Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414885
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:6119414885.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobkyne: A. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. P., K. 7, zast. Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., G. E.
XX, zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokát, Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 50 364 511, o zaplatenie
15.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 15.000,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 10.11.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 15 000 € ako vrátenia
pôžičky, ktorú žalovanému poskytla zmluvou zo dňa 9.5.2016 a ktorú žalovaný dosiaľ nesplatil, hoci sa
dohodli, že tak urobí do 9.11.2016 a tiež zaplatenia úroku z omeškania, nakoľko je žalovaný s platením
peňažného dlhu v omeškaní.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, tvrdil, že žaloba je dôvodná iba čiastočne, pretože pôžičku splatil
vo výške 8665 € a to tak, že keď pracoval v zahraničí, posielal žalobkyni rôzne sumy, ktoré neboli iba

platením výživného na ich spoločné dieťa ( ako to tvrdí žalobkyňa ), ale aj splátkami pôžičky. V uvedenej
časti žiadal žalobu zamietnuť a pokiaľ ide o dosiaľ nesplatený zvyšok pôžičky, navrhol, že ju splatí po
150 € mesačne.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/19/2020-84 zo dňa 23.10.2020 žalobe vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 15 000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10. 11. 2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 657
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 CSP a zistil, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 09. 05. 2016 žalobkyňa ňou žalovanému
poskytla bezúročnú pôžičku v sume 15 000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 09. 11. 2016
jednorazovo, no svoj dlh nesplatil.

4. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/25/2021-143 zo dňa 14.7.2021 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie

súdu prvej inštancie a uviedol, že žalobkyňa právo uplatňované v tomto konaní odvodzovala od pôžičky
uzavretej so žalovaným dňa 09. 05. 2016. Na základe tejto pôžičky požičala žalovanému sumu 15
000,-Sk, pričom žalovaný sa túto sumu zaviazal vrátiť do 09. 11. 2016. Skutkové tvrdenie žalobkyne
o uzavretí pôžičky medzi stranami a o reálnom odovzdaní sumy 15 000,-Sk žalobkyňou žalovanémunebolo medzi stranami sporné. Sporným počas konania na súde prvej inštancie zostalo, či žalovaný
túto pôžičku, prípadne jej časť, vrátil. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splatenia pôžičky pritom
bolo na žalovanom. Súd prvej inštancie ohľadom splnenia si dôkaznej povinnosti žalovaným uviedol, že

strany si v zmluve o pôžičke dohodli, že pôžičku žalovaný uhradí jednorazovo do 09. 11. 2016, a nie v
splátkach, preto tvrdenia žalovaného o tom, že splácal pôžičku, a to navyše aj po lehote jej splatnosti sa
javí ako účelové, nelogické a ničím nepodložené a postráda akýkoľvek dôkaz o tom, že by toto tvrdenie
žalovanému bolo pravdivé. K tomuto odvolací sú považuje za potrebné uviesť, že aj keď je zo zmluvy
o pôžičke, uzavretej medzi stranami, zrejmé, že pôžička mala byť žalovaným zaplatená jednorazovo v

lehote do 09. 11. 2016, to však neznamená, že pokiaľ aj medzi stranami nedošlo k uzavretiu dodatku k
zmluve, v ktorom by došlo k zmene času plnenia, že by dlžník, ktorý porušil čas plnenia a je v omeškaní,
nemohol za určitých okolností poskytnúť veriteľovi čiastočné plnenie. O čiastočnom plnení hovoríme
vtedy, ak dlžník v dobe, keď mal plniť celý dlh, splní iba jeho časť. Za čiastočné plnenie možno v tomto
zmysle považovať aj plnenie v splátkach. Plnenie dlhu po častiach sa od plnenia dlhu po splátkach
líši tým, že pri splátkach je tak ich výška, ako aj čas ich plnenia medzi veriteľom a dlžníkom vopred

dohodnutá. V prípade čiastočného plnenia naopak ide o rozloženie jedného plnenia, ktoré malo byť
splnené jednorazovo, na časti. Dlžník nie je oprávnený plniť dlh po častiach len v prípade, ak to výslovne
odporuje dohode dlžníka a veriteľa, pričom o takýto prípad v danej veci nejde, pretože takáto dohoda
nie je obsiahnutá v písomne uzavretej zmluve o pôžičke medzi stranami. Ďalším prípadom, kedy by to
nebolo možné, je situácia, ak by takéto plnenie odporovalo povahe pohľadávky. Keďže v danej veci je

