Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17Csp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416214013
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4416214013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: C.

H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. - H. G., H. XXX/XX a v 2. rade: N. H., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom G. - H. G. , H. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.
so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o zaplatenie 3.927,28 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v I. a v II. rade spoločne a nerozdielne 3.927,28 eur

spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.927,28 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd žalobcom v I. a v II. rade p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.8.2016 domáhali proti
žalovanému o zaplatenie 3.927,28 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.8.2016 do

zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodňovali tým, že žalovaný so žalobcom
v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom v 2. rade ako spoludlžníkom t.j. spotrebiteľmi uzatvoril zmluvu
o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcom
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.942,24 eur, ktoré mali žalobcovia splácať v 36 mesačných
splátkach po 110,67 eur a žalobcovi vrátiť istinu s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 3.984,12 eur.
Zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade bolo na účet žalovaného poukázané plnenie vo výške 6.515,99 eur
a teda v rozsahu 4.573,75 eur došlo zo strany žalobcov k plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru.

Zároveň žalobcovia poukázali, že na základe predmetnej úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo
mzdy v nej zakotvenej im boli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom Okresný súd Nové Zámky v konaní
pod sp. zn. 5C/322/2015 uznesením z 17.9.2015 nariadil predbežným opatrením žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcov a zamestnávateľom žalobcov zakázal vykonávať
zrážkyzomzdyvprospechžalovaného.Neskôrvkonanívovecisamejpodsp.zn.18C/98/2015Okresný
súd Nové Zámky rozsudkom z 8.9.2015 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v predmetnej
revolvingovej zmluve je neplatná. Žalobcovia v žalobe poukázali na § 44 odsek 2 OZ a § 3 odsek 5 z.č.

258/2001 Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy. Tvrdili, že obligatórne údaje obsiahnuté v predmetnej
zmluve o úver boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie tejto zmluvy, keď žalobcovia dňa
16.1.2007 žiadali o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a dňa 18.1.2007 bola žiadosť
doplnená o údaje v bode 6. zmluvy. S poukazom na § 3 odsek 5 z.č. 258/2001 poukázali na pochybenieveriteľa, ktorý nedodržal základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach
právneho vzťahu a to právo spotrebiteľa na informácie, v dôsledku čoho považovali zmluvu o úvere
podľa § 39 OZ za absolútne neplatnú. Žalobcovia poukázali, že zmluva o revolvingovom, úvere obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky a poukázali predovšetkým na výšku odplaty, ktorá bola vo výške 27,06
%, čo prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, pri svojej argumentácii poukázali na rozhodnutia Krajského súdu Prešov z 28.9.2011 sp.
zn. 3Co/3/2011, Krajského súdu Trenčín z 9.11.2010 sp. zn. 17Co/313/2010, Okresného súdu Nitra z
3.11.2015 sp. zn. 9C/192/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdili, že žalovaný mal nárok len na

vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.942,24 eur. Žalobcovia si uplatnili nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 3.927,28 eur, čo predstavuje plnenie poskytnuté
žalovanémunadrámecistinyposkytnutéhoúveruvrozsahusplátokod22.8.2013do25.8.2015.Zároveň
poukázali, že v bode 6. predmetnej zmluvy je uvedená výška RPMN 62,40% namiesto skutočnej výšky
RPMN 70,56 %, čo považovali za nekalú praktiku žalovaného a nesprávne uvedenú hodnotu RPMN v
súvislosti s čím poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/97/2014 z 26.11.2014

a poukázali na znenie ust. § 4 odsek 2 písmeno g) z.č. 258/2011 Z.z. v dôsledku čoho považovali
zmluvu podľa § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný napriek výzve dlžnú sumu nevrátil sa žalobcovia domáhali aj úroku z omeškania od 16.8.2016
(od nasledujúce dňa po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia).

2. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako
bezdôvodnú zamietnuť. Zároveň žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom, že vzťah z bezdôvodného
obohateniamedziúčastníkmijevzťahomosobitným aniespotrebiteľským,keďpoukázalnarozhodnutie
Krajského súdu Žilina 9Co/516/2015 z 29.10.2015. K tvrdeniu žalobcov o neplatnom uzatvorení zmluvy

o revolvingovom úvere (prijatia návrhu s dodatkami a výhradami a nedohodnutie údaju o RPMN) uviedol,
že ustanovenia o uzatváraní zmluvy nie je možné aplikovať mechanicky na všetky náležitosti zmluvy
o revolvingovom úvere, pretože nie všetky objektívne môžu byť výsledkom dohody zmluvných strán.
Bránil sa, že údaj o RPMN sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom
úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému

sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Tento údaj je možné určiť na základe vzorca určeného
zákonom a určenie hodnoty RPMN závisí čiastočne od dohodnuteľných údajov (výška úveru, výška
splátky, počet splátok) , ktoré v čase podania žiadosti nie sú ani dlžníkom navrhované ani určené (dátum
prvého čerpania) a od objektívnych skutočností, ktoré strany neurčujú.
K tvrdeniu žalobcov o odplate prevyšujúcej odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery uviedol, že obmedzenie odplaty bolo do právnej úpravy zavedené až od 1.7.2008
(nariadením vlády č. 238/2088 ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 odsek 10 a 11 z.č. 258/2001).
Žalovaný sa bránil tým, že zmluva o úvere je podľa § 502 Obchodného zákonníka zmluvou odplatnou,
prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo zavedené až zákonom č.
102/2014aúčinnéod1.4.2015.Žalovanýsaďalejbránil,ževzmyslereguláciemaximálnejvýškyodplaty

od 1.7.2008 bola maximálna hodnota odplaty pre rovnaký typ spotrebiteľského úveru vo výške 112,53
%. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehoty z titulu
bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 107 odsek 1 OZ a uviedol, že žalobca nepreukázal, kedy
sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení.

3. Podaním doručeným súdu dňa 9.3.2017 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili žalobcovia cestou
právneho zástupcu, keď k aktívnej legitimácii žalobcu v 2. rade uviedol, že žalobca v 2. rade vystupuje
v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spoludlžník a teda zo zmluvy pre neho vyplývajú rovnaké práva a
povinnosti ako pre samotného dlžníka pričom poukázal na ustanovenie § 143 OZ o aktívnej legitimácii
žalobcu v 2. rade a o tom, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú oprávnení spoločne a nerozdielne

na vrátenia plnenia poskytnutého žalovanému bez právneho dôvodu o čom svedčí skutočnosť, že
žalobcovia v 1. a v 2. rade sú manželmi a ich príjmy spadajú pod režim bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Poukázal, že úhrada pohľadávok žalovaného bola uspokojovaná zo spoločného majetku
manželov prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcov, pričom mzda manželov nesporne podlieha režimu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto bezdôvodným obohatením došlo k neoprávneným

zásahom do majetkových práv oboch manželov.
K námietke miestnej nepríslušnosti žalobcovia uviedli, že skúmanie miestnej príslušnosti závisí od
posúdeniaprávnehovzťahuanieod uplatneného nároku.Vdanomprípadeideosporzospotrebiteľskej
zmluvy keď s poukazom na § 52 odsek 1,2,3 OZ ako aj § 2 písmeno a) a b) a § 3 odsek 1,2 z.č.258/2001 Z.z. keď v predmetnej úverovej zmluve žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaní tak nekonali. Žalobcovia poukázali na § 19 písmeno d) CSP a právo výberu súdu
spotrebiteľom v spotrebiteľskom spore.

