Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010420
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621010420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného E. W.,

pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.
apríla 2022 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

E. W., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bydliskom J., adresa na doručovanie: Q. XXXX/X, J.

sa uznáva za vinného, že

dňa 16.12.2020 v čase okolo 14.00 h v Stupave pri Duklianskej ulici v lokalite Munkáč pri diere v
kamennom múre pri betónovom chodníku, po otázke poškodenému H. G. „Nemáš peniaze?“, zabránil
poškodenému v odchode, začal sa strkať s poškodeným, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem,
následne začal poškodenému prehľadávať vrecká, čomu sa poškodený bránil tak, že rukami a nohami

odtláčal obvineného, čo sa mu nepodarilo, pričom obvinený z ľavého vonkajšieho náprsného vrecka
čiernej bundy zn. Benger vzal poškodenému mobilný telefón zn. LG, zlatej farby, bez bližšieho popisu v
hodnote 50,- Eur s telefónnym číslom XXXX/XXX XXX, po čom od ďalšieho konania upustil a odchádzal
od poškodeného, pri odchode si poškodený pýtal mobilný telefón naspäť, na čo obvinený povedal
„Chceš, aby som ťa dobil?“ a odišiel, čím poškodenému H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXX/X,
spôsobil škodu vo výške 50,- Eur,
t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona a s
použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 18. decembra 2020, sp. zn. 1T/107/2020,

právoplatnom dňa 01. januára 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného H. G., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale
bydliskom C. XXX/X, XXX XX J. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 14. septembra 2021 Okresnému súdu Malacky
obžalobu č. 1Pv 480/20/1106-21 na obžalovaného E. W. pre prečin zločin lúpeže § 188 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného E. W.,

poškodeného H. G., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä znalecký posudok
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/14228 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistickej biológie a
kriminalistickej genetickej analýzy čl. 41-44, zápisnicu o vydaní veci čl. 45, zápisnicu o obhliadke miesta
činu čl. 49-50, správu O2 Slovakia s.r.o. čl. 64-76 zo dňa 30.12.2020, správu O2 Slovakia, s.r.o. zo dňa
28.03.2021 čl. 78 a zo dňa 19.07.2021 čl. 80, zápisnicu o rekognícii osoby čl. 52-62, aktualizovaný odpis

z registra trestov, centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov a zo spisového materiálu sp.zn.
1T/107/2020 trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo dňa 18.12.2020, právoplatný dňa 01.01.2021.

Obžalovaný E. W. vypovedal, že je nevinný. On išiel po parku, išiel k takej diere, je to také úzke
miesto, nakoľko nechcel piť na verejnosti, chcel si tam vypiť víno. Oproti nemu išiel poškodený so

psom, začal naňho štekať jeho pes. Poškodený povedal, ako sa míňali, že nech naňho pes nešteká,
že obžalovaný je vyjebaný feťák. Ako sa míňali, obžalovaný pristupoval k poškodenému, že čo si to
dovoľuje.Poškodenýsaasipotkolaspadolnazem.Obžalovanýmuchcelpomôcťdvihnúťsa,zdrapolho
niekdezabundu,nechsarozprávajúpostojačky.Moholhochytiťniekdevstredebundy,možnozarukáv.
Ako bol poškodený na zemi, začal naňho útočiť, odtláčal ho a kopol ho do nohy. Poškodený ho udrel len

slabo, nechcel mu to vrátiť. Obžalovaný ho prestal dvíhať. Obžalovaný chcel, aby sa mu ospravedlnil.
Neospravedlnil sa mu, niečo si tam mrmlal, tak ho pustil, zobral si víno a išiel preč. Obžalovaný
vypovedal, že od poškodeného si nič nepýtal, jeho telefón nemal. V čase skutku obžalovaný nemal trvalé
zamestnanie, príležitostne pomáhal matke, otcovi a starej matke, ktorí mu finančne vypomáhali. Priznal,
že minulosti páchal priestupky proti majetku, páchal aj trestné činy krádeže, ku ktorým sa aj priznal.

