Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210924
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7512210924.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.
Borisa Brondoša a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkýň 1/ K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
4, D. I. a 2/ T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XX, C., oboch zastúpených JUDr. Ivanom Vankom,
advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovaným 1/ D. T., nar. X.X.XXXX, bytom D. nad P.,
časťJ.XX,zastúpenémuJUDr.JánomGarančovským,advokátomsosídlomKukučínova19,Košicea2/

Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, registrovaná v
ObchodnomregistrivedenomMestskýmsúdomvPrahe,číslozápisu:B1464,konajúcaprostredníctvom
organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta
3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobkýň a žalovaného
v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 22. októbra 2021, č. k. 7C/117/2012-563

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami

v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade.

II. Mení uznesenie v napadnutom výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami v 1. a 2.
rade a žalovanou v 2. rade tak, že vo vzťahu medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2. rade
stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyniam v 1. a 2. rade 100% trov tohto odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením priznal žalobkyni v 1. rade voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100% (I.), priznal žalobkyni v 2. rade voči žalovanému v 1. rade

nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% (II.), nepriznal žalobkyniam v 1. a 2.
rade a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania (III.) a priznal žalovanej v 2. rade voči
žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
50% (IV.).

2. Proti výrokom I., II. a IV. tohto uznesenia o trovách konania podali žalobkyne a žalovaný v 1. rade

odvolanie. Výrok III. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobkyniam v 1. a 2. rade a
žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania, nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti
uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom
konaní preskúmavané.

3. Rozhodnutie v žalovaným v 1. rade napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. odôvodnil súd prvej

inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keď vychádzal zo špecifickosti uplatneného nároku, ktorého
výška plnenia, keďže v prípade nemajetkovej ujmy náhrada slúži na primerané odškodnenie zásahudo objektívne nemerateľných hodnôt, závisí od úvahy súdu, plným procesným úspechom žalobkýň v
spore. Súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu nevzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p..
V odôvodnení napadnutého uznesenia v tejto súvislosti zhrnul osobné, zárobkové a majetkové pomery

strán, pričom dospel k záveru o porovnateľnosti sociálnych pomerov strán a neexistencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre postup podľa ust. § 257 C.s.p.. Pokiaľ ide o rozhodnutie v žalobkyňami
napadnutej časti, t.j. vo výroku IV., toto súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 1
a § 257 C.s.p., pričom dospel k záveru o plnom procesnom úspechu žalovanej v 2. rade v konaní,
avšak v okolnostiach prípadu vzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p., v dôsledku čoho

náhradu trov konania krátil o 50 %. V odôvodnení napadnutého uznesenia v tejto súvislosti skonštatoval,
že dôvody hodné osobitného zreteľa pre tento postup videl v širších okolnostiach sporu (neustálená
judikatúra ohľadom vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade v spore v čase podania žaloby) a v
osobných, majetkových a príjmových pomeroch žalobkýň, zohľadniac príjem žalobkýň titulom náhrady
nemajetkovej ujmy vymáhanej v exekučnom konaní formou zrážok zo mzdy žalovaného v 1. rade.

4. Žalobkyne v odvolaní proti výroku IV. tohto uznesenia nesúhlasili s právnym posúdením otázky
existenciedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľapreúplnúmoderáciutrovkonaniasúdomprvejinštancie.
Poukázali na objektívne dôvody, pre ktoré navrhli vstup žalovanej v 2. rade do konania až po zverejnení
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-22/12 Haasová, ktorým došlo k
zmene interpretácie povinnosti poisťovní z povinného zmluvného poistenia plniť pozostalým po obetiach

dopravných nehôd, súvislosť medzi týmito dôvodmi a uplynutím premlčacej doby, krátkosť času na
rozšírenie žaloby voči žalovanej v 2. rade, jej postoj v konaní a zárobkové pomery žalobkyne v 1.
rade. V ďalšom namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutej časti uznesenia. Svojimi odvolacími
námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobkyne podľa posúdenia
odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., s návrhom, aby
na jeho základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku IV. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. zmenil tak, že neprizná žalovanej v 2. rade nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že

v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom,
je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia

zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný v 1. rade v odvolaní proti výrokom I. a II. tohto uznesenia nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre postup podľa § 257

C.s.p.. Podrobným poukázaním na rozdielnosť osobných, majetkových a zárobkových pomerov strán
vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o porovnateľnosti sociálnych pomerov strán. Svojimi
odvolacími námietkami poukazujúcimi to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný v 1.
rade podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)

C.s.p., s návrhom, aby na ich základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. a II. zmenil
tak, že žalobkyniam s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania neprizná.
V odvolaní žalovaným v 1. rade formálne označený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tak podľa posúdenia
odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod
nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie

vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu.6. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, v čom spočíva neúplnosť a
neaktuálnosť informácií žalovaného v 1. rade o ich príjmoch a aktívach. Navrhli uznesenie v žalovaným
v 1. rade napadnutých výrokoch I. a II. potvrdiť.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolania žalobkýň a žalovaného v
1. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska odvolaniami uplatnených odvolacích

dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods.
2 C.s.p., a dospel k nasledovným záverom.

