Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/168/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320203897
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320203897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X/
N. N., nar. XX.XX.XXXX a X/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom:
Krátka 1, Senec, maloleté deti rodičov - matky: S. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XX, S.
a otca: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XX, S., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca voči rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.06.2021, č.k. 39P/20/2020-112, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.06.2021, č.k. 39P/20/2020-112, v
napadnutých výrokoch o bežnom výživnom a o zaostalom výživnom na maloleté deti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 10.06.2021, č.k. 39P/20/2020-112 rozhodol tak, že
zastavuje konanie v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí a úpravy styku.
Súčasne uložil otcovi povinnosť na čas do rozvodu manželstva prispievať na výživu maloletej N. N.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 170,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc

dňom 29.01.2020. Zároveň určil, že zročné výživné na maloletú N. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie
od 29.01.2020 do 03.05.2021 v sume 966,44 eur je otec povinný uhrádzať v splátkach po 40,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok,
počnúc dňom 01.06.2021. Rovnako uložil aj povinnosť otcovi na čas do rozvodu manželstva prispievať
na výživu maloletej O. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, počnúc dňom 29.01.2020 a určil, že zročné výživné na maloletú O. N., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 29.01.2020 do 03.05.2021 nevzniklo. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky

na určenie výživného zamietol. Súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19.11.2019, č.k. 37P/305/2019-9. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej
inštanciedňa29.01.2020samatkadomáhalaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom v priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa

10.06.2021, vzala matka návrh v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí a úpravy
styku späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť a zotrvala na návrhu na určenie výživného na čas
do rozvodu manželstva vo výške 250,- eur mesačne na každé maloleté dieťa od podania návrhu. Súd
prvej inštancie uviedol, že matka návrh na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva odôvodnilatým, že s otcom maloletých detí sú manželmi a medzi nimi sú vážne nezhody. Uviedla, že otec
požíval alkoholické nápoje, bol vulgárny, agresívny, na konci decembra 2019 bola matka nútená privolať
policajnú hliadku kvôli tomu, že sa otec opil, bol vulgárny, konfliktný a fyzicky na matku zaútočil, z ktorého

dôvodu matka podala na otca aj trestné oznámenie. Dodala, že polícia vykázala otca zo spoločnej
domácnosti a bol mu uložený zákaz priblíženia sa ku matke na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Matka
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vykázanie otca zo spoločného obydlia a zákaz
priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 m, pričom uznesením súdu zo dňa 09.01.2020
č.k. 45C/1/2020-15 bolo otcovi dočasne zakázané vstupovať do ich bytu a približovať sa k matke na

vzdialenosť menšiu ako 10 m. Matka ďalej uviedla, že poberá rodičovský príspevok, avšak vzhľadom k
finančnej situácii bola nútená vrátiť sa do práce, pričom zamestnávateľ jej umožňuje pracovať z domu.
Matka má zo zamestnania mesačne príjem 2.600,- eur brutto, so starostlivosťou o maloleté deti matke
pomáhajú jej matka a brat.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods.1,

§ 75 ods. 1 § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, Zákona o rodine, § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 1 až 3, § 52, §
111 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.04.2021 č.k. 37P/245/2020-92,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.05.2021 bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené a súdom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti na čas po

rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok; otec sa počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletej
O. sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rodičia sa dohodli,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do

18,00 hod. a v nedeľu od 09,00 hod. do 12,00 hod. v prítomnosti tretej plnoletej osoby, ktorá prevezme a
odovzdá maloleté deti matke v mieste jej bydliska. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže rozsudok
o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2021, matka vzala návrh v časti zverenia,
zastupovania a správy majetku a úpravy styku otca s maloletými deťmi späť, v ktorej časti súd konanie
zastavil. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania zostalo určenie výživného na maloleté deti

od podania návrhu, t.j. odo dňa 29.01.2020 do dňa predchádzajúcemu právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva, t.j. do 03.05.2021 (vrátane). Matka žiadala určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne na
každé maloleté dieťa. Otec žiadal návrh matky zamietnuť v celom rozsahu s poukazom na to, že na
každé dieťa prispieval za rozhodné obdobie k rukám matky výživným 100,- eur mesačne a za máj 2021
uhradil výživné už podľa právoplatného rozsudku. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním

preukázané, že rodičia maloletých detí žijú oddelene od 11/2019, o maloleté deti sa osobne starala
matka. Súd prvej inštancie uviedol, že otec uvádzal obdobia, kedy s matkou a deťmi trávil čas v
domácnosti matky a detí, boli na spoločných dovolenkách, s maloletými deťmi sa stretával sporadicky.
Súd prvej inštancie zisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov a zistil, že matka žije
s maloletými deťmi v byte v Miloslavove, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve rodičov, pričom do

