Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kuchtová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219544
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109219544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej, členov

senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľa: N. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. X/A, F., zast. Kanosová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o, so sídlom Špitálska
10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: S. Q. F., L..C..I.., so sídlom T. X, F., IČO: XX XXX
XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. František Sedlačko, s.r.o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava,
IČO: 36 853 186, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.04.2009,
o neplatnosť výpovede zamestnávateľa z 27.03.2009, o náhradu mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, na odvolanie navrhovateľa proti medzitímnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I v

Bratislave zo dňa 14. júna 2011, č.k. 15C 62/2009-142, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave medzitímny rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. júna
2011, č.k. 15C 62/09-142 v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

V časti trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 14.04.2009 je neplatné, že výpoveď odporcu z 27.03.2009 daná

navrhovateľovi je neplatná, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho
priemerného zárobku 1.016,86 eur od 14.04.2009 až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v
práci, zamietol. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania
v sume 2.209,19 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.03.2009 bol odporcom ústne
oboznámený, že má v dňoch 26.03. až 27.03.2009 čerpať dovolenku, pričom odporcu požiadal o
písomné oznámenie čerpania dovolenky, čo mu nebolo vyhovené. Mal za to, že odporca konal v rozpore
s ust. § 111 Zák. práce. Navrhovateľ v uvedené dni nastúpil do práce, avšak odporca mu prácu nepridelil,

naopak to, že sa navrhovateľ v uvedených dňoch zdržiaval na pracovisku odporca vyhodnotil ako
opakované porušenie pracovnej disciplíny a bola mu daná s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e/ Zák.
práce výpoveď. Následne dňa 30.03.2009 nastúpil navrhovateľ do práce a žiadal opätovne pridelenie
práce a odporcovi písomne oznámil, že výpoveď z 27.03.2009 považuje za neplatnú. Odporca trval na
tom, aby navrhovateľ opustil pracovisko a aby až do uplynutia výpovednej doby ostal doma, následne
dňa 14.04.2009 mu bolo doručenie okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zák. práce. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania na základe oboznámenia sa s listinnými

dôkazmi a výsluchu svedkov K.. Y. T., N. J., E. A. a T.. W. S.. Pokiaľ sa týka skončenia pracovného
pomeru výpoveďou súd prvého stupňa mal za to, že odporca neporušil ustanovenie § 111 ods. 1 Zák.
práce, keď v zmysle ods. 1 toto ustanovenie upravuje čerpanie dovolenky zamestnávateľom aspoň v
štyroch týždňoch v kalendárnom roku, ods. 2 § 111 Zák. práce upravuje určenie hromadného čerpaniadovolenky a ods. 3 ust. § 111 Zák. práce upravuje poskytnutie dovolenky v niekoľkých častiach. Z
vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa mal za preukázané, že odporca poskytol dovolenku v
niekoľkých častiach tak, ako to upravuje ods. 3 ust. § 111 Zák. práce, v takom prípade aspoň jedna

časť musí byť najmenej dva týždne, kedy zamestnávateľovi vzniká povinnosť oznámiť zamestnancovi
čerpanie tejto časti dovolenky aspoň 14 dní vopred, čo ale nie je tento prípad. V danom prípade
išlo o čerpanie dovolenky dvoch dní, preto odporcovi nevznikla povinnosť oznámiť navrhovateľovi
čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Navyše, ak zamestnávateľ určí dovolenku, zamestnanec
nemôže odmietnuť čerpanie dovolenky pokiaľ nemá dôvod. Ak zamestnanec bezdôvodne odmietne

čerpať dovolenku určenú zamestnávateľom, dopúšťa sa porušenia ust. § 81 Zák. práce (zamestnanec je
povinný plniť pokyny nadriadeného vydaného v súlade správnym predpisom). Takéto neuposlúchnutie
pokynu nadriadeného a prítomnosť na pracovisku mimo rozpisu pracovných smien môže zamestnávateľ
definovať ako porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré môže voči zamestnancovi vyvodiť zodpovednosť.
S poukazom na ust. § 38 ods. 1 Zák. práce súd vyhodnotil obranu odporcu, že z interných noriem
nevyplýva pre zamestnávateľa povinnosť vydávať pokyny zamestnancov písomne, za dôvodnú. Medzi

účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ sa 26.03.2009, kedy mal čerpať dovolenku dostavil
na pracovisko a žiadal prideliť prácu, to isté sa týka i dňa 27.03.2009, kedy navrhovateľ v čase, keď
mal čerpať dovolenku sa opäť dostavil na pracovisko a žiadal prideliť prácu. Dňa 27.03.2009 mu
vzhľadom na takéto konanie bola doručená výpoveď, ktorú prevzal, pričom prevzatie odmietol potvrdiť
podpisom. Odmietnutie prevzatia upozornenia porušenia pracovnej disciplíny a že prevzatie výpovede

z 27.03.2009 navrhovateľ odmietol potvrdiť svojim podpisom súd vyhodnotil ako právne bezdôvodné. S
poukazom na ust. § 38 ods. 4 Zák. práce. totiž účinky doručenia napriek odmietnutiu prevzatia nastali.
Svedeckou výpoveďou K.. T. mal súd za preukázané, že dňa 26.03.2009 bolo navrhovateľovi osobne
doručené upozornenie o porušení pracovnej disciplíny s tým, že bol upozornený, že pri opätovnom
porušení pracovnej disciplíny bude s ním pracovný pomer rozviazaný. Tiež mal súd za preukázané,

že dňa 27.03.2009 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z pracovného pomeru osobne, túto prevzal,
pričom prevzatie odmietol potvrdiť podpisom. Teda navrhovateľ sa mal možnosť k porušeniu pracovnej
disciplíny, ako aj k výpovedi vyjadriť a bolo na navrhovateľovi, kedy a akú formu zvolí.

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru z 30.03.2009 súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ

nerešpektoval príkaz odporcu podľa § 81 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, dostavil sa na pracovisku
dňa 26.03.2009, keď mal nariadené čerpať dovolenku, čerpanie dovolenky odmietol a žiadal prideliť
prácu. Týmto konaním okrem ust. § 81 ods. 1 písm. a/ Zák. práce porušil aj interný predpis. Situácia
sa opakovala dňa 27.03.2009. Zo sledu udalosti zo dňa 26.03.2009 (štvrtok), 27.03.2009 (piatok),
30.03.2009 (pondelok) mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol odporcom vždy informovaný o

situácií, že má čerpať dovolenku, tiež že mu odporca nemôže prideľovať z dôvodov na strane
zamestnávateľa s tým, že ak sa navrhovateľ zdržiava na pracovisku v čase čerpania dovolenky
porušuje Zákonník práce i interný predpis. S poukazom na ďalšie okolnosti, a to uvedenú intenzitu
porušovania pracovnej disciplíny nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu pokračoval a preto súd návrh aj v časti okamžitého skončenia

pracovného pomeru zamietol. K námietke navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru
z 30.03.2009 len vo forme doporučenej zásielky a nie s poznámkou do vlastných rúk, súd vyhodnotil
tak, že doručovanie zásielky bez poznámky do vlastných rúk nespôsobuje neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na základe nároku,
súd prvého stupňa aj návrh navrhovateľa v časti náhrady mzdy ako nedôvodný zamietol. O trovách

prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporca bol v konaní
časti medzitímneho rozsudku úspešný, zaviazal navrhovateľa k náhrade trov, keď vychádzal z 1/13
výpočtového základu vo výške 53,49 eur a náhrady mzdy vo výške 9.151,74 eur (9 mesiacov x 1.016,86
eur).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý mal za to, že
v uvedené dni sa nemohol dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, keďže navrhovateľovi bola určená
dovolenka bez právneho dôvodu a v rozpore s § 111 ods. 1 Zák. práce, keď čerpanie dovolenky určuje
zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom spravidla vcelku do konca kalendárneho roka, pričom
je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Poprel, že by

