Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/190/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204508
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1220204508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželky - navrhovateľky, matky:
G. Y., N.. J., Q.. XX.XX.XXXX, U.: D. XH, U., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Čerešňovou, so
sídlom: Horné predmestie 16, Svätý Jur proti manželovi - otcovi: N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U.: D. XH, U.,
zastúpený advokátom JUDr. Ján Havlát, so sídlom: Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX a Y. Y.,
Q.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 15.07.2021, č. k. 27P/101/2020-241, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.07.2021, č. k. 27P/101/2020-241, v
napadnutom výroku o výživnom na J. Y. mení tak, že matka je povinná platiť výživné na J. Y. Y., Q..
XX.XX.XXXX vo výške 330,- € mesačne, vždy k 15 - temu dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 15.07.2021, č. k. 27P/101/2020-241 rozhodol tak, že
manželstvo účastníkov konania G. Y.X., N. J., Q.. XX.XX.XXXX a N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
11.09.2004, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku O.,
ročník 2004, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Súd prvej inštancie zveril maloletú Q.
Y., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa každý nepárny týždeň v roku, vždy od pondelka
nepárneho týždňa od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 16,00 hod., a otec bude

zabezpečovaťstarostlivosťodieťakaždýpárnytýždeňvrokuvždyodpondelkapárnehotýždňaod16,00
hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 16,00 hod.. Súd prvej inštancie súčasne určil,
že počas striedavej osobnej starostlivosti sa výživné rodičom na maloletú neurčuje. Zároveň súd prvej
inštancie rozhodol tak, že zveril J. Y. Y.X., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti otca a styk matky s J. Y. upravil v bežnom školskom roku s výnimkou prázdnin a sviatkov v
každom nepárnom týždni v roku od piatku od 15,00 hod. do pondelka do 15,00 hod. a v každom párnom
týždni v roku v stredu od 14,00 hod. do 20.00 hod., počas sviatkov a prázdnin je matka oprávnená

stretávať sa s J. Y. každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16,00 hod. do 27.12. do 16,00 hod. a
každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 16,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod.,
a každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19,00
hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR odsoboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 09,00 hod. do nasledujúcej soboty do 19,00
hod., každoročne od 14.07. do 31.07. a od 14.08. do 31.08. Tiež uložil matke povinnosť platiť výživné
na J. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX vo výške 400,- € mesačne, vždy k 15 - temu dňu v mesiaci vopred k rukám

otca, počnúc doručením rozsudku. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu

prvej inštancie dňa 18.08.2020 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k J. Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX a Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode
manželstva. Maloleté deti navrhovala súdu prvej inštancie zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov s týždňovými intervalmi striedania s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok a výživné na maloleté deti neurčovať. Ďalej v návrhu uviedla, že manželstvo s
odporcom uzavrela po osemročnej známosti dňa 11.09.2004, z ktorého sa dňa 24.06.2005 narodila J.

Q. Y. G. D.G. XX.XX.XXXX J. Y. Y.. Uviedla, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, občas narúšané
vzájomnými nezhodami vyplývajúcimi z povahových a názorových rozdielov oboch manželov, ktoré
však boli schopní spoločne vyriešiť, časom sa však začali prehlbovať názorové rozdiely, citovo sa
odcudzili a ich vzťah ochladol. Za najzávažnejší problém manželka považovala skutočnosť, že manžel
je približne 10 rokov nezamestnaný, nevykonáva žiadnu činnosť a nezabezpečuje príjem do rodinného

rozpočtu. Navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že vykonáva realitnú činnosť prostredníctvom
spoločnosti A.R.R. s.r.o., v ktorej sú aj s manželom spoločníkmi, ale konateľkou je len manželka. Manžel
sa na fungovaní obchodnej spoločnosti nepodieľa, realitnú činnosť vykonáva a príjmy zabezpečuje iba
manželka. Uvedený dlhodobo pretrvávajúci stav viedol k tomu, že spolužitie účastníkov konania bolo
stresujúce a plné napätia, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už naďalej nemôže plniť svoj účel, akákoľvek
obnova manželstva je nemožná. Navrhovateľka ďalej súdu prvej inštancie uviedla, že maloleté deti sú
aktuálnevstriedavejstarostlivosti,pričomobajarodičiasasnažiarešpektovaťichvôľu,pokiaľideopobyt
u jedného či druhého rodiča a teda dbať v maximálnej možnej miere na záujmy detí. Navrhovateľka

vyjadrila pred súdom prvej inštancie záujem na zachovaní vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ako aj medzi
deťmi navzájom, preto považuje striedavú starostlivosť za plne súladnú so záujmami maloletých a má
za to, že tým budú najlepšie zaistené ich potreby.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods.1, § 22, § 23

ods. 1, 2, 3, § 24 ods.1,2,3,4,5, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,3,4,5,6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona
o rodine, § 100 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako
hlboký a trvalý. Súd prvej inštancie skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy
najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi

nimi. Hoci to bola navrhovateľka, ktorá podala návrh na rozvod, pričom ako hlavný dôvod uviedla
skutočnosť, že manžel je približne desať rokov nezamestnaný a nezabezpečuje príjem do rodinného
rozpočtu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že kvalifikovaný rozvrat manželských vzťahov účastníkov
konania bol spôsobený najmä navrhovateľkou, ktorá v roku 2020 opustila spoločnú domácnosť. Súd
prvej inštancie mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel,

ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo
vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc a existuje iba
ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej
manželskej podpory a starostlivosti. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol v neposlednom rade
aj na záujem maloletých detí a zvážil, že rozvod bude v súlade aj s ich záujmami, nakoľko udržiavanie

formálneho zväzku za stavu, keď rodičia už dlhší čas nezdieľajú spoločnú domácnosť, jednak nemá
pre maloletých žiaden reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie ich postoja
k rodinnému životu a tak i zdravému psychickému vývoju. Na podklade uvedeného mal súd prvej
inštancie za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu
navrhovateľky vyhovel. V konaní mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania taktiež preukázané

splnenie hmotnoprávnych podmienok upravených v zákone o rodine na zverenie J. Q. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko tak otec, ako aj matka majú záujem vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletú, obaja sú spôsobilí riadnym spôsobom vykonávať starostlivosť o maloletú a
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je v jej záujme. V tejto súvislosti súd prvej inštancieskonštatoval, že striedavá starostlivosť o maloletú sa od opustenia spoločnej domácnosti matkou
realizovala v týždňových intervaloch, teda maloletá je na striedavú starostlivosť zvyknutá. Pri svojom
rozhodovaní prihliadol súd prvej inštancie aj na názor maloletej, ktorá má záujem aj naďalej zotrvať v

striedavej starostlivosti rodičov. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrhu matky v časti o
zvereniemaloletejdostriedavejstarostlivostivyhovel.PokiaľideostarostlivosťoJ.Y.,súdprvejinštancie
uviedol, že v tejto otázke sa rodičia nevedeli dohodnúť, nakoľko matka trvala na zverení maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec na zverení Y. do jeho osobnej starostlivosti.
Dodal, že matka svoj návrh odôvodňovala tým, že je pre ňu dôležité zachovanie vzťahu medzi rodičmi

a deťmi, ako aj medzi deťmi navzájom, pričom s uvedeným vyjadrením matky otec súhlasil, no na
druhú stranu mal za to, že je potrebné v konaní rešpektovať názor maloletého, nakoľko je už vo veku,
kedy je schopný a má právo samostatne vyjadriť svoj názor na starostlivosť a styk s rodičmi. Otec
poukázal na skutočnosť, že J. Y. nie je v striedavej starostlivosti rodičov, tak ako to uviedla matka a
tiež na vyjadrenie maloletého, že sa chce s matkou stretávať, no nechce u nej prespávať a chce zostať
v starostlivosti otca. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že ak ide o

osobnú starostlivosť o maloletého, rešpektoval jeho želanie byť v osobnej starostlivosti otca, ako aj jeho
vyťažený denný program v dôsledku hokejových tréningov, avšak nemohol styk s matkou ponechať
na jeho vôli. Súd prvej inštancie skonštatoval, že J. Y. je vo svojich 14 rokoch v zložitom životnom
období puberty a je pochopiteľné, že sa na matku hnevá pre jej odchod zo spoločnej domácnosti, a že
rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to

práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv.
výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou
metódou. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné, aby si maloletý rozvíjal citové väzby s matkou,
a aby tak mohlo dôjsť k napraveniu ich vzájomného vzťahu. Vzhľadom na uvedené, považoval súd
prvej inštancie úpravu styku s matkou v rozsahu od piatku od 15.00 hod do pondelka do 15.00 hod v

nepárnom týždni a v stredu od 14.00 hod do 20.00 hod v párnom týždni za najvhodnejšiu. Súd prvej
inštancie rešpektoval záujem maloletého o voľnočasové aktivity (hokej), dodal však, že vzťahu s rodičom
nemôže byť na úkor. Podľa súdu prvej inštancie ďalšou spornou otázkou v danom konaní bola otázka
určenia výšky výživného na maloletého, keďže manžel žiadal, aby zaviazal navrhovateľku povinnosťou
platiť výživné na J.É. Y. vo výške 500,- EUR mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z

odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov matky. Na základe
zistených skutkových okolností, vyhodnotiac všetky listinné dôkazy, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že súdom určené výživné vo výške 400,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ktorý
je športovo aktívny, keď 5x do týždňa absolvuje hokejový tréning a počas víkendov súťaže a turnaje,
za športové aktivity, ktoré otec uhrádza poplatky v súhrnnej výške 177,- eur, mesačný servis v sume