predmetompohľadávkypeňažnéplnenie,aniotakýtoprípadvdanejvecinejdeažalobkyňabolapovinná
prijať od žalovaného, aj keď po lehote splatnosti dlhu, aj čiastočné plnenie. Aj keď sa čiastočné plnenie
chápe ako plnenie, ktoré nezodpovedá záväzku, veriteľ je povinný prijať aj takéto čiastočné plnenie a
pre dlžníka má čiastočné plnenie význam v tom, že v rozsahu plnenia sa nedostáva do omeškania.
Poskytnutím čiastočného plnenia zaniká dlh do výšky čiastočného plnenia a právny pomer, na základe

ktorého dlh vznikol, trvá ďalej. Následky omeškania, napr. platenie úrokov z omeškania pri peňažnom
dlhu, postihnú pri čiastočnom plnení len zvyšujúcu časť dlhu. Z uvedených dôvodov považoval odvolací
súd argumentáciu súdu, vyjadrenú v bode 20. napadnutého rozsudku, ktorou odôvodnil vyhovenie
žaloby v celom rozsahu za nesprávnu.
Čo sa týka ďalšej argumentácie súdu (bod 21. a 22.) a to, že obrana žalovaného bola postavená na

tom, že pôžičku, ktorú mu žalovaná poskytla, jej splatil a to jednak tak, že jej peniaze posielal cez iné
osoby na účet, a jednak tak, že jej ich odovzdal v hotovosti, k tomu súd uviedol, že z platieb opísaných v
bode 15. napadnutého rozsudku nie je žiadnym spôsobom možné zistiť, aký bol dôvod tej ktorej platby
a nemožno ich považovať za splácanie pôžičky. Do stavu dôkaznej núdze sa žalovaný dostal sám a
odovzdanie peňazí v hotovosti žalobkyni nepreukázal, resp. nie je preukázané, že išlo o splátky pôžičky.

Z dôvodu nepreukázania ani len čiastočného splnenia dlhu súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Tento
záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za nedostatočne odôvodnený a zatiaľ za predčasný.
Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu popieral skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že
poskytnutúpôžičkujejnevrátil,pričomuvádzal,žepočnúcdňom09.03.2017žalovanýzasielalžalobkyni
prostredníctvom svojho zamestnávateľa, u ktorého pracoval v Holandsku (na lodi) časť svojej výplaty

za účelom splácania predmetnej pôžičky, v prospech bankového účtu žalobkyne vedeného v ČSOB, a.
s., č. účtu: C Zároveň uviedol, že jeho platby boli realizované z účtu jeho zamestnávateľa č. NL56 B.
XXXXXXXXXX, E.: B ktorý zasielal na účet žalobkyne mesačne minimálne sumu 700,- eur. Keďže výpisy
z účtu zamestnávateľa sa mu nepodarilo zabezpečiť, požiadal, aby súd vyžiadal výpisy z účtu žalobkyne
za obdobie 09. 03. 2017 do 10. 11. 2017. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného poprela a

uviedla, že žalovaný jej posielal peniaze na účet z dôvodu plnenia si vyživovacej povinnosti otca a
prispievania na náklady domácnosti. Uviedla, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 19. 05. 2016 sp. zn. 12P/26/2016 zaviazaný na platenie výživného v sume 500,- eur mesačne,
všetky jeho platby boli plnením si vyživovacej povinnosti a súviseli s vedením spoločnej domácnosti. Na
pojednávaní žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o peniaze, ktoré jej žalovaný posielal na účet v rokoch 2016

a 2017, boli to alimenty, o ktorých povedal, že ich zabudol platiť a v žiadnom prípade nešlo o splácanie
pôžičky. V tom čase boli partnermi, mali dieťa a celkovo jej z lode poslal sumu 5 665,- eur a popri tom
sumu 3 000,- eur. Keď tieto alimenty doplatil, spísali si doklad, ktorý súdu predložila. Z tohto čestného
vyhlásenia vyplýva, že žalovaný jej do 09/2017 nedlží na alimentoch. Toto čestné prehlásenie podpísala
dňa 8. novembra 2017 na Mestskom úrade Nové Zámky. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich

skutkových tvrdeniach a uvádzal, že peniaze žalobkyni vrátil, posielal jej ich na účet, môže to byť suma
5 600,-eur a dával jej ich aj do ruky, to mohlo byť asi 10 000,- eur. Uviedol tiež, že si nespomína, v akých
sumách platil výživné, ale platil ho aj v hotovosti. Následne žalovaný súdu predložil výpisy z jeho účtu o
platbách výživného na mal. Filipa P. za obdobie od 27. 03. 2017 do 5. júna 2020. Z tohto výpisu vyplýva,že v tomto období bolo výživné platené na účet žalovanej (vyplýva to spárovaním platieb z 13. 03. 2017
a 17. 10. 2017) a to v sumách 500,- eur alebo 1 000,-eur, len jedna bola poukázaná v sume 200,- eur
(dňa 21. 06. 2018), pričom len u platby z 27. 03. 2017 bolo v poznámke uvedené X. P., u všetkých