došlo k prerokovaniu dovolenky, odporca čerpanie dovolenky určil priamo, tiež podľa navrhovateľa
odporca porušil ust. § 111 ods. 3 Zák. práce, pretože čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný
oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, pričom toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so
súhlasom zamestnanca. Poukázal na to, že odporca poskytol navrhovateľovi dovolenku v niekoľkýchčastiach, už začiatkom marca 2009 určil navrhovateľovi dovolenku v trvaní 2 dní od 07.03.2009
do 08.03.2009, teda aj dňa 26.03. a 27.03. dovolenka bola poskytovaná po častiach a zákonnou
podmienkou platného určenia takto definovanej dovolenky je, že zamestnávateľ bez ohľadu na počet

dní je povinný oznámiť zamestnancovi jej čerpanie aspoň 14 dní vopred, alebo sa s ním dohodnúť na
kratšej dobe. Navrhovateľovi čerpanie dovolenky odporca oznámil dňa 17.03.2009, t.j. len 9 dní vopred,
kratšia doba oznámenia dohodnutá nebola.

Dodal,žeoznámeniedovolenkydňa17.03.2009jenepravdivé,tátoskutočnosťmubolaoznámenáústne

až dňa 24.03.2009 p. J., t.j. len 2 dni pred nástupom na dovolenku. Názor odporcu, že nedodržanie 14
dňovej lehoty nespôsobuje neplatnosť nariadenia čerpania dovolenky je nesprávny, nakoľko sankčná
dĺžka neplatnosti podľa § 17 ods. 2 Zák. práce sa vzťahuje len na tri prípady právneho úkonu, ale sa
nevzťahuje na prípady nedodržania zákonom stanovenej lehoty. Mal preto za to, že výpoveď zo dňa
27.03.2009 je neplatná.

Pokiaľ sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.03.2009 mal za to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru mu nebolo doručené v súlade s § 38 ods. 2 Zák. práce, keď „odporca
okamžité skončenie zasielal doporučenou zásielkou bez poznámky do vlastných rúk“, čo
spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tiež dôvod obsiahnutý v okamžitom
skončení pracovného pomeru nie je dôvodom na okamžité skončenie, ale na skončenie pracovného

pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, nakoľko nejde o závažné porušenie, ale
o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ žiadal určenie čerpania dovolenky v
písomnej forme najmä preto, že situácia na pracovisku bola v tom čase nepriaznivá a vyhrotená a v
prípade, ak by sa na základe ústneho nariadenia čerpania dovolenky na pracovisko nedostavil, obával
sa možného zneužitia tejto situácie zo strany odporcu.

Namietal zároveň náhradu trov právneho zastúpenia za právne úkony z náhrady mzdy, ktoré súd
prvého stupňa odporcovi priznal; tieto považoval za neoprávnené. Výška náhrady mzdy je určiteľná
len v prípade, ak je známy okamih umožnenia pokračovať v práci navrhovateľovi, keďže v tejto časti
bola žaloba zamietnutá, nie je možné náhradu mzdy určiť. Určenie náhrady mzdy je v tomto prípade
nevykonateľné a prichádza do úvahy postup podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom

zneníanáhradatrovprávnehozastúpeniazaprávneúkonyznáhradybyodporcovinemalabyťpriznaná.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že s poukazom na ust. 111 ods. 1 Zák.
práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom pri určení je
potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zákonná povinnosť

odporcu prerokovať nariadenie dovolenky však nespočíva v dosiahnutí vzájomnej dohody o čerpaní
dovolenky. Odporca povinnosť prerokovať splnil tým, že navrhovateľovi prostredníctvom Y. T. vopred
oznámil dôvody nariadenia dovolenky a umožnil mu vyjadriť sa k ním. Dôvodom boli tzv. protikrízové
organizačné opatrenia, keď odporca minimalizoval hospodársku stratu v čase ekonomickej, finančnej
krízy. Záujmy navrhovateľa neboli týmto pokynom nijako dotknuté. Navrhovateľ totiž jediné čo požadoval