odkladu splátok hypotéky v 11/2020 uhrádzal hypotéku na tento byt otec ako aj spotrebný úver, otec
uhrádzal aj náklady na bývanie matky a maloletých detí (s výnimkou úhrady dvoch mesiacov pri elektrine
a troch mesiacov pri vode) a uhrádzal TV a internet. Súd prvej inštancie uviedol, že otec býval po
odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, a v ktorom byte
náklady uhrádzala matka, pričom od 12/2020 otec býva v byte u svojich rodičov v Poprade a na bývanie

im prispieva 200,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností ako
vyplýva z výpisov z listov vlastníctva a matka je výlučnou vlastníčkou ďalšieho bytu, ktorý od 03/2021
prenajíma za 300,- eur mesačne bez energií. Dodal, že obaja rodičia vlastnia vo výlučnom vlastníctve
osobné motorové vozidlo, pričom matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a
prídavky na dve maloleté deti, a zároveň je aj zamestnaná a má príjem zo zamestnania, v ktorom si

uplatňuje aj daňový bonus na obe maloleté deti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec má príjem zo
zamestnania, iný príjem nemá a má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére I. v sume 200,-
eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá N. navštevuje súkromnú materskú školu,
s čím má matka spojené zvýšené výdavky, maloletá O. nenavštevuje materskú školu, je doma s matkou,
ktorá pracuje z domu. Súd prvej inštancie odôvodnené potreby maloletej N. vyčíslil vo výške 600,- eur

mesačne na súkromnú materskú školu, vrátane stravy, krúžkov a dopravy, stravu, oblečenie, obuv a
hygienu, bez pomerných nákladov na bývanie, ktoré uhrádzal otec a vo výške 250,- eur mesačne na
maloletú O. na stravu, oblečenie, obuv a hygienu, bez pomerných nákladov na bývanie, ktoré uhrádzal
otec. Súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosť, že náklady na bývanie matky a maloletých detíza rozhodné obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva (okrem vyššie uvedených mesiacov)
uhrádzal otec, preto do úvahy nebral pomerné náklady maloletých detí na bývanie. Súd prvej inštancie
vzal do úvahy skutočnosť, že matka je zamestnaná, má pravidelný príjem a popri zamestnaní poberá

aj rodičovský príspevok, prídavok na deti a daňový bonus na obe maloleté deti, o ktoré sa stará matka.
Pri určení výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, osobnej
starostlivosti matky o maloleté deti a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov s prihliadnutím
k ďalšej vyživovacej povinnosti otca a určil výživné na maloletú N., ktorá navštevuje súkromnú materskú
školu vo výške 170,- eur mesačne a na výživu maloletej O. vo výške 100,- eur mesačne a vo zvyšnej

časti návrh matky na určenie výživného zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že otec na výživu každého
maloletého dieťaťa uhrádzal mesačne 100,- eur, zročné výživné na maloletú O. tak nevzniklo a zročné
výživné na maloletú N. za obdobie od 29.01.2020 do 03.05.2021 (vrátane) v sume 966,44 eur súd prvej
inštancie povolil otcovi splácať v splátkach po 40,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom 01.06.2021 s prihliadnutím ku
skutočnosti, že podľa právoplatného rozsudku je otec povinný prispievať aktuálne na výživu maloletej N.

250,- eur mesačne a na výživu maloletej O. 200,- eur mesačne a má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k plnoletej dcére I. vo výške 200,- eur mesačne. Zročné výživné na maloletú N. vo výške 966,44 eur
súd prvej inštancie určil ako 15 mesiacov (02/2020 až 04/2021) x 170,- eur + pomerná časť výživného
za 01/2020 vo výške 16,44 (170,- eur/31 dní x 3 dni) = 2.566,44 eur, od ktorej sumy súd odpočítal
otcom už uhradené výživné vo výške 1.600,- eur (16 mesiacov za 01/2020 až 04/2021 x 100,- eur).