39,50 eur, rovnako mu vznikajú nepravidelné výdavky spojené s touto športovou aktivitou ako napr. kúpa
hokejovej výstroje za 1.607,50 eur (t. j. 134 EUR mesačne) a poplatky spojené s účasťou na turnajoch
v sume cca 500,- eur ročne. Dodal, že otec má taktiež náklady na ošatenie, hygienu a voľnočasové
aktivity maloletého v sume približne 40,- eur mesačne a vreckové v sume 50,- eur, okrem uvedeného
manžel pravidelne mesačne platí poplatky za byt vo výške 154,45 eur, poplatky za elektrickú energiu vo

výške 38,50 eur, poplatky za televíziu a internet vo výške 24,47 eur, stravu vo výške 300,- eur (vrátane
maloletých). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach matky platiť na maloletého výživné
v súdom určenej výške, a to napriek skutočnosti, že matkou deklarovaný priemerný mesačný príjem v
roku2020predstavovalsumu170,-euravroku2019sumu121,24eur.Súdprvejinštancievzaldoúvahy
skutočnosť, že matka ku dňu 30.11.2020 predala nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX nachádzajúcu sa

v katastrálnom území F. H., za ktorú obdržala sumu 120.000,- eur, a ako matka sama uviedla, za tieto
prostriedky následne kúpila jednoizbový byt, na ktorého predaji zarobila 12.000,- eur. Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že matka teda v súčasnosti disponuje prebytkom finančných prostriedkov, o čom svedčí
aj zostatok na sporiacom účte matky, ktoré jej umožňujú prispievať na výživu maloletého v súdom
určenej výške. K tvrdeniu matky, že má úmysel tieto prostriedky použiť na kúpu novej nehnuteľnosti, súd

prvej inštancie skonštatoval, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tejto súvislosti
zdôraznil, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda ani kúpa nehnuteľnosti
nepredstavuje výdavok, ktorý by musela matka nevyhnutne vynaložiť, nakoľko t. č. býva v nájme a má
tak zabezpečené bývanie. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí, súd prvej inštancie rozhodol

tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd prvej inštancie o trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.4. Proti výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancie (do výroku o výživnom) podala navrhovateľka v
zákonnej lehote odvolanie. Vo svojom odvolaní považovala v prvom rade za nevyhnutné poukázať
na súvislosť s výrokom V. posledný bod, podľa ktorého styk matky s J. Y. súd prvej inštancie počas

každoročných letných prázdnin upravil tak, že matka bude so synom od 14.07 do 31.07. a od 14.08. do
31.08. Podľa navrhovateľky, tak ako z uvedeného vyplýva, súd prvej inštancie počas letných prázdnin
ustanovil de facto striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždenných intervaloch. Vzhľadom na to, že práve
počas letných prázdnin sa predpokladajú zvýšené výdavky na dieťa z dôvodu dovoleniek a výletov a
vzhľadom na to, že v zmysle rozsudku bude J. Y. tráviť polovicu letných prázdnin u matky, je podľa

matky dôvodné, aby počas letných prázdnin výživné na J. Y. neplatila, rovnako ako je tomu pri striedavej
osobnej starostlivosti. Taktiež má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým ju zaviazal súd
prvej inštancie k plateniu výživného aj počas letných prázdnin je v rozpore s dobrými mravmi a aj
so zákonom, aj z toho dôvodu, že v tomto prípade by plnila vyživovaciu povinnosť duplicitne, a teda
nepochybne v rozpore so svojimi majetkovými pomermi. Zdôraznila, že prvýkrát by platila mesačné
výživné k rukám otca J. Y. a zároveň druhýkrát by plnila vyživovaciu povinnosť priamo úhradou nákladov

na Y. (strava, výlety a pod.) počas striedavej starostlivosti. Ďalej navrhovateľka namietala, že súd prvej
inštancie nezistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 35 CMP. Podľa jej názoru
z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa nezaoberal majetkovými pomermi otca, a teda
nezohľadnil mieru jeho schopností a možností podieľať sa na životných nákladoch J. Y.. Navrhovateľka
zdôraznila, že podaním zo dňa 29.06.2021 podrobne zdokladovala, že majetok otca maloletých detí

je vo výške cca 817.754,- €; z toho prostriedky na účtoch v bankách sú vo výške 243.340,05 €,
nehnuteľnostivhodnote574.415,-€.Navrhovateľkadaladopozornostiodvolaciehosúdu,žeotecvlastní
až 2 nehnuteľnosti určené na bývanie, pričom poukázala na jej podanie zo dňa 29.06.2021 a navyše má
podľa nej pravidelný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 550,- €/mesiac + energie. Naproti tomu
zdôraznila, že ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a aby si zabezpečila bývanie a

prostriedky na bežný život, predala dedičstvo - nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v k.ú. H. za sumu
120.000,- €. Dodala, že za uvedenú sumu kúpila a následne predala byt, na ktorom generovala zisk
12.000,- € (pred zdanením), ktorým si jednorázovo (nie pravidelne) zabezpečila prostriedky na živobytie,
pričom po zdanení to bude suma 10.200,- €, čo je v prípade rozdelenia medzi 12 kalendárnych mesiacov
(vychádzajúc zo súdnej praxe) suma 850,- €/mesiac. Navrhovateľka uviedla, že zvyšné prostriedky

vo výške 120.000,- € sú stále určené na zabezpečenie bývania, a teda nie je možné konštatovať,
že má prebytok finančných prostriedkov. Dodala, že súd prvej inštancie taktiež dokazovaním zistil, že
má pravidelný mesačný príjem len vo výške 170,- €. Pokiaľ ide o pozemky nachádzajúce sa v k.ú. F.
H., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16 k
celku a sú zapísané na LV č. XXX G. XXX, tie sú prenajaté spoločnosti AGRO-BIO HUBICE, a.s. za

sumu 75,29 € ročne, čo je podľa jej názoru zanedbateľná suma. Pre určenie hodnoty nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. H. dala do pozornosti prílohu č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z. o
miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, podľa ktorej
je hodnota ornej pôdy v Horných Janíkoch 0,5337 €/m2 a hodnota trvalých trávnatých porastov (TTP)
je 0,0000 €/m2. Vzhľadom na uvedené (ak bude abstrahovať len od TTP) vlastní navrhovateľka 1.917,7

m2 pôdy (pripadajúce na jej spoluvlastnícky podiel) o celkovej hodnote 1.023,48 €, pričom uvedená
hodnota je však len administratívna, nakoľko reálne sú navrhovateľkine podiely nepredajné a teda ich
trhová hodnota je 0,- €. Navrhovateľka namietala, že z vyššie uvedeného vyplýva, že životná úroveň
otca J. Y. je 7 násobne vyššia, ako jej životná úroveň a teda otec J. Y. by sa mal na výdavkoch J.F.
Y. podieľať v pomere 1:7 t. j. v rozsahu 7 krát väčšom ako ona, aby bola dodržaná litera zákona.

Podľa navrhovateľky je v rozpore s ustálenou súdnou praxou určenie výživného vo výške 400,- €,
pretože ak sa vychádza z mesačného príjmu 850,- eur, pričom v tejto súvislosti opätovne uviedla, že
súd prvej inštancie sa podľa jej názoru absolútne nevysporiadal s jej výdavkami, potom 20% z 850,-
€ činí sumu 170,- €, ktorú navyše treba rozdeliť medzi 2 deti a teda maximálna suma pripadajúca na
J. Y. je len 85,- €. Zároveň poukázala na to, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak povinný rodič vlastní

jedinú nehnuteľnosť určenú na bývanie, bolo by v rozpore s dobrými mravmi od neho žiadať, aby túto
nehnuteľnosťpredal,pretosatakátonehnuteľnosťneposudzujeakomajetok,zktoréhobysavychádzalo
pri určení výšky výživného. Podľa matky analogicky teda treba aplikovať dobré mravy aj v jej prípade,
ktorá nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie, pričom má len finančné prostriedky určené na
kúpu nehnuteľnosti na bývanie. Ak tieto prostriedky navrhovateľka premení na nehnuteľnosť určenú

na bývanie, tak jej hotovostné peniaze na účtoch budú takmer nulové, pričom prostriedky na účtoch
otca maloletých detí sú vo výške 243.340,05 €. Na základe uvedeného matka namietala, že prostriedky
na jej účte nie sú prebytkom a zamýšľaná kúpa nehnuteľnosti nie je neopodstatneným výdavkom tak,
ako sa to snaží prezentovať súd prvej inštancie, a preto je podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvejinštancie v rozpore s ustálenou súdnou praxou a dobrými mravmi. V nadväznosti na uvedené dala do
pozornosti odvolacieho súdu vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá sa na pojednávaní dňa 15.07.2021
vyjadrila, že požadované výživné 500,- € je privysoké a navrhuje výživné vo výške 250, - €/mesiac.

Pokiaľ ide o podnikanie prostredníctvom A.R.R. s.r.o.,, navrhovateľka uviedla, že súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 15.07.2021 označil motorové vozidlo ako nadbytočný výdavok, a preto
k tomuto uviedla, že spoločnosť A.R.R. s.r.o. je realitnou kanceláriou a v súvislosti s výkonom tejto
podnikateľskej činnosti je nevyhnutne potrebné vlastniť motorové vozidlo, nakoľko presun pri výkone
realitnejčinnostiprostredníctvomMHDaleboinouformouhromadnejdopravyjenemysliteľný.Vzhľadom

na uvedené navrhovateľka zhrnula dôvody, pre ktoré má za to, že súd prvej inštancie nezistil skutočný
stav veci, pričom sa nezaoberal majetkovými pomermi otca maloletých detí a jeho pomernou účasťou na
nevyhnutných výdavkoch J. Y., sa nezaoberal a nezohľadnil výdavky na strane navrhovateľky, selektívne
a v rozpore s ustálenou súdnou praxou a s dobrými mravmi vyhodnotil jej majetkové pomery, keďže u
nej konštatoval prebytok, hoci nemá ani vlastnú strechu nad hlavou, nezdôvodnil, ako dospel k určeniu
výživného vo výške 400,- €, t.j. na základe akých dôkazov a akým výpočtom, v dôsledku čoho je podľa

nej odôvodnenie rozsudku v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Ďalej matka namietala, že súd prvej
inštancie nezisťoval skutočné výdavky na J. Y.; osvojil si len tvrdenia jeho otca bez toho, aby sa domáhal
predloženia dôkazov a teda preukázania skutočných výdavkov na maloleté dieťa a tým zistil skutočný
stav veci v zmysle ust. § 35 CMP. Navrhovateľka má za to, že pri spravodlivom rozdelení výdavkov na
J. Y. medzi oboch rodičov a pri zohľadnení ich majetkových pomerov by museli byť náklady vo výške

582,20 € rozdelené medzi ňu a jej manžela v pomere 1:7, t.j. navrhovateľka by mala znášať a podieľať sa
na vyživovacej povinnosti vo výške 72,80 €, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe je maximálna výška
jej vyživovacej povinnosti T. Y. vo výške 85,- €. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že súd
prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, zistené skutočnosti a tvrdenia nesprávne vyhodnotil,
rozsudok vydal v rozpore so zákonom (§ 62 ods. 2 ZR), rozsudok odporuje ustálenej súdnej praxi a

dobrým mravom, čo vedie k porušeniu práv, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku zmenil nasledovne: „VI. Matka je povinná platiť výživné na J.F. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX vo výške
75,- € mesačne s výnimkou mesiacov júl a august, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám otca,
počnúc doručením tohto rozsudku.“

5. Navrhovateľka podaním zo dňa 13.09.2021 doplnila svoje odvolanie, v ktorom uviedla, že vzhľadom
na to, že aktuálne je na realitnom trhu v ponuke na predaj porovnateľný byt, aký vlastní otec maloletých
detí na D. I.. T. U., upravuje hodnotu jeho bytu uvedenú v podaní zo dňa 29.06.2021 na sumu 490.000,-
€. Podľa navrhovateľky je z uvedeného dôvodu potrebné ustáliť hodnotu majetku otca maloletých detí
na sumu 1.025.340,- € (byt na D. 490.000,- €, byt na X. 217.000,- €, E. na Y. 20.000,- €, peniaze na

účtoch v bankách 243.340,05 €, motorové vozidlá cca 55.000,- €). Zároveň matka doplnila, že tak, ako
uviedla v odvolaní zo dňa 02.09.2021, predala dedičstvo - nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v k.ú.
H. za sumu 120.000,- € a za uvedenú sumu kúpila a následne predala byt, na ktorom generovala zisk
12.000,- € (pred zdanením), ktorým si jednorázovo (nie pravidelne) zabezpečila prostriedky na živobytie.
Sumu čistého zisku upravila nasledovne: Po zdanení (19% daň z príjmu) a splnení odvodovej povinnosti