bolo písomné nariadenie čerpania dovolenky, samotné nariadenie čerpania dovolenky navrhovateľ
nenamietal a tiež neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by nariadenú dovolenku nemohol čerpať. Zákonník
práce neustanovuje žiadnu formu prejavu vôľu pre nariadenie čerpania dovolenky a oznámenia dôvodov
prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Odporca mal za to, že navrhovateľ sa opakovane dostavil
na miesto výkonu práce v stave, ktorý vykazoval znaky zlomyseľnosti, špekulatívnosti a hrubého vzdoru

napriek zákazu zdržiavať sa na pracovisku. Po zhodnotení všetkých okolností odporca pristúpil k
rozhodnutiu skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Poukázal tiež na ust. § 17 ods. 2 Zák. práce,
keď nedodržanie 14- dňovej lehoty nespôsobuje neplatnosť nariadenia čerpania dovolenky. S určením
obdobia dovolenky sa navrhovateľ oboznámil s dostatočným predstihom už 17.03.2009, t.j. 9 dní vopred
a určenie dovolenky nenamietal. Tvrdenie navrhovateľa, že čerpanie dovolenky 26.03. a 27.03. bolo

nadriadené iba dva dni vopred nebolo v prvostupňovom konaní preukázané.

Formálne pochybenie v spôsobe doručovania zásielky prostredníctvom poštovej prepravy, keď bol
použitý nesprávny druh poštovej obálky, t.j. obálka pre doručovanie so službou doporučene bez služby
„do vlastných rúk“, nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Potvrdil, že opakované

zdržiavanie sa na pracovisku navrhovateľom je v rozpore s príručkou zamestnancov S. Q. F. (X. J.
S.) zo dňa 01.12.2008, ako aj porušením ust. § 81 písm. a/ Zák. práce. Navrhovateľ tým, že sa
mimo pracovnej doby zdržiaval v priestoroch hotela ohrozil reputáciu odporcu budovanú niekoľko
rokov. Pravidlá správania sa opísané vo vyššej uvedenej príručke sú pre odporcu natoľko dôležité,že ich opakované a vedomé nedodržiavanie je potrebné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Odporca je súčasťou medzinárodnej siete štvorhviezdičkových hotelov, pričom nadpriemerná
kvalita služieb je absolútnou podstatou úspechu nielen samotného hotela S. ale aj reťazca ubytovacích

zariadení patriacich pod značku S. - S. Y. M. J. E., Z. X - X, E.-XXXX O..

K trovám konania odporca uviedol, že mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 vyhl.č.
655/2004 Z.z, nakoľko predmet sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), v súlade s ust. 212 ods. 1 O.s.p., viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie navrhovateľa a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľa je možné vyhovieť len v časti týkajúcej sa trov konania.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd medzitímny rozsudok v merite veci ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvého stupňa
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov,
ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa§68ods.1písm.b/Zák.práce,zamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomervýnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal z listu zo dňa 27.03.2009 za

preukázané, že odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer výpoveďou na tom skutkovom
základe, že navrhovateľ sa v dňoch 26.03.2009 a 27.03.2009 dostavil na pracovisko, žiadal prideliť
prácu, pričom nesplnil pokyn zamestnávateľa na čerpanie dovolenky a zároveň porušil zákaz zdržiavať
sa v priestoroch hotela mimo pracovnej doby, napriek tomu, že o porušení pracovnej disciplíny bol
navrhovateľ informovaný písomne listom zo dňa 26.03.2009. Následne z listu z 30.03.2009 súd mal

za preukázané, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu opakovaného
závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď navrhovateľ porušil povinnosť v ust. § 81 písm. a/
Zák. práce tým, že dňa 17.03.2009 v súlade s ust. § 211 ods. 1 Zák. práce a čl. 6 pracovnej zmluvy
odporca určil navrhovateľovi čerpanie dovolenky v dňoch 26.03.2009 a 27.03.2009, pričom napriek
tomu, že navrhovateľ s čerpaním dovolenky bol oboznámený sa dňa 26.03.2009 dostavil na pracovisko,