Jeden trestný čin bol taký, že čašníkovi vypadla peňaženka a on ju dvihol.

Svedok- poškodený H. G. vypovedal, že sa vracal so psom z prechádzky od štadióna. Prechádzal
cez uličku pri potoku Munkač. Obžalovaného videl a on išiel od mesta v uličke. V uličke k nemu
pristúpil obžalovaný, pýtal peniaze, poškodený mu povedal, že nemá peniaze. Bránil mu v ceste, začali

sa naťahovať ručne, dostali sa do fyzického kontaktu. Obžalovaný sa mu postavil do cesty telom,
poškodený ho chcel obísť a on mu v tom bránil. Pri tom padol na zem, na chrbát. Ako ležal na zemi, začal
mu obžalovaný prehľadávať vrecká, poškodený mal bundu, kde mal dve dolné vrecká, jedno horné a
jedno vnútorné. Prehľadal mu všetky vrecká. V hornom vonkajšom vrecku mal mobil a obžalovaný mu
ho vytiahol. Stál nad ním. Stále si pýtal peniaze, poškodený peniaze nemal aj mu to povedal. Poškodený

z neho mal strach. Keď sa poškodený postavil zo zeme, obžalovaný mohol byť už 10 m od neho,
išiel smerom do mesta. Poškodený vedel, že mu vytiahol ten mobil, išiel za ním pár metrov, aby mu
vrátil mobil. Obžalovaný mu nechcel vrátiť mobil a ešte sa pýtal či chce dostať. Potom ako išiel kúsok
za obžalovaným, sa otočil a išiel domov. Prezliekol sa a išiel na políciu. Ku skutku ďalej uviedol, že
obžalovanému žiadne vulgárne slovo nepovedal. Na vôdzke mal malého bieleho teriéra, nepamätá si, či

pes štekal. V rukách obžalovaného videl menší kus cigarety. Obžalovaný ho nechcel zdvihnúť zo zeme
a nechcel ospravedlnenie, pýtal si od neho peniaze. V čase skutku mal pri sebe mobil a psa na vôdzke,
kľúče ani iné veci pri sebe nemal. Obžalovaný mu prehľadával vrecká až keď ležal na zemi. Poškodený
uviedol, že mu rozopol bundu, ale vo výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že mu ju nerozopol. Tento
rozpor vysvetliť nevedel. Obžalovaný mu prezrel aj vrecká na teplákoch. Mobil mu zobral z vrecka zhornej časti bundy zvonku. Poškodený mal aj vnútorné vrecko, ktoré mu obžalovaný prezrel, ale v ňom
nič nemal. Hneď ako prišiel domov volal matke cez počítač a išiel na políciu.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku sa na návrh obhajcu obžalovaného čítala zápisnica o skoršej
výpovedi svedka-poškodeného H. G., v rámci ktorej uviedol, že niekedy v polke decembra 2020 okolo
13-14 hod. sa vracal domov okolo štadióna lesnou uličkou zvanou Munkáč. Obžalovaný ho zastavil
a spýtal sa ho, či nemá peniaze. Poškodený mu povedal, že nemá a chcel ísť ďalej. Obžalovaný sa
mu postavil do cesty a začali spolu zápasiť. Pri zápasení sa ocitol na zemi, asi sa o neho potkol.

Obžalovaný mu začal rozopínať vrecká na bunde a z horného vrecka mu vzal mobil LG zlatej farby,
ktorý mal od mamy. Používal telefónne číslo XXXXXXXXXX. Nepovedal obžalovanému, že je vyjebaný
feťák. Peniaze nemal a obžalovaný mu telom bránil v odchode, následne sa oňho poškodený potkol a
spadol na zem. Ako bol na zemi začal mu obžalovaný prehľadávať vrecká. Poškodený sa mu to snažil
zabrániť, ale neúspešne. Rukou mu prechádzal po bunde aj mu rozopínal vrecká. Obžalovaný stál nad
ním nepridržiaval ho. Snažil sa zistiť, či má vo vreckách peniaze, ale poškodený nemal okrem mobilu

nič. Mobil mal v ľavom hornom vrecku z vnútornej strany, ale vrecko bolo dostupné z vonkajšej strany.
Bundu mu obžalovaný nerozopol. Keď mu obžalovaný zobral mobil išiel preč smerom do centra Stupavy.
Poškodený ohľadom svojej váhy a výšky uviedol, že má 150 cm a 60 kg.

K výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že svedok nehovorí pravdu, jeho úmyslom bolo, aby sa

mu ospravedlnil.

Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/14228 vypracovanom Kriminalistickým a
expertíznym ústavom Policajného zboru vyplynulo, že znalec zisťoval prítomnosť DNA na stopách -
ohorok a bunde. Na cigaretovom ohorku znalec nezistil prítomnosť DNA poškodeného H. G.. Znalec

z bundy (vec vydaná poškodeným) získal stopy, ktoré označil ako stopa 1-1 (ster z povrchu prednej
vonkajšej strany bundy v okolí náprstného vrecka), stopa 1-2 (ster z povrchu prívesku bežca zipsu na
náprstnom vrecku, stopa 1-3 (ster z povrchu prednej vonkajšej strany bundy v okolí ľavého dolného
vrecka, stopa 1-4 (ster z povrchu prívesku bežca zipsu na ľavom dolnom vrecku, stopa 1-5 (ster z
povrchu prednej vonkajšej strany bundy v okolí vrecka na ľavom rukáve, stopa 1-6 (ster z povrchu

prívesku bežca zipsu na vrecku na ľavom rukáve), stopa 1-7 (ster z povrchu prednej vonkajšej strany
bundy v okolí pravého dolného vrecka), stopa 1-8 (ster z povrchu prívesku bežca zipsu na pravom
dolnom vrecku a stopa 1-9 (ster z povrchu prívesku bežca zipsu na rozopnutie bundy. Na stopách č. 1-5
(okolie vrecka na ľavom rukáve), 1-6 (zips na vrecku na ľavom rukáve) a 1-7 (okolie pravého dolného
vrecka) bola zistená DNA obžalovaného.

Z listu O2 Slovakia s.r.o. zo dňa 30.12.2020 vyplynulo, že SIM karta s tel. č. XXXX XXX XXX bola odo
dňa 16.12.2020 použitá v mobilnom zariadení IMEI XXX XXX XXX XXX XX a IMEI XXX XXX XXX XXX
XX. Ďalej z listu O2 Slovakia s.r.o. zo dňa 28.03.2021 vyplynulo, že komunikácia telekomunikačného
zariadenia s číslom IMEI XXX XXX XXX XXX XX v mobilnej sieti prebiehala len dňa 16.12.2020 so SIM

kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Následne prebiehala prostredníctvom telekomunikačného
zariadenia s číslom IMEI XXX XXX XXX XXX XX s tel.č. XXXX XXX XXX.

Medzi stranami nebolo sporné, že obžalovaný sa s poškodeným stretli v Stupave v uličke pri potoku,
pričom išlo o úzke miesto na prechod. Ďalej zhodne obžalovaný aj poškodený vypovedali, že poškodený

spadol a to v dôsledku toho, ako k nemu obžalovaný pristupoval a on sa potkol. Vyplynulo to z výsluchu
obžalovaného a poškodeného. Následný priebeh skutku bol popisovaný obžalovaným a poškodeným
rozdielne.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach

dospel súd k záveru, že obžalovaný spáchal zločin lúpeže tak, ako mu je kladené za vinu obžalobou. Súd
uveril výpovedi poškodeného, ktorý uviedol, že potom ako padol na zem na chrbát, obžalovaný ho začal
prehľadávať. Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že DNA obžalovaného sa našla na ľavom rukáve
a na bežci zipsu ľavého rukáva bundy ako aj v okolí pravého dolného vrecka. Uvedený dôkaz vylučuje
tvrdenia obžalovaného, že mu chcel „iba“ pomôcť sa zdvihnúť. Preukazuje práve tvrdenie poškodeného,