Súd prvej inštancie do zročného výživného nezapočítal príspevok otca 100,- eur na kúpu záhradného
domčeka pre maloleté deti, resp. jeho pomernú časť pripadajúcu na jedno dieťa, keď tento príspevok
považoval za darček pre maloleté deti na kúpu záhradného domčeka. Súd prvej inštancie neurčoval
pomernú časť výživného za tri dni mesiaca 05/2021, keď mal na základe zhodných vyjadrení rodičov
preukázané, že otec v 05/2021 uhradil výživné podľa právoplatného rozsudku o rozvode manželstva a

úprave pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom. Ohľadom povolených
splátok súd prvej inštancie zdôraznil, že ak otec bude v omeškaní s úhradou čo len jednej splátky,
statne sa splatným celý dlh. Poukázal na to, že uznesením zo dňa 19.11.2019, č.k. 37P/305/2019-9
súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na
výživu každého maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred, počnúc dňom doručenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie aj bez návrhu nariadené neodkladné
opatrenie zrušil, keďže dňa 10.06.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o povinnosti otca prispievať
na výživu maloletých detí na čas do rozvodu manželstva a manželstvo rodičov bolo rozvedené a bola
upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozsudkom,
právoplatným dňa 04.05.2021. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie nesprávne vstupné dáta potrebné pre výpočet doplatku
na maloleté deti. Otec má za to, že po presnom prepočítaní všetkých jeho platieb určených priamo pre

maloleté deti, plus platby za manželku za jej časť úverov a za užívanie bytu (energie, TV a pod.) mu
vyšlo, že priemerne mesačne investoval do maloletých detí 646,- eur, pričom ak od toho odpočíta jej
výdavky, ktoré platila za ním užívaný byt, tak sa táto suma zníži na 557,- eur mesačne. Dodal, že k
tejto sume podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie by mal priplácať za každý mesiac 70,- eur, čo by jeho
príspevok na maloleté deti zvýšilo na 627,- eur mesačne. Otec zdôraznil, že podľa názoru súdu prvej

inštancie sa prihliadalo jednak na potreby maloletých detí a jednak na výšku príjmov oboch rodičov, preto
podľa jeho názoru z uvedeného vyplýva, že ak má s matkou príjem 2.100,- eur mesačne v porovnaní s
2.800,- eur mesačne v jeho neprospech, predpokladá, že matka by potom mala prispievať na maloleté
deti sumou 836,- eur mesačne, čo je spolu 1.463,- eur mesačne. Otec uviedol, že priemerný mesačný
poplatoknaškôlkupremaloletúN.bol420,-eur,čojeplnepokrytézrodičovskéhopríspevku,ktorýmatka

poberala.Dodal,žemaloletáO.jedodneskojená,čižeajvobdobíjanuár2020-apríl2021tomutakbolo,
pričom takmer celé obdobie platili covid obmedzenia, preto neboli vysoké výdavky na rôzne kurzy ako
plávanie, cvičenie detičiek a pod. Otec zdôraznil, že oblečenie a obuv bolo potrebné riešiť minimálne,
keďžecezjehokolegyňubolozabezpečenéobrovskémnožstvoodevovaobuvinakaždéročnéobdobie,
preto dokupovať bolo potrebné už len pár drobností. Na základe všetkých týchto skutočností a výpočtov

sa otec domnieva, že suma 1.463,- eur mesačne, nad rámec škôlky je veľmi vzdialená skutočným
potrebám maloletých detí (teda, ak je škôlka už zaplatená zo štátnych zdrojov). Otec uviedol, že po
viacerých konzultáciách, za reálnu potrebu pre maloleté deti na mesiac považuje sumu 650,- eur, nad
rámec vyššie uvedených zabezpečených položiek (škôlka, oblečenie, obuv, časť stravy už v škôlke apod). Otec má za to, že na základe uvedených skutočností, jeho príspevok za uvedené obdobie by
mal byť cca 300,- eur, a preto žiada odvolací súd o prehodnotenie pôvodného rozsudku súdu prvej
inštancie, a to v takom zmysle, aby mu matka bola povinná doplatiť za každý mesiac uvedeného obdobia

200,- eur. Zároveň žiada odvolací súd, aby si všímal okrem dodaných dôkazov aj správanie a motívy
matky v súdnom konaní, keďže podľa otca, toľko veľa klamstiev a účelových poloprávd možno aj pod
prísahou, ktoré ostali bez povšimnutia, malo jediný cieľ - vykresliť ho ako otca a manžela, ktorý egoistický
zanedbáva svoje deti a ženu. Otec zdôraznil, že jemu na základné životné potreby ostávalo z platu
minimum prostriedkov, zatiaľ čo matka si na jeho úkor žila v luxuse. V tejto súvislosti pripomenul a opísal