(14% odvody do zdravotnej poisťovne) bude čistý zisk vo výške 8.040,- €, čo je v prípade rozdelenia
medzi 12 kalendárnych mesiacov (vychádzajúc zo súdnej praxe) suma 670,- €/mesiac. Taktiež opätovne
zopakovala, že súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že navrhovateľka má pravidelný mesačný príjem
len vo výške 170,- €. Podľa navrhovateľky je už v zmysle v rozpore s ustálenou súdnou praxou určenie
výživného na J. Y. vo výške 400,- €/mesiac, pretože ak budeme vychádzať z mesačného príjmu 840,-

€ (670,- € + 170,- €), potom 20% z 840,- € činí sumu cca 170,- €, ktorú navyše treba rozdeliť medzi 2
deti a teda maximálna suma pripadajúca na J. Y. je podľa jej názoru len 85,- €. Navrhovateľka uviedla,
že byt zapísaný na LV XXXX pre k. ú. N. je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky len formálne,
a to z dôvodu ochrany vlastníctva jej matky pred zneužitím treťou osobou, pretože matka navrhovateľky
trpí vážnym duševným ochorením, je dlhodobo liečená a je u nej bežné, že bez uváženia prevádza

vlastníctvo k hnuteľným veciam (aj väčšej hodnoty) na tretie osoby. Navrhovateľka z obavy, aby jej
matka nebola zneužitá tretími osobami a nepreviedla na ne aj strechu nad hlavou, je zapísaná ako
podielový spoluvlastník uvedenej nehnuteľnosti, ktorú inak v celom rozsahu užíva jej matka. V tejto
súvislosti dodala, že na súde prvej inštancie je vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony v uvedenej veci pod sp. zn. 11Ps/2/2021, bolo by preto proti dobrým mravom túto nehnuteľnosť

zohľadňovať v rámci majetkových pomerov navrhovateľky, nakoľko ide o okolnosť hodnú osobitného
zreteľa. Podľa názoru navrhovateľky, životná úroveň otca J. Y. je 8 násobne vyššia ako životná úroveň
navrhovateľky, a teda otec by sa mal na výdavkoch maloletého podieľať v pomere 1:8, t. j. v rozsahu
8 krát väčšom ako navrhovateľka. Pri spravodlivom rozdelení výdavkov na J. Y. medzi oboch rodičova pri zohľadnení ich majetkových pomerov by museli byť náklady vo výške 582,20 € rozdelené medzi
navrhovateľku a otca maloletých detí v pomere 1:8 t.j. navrhovateľka by mala znášať a podieľať sa na
vyživovacej povinnosti vo výške 64,70 €, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe je maximálna výška jej

vyživovacej povinnosti voči Y. 85,- €. Zároveň dala do pozornosti odvolacieho súdu, že k vyjadreniu otca
zo dňa 30.09.2020 bola priložená tabuľka výdavkov na maloleté deti, v ktorej je jasne a zrozumiteľne
uvedené, že všetky výdavky spojené s maloletým Y. hradí výlučne otec. Poukázala na tú skutočnosť,
že nepochybne šlo o dohodu rodičov, ktorá bola založená ešte počas spoločného spolužitia rodičov,
pretože navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v lete 2020 a otec maloletých detí už 30.9.2020

(t.j. len cca 2 mesiace po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti) uvádza, že všetky výdavky
spojené so Y. platí on, pričom ich kalkulácia zahŕňa obdobie jedného roka a teda obdobie dlhšie, než bolo
obdobie, kedy nežil otec spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Týmto podľa navrhovateľky
otec jasne a zrozumiteľne deklaroval, že status quo bola úhrada všetkých nákladov spojených s J. Y. zo
strany otca, čím sa zároveň potvrdzuje aj ten fakt, že otec mal a má dostatok finančných prostriedkov na
úhradutýchtonákladov.Navrhovateľkazopakovala,ženiejevtakejfinančnejsituácii,abybolaspôsobilá

znášať náklady spojené so synovými športovými aktivitami, zároveň ako aj jej manžel potvrdil, nikdy
navrhovateľka nebola finančne schopná uhrádzať náklady spojené so synovými športovými aktivitami,
a preto ich vždy uhrádzal otec. V tejto súvislosti poukázala aj na tú skutočnosť, že jej majetkové pomery
sa za posledný rok nijako nezmenili; hotovostné peniaze sú len transformáciou jej majetku (predaj
nehnuteľnosti v k.ú. H.Í.) a teda nemožno konštatovať, že navrhovateľka má dostatok prostriedkov

na úhradu športových aktivít maloletého syna. Vzhľadom na uvedené má za to, že doteraz platné a
fungujúce dojednanie (hoc aj konkludentné) medzi rodičmi ohľadne úhrady nákladov na športové aktivity
maloletého je status quo a okolnosťou hodnou osobitného zreteľa. Taktiež dala do pozornosti súdu,
že dňa 19.07.2021, t.j. len pár dní po vyhlásení rozsudku ráno o 8.44 hod. volala neznáma osoba z
t.č. XXXX XXX XXX, ktorá navrhovateľke len oznámila „zabijem Ťa“ a následne zložila. Navrhovateľka

uviedla, že v dôvodnej obave o svoj život a zdravie oznámila podozrenie zo spáchania priestupku na
OO PZ Bratislava Nové Mesto. Dodala, že príslušník PZ sa pokúšal na mieste preveriť volajúce t.č.,
pričom navrhovateľke oznámil, že ide o nevystopovateľné, t.č., a teda páchateľ mal vec premyslenú.
Navrhovateľka sa nikdy dovtedy s nikým nedostala do konfliktu a už vôbec nie takého, aby bol založený
dôvod na telefonáty podobného výhražného charakteru. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za

to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, zistené skutočnosti a tvrdenia nesprávne
vyhodnotil, rozsudok vydal v rozpore so zákonom (§ 62 ods. 2 ZR), rozsudok odporuje ustálenej súdnej
praxi a dobrým mravom, čo vedie k porušeniu práv navrhovateľky a preto navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku zmenil nasledovne: „VI. Matka je povinná platiť výživné na J. Y. Y., Q..
XX.XX.XXXX vo výške 65,- € mesačne s výnimkou mesiacov júl a august, vždy k 15.temu dňu v mesiaci

vopred k rukám otca, počnúc doručením tohto rozsudku.“

6. Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne po vecnej, ako aj formálnej stránke. Súd prvej inštancie sa podľa názoru otca riadne vysporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami, riadne zistil skutočný stav veci a celú vec aj správne právne
posúdil,riadnevsúlades§220ods.2CSPodôvodnil,pričompoukázal naustálenúrozhodovaciuprax,v
zmyslektorejplatí,žesúdnemusídaťodpoveďnaabsolútnevšetkyotázkyaargumentysporovýchstrán,

ale len na tie, ktoré majú pre vec a jeho rozhodnutie zásadný význam a dávajú dostatočný právny základ
rozhodnutiu bez toho, aby neprimerane zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 alebo II. ÚS 59/05 ). Podľa
otca sa s argumentáciou matky nemožno stotožniť a nemôže s poukazom na vykonané dokazovanie z
jeho pohľadu s poukazom na právny poriadok a ustálenú rozhodovaciu prax obstáť, pričom jej jedinou

motiváciou podľa jeho názoru je, čo možno najviac prostriedkov si ušetriť pre seba a svoje potreby a
potreby svojej podnikateľskej činnosti na úkor potrieb svojich maloletých detí, najmä J.F. Y., ktorého
hokejový koníček vždy odmietala akceptovať. Otec uviedol, že nemožno pritom vylúčiť, že dôvodom je aj
pomsta matky J. Y. za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že chce byť v jeho starostlivosti
a u matky nechce ani prespávať a zároveň pomsta vo vzťahu k nemu, ktorý akceptuje toto synovo

rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na to, že matka bezprostredne po vydaní napadnutého rozsudku,
priamo J. Y. napísala sms - správu, v ktorej neprávom obviňuje otca, že sa jej mal prostredníctvom
tretích osôb vyhrážať zabitím. Je podľa jeho pohľadu nespochybniteľné, že jej konanie je motivované
snahou o pomstu voči nemu a zrejme aj J.J. Y., na čo nadväzuje aj toto odvolanie. K argumentu matky,že nakoľko jej súd prvej inštancie určil styk s J. Y. počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august
v rozsahu polovice týchto mesiacov ( 14.07 - 31.07 a 14.08 - 31.08 ), navrhuje, aby jej odvolací súd
neurčil vyživovaciu povinnosť počas týchto dvoch mesiacov z dôvodu, že bude vykonávať de facto

striedavú osobnú starostlivosť o maloletého a tým pádom by mala byť nútená plniť vyživovaciu povinnosť
duplicitne, otec uviedol, že s uvedeným argumentom matky sa nemožno stotožniť. V prvom rade uviedol,
že zákon nepozná žiadnu de facto striedavú osobnú starostlivosť, a preto ustanovenie § 62 ods. 6
ZR nemožno na tento prípad aplikovať. Otec poukázal na to, že je úplne štandardné a bežné, že súd
prvej inštancie v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov určí počas letných

prázdnin styk rodičov v zásade na polovicu, no táto skutočnosť nikdy nie je dôvodom na to, aby nebola v
tomto čase rodičovi, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo, určená povinnosť platiť na
maloleté dieťa výživné. V druhom rade poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie určil styk matky
s J. Y. skutočne len veľmi úzky, a to de facto len 3 dni v priebehu dvoch týždňov. Je teda zrejmé, že
otec bude mimo letných školských prázdnin vykonávať v zásade takmer 100%-nú osobnú starostlivosť
o J.G. Y., čo práve odôvodňuje ako jeden z argumentov určenie vyššej vyživovacej povinnosti vo forme

povinnosti platiť výživné práve na strane matky. Čo sa týka nákladov na dovolenky alebo výlety, ktoré
má matka absolvovať s J.G. Y. počas letných prázdnin, v tomto smere poukázal na to, že ide o nie
bežné a nevyhnutné výdavky na maloleté deti, ktoré otec možno bude tiež vynakladať, no neuviedol
ich v bežných mesačných výdavkoch na obe maloleté deti, nakoľko má za to, že ide o výdavok, ktorý
nemôže za daných okolností ovplyvniť výšku výživného, keďže ide s ohľadom na pomery rodičov o určitý

druh nadštandardného výdavku. Zdôraznil, že takýto druh výdavku je dôležitý pre určovanie výživného
na maloleté deti len v prípade, ak to pomery, možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, a ak matka údajne
nemá financie ani na úhradu bežného výživného 400,- EUR mesačne na bežné a nevyhnutné výdavky
J. Y., potom je neprípustné, aby používala dovolenku ako argument na zníženie bežného výživného. V
tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ktorý však podľa jeho názoru v

predmetnom prípade nemôže aplikovať, má súd iba možnosť, nie povinnosť v prípade striedavej osobnej
starostlivosti neurčiť výživné. Pokiaľ ide o argument matky v tom smere, že určenie výživného aj počas
letných prázdnin by malo byť v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, tak v tomto smere uviedol,
že práve, ak by súd k tomuto kroku nepristúpil a vyhovel by návrhu matky, išlo by o rozhodnutie, ktoré
je v rozpore so zákonom a predovšetkým v rozpore so záujmami maloletého, a to aj s poukazom na §