K neplatnému uzatvoreniu zmluvy o úvere žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, keď v bode 6. zmluvy
boli obligatórne údaje doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcov a preto
tvrdili, že v zmysle § 44 odsek 2 OZ sa prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky výhrady obmedzenia
alebo iné zmeny považuje za nový návrh. Zároveň poukázali na § 3 odsek 5 z.č. 258/2001 a uviedli,
že žalovaný bol povinný informovať žalobcov o náležitostiach a parametroch úveru, túto povinnosť si

však nesplnil, čím porušil základné právo žalobcov ako spotrebiteľov a na základe uvedeného je možné
v súlade s § 39 OZ vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. V súvislosti s uvedeným
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co /1266/2014 z 9.12.2014 ako aj
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/1269/14 z 9.12.2014 Okresného súdu Zvolen sp. zn.
15 C101/2014 z 13.1.2015 a zároveň žalobcovia zotrvali aj na tvrdení nesprávnosti RPMN a poukázali
na rozhodnutia Krajského súdu Trenčín z 15.4.2015 pod sp. zn. 5Co/764/2015 Krajského súdu Prešov

z 14.5.2014 sp. zn. 3Co/29/2014 Krajského súdu Prešov z 26.9.2012 sp. zn. 2Co102/2011 Okresného
súdu Žiar nad Hronom z 18.8.2015 sp. zn. 19C/79/2015 Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/97/2014
z 26.11.2014.
K odplate za poskytnutie úveru žalobcovia uviedli, že nie je dôležité, z čoho sa predmetná odplata
skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru 27,6 % čo je v rozpore s ust. § 53 odsek 6 OZ a v rozpore

s dobrými mravmi tým, že prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Zároveň v tomto
smere poukázali na rozhodnutia Krajského súdu Prešov z 7.5.2013 sp. zn. 6Co/138/2012, Okresného
súdu Košice z 22.1.2013 pod sp. zn. 17C/170/2012 rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/11 z 26.4.2012.
K námietke premlčania nároku žalobcovia uviedli, že skutočnosť že sa na ich úkor niekto obohatil sa
dozvedeli až od právneho zástupcu, pričom od tohto momentu do podania žaloby ubehlo niekoľko dní a

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 27.3.2007 sp. zn. 33 Odo 306/2005, keď pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal
majetkový prospech a na ďalšie rozhodnutia a to NS SR sp. zn. 5Cdo/121/2009 z 23.1.2011 uznesenia
Ústavného súdu SR III. ÚS 413/2013, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1455/2014,

Krajského súdu Banská Bystrica z 24.2.2016 sp. zn. 17Co/1008/2014. Žalobcovia navyše poukázali na
to, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnili len v rozsahu plnení plnených na účet
žalovaného od 22.8.2013 do 25.8.2015, pričom k podaniu žaloby došlo dňa 12.8.2016 z čoho nesporne
vyplýva, že žaloba bola podaná v lehote 3 rokov a preto objektívna premlčacia lehota neuplynula.

4. Súd prvej inštancie dňa 29.3.2017 pod sp. zn. 17Csp/44/2016-73 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcom v I. a v II. rade spoločne a nerozdielne sumu 3927,28 eur s 8% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3927,28 eur od 16.8.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcom
v I. a v II. rade priznal podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p. proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolania

žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V
dôsledku uvedeného odvolania druhoinštančný súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd v ďalšom konaní opätovne
posúdi nárok žalobcov uplatnený žalobou, tak, aby jeho rozhodnutie správne racionálne, akceptujúce
právo strán na spravodlivý proces a zároveň naplňujúce požiadavky kladené na riadne a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia.

5. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu, ktorý
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 14.3.2022 z dôvodu hospodárnosti
konania a v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným

súdu dňa 28.2.2022 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania ako aj
epidemiologickej situácie a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prehodnotením pripojených správ a dokladov a to
výzvou na vrátenie plnenia, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvou o revolvingovom

úvere, prehľadom platieb, uznesením Okresného súdu Nové Zámky 5C/322/2015, vyjadrením
žalovaného,vyjadrenímžalobcovvkvyjadreniužalovaného,výpisomzobchodnéhoregistražalovaného
priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk, emailová komunikácia výzva na vrátenie
plnenia z 12.08.2016 pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 18C/98/2015 a z nehopredovšetkým rozhodnutím 18C/98/2015-58 zo dňa 08.09.2015 a rozhodnutím Krajského súdu Nitra
6Co/128/2016-98 zo dňa 31.05.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Na základe žiadosti o schválenie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX dlž.ník - v tomto spore žalobca v 1. rade ako dlžník a spoludlžníčka - žalobkyňa v 2.
rade v žiadosti v bode 2. a 3. zmluvy identifikovaný ako fyzické osoby požiadali veriteľa t.j. žalovaného
v spore uvedeného v bode 1. žiadosti o revolvingový úver vo výške 60.012 Sk (t.j. 1.992,03 eur) so
splatnosťou úveru (počet/ splatnosť) 36, 25 s mesačnou splátkou vrátane úroku 3.334 Sk (t.j. 110,67