odvolaciemu súdu aj zopár príkladov. Podľa názoru otca je jediným cieľom matky určite nie je spokojnosť
maloletých detí, ale pravdepodobne to, aby žila zadarmo, plus dostávala peniaze na maloleté deti. Otec
žiada, aby odvolací súd pri každom manželkinom slovnom tvrdení žiadal aspoň náznak dôkazu, keďže
je podľa neho diametrálny rozdiel medzi jej popísaním situácie a skutočnosťou. Otec uviedol, že každé
jej nezmyselné obvinenie ho totiž stojí strašne veľa úsilia na vyvrátenie, pričom má za to, že keď nebude
trestané dokázané klamstvo, tak absolútne nič nebráni niekomu donekonečna beztrestne hádzať nové

a nové obvinenia.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru na pojednávaní neboli dostatočne
prešetrené všetky fakty spolunažívania a výchovy maloletých detí, a to aj z finančného hľadiska. Matka
poukázala na to, že otec sa odvoláva na fakty, ktoré mu nahrávajú, aby bol v roli platiacej obete. Matka

odvolaciemu súdu zdôraznila, že počas ich nemanželského aj manželského spolunažívania ich otec,
osobne ju, ale aj maloleté deti, nikdy neživil, ani neživí, a skutočnosť, že žiadala o vyplatenie spätného
výživného a čakala viac ako rok a pol na odsúhlasenie, mu podľa nej nevyhovuje a urobí všetko preto,
aby svojim vlastným maloletým deťom nemusel nič spätne vyplatiť. Podľa matky v podanom návrhu
na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, ako aj v návrhu na rozvod manželstva, sú dostatočne

vysvetlené dôvody, že otec ich opustil a vôbec ho nezaujímalo, ako ďalej a z čoho bude s maloletými
deťmi žiť. Matka zdôraznila, že otec svoju rodinu a hlavne maloleté deti oberal o veľké financie, čo vie
aj zdokladovať v prípade konania ďalšieho pojednávania. V tejto súvislosti dodala, že otec bol viackrát
videný pred miestnym hostincom, opitý, polomŕtvy, s rozhádzaným množstvom veľkých peňazí, a preto
nevidí dôvod, prečo by neoplýval financiami na svoje vlastne deti. Takisto zdôraznila, že otec užíval jej

nehnuteľnosť, z ktorej sa nechcel vysťahovať. Tvrdenia otca, že platil jej hypotéku za spoločný dom,
energie, vodu atď., označila matka za nepravdivé a dodala, že chodia spätne upomienky, ktoré uhrádza,
pričom otec zrušil zmluvu so ZSE, v najhoršom prípade ich mohli vypnúť od elektriny. Tiež dodala, že
od novembra 2020 otec neuhrádza minimálne hypotéku, ani vodu, par faktúr za ZSE možno zaplatil, ale
čaká na konsolidáciu faktúr zo ZSE, koľko ešte treba doplatiť. Zároveň matka uviedla odvolaciemu súdu,

že maloleté deti od septembra 2021 nastupujú do súkromnej škôlky už obe, keďže im zamietli žiadosť
do obecnej škôlky z kapacitných dôvodov a paušál sa bude pohybovať cca 980,- eur, po zľave možno
950,- eur, v tom prípade bude nútená podať novy návrh na úpravu výšky výživného.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiada odvolací súd, aby ho zamietol.

Podľa názoru kolízneho opatrovníka sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal určením výživného na
maloleté deti do rozvodu manželstva a vyhodnotil všetky dostupné a predložené dôkazy a rozhodol v
najlepšom záujme maloletých detí.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že dá sa súhlasiť s jeho tvrdením,

že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dostupné a predložené dôkazy. V tejto súvislosti však
poukázal na prehľadnú tabuľku výdavkov, ktorú zdokladoval. Otec zdôraznil, že primárnym cieľom jeho
odvolania bolo poukázanie na reálnu situáciu ohľadom financovania rodiny, že v žiadnom prípade
nedochádzalo z jeho strany k pod financovaniu, a teda rozhodnutie o doplácaní ďalších peňazí považuje
za neopodstatnené. Otec považuje informácie od matky z veľkej časti za vymyslené a v tejto súvislosti

poukázal aj na jej stopercentné tvrdenia, že za 4 roky neprispel na maloleté deti ani euro.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že žiada odvolací súd, aby sa v danej veci prihliadal na
potreby maloletých detí, resp. aby sa zachovalo rozhodnutie súdu prvej inštancie o doplatení spätného
výživného na maloletú N., tak ako bolo odsúhlasené počas rozvodového konania. Matka podotkla, že

otec s nimi nežije v spoločnej domácnosti od začiatku novembra 2019 a zároveň prehlásila, že finančné
prostriedky nebudú použité na jej osobné finančné obohatenie, ale na potreby maloletých detí.9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 23.11.2022 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka,
otec, a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

