Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203662
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720203662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: C. T.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom
Ž. XXX, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 1416/28, 059
51 Poprad, IČO: 42 228 158, proti žalovanému: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. V. XX, XXX XX U.
M., zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058
01 Poprad, IČO: 44 250 029, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 24.11.2021, č. k. 17C/50/2020 - 148 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 7.710,75 eur s prísl, kvalifikovaný podľa § 415 OZ a § 420 OZ. Skutkový stav bol na
základe vykonaného dokazovania nesporný a nárok na náhradu škody žalobca uplatnil v súvislosti s

tým, že mu vznikla dňa 28.6.2019 škoda pri požiari, kedy sa požiar rozšíril aj na susedný pozemok vo
vlastníctve žalobcu a zhorelo jeho nákladné motorové vozidlo K. H. XXCXX EČ: T. D. F. vo vlastníctve
žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prevenčná povinnosť a posúdenie následkov jej porušenia
prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma.
Ak určitým správaním došlo k porušeniu konkrétnej zakazujúcej normy, nebude potrebné skúmať,
či bola porušená aj prevenčná povinnosť. Žalobca namietal, že žalovaný porušil právnu povinnosť
vyplývajúcu z § 5 písm. i) zákona č. 314/2001 Z.z. a povinnosť vyplývajúcu z § 86 ods. 1 stavebného

zákona.. Žalobca poukázal na porušenie povinnosti vyplývajúcich z týchto právnych predpisov, preto
nemožno priznať mu nárok na náhradu škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka titulom porušenia
prevenčnej povinnosti. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok
na náhradu škody žalobcovi nemožno priznať ani podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
strane žalovaného nebolo preukázané porušenie právnych povinností vyplývajúcich zo spomínaných
právnych noriem a ani iných právnych noriem, na ktoré poukazoval žalobca. Nebolo preukázané, že
by žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ podľa § 5 písm. i) zákona č. 314/2001 Z.z. neoznámil

neodkladne príslušnému Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru vzniknutý požiar.
Súd prvej inštancie po dokazovaní nadobudol jednoznačné presvedčenie, že žalovaný vznik požiaru
nahlásil včas. Údaje o čase vzniku požiaru oznámil pri výsluchu samotný žalovaný. Podľa záznamu
v požiarnotechnickej expertíze žalovaný zistil požiar o 04.30 hod., požiar bol na Operačné strediskoHasičského a záchranného zboru nahlásený o 05.12 hod. dňa 28.6.2019. Na zisťovanie časového úseku
od zistenia vzniku požiaru do času oznámenia príslušnému Hasičskému a záchrannému zboru súd
vykonal podrobné dokazovanie, na obsah ktorého poukázal. Pokiaľ žalovaný pri výsluchu pred súdom

uvádzal, že sa zobudil cca o 04.30 hod. a následne manželka telefonicky kontaktovala Hasičský zbor o
05.00hod.Takýtoúdajuviedolajprivýsluchupredvypracovanímpožiarnotechnickejexpertízy.Súdprvej
inštancietentočasovýnesúladodôvodniltým,žezadanýchokolnostíišloonormálureakciužalovaného,
keď si nemusel presne pamätať čas, kedy zbadal cez okno v dome už existujúci požiar. V tomto smere
súd prvej inštancie považoval za hodnovernejšiu výpoveď svedkyne U. T., ktorá tvrdila, že v čase, keď

počuli praskanie ohňa, išlo o čas okolo 05.00 hod. ráno. Žalovaný aj svedkyňa opísali ako ďalej konali,
je zrejmé, že žalovaný sa pokúsil hasiť požiar svojpomocne pomocou hydrantu a jeho manželka volala
hasičov, v strese skôr vytočila číslo starostu obce, ktorý jej oznámil, že nahlási požiar, U. T. tiež oznámila
túto skutočnosť príbuzným žalobcu, ktorí bývali oproti, keď zároveň čas nahlásenia požiaru Hasičskému
a záchrannému zboru 05.12 hod. nebol sporný a ide o údaj, ktorý bol na operačnom stredisku presne
zaznamenaný. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalovaný a jeho manželka

vznik požiaru zaznamenali nie o 04.30 hod., ale o 05.00 hod. a čas nahlásenia požiaru je v tejto súvislosti
primeraný, ide o nahlásenie bez zbytočného odkladu. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil
s obranou žalovaného, že v dôsledku extrémne stresovej situácie ani žalovaný so svedkyňou U. T. sa
presne nezhodli na čase, kedy zistili vznik požiaru a súd so zreteľom na okolnosti veci vylúčil možnosť,
že by zhruba v rozsahu do 42 minút by trvalo nahlásenie požiaru, na takýto postup by museli byť dané

ďalšie nepredvídané okolnosti.

3. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z § 86 ods. 1 stavebného
zákona, keď prevádzkovú budovu, tzv. stolársku dielňu neudržiaval v dobrom stavebnom stave, po
vyhodnotení dôkazov uzavrel, že nebolo preukázané, že by stav stolárskej dielne bol nevhodný,

alebo že by v nej bolo umiestnené veľké množstvo horľavých látok. Uviedol, že stav stolárskej dielne
žalovaného bol primeraný druhu podnikateľskej činnosti žalovaného, keď navyše v čase vzniku požiaru
už žalovaný reálne túto podnikateľskú činnosť nevykonával. Nebolo zistené, že by v stolárskej dielni
boli umiestnené horľavé látky vo zvýšenej miere. Nevyplynulo to ani zo svedeckej výpovede Y. L., ktorý
sa nevedel vyjadriť k stavu stolárskej dielne, uviedol, že žalovaný nemal vedľa tejto dielne naukladané

stálu kopu dreva, čo je prirodzené, keď už nevykonával stolárske práce. Svedkyňa E. T. uviedla, že
stolárska dielňa bol vyhotovená z rôzneho dreveného materiálu a bola obitá plechom. Svedok Š. T. v
čestnom prehlásení uviedol, že v stolárskej dielni videl triesky, piliny, piecku, stroje na výrobu, traktor,
vysokozdvižný vozík. Ani z tohto čestného prehlásenia nevyplynulo, žeby stolárska dielňa nebola v
dobrom technickom stave. Je prirodzené, že v stolárskych dielňach sa nachádzajú príslušné stroje,

drevo, piliny a podobne. Avšak nebolo preukázané, že by išlo o závadový stavebný stav tejto dielne a
že by žalovaný zanedbával povinnosti vlastníka vo vzťahu k jej údržbe. Žalobca teda nepreukázal, že
by žalovaný porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo stavebného zákona. Žalobca teda preukázal
vznik škody na jeho motorovom vozidle, avšak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym úkonom, ktorého samostatná existencia nebola preukázaná a ani zavinenie žalovaného.

Vzhľadom na nedostatok predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody súd prvej inštancie
žalobu zamietol pre nepreukázaný základ tohto nároku bez toho, aby sa ďalej zaoberal namietanou
výškou vzniknutej škody. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257
CSP. Uviedol, že v konaní úspešný žalovaný sám navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257
CSP. Podľa súdu prvej inštancie v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré predstavujú

osobitný predmet sporu a najmä okolnosti, za ktorých došlo ku škode na majetku žalobcu. Požiar dňa
28.6.2019 zasiahol tak žalovaného, ako aj žalobcu a poisťovňa odmietla žalobcovi plniť vzhľadom na
okolnosti prípadu, považoval za spravodlivé, aby každá strana znášala takto vzniknuté trovy konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Predovšetkým poukazuje na to, že žalobca
v žalobe určil žalovaného ako fyzickú osobu - podnikateľa, zapísanú v Živnostenskom registri SR
a nie ako fyzickú osobu, ktorá je uvedená v rozsudku. Fyzická osoba - podnikateľ je aj vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej došlo k požiaru a ako na prevádzkovateľa živnosti sa na žalovaného vzťahujú
jeho zákonné povinnosti na úseku požiarnej ochrany. Podľa názoru žalobcu tak žaloba smerovala

voči tomu kto bol a je pasívne legitimovaný, teda fyzická osoba podnikateľ a zároveň vlastník
nehnuteľnosti, v ktorej prevádzkoval živnosť - práce s drevom, teda s horľavinou, na ktorého sa vzťahujú
zákonné povinnosti na úseku požiarnej ochrany. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru ďalej vecnesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom, keď
zodpovednosť žalovaného nezaložil na jeho presne stanovených zákonných povinnostiach na úseku
požiarnej ochrany a prevencie ako podnikateľa, na druhej strane strohým konštatovaním, že žalovaný