ostatných platieb bolo v poznámke uvedené Filip P. - výživné. Celkovo je na výpise za toto obdobie 21
transakcií, v celkovej sume 13 700,- eur, z toho za rok 2017 dve platby, a to dňa 27. 03. 2017 a 16. 10.
2017, obe v sume 1 000,-eur. Z výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od 09. 03. 2017 do 10. 11. 2017,
teda za obdobie, o ktorom žalovaný tvrdil, že v tomto období splácal pôžičku z účtu zamestnávateľa
bolo zistené, že dňa 13. 03. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu NL56 B. XXXXXXXXXX, E.: B (totožný

ako uvádzal žalovaný) v sume 700,- eur a ako poznámka platiteľa bolo uvedené N. N. Y.. Z. 28. 03.
2017 prijala platbu z účtu žalovaného v sume 1 000,-eur, pričom pri platbe bola uvedená poznámka X.
P.. Dňa 05. 04. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 700,- eur a ako
poznámka platiteľa bolo uvedené N. N. Y.. Dňa 28. 04. 2017 si žalobkyňa vložila na účet sumu 700,-
eur. Dňa 04. 05. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu NL56 B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 700,- eur a
ako poznámka platiteľa bolo uvedené N. N. Y.. Z. 31. 05. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu NL56 B.

XXXXXXXXXX, E.: B v sume 700,- eur a ako poznámka platiteľa bolo uvedené N. N. Y.. Z. XX. XX. XXXX
prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 700,- eur a ako poznámka platiteľa
bolo uvedené N. N. Y.. Dňa 25. 07. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v
sume 700,- eur a ako poznámka platiteľa bolo uvedené Matrose N. Y.. Z. XX. XX. XXXX prijala žalobkyňa
platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 350,- eur a ako poznámka platiteľa bolo uvedené N. N.

Z.. Dňa 23. 08. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 350,- eur a ako
poznámka platiteľa bolo uvedené N. B. P. a ešte platbu v sume 120,-eur, kde bolo uvedené N. B. P.. Dňa
18. 09. 2017 prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX, E.: B v sume 120,- eur a ako poznámka
platiteľa bolo uvedené N. K. C.. Z. XX. XX. XXXX prijala žalobkyňa platbu z účtu Y B. XXXXXXXXXX,
E.: B v sume 525,- eur a ako poznámka platiteľa bolo uvedené N. K. C.. Z uvedeného je teda zrejmé, že

pri platbách, ktoré žalovaný na účet žalobkyne platil z jeho účtu a mali byť platbami na výživné žalovaný
uvádzal: „X. P. - výživné“, len u jednej platby uviedol: „X. P.“ a boli vo výške 500,-eur alebo 1 000,-
eur, len raz vo výške 200,- eur. Na rozdiel od týchto platieb, platby z účtu jeho zamestnávateľa takto
označované neboli a boli aj v inej výške, 6 x 700,- eur, 2 x 350,- eur, 2 x 120,- eur a raz 525,- eur. Z
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. decembra 2019 č. k. 12P/26/2016-29 vyplýva, že

ním bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec (žalovaný) zaviazal prispievať na jeho
výživu sumou 500,- eur mesačne, počnúc od 01. 05. 2016 s tým, že zaostalosť mu vznikla len za máj
2016 v sume 500,- eur, ktorú mal otec zaplatiť do 31. 05. 2016.
Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že pre záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti
žaloby žalobkyne v plnom rozsahu, vzhľadom k opačným skutkovým tvrdeniam strán sporu, nemal súd

prvej inštancie dostatok skutkových tvrdení, o ktoré mal a mohol podľa § 150 ods. 2 CSP strany požiadať,
pretože sú pre posúdenie veci podstatné a rozhodujúce. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že pokiaľ
žalobkyňavkonanítvrdila,ževšetkyplatbyžalovanéhosúplatbaminavýživnéanavedeniedomácnosti,
je potrebné uviesť, že za obdobie od 27. 03. 2017 do 16. 10. 2017 prišli na účet žalobkyne platby v
sume 5 665,- eur z účtu zamestnávateľa žalovaného, a to bez zohľadnenia dvoch platieb po 1 000,-

eur, pri ktorých je poznámka X. P., teda sú platbami na výživné, čo korešponduje aj z výpisom z účtu
žalovaného, ktorým preukazoval platby na výživné. Okrem toho sa súd nevyporiadal s tým, že pokiaľ
bola v roku 2017 na materskej dovolenke, pričom poberala zo Sociálnej poisťovne nemocenské dávky,
čo vyplýva z výpisu z jej účtu, z akých peňazí vložila na svoj účet dňa 28. 04. 2017 vklad vo výške 700,-
eur (o aké peniaze išlo), keď tento vklad je práve v sume, v akej posielal zamestnávateľ žalobcu na

