Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414208485.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti
povinnému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad F., o vymoženie 515,83 eura s príslušenstvom a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7Er/517/2014-13
zo dňa 29.októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
§ 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods.
1,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe
čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
treba zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
17.04.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 515,83 eura s príslušenstvom
a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
02957/12, ktorý vydal stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.

3. Súd preskúmal zmluvu o úvere č. 409500014 zo dňa 13.07.2010, na základe ktorej sa oprávnený
ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému peňažné prostriedky vo výške 400,- eur. Zmluvu o úvere
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu upravenú ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súčasťou
zmluvy o úvere bola bez akýchkoľvek pochybností rozhodcovská doložka vopred pripravená, teda
povinný je obsah nemohol ovplyvniť, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Následne podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i
bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento

spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. § 45
ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môžeho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda
skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú
tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Súd zastal názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, je plne na mieste. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým VOP, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej

štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného
vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ-povinný mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín
oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho
vyplývajúce pre jeho osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom
súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu.

Poukázal na to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu
preskúmať rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010.

4. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou),

kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky
(bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky. Súd poukázal mal
za to, že dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Dodal, že táto podmienka
je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť.

Ustanovenie bodu 15 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že podľa
zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 400- eur, za ktorý mal zaplatiť poplatok vo výške 392,-
eur. Súd poplatok považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že z rozhodcovského rozsudku
nebolo možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie.
Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi

účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok súd považoval
za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že napriek tomu, že nie
sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na
dohodezmluvnýchstrán,ichkonečnávýškaniejeneobmedzená.Účastníkmidohodnutýzmenkovýúrok
vo výške 91,25 % ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti

prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a mal za to, že takéto dojednanie medzi zmluvnými
stranami treba považovať za absolútne neplatné.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na správne zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovskázmluva. Oprávnený uviedol, že on s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval,atakzaťažilkonanievadounesprávnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzmyslečl.2ods.2tejto
zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou
o úvere na všeobecný súd.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 11.02.20014 domáhal vykonania

exekúcie voči povinnému na vymoženie 515,83 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 02957/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2012 a vykonateľnosť dňa
23.08.2012. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie
dňa 17.04.2014, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

12. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 409500014 zo dňa 13.07.2010
uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným
formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.15. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode

15 Všeobecných obchodných podmienok. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

16. Odvolací súd poukazuje na znenie rozhodcovskej doložky v bode 15 VOP, z ktorého vyplýva, že
všetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyoúvere,ručiteľskéhovyhlásenia,vrátanesporovoichplatnosť,
výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktorý vzniknú z dohody o vyplnení zmeny k zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené:
a) pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so

sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, až žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútroštátnych predpisov
rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu,

b)predpríslušnýsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcastranapodážalobunasúdepodľapríslušného
právneho predpisu.

17. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech

spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia
oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.
Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v bode 15 VOP obsahuje neprijateľné

dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo
jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec
jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch
uzavretiatejtorozhodcovskejdoložky.Podľanázoruodvolaciehosúdumožnosťvýberuspôsoburiešenia
sporu povinným uvedená v rozhodcovskej doložke je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo

spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ
v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu,
čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,

ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených skutočností
konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ako celok. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu,
že účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne s prihliadnutím na výšku pohľadávky
oprávneného a okolnosti prípadu sú v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie medzi zmluvnými

stranami je absolútne neplatné.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).