požiar nezaložil a tým pádom nezodpovedá za vzniknutú škodu. Žalobcovi sa takéto konštatovanie
javí ako zjednodušené vnímanie celého vzniknutého problému. Žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný
požiar založil, ale tvrdil, že žalovaný hrubým a absolútnym spôsobom nesplnil svoje povinnosti na
úseku požiarnej ochrany, ktoré priamo viedli ku škode, ktorá žalobcovi vznikla. S touto argumentáciou
žalobcu sa súd prvej inštancie nevyporiadal a žalobca poukázal na bod 6 Požiarnotechnickej expertízy

zo dňa 23.10.2019. Podľa tohto bodu faktor, ktorý ovplyvnil šírenie požiaru, a to aj na susedný pozemok
žalobcu, bolo veľké množstvo horľavého materiálu rozmiestneného v okolí miesta vzniku požiaru a v
dielni a stará drevená konštrukcia dielne, jej drevený obklad a kombinovaná strešná krytina. Rozšírenie
požiaru bolo spôsobené aj neskorým nahlásením HaZZ, a to cca 42 minút od jeho spozorovania
žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný nezaložil požiar neznamená, že nezodpovedá za jeho ďalšie
šírenietak,ževzniklažalobcoviškoda.Žalobcapreukázal,žepožiarsarozšírilvdôsledkutoho,žeokolie

dielne bolo neudržiavané s množstvom horľavého materiálu. Argumentáciou súdu došlo neprípustne k
odignorovaniu všetkých dôkazov, ktoré žalobca predložil, predovšetkým pokiaľ ide o požiarnotechnickú
expertízu a zároveň žalobca žiadal, aby žalovaný predložil požiarnotechnickú dokumentáciu, ktorú mal
mať a bola toho jeho zákonná povinnosť v zmysle § 3 ods. 2 a § 24 Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z.
Požiar nevznikol na domu žalovaného, ale na prevádzkovej budove, keďže táto nehnuteľnosť je takýmto

spôsobom zapísaná v katastri nehnuteľností. Právny zástupca žalovaného prezentoval, že žalovaný
nemá požadované doklady a že tieto s prejednávaným prípadom nesúvisia. S tým žalobca nesúhlasí,
pretože na základe platnej požiarnej dokumentácie sa určuje, či údaje v nej určené boli aj v skutočnosti
splnené a žalovaný v maximálnej miere eliminoval možný vznik požiaru, jeho šírenie a škodu, a to je
podľa žalobcu to merito veci, od ktorého mal súd prvej inštancie ďalej vykonávať dokazovanie. Súd však

nereagoval a s touto otázkou sa v rozsudku nevyporiadal. Žalovaný teda neplnil svoje právne povinnosti,
ktoré mu ukladá tak stavebný zákon, ako aj právne predpisy na úrovni protipožiarnej ochrany, napr.
požiarna dokumentácia, ktorá okrem iného napr. uvádza, kde a koľko hasiacich prístrojov malo byť k
dispozícii a podobne. V rozsudku sa nikde nekonštatuje, že nedošlo k splneniu povinnosti žalovaného,
preto rozsudok je potrebné považovať za predčasný a arbitrárny. Súd nemohol skonštatovať, že

žalovaný nezodpovedá za škodu, keď neskúmal základný predpoklad zodpovednosti žalovaného, a
to, či svoje povinnosti riadne plnil alebo nie. Rozsudok je zaťažený vadami nesprávneho právneho
posúdenia a nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov aj vo vzťahu k hodnoteniu
všetkých dôkazov a návrhom na doplnenie dokazovania. Na jednej strane vypovedajú rodinní príslušníci
žalovaného o poriadku a skorom ohlásení požiaru, na druhej strane súd ignoroval závery znaleckého