účet žalobkyne peniaze a žalovaný tvrdí, že jej peniaze dával aj v hotovosti. Dotazom na žalovaného
je potrebné zistiť, kto určoval sumu, ktorú jeho zamestnávateľ posielal žalobkyni, keďže tieto platby
sú v rôznych sumách, aj keď zväčšia v sume 700,- eur. Na ozrejmenie platieb žalovaného súd mohol
dotazom na žalovaného tiež zistiť, kto sú N. Y., N. Z. a K. C., uvedení v týchto platbách. Dotazom na
žalobkyňu je potrebné zistiť, že pokiaľ je v čestnom vyhlásení uvedené, že do 09/2017 jej žalovaný nedlží

na alimentoch, či je to stav k 01. 2017 alebo k 30. 09. 2017, a keďže toto potvrdenie bolo podpísané
až 8. novembra 2017, či k tomuto dátumu zahrnula už aj platbu na výživné zo dňa 16. 10. 2017. Už len
platby zaslané na účet žalobkyne predstavujú sumu 5 664,- eur, čo spolu so sumou 3 000,- eur, ktorú
žalobkyňa vo svojej výpovedi uznala, predstavuje sumu vyššiu, ako mal žalovaný zaplatiť na výživné
za toto obdobie. Je potrebné dotazom na obe strany zistiť, dokedy žili v spoločnej domácnosti, pokiaľ

žalovaný pracoval na lodi, ako často chodil domov a ako sa obaja podieľali na chode domácnosti. Všetky
tieto skutkové okolnosti môžu napomôcť tomu, aby sa zistili skutkové okolnosti danej veci, potrebné
pre rozhodnutie, a aby súd vedel posúdiť platby žalovaného na účet žalobkyne, aj keď v nich nebolo
uvedené, o aké platby ide, teda, aby vedel správne vyhodnotiť to, či sa ohľadom týchto platieb prikloní ktvrdeniu žalobkyne, že išlo o platby na výživné, alebo k tvrdeniu žalovaného, že išlo o platby na pôžičku.
Záver súdu, ku ktorému dospeje, je tiež potrebné náležite odôvodniť tak, aby bolo jeho rozhodnutie
preskúmateľné. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie za predčasný,

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V prípade, ak po doplnení
skutkových okolností oboma stranami dospeje súd prvej inštancie o dôvodnosti žaloby v celku alebo
v časti, vyporiada sa aj s návrhom žalovaného o umožnenie mu priznanú sumu splácať v splátkach,

pretože napriek tomu, že žalovaný žiadal povoliť splátky, súd jeho návrhu nevyhovel a v napadnutom
rozsudku sa s dôvodmi, prečo tak urobil, nevyporiadal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a
správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa
9.5.2016 súd zistil, že žalobkyňa ňou žalovanému poskytla bezúročnú pôžičku v sume 15 000 €, ktorú
sa žalovaný zaviazal vrátiť do 9.11.2016 jednorázovo.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v máji 2016 požičala žalovanému sumu 15 000 € na pol roka
s tým, že pôjde robiť na loď a zarobí dosť peňazí, z ktorých jej to vráti, tieto peniaze mala doma na kúpu
domu a že peniaze, ktoré jej následne žalovaný posielal, boli alimentmi, nie splácaním pôžičky, samotný
žalovaný nikdy nič podobné ani nespomenul, mal určené výživné od mája 2016 na sumu 500 € mesačne,
poslal jej z lode celkovo 5665 € a ešte ďalších 3000 € popri tom a keď alimenty doplatil, spísali doklad

o tom. Dodala, že v čase kedy tieto peniaze posielal, boli partnermi a keď bol z lode doma, žili spolu.
V doplnení svojej výpovede uviedla, že pokiaľ ide o vyhlásenie o tom, že žalovaný mi nedĺži peniaze
zahŕňalo aj september 2017, a teda bolo to vyhlásenie ku dňu 30.09.2017. V jednej domácnosti spolu
žili do januára 2017. Pokiaľ ide o osobu Y., Z. a C., sú to naši bývalí zamestnanci a kamaráti žalovaného,
ktorým žalovaný sprostredkoval zamestnanie na lodi a tieto peniaze neposielali oni ale kapitán lode,