10. Odvolací súd v predmetnej veci zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak
po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby
odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie
(schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie
schopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťujezistenieichskutočných

príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným
a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym
možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom
slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo
všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na

vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi
kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov,

tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami
sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné,
kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb
dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať
mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností

a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť
úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu
a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na
vytvorenie, čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie
a v rámci neho riadne zistil skutočný stav veci. V danom prípade otec v rámci svojho odvolania namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne započítal jeho platby na výživné, nakoľko on uhrádzal aj časť úverov,
ale aj poplatky spojené s užívaním bytu t.j. na výživnom sa reálne podieľal v celkovej výške 557,- eur

mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že tieto výdavky uhrádzané
zostranyotcasamalitýkaťhypotéky,spotrebnéhoúveru,energiívody,úhradyMagio,čiženešlooreálne
výdavky na maloleté deti, ale o výdavky vzťahujúce sa k spoločným záväzkom manželov, respektíve
k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti už súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že do výdavkov na maloleté deti nezapočítal výdavky týkajúce sa bytu v rozhodnom období,

nakoľko zohľadnil skutočnosť, že otec uhrádzal v rozhodnom období časť nákladov na byt v podielovom
spoluvlastníctve manželov, v ktorom reálne zostala bývať matka s maloletými deťmi. Preto aj súd prvej
inštancie určil výživné v nižšej výške, ako to požadovala matka. Otec taktiež v rámci odvolania namietal,
že mesačný poplatok na škôlku pre maloletú N. bol 420,- eur, čo bolo podľa jeho názoru plne kryté
z rodičovského príspevku. Na tieto argumenty otca odvolací súd uvádza, že rodičovský príspevok na

jedno dieťa bol vo výške 213,- eur mesačne, a preto bolo potrebné riadne výdavok na škôlku pre
maloletú N., ktorý sa pohyboval mesačne od 380-500,- eur (uvedené skutočnosti vyplývajú zo súdneho
spisu) zohľadniť v rámci jej riadnych výdavkov. Na základe uvedeného odvolací súd ani tento argument
otca uvedený v rámci podaného odvolania nevzhliadol ako dôvodný. Otec v rámci svojho odvolania
taktiež namietal, že matka nemala výdavky v súvislosti s oblečením a obuvou, nakoľko tieto veci jej

zabezpečoval on prostredníctvom jeho kolegyne. Na tieto argumenty otca odvolací súd uvádza, že
bez ohľadu na to, či otec matke pomáhal zabezpečovať oblečenie, respektíve obuv takpovediac „z
druhej ruky“ bolo potrebné tieto výdavky na oblečenie a obuv pre maloleté deti zohľadniť, nakoľko tento
stav (t.j. že otec zabezpečí takéto oblečenie a obuv z druhej ruky) tu nemusí byť vždy, a potom bypri každej minimálnej zmene výdavkov vznikal dôvod pre zvýšenie výživného na maloleté deti, čo nie
je prípustné. Výživné sa určuje do budúcna, a súčasne s ohľadom bežné výdavky maloletých detí,
ako sú strava, oblečenie, obuv, drogéria, hračky, ktoré netreba osobitne preukazovať, nakoľko spor o

výživné nie je účtovným sporom a nákup a zabezpečovanie týchto potrieb je odvolaciemu súdu známe
aj s ohľadom na reálne ceny tovarov a služieb. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že výživné na
maloleté deti určené na čas do rozvodu v sume 170,- eur mesačne na maloletú N. a vo výške 100,-
eur na maloletú O. je určené na minimálnej hranici vyživovacej povinnosti a to aj s ohľadom na reálne
výdavky maloletých detí, a súčasne s ohľadom na príjem otca, ktorý sa v rozhodnom období pohyboval

približne vo výške 2.000,- eur netto a to aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti na plnoletú dcéru
I. vo výške 200,- eur mesačne. Odvolací súd na záver uvádza, že so všetkými ďalšími argumentami
otca uvedených v rámci podaného odvolania sa už riadne vysporiadal aj súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia, a preto tieto argumenty otca odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné
a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Inak povedané, otec
v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené je potom potrebné zdôrazniť, že určenie výšky vyživovacej
povinnosti na maloleté deti t.j. zaostalého výživného na čas do rozvodu bolo súdom prvej inštancie
určené v správnych sumách a pri správnom zohľadnení všetkých podmienok pre jeho určenie. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne a právne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2).

12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto

preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod

sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).