že ho obžalovaný prehľadával. Súd má za to, že obžalovaný nemohol zdvíhať poškodeného zo zeme
(ako popísal - zdrapnutie za bundu) a nechať pritom stopy na okolí dvoch vreciek bundy (pravé dolné
vrecko a vrecko na ľavom rukáve), ktoré sú od seba vzdialené a zároveň aj na bežci zipsu ľavého
rukáva. Verzia obžalovaného o zdvíhaní je značne nepravdepodobná. Ak by obžalovaný poškodenéhozdvíhal za vačky (kde boli nájdené stopy jeho DNA) takýmto spôsobom by sa mu poškodeného postaviť
nepodarilo. Keby chcel obžalovaný poškodeného zdvihnúť, mohol mu podať ruku.

Ďalej súd poukazuje na to, že obaja aj obžalovaný aj poškodený sa dostali do konfliktu, pričom
obžalovaný tvrdil, že v dôsledku toho, že mu poškodený povedal, že je „vyjebaný feťák“ a poškodený
tvrdil, že v dôsledku toho, že k nemu obžalovaný pristúpil a pýtal peniaze. Verzii obžalovaného, že
napriek vulgárnej nadávke poškodeného ho mal dobrosrdečne zdvíhať zo zeme súd neuveril. Takéto
správanie obžalovaného, ktorý najprv príde do konfliktu s poškodeným za jeho nadávku, no následne sa

mu snaží pomôcť vstať nedáva logiku. Zmenu v správaní obžalovaného nemožno logicky vysvetliť. Preto
súd uveril popísanému priebehu skutku práve poškodenému, do ktorého zapadajú aj výsledky analýzy
DNA. Je dôležité vziať do úvahy aj telesnú konštrukciu v čase skutku poškodeného, ktorý má 150cm a
60kgaobžalovaného180cma110kg.Keďsaobžalovanýsosvojoutelesnoukonštrukciupostavilnadna
zemi ležiaceho poškodeného a začal ho prehľadávať, stačilo mu minimálne fyzické úsilie, aby dosiahol,
čochcelaprekonalprípadnýodporpoškodeného.To,ženenašlistopyDNAnavokolínáprstnéhovrecka

ani na bežci zipsu tohto vrecka nevylučuje, že skutok spáchal obžalovaný, predmetnú bundu mal na
sebe oblečenú poškodený, ktorý bol aj určitý čas po skutku v nej oblečený, čo znamená, že mohlo dôjsť k
zotretiu stôp DNA z uvedených častí bundy. Na spáchaný skutok nemá vplyv ani to, že poškodený najprv
v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný mu bundu nerozopol a pri výsluchu na súde, že mu
bundurozopol.Skutočnosť,žepoškodenývrámcirekognícieosobynespoznalobžalovanéhonevylučuje

samotnú prítomnosť obžalovaného pri skutku, keďže sám obžalovaný stretnutie s poškodeným v danom
čase a mieste potvrdil.

Verzii poškodeného svedčí aj správa spoločnosti O2, z ktorej vyplýva, že komunikácia prostredníctvom
zariadenia s IMEI číslom XXX XXX XXX XXX XX s tel.č. XXXX XXX XXX prebiehala len dňa 16.12.2020

(deň skutku) a následne už bolo tel.č. XXXX XXX XXX v zariadení s IMEI číslom XXX XXX XXX XX
od 17.12.2020 až do 28.03.2021 (deň vyhotovenia správy). Poškodený používal telefónne číslo XXXX
XXX XXX, pričom v deň lúpeže mu telefón (s IMEI č. XXX XXX XXX XXX XX odcudzil obžalovaný a
tento telefón už následne nepoužíval a od nasledujúceho dňa už používal iný telefón (s IMEI č. XXX
XXX XXX XX), číslo mu však zostalo.

Súd ďalej dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než je
uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že od
poškodeného nepýtal peniaze, nevzal mu telefón, neznamená to, a priori, že súd má rozhodnúť podľa
zásady „in dubio pro reo“, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok

totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil žalovaného
trestného činu. Súd musí použiť zásadu „in dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení
dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok alebo či ho
spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že
skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.