ktorý ani nevedel o čo ide, to čo mi prišlo bola provízia pre P., ktorý im tú prácu vybavil, a ktorý sa so
mnou dohodol tak, že mi to pošle ako výživné. Práve preto, že títo ľudia odrobili na lodi v mesiaci rôzny
počet dní, posielali rôzne sumy. Pokiaľ ide o dátumy týchto platieb, niekde sa dátum písal, niekde nie,
vyplácalo sa to pozadu. Uviedla, že išlo o platby na výživné aj na domácnosť, keďže z toho nakupovala
aj potraviny. Keď bol žalovaný doma, hotovosť mi nedával, sem tam kúpil nejaké potraviny. Dodala, že

nevie prečo tieto provízie žalovaný posielal iba v období od marca do októbra 2017, nestarala sa o to a
že nevie ako často v danom období žalovaný chodieval domov, ale každý rok bol preč 7 - 9 mesiacov.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze si od nej požičal, išlo však o spoločné, rodinné
peniaze, bol v problémoch, preto si požičal peniaze, ktoré zarobil, dohodli sa, že jej ich vráti, nevie však

dokedy, ale určite tieto peniaze vrátil, však jej posielal peniaze na účet a tak jej zaplatil 5600 € a jednak
jej dával peniaze do ruky, to mohlo byť asi 10 000 €, čo však už asi nepreukáže. Uviedol, že jej dôveroval
a myslel, že od partnerky doklad na to nepotrebuje. Dodal, že si nespomína v akých sumách platil
žalobkyni výživné na účet. V doplnení svojej výpovede uviedol, že pokiaľ ide o lodný denník, ten nemá
k dispozícii pretože zostal u žalobkyni. Spoločne sme so žalobkyňou v jednej domácnosti žili od roku

2009 alebo 2010, všetky peniaze, ktoré som vtedy z podnikania zarobil, mala k dispozícii, hospodárila
s nimi ona a nebolo ich málo. Žili sme v jednej domácnosti do konca roka 2015 alebo začiatku roka
2016, hospodárili sme spolu ako manželia, vtedy som podnikal, mal som pracovnú agentúru a ona bola
u mňa zamestnaná. Potom asi od začiatku roka 2016 som začal robiť na lodi. Lodná knižka zostala u
nej, pýtal som ju ako aj ďalšie doklady, ale tvrdila, že ju nevie nájsť. Uviedol, že nevie na ktoré peniaze

sa ho pýta právny zástupkyňa žalobkyne keď sa pýta o aké peniaze išlo v prípade tých, ktoré chodili
na účet žalobkyne v roku 2017, pri ktorých boli uvedené určité mená, prípadne údaje a že tie mená
bola len poznámka. Uviedol, že pôžičku mu žalobkyňa dala, ale vyrovnali sa tým, že za neho vyplatila
hypotéku vo Wüstenrot, dom bol ohodnotený na 120.000,- eur, jeho polovica teda bola 60.000,- eur,
odrátala si pôžičku, ale ten papier nezahodila a teraz to vytiahla, vyrovnali sme sa tým domom a dodal,

že výživné jej platil na účet alebo do ruky, keď chcela peniaze, dal jej ich, pretože hoci už spolu nežili,
pomáhal jej finančne.9. Z čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 8.11.2017 súd zistil, že ním žalobkyňa prehlásila, že jej
žalovaný na výživnom nedlhuje.

10. Z výpisov z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB a.s. za obdobie od 9.3.2017
do 10.11.2017 súd zistil, že na účet žalobkyne v uvedenom období boli poukázané tieto sumy ( pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného, že posielal žalobkyni výživné, prostriedky na živobytie a splátky pôžičky ):
suma 2 x 1000 € a to dňa 27.3.2017 ( odosielateľom bol žalovaný, v poznámke je uvedené: X. P. ) a dňa
16.10.2017 ( odosielateľom bol žalovaný a v poznámke je uvedené: X. P. - výživné ), 6 x suma 700 € ( v

dňoch 7.3.2017, 4.4.2017, 2.5.2017, 30.5.2017, 27.6.201725.7.2017 ( odosielateľom bol vždy N. N. Y. ),
2 x suma 350 € ( dňa 8.8.2017 kedy odosielateľom bol N. N. Z. a dňa 22.8.2017 kedy odosielateľom bol
žalovaný ), 2 x suma 120 € ( dňa 22.8.2017 kedy odosielateľom bol žalovaný s poznámkou 7 2017 a v
septembri 2017 kedy odosielateľom bol N. K. C. a 1 x suma 525 € ( odosielateľom bol dňa 3.10.2017
N. K. C. a v poznámke je uvedené 9-2017 ).

11. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 12P/26/2016-29 zo dňa 19.5.2016 súd zistil, že ním bolo
právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný je povinný prispievať na výživu mal. X. P., nar. XX.X.XXXX
sumou 500 € mesačne počnúc od 1.5.2016.

12. Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, Y. XXXX/XXXX spísanej notárom JUDr.

Petrom Šulaiom dňa 24.3.2022 súd zistil, že notár osvedčil obsah textových správ v mobilnom telefóne
žalobkyne tak, že z komunikácie medzi odosielateľom ( O - tel. č. XXXXXXXXXX ) a žalobkyňou ako
prijímateľom ( P ) boli odoslané dňa 25.12.2018 tieto správy: „O: chcel som ti len slušne niečo povedať.
P: zmluva o pôžičke. Suma 15000 eur plus úroky zo dňa 30.11.2016. vyzývam ťa na splatenie dlhu do
jedného mesiaca. Posielam aj písomnou formou. Po nesplnení platby ihneď podávam na rozhodcovský

súd. O: V poriadku, vyplatím ti to. P: do 22.1.2019. úroky k dnešnému dňu 1519 € z omeškania. O: dôjdu
mi peniaze z auta DPH, doložím do 15 a vyplatím ti to, nemám už nervy na toto. O: aj úroky chceš? P: z
omeškania. O: že sa nehanbíš, ale dám ti aj viac. P: naštuduj si zákonník. O: V poriadku. P: nehanbím.
Nemám za čo. O: nech to mám už z krku konečne. P: ty si dlžník. Ja veriteľ. Nemám sa za čo hanbiť.
O: v poriadku.“

13.Podľa§657zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že dlh splatil ( celkom, príp. čiastočne ) a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória
v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania a

na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

16. Z vykonaného dokazovania ( z písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke zo dňa 9.5.2016 a zo
zhodných výpovedí strán sporu v tomto smere ) má súd za nepochybne preukázané, že uvedenéhodňa poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 15 000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal bezúročne
vrátiť do 9.11.2016.

17. Ďalej má súd zo zhodných výpovedí strán sporu za preukázané, že strany sporu žili v druhovskom
pomere, z ktorého pochádza ich spoločné dieťa ( X. P., nar. XX.X.XXXX ) a to v období rokov 2016 a
2017, pokiaľ bol žalovaný doma, žili v jednej domácnosti, inak pracoval v zahraničí.

18. Z výpisu z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB a.s. za obdobie od 9.3.2017

do 10.11.2017 súd zistil, že na účet žalobkyne v uvedenom období boli poukázané tieto sumy ( pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného, že posielal žalobkyni výživné, prostriedky na živobytie a splátky pôžičky ):
suma 2 x 1000 € a to dňa 27.3.2017 ( odosielateľom bol žalovaný, v poznámke je uvedené: Filip P. ) a
dňa 16.10.2017 ( odosielateľom bol žalovaný a v poznámke je uvedené: X. P. - výživné ), 6 x suma 700
€ ( v dňoch 7.3.2017, 4.4.2017, 2.5.2017, 30.5.2017, 27.6.201725.7.2017 ( odosielateľom bol vždy N. N.
Y. ), 2 x suma 350 € ( dňa 8.8.2017 kedy odosielateľom bol N. N. Z. a dňa 22.8.2017 kedy odosielateľom

bol žalovaný ), 2 x suma 120 € ( dňa 22.8.2017 kedy odosielateľom bol žalovaný s poznámkou 7 2017 a
v septembri 2017 kedy odosielateľom bol N. K. C. a 1 x suma 525 € ( odosielateľom bol dňa 3.10.2017
N. K. C. a v poznámke je uvedené 9-2017 ).

19. Pokiaľ ide o tieto platby, s výnimkou dvoch ( platby žalovaného v sumách 1000 € dňa 27.3.2017 a

dňa 16.10.2017 ) nie je ani pri jednej z nich uvedený dôvod, resp. účel platby. V týchto dvoch prípadoch
je uvedené v poznámke platby meno dieťaťa strán sporu, resp. v prípade druhej platby i jej dôvod a to
výživné. V ostatných prípadoch ide o platby buď žalovaného alebo úplne iných osôb ( o ktorých strany
sporu tvrdili, že išlo o peniaze, ktoré žalobkyni posielal žalovaný ). Je treba uviesť, že pri dvoch platbách
a to dňa 3.10.2017 v sume 525 € a dňa 22.8.2017 v sume 120 € je uvedené: 9-2017, resp. 7 2017, čo

sa súdu javí akoby išlo o poznámku označujúcu mesiac, za ktorý je výživné platené.

20. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 12P/26/2016-29 zo dňa 19.5.2016 súd má za preukázané,
že ním bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný je povinný prispievať na výživu mal. X. P., nar.
XX.X.XXXX sumou 500 € mesačne počnúc od 1.5.2016.

21.Medzistranamizostalospornýmvýlučnetoakúsumupôžičkyžalovanýžalobkynizposkytnutejsumy
15 000 € vrátil a akým spôsobom, resp. či sumy, ktoré žalobkyni posielal, boli splátkami pôžičky alebo
platením výživného na ich spoločné dieťa, prípadne v akej časti, keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaný
pôžičku nesplatil ani len čiastočne a žalovaný tvrdil pôvodne, že tento dlh splatil vcelku, neskôr tvrdil,

že z pôžičky uhradil sumu 8665 €.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého
by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí
tvrdiť, že dlh splatil ( celkom, príp. čiastočne ) a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Tým, že žalovaný

uzavrel zmluvu o pôžičke v písomnej forme, avšak už ( podľa jeho tvrdení ) nepovažoval vzhľadom na
pomer medzi stranami za dôležité, aby na splácanie pôžičky dostal potvrdenie, resp. aby mu žalobkyňa
akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže neskôr použiť ako dôkaz potvrdila, že dlh splatil, príp. jeho časť a
akú splatil, čím sa sám dostal do dôkaznej núdze. Je na zamyslenie, prečo to žalovaný v tomto prípade
neurobil ( pokiaľ malo k plateniu pôžičky dochádzať ) a v prípade výživného áno, keď mu žalobkyňa

vystavila potvrdenie o tom, že na výživnom dlžný nie je. Pokiaľ takto žalovaný postupoval, postupoval
laxneabeználežitejstarostlivostiaobozretnostiaibanajehovrubpotommožnopripočítaťstavdôkaznej
núdze, v ktorom sa ocitol.

23. Súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že strany si v samotnej zmluve o pôžičke dohodli, že pôžičku

žalovaný uhradí jednorázovo do 9.11.2016, nie v splátkach, preto tvrdenia žalovaného o tom, že splácal
pôžičku a to navyše aj po lehote jej splatnosti, okrem toho, že sa javí ako účelové, je nelogické, ničím
nepodložené, bez súhlasu žalobkyne s predĺžením doby splatnosti a spôsobu jej splatenia a postráda
akýkoľvek dôkaz o tom, že by toto tvrdenie žalovanému bolo pravdivé. Opätovne súd poukazuje i v tomto
smere na dôkaznú núdzu žalovaného, do ktorej sa dostal sám.

24. Obrana žalovaného bola postavená na tom, že pôžičku, ktorú mu žalovaná poskytla, jej splatil a to
jednak tak, že jej peniaze posielal cez iné osoby na účet a jednak tak, že jej ich odovzdal v hotovosti.
Súd však vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie konštatuje, že z výpisu z účtu žalobkyne nie ježiadnym spôsobom možné zistiť aký bol dôvod tej ktorej platby a nemožno ich považovať za splácanie
pôžičky. Navyše ide o platby predchádzajúce uznaniu dlhu, ktoré žalovaný uviedol v sms správach
uvedených v bode 27 tohto rozsudku. Do tohto stavu dôkaznej núdze sa pritom takto žalovaný dostal

sám. Taktiež odovzdanie peňazí v hotovosti žalobkyni žalovaný nepreukázal, resp. nie je preukázané, že
išlo o splátky pôžičky. K rovnakému záveru súd dospel i po doplnení dokazovania, keď samotný žalovaný
nedokázal vysvetliť prečo, na základe akých pokynov a kto aké sumy posielal na účet žalobkyne, nie je
zrejmé ktorá platby mala byť splátkou pôžičky a ktorá platbou na výživné.

25. Navyše žalovaný v priebehu konania menil svoju výpoveď v tom smere, že na poslednom z
pojednávaníuviedol,žeksožalobkyňousavyrovnalisatým,žezanehovyplatilahypotékuvoWüstenrot,
dom bol ohodnotený na 120.000,- eur, jeho polovica teda bola 60.000,- eur, odrátala si pôžičku a teda
sa vyrovnali tým domom.