75 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa na zásadu dobrých mravov pri určovaní výživného na
maloleté deti neprihliada, keďže v danom prípade je primárnym záujmom práve záujem maloletých detí,
nie nedôvodné nároky a požiadavky rodiča, ktorý chce uprednostniť svoje potreby a užívať si napríklad
na dovolenke pred bežnými potrebami svojho maloletého dieťaťa. Ďalej k argumentu matky, že sa súd
prvej inštancie zaoberal len jej majetkovými pomermi a nemal údajne vôbec skúmať majetkové pomery

otca, otec uviedol, že súd prvej inštancie v konaní riadne vykonal dôkazy na zistenie majetkových
pomerov oboch rodičov. Otec za týmto účelom predložil všetky potrebné dôkazy od výpisov z účtov,
cez listy vlastníctva či dôkazy o jeho súčasnej nezamestnanosti, a to všetko aj na základe výzvy súdu
a rovnako deklaroval aj svoj príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 550,- EUR mesačne, ktorý je
v súčasnosti z dôvodu jeho nezamestnanosti jediným príjmom. Zdôraznil, že podľa jeho názoru nie je

preto pravdou, že by sa súd prvej inštancie jeho majetkovou situáciou nezaoberal. Podľa otca, súd
prvej inštancie správne uviedol aj v odôvodnení jeho rozhodnutia, že vyživovacia povinnosť má niekoľko
foriem a má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po správnej interpretácii relevantných
ustanovení zákona o rodine, kde prezentuje právne názory a úvahy, ktorými sa riadil, posudzuje pri
určení výšky výživného odôvodnené potreby maloletého a posudzuje zároveň možnosti, schopnosti

a majetkové pomery matky a nie otca, ktorý plní svoju vyživovaciu povinnosti poskytovaním vecných
plnení ako strecha nad hlavou, oblečenie, strava a podobne a v neposlednom rade najmä osobnou
starostlivosťou, ktorú vykonáva v rozsahu v zásade takmer 100%. K argumentu matky, že podľa nej
je životná úroveň otca je 8 krát vyššia ako jej životná úroveň, otec uviedol, že uvedené je nielenže
nepravdivý argument, ale ešte aj dôkazom nepochopenia rozdielu medzi vyživovacou povinnosťou a

povinnosťou platiť výživné, na ktorý otec poukazuje. Následne otec opätovne zopakoval a poukázal
na skutočnosti, ktoré uviedol už aj v konaní pred súdom prvej inštancie a čo matka nepoprela, a to
skutočnosť, že po zosobášení matka s otcom žili v otcovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve
a ktorý zdedil, pričom tento byt otec v súčasnosti prenajíma a predstavuje jeho jediný zdroj príjmu,
keďže aj s ohľadom na konanie matky, ktorá mu ukončila dohodu v ich spoločnosti A.R.R. s.r.o., a ktorá

zároveň všetky prostriedky tejto spoločnosti používa na úhradu svojich osobných potrieb ako nájom,
auto, telefón a podobne, v dôsledku čoho spoločnosť vykazuje stratu a nevypláca otcovi žiaden zisk,
situáciu s pandémiou a potrebou osobnej starostlivosti o J. Y. nebolo v silách otca nájsť si za danej
situácie prácu. Čo sa týka matkou predložených dôkazov o údajnej hodnote bytu v sume 490.000,-eur, otec ich označil za nepravdivé a zavádzajúce a poukázal na to, že v prvom rade je potrebné
si uvedomiť, že inzeráty na predaj nehnuteľností sa vymykajú realite a je všeobecne známy fakt, že
skutočná predajná cena nehnuteľnosti býva v konečnom dôsledku rádovo nižšia. Dodal, že uvedenú

skutočnosť mu potvrdila aj realitná maklérka, ktorá predáva inzerovaný byt za 490.000,- EUR, pričom
táto otcovi uviedla, že sa s kupujúcimi dohodli predbežne na cene nižšej ako bolo inzerovaná cena.
Otec len pre predstavu odvolacieho súdu predložil inzeráty na obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite,
ktorých cena je rádovo nižšia, než cena, ktorú uviedla matka. Poznamenal, že je zároveň zaujímavé,
že ide o ponuku na predaj bytu, ktorého vlastníkom je osoba, s ktorou sa matka pozná prostredníctvom

svojich známych, nie je preto možné podľa jeho názoru vylúčiť jej účelovosť. Otec uviedol, že rovnako
nepravdivé je aj tvrdenie matky o údajnom vlastníctve motorových vozidiel v hodnote 55.000,- eur, keďže
je vlastníkom len jedného motorového vozidla, a to G. G. Y., P.: U. XXX N., ktoré kúpil pred troma rokmi
za výhodnú zľavu, nakoľko bol v minulosti zamestnancom R. Z. G., pričom jeho zostatková hodnota v
súčasnosti je približne 18.500,- eur a žiadne ďalšie motorové vozidlo nevlastní. Čo sa týka hotovosti, túto
otec nepopiera, jasne ju deklaroval a ide o hotovosť, ktorú má našetrenú, a z ktorej celé roky financoval

nároky spoločnej domácnosti, avšak aj s ohľadom na vyššie popísané konanie matky a v prípade, ak
by súd znížil súdom prvej inštancie určené výživné, tieto jeho úspory, z ktorých uhrádza najmä potreby
svojich detí, sa budú neustále iba znižovať. Otec zopakoval, že vykonáva väčšinovú, takmer 100%-nú
starostlivosť o J.F. Y., teda nielenže mu poskytuje strechu nad hlavou a stravu, no chodí s ním k lekárovi,
5 x do týždňa na tréningy hokeja, vozí ho na hokejové turnaje a sústredenia a podobne, a preto má

za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď určil výživné matky v rozsahu takmer v zásade 2/3
deklarovaných nákladov na J. Y., a to aj s prihliadnutím na to, že matka si to s ohľadom na jej majetkové
pomery môže dovoliť. Čo sa týka majetkových pomerov matky, v tomto smere uviedol, že matka síce
deklaruje svoj priemerný mesačný zárobok na sumu približne 170,- eur mesačne, no toto zjavne aj podľa
názoru súdu prvej inštancie nemá nič spoločné s realitou a podotkol, že matka je zároveň konateľkou

obchodnej spoločnosti A.R.R. s.r.o., v ktorej má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, a z ktorej
práve poberá vyššie uvedený príjem. Uvedené potvrdzuje podľa otca aj fakt, že množstvo z matkou
deklarovanýchvýdavkov,akonákladynasplátkyleasinguzaauto(416,-EURmesačne),benzín,telefón,
nájom bytu (600,- EUR mesačne ) a podobne sú platené priamo z prostriedkov spoločnosti A.R.R.
s.r.o., teda je zrejmé, že matka svoj príjem a svoje výdavky zakrýva za túto spoločnosť a tým sa snaží

umelo si znížiť príjem aj pre účely tohto konania. Ďalej poukázal na to, že matka sa snažila pred súdom
prvej inštancie zatajiť svoje majetkové pomery, kedy až na základe upozornenia otca súdu potvrdila
napríklad to, že na firmu A.R.R. s.r.o. kúpila automobil v hodnote približne 20.000,- EUR, alebo že bola
vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v katastrálnom území F. H., ktorú predala a utŕžila
z tohto predaja prostriedky v hodnote 120.000,- eur, ktoré navyše ešte zhodnotila, a tak predstavujú jej

úspory sumu dokonca 132.000,- eur, ktoré súdu prvej inštancie pôvodne zatajila. Pokiaľ ide o prostriedky
v rozsahu 132.000,- eur, tieto z pohľadu otca tak isto jasne dokazujú dobré majetkové pomery na
strane matky, ktoré dostatočne odôvodňujú určenie výživného vo výške 400,- eur na maloletého. Je
teda podľa jeho názoru prirodzené, že tieto prostriedky, ktoré v zásade tvoria jej majetok, a teda je
nevyhnutné ich posudzovať ako prostriedky, s ktorými môže voľne disponovať, použije práve na úhradu

výživného, ktoré má prednosť pred inými potrebami rodičov. Otec uviedol, že v druhom rade, aj keby
matka použila deklarovaných 120.000,- EUR na kúpu bytu zostáva jej nadobudnutých 12.000,- eur,
ktoré môže použiť napríklad práve na úhradu výživného na maloletého, a to po dobu až dva a pol roka.
Otec opäť vyzdvihol argument súdu prvej inštancie, ktorý jasne zdôrazňuje, že výživné na maloleté
deti má a musí mať prednosť pred ostatnými neodôvodnenými nákladmi rodičov, ktorým by za danej

situácie bola nepochybne aj kúpa bytu zo strany matky, ak má dostatočným spôsobom v súčasnosti
zabezpečené bývanie a nie je to preto pre ňu nevyhnutný výdavok. Ďalej otec vyjadril nesúhlas s
názorom matky, že sa súd prvej inštancie v rozhodnutí zaoberal len jeho výdavkami a nie výdavkami
matky.Otecmázato,žesúdprvejinštancievrámcirozsudkuzhrnuldeklarovanévýdavkyobochrodičov,
a to v úvode svojho odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o

rodine, podľa ktorého súd pri určovaní výšky výživného posudzuje odôvodnené potreby maloletého a
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, a preto práve z uvedeného dôvodu sa podľa neho
súd prvej inštancie primárne zaoberal tým, čo vlastne možno považovať za odôvodnené potreby J.G.
Y. a teda sa zaoberal otcom deklarovanými výdavkami na maloletého. Podľa otca, čo sa naopak zdalo
byť podhodnotené a nepravdivo uvádzané, bol práve majetok matky. Dodal, že z uvedeného dôvodu

sa práve touto časťou majetkových pomerov musel súd prvej inštancie osobitne zaoberať, čo aj urobil
riadne, keďže jasne uviedol, ktoré deklarované príjmy považoval za relevantné, ktoré nie, resp. ktoré
akým spôsobom vyhodnotil vo vzťahu k odôvodneným potrebám J. Y. a možnosti platiť výživné v určenej
výške. Pokiaľ ide o argumentáciu matky v tom smere, že v zákonnej úprave absentuje úprava určujúca,ako má súd pristupovať k určeniu výživného, a že v zmysle údajne existujúcej súdnej praxe by to v
prípadeJ.Y.malobyťlenmaximálne85,-eur,vtomtosmereotecvyjadrilpresvedčenie,žeargumentácia
matkyjeúčelová,zavádzajúcaavzásadescestná.Oteczdôraznil,že bysaktomutoajvyjadril,noťažko

sa mu vyjadruje k nejakej ustálenej judikatúre, ktorú matka vo svojom odvolaní neuvádza, a ktorá podľa
názoru otca zrejme ani neexistuje, inak by ju zrejme matka uviedla, vzhľadom na to, že v tomto smere
poukazuje matka len na akúsi publikáciu o výživnom a neodkladných opatreniach súdu. Otec má za to,
že táto argumentácia matky nevychádza z ustálenej súdnej praxe, ale len z určitého jednostranného
právneho názoru uverejneného v odkazovanej publikácii, čo nie je pre súd záväzné, a tento sa musí

dôsledne riadiť ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec zopakoval, že deklaroval mesačné
výdavky na maloletého, ktoré zahŕňali aj bežné životné potreby ako strava, vreckové, hygiena, ošatenie,
voľnočasové aktivity vrátane hokeja, a to všetko v súhrne v sume mesačne cca 582,- eur, kde už sú
zahrnuté aj určité dlhodobejšie výdavky prepočítane na mesiac ako napríklad hokejová výstroj. Otec
opätovnenatomtomiestezdôraznil,žeideopriemernúsumu,ktorávšakvmesiacoch,kedysanapríklad
odohrávajú hokejové turnaje v zahraničí, býva niekedy aj omnoho vyššia. Otec priznal, že je pravdou,