1 Trestného zákona, sa stal a spáchal ho práve obžalovaný E. W.. Reťaz usvedčujúcich dôkazov je
ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o vine obžalovaného, ktorý mal možnosť, ako
aj príležitosť, spáchať stíhaný skutok. Obžalovaný teda použil násilie voči poškodenému s úmyslom
zmocniť sa cudzej veci (pýtal peniaze, ktoré poškodený nemal, tak mu vzal jedinú vec, čo poškodený pri
sebe mal a to mobilný telefón). Platí, že trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie

použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo
zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu, nie je teda podmienkou, aby napadnutý kládol
odpor; násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého, pričom násilie spravidla smeruje
proti tomu, kto má vec u seba. V prejednávanom konkrétnom prípade za násilie posúdil súd konanie
obžalovaného, ktorý sa počas priebehu skutku postavil nad na zemi ležiaceho poškodeného a začal ho

prehľadávať. Napriek tomu, že poškodený sa snažil obžalovanému brániť (obžalovaného aj kopol, čo
potvrdil sám obžalovaný), obžalovanému sa podarilo mu vytiahnuť z vrecka mobilný telefón.Len pre úplnosť súd dodáva, že zločin lúpeže je dokonaný už hrozbou bezprostredného násilia
(postavenie sa nad poškodeného, zabránenie mu v tom, aby mohol vstať a prehľadávanie vreciek) voči
poškodenému s cieľom zmocniť sa cudzej veci (pretože len to sú obligatórne znaky základnej skutkovej

podstaty zločinu lúpeže), pričom, z hľadiska dokonania predmetného zločinu, je bez významu, či sa
podarilo alebo nepodarilo páchateľovi aj získať nejaké finančné prostriedky (peniaze pri sebe poškodený
nemal, tak sa obžalovaný zmocnil mobilného telefónu). Použitie fyzického násilia proti telesnej integrite
poškodeného bolo preto prostriedkom k zmocneniu sa mobilného telefónu a predchádzalo mu.
Smerovanie úmyslu obžalovaného zmocniť sa finančných prostriedkov poškodeného možno vyvodiť z

toho, že obžalovaný výslovne pýtal od poškodeného peniaze.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel finančné prostriedky od poškodeného za každú
cenu, teda aj za použitia fyzického násilia.

Vzhľadom na uvedené súd uznal aj obžalovaného Mareka Zabáka vinným za spáchanie zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

K výroku o treste a náhrade škody:
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie

v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje

súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie
úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu

(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t.j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti

trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/107/2020 súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdenýtrestnýmrozkazomz18.decembra2020,č.k.1T/107/2020-60,právoplatnýmdňa01.01.2021,
za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

pričom uvedený skutok spáchal dňa 25.06.2020. Súd ustálil, že trestný rozkaz sp.zn. 1T/107/2020 bol
obžalovanému doručený dňa 23.12.2020, a nie dňa 23.11.2020 (ako je nesprávne uvedené na doklade
o doručení), nakoľko trestný rozkaz bol vydaný až dňa 18.12.2020 a zásielka spolu s trestným rozkazom
bola podaná na pošte dňa 23.12.2020, teda v ten istý deň, kedy si ju aj obžalovaný vyzdvihol.

Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil
pred dňom 23.12.2020, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz. Vzhľadom na uvedené súd
postupoval podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona.Najprísnejším z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, preto súd vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby
tohto prečinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí 3 roky

až 8 rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu, a to
recidívu podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti pred spáchaním
prejednávaných skutkov súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30. apríla

2020, sp.zn. 3T/23/2020, právoplatným dňa 03. júna 2020, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. Súd neprihliadal na ďalšiu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov), pretože spáchanie
druhého (a viacerých) trestného činu ako priťažujúcej okolnosti sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu
viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom (resp. obzvlášť závažným

zločinom), aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého
trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
uvedeného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže
byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho
príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp.

§ 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem" vyjadrená v § 38 ods. 1
Trestného zákona. Nakoľko obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 1 zločin a 1 prečin
(spáchané vo viacčinnom súbehu), bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú
sadzbu aplikáciou asperačnej zásady.

Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v pomere 0:1 v prospech
priťažujúcich okolností, dochádza k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona,
avšak zároveň je v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykonať úpravu trestnej sadzby aj podľa § 41
ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na rozhodnutie R 32/2009, ale aj napr. rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo 07. decembra 2016, sp. zn. 1To/122/2016, sa konkrétne rozpätie trestnej sadzby v
danom prípade určuje tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa § 38 Trestného zákona a až
následne podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Naznačeným postupom došlo najskôr k zvýšeniu dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu k rozpätiu trestnej sadzby od 56 mesiacov
(4 roky a 8 mesiacov) až 8 rokov (60 mesiacov : 3 = 20 mesiacov, teda 20 mesiacov je jedna tretina

z rozdielu základnej trestnej sadzby, o ktoré sa zvyšuje dolná hranice trestnej sadzby). Na to došlo k
zvýšeniuhornejhranicetrestnejsadzbyvrámciasperačnejzásady,pričomvtomtoprípadesa(základná,
neupravená) horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu
tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby, teda v danom prípade o 32 mesiacov (8 rokov : 3 =
32 mesiacov, t.j. o 2 roky a 8 mesiacov. Uvedeným postupom došlo k výslednej úprave trestnej sadzby

trestu odňatia slobody a to 4 roky a 8 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti
súd považuje za potrebné poukázať (okrem odsúdenia za skutok spáchaný v súbehu s prejednávanou
trestnou činnosťou) aj na odsúdenie obžalovaného na Okresnom súde Malacky sp. zn. 3T/23/2020, kde

bol trestným rozkazom z 30. apríla 2020 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1písm.a),písm.d)Trestnéhozákona,začomuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní4
mesiace s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný má
9 záznamov. V roku 2016 spáchal 3 priestupky dopravného charakteru a zvyšných 6 priestupkov spáchal
v roku 2019, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky proti majetku - krádež tovaru (potraviny

a alkohol). Súd poukazuje na to, že trestný čin (za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky sp.zn. 3T/23/2020) spáchal tak, že odcudzil peňaženku, ktorú mala iná osoba pri sebe.
Záznamy v registri trestov a registri priestupkov nie sú súlade s tvrdením obžalovaného, že v roku
2014 sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti a nepotreboval lúpiť na to, aby mal financie. Nasvedčujú
práve tomu, že obžalovaný stupňuje svoje protiprávne konanie, nie je zamestnaný a prostriedky na

svoju obživu si zabezpečuje práve majetkovou a následne aj násilnou trestnou činnosťou, ktorá najprv
spočívala v páchaní priestupkov a následne prerástla do páchania trestných činov.Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje
5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 druhá veta Trestného zákona), pričom

podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia
slobody neprevyšujúci 2 roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve 3 roky (§ 51 ods. 1 Trestného
zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je obžalovanému možné uložiť len
nepodmienečný trest odňatia slobody (vzhľadom na zvýšenú spodnú hranicu trestnej sadzby), pretože
uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon. Súd musel uložiť nepodmienečný trest

aj vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
trestným rozkazom (§ 42 ods. 2 druhá veta). Súd teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, pričom súd zohľadnil, že intenzita násilia voči poškodenému
nebola vysoká a obžalovaný po odcudzení mobilného telefónu zistiac, že poškodený nemá u seba
finančné prostriedky od ďalšieho protiprávneho konania upustil. Súd má zato, že trest vo výmere 4 roky
8 mesiacov bude trestom zákonným, a dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj

trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality.

Obžalovaného súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné zrušiť aj výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Malacky z 30. apríla 2020, sp.zn. 3T/23/2020, právoplatnom dňa 03. júna 2020, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutie na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest.

V adhéznom konaní si poškodený H. G. uplatnil nárok na náhradu škody za odcudzený mobilný telefón
vo výške 50,- Eur. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná skutočná cena mobilného telefónu
v čase skutku, bolo by ju potrebné zisťovať, čo presahuje potreby trestného stíhania, preto súd podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.