dokazovania a výpovedí a písomného prehlásenia svedka žalobcu. Podľa žalobcu bola splnená
podmienka protiprávnosti konania žalovaného, keď žalovaný porušil zákonné povinnosti na úseku
stavebnom a požiarnej ochrane a prevencie a podmienka priamej príčinnej súvislosti, keď nesplnením
povinnosti žalovaného viedlo k rozšíreniu požiaru na pozemok žalobcu a vznik škody tak, ako to uvádza
protipožiarna expertíza. Rozsudok je tak zaťažený vadou nesprávnych skutkových zistení na základe

vykonaných dôkazov. Miesto výkonu podnikateľského oprávnenia žalovaného, v tomto prípade prácou s
drevom, predsa musí zodpovedať minimálnym technickým, stavebným a ďalším podmienkam. Žalovaný
vykonával prácu s drevom v drevenej búde, čo je preukázané fotografiami a podľa stavebného zákona
neprípustné. Je preňho nepochopiteľné, že súd dospel k záveru, že neuniesol vo veci dôkazné bremeno.
Ak existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcu, bolo úlohu súdu prvej inštancie označené dôkazy

vykonať.Vtejtosúvislostižalobcapoukazujeajnanepreskúmateľnosťrozsudkuprenedostatokdôvodov
a ich zmätočnosť a rozporuplnosť. Chýbajú závery súdu ako sa vyporiadal s otázkou pasívnej legitimácie
žalovaného a na základe akých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam. Súd sa nevyporiadal s
argumentácioužalobcuachýbazáveronevykonanínavrhovanéhodôkazu,tedapokiaľideopredloženie
dokumentácie a podľa nej vyhodnotenie skutočnosti o jej aplikácii v priestoroch žalovaného. V rozsudku

chýba akékoľvek odôvodnenie a preukázanie nenaplnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi, ako to majú na mysli aplikovateľné právne normy.
Rozsudok súdu prvej inštancie tak trpí vadou nedostatočného odôvodnenia tak, ako to predpokladá §
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie teda rozhodol formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby
mal jeho výrok rozumný základ v obsahu spisu a poskytoval rozumené vysvetlenie toho, čo sa v daný

deň skutočne odohralo. Je platným pravidlom, že všeobecné súdy nemôžu rozhodovať na základe síce
zdanlivého, ľahko sa ponúkajúceho formalistického argumentu, v skutočnosti však argumentu, ktorý
je v rozpore s obsahom spisu. Požiarny experti pritom sa vyjadrili k príčine vzniku požiaru, nie k jeho
rozšíreniu. Ak by si žalovaný splnil všetky zákonom predpísané povinnosti, uvedené v odsúhlasenejpožiarnej dokumentácii a podľa stavebného zákona, až na základe toho mohol súd skúmať a dospieť,
či nedospieť k poznaniu, či žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu. Žalovaný však tieto svoje zákonné
povinnosti neplnil, to bola podstata veci, ktorou sa súd nezaoberal. V tejto súvislosti poukázal aj na §

415 Občianskeho zákonníka, keď nedodržanie tejto všeobecnej prevenčnej povinnosti je tiež porušením
právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ, a teda jedným zo základných predpokladov zodpovednosti
za škodu. Na základe týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie aj žalovaný, ktorý

navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby mu bola priznaná plná náhrada
trov konania. Uviedol, že je pravdou, že aj žalobcovi vznikla škoda pri požiari, tak ako aj žalovanému,
avšak tejto sa mohol vyhnúť tak, že by mal auto poistené. Namiesto toho podal voči žalovanému zjavne
neopodstatnenúžalobu,hociužpredjejpodanímmalvedomosťotom,žežalovanývznikškodynezavinil
ani nedbanlivosťou ani porušením právnych predpisov.

6. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na obsah protipožiarnej expertízy,
v ktorej bolo nesporne preukázané, že zo strany žalovaného neboli v súvislosti so vznikom a šírením
požiaru porušené právne povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi a rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej považuje za vecne správny.

7. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril podaním zo 4.3.2022, keď zotrval na podanom
odvolaní a dôvodoch tam uvedených.

8. Napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym

právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý

následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto
odvolacia námietka naplnená nebola.12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia
námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. V prejednávanej veci žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, a to v súvislosti s

rozšírením požiaru dňa 28.06.2019 z prevádzkovej budovy, ktorej žalovaný bol výlučným vlastníkom, na
susedný pozemok vo vlastníctve žalobcu, pri ktorom došlo k úplnému zničeniu materiálom naloženého
nákladného motorového vozidla, typu K., ktorého vlastníkom bol žalobca.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 5 písm. i) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, právnická osoba a fyzická
osoba-podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov je povinná, ak
tento zákon neustanovuje inak, oznámiť bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému riaditeľstvu
Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) každý požiar, ktorý vznikol v
objektoch, priestoroch alebo na veciach v jej vlastníctve, správe alebo v užívaní.

18. Podľa § 86 ods. 1 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov),
vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného
úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom
stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej

znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.

19. Citované ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v zmysle v tom, že
protiprávnosť podľa tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy tam, kde výslovne neexistuje
právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (rozsudok NS ČR sp.zn.

25Cdo 3378/2006). Nie každé konanie, ktorá má za následok vznik škody treba považovať za
protiprávne (napríklad rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo1400/2000). Ustanovenie § 415 Občianskeho
zákonníka nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa na prípady, kedy
vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti, že môže dôjsť ku škode. Prevenčnú povinnosť preto treba chápať ako povinnosť, ktorá sa

viaže len k tým okolnostiam či situáciám, ktoré je možné pri bežnej opatrnosti predvídať a nejde v tejto
súvislosti o povinnosť predvídať a niesť zodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu (v živote) nastať
(rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/4195/2013).

20. Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. §

420 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom ustanovené podmienky,
teda existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie
škodcu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo/127/2007). Aj porušenie právnej povinnosti si tak vyžaduje
dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa

dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 28.06.2019 v skorých ranných hodinách vznikol požiar
v priestoroch prevádzky stolárskej dielne, prevádzkovateľom ktorej bol v tom čase žalovaný a ktorýnásledne zasiahol časť rodinného domu žalovaného a aj nákladné motorové vozidlo žalobcu typu K. F.
XXC XX, X.: XXX F., nachádzajúce sa na jeho pozemku.

22. Podľa požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru píly so stolárskou dielňou a rodinným
domom v obci A. č. XXX, okres T. zo dňa 23.10.2019, požiarom bola zasiahnutá dielňa a gátrom
(prevádzka) na spracovanie dreva a stavba rodinného domu, keď požiar sa nachádzal na ploche 20
x 12 m. K najväčším škodám došlo na streche rodinného domu žalovaného a výrobnej hale, v ktorej
sa nachádzali stroje na spracovanie dreva, rôzne náradie a elektronáradie. Ako už bolo spomínané v

blízkosti dielni zhorelo zaparkované dodávkové vozidlo žalobcu. Požiarom došlo k úplnému vyhoreniu a
vyžíhaniu strojov v hale, drevených nosných prvkov a obkladu haly, spadnutiu strešnej krytiny, vyhoreniu
elektroinštalácie, popraskaniu a spadnutiu izolácie a stierky na rodinnom dome, v mieste spojenia s
dielňou, k obhoreniu strešnej konštrukcie a strhnutiu krytiny na rodinnom dome počas hasebných prác,
a prepadnutiu sadrokartónových stropných dosák do interiéru podkrovia. Chemickým rozborom výparov
na predložených požiarnych zvyškoch nebola zistená prítomnosť horľavín (horľavých kvapalín) a neboli

nájdené stopy, ktoré by nasvedčovali vznik požiaru v súvislosti s elektroinštaláciou. Zo stôp po šírení
požiaru a z popisu situácie bolo miesto vzniku požiaru určené v zadnom rohu dielne s tým, že na
mieste bola vylúčená prevádzkovo-technická porucha na elektroinštalácií a strojovom vybavení dielne.
Vzhľadom na zistené ohnisko požiaru, stopy po šírení požiaru, najpravdepodobnejšou príčinou vzniku
požiaru bola nedbalosť a neopatrnosť dospelých osôb - manipulácia s otvoreným ohňom.