že nepreukázal niektoré ním deklarované výdavky, keďže matka odišla z domácnosti neočakávane len
pred rokom, mnohé doklady, ktorými by vedel tieto náklady preukázať, nemá odložené a okrem toho,
mnohé z týchto výdavkov sa platia priamo hokejovým trénerom v hotovosti. Pokiaľ ide o náklady ako
hygiena,ošateniealebostrava,oteczdôraznil,žerovnakoideovýdavky,odktorýchsiskrátkaneodkladá
doklady, napriek tomu však má za to, že súd prvej inštancie zobral všetky tieto deklarované výdavky ako

relevantné do úvahy z dôvodu, že s ohľadom aj na vek maloletého a jeho koníčky nie sú tieto náklady
už na prvý pohľad nijak nadnesené. Čo sa týka argumentácie matky v doplnení odvolania v tom smere,
že doteraz všetky náklady na hokej J. Y. znášal otec, a teda, že malo ísť o nejakú ich dohodu, toto otec
považuje za absolútne irelevantné. Zdôraznil, že je normálne, že v rámci spoločnej domácnosti existujú
medzi jej členmi dohody o spôsobe fungovania aj úhrade potrieb, toto sa však zásadne mení po rozvode

manželstva. Záverom sa otec vyjadril aj k skutočnostiam uvádzaným v doplnení odvolania matky, v
ktorom sa odvoláva na nejaké údajné vyhrážky zabitím, ktorých sa mala voči nej dopustiť neznáma
osobadňa19.07.2021,teda4dnipovyhlásenírozsudkuorozvodemanželstva.Vprvomradeuviedol,že
mu vôbec nie je zrejmé, aký má toto súvis s predmetným konaním najmä vo vzťahu k určeniu výživného,
pričom jediné, čo z tohto vyplýva je, že sa matka snaží vo vzťahu k otcovi vniesť v očiach súdu zlé svetlo

a nepriamo ho takto obviňuje z toho, že sa jej mal vyhrážať zabitím. Otec uviedol, že síce pred políciou
uviedla, že hlas v telefóne nepozná, no poukázala hneď na svoje rozvodové konanie, a teda nepriamo
obvinila z tohto konania otca. Otec má za to, že uvedené konanie matky, ako aj skutočnosť, že tieto
okolnosti uvádza v tomto konaní len nasvedčuje tomu, že jej odvolanie aj snaha o zníženie výživného a
všetky jej zavádzajúce tvrdenia o majetku otca a o jej vlastnom smerujú k pomste otcovi a J.J. Y. za to, že

sa jej nepodarilo v konaní uspieť, a že J. Y. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, z čoho jej navyše
vyplynula povinnosť platiť výživné vo vzťahu k potrebám maloletého, ktoré vždy považovala za smiešne
a nikdy ich nechcela akceptovať, nakoľko mal z maloletého podľa jej slov vyrásť len hlúpy hokejista.
S ohľadom na uvedené, preto otec navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu navrhovateľky nevyhovel, a
teda v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Zároveň navrhol, aby mu

odvolací súd v súlade s § 55 CMP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
nakoľko má za to, že je to s ohľadom na absolútnu nedôvodnosť odvolania matky spravodlivé.

8. Navrhovateľka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že na pojednávaní konanom dňa
15.07.2021 výslovne uviedol, že požadované výživné 500,- €/mesiac je privysoké a navrhol určiť výživné

vo výške 250,- €/mesiac, preto má za to, že uvedeným vyjadrením kolízny opatrovník nepochybne
neguje svoje vyjadrenie prednesené na pojednávaní zo dňa 15.07.2021 a zrazu výživné vo výške 400,-
€ nepovažuje za privysoké, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že
v odvolaní podrobne poukázala na množstvo skutočností, ktoré spochybňujú správnosť napadnutého
rozsudku, avšak kolízny opatrovník sa k jej argumentom absolútne nevyjadril. Matka zdôraznila, že

keďže teda vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 15.07.2021 nepochybne
muselo byť výsledkom šetrenia rodinných pomerov účastníkov konania a na tomto základe dospel
k záveru, že výživné 500,- €/mesiac je privysoké, a zároveň navrhovateľka poukazom na zákonné
ustanovenia a ustálenú súdnu prax podrobne opísala dôvody, pre ktoré nie je možné určiť výživné vo
výške 400,- €/mesiac, potom možno dôvodne podľa nej predpokladať, že ak kolízny opatrovník bez

akéhokoľvek odôvodnenia a v rozpore so svojim dovtedajším vyjadrením navrhuje potvrdiť výživné vo
výške 400,- €, je predmetné vyjadrenie kolízneho opatrovníka len svojvoľným formálnym vyjadrením
bez znalosti obsahu navrhovateľkinho odvolania. Vzhľadom na uvedené je podľa jej názoru dôvodné
považovať podanie kolízneho opatrovníka zo dňa 10.09.2021 za irelevantné. Záverom dodala, že jeneprípustné, aby osoba v postavení verejného činiteľa podávala vo vzťahu k súdu v súdnom konaní
o rozvod a UPP svojvoľné a nekonzistentné, ba dokonca vzájomne si odporujúce vyjadrenia, a to bez
akéhokoľvekzdôvodnenia,pretožetakétovyjadreniamôžuvovýsledkuzásadnýmspôsobomzasahovať

do života účastníkov konania.

9. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu otca označila vyjadrenie otca za vágne, pričom uviedla, že
vecná a logická argumentácia je nahradená fabuláciami, ktorých zjavnou úlohou je citovo zapôsobiť.
Matka zopakovala odvolaciemu súdu, že má za to, že s poukazom na ustálenú súdnu prax je zrejmé,

že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko nie je zrejmé (a
teda je nepreskúmateľné) ako súd prvej inštancie vyhodnotil zistené skutočnosti a ako dospel k určeniu
výživného vo výške 400,- €/mesiac, pretože bod 33. napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na to, aké
sú príjmy a výdavky na strane oboch rodičov (súd prvej inštancie podľa jej názoru ignoroval majetkové
pomery otca a ignoroval výdavky matky, ignoroval fakt, že matka nemá vlastné bývanie). Uviedla, že
súd prvej inštancie neuviedol, ako mal preukázané skutočné oprávnené výdavky na J. Y., nie je teda

zrejmé, z čoho vychádzal ako zo základu na určenie výšky výživného a akým výpočtom dospel práve
k sume 400,- €/mesiac. Podľa názoru matky, súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil tú skutočnosť, že
výlučne matka uhrádza všetky náklady na športové, ako aj školské aktivity J. Q., hoci je dieťa v striedavej
osobnej starostlivosti. K argumentácii otca ohľadne nutnosti platenia plnohodnotného výživného počas
letných školských prázdnin a snahe vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 62 ods. 6 zákona o rodine matka

zopakovala svoju argumentáciu k uvedenému z jej odvolania. Podľa názoru matky, argumentácia otca,
že počas školského roka bude vykonávať takmer 100%-nú osobnú starostlivosť, a preto má za ten čas
šetriť peniaze na leto, je zavádzajúce a v tejto súvislosti uviedla vyčerpávajúcim spôsobom dôvody, pre
ktoré má za to, že takáto argumentácia nemôže obstáť. K rozsiahlemu vyjadreniu otca, ktorým sa snaží
poučovať o rozdiele medzi vyživovacou povinnosťou rodičov a výživným uviedla, že otec maloletých

detí poukazuje na údajné zamieňanie si pojmov „vyživovacia povinnosť“ a „povinnosť platiť výživné“.
Na tomto mieste dala do pozornosti napr. dikciu ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine posl. veta, podľa
ktorej súd „súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného“. Uviedla, že keďže konajúci
súd určil „výživné“ 400,- €/mesiac, avšak nebola schválená dohoda o výške výživného, potom podľa

názoru otca je aj súd nespôsobilý rozlišovať medzi prispievaním na výživu a výživným, pretože ak je
podľa názoru otca zásadný rozdiel medzi vyživovacou povinnosťou (§ 62 ods. 2 ZR) a výživným (§ 75
ods. 1 ZR), potom podľa názoru otca si aj konajúci súd pletie pojmy, keďže mal rozhodnúť o „prispievaní
na výživu“ (alebo inak o „vyživovacej povinnosti“) a nie o výživnom, pretože pri striktnom výklade §
24 ods. 1 ZR možno o výživnom hovoriť len ak je schválená dohoda rodičov. Ďalej špekulácie otca o

tom, aké auto mohla či mala spoločnosť A.R.R. s.r.o. kúpiť sú podľa názoru matky irelevantné, pretože
vozidlo bolo zakúpené pred cca 3 rokmi, kedy bola situácia v manželstve účastníkov konania ako i na
realitnom trhu výrazne iná ako je dnes a ekonomická situácia spoločnosti A.R.R. s.r.o. odôvodňovala
kúpu predmetného vozidla, zároveň dodala, že spoločnosť A.R.R. s.r.o. nie je povinnou osobou na
platenievýživnéhoaobchodnúspoločnosťtrebaodlíšiťodosobynavrhovateľky.Kinzerátomzrealitných

kancelárií predložených otcom, ktorým sa snaží preukázať hodnotu svojho bytu na D. I.. matka uviedla,
že bolo zjavne snahou predložiť, čo najnižšie hodnoty nehnuteľností a účelovo tak znížiť hodnotu svojho
majetku.KotcompredloženémudokladuozostatkovejhodnotemotorovéhoT.G.G.,ktorýmpreukazuje,
že jeho hodnota nie je 55.000,- € ako tvrdí, ale len 18.500,- €, matka uviedla, že doklad je od spoločnosti
D., ktorá je predajcom ojazdených áut a v doklade z 17.09.2021 uvádza výkupnú cenu, t. j. cenu, za

ktorú je ochotná auto od otca kúpiť; neuvádza predajnú cenu, t. j. trhovú hodnotu vozidla, za ktorú by
reálne vozidlo predávali. Vzhľadom na uvedené považuje matka predložený doklad o hodnote vozidla
G. G. za zavádzajúci. Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľka súdu zatajila svoje nehnuteľnosti v k.ú. F.
H.X. (S. Č.. XXX), tu upriamila pozornosť na zápisnicu z pojednávania zo dňa 07.12.2020, keďže sa súd
prvej inštancie pýtal na jej majetkové pomery a ona uviedla, že nemá žiadne nehnuteľnosti vo výlučnom