eur), keď požadovaná výška úveru predstavovala celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za
uzatvorenie zmluvy vo výške 120 024 Sk (t.j. 3.984,12 eur), s RPMN úveru 70,55 % a poplatkom za
uzatvorenie zmluvy 1.500 Sk (t.j. 49,79 eur).
8. V bode 6. zmluvy sa nachádzali údaje o schválenom revolvingovom úvere a to schválenej výške
úveru 120. 024 Sk, splatnosti úveru ( počet/splatnosť) 36, 24, poskytnutej čiastke 60.012 Sk, mesačnej
splátke 3.334 Sk a RPMN vo výške 62,40% a poplatku za uzatvorenie zmluvy 1.500 Sk. V bode 7.

zmluvy o revolvingovom úvere bola obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú účastníci uzatvorili
podľa § 551 OZ. Zo zmluvy o revolvingovom úvere mal súd ďalej preukázané, že dlžník a spoludlžník
zmluvu podpísali dňa 16.1.2007, pričom veriteľ zmluvu podpísal až dňa 18.1.2007.

9. Z prehľadu platieb ku zmluve o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že od

16.2.2007 do 25.8.2015 žalobcovia v 1. a v 2. rade zaplatili na účet žalovaného celkom sumu 6.515,99
eur, ktorú sumu žalovaný v spore nerozporoval.

10. Z výzvy zo dňa 15.8.2016 mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade vyzývali žalovaného
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.573,75 eur najneskôr do 15.8.2016, ktorú skutočnosť

žalovaný taktiež nerozporoval.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18C 98/2015 mal súd preukázané,
že Okresný súd rozsudkom zo dňa 8.9.2015 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 6Co
128/2016-98 z 31.5.2016 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX. zo dňa 16.1.2017 uzatvorená medzi účastníkmi žalobcami v 1. a v 2. rade C. H. a N. H.
je neplatná a žalovaného - Profi Credit Slovakia s.r.o. zaviazal na náhradu trov konania.

12. Podľa § 52 odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka účinného od 13.04.2006 do 28.02.2007 (ďalej len
„OZ") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1, 3 písmeno a), 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má

spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písmeno a), b) z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 01.07.2006 do
31.12.2007 (ďalej len „ z.č. 258/2001 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3odsek1,odsek2,odsek5z.č.258/2001Z.z. veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so
zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie
doplňujúce informácie.

Podľa § 3 odsek 5 z.č. 258/2001 Z.z. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť

spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného
vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 odsek 1, odsek 2, odsek 5 z.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 44 odsek 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.Podľa § 517 odsek 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.7.2010 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 odsek 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Na základe vykonaného dokazovania a opätovného posúdenia skutkového stavu ako i jeho právnej
kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou
domáhali ozaplatenie 3.927,28eur spolus8%ročnýmúrokomzomeškaniaod16.8.2016dozaplatenia
atotitulombezdôvodnéhoobohatenia. Tvrdili,že zmluva jeabsolútneneplatná zdôvoduzmenyúdajov
o predpokladanej RPMN v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere a taktiež tvrdili, že zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, keď poukázali na výšku RPMN a výšku odplaty za poskytnutý úver.

