Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010310
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6719010310.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraKvietkaačlenovsenátu
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
marca 2023, v trestnej veci obžalovaného W. D., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživa podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu
Zvolen, sp.zn. 3T/83/2019 zo dňa 03.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.3T/83/2019zodňa03.10.2022bolobžalovanýW.D.uznaný
vinnými z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustil na tom skutkovo základe, že

v období od 11.02.2014 do 03.10.2022 v meste Zvolen a na iných miestach sa úmyselne vyhýba
svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať svoje deti Q. D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar.
XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že bol

rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 239/2009-45 zo dňa 18.10.2010, právoplatným dňa
18.11.2010, zaviazaný prispievať na výživu svojho syna Q. D., nar. XX.X.XXXX sumou 40,- € mesačne

a na svoju dcéru J. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 40,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky

rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14P 21/2017-83 zo dňa 07.12.2017, právoplatným dňa
10.01.2018, zaviazaný prispievať na výživu syna Q. D., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy
40,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne a na výživu dcéry J. D., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným

zo sumy 40,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré 2 bude poukazovať k rukám matky K. D., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom U., I. XXX/X, si túto zákonom stanovenú povinnosť riadne neplnil,

pričom počas rozhodného obdobia bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen v
niekoľkých spoločnostiach ako zamestnanec v pracovnom pomere a na dohody o vykonaní práce,

dohody o pracovnej činnosti, od 30.03.2016 do 02.08.2017 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, pričom bol vyradený z dôvodu
zamestnania sa, po celé rozhodné obdobie poberal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov do júla 2015, následne od mája 2016 do júla 2018, pričom mu tento bol odobratý z dôvodu
nepredloženia dokladov, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ale je vedený ako povinná osoba
na žiadosti náhradného výživného pre neplatenie výživného; neuhrádzal vyživovaciu povinnosť ani s

poukazom na § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., a nezaobstaral si dostatočný príjem, teda sám
vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vznikol dlh na výživnomza obdobie od 11.02.2014 do 21.01.2020 vo vzťahu k maloletému Q. D., nar. XX.X.XXXX a za obdobie
od 21.01.2020 do 03.10.2022 vo vzťahu k maloletej J. D., nar. XX.XX.XXXX k rukám matky K. D., nar.

XX.XX.XXXX vo výške 9.205,04 Eur a

za obdobie od 21.01.2020 do 03.10.2022 vo vzťahu k Q. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.560,- Eur.

Za túto trestnú činnosť obž. W. D. okresný súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona a s použitím §

36 písm. l/ spolu s § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov a podľa § 49
ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona súd uložil obžalovanému
aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe.

Voči tomuto rozsudku podal včas ako osoba oprávnená podať odvolanie obžalovaný, v ktorom uviedol,

že reálny skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku nekorešpondoval s tým, ktorý bol konštatovaný
v obžalobe a preto rozsah prípadnej viny, ale i druh a výmera trestu nezodpovedajú spravodlivému
posúdeniu všetkých okolností, ktoré by mali byť v prípade obžalovaného vnímané v jeho prospech.
Obžalovaný bol dlhodobo a bez vlastného pričinenia hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v
Kremnici a jeho stav neumožňoval ako riadnu prípravu obhajoby, tak i využitie možnosti napr. účinnej

ľútosti a vykonanie prípadných úhrad, či už z ročného alebo zmeškaného výživného, zároveň doba
hospitalizácie nemala byť započítaná do obdobia, v ktorom si obžalovaný protiprávne neplnil vyživovaciu
povinnosť. Súd rozhodol bez opory v skutkovom stave a nezobral tak do úvahy všetky okolnosti vlastné
v prejednávanej trestnej veci a rozhodol neprimerane prísne. Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie v potrebnom rozsahu okresnému

súdu, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že uloží obžalovanému
spravodlivý a zákonný trest.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného W. D., za splnenia procesných
podmienok v zmysle § 293 ods. 5 Tr. zák., krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje rozhodnutie okresného súdu za zákonné a správne.

Naproti tomu obhajca obžalovaného navrhol o odvolaní obžalovaného rozhodnúť v intenciách podaného
odvolania.

Na podklade podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,
i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil
trestného činu tak, ako je uvedené v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku.

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého

rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním
je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný W. D. v kritickom období, za okolnosti a
spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustili trestného činu tak, žev období od 11.02.2014 do 03.10.2022 v meste Zvolen a na iných miestach sa úmyselne vyhýba
svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať svoje deti Q. D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar.
XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že bol

rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 239/2009-45 zo dňa 18.10.2010, právoplatným dňa
18.11.2010, zaviazaný prispievať na výživu svojho syna Q. D., nar. XX.X.XXXX sumou 40,- € mesačne
a na svoju dcéru J. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 40,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14P 21/2017-83 zo dňa 07.12.2017, právoplatným dňa

10.01.2018, zaviazaný prispievať na výživu syna Q. D., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy
40,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne a na výživu dcéry J. D., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 40,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré 2 bude poukazovať k rukám matky K. D., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom U., I. XXX/X, si túto zákonom stanovenú povinnosť riadne neplnil,
pričom počas rozhodného obdobia bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen v

niekoľkých spoločnostiach ako zamestnanec v pracovnom pomere a na dohody o vykonaní práce,
dohody o pracovnej činnosti, od 30.03.2016 do 02.08.2017 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, pričom bol vyradený z dôvodu
zamestnania sa, po celé rozhodné obdobie poberal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov do júla 2015, následne od mája 2016 do júla 2018, pričom mu tento bol odobratý z dôvodu

nepredloženia dokladov, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ale je vedený ako povinná osoba
na žiadosti náhradného výživného pre neplatenie výživného; neuhrádzal vyživovaciu povinnosť ani s
poukazom na § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., a nezaobstaral si dostatočný príjem, teda sám
vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vznikol dlh na výživnom
za obdobie od 11.02.2014 do 21.01.2020 vo vzťahu k maloletému Q. D., nar. XX.X.XXXX a za obdobie

od 21.01.2020 do 03.10.2022 vo vzťahu k maloletej J. D., nar. XX.XX.XXXX k rukám matky K. D., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 9.205,04 Eur a
za obdobie od 21.01.2020 do 03.10.2022 vo vzťahu k Q. D., nar. 21.01.2002 vo výške 2.560,- Eur.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. a správne mu uložil aj podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorý mu podľa § 49
ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. V
neposlednom rade okresný súd správne uložil obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. aj povinnosť
zaplatiť zmeškané výživné v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia a právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho

stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis
I.ÚS 56/01).

K nosnej odvolacej námietke, že obžalovaný bol dlhodobo a bez vlastného pričinenia hospitalizovaný
v psychiatrickej nemocnici v Kremnici, odvolací súd uvádza, že aj počas hospitalizácie obžalovanému
pravdepodobne patrila náhrad mzdy za pracovnú neschopnosť. Bolo teda v jeho schopnostiach aspoň
čiastočne platiť výživné.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani do dňa konania verejného zasadnutia 16.03.2023
obžalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by uhradil čo i len časť zmeškaného výživného, resp.
z ročného výživného.Za takéhoto stavu preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0

( § 163 ods. 4 Tr. por. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.