23. Nie je dôvodná námietka žalobcu v zmysle tom, že súd prvej inštancie nekonal so žalovaným ako
fyzickou osobou - podnikateľom. Napriek označeniu žalovaného v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia
je zrejmé, že prvoinštančný súd danú právnu vec posudzoval predovšetkým z pohľadu toho, či žalovaný
akofyzickáosoba-podnikateľneporušilpovinnostipredpokladané§415,§420Občianskehozákonníka,

či zákonom č. 314/2001 Z.z. v spojení s § 86 ods. 1 Stavebného zákona. Odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie konštatuje, že v prípade žalovaného nebolo v konaní nepochybne preukázané namietané
porušenie povinností plynúce z uvádzaných právnych predpisov. Predovšetkým nebolo preukázané, že
by žalovaný v súčinnosti s jeho rodinnými príslušníkmi v kritický deň nenahlásili operačnému stredisku
HaZZ vznik požiaru bez zbytočného odkladu. Aj keď sa žalovaný so svedkyňou U. T. presne nezhodli

na čase, kedy zistili vznik požiaru, nemožno vylúčiť, že v dôsledku vzniknutej extrémne stresovej
situácie nemusel žalovaný pri jeho ďalších výpovediach (vyjadreniach) uviesť presným spôsobom tento
časový údaj. Nebolo tiež sporné, že žalovaný spolu s rodinou oznamovali vznik požiaru vlastníkom
bezprostredne susediacich nehnuteľnosti, ako aj starostovi obce, ktorý taktiež oznámil túto situáciu
príslušníkom Hasičského a záchranného zboru.

24. Podobne nebolo preukázané, žeby stavba stolárskej dielne žalovaného nebola v dobrom stavebnom
stave a žeby žalovaný vo vzťahu k jej údržbe zanedbával povinnosti vlastníka tejto nehnuteľnosti.
Z výpovedí v konaní vypočutých svedkov nemožno bez ďalšieho vyvodiť iný záver než ten, že stav
stavebnej dielne a jej okolia bol primeraný druhu podnikateľskej činnosti, ktorú žalovaný v tom čase

vykonával.VtomtosmereinézáverynevyplynulianizvýpovedesvedkaY.L.(č.l.128anasl.),príslušníka
DHZ v obci A., ktorý je bez príbuzenského, či priateľského pomeru k obom, požiarom poškodeným
stranám sporu.

25. Súd prvej inštancie taktiež vykonal v konaní všetky navrhnuté dôkazy a žalobcom žiadanú

dokumentáciu požiarnej ochrany predmetnej prevádzky stolárskej dielne žalovaný nepredložil s tým,
že ju nemal k dispozícií. Podstatným k tejto námietke žalobcu je však vydané stanovisko expertíznej
skupiny, podľa ktorého v súvislosti s príčinou vzniku požiaru nedošlo k porušeniu predpisov na úseku
ochrany pred požiarmi, a to ani pokiaľ ide o faktory ovplyvňujúce ďalšie šírenie tohto požiaru.

26. So zreteľom na túto dôkaznú situáciu súd prvej inštancie pokiaľ nezistil opodstatnenosť základu
nároku žiadanej náhrady škody, správne žalobu zamietol, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.

27. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania strán sporu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
pri rozhodovaní o náhrade trov platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za

zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania, sa môže
v tom - v ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 umožňuje súdu, aby
vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočnýprípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, keďže je
potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj

to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu nároku a podobne.

28. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,

podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, či osobitné pomery strany
sporu.

29. Odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania so
zdôraznením, že v konaní úspešný žalovaný sám navrhoval o náhrade trov rozhodnúť postupom podľa

spomínaného ust. § 257 CSP. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opodstatnene zohľadnil okolnosti
predmetu sporu, najmä okolnosti, za ktorých došlo ku škode na majetku žalobcu s tým, že je zrejmé, že
požiar v daný deň zasiahol tak žalovaného, ako aj žalobcu a poisťovňa odmietla žalobcovi poskytnúť z
takto vzniknutej škody plnenie. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd prvej inštancie správne považoval
za spravodlivé, aby sa každá zo strán sporu podieľala na úhrade vzniknutých trov konania. Odvolací

súd preto v zmysle predpokladov § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl. CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v štádiu odvolacieho konania, v spojení s aplikáciou
spomínaného ust. § 257 CSP, odvolací súd stranám náhradu trov daného štádia konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).