vlastníctve, keďže z LV č. XXX predloženého otcom je zrejmé, že vlastnícke právo bolo prevedené na
tretiu osobu 30.11.2020, t.j. pred pojednávaním. Následne matka zopakovala jej argumenty uvedené
v jej odvolaní. K vyjadreniu otca, že má mesačné výdavky na energie, PHM, telefón, internet a pod.
vo výške 900,- € a náklady na J. Y. 800,- € t.j. v úhrne celkovo 1.700,- €, matka poukázala na to, že
otec jednak výdavky nepreukázal a taktiež deklaroval celkový mesačný príjem len vo výške 550,- € z

nájmu jeho bytu. Uviedla, že jej nie je zrejmé, ako otec dokáže z 550,- € príjmu uhrádzať mesačne
náklady vo výške 1.700,- € (ktoré vôbec nepreukázal). Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za
to, že otec neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania oprávnených výdavkov na J. Y., súd prvej
inštancie pri určovaní výšky výživného nepostupoval v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou,pretože nezistil skutočný stav veci, nevyhodnotil príjmy a výdavky oboch rodičov, neposúdil ich možnosti,
schopnosti a majetkové pomery vo vzťahu k miere účasti oboch rodičov na vyživovacej povinnosti a
napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP. Z

uvedeného dôvodu navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu
vyhovel. Zároveň s poukazom na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine navrhla, aby odvolací súd v prípade
vyhovenia odvolaniu rozhodol o započítaní preplatku na výživnom (t.j. rozdielu medzi sumou 400,- €/
mesiac a novou výškou výživného) na ďalšie nasledujúce splatné výživné. O uvedené žiada z dôvodu
spravodlivosti, pretože 400,- € bolo uhrádzaných na základe síce vykonateľného, ale neprávoplatného

rozsudku počnúc mesiacom september 2021.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že v predmetnom konaní bolo predložených už
niekoľko písomných vyjadrení z oboch strán, pričom argumentácia matky prezentovaná v jej ostatnom
vyjadrení z 28.10.2021 sa už v značnej miere opakuje a on sa k množstvu argumentov vyjadril už v
predchádzajúcom konaní, ako aj v samotnom vyjadrení k odvolaniu. Čo sa týka argumentácie matky, v

ktorej opäť poukazuje na publikáciu D.. Y. a v nej prezentované rozhodnutia niektorých okresných súdov,
otec v tomto smere uvádza, že rozhodnutia okresných súdov nie sú záväzné a na Slovensku nepoznáme
precedentný právny systém, preto poukaz na iné rozhodnutia okresných súdov v tomto smere považuje
zairelevantný.Čosatýkatoho,žematkasavjejvyjadreniachopäťsnažíodôvodniťpotrebuneurčovania
výživného na J. Y. v letných mesiacoch júl a august, kedy je maloletý de facto v striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, otec v celom rozsahu, pokiaľ ide o právnu argumentáciu odkazuje na svoje
vyjadrenie k odvolaniu. V tejto súvislosti otec poukázal na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ktoré
totiž nezakazuje súdu v prípade striedavej osobnej starostlivosti určiť povinnosť niektorého rodiča platiť
výživné, napríklad, ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pričom touto okolnosťou je v zmysle ustanovenia §
62 ods. 6 Zákona o rodine práve aj dĺžka striedavej osobnej starostlivosti, ale aj iné okolnosti zistené v

priebehu dokazovania. Tiež poukázal aj na niektoré závery právnej doktríny a uviedol, že podľa neho súd
prvej inštancie postupoval v predmetnom prípade správne, keď určil povinnosť hradiť výživné matkou aj
v letných mesiacoch, nakoľko okolnosti prípadu, ako ani dĺžka striedavej osobnej starostlivosti v pomere
k ostatnej osobnej starostlivosti otca v priebehu bežného školského roka takýto postup neodôvodňuje.
Rovnako podľa otca neobstoja ani ďalšie tvrdenia matky uvádzané v jej vyjadrení, pričom k niektorým

z nich zhrnul jeho dôvody, prečo s jednotlivými argumentmi matky nesúhlasí. Otec namietal uhrádzanie
súkromných potrieb matky z prostriedkov spoločnosti A.R.R. s.r.o. z dvoch základných a absolútne
logických dôvodov, a to, že otec je spoločníkom v tejto spoločnosti, a ak by matka neuhrádzala svoje
súkromné potreby z prostriedkov tejto spoločnosti, potom by mohla byť spoločnosť v zisku a otcovi by
mohol byť vyplácaný zisk, teda opäť matka spôsobuje, že nemá príjem a matka tým de facto aj sama

sebe umelo znižuje príjmy. Čo sa týka predloženej nájomnej zmluvy, v tomto smere poukázal na to,
že je zaujímavé, že doposiaľ matka mala uzatvorenú nájomnú zmluvu s nájomným 600,- eur mesačne
výlučne na firmu A.R.R. s.r.o., pričom túto priložila k vyjadreniu zo dňa 20.11.2020, avšak následne,
potom ako otec práve vzniesol vyššie uvedenú námietku, teda že matka účelovo tento nájom uvádza na
firme z vyššie uvedených dôvod, zrazu už matka tento nájom počnúc 01.07.2021 prehodí 50/50 na seba

aj na firmu A.R.R. s.r.o.. Podľa otca je uvedené konanie zo strany matky absolútne účelové. Záverom
otec uviedol, že ak matka tvrdí, že nemá prakticky takmer žiadny príjem, spoločnosť A.R.R. s.r.o. v
ktorej podniká je v strate, a preto ani z tejto nemá žiaden príjem, je potom záhadou, prečo sa matka
nezamestná. Argumentáciu matky ohľadom jej automobilu otec opäť označil za značne zavádzajúcu,
napríklad keď uviedla, že auto kúpila už približne pred 3 rokmi, kedy spoločnosť A.R.R. s.r.o. bola na

tom finančne dobre, a teda si kúpu auta mohla dovoliť, pričom podľa informácií na stránke finstat.sk totiž
firma bola v strate už od roku 2019 a predtým mala len minimálne zisky, pričom ani tržby neboli také, aby
si mohla spoločnosť dovoliť kúpiť auto za 20.000,- EUR. Pokiaľ ide o neustále poukazovanie na hodnotu
majetku otca, to považuje absolútne za irelevantné. Čo sa týka vzťahu k pozemkov v F. H., otec uviedol,
že matka je vlastníčkou pôdy v katastrálnom území F. H. o rozlohe 8.965,61 m2, teda takmer 9.000 m2,

a nie je mu jasné, z čoho matka došla k hodnote údajných 1.917,7 m2. Ďalej pokiaľ ide o to, ako dokáže
výdavky uhrádzať, otec uviedol, že tak ako to prezentoval aj v priebehu celého tohto konania, okrem
príjmu z nájmu mesačne vo výške 550,- eur má aj úspory, ktoré v priebehu konania riadne deklaroval a
nesnažil sa ich, na rozdiel od matky zatajiť. S ohľadom na uvedené, pridržiavajúc sa zároveň všetkých
doterajších ústnych prednesov a písomných vyjadrení, preto otec navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu

navrhovateľky nevyhovel a teda v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie prvoinštančného
súdu. Zároveň otec navrhuje, aby mu odvolací súd v súlade s § 55 CMP priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko má za to, že je to s ohľadom na absolútnu nedôvodnosť
odvolania matky spravodlivé.11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné
podmienky (bolo potrebné doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne
dôvodné. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní konanom dňa 08.02.2023 doplnil dokazovanie
listinnými dôkazmi, aktuálnymi príjmami rodičov, zistením aktuálnych výdavkov maloletého a následne
po zopakovaní a doplnení dokazovania dňa 08.02.2023 vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 378 C. s.

p., § 219 ods. 3 C. s. p.).

12. Z dokladov doložených na výzvu odvolacieho súdu týkajúcich sa príjmu otca za rok 2021 a 2022
odvolací súd zistil, že otec je dlhodobo t.j. od roku 2020 nezamestnaný, bez podpory v nezamestnanosti,
na ktorú mu nevznikol nárok. Otec uviedol, že nemohol byť zaevidovaný na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny ako nezamestnaný, respektíve uchádzač o zamestnanie z dôvodu, že je stále spoločníkom

spoločnosti A.R.R., s.r.o. Odvolací súd taktiež zistil, že pokiaľ ide o majetkové pomery otca tieto sa
oproti skutočnému stavu zistenému súdom prvej inštancie nezmenili. Otec je stále vlastníkom dvoch
bytov, s tým, že jeden byt sa nachádza na X. T. U. ide o 2 - izbový byt, ktorý otec prenajíma, pričom
z nájmu má príjem vo výške 555,- EUR mesačne. Rovnako otec vlastní 3-izbový byt na T. N. na D. T.
N., pričom v tomto byte reálne býva. Okrem týchto nehnuteľností otec vlastní garáž na Y. T. U., ktorú

neprenajíma,nakoľkosivnejskladujeosobnéveci(bicykle,lyže...).Odvolacísúdzdokladovdoložených
do súdneho spisu v rámci odvolacieho konania zistil, že otec vlastní jeden účet (bežný účet), na ktorom
má zostatok vo výške cca 11.500,- EUR a taktiež investuje finančné prostriedky, pričom zainvestované
finančné prostriedky má reálne vo výške 216.000,- eur. Otec jazdí na motorovom vozidle zn. G. G.. Na
dopyt odvolacieho súdu, či otec vlastní motorku uviedol, že nie túto mal požičanú.

13. Z dokladov doložených matkou v rámci odvolacieho konania vyplýva, že matka je konateľkou a spolu
s otcom sú spoločníkmi spoločnosti A.R.R. s.r.o., a zároveň je matka jedinou konateľkou a spoločníčkou
spoločnosti Respect Real Estate, s.r.o., pričom príjem navrhovateľky v spoločnosti A.R.R. s.r.o. za
rok 2021 bol vo výške 252,62 eur mesačne a za rok 2022 v spoločnosti Respect Real Estate, s.r.o.

bol vo výške 415,81 eur mesačne. Odvolací súd taktiež zistil, že matka nie je toho času vlastníčkou
ďalšej nehnuteľnosti a avšak disponuje finančnými prostriedkami v hodnote 110.000,- eur, ktoré matka
zainvestovala tak, že tieto požičala za účelom kúpy nehnuteľnosti, pričom z predaja tejto nehnuteľnosti
potom získa polovicu zisku. Tieto finančné prostriedky matka získala za predaj nehnuteľnosti (rodinného
domu v F. H.) vo výške 120.000,- eur. Matka je taktiež stále podielovou spoluvlastníčkou ornej pôdy

v F. H., a v katastrálnom území U., ktorú prenajíma celkovo za sumu 100,38 eur ročne. Okrem vyššie
uvedeného je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou bytu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1
spolu s jej mamou T. N. na Q. I., pričom odvolací súd zistil, že navrhovateľka tento svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudla kúpou zmluvou bez zaťaženia záložných právom v roku 2013, avšak celú kúpnu
cenu uhradila matka navrhovateľky, z predaja jej bytu. Odvolací súd zistil, že navrhovateľka pôsobí

od 25.11.2021 ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti Respect Real Estate, s.r.o., so sídlom:
Riazanská 63, Bratislava, IČO: 54 227 160, pričom z daňového priznania tejto spoločnosti za rok
2021 vyplýva, že táto mala výsledok hospodárenia za rok 2021 sumu vo výške 68,84 eur. Na dopyt
odvolacieho súdu, či vykonáva funkciu konateľa bezodplatne, respektíve má dohodnutú odmenu za
výkon funkcie konateľa matka uviedla, že v tejto spoločnosti je od januára 2022 zamestnaná a poberá

za výkon funkcie konateľa mzdu, nakoľko plynule prešla zo spoločnosti A.R.R., s.r.o. do tejto spoločnosti
ako zamestankyňa. Z daňového priznania spoločnosti A.R.R., s.r.o, so sídlom: Drieňová 1/H, Bratislava,
IČO: 48 122 726 vyplýva, že výsledok hospodárenia pred zdanením za rok 2021 bol vo výške - 619,02
eur, pričom súčet výnosov z hospodárskej činnosti tejto spoločnosti za rok 2021 bol vo výške 25.126,73
eur. Okrem toho navrhovateľka momentálne žije v nájme, pričom si prenajíma byt 3 - izbový za sumu vo

výške 600,- eur (polovicu platí ona a polovicu platí spoločnosť), jazdí na motorovom vozidle zn. B. W.-N.
N. T. XXXX motorové vozidlo patrí spoločnosti A.R.R. s.r.o., ktoré bolo obstarané za cenu 19.200,- eur.