26. Je treba uviesť, že toto svoje tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal, ani sa o to nepokúšal a naopak,

ešte viac spochybnil dôveryhodnosť svojich predchádzajúcich tvrdení o splatení pôžičky platbami na
účet žalovanej.

27. Navyše súd poukazuje na notársku zápisnicu zo dňa ( bod 12 tohto rozsudku ), v ktorých si strany
sporu písali o vrátení predmetnej pôžičky. žalovaný nepoprel pravosť týchto správ a z nich jednoznačne

vyplýva, že žalovaný uznával pôžičku, ktorú mu žalobkyňa poskytla a zaväzoval sa ju vrátiť a to dňa
25.12.2018, teda až neskôr po tom ako tvrdil, že mal spôsobom opísaným vyššie na účet žalobkyne
splatiť pôžičku, ktorú mu poskytla. Z uvedeného je preukázané, že k 25.12.2018 z pôžičky vo výške 15
000 € žalovaný nevrátil ani časť, keď sám uvádzal v týchto správach, že peniaze z auta doloží do výšky
15 000 € a vráti ich žalobkyni.

28. Za obdobie od 27. 03. 2017 do 16. 10. 2017 prišli na účet žalobkyne platby v sume 5 665,- eur z účtu
zamestnávateľa žalovaného a to bez zohľadnenia dvoch platieb po 1 000,-eur, pri ktorých je poznámka
Filip Zradula, teda sú platbami na výživné, čo korešponduje aj z výpisom z účtu žalovaného, ktorým
preukazoval platby na výživné.

29. Doplnení dokazovania v smere stanovenom odvolacím súdom súd zistil, že strany sporu žili v jednej
domácnosti ako druh a družka v období od roku 2009 do januára 2017, pričom na chode domácnosti sa
podielali spoločne, nie je možné zistiť ktorý z nich akou sumou a z akých prostriedkov, výpovede oboch
strán sporu boli v tomto smere nedostatočne určité.

30. Pokiaľ ide o sumu 700 €, ktorú žalobkyňa vložila na svoj účet dňa 28. 04. 2017, žalobkyňa tvrdila, že
išlo o peniaze z predaja jej bytu, ktoré tam vložila. Toto svoje tvrdenie nepreukázala, na strane druhej
ho žalovaný nenamietal a nepreukázal že by išlo o iné prostriedky, než z predaja bytu žalobkyne.

31. Pokiaľ ide o mená N. Y., N. Z. a K. C., ktoré sú uvedené v platbách na účet žalobkyne, žalovaný
uviedol, že to boli len poznámky, nevedel povedať kto určoval kedy a aká suma sa zaplatí.

32. Pokiaľ ide o čestní vyhlásenie, v ktorom žalobkyňa uvádza, že do 09/2017 jej žalovaný nedlží na
alimentoch, žalobkyňa uviedla, že toto vyhlásenie zahŕňalo aj september 2017, išlo o vyhlásenie k

30.9.2017.

33. Súd i po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom konštatuje, že žalovaný
splnenie dlhu z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke ani len čiastočne nepreukázal, neuniesol tým svoje
dôkazné bremeno. taktiež nepreukázal, že by bol pôžičku so žalovanou vyrovnal iným spôsobom,

napríklad ním tvrdením vyrovnaním sa za dom a odrátaním pôžičky.

34. Naopak z prepisu textových správ, ktoré si strany sporu vzájomne posielali, vyplýva, že k dátumu
25.12.2018 sám žalovaný považoval vyššie uvedenú pôžičku za nesplatenú.

35. Súd má preto zato, že žalovaný vyššie uvedenú pôžičku dosiaľ nesplatil a to ani čiastočne a preto
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.36.Pokiaľideoobranužalovanéhovsmere,žepočasobdobiakedystranyspolužilivjednejdomácnosti,
nemohol žalovaný splácať spornými splátkami výživné ( pretože rozhodnutie o výživnom, ktoré
mal povinnosť platiť, sa v zmysle platnej judikatúry stalo neúčinným ) a že pokiaľ v prospech žalovanej

platil, splácal pôžičku, nemožno ho akceptovať, keď súd musí poukázať na skutočnosť, obdobne ako
bolo skôr už uvedené, že žalovaný na svoje tvrdenia neprodukoval dôkazy a preto ani nemohol svoje
dôkazné bremeno uniesť.

37. Vzhľadom k tomu, že je nesporné, že žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní, súd ho

zaviazal i k zaplateniu úroku z omeškania ( vychádzajúc zo základná úroková sadzba ECB zvýšenej
o 8 percentuálnych bodov ) a to odo dňa nasledujúceho po dohodnutom dni splatnosti pôžičky, t.j. od
10.11.2016.

38.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.