8. Odvolatelia svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách
konaniasúdomprvejinštanciezhľadiskaspôsobuprávnehoposúdeniaotázkyvýnimočnostinepriznania

náhrady trov konania plne procesne úspešnej strane. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových
zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym
posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na
skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec

alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis,
ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda
v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej

inštancie, ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkýň vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Žalovaný v 1. rade vidí dôvod aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania vo
vzťahu k žalobkyniam iba vo svojich sociálnych pomeroch (osobných, zárobkových a majetkových).

11. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§

255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa dôvodovej správy
k ust. § 257 C.s.p. účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené
dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva
na súdnu prax. Výnimočnosť pritom môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na
strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu,

či nízky príjem. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá
nemala úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje
dôvod hodný osobitného zreteľa (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H.
Beck v Prahe 2016, str. 941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 C.s.p. prichádza
do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď

povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán, prihliada tiež na postoj strán v konaní, ich správanie v priebehu sporu a
prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo
o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

13. Súd prvej inštancie vo svojich úvahách vyšiel z porovnateľnosti osobných, zárobkových a
majetkových pomerov žalobkýň a žalovaného v 1. rade. Odvolací súd konštatuje, že len tvrdeniežalovaného v 1. rade o jeho nepriaznivých sociálnych pomeroch bez ďalšieho kritéria výnimočnosti a
mimoriadnosti, naplnenie ktorého je pre použitie moderačného oprávnenia pri rozhodovaní o trovách
konania nevyhnutne potrebné, rozhodne nenapĺňa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výstižný

záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008,
v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne § 257 C.s.p.) neslúži na zmierňovanie
majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé,
abyten,ktodôvodnehájilsvojeporušenéaleboohrozené právaaleboprávomchránenézáujmy,obdŕžal
náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Z tohto pohľadu k stavu nepriaznivej sociálnej

situácie strany, ktorá v súdnej praxi nie je nijak ojedinelá a už vôbec nie výnimočná, musí pristúpiť aj
iná okolnosť, ktorá či už sama alebo v spojení so sociálnou situáciou navodí taký mimoriadny stav, kedy
by bolo nespravodlivé, aby strana, ktorá neúspešne uplatňovala alebo bránila právo, musela nahradiť
trovy protistrane, alebo, ako už bolo zmienené, aby za daných okolností úspešná strana obdŕžala
náhradu vynaložených nákladov konania. Nepriaznivá sociálna situácia sama o sebe nepredstavuje
univerzálny ani automaticky uplatniteľný dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania nie len čo do

výnimočnosti ale ani čo do spravodlivého usporiadania pomerov. Akiste totiž len nemajetnosť žalobcu
nebude dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému v prípade, ak si takýto
stav žalobca privodil úmyselne alebo neospravedlniteľnou nedbanlivosťou a zrejme nie je potrebné
bližšie zdôvodňovať ani postoj, že takýto ohľad by nebolo spravodlivé brať ani na šikanózne žaloby
či bezhlavo uplatňované nároky, či už z hľadiska obsahu žaloby alebo žalovaných subjektov. Z toho

teda vyplýva, že len skutočnosť nepriaznivej sociálnej situácie, pokiaľ by ju žalovaný v 1. rade aj
preukázal, pre záver o aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, nepostačuje.
Je nevyhnutne potrebné poznať okrem faktov týkajúcich sa jeho osobných, zárobkových a majetkových
pomerov, tiež ďalšie dôvody, pre ktoré sa v tvrdenej sociálnej situácii ocitol a aj širšie okolnosti prípadu, v
rozsahunevyhnutnomprezáveromimoriadnostiposudzovanejveciaajprevylúčenieprvkovúčelovosti,

zjavného zneužívania práv alebo zrejmej procesnej nezodpovednosti. Takéto skutočnosti ale žalovaný
v 1. rade ani len netvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu i vo vzťahu k skutočnostiam, majúcim význam
pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť. Odvolaciemu súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že žalovaný v 1. rade
sa i v odvolacom konaní obmedzil len na konštatovanie svojho nepriaznivého sociálneho statusu a

jeho (ne)porovnateľnosť so sociálnymi pomermi žalobkýň, bez toho, aby (napríklad) uviedol dôvod
svojho úpadku (oddlženia). Vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaného v 1. rade za účelom uspokojenia
pohľadávok žalobkýň právoplatne priznaných rozsudkom v tomto konaní nie je okolnosťou, ktorá
odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam, aj za situácie, že tieto dôvodne hájili svoje
žalovaným v 1. rade porušené osobnostné práva. Žalovaný v 1. rade neuviedol ani v odvolacom konaní

takú(mimoriadnu)skutočnosť,vosvetlektorejbypriznanienáhradytrovkonaniaúspešnýmžalobkyniam
bolo nespravodlivé.

14. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo

podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové
zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť
chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam

prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. C.s.p..