14. Odvolací súd na základe vyjadrenia matky dopytoval Okresný súd Bratislava II o predloženie
spisu vedeného pod sp.zn. 11Ps/2/2021 o obmedzenia spôsobilosti matky navrhovateľky, pričom z

predmetného spisu zistil, že rozsudkom zo dňa 31.03.2022 č.k. 11Ps/2/2021-111, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.05.2022, súd obmedzil spôsobilosť matky navrhovateľky - G. J. na konkrétne
právne úkony.15. Otec v konaní pred odvolacím súdom riadne vyčíslil výdavky na maloletého, ktoré predstavujú
sumu vo výške 1.325,20 eur, a to konkrétne: životné poistenie za rok 2022 vo výške 23,67 EUR/
mesačne, životné poistenie v roku 2023 vo výške 23,67 EUR/mesačne, zubár 2,50 EUR/mesačne,

drogéria 4,93 EUR/mesačne, lieky, 8,07 EUR/mesačne, výživové doplnky 4,11 EUR/mesačne, proteíny
10,45EUR/mesačnedovolenka55,31EUR/mesačne,regenerácia1,50EURmesačnebenzín25,-EUR/
mesačne, strava 456,25 EUR mesačne, vreckové 20,- EUR mesačne, triedny aktív (v roku 2021/22)
0,42 EUR/mesačne, triedny aktív v roku 2022/2023 0,42 EUR/mesačne, školské pomôcky 19,93 EUR/
mesačne, MHD 16,67 EUR/mesačne, Orange paušál v roku 2021 vo výše 15,42 EUR/mesačne, Orange

paušál v roku 2022 vo výške 15,42 EUR/mesačne, oblečenie 87,39 EUR/mesačne, členský poplatok za
hokej v roku 2021-2022 vo výške 75,- EUR mesačne, členský poplatok za hokej v roku 2022-2023 vo
výške 83,33 EUR mesačne, členský poplatok inline 0,83 EUR/mesačne, hokejový turnaj vo Švédsku vo
výške 66,67 EUR/mesačne, vreckové Švédsko 4,17 EUR/mesačne hokejová výstroj, pomôcky, údržba
260,63 EUR/mesačne, športová prehliadka 5,- EUR/mesačne, súkromné tréningy 16,67 EUR/mesačne,
vreckové na zápasy vo výške 6,67 EUR/mesačne, t.j. spolu 1.309,68 EUR mesačne. Otec v konaní pred

odvolacím súdom uviedol, že výdavky na maloletého týkajúce sa jeho športových aktivít, ktoré sú už
toho času na poloprofesionálnej úrovni, nakoľko maloletý pôsobí aj v reprezentačnom výbere Slovenskej
republiky U 16, a preto má aj otec za to, že v tomto je treba maloletého podporovať.

16. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany matky podané do výroku týkajúceho sa výživného na

J. Y.. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak
po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby
odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie
(schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie

schopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťujezistenieichskutočných
príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným
a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym
možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom
slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo

všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na
vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi
kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má

právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov,
tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami
sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné,
kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb
dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať

mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností
a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť
úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu
a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na

vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

17. V danej veci odvolací súd v rámci nariadeného pojednávania zameral svoje dokazovanie na zistenie
objektívnych výdavkov na J. Y. a na preverenie osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch
rodičov. Odvolací súd vykonaným dokazovaním ustálil, že životná úroveň otca napriek tomu, že otec

nepracuje je porovnateľná so životnou úrovňou matky a teda odvolací súd má za to, že uvedené
odôvodňuje potrebu určiť primerané výživné na J. Y. a to jednak s ohľadom na osobné, majetkové a
zárobkové pomery oboch rodičov, ale taktiež s ohľadom na jeho reálne mesačné výdavky. Odvolací
súd na základe doplneného dokazovania ustálil, že za primerané výživné považuje vyššie výživné
ako navrhuje matka, avšak nižšie výživné ako navrhuje otec a ako určil súd prvej inštancie. Napriek

skutočnosti, že matka v konaní deklaruje svoj príjem vo výške 415,81 eur je zrejmé, že reálny príjem
matky je vyšší a to aj s ohľadom k pravidelným mesačným výdavkom matky. Navyše matka má reálne k
dispozícii finančné prostriedky vo výške cca 7.000,- eur. Pokiaľ finančné prostriedky vo výške 110.000,-
eur, matka zainvestovala tak, že tieto požičala za účelom kúpy nehnuteľnosti, pričom z predaja tejtonehnuteľnosti potom získa polovicu zisku. Matka je podielovou spoluvlastníčkou 2 - izbového bytu v
N., v ktorom reálne žije jej matka, ktorá bola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Odvolací súd taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že matka je podielovou spoluvlastníčkou ornej pôdy

nachádzajúcej sa v F. H., ktorú reálne prenajíma, hoci s malým ziskom (cca 100,- eur ročne), a rovnako
skutočnosť,žemáreálnekdispozíciidostatokfinančnýchprostriedkov.Nepochybnemožnokonštatovať,
že matka aj s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, svoje schopnosti a možnosti dosahovať vyšší
príjem ako deklaruje v konaní pred súdom. Matka je mladá, zdravá žena, ktorá pracuje, podniká,
venuje sa trhu s nehnuteľnosťami, čo je spravidla rentabilná podnikateľská činnosť. V danom prípade

odvolací súd považoval za potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka je konateľka a spoločníčka
spoločnosti A.R.R,, s.r.o. a rovnako je matka jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti Respect
Real Estate, s.r.o., so sídlom: Riazanská 63, Bratislava, IČO: 54 227 160, pričom matka sama rozhoduje
o vyplácaní mesačnej mzdy vo výške 415,81 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že matka podniká, a
takpovediac sama rozhoduje o výške svojho príjmu, a preto nie je možné túto skutočnosť považovať
za rozhodujúcu pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že

pokiaľ je konateľ štatutárnym orgánom zastupujúcim spoločnosť navonok, nie je zrejmé, prečo by mal
funkciu konateľa vykonávať bezodplatne. Dokonca v danom prípade nato, aby matka predmetnú funkciu
konateľa vykonávala bezodplatne, bolo potrebné toto preukázať písomnou zmluvou. Odvolací súd totiž
dáva do pozornosti matky, že konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe mandátnej
zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy

o výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. 6 Obchodného
zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.
Ak však konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah
medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia Obchodného
zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchodný zákonník, § 566 a nasl. Obchodný zákonník.)

V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo
spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou
uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa
alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon
funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Inými slovami, konateľ, ktorý nemá uzatvorenú takúto

písomnú zmluvu a napriek tomu vykonáva funkciu konateľa, má vždy nárok na odmenu, v zmysle ústne
uzatvorenejmandátnejzmluvy,prektorújejednýmzcharakteristickýchznakovprincípodplatnosti(§566
Obchodného zákonníka). Na základe uvedeného potom odvolací súd bezodplatné vykonávanie funkcie
konateľky matky v spoločnostiach A.R.R., s.r.o. považoval za konanie matky, ktoré bolo vyhodnotené v
jej neprospech s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine, nakoľko matka sa dobrovoľne

vzdala príjmu, na ktorý by mala inak nárok. V danom prípade sa javí byť reálnejšie a spravodlivejšie
uplatnenie princípu potencionality príjmu matky t.j. aký príjem by matka vzhľadom na svoje vzdelanie
(stredoškolské vzdelanie), schopnosti a možnosti mohla v rámci svojho svojich možností dosahovať. Pri
uplatneníprincípupotencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnéoprávnenejosobesúdneprihliada
len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza

z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)

príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorývznikolobjektívnebezzavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,
aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho
za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 20.2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Matka teda podľa názoru odvolacieho súdu má
schopnostiamožnostizískavaťreálnevyššiumzdu,pričompriuplatneníprincípupotencionalityodvolací
súd zohľadnil skutočnosť, že matka je žena v produktívnom veku, schopná, podnikateľsky aktívna, a
preto si mohla nájsť takú prácu, ktorá by zodpovedala jej schopnostiam a možnostiam. Tak, ako bolo

vyššie uvedené, matka s ohľadnom na svoj vek, zdravotný stav a požadovanú prax v obore je schopná
dosahovať príjem vo výške cca 1.800,- až 2.000,- € netto.18. Na druhej strane však odvolací súd nevzhliadol dôvodnú ani námietku otca v tom smere, že toho
času je už dôvodné výživné na maloletého zvýšiť na sumu 500,- eur mesačne. Odvolací súd k osobným,
majetkovým a zárobkovým pomerom otca uvádza, že odvolaciemu súdu sa nejaví byť pravdepodobné,

že otec uhrádza všetky výdavky zo sumy 600,- eur mesačne (nájom + prídavky na deti) + výživné vo
výške400,-eurmesačnenaJ.Y.,nakoľkoreálnenákladyotecdeklarujeďalekovyššie.Vdanomprípade
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec disponuje finančnými prostriedkami vo výške cca
216.000,- EUR v hotovosti (na sporiacich účtoch), na bežnom účte disponuje sumou cca 11.300,- eur, je
výlučným vlastníkom dvoch bytov T. U. (2 - izbový a 3 - izbový byt) bez zaťaženia hypotekárnym úverom,

súčasne je výlučným vlastníkom garážového státia T. U., chodí na dovolenku, a preto sa odvolaciemu
súdu nejaví byť pravdepodobné, že zo sumy cca 1.000,- eur mesačne dokáže vykryť všetky svoje
výdavky, ako aj výdavky na maloleté deti. Otec v konaní pred odvolacím súdom tomuto nepredložil svoje
daňovépriznaniesodôvodnením,žetotonepodáva.Inýmislovamiodvolacísúdrovnakovtomtoprípade
zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a ustálil, že otec má schopnosti a možnosti dosahovať príjem
približne vo výške 1.800,- eur až 2.000,- eur mesačne netto t.j. rovnaký príjem ako matka a to rovnako

s požitím vyššie uvedeného princípu potencionality príjmu otca. Otec má nepochybne lepšie majetkové
pomery ako matka, a preto tieto skutočnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti bolo potrebné
zohľadniť. Na základe uvedeného odvolací súd vzhliadol životnú úroveň oboch rodičov za porovnateľnú.