14. Súd prioritne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a v 2. rade t.j. či sú nositeľmi
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzujú žalobou uplatnený nárok a ktorú mal preukázanú zo
zmluvy o revolvingovom úvere, keď žalobca v 1. rade bol označený ako dlžník a žalobca v 2. rade

ako spoludlžník a teda z predmetnej zmluvy pre neho vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako pre
samotného dlžníka. Dlžník a spoludlžník sú obaja rovnako zodpovední za splatenie celej dlžnej sumy
s poukazom na ustanovenie § 511 odsek 1 OZ, keď veriteľ môže požadovať plnenie záväzku od
ktoréhokoľvek z nich. Pokiaľ medzi dlžníkom a spoludlžníkom existuje písomná dohoda o tom, kto v akej
sume sa bude podieľať na záväzku, tak ten dlžník, ktorý dlh veriteľovi splnil nad rámec toho, k čomu

bol na základe dohody povinný, môže vymáhať od druhého dlžníka tú časť dlžnej sumy, ktorá prevyšuje
vopred dohodnutý podiel. Pokiaľ dlžník a spoludlžník nemajú takú dohodu, tak platí, že sú zaviazaný
spoločne a nerozdielne a ich podiel je rovnaký. V takom prípade veriteľovi nezáleží, ktorý spoludlžník
zaplatí ten dlh, lebo ich vníma rovnako. Ak jeden dlžník poskytne veriteľovi celé plnenie, tak spoločný
záväzok zaniká. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalobcami ako dlžníkmi z revolvingovej zmluvy (ktorú

obaja podpísali v ten istý deň) vznikol solidárny záväzok a preto je nesporné, že predmetný záväzok
plnili obaja dlžníci ( žalobcovia) spoločne resp. zo spoločných finančných prostriedkov. Ak teda došlo k
spoločnému plneniu dlhu zo strany oboch dlžníkov s tým, že ak by takýmto postupom plnili nad rámec
toho, k čomu boli zo zmluvy o revolvingovom úvere povinní, je nutné konštatovať, že tak dlžník ako aj
spoludlžník sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. sú

nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie predmetného nároku.

15. Zákon č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. zakotvil s účinnosťou od
1.4.2004 t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských
zmlúv. Občiansky zákonník bol zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 novelizovaný,

v rámci čoho došlo k explicitnému rozšíreniu spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 odsek 1 tak, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Prechodné ustanovenie § 879j OZ účinného od 1.1.2008 ustanovuje, že ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 vznik týchto právnych vzťahov ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, ako špeciálny právny predpis rozširoval rozsah definície spotrebiteľskej
zmluvy (§ 1 a contrario v spojení s § 2) citovaného zákona aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle čoho je potrebné na predmetný právny vzťah založený zmluvou o úvere primerane aplikovaťustanovenia § 52 a nasl. v spojení s § 879f odsek 3 OZ, resp. ustanovenia upravujúce neprijateľné
zmluvné podmienky, aby sa tak naplnil účel ochrany slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa). Zmyslom
ochranyspotrebiteľajeochranaosôb,ktorésazúčastňujúnaprávnychvzťahochtrhovéhohospodárstva,

avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou spotrebiteľského práva je ochrana slabšej
zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často
pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu

spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti,
za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom kogentnej úpravy je preto snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX dňa 16.1.2007 , pričom súd uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
ktorá podlieha kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa, keď spotrebiteľskou zmluvou je zmluva ktorá sa
uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším potom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú
vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným
podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť resp. nepristúpiť ale nemá možnosť takéto podmienky

zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je preto akákoľvek súkromnoprávna zmluva
s uvedenými znakmi, bez ohľadu na skutočnosť či je ako zmluvný typ upravená v Občianskom
zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Z vykonaného dokazovania mal súd
preto preukázané, že žalovaný uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere so žalobcami ako s fyzickými
osobami - nepodnikateľmi, pri ktorých nebolo preukázané ani tvrdené, že konali v rámci predmetu svojej

obchodnej respektíve podnikateľskej činnosti. Z predmetu činnosti žalovaného zapísaného v príslušnom
obchodnom registri verejne dostupnom vyplýva, že žalovaný v rámci svojho predmetu podnikania
poskytuje úvery nebankovým spôsobom, žalovaný teda napĺňa legálnu definíciu podľa § 52 odsek 2 OZ
a žalobcovia v 1.a v 2. rade definíciu spotrebiteľa podľa § 52 odsek 3 OZ a zmluva o revolvingovom
úvere uzatvorená medzi účastníkmi s poukazom na jej obsah a formu je spotrebiteľskou zmluvou a je

nevyhnutné ju posudzovať podľa § 52 a nasl. OZ.

