menšej

spoločenskejnebezpečnostisúzroku1985a2005,hľadísananehoakobynebolodsúdený.Participoval
na jednom zo žalovaných skutkov.

Preto krajský súd aplikujúc aj u tohto obžalovaného ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. a v nadväznosti
na to aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. po znížení hornej hranice zákonom stanovenej trestnej

sadzby uložil obžalovanému akceptujúc odvolacie dôvody prokurátora oproti názoru okresného súdu
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka ( vychádzajúc taktiež z ustanovenia § 39 ods. 3 písm.e/
Tr. zák. ) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorý za danýchokolností podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

Rovnako ako u obžalovaného O. aj u obžalovaného F. P. ide o uznanie viny pre odsek 2 § 277 Tr. zák. s
trestnou sadzbou vo výmere 3 až 8 rokov trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o jeho predchádzajúci život,
v priebehu rokov 2006 až 2022 má 5 záznamov v odpise z registra trestov, z toho v štyroch prípadoch
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Právnu relevanciu pre účely ukladania trestu má však jeho
posledné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 12/2021 zo dňa 4.8.2021 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/71/2021 zo dňa 1.3.2022, ktorým bol právoplatne
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov ( skúšobná doba plynie do 1.9.2023 ) a s uložením primeranej povinnosti splatiť
dlžné výživné v priebehu plynutia skúšobnej doby.

Z uvedeného dôvodu krajský súd u tohto obžalovaného aplikoval popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j/ Tr. zák. aj ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j. ustálil priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom,
že spáchal viac trestných činov, keďže v danom prípade sú bezpochyby splnené zákonné podmienky
pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.

Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti majúce význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery,
vrátane odvolacích dôvodov prokurátora uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, pričom tento trest
ukladal ako trest súhrnný.

Obligatórne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. krajský súd zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 12/2021 zo dňa 4.8.2021 v spojení s uznesením krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8To/71/2021 zo dňa 1.3.2022 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad.

V nadväznosti na uvedený rozsah zrušenia výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložil obžalovanému
podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. povinnosť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia splatil dlžné
výživné k rukám matky L. L., nar. X.X.XXXX vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 12/2021.

Pokiaľ však ide o obžalovaného I. C., krajský súd po oboznámení sa s dôvodmi podaného odvolania zo

strany prokurátora dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok o treste u tohto obžalovaného bude potrebné
vykonať dokazovanie k podmienkam ukladania trestu vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie
rozsudkom v trestnej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 17/2013 zo dňa 07.09.2020 v spojení s
uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6To 84/2020 zo dňa 27.05.2021, ktorým mu bol podľa § 277
ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 105 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu výkonu podnikateľskej činnosti
na dobu 5 rokov.
Po pripojení spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 17/2013 tak bude potrebné skúmať, či v danom
prípade neprichádza do úvahy ukladanie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. Je podľa názoru
krajského súdu potrebné aby skúmanie zákonných podmienok ukladania trestu u tohto obžalovaného

opätovne posúdil súd prvého stupňa, pretože ide o skutočnosť, ktorá môže mať eventuálne vplyv na
výšku uloženého trestu stým, že ak by v danom prípade vykonal dokazovanie a rozhodol krajský súd
ako odvolací súd, čím by nahrádzal činnosť súdu I. stupňa, nebolo by zachované právo obžalovaného
podať opravný prostriedok.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

pričom tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 7. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2022

Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2022