19. Inými slovami, odvolací súd má za to, že v danom prípade pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti

nezobral do úvahy reálny príjem rodičov (respektíve povinného rodiča - matky), ale ich potencionálny
príjem a to aj s ohľadom na reálnu životnú úroveň oboch rodičov, a taktiež s ohľadom na ich osobné a
majetkové pomery, a súčasne s ohľadom na reálne výdavky maloletého. Je nepochybné, že otec okrem
osobnej starostlivosti musí maloletému poskytovať taktiež výživné vo forme finančného plnenia, a preto
odvolací súd musel zohľadniť aj reálne schopnosti a možnosti otca, ktorý má taktiež nadštandardné

osobné a majetkové pomery. Odvolací súd na argumenty matky uvedené v rámci podaného odvolania
s poukazom na vyčíslené výdavky na J. Y. uvádza, že má za to, že je potrebné zohľadniť výdavky na
maloletého, ktoré vznikajú v súvislosti s jeho poloprofesionálnou aktivitou t.j. v súvislosti s hokejom,
nakoľko v hokeji je úspešný, hokej začal hrávať ako malý so súhlasom oboch rodičov, v súčasnosti je
už reprezentant slovenskej hokejovej reprezentácie U 16. S touto aktivitou sú však nepochybne späté

vyššie výdavky, nakoľko hokejky je potrebné kupovať niekoľkokrát do roka, cca 8x, pričom maloletý
by mal mať k dispozícii aspoň 2 náhradné hokejky (cena sa pohybuje od 150,- eur do 250,- eur za
hokejku), je taktiež nepochybné, že maloletý rastie a je vo vývoji, a preto aspoň raz za rok mu je
potrebné kúpiť korčule, ktoré je potrebné vybrať bezpečnejšie aj z hľadiska silných úderov pukov v
tejto vekovej kategórii (cena korčulí sa pohybuje od 500,- eur do 1.100,- eur), taktiež má maloletý

pravidelné výdavky v súvislosti s hokejovou výstrojou a údržbou (kúpa ribana, pukov na trénovanie,
hokejové pásky, šnúrky, nákrčník...) vo výške cca 50,- EUR mesačne. Odvolací súd vzhliadol rovnako
za oprávnené aj výdavky otca na doplnkové hokejové aktivity, vďaka ktorým maloletý získava lepšie
hokejové zručnosti, a súčasne výživové doplnky a regeneráciu, ktorá je pre tento šport na pravidelnej
báze nepochybne potrebná a nutná. Pokiaľ ide o výdavky na benzín tieto tiež odvolací súd považuje za

čiastočne dôvodné, napriek tomu, že hokejový klub zabezpečuje dopravu na jednotlivé hokejové zápasy,
pričom je pravdou aj to, že v Bratislave sa maloletý pohybuje MHD, avšak na druhej strane je treba
uviesť, že ak sú doplnkové tréningy aj niekde mimo Bratislavy ako napr. v Pezinku, alebo ak je potrebný
rýchly presun maloletého je potrebné, aby otec maloletého odviezol a týmto spôsobom zabezpečil jeho
účasť na tréningoch alebo na potrebnej regenerácii, ktorú maloletý navštevuje pod dozorom rodiča.

Pokiaľ ide o výdavky na školské pomôcky tieto sa odvolaciemu súdu javia byť mierne nadhodnotené,
keďže jednorázovo tieto možno už aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov určiť vo výške cca 150,-
eur jednorázovo t.j. 12,50 EUR mesačne. Rovnako tak výdavky vyčíslené otcom na stravu je možné
považovať za čiastočne nadhodnotené, na druhej strane je treba uviesť, že zvyšujúcimi cenami potravín,
ktoré netreba osobitne preukazovať je možné ustáliť výdavky na stravu maloletého, ktorý je vo vývoji

vo výške cca 200,- eur mesačne. Odvolací súd k vyčísleniu výdavkov otca na J. Y. uvádza, že otec
v rámci týchto výdavkov nevyčíslil výdavky spojené s bývaním, čo v rámci objektívnych nákladov na
maloletého bolo potrebné taktiež zohľadniť. Ostatné výdavky možno považovať za výdavky primerané
veku maloletého, pričom odvolací súd iba zopakuje, že tieto nie je potrebné osobitne preukazovať,
nakoľko spor o určenie výživného nie je účtovným sporom a odvolací súd už aj s ohľadom na doterajšiu

rozhodovaciu prax dokáže ustáliť výdavky na skoro 16 ročného chlapca s finančne náročným športom.
Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na doplnené dokazovanie vykonané odvolacím súdom
tento ustálil, že za objektívne výdavky na J.F. Y. odvolací súd považuje sumu cca 550,- € mesačne, ktorá
zohľadňuje už zvýšené výdavky na maloletého zahŕňajúce aj zvýšené výdavky na jeho hokejové aktivity,pričom matku v tejto súvislosti zaviazal na úhradu bežného výživného vo výške 330,- € mesačne t.j. cca
vo výške 3/5 oprávnených nákladov na J. Y., a otec bude uhrádzať náklady na maloletého vo výške
2/5, a časť z týchto výdavkov otec maloletému vynahrádza vo forme osobnej starostlivosti. Zo všetkých

vyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuovýživnom
na maloletého Samuela zmenil s poukazom na ustanovenie § 388 Civilného sporového poriadku.

20. V danom prípade nebolo možné zohľadniť argument matky uvedený v rámci podaného odvolania,
podľa ktorého matka navrhla, aby v priebehu letných prázdnin, kedy si rodičia J. Y. takpovediac striedajú

t.j. polovicu júla a polovicu augusta je reálne u matky, matka nebola povinná platiť výživné. Na
tento argument matky odvolací súd uvádza, že maloletý je reálne zverený do osobnej starostlivosti
otca, pričom otec aj v priebehu letných prázdnin hradí preukázateľne väčšinu výdavkov v súvislosti
s maloletým, pričom nejde len o stravu, ktorú v danom čase hradia rodičia pomerne, ale taktiež ide
aj o poplatky súvisiace s pravidelnými tréningami, ako aj výdavky v súvislosti s hokejovou aktivitou
maloletého, prípadne iné (lekár, zubár..). Nie je možné, aby súd v priebehu dvoch letných mesiacov

výživné neurčil a v zostávajúcich desiatich mesiacoch toto výživné ponechal určené, a to aj s poukazom
na to, že Zákon rodine takýto postup neumožňuje. Na základe uvedeného odvolací súd vzhliadol túto
námietku matky ako nedôvodnú, a preto na ňu neprihliadol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom

výživnom zmenil a matku zaviazal platiť bežné výživné na J. Y. vo výške 330,- € mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám otca maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva (§
388 CSP). V závislosti od zmeny výroku o bežnom výživnom by bolo potrebné rozhodnúť adekvátne k
tomu aj o zaostalom výživnom, ktoré malo vzniknúť po rozhodnutí súdu prvej inštancie a to konkrétne
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže odvolací

súd bežné výživné na maloletého takpovediac „znížil“ o 70,- € mesačne (súd prvej inštancie určil
400,- €), pričom výrok o výživnom bol predbežne vykonateľný, a matka od predbežnej vykonateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie uhrádzala sumu vo výške 400,- eur mesačne, nebolo potrebné rozhodnúť
o zaostalom výživnom, nakoľko toto zaostalé výživné matke reálne nevzniklo. Na druhej strane právna
zástupkyňa matka žiadala, aby odvolací súd započítal uhradené výživného a toto v rámci rozsudku

zohľadnil. Na tieto argumenty právnej zástupkyne matky odvolací súd uvádza, že v danom prípade
nie je možné zohľadniť ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu
alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
V tomto prípade Odvolací súd uvádza, že ide o konanie o rozvod manželstva, ktoré je obligatórne
spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Inými slovami v danom prípade súd

nezvyšuje alebo neznižuje výšku vyživovacej povinnosti, ale v rámci odvolacieho konania prehodnocuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie a určuje výšku výživného ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Keďže v danom prípade odvolací súd ustálil, že súdom prvej inštancie určená výška
výživného je vyššia a odvolací súd určil výšku výživného na J. Y. v nižšej výške ako súd prvej inštancie
nešlo o rozhodnutie o zmene výživného ani o jeho znížení, ale ide o rozhodnutie o určení výšky

výživného,apretomatkasimôžeuhradenévýživnézohľadniťtak,abyplnilavýživnéibavsúdomurčenej
výške t.j. v sume 330 EUR mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Odvolací súd
v tomto prípade apeloval na rodičov, hlavne na matku aby v tomto smere komunikovala s otcom sa
dohodla sa s ním, akým spôsobom sa uvedené bude realizovať, t.j. tak, aby maloletý mal zabezpečené
pravidelné výživné.

22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1
ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

24. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod priznať náhradu trov konania otcovi, ktorý o priznanie týchto
trov konania žiadal, nakoľko má za to, že na uvedené priznanie nároku na náhradu trov konania neboli
splnené podmienky. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 55 CMP, podľa ktorého súd môže

náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Aplikácia
tohto ustanovenia teda predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka
aj náležite odôvodnená. Súd pri aplikácii kritéria „že uvedené priznanie resp. nepriznanie trov je, alebo
nie je, s ohľadom na okolnosti spravodlivé“ zhodnotí v rámci svojho odôvodenia nielen s poukazom
na okolnosti daného prípadu, ale aj s ohľadom na prípadné majetkové, sociálne, osobné a zárobkové

pomery všetkých účastníkov. V danom prípade má odvolací súd za to, že priznanie nároku na náhrady
trov konania neodôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomerov žiadneho z účastníkov. Odvolací
súd poukazuje v neposlednom rade na to, že celé konanie o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom, ktoré je spojené s konaním o rozvod manželstva, je vedené v záujme maloletého dieťaťa,
a preto prípadný úspech alebo neúspech v danom konaní nemôže byť zohľadňovaný pri priznaní

nároku na náhradu trov konania. V takýchto konaniach priznanie nároku na náhradu trov konania by
bolo odôvodnené napríklad v prípade, ak by dochádzalo v dôsledku procesného konania jedného z
účastníkov k zbytočnému navyšovaniu trov konania druhého účastníka napr. obštrukčnými procesnými
návrhmi v konaní, alebo v prípade iných závažných okolností a zistení v danej veci. V tomto konkrétnom
prípade však odvolací súd nevzhliadol žiadnu výnimočnú okolnosť, ani žiadne výnimočné pomery otca,

pre ktoré by mal otcovi priznať nárok na náhradu trov konania, a preto prioritne pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).