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a správne rozhodol, ak žalobkyniam vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal plnú náhradu
trovkonania.Odvolacienámietkyspochybňujúcesprávnosťvýrokovuzneseniavtejtočastiaskutočnostiuvedené žalovaným v 1. rade v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia. V jeho odôvodnení sa súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného v 1. rade,
zhodnotil vykonané dôkazy vrátanie dôkazov predložených na podporu tvrdení žalobkýň a žalovaného

v 1. rade, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadilazakýchprávnychnoriemprirozhodnutívychádzal,pričomstranámsporuvytvorilvšetkyprocesné
podmienky, aby v priebehu konania uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

16. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že právo na náhradu trov konania vo

vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 1. rade v danom prípade vzniklo strane žalobkýň a že
v okolnostiach prípadu dôvody opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania
procesného vzťahu týchto strán výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust.
§ 257 C.s.p. nie sú dané. Keďže odvolanie žalovaného v 1. rade proti napadnutým výrokom I. a II.
uznesenia o trovách konania nie je z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov opodstatnené,
odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil

podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2.
rade, odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkýň z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., v rámci ktorého namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej

inštancie otázky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre úplnú moderáciu trov konania
postupom podľa ust. § 257 C.s.p., považuje za opodstatnené. Uznesenie v napadnutom výroku IV. je
vecne nesprávne z tých dôvodov, ktoré žalobkyne uviedli v podanom odvolaní, a s ktorými sa odvolací
súd v podstatnej časti stotožňuje. Ich odlišné nazeranie na uvedenú otázku je vystavané na presvedčení
o potrebnosti úplnej moderácie trov konania vo vzťahu nimi a žalovanou v 2. rade z dôvodu existencie

výnimočných okolností danej veci a na strane subjektov konania, ktoré spočívali v zložitosti dovtedy
nejednotne riešenej právnej problematiky týkajúcej sa práva na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom
do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej
osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom z povinného zmluvného poistenia podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, v postoji žalovanej v 2. rade vo veci a v sociálnych pomeroch (aspektoch) na strane
žalobkýň.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v

2. rade, keď v právnom vzťahu žalobkýň a žalovanej v 2. rade správne považoval žalobkyne za stranu,
ktorá bola v spore neúspešná a v časti aj v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa,
keď výnimočnosť preskúmavanej veci vzhliadol v mimoriadnych okolnostiach spočívajúcich v dovtedy
neustálenej judikatúre súdov týkajúcej sa otázky vecnej legitimácie poisťovní v sporoch o náhradu
nemateriálnej ujmy spôsobenej pozostalým usmrtením blízkej osoby a v sociálnych aspektoch na strane

žalobkýň. Odvolací súd však nesúhlasí s ich hodnotením z hľadiska intenzity aj v nadväznosti na
skutočnosť, že prvoinštančný súd neprihliadol aj na ďalšiu výnimočnú okolnosť danej veci, a to povahu
sporu, ktorého predmetom bola satisfakcia ujmy spôsobenej zásahom do súkromného a rodinného
života žalobkýň vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode, ktorý nereparovateľný
následok zavinil svojim protiprávnym konaním žalovaný v 1. rade. V tejto súvislosti špecifickosť

predmetnej veci vidí odvolací súd aj v tom, že žalovaná v 2. rade síce bola úspešná v tomto konaní
z dôvodu vznesenej námietky premlčania, avšak je nevyhnutné poznamenať, že ide o premlčanie
priameho nároku poškodeného voči poisťovni (§ 15 ods. 2 zák. č. 381/2000 Z.z.), ktoré sa však nedotýka
povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie za poisteného (v mene poisteného) poškodenému (§
4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2000 Z.z.), a to na základe rozsudku vydanému iba voči poistenému

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022). V neposlednom
rade odvolací súd poukazuje aj na pomery žalovanej v 2. rade, ktorá je prosperujúcou spoločnosťou,
ktorej nepriznanie náhrady trov konania nespôsobí ekonomické problémy. Vyššie uvedené dôvody podľa
názoru odvolacieho súdu pôsobili na potrebu spravodlivého usporiadania vzťahu medzi žalobkyňami a
žalovanou v 2. rade, vyplývajúceho zo zásady zodpovednosti za výsledok konania.

19. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu boli dané
mimoriadne skutočnosti, ktorých intenzita odôvodňuje potrebu procesnú zodpovednosť žalobkýň v
záujme dosiahnutia spravodlivého a morálneho usporiadania ich procesného vzťahu so žalovanou v2. rade zmierniť, odchýlením sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania výnimočnou úplnou
moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p..

20. Na podklade týchto záverov odvolací súd uzatvára, že vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tomto čiastočne vyhovujúcom výroku (IV.), ktorý správne zvolenú právnu normu nesprávne
aplikoval na zistený skutkový stav, v dôsledku čoho v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil
nesprávne závery o právach a povinnostiach strán, nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené a nakoľko
zároveň neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho zrušenie (§ 389 C.s.p.), v súlade s ust. §

388 C.s.p. odvolací súd napadnuté uznesenie v dotknutom výroku zmenil tak, že vo vzťahu medzi
žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2. rade stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania nepriznal.

21. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. V odvolacom konaní mali žalobkyne plný procesný úspech a preto im v súlade s citovaným ust. §

255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní
neúspešní.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.