trval na pridelení práce, čím porušil Zákonník práce, internú normu odporcu, v zmysle ktorej je pobyt
zamestnancov mimo pracovnej doby nežiaduci. Následne sa na pracovisko dostavil i 27.03.2009,
opakovane trval na pridelení práce, tiež 30.03.2009. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že sa navrhovateľ
opätovne dostavil a zdržiaval sa na pracovisku odporcu v čase čerpania dovolenky. Neobstojí v danom
prípade námietka navrhovateľa vznesená i v priebehu odvolacieho konania, že navrhovateľovi bola

nariadená dovolenka 2 dni pred čerpaním dovolenky, keď sám navrhovateľ priamo v návrhu tvrdil, že
o dovolenke sa dozvedel dňa 17.03.2009. Tiež neobstojí námietka zástupcu navrhovateľa v súvislosti
s hodnovernosťou dokladu dovolenkového lístka zo dňa 07.-08.03.2009, ktorý bol zo strany odporcu
doručený až v odvolacom konaní, keď žiadal, aby na tento dôkaz neprihliadal, odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sám navrhovateľ spolu s návrhom predložil fotokópiu tohto

dovolenkového lístka (nachádza sa na č.l. 20 súdneho spisu).

Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bola nariadená zo
strany odporcu dovolenka, t.j. v dňoch, kedy sa dostavil na pracovisko mu práca nariadená nebola a teda
navrhovateľ neuposlúchol pokyn nadriadeného a správne preto jeho prítomnosť na pracovisku

zamestnávateľ definoval ako porušenie pracovnej disciplíny. Tiež obrana navrhovateľa v súvislosti s tým,
že sa na pracovisko dostavil pre napäté vzťahy je nedôvodná. Nedôvodná je i obrana navrhovateľa v
súvislosti s tým, že určenie čerpania dovolenky mal odporca povinnosť oznámiť navrhovateľovi písomne.
K údajnému porušeniu ust. § 111 ods. 1 až 3 Zák. práce zo strany odporcu, odvolacísúd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa. V danom prípade išlo o čerpanie
dovolenky dvoch dní a preto odporcovi nevznikla povinnosť oznámiť navrhovateľovi čerpanie dovolenky
aspoň 14 dní vopred (§ 111 ods. 3 Zák. práce). Navrhovateľ neuviedol vážny dôvod pre odmietnutie

čerpania dovolenky, naopak odporca v súvislosti s určením čerpania dovolenky uviedol i dôvod prečo
navrhovateľovi nariadil čerpať predmetnú dovolenku. Navyše boli splnené i ďalšie formálne náležitosti
v súvislosti s doručením výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce listom zo dňa 27.03.2009.
Správne súd prvého stupňa uzavrel, že účinky doručenia výpovede i napriek odmietnutiu prevzatia
výpovede a odmietnutia podpisu o prevzatí predmetnej výpovede, nastali. Tiež neobstojí námietka

navrhovateľa v súvislosti s doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru listom z 30.03.2009,
ak zásielka bola doručovaná bez poznámky „do vlastných rúk“. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd medzitímny rozsudok v časti o neplatnosť výpovede, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy rozsudok súdu prvého stupňa

v tejto časti potvrdil.

V časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď vychádzal okrem ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č.
655/2004 Z.z. aj okrem výpočtového základu 1/13 (v súvislosti s petitom návrhu neplatnosť výpovede a
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru) aj z uplatnenej náhrady mzdy, ak k výpočtovému
základu pripočítal ďalší výpočtový základ 253,94 eur z náhrady mzdy (9 mesiacov x 1.016,86 eur).

Bude vecou súdu prvého stupňa, aby o trovách konania po zohľadnení vyššie uvedených skutočností
zároveň rozhodol o celkových trovách, vrátane ďalšieho nároku nemajetkovej ujmy, ako aj o trovách
tohto odvolacieho konania, v rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.