17. Žalovaný v spore namietal miestnu príslušnosť, keď tvrdil, že vzťah z bezdôvodného obohatenia nie
je spotrebiteľským vzťahom a žiadal aby súd vec postúpil miestne príslušnému súdu, t.j. všeobecnému
súdu žalovaného t.j. Okresnému súdu Bratislava I. Súd posúdil právny vzťah žalobcov, pričom v

danom prípade je zrejmé, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak ako je už popísané vyššie a
uplatnený nárok žalobcu vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
z.č. 258/2001 Z.z. ako aj ustanovenia § 52 nasl. OZ. Žalobcovia v predmetnom právnom vzťahu majú
postavenie spotrebiteľov a preto podľa § 19 písmeno d) CSP majú právo vybrať si príslušný súd na
rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy a preto súd konštatoval svoju miestnu príslušnosť v danom

spore.

18. Vzhľadom na tvrdenia strán sporu súd ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere podrobil súdnej
kontrole, či nie sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
účinnéhood01.07.2006do31.12.2007asustanoveniami §52anasl.Občianskehozákonníkaúčinného

od 13.04.2006 do 28.02.2007. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z.istil,
že túto žalobcovia v 1. a v 2. rade podpísali dňa 16.1.2007 na predtlačenom formulári (pričom na lícnej
časti obsahuje nadpis žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere). V
bode 1) je označená žalovaná obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2) a 3) sú svojimi osobnými
údajmi označení žalobcovia, bod 5)- údaje o požadovanom revolvingovom úvere obsahuje údaje o

požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5) žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že
žalobcovia v 1.a v 2 rade ako dlžník a spoludlžník žiadali žalovanú spoločnosť o poskytnutie úveru za
nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 60.012 Sk, splatnosť úveru pri počte 36 splátok k
25. -temu dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 3.334 Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500Sk, nominálna hodnota úveru, ktorá predstavovala aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov a
poplatku za uzatvorenie zmluvy 120.024 Sk, RPMN za úver 70,55%. Išlo o typ požadovaného úveru
označený ako bonus. Z predmetných údajov vyplýva, že uvedené bolo vyplnené zástupcom žalovaného.

Podstatne iným písmom sú už vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod
6) lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 60.012 Sk, počet splátok 36 pri
splatnosti k 24.temu tému dňu v mesiaci, výške mesačnej splátky 3.334 Sk. Ďalej je uvedený poplatok za
uzatvorenie zmluvy 1.500 Sk, nominálna hodnota úveru, ktorá predstavuje celkovú sumu splátok úveru,
úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy 120.024 Sk, RPMN 62,40%. Bod 7) zmluvy obsahuje dohodu

o zrážkach zo mzdy. V zmysle bodu 8) lícnej časti zmluvy dlžník, spoludlžník s veriteľom v ďalšom
odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere ( na zadnej strane
žiadosti /zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a
nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiava, pričom ani jedna strana súdu takéto zmluvné
dojednania nepredložila. Je zrejmé, že žalobcovia v 1. a v 2. rade dňa 16.1.2007, keď podpísali túto
žiadosť, vyplnili s obchodným zástupcom žalovanej obchodnej spoločnosti len body 1. až 5. zmluvy,

teda požiadali o poskytnutie úveru a ďalšia časť obsahujúca údaje o schválenom revolvingovom úvere
bola dopísaná dodatočne ku dňu 18.1.2007, kedy podpísali predmetnú zmluvu oprávnení predstavitelia
obchodnej spoločnosti Profireal Slovakia spol. s.r.o., o čom svedčí podpis a pečiatka na zmluve.
Je teda zrejmé, že po preskúmaní žiadosti žalobcov, odporca reagoval doplnením údajov v zmluve.
Túto situáciu súd posudzoval v zmysle ustanovení § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení

§ 43a až 44 OZ, ktoré obsahujú ustanovenia o návrhu na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy. Podľa § 4 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo teda nutné, aby žiadosť, vyplnená žalobcami o poskytnutie

revolvingového teda spotrebiteľského úveru bola ohľadne týchto podstatných náležitostí, vymenovaných
vyššie, zhodná s písomným prejavom, ktorým žalovaný akceptoval návrh žalobcov na uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere. Návrh žalobcov na uzavretie zmluvy nazvaný ako žiadosť a akceptácia v bode
6. predmetnej zmluvy sa rozchádzajú vo výške RPMN za poskytnutý úver a v dátume splatnosti splátok,
čím nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy v časti jej podstatnej náležitosti a to je údaj o RPMN v zmysle

e§ 4 odsek 2 písmeno a), g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko tzv. prijatie návrhu žalobcov
na uzavretie zmluvy urobené vyššie uvedenými úkonmi žalovaného teda vyplnením bodu 6) žiadosti o
poskytnutierevolvingovéhoúveruobsahovalozmenuvúdajioRPMNavdátumesplatnosti splátokistiny
je treba takýto písomný z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení nutné považovať za nový
návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Je nesporné, že žalobcovia uvedené akceptovali, čerpali úver,

teda správali sa v zmysle zmluvy. Keďže však zmluva o spotrebiteľskom úvere je obligatórne písomná,
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že nebola platne uzavretá pokiaľ ide
o jej podstatnú náležitosť a to údaj o RPMN a termín splátok istiny a preto je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

19. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu

(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

20. S poukazom na súdom konštatovanú absolútnu neplatnosť vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom

úvere a s poukazom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade zaplatili na účet žalovaného celkom
sumu 6.515,99 eur (keď výška skutočne poskytnutého úveru bola 1.942,24 eur), ktorú sumu žalovaný
v spore nerozporoval mal súd preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil získaním majetkového
prospechu plnením žalobcov z neplatného právneho úkonu a teda súd mal preukázanú majetková
ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

Splnenie predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd
posudzovať vždy podľa špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré
aplikuje konkrétnu normu hmotného práva. Súd mal preukázané, že žalobcovia od 16.2.2007 do
25.8.2015 vykonali platby v prospech účtu žalovaného celkom vo výške 6.515,99 eur. S poukazom napredchádzajúceodôvodnenie,keďsúdpovažovalvyššieuvedenúrevolvingovú zmluvuzaneplatnú,mal
za preukázané že na základe vyššie uvedenej revolvingovej zmluvy, žalobcovia uhradili žalovanému
celkom sumu 6.515,99 eur a a žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 4.573,75 eur, predstavujúcu

rozdiel medzi zaplatenou sumou a skutočne poskytnutou výškou úveru (1.942,24 vyplývajúcou z výpisu
prehľadu platieb), ktorá zároveň predstavuje majetkovú ujmu žalobcov a preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia a priznal žalobcom v 1. a v 2. nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.927,28 eur (ktoré predstavujú splátky splatené od 22.8.2013 do 25.8.2015).

21. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd skúmal či táto námietka
je dôvodná. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Pre
začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom

nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri
vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne skôr. Naproti tomu plynutie objektívnej premlčacej doby je
upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení
získanom na jeho úkor a v zmysle ustanovenia § 107 odsek 2 OZ plynie odo dňa , keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V danom prípade si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

od splátky zaplatenej žalovanému dňa 22.8.2013 podľa ktorej objektívna premlčania doba uplynula
až dňa 22.8.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 16.8.2016 a teda súd nárok žalobcov o vydanie
bezdôvodného obohatenie nepovažoval za premlčaný.

22. Zároveň súd zaviazal žalovaného podľa § 517 odsek 1, 2 OZ na zaplatenie úroku z omeškania podľa

§ 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Zb. účinného od 1.7.2010 , pretože mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou dlhu prvého dňa po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 15.8.2016 a dňa
16.8.2016 bol preto preukázateľne v omeškaní s úhradou žalovanej sumy.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262
odsek 1 C.s.p. , pretože žalobcovia boli v spore v plnom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).